Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/192/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115228136
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5115228136.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov

senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu Ing. G. P., PhD., nar.
XX. XX. XXXX, bytom N., L. XXXX/XX, zastúpeného Karkó, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom
v Žiline, Sad na Studničkách 1029/32, proti žalovanej MVDr. U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., F.
X. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou so sídlom v N., P. A. XX, o určenie
spôsobu užívania spoločnej veci, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k.
8C/433/2015-79 zo dňa 19. 10. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je oprávnený vybudovať a viesť všetky
inžinierske siete (vodovodnú prípojku, splaškovú kanalizáciu, domovú prípojku plynu STL a elektrickú
prípojku) k jemu vlastnícky patriacim pozemkom CKN parc. č. 958/2 orná pôda o výmere 884 m2 a
CKN parc. č. 1424/14 orná pôda o výmere 57 m2 zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. N., a to cez
pozemok CKN parc. č. 960 orná pôda o výmere 179 m2 a pozemok CKN parc. č. 2347/6 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 8 m2 zapísaných na LV č. XXXX v spoluvlastníctve jeho a žalovanej v

podiele 1/2, pričom vzhľadom na plný úspech žalobcu vo veci mu priznal podľa § 255 ods. 1 CSP
proti žalovanej nárok na náhradu trov konania. Žalovaný spôsob užívania spoločnej veci určil z dôvodu
preukázania vhodnosti pozemku CKN parc. č. 960 na vedenie inžinierskych sietí k pozemkom CKN
parc. č. 958/2 a CKN parc. č. 1424/14, keď najmä z predloženého plánu mal za to, že CKN parc. č.
960 tiahleho tvaru tvorí prístupovú cestu k CKN parc. č. 958/2 a parc. č. 1424/14 a zodpovedá preto
povahe veci, aby si spoluvlastníci nebránili v stavbe inžinierskych sietí cez tento pozemok. Ďalej mal za
to, že tento rozsudok nenahrádza rozhodnutie, ktoré je zo zákona oprávnený vydať príslušný stavebný

úrad, ale za daného skutkového stavu pokladal tento rozsudok podľa ust. § 139 ods. 3 OZ za primeranú
náhradu súhlasu spoluvlastníčky pre účely stavebného konania, tak ako si to vyžiadal príslušný stavebný
úrad vo výzve adresovanej žalobcovi zo dňa 20. 08. 2015. Ďalej mal za to, že žalovaná nie je vecne
legitimovaná na spochybňovanie nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom mu vlastnícky
patriacim, keď podľa dostupných informácií toto vlastníctvo nie je predmetom žiadneho prebiehajúceho
súdneho konania. Dôvody nesúhlasu žalovanej boli stavebno-technického charakteru, a preto by sa nimi
mal zaoberať stavebný úrad pri samotnej realizácii stavby a nie súd, ktorý v tomto konaní do činnosti

stavebného úradu nezasahuje, ale primárne rozhoduje o spôsobe užívania spoločnej veci.

2. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. e/ a h/ CSP a žiadala ho zmeniť tak, že žaloba bude v celom rozsahuzamietnutá a jej priznané trovy prvostupňového aj odvolacieho konania. Mala za to, že podanie žaloby
vyplynulo z postupu príslušného stavebného úradu, ktorý vyzval žalobcu na predloženie jej súhlasu ako
spoluvlastníčky predmetných pozemkov k výstavbe prípojok, keďže stavebník môže uskutočniť stavbu

len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti jej uskutočneniu nemá námietky (§
57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku). Len stavebný úrad
je oprávnený vydať alebo nevydať rozhodnutie o tom, či je alebo nie je možné stavbu povoliť. Ona
súhlas žalobcovi na vybudovanie prípojok nedala. Z dôvodu absencie jej súhlasu však žalobca nežaloval
nahradenie prejavu jej vôle, ale priamo určenie, že je oprávnený stavbu zriadiť, hoci rozhodnutie

o tejto otázke prináleží iba stavebnému úradu. Z odôvodnenia rozhodnutia však nevyplýva, ako sa
súdy vysporiadali z argumentáciou, že žalobca sa domáha vydania rozhodnutia, ktoré môže vydať
iba stavebný úrad, ani to, prečo na vec aplikoval § 139 ods. 3 OZ. Rozhodnutie súdu podľa § 139
OZ je rozhodnutím konštitutívnej povahy a z hľadiska hmotného práva ide o rozhodnutie, s ktorým je
spojený vznik, zmena alebo zánik hmotnoprávneho vzťahu. Preto z výroku rozhodnutia by malo byť
zjavné, že sa ním nahradzuje to, čo chýba k dosiahnutiu väčšiny hlasov, či k dosiahnutiu dohody o

spornom právnom úkone, ktorý chcel žalobca pri hospodárení s vecou docieliť. Má ísť o nahradenie
chýbajúceho prejavu vôle spoluvlastníka, ktorý ho odmieta uskutočniť, aby sa sporný právny úkon
hospodárenia so spoločnou vecou stal perfektným a určitým. Vo výroku rozsudku chýba zmienka o nej
ako nesúhlasiacej spoluvlastníčke, bez ktorej aktívnej účasti v stavebnom konaní nemôže stavebný
úrad rozhodnúť kladne. Na určovacej žalobe podanej žalobcom tak nemôže byť naliehavý právny

záujem. Tým, že súd rozhodol o návrhu, ktorý nezodpovedá § 139 OZ, nahradil rozhodnutie príslušného
stavebného úradu. Navrhla vykonanie viacerých dôkazov k únosnosti existujúcej konštrukcie účelovej
komunikácie - cesty a možnosti vjazdu bežných stavebných vozidiel a strojov na stavenisko (stanovisko
Ing. P. D.), s ktorými sa súd v odôvodnení žiadnym spôsobom nezaoberal. Napriek jej návrhu súd
nezabezpečil darovaciu zmluvu z 15. augusta 2007, na základe ktorej žalobca nadobudol svoj polovičný

podiel v predmetných nehnuteľnostiach od darcu P. A., ako ani kúpnu zmluvu z rovnakého dňa, na
základe ktorej P. A. nehnuteľnosti teraz vo výlučnom vlastníctve žalobcu predal spoločnosti SUAR
PP CONSULTING, s.r.o. zastúpenej na základe plnomocenstva žalobcom a nevysporiadal sa tak s
platnosťou darovacej zmluvy z dôvodu, že sa jednalo o zastretý právny úkon (kúpu), keďže pri obidvoch
zmluvách došlo aj k prevzatiu toho istého hypotekárneho úveru a darca a predávajúci, ako aj obdarovaný

a kupujúci boli tie isté osoby. Poukázala na to, že pôvodný vlastník CKN parc. č. 960 túto nepoužíval
ako prístup na parc. CKN č. 958/2, keďže na ňu prichádzal autami z opačnej strany, kým sa nepostavili
paneláky, pričom ich výstavba bola realizovaná za spoluvlastníctva žalobcu na predmetných parcelách,
ktorý si prístup pre mechanizmy a iné stavebné stroje neriešil.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že výsledkom súdneho konania podľa § 139 ods. 2 OZ je
rozhodnutie o úprave právnych pomerov medzi spoluvlastníkmi tak, že niektorému zo spoluvlastníkov
je umožnené niečo v súvislosti so spoločnou vecou vykonať, a preto sa domáhal v súlade s dikciou
uvedeného ustanovenia vydania súdneho rozhodnutia, ktoré by mu umožňovalo aj napriek nesúhlasu

žalovanej vybudovať a viesť cez spoločné nehnuteľnosti inžinierske siete k pozemkom v jeho výlučnom
vlastníctve, v intenciách ktorej žaloby aj súd prvej inštancie rozhodol. Napadnuté rozhodnutie preto
nemá žiadny vplyv na to, že povolenie na výstavbu inžinierskych sietí bude oprávnený vydať príslušný
stavebný úrad. Keďže predmetom konania je úprava právnych pomerov medzi stranami podľa § 139
ods. 2 OZ, nemôže byť predmetom konania posudzovanie plánovanej stavby, resp. stavebných činností

v zmysle stavebného zákona a ani skúmanie platnosti nadobúdacieho titulu z roku 2007 - darovacej
zmluvy, na základe ktorej žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel v predmetných nehnuteľnostiach
a platnosť ktorej doposiaľ nebola spochybnená v žiadnom súdnom konaní, odhliadnuc od toho, že zo
strany žalovanej sa jedná o účelové a ničím nepodložené tvrdenia. Súd prvej inštancie preto postupoval
správne, keď na dôkazy predložené žalovanou neprihliadol a navrhované dôkazy nevykonal, keďže vo

vzťahu k predmetu konania sú irelevantné.

4. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu doplnila, že rozhodnutie má nezákonne
nahradiť rozhodnutie príslušného správneho orgánu - stavebného úradu o vydanie povolenia na
výstavbu inžinierskych sietí. Udelenia súhlasu žalovanej s vybudovaním inžinierskych sietí v správnom

konaní sa žalobca mal domáhať žalobou o nahradenie prejavu vôle.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej ďalej uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva, že toto nemá žiadny vplyv na to, že povolenie na výstavbu inžinierskych sietí bude následneoprávnený vydať výlučne príslušný stavebný úrad, ktorý sám relevantne posúdi dôvody nesúhlasu
žalovanej, ktoré sú stavebno-technického charakteru.

6.Nanariadenompojednávaní01.02.2018potom,čožalobcaažalovanázotrvalinasvojichtvrdeniach,
zopakoval odvolací súd dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín, a to výpisom z listu vlastníctva
č.XXXX katastrálneúzemieN.,zktoréhovyplýva,žestranysúpodielovýmispoluvlastníkmiv1/2parcely
registra "C" č. 960 orná pôda o výmere 179 m2 a č. 2347/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 8 m2,
výpisom z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie N., z ktorého vyplýva, že žalobca je výlučným

vlastníkom parcely registra "C" č. 958/2 orná pôda o výmere 884 m2 a č. 1424/14 orná pôda o výmere 53
m2, vyjadrením Distribúcie SPP z 28. 07. 2015 obsahujúcim súhlasné stanovisko so zriadením plynovej
prípojky, vyjadrením Stredoslovenskej energetiky - Distribúcie z 10. 08. 2015, obsahujúcim súhlasné
stanovisko k zriadeniu elektrizačnej prípojky, vyjadrením Stredoslovenských vodární a kanalizácií zo
06. 08. 2015, obsahujúcim súhlasné stanovisko k vybudovaniu vodovodnej a kanalizačnej prípojky,
ohlásením drobnej stavby žalobcom - vybudovanie inžinierskych sietí na pozemku CKN parc. č. 958/2,

č. 960 k.ú. N. z 13. 08. 2015, výzvou Mesta Žilina - stavebného úradu z 20. 08. 2015 žalobcovi o
doplneniežiadostiosúhlasspoluvlastníčkypozemkovp.č.960,2347/6k.ú.N.,t.j.žalovanejsvýstavbou
prípojok v lehote 30 dní s tým, že v opačnom prípade nebude môcť predmetné ohlásenie posúdiť a
bude ho považovať za bezpredmetné, žiadosťou žalobcu žalovanej o udelenie súhlasu so zavedením
inžinierskych sietí cez CKN parc. č. 960 a č. 2347/6 z 25. 08. 2015, nesúhlasnou odpoveďou žalovanej

žalobcovizo07.09.2015suvedenímdôvodov,posúdenímúnosnostijestvujúcejkonštrukcienaúčelovej
komunikácii a s jej dopravno-technickým posúdením vypracovaným Ing. P. D..

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zrušení v poradí prvého rozsudku vo veci č.k.
9Co/301/2017-142 z 01. 02. 2018 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 8Cdo

127/2018-230 (§ 449 ods. 1 CSP) z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432
ods. 1 CSP) a vrátení mu veci na ďalšie konanie (§ 450 CSP), preskúmal opätovne rozhodnutie súdu
prvej inštancie v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP)
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

8. Podľa ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

9. V danej veci chcel žalobca cez spoločný pozemok viesť (resp. vybudovať) inžinierske siete k svojmu
pozemkuurčenémunazastavanie,keďkpozemkuadomužalovanejceztenistýpozemokužinžinierske
siete vedú. Stavebný úrad mu odmietol vydať súhlas na ich vybudovanie bez súhlasu žalovanej ako
druhej podielovej spoluvlastníčky spoločného pozemku, ktorá súhlas s ich vybudovaním odmietla.

10. Zmyslom rozhodnutia súdu o žalobe podľa ust. § 139 ods. 2 OZ, ktorý má konštitutívny charakter,
je vyriešenie konkrétnej skutkovými okolnosťami popísanej nezhody spoluvlastníkov v hospodárení so
spoločnou vecou, pri ktorom súd nie je návrhom riešenia viazaný, keďže volí také riešenie, ktoré ju medzi
spoluvlastníkmi vyrieši a odstráni a aby výrok rozhodnutia bol i materiálne vykonateľný.

Napriek tomu, že pri formulácii žalobného petitu bolo použité verbum „určuje sa“, je nutné rozlišovať,
kedy ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP a kedy nie. O určovaciu žalobu ide, ak by sa
žalobca deklaratórnym rozhodnutím domáhal prehlásenia určitého právneho vzťahu alebo práva za
existujúce. Pokiaľ sa žalobca domáha, aby pri nedosiahnutí dohody o užívaní spoločnej veci podľa § 139
ods. 2 OZ súd konštitutívnym rozhodnutím (ex nunc) určil, ktorý zo spoluvlastníkov a v akom rozsahu

bude vec užívať, nejde o žalobu určovaciu a naliehavý právny záujem na určení sa nepreukazuje.
V danej veci žalobný návrh nezodpovedal § 137 písm. c/ CSP (§ 80 písm. c/ O. s. p.), a preto rozsudok
súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené, nebol rozhodnutím deklaratórnej povahy a o žalobu
určovaciu nešlo.

11. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 OZ občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných
skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája, pričom v občianskoprávnych vzťahoch majú
účastníci rovnaké postavenie.12. Z uvedených ustanovení vyplýva, že žiadny z účastníkov občianskeho právneho vzťahu nemôže
stanoviť právne postavenie iného subjektu napr. tým, že od neho vyžaduje splnenie povinnosti, hoci sa
nestalo aktuálnym. Prejav vôle subjektu právneho vzťahu je preto možné nahradiť súdnym rozhodnutím

podľa § 229 CSP (§ 161 ods. 3 O. s. p.) len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje (napr.
§ 715, § 719 ods. 2 OZ, § 29 ods. 4 z. č. 182/1993 Z. z.), resp. kde povinnosť k právnemu konaniu
subjektu je stanovená zákonným ustanovením (napr. § 603 ods. 3 OZ) alebo ako záväzková povinnosť
je založená iným právnym úkonom (§ 50a OZ).
V danej právnej veci právny predpis (keďže dohoda ani rozhodnutie príslušného orgánu tu neprichádzalo

do úvahy), t. j. Občiansky zákonník vo svojom ustanovení § 139 neumožňuje (výslovne neuvádza)
spoluvlastníkovi veci domáhať sa nahradenia prejavu vôle druhého spoluvlastníka pri nezhode o
hospodárení so spoločnou vecou. Žalobca v danej veci teda zvolil adekvátny nástroj ochrany
svojich práv, keď žiadal, aby súd rozhodol, že je oprávnený vybudovať inžinierske siete cez
spoločný pozemok, pričom takýto výrok je i materiálne vykonateľný. Takýmto rozhodnutím pritom
súd nerieši stavebnotechnickú stránku veci, keďže toto posúdenie je vecou stavebného úradu, do

ktorého kompetencie nemôže súd zasahovať. Preto skúmanie splnenia ďalších predpokladov pre
vydanie stavebného povolenia (ohlásenie) na vybudovanie inžinierskych sietí bude vecou príslušného
stavebného úradu. O nezhode podielových spoluvlastníkov, o tom, či na spoločnom pozemku má byť
postavená stavba, však rozhoduje súd, nie stavebný úrad (uznesenie NS ČR sp. zn. 3CdoN 134/1996).

13. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie správne v zmysle žaloby svojím konštitutívnym
rozhodnutím do budúcna (ex nunc) určil spôsob užívania spoločnej veci vychádzajúc z hľadiska jej
účelného využitia, ktoré je pri rozhodovaní súdu podľa § 139 ods. 2 OZ rozhodujúce, spočívajúce
v oprávnení žalobcu vybudovať a viesť všetky inžinierske siete cez spoločný pozemok podľa
geometrickéhoplánutiahlehotvarukjemupatriacimpozemkomurčenýmnazastavanie,keďžežalovaná

cez predmetný pozemok inžinierske siete k svojmu rodinnému domu si už vedie, z ktorého dôvodu je
účelné žalobcovi umožniť jej užívanie v rovnakom rozsahu.
Na záver odvolací súd konštatuje, že mal údaje katastra o spoluvlastníctve strán vzhľadom na vznesenú
námietku žalovanej o neplatnosti darovacej zmluvy za hodnoverné (§ 70 ods. 1 Katastrálneho zákona),
keďže prejudiciálne posúdenie platnosti darovacej zmluvy nie je možné z dôvodu, že pri nerozlučnom

spoločenstve (§ 77 ods. 1 CSP) darca v spore nevystupoval, pričom odvolací súd poukazuje na to, že
žalovaná ani len netvrdila, že veriteľ dal súhlas na prevzatie dlhu žalobcom ako obdarovaným, čo je
nevyhnutným predpokladom jeho platnosti a kupujúca právnická osoba nebola totožná s obdarovaným
žalobcom, ktorý ju len zastupoval.

14. Vychádzajúc z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalovanej v
prvostupňovom aj odvolacom konaní, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil vrátane nároku žalobcu na náhradu trov konania vzhľadom na jeho plný úspech vo veci (§ 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 CSP taktiež v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a vzhľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní mu priznal aj nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).