Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 6. marec 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121200500
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8121200500.2

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcov: X. Š. Y., T..: XX.X.XXXX, XXX XX F. H. XXX, X. I. Y.,
T..: XX.XX.XXXX, Š. XXXX/XX XXX XX C. Z. X. I. Y., T..: X.X.XXXX, XXX XX F. H. XXX, všetkých
zastúpených JUDr. Františkom Komkom, advokátom, Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovaným: X. I.
Q., T.. X.XX.XXXX, XX. T. XXXX/XXX, XXX XX C., 2. Slovenská republika, v mene ktorej koná Slovenský
pozemkovýfond,Búdková36,81715Bratislava,IČO:17335345,X.Q.Š.R.,T..X.X.XXXX,C.XXXX/XX,

XXX XX C.v, o určenie vlastníckeho práva, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 24.8.2021 v spojení s jeho zmenou a
doplnením zo dňa 21.12.2021 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu elektronicky dňa 19.1.2021 sa žalobcovia domáhajú, aby súd určil, že

žalobca v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 - iny k nehnuteľnostiam zapísaným na W.
XXX, Y.. Ú.. F. H., C.. Č.. X. XXX/X, F. C. Z. T. XX I., X. XXX/X, F. XXX I. Z. X. XXX/X Y.. Ú.. F. H.,
F. C. Z. T. (W. T.) B. D. XXX I. (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“), a že do dedičstva po poručiteľke I.
Y.Á. M.. Q., T.. XX.X.XXXX, F. X.X.XXXX, T. H. C. - G., D. XXXX/X, patrí spoluvlastnícky podiel 1 - iny
k sporným nehnuteľnostiam, a priznal žalobcom proti tomu, kto sa bude priečiť tomu návrhu náhradu
trov konania v rozsahu 100 %

2. Žalobu odôvodnili tým, že sú na W. XXX, Y.. Ú.. F. H., zapísaný ako podielový spoluvlastníci k
nehnuteľnostiam C.. X. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie 301 m2, X. XXX F. XXX I. X. XXX/X F.
XXX I. (ďalej len „susedné nehnuteľnosti“). Žalobca v 1. rade v podiele 1 - iny, titulom nadobudnutia
bola kúpna zmluva registrovaná na Štátnom notárstve Prešov pod r. XXXX/XX, a žalobcovia v 2. a 3.
rade v podieloch po 1 - ine s titulom nadobudnutia Osvedčenie o dedičstve po matke I. Y., M.. Q., F. S.

X.X.XXXX, Č..Y.. XXD XXX/XXXX.

3. Žalobcovia uviedli, že žalobca v 1. rade ešte v roku 1975 spolu so svojom manželkou I. Y. M.. Q.
kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice T. XXXX/XX, T. XXXX/XX na bývalom Štátnom
notárstve v Prešove, ktorá bola zaregistrovaná pod r. XXXX/XX S. XX.X.XXXX odkúpil od svojich
právnych predchodcov N. M., T.. XX.XX.XXXX Z. R. M.Y., M.. R., T.. XX.X.XXXX nehnuteľnosti zapísané

vo vložke XXX, I. XXX, Y.. Ú.. F. H., ktorým podľa identifikácie parciel Strediska geodézie Prešov -
Solivar č.j. XXX/XX zo dňa 5.4.1975 zodpovedali v evidencii nehnuteľností C.. J. XXX/X S. Z. S. XXX
I., J. XXX/X záhrady 650 m2, J. XXX/X dom a dvor 326 m2, J. XXX/X F. 650 m2. Ďalej uviedli, že
ich právni predchodcovia, ako to zo samotnej kúpnej zmluvy v bode 1 vyplýva, predmet prevodu
vlastníctva nadobudli kúpnou zmluvou B. N. M. Z. R. M., M.. R. (pozn. súdu: správne chceli žalobcovia
zrejme uviesť, že ich právni prechodcovia, N. M. Z. R. M., ho nadobudli od N. N. Z. Z. N. - viď ďalej,

ako aj notárska zápisnica č.l. 10) v roku 1947 za kúpnu cenu 3.900,- Kč, a na časti parcely XXX/X
si následne postavili vlastný rodinný dom č. XXX G. U., Ž. N. M. Z. R. M. od roku 1947 odkúpenénehnuteľnosti ústnou formou od N. N.Y. Z. Z. N. dobromyseľne a nerušene užívali už ako v prírode
reálne vydelené časti, pričom na pôvodnej parcele EN XXX/X si postavili aj murovaný rodinný dom č.
XXX, ktorý doposiaľ stojí a bol užívaný manželmi Š. Z. I. Y., po jej smrti v súčasnej dobe už len Š.

Y.. Žalobcovia dodali, že v čase odkúpenia nehnuteľnosti kúpnou zmluvou boli nehnuteľnosti v prírode
reálne vyčlenené a dookola ohradené dreveným plotom (štachitky) a v časti železobetónovými stĺpikmi
obtiahnutými pletivom, a že ohľadom užívania nehnuteľnosti žalobca v 1. rade s manželkou nemali nikdy
žiadne spory a nedorozumenia, pretože každý z obyvateľov obce F. H. rešpektoval a uznával, že iba oni
sú výlučnými vlastníkmi týchto nehnuteľností.

4. Žalobcovia tvrdia, že pri prejednaní dedičstva po nebohej I. Y., M.. Q., ktorá bola manželkou žalobcu
v 1. rade a matkou žalobcov v 2. a 3. rade, zistili, že na aktuálnom W. XXX. Y.. Ú.. F. H. zápis v katastri
nehnuteľností, t.j. stav právny, nie je identický so stavom faktickým, reálnym, a že k parcelám, ktoré sú
na vytyčovacom náčrte vypracovanom V.. Y. G..M..B.. S. X.XX.XXXX, zapísaných na W. XXX Y.. Ú.. F.
H. Z. X. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie 76 m2, X. XXX/X záhrada 246 m2, bol ako výlučný vlastník

vedený žalovaný I. Q.. Nie je im známe na základe akých skutočností mu bolo zapísané vlastnícke právo
k týmto nehnuteľnostiam s tým, že z titulu nadobudnutia, ktorý bol uvedený na W. XXX vyplýva, že to
malo byť osvedčenie o dedičstve 26D 2422/2010 (číslo zmeny 7/14), ako aj údajná kúpna zmluva, vklad
ktorej bol povolený Okresným úradom Prešov, katastrálny odbod pod č. D. XXXX/XXXX. Z položky iné
z tohto LV XXX podľa nich vyplýva, že tieto parcely CKN mali byť vytvorené z nehnuteľností pôvodne

zapísaných v záp. XXX Z. I. XXX, XXXX, XXXX.

5. Žalobcovia uviedli, že ako prístupovú cestu, vstup do dvora z miestnej komunikácie, užívajú od r. 1975
(kúpy), a pred nimi ju na takýto istý účel užívali aj ich právny predchodcovia, (parcelu) označenú ako
X. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie 112 m2. Poukázali na výpis z katastra nehnuteľností k parc. X.

XXX/X zastavaná plocha a nádvorie 112 m2, podľa ktorého LV k danej nehnuteľnosti nie je založený,
a preto k tejto parcele ako účastníka označili žalovaného v 2. rade Slovenský pozemkový fond (pozn.
súdu: podľa úvodu žaloby Slovenskú republiku - Slovenský pozemkový fond). Uzavreli, že „ako držitelia
pozemkov, ktoré sú zapísané na W. XXX Y..Ú.. F. H., ako aj pozemkov X. XXX/X, X. XXX/X F. T. W. XXX
Y..Ú.. F. H. Z. C. X. XXX/X (LV nezaložený) nakladajú ako s vlastným a nerušene užívajú od r. 1975,

spĺňajú podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu 10 rokov a sú vzhľadom na všetky okolnosti
držiteľmi oprávnenými a dobromyseľnými v tom, že im tieto pozemky vlastnícky patria, nadobudli k týmto
pozemkom vlastnícke právo vydržaním“.

6. Písomným podaním zo dňa 28.6.2021 doručeným súdu 29.6.2021 a označeným ako doplnenie

žalobného návrhu (č.l. 56) žalobcovia na výzvu súdu /aby v zmysle ust. § 150 ods. 2 CSP v stanovenej
lehote doplnili (úplne, určite a zrozumiteľne) skutkové tvrdenia na základe čoho a od kedy presne sa
žalobca v 1. rade a právna predchodkyňa žalobcov v 2. a 3. rade v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho
zákonníka dobromyseľne domnievali, že sú vlastníkmi (označených) nehnuteľností o výmere 434
m2, ktorých určenia vlastníctva sa domáhajú - najmä ak sú evidovaní ako podielový spoluvlastníci

susednýchnehnuteľnostíovýmere977m2(301+128+548m2),avsúvislostisnadobúdanímdotknutých
nehnuteľností poukazujú na kúpnu zmluvu z roku 1975, podľa ktorej žalobca v 1. rade a jeho manželka
nadobúdali iba podiel z parcely mpč. XXX, U..N.. C.. XXX/X, XXX/X, ktorých výmera podľa identifikácie
parciel Strediska geodézie Prešov zo dňa 5.4.1975 bola 976m2 (326+650 m2)/ všeobecne uviedli,
že aj keď odkúpili formálne iba podiely z pôvodnej I. XXX, zapísanej vo vložke XXX, Y.. Ú.. F. H., v

skutočnosti už odkupovali v prírode reálne vydelené časti pozemkov, ktoré sú v súčasnej dobe v katastri
nehnuteľností zapísané ako susedné nehnuteľnosti, ako aj sporné nehnuteľnosti (pozn. súdu: nesúlad
formálneho prejavu a údajného skutočného odkúpenia však nijako nevysvetlili).

7. Osobitným písomným podaním zo dňa 28.6.2021 doručeným súdu 29.6.2021 a označeným ako návrh

na neodkladné opatrenie (č.l. 43) žalobcovia súčasne oznámili, že žalobca v 2. rade daroval žalovanému
v 3. rade (pozn. súdu: zrejme mali na mysli žalobcovi v 3. rade) I. Y. svoj spoluvlastnícky podiel k
susedným nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom súdneho sporu, a v dôsledku tejto skutočnosti v konaní
naďalej na strane žalobcov budú vystupovať dvaja žalobcovia a pôvodný žalobca v 2. rade I. Y. vystupuje
zo začatého konania. Podľa obsahu tohto podania žalobca v 2. rade tak zobral žalobu späť. Žalobcovia

v tomto podaní tiež oznámili, že po podaní žaloby žalovaný I. Q. kúpnou zmluvou odpredal na jeho mene
vedené nehnuteľnosti zapísané na W. XXX C.. X. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 76
m2 a X. XXX/X, záhrada o výmere 246 m2 tretej osobe, kupujúcemu I. X., G. X. I. XX/X (vklad kúpnej
zmluvy bol katastrálnym úradom povolený dňa 4.5.2021), a nový vlastník I. X. tie isté nehnuteľnostiv krátkom časovom období odpredal ďalšej tretej osobe Q. R., T.. X.X.XXXX, C. XXXX/XX s tým, že
vklad kúpnej zmluvy bol povolený dňa 12.5.2021. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovia navrhli,
„aby ich návrhu v rámci zmeny podľa § 80 ods. 1 CSP súd vyhovel a v ďalšom konaní pokračoval ako

aktuálnym vlastníkom Q. R.“ (pozn. súdu: zrejme ako žalovaným).
Žalobcovia v tomto podaní ďalej uviedli, že po začatí súdneho konania v prejednávanej veci došlo
zo strany žalovaného k dvojnásobnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pôvodne
zapísaným na W. XXX, Y.. Ú.. F. H., v súčasnej dobe na W. XXXX, Y.. Ú.. F. H., C.. X. XXX/X, X.
XXX/X, a to i napriek tomu, že z vyznačenej poznámky počas zápisu vlastníckeho práva na pôvodne

žalovaného I. Q. vyplýva záznam o žalobe podanej v tomto súdnom konaní (sp. zn. 13C/3/2021, o
určenie vlastníckeho práva). Tým podľa žalobcov zo strany pôvodne žalovaného a následne ďalšími
prevodmi došlo uzavretím dvoch kúpnych zmlúv k špekulatívnym prevodom vlastníctva k parcelám
pôvodne zapísaným na W. XXX, Y.. Ú.. F. H., v súčasnej dobe na W. XXXX, Y.. Ú.. F. H., čím sa
z procesného hľadiska komplikuje a predlžuje vedenie súdneho sporu. Dodali, že terajší vlastník Q.
R. po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na W. XXXX Y.. Ú.. F. H. si

bezdôvodne uzurpuje právo k týmto nehnuteľnostiam, narušil užívací stav nehnuteľnosti a spôsobuje
značné problémy ako v ekonomickej sfére, tak aj v narušovaní zdravia, a vzhľadom na to navrhli, aby súd
ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a vydal uznesenie, ktorým uloží žalovanému
Q. R., T.. X.X.XXXX, C., C. XXXX/XX povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, a to v rozsahu
akéhokoľvek scudzenia, zaťaženia alebo prenájmu nehnuteľnosti: parc. X. XXX/X, zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 76 m2, X. XXX/X, záhrada o výmere 246 m2, a to až do doby právoplatného
rozhodnutia a skončenia tohto súdneho konania.

8. O vyššie uvedenom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia doručenom súdu 29.6.2021 súd
rozhodol uznesením č.k. 13C/3/2021 - 75 zo dňa 29.7.2021 tak, že ho zamietol. Vychádzal pritom z

toho, že podľa predložených listov vlastníctva a tvrdení žalobcov v katastri nehnuteľností je k dotknutým
nehnuteľnostiam v súčasnosti už zapísaná poznámka o tomto súdnom konaní, za tohto stavu výrok
právoplatného meritórneho rozsudku v tomto konaní, bez potreby ďalšej žaloby či jej zmeny, bude v
zmysle ust. § 228 ods. 2 CSP záväzný aj pre každého potenciálneho budúce účastníka zmluvy o vecnom
práve k týmto nehnuteľnostiam, a žalobcovia tak z toho titulu nemôžu utrpieť žiadnu ujmu na svojich

eventuálnych právach.

9. Ďalším písomným podaním zo dňa 24.8.2021 označeným ako návrh na vydanie neodkladného
opatrenia žalobcovia navrhli, aby súd vydal uznesenie, ktorým uloží žalovaným I. Q., T.. XX.XX.XXXX
Z. Q. R., T.. X.X.XXXX zdržať sa vo výkone všetkých stavebných prác akéhokoľvek druhu na sporných

nehnuteľnostiach parc. X. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 76 m2, X. XXX/X, záhrada
o výmere 246 m2, zapísaných na W. XXXX, Y.. Ú.. F. H., a to až do doby právoplatného rozsudku o
skončení súdneho sporu vedeného na Okresnom súde v Prešove v konaní pod sp. zn. 13C/3/2021.
Návrh odôvodnili tým, že po vydaní rozhodnutia o predchádzajúcom návrhu o vydanie neodkladného
opatrenia(sktorýmjepodľanichmožnésúhlasiť)nastalinovézávažnéskutočnostispočívajúcevtom,že

žalovaný v 1. rade I. Q. začal na sporných nehnuteľnostiach svojvoľne bez akejkoľvek predchádzajúcej
výzvy odstraňovať z týchto parciel drobné stavby, ktoré si postavil žalobca Š. Y. krátko po nadobudnutí
jeho vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, a to kúpnej zmluvy, ktorá bola zaregistrovaná na
bývalom štátnom notárstve v Prešove pod M. XXXX/XX. Uviedli, že v prírode sa jednalo o položené
betónové panely a osadené stavby, unimobunku, plechový prístrešok slúžiaci ako sklad na drevo na

vykurovanie, ako aj drevenú šopu so sedlovou strechou pokrytou škridlou, ktoré za pomoci pracovného
stroja - bagra preložil z pôvodného miesta na nové miesto na parcelu žalobcov X. XXX/X, pričom
žalobca v 1. rade sa mu v tom pokúsil zabrániť, bol zasiahnutý bagrom a utrpel pritom zranenie (podľa
lekárskej správy zo dňa 5.8.2021 drobnú odreninu/ tržnú ranu predkolenia vpravo). Žalobcovia ďalej
uviedli, že po vykonaní nepovolených demolačných prác túto skutočnosť oznámili starostovi, ktorý im

pri osobnej návšteve 6.8.2021 doručil oznámenie k ohláseniu drobnej stavby, ktoré vydala obec F. H. -
G. Ú. C. Č.. G.-XXXXX/XXXXXX/XXXX-S. S. XX.XX.XXXX - k uskutočneniu drobnej stavby „oplotenie“
pre stavebníka I. Q. s tým, že neboli ako dotknuté osoby účastníkom takéhoto konania. Dodali, že
žalovaný I. Q. zamlčal pred stavebným úradom, že v čase podania žiadosti k uskutočneniu drobnej
stavby „oplotenie“ pretrvávajú medzi nimi susedské spory, podľa uvedeného ohlásenia oplotenie sa

malo realizovať v súlade s overenou zjednodušenou projektovou dokumentáciou, a že žalovaný I.
Q. vykonáva stavebné práce v hrubom rozpore s ňou, a to v tom, že „parcely X. XXX/X, XXX/X v
dôsledku nepovolených terénnych úprav vybagroval o šírke cca 4-5 metrov, dĺžke 50 metrov a výške 100centimetrov, a to bez toho aby k výkonu takýchto terénnych úprav mal povolenie a súhlas príslušného
stavebného úradu.“
Žalobcovia uzavreli, že na protiprávne a svojvoľné konanie žalovaného I.Á. Q. opakovane privolali

hliadku OO PZ Prešov Juh, ktorá mala vyzvať realizátora nepovolených stavebných prác aby upustil od
ich vykonávania, ktorý však výzvy polície neakceptoval. Podľa žalobcov vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti„úpravouterénuimbolaspôsobenáškodaväčšiehorozsahu,ťažkonapraviteľnáazapríčinila
zhoršenie právnej pozície žalobcov a vznik nenávratného pôvodného stavu nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom súdneho sporu“, a preto navrhli, aby súd ich návrhu vyhovel a vydal navrhované neodkladné

opatrenie.

10. Písomným podaním zo dňa 21.12.2021 označeným ako návrh na vydanie neodkladného opatrenia
žalobcovia uviedli a doplnili, že na sporných nehnuteľnostiach žalovaný v 1. rade vykonával bez
akéhokoľvek stavebného povolenia a v rozpore s vlastným ohlásením výstavbu oplotenia a začal s
masívnymi terénnymi úpravami, ktoré sú v rozpore s projektovou dokumentáciou, a že žalovaný v 3. rade

po nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v stavebných prácach pokračoval.
Doplnili, že dňa 9.9.2021 obec Zlatá Baňa ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad vykonal štátny
stavebný dohľad vo veci vykonávania stavebných prác na pozemkoch k predmetným nehnuteľnostiam,
ktoré sú momentálne vo vlastníctve žalovaného v 3. rade, a prišiel k záveru, že vyzýva žalovaného v
3. rade, aby s okamžitou platnosťou zastavil všetky stavebné práce k predmetným nehnuteľnostiam.

Žalobcovia uviedli, že žalovaný v 3. rade na túto výzvu stavebného úradu nereagoval a v stavebných
prácach naďalej pokračuje.
V súvislosti s neodkladným opatrením žalobcovia (všeobecne) uviedli, že bez neodkladnej ochrany im
bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia
právnej pozície alebo vzniku nenávratného stavu (pozn. súdu: čo však žalobcovia nijako bližšie

nešpecifikovali) v právnych vzťahoch strán, a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. Uzavreli, že vzhľadom na závažnosť krokov žalovaného v 3. rade, a jeho ignoráciu výzvy
stavebného úradu, ako aj nerešpektovanie ľudského naliehania na zastavenie akýchkoľvek prác,
predovšetkým však prác na úprave terénu, keď dochádza k destabilizácii pozemkov navrhujú, s
prihliadnutím na to, že o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam je vedené konanie,

aby súd vydal uznesenie, ktorým zakazuje žalovanému v 3. rade, aby akýmkoľvek spôsobom zasahoval,
upravoval a alebo vykonával akúkoľvek činnosť, terénne úpravy, alebo akúkoľvek inú činnosť, ktorou
by sa akýmkoľvek spôsobom zasahovalo do nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. území: F. H., B. F.
H.Z., B.: C., O. T. W. Č.. XXX C. M. „. Č.. XXX/X o výmere 76 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie a parcelu registra „X. Č.. XXX/X o výmere 246 m2, druh pozemku: záhrada. Zároveň žiadali,

aby súd žalovanému v 3. rade zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať, t.j. prevádzať, scudzovať, dať
do nájmu alebo akýmkoľvek iným spôsobom zaťažiť uvedené nehnuteľnosti.

11. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a
po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

12. Podľa čl. 1 CSP spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a
rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.Podľa § 2 CSP podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový
poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak

ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
Podľa § 94 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný
zákon“) ak stavba svojím stavom ohrozuje život alebo zdravie osôb, prípadne značné majetkové
alebo kultúrne hodnoty, a ak nie je nevyhnutné stavbu ihneď odstrániť, nariadi stavebný úrad vykonať
neodkladné zabezpečovacie práce vlastníkovi stavby.

Podľa § 94 ods. 2 Stavebného zákona ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania a ak sa vykonanie
zabezpečovacích prác alebo odstránenie stavby nedá zabezpečiť inak, stavebný úrad nariadi právnickej
osobe alebo fyzickej osobe, ktorá má oprávnenie na stavebné práce, vykonať neodkladné práce a určí
pre ne podmienky.
Podľa § 98 ods. 1 Stavebného zákona štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov,
ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z

uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z
terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona.
Podľa § 102 ods. 1 Stavebného zákona ak orgán štátneho stavebného dohľadu zistí na stavbe závadu,
vyzve podľa povahy veci stavebníka, oprávnenú osobu alebo právnickú osobu uskutočňujúcu stavbu,
aby urobili nápravu, alebo upozorní iný zodpovedný orgán, aby vykonal potrebné opatrenia.

Podľa § 102 ods. 2 Stavebného zákona ak právnická osoba alebo fyzická osoba nedbá na výzvu
orgánu štátneho stavebného dohľadu, vydá stavebný úrad rozhodnutie, ktorým nariadi urobiť nápravu;
pri uskutočňovaní stavby môže stavebný úrad práce na stavbe zastaviť. Odvolanie proti rozhodnutiu o
zastavení prác nemá odkladný účinok. Po vykonaní nápravy možno v prácach na stavbe pokračovať len
na základe nového rozhodnutia stavebného úradu.

Podľa § 194 ods. 1 CSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán
podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.
Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia
tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu

vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

13. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá riadny, úplný,
určitý a zrozumiteľný návrh na jeho vydanie podaný oprávnenou osobou a predložený súdu (ako

príslušnému orgánu) v medziach jeho právomoci, a potrebu, aby boli pomery strán neodkladne dočasne
(len po určený čas) alebo trvalo (§ 336 ods. 1 CSP, resp. bez obmedzenia - arg. a contrario podľa § 330
ods. 1 CSP do jeho zrušenia podľa § 334 CSP) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že
strana má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha (v tomto prípade zrejme vlastnícke právo
k sporným nehnuteľnostiam s právom na ich nerušené užívanie), a že bez navrhovanej neodkladnej

ochrany jej bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody,
zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán (k čomu
žalobcovia neuviedli vôbec nič), a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Inými slovami - podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia súdom je jeho podanie návrhu na jeho
nariadenie smerujúce k rozhodnutiu patriacemu do právomoci súdu, osvedčenie práva navrhovateľa

(že podľa ním uvedených a osvedčených skutočností mu pravdepodobne patrí súvisiace právo, ktorého
ochrany sa domáha), ďalej osvedčenie že ide o taký stav, ktorý neznesie odklad, a teda že bez okamžitej,
i keď len dočasnej úpravy pomerov, by právo alebo právom chránený záujem strany vo veci samej
boli (vážne či ťažko napraviteľne) ohrozené, a že ochranu týchto záujmov (sledovaný účel) nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie (podobne ako predbežné opatrenie v

minulosti) totiž nemožno vydať vtedy, keby išlo iba o úpravu faktických (nie právnych) vzťahov strán
sporu (Bureš, J. - Drápal, L,: Občanský soudní řád. C.H. Beck, Praha 1994, s. 88), a vtedy keď to
nie je naliehavé, teda ak nehrozí konkrétna (vážna) škoda, ktorú by neskôr nebolo možné napraviť
(aj inak). Navrhovatelia neodkladného opatrenia, okrem skutočností svedčiacich o právomoci súdu na
jeho vydanie, teda musia tvrdiť a osvedčiť aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti právneho

nároku voči žalovanému, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana (teda v tomto prípade, že sú na
základe nejakých dostatočne konkrétnych a určitých skutočností - aj napriek písomnému zneniu zmluvy
z roku 1975, podľa ktorej ich právni predchodcovia odkúpili iba podiely z pôvodnej mpč. XXX - vlastníkmi
sporných nehnuteľností), a skutočnosti o potrebe upraviť pomery strán práve navrhovaným spôsobom, atiež skutočnosti o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy, teda aby neboli vážnejšie pochybnosti
o opodstatnenosti a potrebe neodkladnej úpravy (vrátane jej naliehavosti, určitosti, primeranosti a
rozsahu). Neodkladným opatrením, o ktorom sa rozhoduje v skrátenom konaní, totiž pomery strán

nemožno upravovať mimo právomoci súdu a nad naliehavú nevyhnutnú mieru (ale len v potrebnom
neodkladnom rozsahu). Formulácia navrhovaného neodkladného opatrenia (jeho petit) musí byť pritom
navyše nepochybne aj určitá a zrozumiteľná tak, aby rozhodnutie, ak mu súd vyhovie (a povinnosti
z neho vyplývajúce), mohli byť zároveň aj jasné a vykonateľné, nakoľko v opačnom prípade by bolo
zbytočné (nepotrebné).

14. V danom prípade však súd dospel k záveru, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia smeruje k
(dočasnej) úprave práv a povinností týkajúcich sa uskutočňovania stavby, ktorých úprava, prejednávanie
a rozhodovanie patrí do výlučnej právomoci stavebných úradov, resp. orgánom štátneho stavebného
dohľadu. Podľa ust. § 98 ods. 1 Stavebného zákona ochranu verejných záujmov, ako aj práv a
právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania

stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav,
prác a zariadení podľa tohto zákona, zabezpečujú orgány štátneho stavebného dohľadu. Tieto orgány
štátneho stavebného dozoru pritom vo veci, vychádzajúc z tvrdení žalobcov (o tom, že obec Zlatá
Baňa dňa 9.9.2021 ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad vykonal štátny stavebný dohľad
vo veci vykonávania stavebných prác na sporných nehnuteľnostiach a vyzval žalovaného v 3. rade,

aby s okamžitou platnosťou zastavil všetky stavebné práce k predmetným nehnuteľnostiam) už aj
konajú. Rozhodovanie o zastavení prác na stavbe pri uskutočňovaní stavby pritom podľa § 102 ods.
2 Stavebného zákona patrí výlučne do právomoci stavebných úradov (ktoré v rámci ich kompetencií
a špecializácie odborne posudzujú a určujú aj prípadné neodkladné zabezpečovacie práce a ich
podmienky závislé zrejme od konkrétnych okolností, fázy a aktuálnych hrozbách pri uskutočňovaní

stavby zistených v rámci štátneho stavebného dohľadu - pre ktoré súdy odborné a ani právne
kompetencie nemajú).

15. Okrem toho aj z hľadiska ostatných nedostatkov návrhu súd poukazuje na to, že žalobcovia
ani napriek výzve súdu zatiaľ žiadnymi konkrétnymi a dostatočne určitými tvrdeniami neosvedčili

(svoje) vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, keď i napriek výzve súdu doposiaľ určite a
zrozumiteľne neuviedli a nevysvetlili na základe čoho a od kedy presne (odvodzujúc svoje vlastnícke
právo od vydržania) sa žalobca v 1. rade a právna predchodkyňa žalobcov v 2. a 3. rade v zmysle
§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka dobromyseľne domnievali, že sú vlastníkmi (označených)
nehnuteľností o výmere 434 m2, ktorých určenia vlastníctva sa domáhajú - najmä ak sú evidovaní ako

podielový spoluvlastníci susedných nehnuteľností o výmere 977 m2 (301+128+548 m2), a v súvislosti s
nadobúdaním dotknutých nehnuteľností poukazujú na kúpnu zmluvu z roku 1975, podľa ktorej žalobca
v 1. rade a jeho manželka nadobúdali iba podiel z parcely I.. XXX, U..N.. C.. XXX/X, XXX/X, ktorých
výmera podľa identifikácie parciel Strediska geodézie Prešov zo dňa 5.4.1975 bola 976m2 (326+650
m2). Žalobcovia totiž k tomu, tak ako bolo uvedené už vyššie, uviedli iba úplne všeobecne, že aj

keď odkúpili formálne iba podiely z pôvodnej mpč XXX, F. D. D. XXX, Y.. Ú.. F. H., v skutočnosti už
odkupovali v prírode reálne vydelené časti pozemkov, ktoré sú v súčasnej dobe v katastri nehnuteľností
zapísané ako susedné nehnuteľnosti, ako aj sporné nehnuteľnosti, nesúlad tohto formálneho prejavu
a údajného skutočného odkúpenia však nijako bližšie nevysvetlili, čím neosvedčili ani predpoklady pre
vydržanie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Z nimi uvedených skutočností teda jednoducho

ich vlastnícke právo k sporným (susedným) nehnuteľnostiam zatiaľ nevyplýva.

16. Z návrhu žalobcov sa navyše javí, že okrem dodatočných všeobecných tvrdení o destabilizácii
pozemkov (ktoré žalobcovia nijako bližšie nevymedzili a neosvedčili, na ktoré sa eventuálne prihliada v
rámci rozhodovania štátneho stavebného dozoru, a to zrejme pri zohľadňovaní konkrétnych okolností

a aj v závislosti od aktuálnej fázy stavebných prác), požadujú vlastne úplné zastavenie stavebných
prác bez toho, aby bolo zrejmé aká konkrétna a ťažko napraviteľná škoda, ktorú by nebolo možné
napraviť inak (napr. aj v porovnaní s podľa nich možno z nejakého vážneho dôvodu nedostatočnou,
nevhodnou či oneskorenou možnosťou úpravy či nápravy pomerov strán v eventuálnom neskoršom
konaní o náhradu škody či o odstránenie stavby), im bez neodkladného opatrenia hrozí, a že by v tejto

súvislostisledovanýúčelneodkladnéhoopatrenianebolomožnédosiahnuťzabezpečovacímopatrením.
V návrhu vzhľadom na všeobecnosť jeho dôvodov totiž tiež úplne absentuje aj uvedenie akýchkoľvek
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich predpoklad, že by sledovaný účel (záujem žalobcu) nebolo
možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).17. Pokiaľ ide pritom o doplnené znenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúce v
tom, aby súd žalovanému v 3. rade zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať, t.j. prevádzať, scudzovať,

dať do nájmu alebo akýmkoľvek iným spôsobom zaťažiť žalobcom označené nehnuteľnosti, súd
poukazuje jednak na to, že ide zo strany žalobcov o obsahovo obdobný návrh ako ten, ktorý súd vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade ako zjavne nedôvodný s poukazom na ust. § 228 ods. ods. 2 CSP
svojim predchádzajúcim uznesením č.k. 13C/3/2021 - 75 zo dňa 29.7.2021 už zamietol (a pri ktorom
súd ani v tomto prípade nevidí dôvod na odklon od jeho záverov), ktorý navyše žalobcovia vo vzťahu k

žalovanému v 3. rade vôbec nijako neodôvodnili.

18. „Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí primárne spĺňať všeobecné náležitosti návrhu
v zmysle 42 ods. 3 OSP a súčasne musí spĺňať aj náležitosti návrhu v zmysle § 79 ods. 1 OSP.
Navrhovateľ musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej a tým aj aktívnu vecnú legitimáciu
na podanie návrhu. Navrhovateľ má dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že

je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka
skutočností, odôvodňujúcich navrhované predbežné opatrenie. To znamená, že navrhovateľ musí
osvedčiť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť ujma značná, závažná a dokonca
neodstrániteľná.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2011, sp. zn. 4 Obdo 30/2010)

19. „Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky
podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo
obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo
a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k
neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie

konkrétneho procesného bremena. ... Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej
povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich pravdivo a
úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,
a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 50). „Všeobecné, vágne a
paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilé byť predmetom

dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva
vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie.“ (in: tamtiež, s. 670).

16. Nedostatok právomoci súdu na vydanie navrhovaného rozhodnutia - patriaceho do právomoci
stavebného úradu (ktorý pritom podľa skutočností uvedených žalobcami vo veci už aj konal, a preto

súd toto podanie z dôvodov nadbytočnosti, i vzhľadom na jeho ostatné nedostatky, stavebnému úradu
v zmysle čl. 4 ods. 2 CSP na konanie podľa § 10 ods. 1 ani nepostupoval), aj spolu s celkovým
nedostatkom vyššie uvedených základných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
pritom dosahuje takú intenzitu, že bráni v určitom a zrozumiteľnom konaní o takomto neodkladnom
opatrení pokračovať, a preto súd tento návrh podľa § 327 CSP pre nedostatok predpísaných náležitostí

odmietol.

17. Pokiaľ ide o trovy konania, vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o (ďalší) návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia po začatí konania a týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, o nároku na
náhradu trov celého konania ako výdavkov preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených

výdavkov v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, vrátane nároku na náhradu trov konania
o neodkladnom opatrení, rozhodne súd s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa
konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa

podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach
podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).