Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, July 31, 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 18C/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419201609
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4419201609.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudcom JUDr. Petrom Rajňákom v spore žalobkyne: R. V., W.. XX.XX.XXXX,

F. E., L. XXX/X, občan SR, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida s.r.o., so sídlom
Turecká 36, 940 23 Nové Zámky, IČO: 47 258 250 proti žalovanému: Obec Andovce, so sídlom
Hlavná 157/2, 941 23 Andovce, IČO: 00 308 749, právne zastúpený: JUDr. Dávid Nagy, LL.M. advokát,
Kukučínova 8, 940 01 Nové Zámky, IČO: 50 241 273, o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy,
takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 10.01.2019, ktoré bolo adresované zo strany žalovaného
žalobkyni a ktorým žalovaný oznámil žalobkyni odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2018

uzavretej medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcim je neplatné.

Súd vzájomnú žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania, o výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa cestou svojho právneho zástupcu žalobou doručenou na súd dňa 12.03.2019 domáhal
aby súd určil že odstúpenie od zmluvy zo dňa 10.01.2019, ktoré bolo adresované zo strany žalovaného

žalobkyni a ktorým žalovaný oznámil žalobkyni odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2018
uzavretejmedzižalovanýmakopredávajúcimažalobkyňouakokupujúcimjeneplatné.Žalobuodôvodnil
tým, že žalobkyňa dňa 12.11.2018 uzavrela so žalovaným kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol pozemok
nachádzajúci sa v katastrálnom území E., parc. č. XXX/XXX o výmere XXX m2 do jej výlučného
vlastníctva. K podpísaniu kúpnej zmluvy došlo na základe výsledkov obchodnej verejnej súťaže, ktorá
bola vyhlásená ešte v roku 2010. Následne obecné zastupiteľstvo obce E. dňa 02.09.2010 prijalo
uznesenie č. 38/2010 ktoré v bode G ods.1 schválil predaj vyššie označenej nehnuteľnosti. Žalovaný

zapríčinil svojou nečinnosťou že zmluva bola uzavretá až v roku 2018, hoci žalobkyňa po schválení
odpredaja nehnuteľnosti žalovaného viackrát urgovala ústne za účelom uzavretia kúpnej zmluvy a
z vlastnej iniciatívy zaplatila zálohu z kúpnej ceny vo výške 600 eur zo dňa 21.102014. Napriek
tomu bola kúpna zmluva uzavretá až v roku 2018. Po podpísaní kúpnej zmluvy bol podaný návrh
na vklad vlastníckeho práva na Okresný úrad Nové Zámky, vkladové konanie prebieha pod číslom
V7621/28. Počas konania o povolení vkladu žalovaný bez vedomia žalobkyne oznámil na kataster, že
odstupuje od kúpnej zmluvy z dôvodu že zmluva je podľa zákona č. 138/1991 Zb. zjavne nevýhodná

pre obec. Žalobkyňa uviedla, že žalovaného vyzvala výzvou zo dňa 25.01.2019 a žalovaného vyzvala
aby odstúpenie od zmluvy zobral späť. Žalovaný na výzvu nereagoval. Žalobkyňa má za to, že
odstúpenie od zmluvy je neplatné preto, že podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže účastník od
zmluvy odstúpiť len ak je to uvedené v zákone alebo dohodnuté medzi účastníkmi zmluvného vzťahu.Zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným neobsahuje možnosť odstúpenia od zmluvy z dôvodu
údajnej zjavnej nevýhodnosti zmluvy pre obec tak ako je uvedené v uznesení 7/13.12.2018 a takúto
možnosť neobsahuje ani samotný zákon. Dôvod odstúpenia od zmluvy tak ako bolo schválené obecným

zastupiteľstvom v uznesení č. 7/13.12.2018 nie je totožný s tým, čo je uvedené v oznámení obce zo dňa
10.01.2019 o odstúpení od zmluvy. Žalobkyňa uviedla, že verejná obchodná súťaž bola uzavretá ešte v
roku 2010, pritom ako víťazka súťaže mala nárok na uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy. Poukázala na
to, že dôvodom na odstúpenie od zmluvy nemôže byť ani to, že v uznesení č. 38/2010 zo dňa 02.09.2010
bola predmetná nehnuteľnosť označená ako lesný pozemok, pričom v kúpnej zmluve bola označená

ako ostatná plocha. Podľa jej názoru sa nemôže žalovaný domáhať porušenia zákona č. 138/1991 Zb.
preto, že žalovaný zákon sám porušil. Uviedla ďalej, že ona nevykonala žiadne úkony, ktoré by privodili
zmenu druhu pozemku, k zmene druhu pozemku mohlo dôjsť jedine na základe aktivít žalovaného, preto
ak zmenu druhu pozemku zapríčinila obec, nemôže z tohto dôvodu od zmluvy platne odstúpiť. Uviedla
ďalej, že za rovnakú kúpnu cenu odkupovali pozemky aj iné osoby, vrátane terajšieho starostu obce,
postup žalovaného preto považuje za diskriminačný.

2.Právny zástupca žalobkyne v priebehu konania k veci uviedol, že na predmetnom pozemku sa nikdy
nenachádzal žiadny les a už pri schválení uznesenia v roku 2010 sa rátalo s tým, že pozemky ktoré budú
predmetom predaja sú určené na individuálnu výstavbu rodinných domov. Poukázal na to, že uznesenie
z roku 2010 nemá v žiadnom prípade obmedzenú dobu platnosti a nebolo do uzavretia riadnej kúpnej

zmluvy nijakým spôsobom zrušený.

3.V priebehu konania právny zástupca žalobkyne ďalej uviedol, že má za to, že pokiaľ ide o vzájomnú
žalobu nie je preukázaný naliehavý právny záujem. Vzhľadom na nimi podanú žalobu teda žalobu o
platnosti alebo neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy sa po rozhodnutí súdu odstráni stav právnej

neistoty medzi sporovými stranami. Čo sa týka skutočnosti uvedených vo vzájomnej žalobe, je tam dosť
pertraktový inzerát zverejnený v novinách My. Podľa predpisov platných v čase uskutočnenia verejnej
obchodnej súťaže teda v roku 2010 zámer nebolo potrebné zverejňovať v žiadnom periodiku a stačilo
ak by bol zverejnený na úradnej tabuli obce, čo sa aj stalo. Uviedol, že pri schvaľovaní predaja pozemku
jeho klientke sa postupovalo rovnako ako pri schválení predaja pozemkov ostatným záujemcom. Nikdy

sa nezriaďovala komisia na vyhodnotenie verejnej obchodnej súťaže a nezriaďuje sa ani v súčasnosti.
Poukázal na to, že podľa jeho právneho názoru zápisnica z obecného zastupiteľstva obsahuje všetky
podstatné náležitosti. Jeho klientka nadobudla nehnuteľnosť dobromyseľne. Aj súčasný starosta obce
ešte pred rokom 2010 nadobudol podobným spôsobom asi 5 ha pôdy. Ak by boli tvrdenia žalovaného
správne, potom by boli všetky takto uzavreté zmluvy neplatné.

4.Právny zástupca žalobkyne záverom k veci uviedol, že má za to, že bola preukázaná dôvodnosť
podania žaloby a preto navrhuje, aby súd vydal rozsudok v znení ktoré je uvedené v petite žaloby. Čo
sa týka vyjadrenia protistrany, že na Slovensku neplatí zvykové právo musí dať protistrane jednoznačne
za pravdu. Na druhej strane skutočnosťami ohľadne ktorých protistrana argumentovala práve týmto

zvykovým právom chce preukázať iba dobromyseľnosť žalobkyne, ktorá dobromyseľnosť podľa jeho
názoru tu bola a je aj v súčasnosti priebežne od roku 2010. Pokiaľ sa jedná o namietanú neplatnosť
kúpnej zmluvy, poukazuje na to, že dôvodom tejto neplatnosti čo do hmotnoprávneho je podľa názoru
protistrany rozpor zo zásadou ktorá je vyjadrená v zákone o majetku obcí. Samotný právny úkon podľa
jeho názoru z dôvodov údajných procesných pochybení z hľadiska verejnej obchodnej súťaže považuje

vo svetle skúmania otázky platnosti kúpnej zmluvy za irelevantný. Považuje za nemysliteľné, aby kúpna
zmluva podpísaná štatutárom bola následne napádaná prakticky z dôvodu že štatutár zmluvu nemal
podpísať, lebo údajne neboli splnené nejaké podmienky. Má zato, že zmluva podpísaná štatutárnym
zástupcom zmluvnú stranu zaväzuje tak ako je v prípade napr. zmluvy uzavretej medzi akciovými
spoločnosťami, kde by tiež nikoho ani len nenapadlo žalovať neplatnosť zmluvy z dôvodu že napr.

pozvánka na valné zhromaždenie akciovej spoločnosti, kde sa mal prejednať predaj, nebola doručená
niektorému z akcionárov. Jednoducho keď je zmluva podpísaná štatutárom má za to, že na prípadné
procesné nedostatky sa strana, ktorá tieto prípadne zavinila dovolať nemôže. V opačnom prípade
by to bolo v rozpore so zásadou dobromyseľnosti nadobudnutia práv a má za to, že v danej veci
je nespochybniteľné že žalobkyňa bola pri uzavretí zmluvy dobromyseľná. Má za to, že žalobkyňa

hodnoverne vysvetlila a svedeckou výpoveďou bola preukázaná aj skutočnosť prečo došlo k uzavretiu
kúpnej zmluvy až v roku 2018 a to v z dôvodu aj svedkyňou potvrdenej možnosti a potreby odvodnenia
všetkých pozemkov v danej lokalite. Aj z výpovede žalovaného je zrejmé že toto vecné bremeno
sa nerealizovalo v konečnom dôsledku bezodplatne, ale za určitú protislužbu, ktorú v tom čase prežalobkyňu ešte definovať nevedeli, pretože ona kupovala pozemok bez predkupného práva obce. Čo
sa týka namietanej kúpnej ceny a tým pádom nehospodárnosti daného úkonu považuje tento argument
za nepreukázaný vo svetle tej skutočnosti, že súčasťou spisu je aj znalecký posudok kedy znalkyňa

ako vyplýva aj z tohto posudku vykonala tváromiestnu obhliadku a cena, za ktorú žalobkyňa odkúpila
pozemok je praktiky dvojnásobok ceny určenej znalkyňou. Skutočnosť že poplatok za vyňatie platila
obec nepovažuje za dôvod pre ktorý by bola zmluva neplatná.

5.Žalobkyňa v priebehu konania k veci uviedla, že v obci E. boli vytvorené viaceré lokality na individuálnu

bytovú výstavbu a ona sa rozhodla jeden pozemok kúpiť. V roku 2010 bola pracovníčkou obecného
úradu, preto bolo rozhodnuté, že sa vypíše obchodná verejná súťaž, pričom ostatné pozemky sa priamo
predávali. V tom čase aj poslanci aj deti poslancov si podávali žiadosti, pozemky boli ocenené. Ponuka
zo strany kupujúcich bola vždy nad sumu ocenenia. V tom istom rade, kde je ten pozemok si kúpil
pozemok syn vtedajšej a aj súčasnej pracovníčky obce za tú istú cenu ako ona. V tom istom roku kúpil
aj súčasný starosta, ktorý bol vtedy poslancom a zástupcom starostky a mal tiež vypísanú obchodnú

verejnú súťaž, takú istú ako ona. S tým rozdielom, že on kupoval trvalý trávnatý porast za cenu 3 SK.
Mal nájomnú zmluvu a v rámci nájmu zaplatil celú kúpnu cenu pozemku. Vzhľadom k tomu, že nemala
peniaze a starostka nedovolila zaplatiť na nejaký rozpis kúpnu cenu chcela platiť, zaplatila zálohu, potom
by zaplatila ja celú cenu, no robil sa projekt na odvodnenie tej časti obce. Bola ústna dohoda, že cez
pozemok prejde nejaká rúra na odvodnenie, preto sa kúpna zmluva nepodpísala hneď. Vie, že projekt je

už dokončený a rúra ide cez iný pozemok. Po tom, čo vyhral súčasný starosta voľby už peniaze mala tak
podpísala kúpnu zmluvu a peniaze zaplatila. Obec E. tieto peniaze užíva. Nevie prečo by ona nemohla
mať pozemok, keď ho majú všetky ostatní, ktorý podávali žiadosti. Nevie prečo by mal starosta útočiť
priamo na ňu, ona proti nemu nikdy nič nemala. Môže to byť na nátlak niektorých poslancov. Pozemok
bol podmočený, boli tam jamy a tak tam dala navoziť do 100 fúr zeminy a pozemok sa zvýšil asi o 50

cm. Bolo to s vedomím obce. O pozemok sa až do podania žaloby riadne starala. Uviedla ďalej, že veci
ktoré sa týkali zmeny druhu pozemku z lesného pozemku na ostatnú plochu vybavovala bývalá pani
starostka. Ona to písala, pretože bola sekretárka. V roku 2010 na pozemku nebol ani jeden strom. Na
obecnom úrade pracuje od roku 1991. Komisia pre obchodné verejné súťaže neboli vytvárané, právo
na vyhodnotenie verejných súťaží si vyhradilo obecné zastupiteľstvo. Kúpnu zmluvu na pozemok ktorý

je predmetom konania vyhotovila advokátska kancelária. Poplatok za vyňatie pozemku platila obec.

6.Právny zástupca žalovaného sa k veci vyjadril tak, že kúpna zmluva zo dňa 12.11.2018 nebola
vyhotovená a ani nie je v súlade s uznesením č.38/2010 zo dňa 02.09.2010, nakoľko predmetom zmluvy
jeostatnáplocha,pričomobecné zastupiteľstvoschválilopredajlesnéhopozemku.Akokúpnacenabola

citovaným uznesením určená suma vo výške 4.123 eur teda 6,65 eur za m2, no v prípade ostatnej plochy
sa trhová cena na území obce E. pohybuje v rovine 50 eur za m2. Kúpna zmluvy v tomto znení je teda v
rozpore s ustanovením § 7 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí podľa ktorého orgány obce sú
povinné hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov. V prípade ak by žalovaný
odpredalnehnuteľnosťza1/10jejpriemernejcenyporušilbytýmcitovanéustanoveniezákonaomajetku

obcí. Žiadal súd, aby sa najprv vysporiadal s otázkou platnosti zmluvy zo dňa 12.11.2018, keďže táto
nepredstavuje skutočnú vôľu žalovaného odpredať lesný pozemok za 6,65 eur za m2. Poukázal na to,
že k uzavretiu zmluvy došlo dňa 12.11.2018 teda dva dni po komunálnych voľbách, výsledkom ktorých
bola následne strata mandátu starostky. Je otázne, z akého dôvodu došlo k uzavretiu zmluvy až osem
rokov po prijatí uznesenia č. 38/2010 zo dňa 02.09.2010. Poukázal na to, že žalobkyňa je od roku 2008

zamestnancom obecného úradu, preto neobstojí jej tvrdenie že oznámenie na kataster o odstúpení od
zmluvy sa stalo bez jej vedomia.

7.V priebehu konania ďalej uviedol, že pokiaľ ide o kúpu pozemkov súčasným starostom obce ku kúpe
nehnuteľností došlo za iných okolností a podmienok ako je v tomto prípade. Platnosť kúpnej zmluvy

namietal aj v súlade s § 588 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že podstatnou náležitosťou kúpnej
zmluvy je dostatočné určenie predmetu kúpy. Podľa neho nehnuteľnosť ktorej predaj bol schválený
obecným zastupiteľstvom dňa 22.09.2010 v čase uzavretia kúpnej zmluvy už neexistovala. Zmluvné
strany, aby predišli neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2018 účelovo zmenili predmet kúpy tak,
aby jeho určenie bolo v súlade so stavom uvedeným na aktuálnom liste vlastníctva. Uviedol ďalej, že

obchodná verejná súťaž zo dňa 11.08.2010 na základe ktorej došlo k schváleniu odpredaja predmetnej
nehnuteľnosti žalovanej nespĺňala zákonom predpísané náležitosti, najmä čo sa týka zverejnenia
verejnej obchodnej súťaže a jej podmienok.8.Podaním zo dňa 08.07.2020 žalovaný vo veci podal vzájomnú žalobu v súlade s § 147 ods. 1 C.s.p.
Žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluvy zo dňa 12.11.2018, ktorá bola uzavretá medzi obcou E. ako
predávajúcim a R. V.Č. ako kupujúcim, predmetom ktorej je odpredaj nehnuteľnosti evidovanej na LV

č. X, vedenom na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny obvod pre obec E., katastrálne územie
E., označenej ako parcela registra v „C“, KN č. XXX/XXX o výmere 620 m2 je neplatná. Naliehavý
právny záujem odôvodnil ohrozením vlastníckeho práva žalovaného priebehom vkladového konania
č. U. na Okresnom úrade Nové Zámky k nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXX/XX v E.. Má za
to, že obchodná verejná súťaž nebola uskutočnená v súlade s platnými právnymi predpismi, bola

teda neplatná. Na základe neplatnej súťaže došlo k podpísaniu absolútne neplatnej kúpnej zmluvy.
Poukázal na to, že obec je povinná zverejniť zámer predať svoj majetok a spôsob jeho predaja ako
aj podmienky na svojej úradnej tabuli, na internetovej stránke obce ak ju má obec zriadenú a tiež aj v
regionálnej tlači. Pri prevode prostredníctvom obchodnej verejnej súťaže musí oznámenie v regionálnej
tlači obsahovať aspoň informáciu o mieste kde sú zverejnené podmienky OVS. V uvedenom prípade
však inzerát zverejnení v periodiku Nitrianske noviny MY ročník 50/19 č. 35 neobsahoval odkaz na

zverejnenépodmienkyOVS.Žalovanýmázato,žesajednáozávažnéporušeniezákonomstanovených
podmienok pre organizáciu OVS. Uviedol ďalej, že za účelom vyhodnotenia OVS zriaďuje obec komisiu
na vyhodnocovanie OVS. Táto komisia môže byť tvorená aj z poslancov obecného zastupiteľstva,
avšak zasadnutie komisie nie je zasadnutím obecného zastupiteľstva. V uvedenom prípade komisia
pre vyhodnotenie OVS vôbec nebola určená. Poukázal ďalej na to, že už samotné znenie uznesenia je

zmätočné preto že obsahuje viac spolu vôbec nesúvisiacich výrokov.

9.Uviedol ďalej, že žalovaný sa nedovoláva neplatnosti ktorú by sám spôsobil. Podľa neho sa na
predmetnú vec nedá aplikovať ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka z toho dôvodu, že kúpna
zmluva je absolútne neplatná a citované ustanovenie sa aplikuje v prípade relatívnej neplatnosti, resp.

v taxatívne vymenovaných prípadoch. Zmena kultúry predmetnej parcely nebola vykonaná na základe
žiadosti žalovaného ale na základe žiadosti bývalej starostky Y. Z., ktorá konala nad rámec svojich
kompetencií a v rozporom so zásadami nakladania s majetkom obce.

10.V priebehu konania ďalej uviedol, že je toho názoru, že zmluva je neplatná, nevykonateľná a že takýto

právny úkon nemôže požívať právnu ochranu. Podľa neho obecné zastupiteľstvo nemá v kompetencii
vyhodnocovať obchodnú verejnú súťaž. Opätovne poukázal na to, že OVS mala schvaľovať osobitná
komisia zriadená obcou. Povinnosť zverejniť OVS vyplýva z § 9 ods. 1 písm. c zákona o majetku obcí.
On sa nevie vyjadriť či tento predpis platil v roku 2010. Podľa neho je zmluva neplatná, lebo jej znenie
nekorešponduje s podmienkami OVS a s uznesením obce č. 38/2010. Je pravdou, že v uvedenom

uznesení sa píše že pozemok sa predáva za účelom výstavby rodinného domu ale lesný pozemok
nemôže byť predaný za účelom výstavby rodinného domu, preto je uznesenie nevykonateľné. Predajom
stavebného pozemku za 1/10 trhovej ceny by došlo k porušeniu citovaných ustanovení zákona.

11.Záverom k veci uviedol, že z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva ako aj na v konaní bolo

preukázané, že sa jedná o jedinečný prípad. A to z dôvodu, že podpísaniu kúpnej zmluvy došlo až po
8 rokoch od vysúťaženia a to po dvoch dňoch od prehratých komunálnych volieb. Ako to uviedol aj
svedok, žalobkyňa sa v podstate zaslúžila o takýto prevod. Ďalej je to jedinečný prípad, lebo v tomto
prechodnom období došlo aj k zmene druhu pozemku. Pozemok sa výrazne zhodnotil. Žalovaný nemá
vedomosť o tom, že v minulosti za takýchto podmienok došlo k uzavretiu akejkoľvek kúpnej zmluvy.

Zmenu kultúry podľa názoru žalovaného žiadala starostka obce a to z dôvodu, že konala nad rámec
svojich kompetencií a v rozpore s ustanoveniami zákona o majetku obci a zásad hospodárenia. Konala
totiž bez schvaľovacieho uznesenia obecného zastupiteľstva, pričom výrazným spôsobom zasiahla do
majetku obce. Takýto úkon sa nedá považovať za úkon obce nakoľko obec sa nerovná starosta. Čo
sa týka argumentu odôvodnenia, ktorý žalobca uviedol ako dôvod pre oddialenie podpisu zmluvy je

namieste otázka načo odvodňovať lesný pozemok. Čiže akákoľvek zmienka o diskriminácii neobstojí
ba uvedené konanie ktoré predchádzalo podpisu kúpnej zmluvy ako aj samotný právny akt sa podľa
názoru žalovaného prieči dobrým mravom. Diskriminácia neobstojí ani z toho dôvodu, že súdne konanie
neinicioval žalovaný. Žalovaný len odstúpil od zmluvy pričom je to bežná prax v živote v akejkoľvek obci.
K jednému odstúpeniu došlo aj v uzneseniu č. 38/2010. Žalovaný nikdy neútočil na osobu žalobkyne len

na právny akt. Počas konania žalovaný preukázal naliehavý právny záujem ktorý odôvodnil ochranou
svojho vlastníckeho práva, ktoré právo je ohrozené a ktoré právo je ústavným právom. Žalovaný taktiež
preukázal absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy pričom sa nejedná o neplatnosť relatívnu čiže nie je
možné uplatniť ustanovenie §40a Občianskeho zákonníka. Žalovaný preukázal, že odstúpenie boloplatné a bolo učinené na základe jeho zákonnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia §7 Zákona o
majetku obcí. Preukázal ďalej že OVS bolo neplatné. Žalovaný teda má za to, že už len z tohto dôvodu,
teda z neplatnosti OVS a uznesenia 38/2010 je kúpna zmluva absolútne neplatná. Analógia medzi

fungovaním v obchodnej spoločnosti a subjektu územnej samosprávy v žiadnom prípade neobstojí. Na
obec sa vzťahujú špecifické predpisy, ktoré sú obsahovo diametrálne rozdielne od obsahu Obchodného
zákonníka. Ďalej analógia neobstojí ani z dôvodu, že žalobca ako dlhoročný zamestnanec obecného
úradu bol súčasťou celého procesu od jeho samého začiatku až po podpísanie kúpnej zmluvy s
tým, že napr. sám žalobca písal zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva. Čiže nedá sa na

neho hľadieť ako na laika - dobromyseľného kupujúceho. Kúpna zmluva je ďalej absolútne neplatná
z dôvodu, že je v rozpore s ustanovením §37 ods.1 Občianskeho zákonníka ako aj z ustanovením
§39 Občianskeho zákonníka. Vykonaním tohto právneho úkonu by totiž došlo k závažnému porušeniu
príslušných ustanovení zákona o majetku obcí t.j predmet zmluvy je v rozpore so zákonom resp. sa
ho snaží obísť. Takýto právny úkon v právnom štáte nemôže požívať právnu ochranu a je ex offo
považovaný za absolútne neplatný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako aj úkony dokazovania žiada

žalovaný súd aby vzájomnej žalobe vyhovel a aby následne žalobu žalobcu zamietol.

12.Štatutárny zástupca obce uviedol, že sa jedná o jedinečný prípad obce E., keď bol schválený zámer
aj predaj podľa vyhodnotenia OVS. Jedinečný prípad bol aj v tom, že bolo zaplatené až po 10 rokoch,
v ostatných prípadoch to bolo hneď alebo v krátkej dobe po podpísaní zmluvy. Odstúpenie od zmluvy

sa zriadilo na podnet obecného zastupiteľstva. Zmluva bola podpísaná po voľbách, zistili to na web
stránkach obce. Poslanci nerozumeli tomu, prečo bola splátka zaplatená po štyroch rokoch a ďalšia
cena až po roku 2018. Vyňatie pozemkov v ostatných prípadoch platili kupujúci, len v tomto prípade
to platila obec. Nevie o tom, či v čase po schválení predaja pozemku sa rozhodovalo o umiestnení
odvodňovacieho kanála. Teraz je odvodňovací kanál asi o štyri parcely ďalej. Protislužbou za výstavbu

odvodňovacieho kanála bolo zrieknutie sa predkupného práva. Uviedol, že v roku 2010 pôsobil na
obecnom úrade ako poslanec a zástupca starostu. V roku 2010 nemal vedomosť o námietkach proti
kúpnej zmluve, ktoré v súčasnosti vznáša jeho právny zástupca. Nemá vedomosť o tom, že by sa v
uznesení č. 38/2010 čo sa týka formy výrokovej formy uznesenia alebo postupu pri schvaľovaní OVS
líšilo od iných uznesení. V súčasnosti po vypísaní OVS je zriadená komisia ktorá ju vyhodnotí ako sa

prednesie na obecné zastupiteľstvo. Nemá vedomosť o tom, že by sa v inom prípade predával pozemok
za 1/10 jeho ceny.

13.Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výpisom z LV č. X pre obec E., katastrálne
územie E., kúpnou zmluvou zo dňa 12.11.2018, uznesením obecného zastupiteľstva č. 38/2010,

príjmovým pokladničný dokladom zo dňa 22.10.2014, uznesením č. 7/13.12.2018, odstúpením od
zmluvy, prezenčnou listinou zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 22.09.2010, zápisnicou
zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 22.09.2010 dokladmi, nachádzajúcimi sa v spise
Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor č. V-7621/2018, potvrdenie o zverejnení zámeru zo
dňa 12.11.2018, znaleckým posudkom č. 88/2010, rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky zo dňa

12.12.2014 inzerátom doloženom v spise, výsluchom svedka Y. Z., ďalšími v spise doloženými dokladmi
a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

14.Z listu vlastníctva č. X, obec E., katastrálne územie E. mal súd preukázané, že vlastníkom pozemku
parc. č. XXX/XXX o výmere 620 m2, ostatná plocha, je žalovaný.

15.Zo znaleckého posudku č. 88/2010, ktorý bol vypracovaný Ing. Gertrúdou Hlavičkovou dňa
30.06.2010 mal súd preukázané, že pozemok parc. č. XXX/XXX o výmere 620 m2 bol charakterizovaný
ako lesný pozemok a jeho hodnota bola určená sumou 2.027,40 eur. Pozemky uvedené v znaleckom
posudku a teda aj pozemok parc. č. XXX/XXX boli podľa územného plánu sídelného útvaru E. schválené

uznesením mestského zastupiteľstva v E. dňa 31.12.2003 určené na bytovú výstavbu (pozri bod 2.1.1
znaleckého posudku).

16.Z potvrdenia o zverejnení zámeru mal súd preukázané, že žalovaný zastúpený starostkou obce Y. Z.
potvrdil, že bol v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. zverejnený zámer odpredaja pozemkov v katastrálnom

území E., parc. č. XXX/XXX od 12.08.2010 do 10.09.2010 v tlači: Nitrianske noviny MY, ročník 50/19
č. 35.17.Z pozvánky starostky obce E. Y. Z. mal súd preukázané, že starostka zvolala na deň 22.09.2010
tridsiate siedme mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva.

18.Z prezenčnej listiny mal súd preukázané, že zasadnutia obecného zastupiteľstva sa dňa 22.09.2010
zúčastnil aj T. T., súčasný starosta obce E..

19.Zo zápisnice z obecného zastupiteľstva obce E. zo dňa 22.09.2010 mal súd preukázané, že bolo
prijaté uznesenie č. 38/2010, podľa bodu G uznesenia bola vyhodnotená VOS zo dňa 11.08.2010,

citovaným uznesením obecné zastupiteľstvo v E. podľa § 9a ods. 1 písm. a Zákona 138/1991 Zb.
schválilo odpredaj pozemku na výstavbu rodinného domu v katastrálnom území E. parc. č. XXX/XXX -
lesný pozemok o výmer 620 m2 za cenu 4.123 eur teda 6,65 eur za m2 pre žalobkyňu.

20.Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 21.10.2014 mal súd preukázané, že žalobkyňa zaplatila
žalovanému zálohu za pozemok 974/156 v hotovosti vo výške 600 eur.

21.Z rozhodnutia Okresného úradu Nové Zámky č. OU-NZ-PLO-2014/0115304-4/ME zo dňa
12.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.01.2015 mal súd preukázané, že pozemok parc.
č. XXX/XXX sa vyníma z lesnej pôdy predurčený na výstavbu rodinných domov, trvale vyňatá plocha
bude druhom pozemku: ostatná plocha. Rozhodnutie bolo vydané na základe žiadosti obce E. zo dňa

26.11.2014.

22.Z výpovedí sporových strán a z kúpnej zmluvy z dňa 12.11.2018 mal súd preukázané, že žalovaný
zastúpený starostkou obce Y.C. Z. ako predávajúci a žalobkyňa ako kupujúca uzavreli dňa 12.11.2018
kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol pozemok parc. č. XXX/XXX, ostatná plocha o výmere 620 m2. V

článku I. ods. 5 zmluvy je odkaz na uznesenie obecného zastupiteľstva obce E. č. 38/2010 pod G, v
článku III. ods.1 je uvedená kúpna cena vo výške 4.123 eur, ktorá bola zaplatená v sume 600 eur do
pokladne obce, suma 3.523 eur bola zaplatená na účet obce. V článku IV. ods. 3 zmluvy je uvedené,
že k odovzdaniu a prevzatiu predmetu kúpy dôjde v deň podpisu zmluvy. V článku IV. ods. 5 zmluvy
je uvedené, že zmluvné strany prehlasujú, že zmluva bola spísaná podľa ich skutočnej, slobodnej a

vážnej vôle, sú plne spôsobilí na právne úkony a ich zmluvná voľnosť nebola nikým a ničím obmedzená.
Podpisy zmluvných strán boli osvedčené pred obcou E. dňa 12.11.2018.

23.Z uznesenia obce E. č. 7/13.12.2018 mal súd preukázané, že obecné zastupiteľstvo schválilo
odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej obcou E. v zastúpení Y. Z. E. R. V. na odpredaj nehnuteľnosti

parc. č. XXX/XXX o výmere 620 m2 v kúpnej cene 4.123 eur zo dňa 12.11.2018. dôvodom odstúpenia
od kúpnej zmluvy je skutočnosť, že zmluva podľa zákona č. 138/1991 o majetku obcí v znení neskorších
predpisov je zjavne nevýhodná pre obec.

24.Z listiny nazvanej ako odstúpenie od zmluvy č. 116/2019 zo dňa 10.01.2019 mal súd preukázané,

že žalovaný oznámil žalobkyni že v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka odstupuje od kúpnej zmluvy
zo dňa 12.11.2018 preto, že uznesením č. 38/2010 zo dňa 02.09.2010 bol schválený predaj parcely č.
XXX/XXX ako lesný pozemok, v kúpnej zmluve uzavretej dňa 12.11.2018 je tento pozemok definovaný
ako ostatná plocha. Uvedená skutočnosť spochybňuje platnosť zmluvy. V listine je uvedené že cena za
uvedený pozemok je výrazne nižšia než obvyklá trhová cena za podobný pozemok v obci E., a došlo

teda k porušeniu ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb.

25.ZospisuOkresnéhoúraduNovéZámkyč.V761/2018-17,konkrétnezrozhodnutiazodňa29.03.2019
mal súd preukázané, že Okresný úrad Nové Zámky prerušil vklad evidovaný pod č. XXXX/XXXX do
ukončenia právoplatného rozsudku vo veci žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy.

26.Y.Z.,narodená14.02.1954akosvedokvkonaníuviedla,ženakoľkobolažalobkyňazamestnankyňou
obce predaje sa zrealizovali formou VOS tak isto ako pre ostatných ktorý v tom čase kupovali
pozemky. Formou VOS sa predávali pozemky buď zamestnancom obecného úradu alebo ich rodinným
príslušníkom. Cena tohto pozemku bola taká istá ako pre ostatných. Nebola zvýhodnená. K neskoršiemu

podpisu zmluvy došlo preto, že obec plánovala v tejto lokalite odvodnenie, jedná sa o podmočenú
oblasť. Odôvodnenie sa plánovalo cez daný pozemok. Nevedeli ako to dopadne, preto sa podpis zmluvy
odďaľoval. Žalobkyňa bola dlhoročnou zamestnankyňou obecného úradu a pri vybavovaní pozemkov
sa veľmi pričinila a vybavovala okolo toho administráciu. Cena pozemku v roku 2010 schválená VOS sanelíšila od cien pozemkov, ktoré pozemky nekupovali cez VOS. K zmene definície pozemku došlo preto,
že cez pozemok sa malo viesť odvodnenie, chystali dotáciu a potrebovali aby bol pozemok vedený ako
ostatnáplocha.Napozemkuvroku2010nebolles.Uviedla,žebolaprítomnánaobecnomzastupiteľstve

keď sa schvaľoval konkrétny prípad, nepamätá si že by niekto protestoval.

27.Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

28.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý tvojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29.Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu
podľa ustanovení § 49a , 140
, § 145 ods. 1 ,§479, § 589 a
§ 701 ods. 1 , považuje sa právny
úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol

urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40 ). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom
o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.

30.Podľa § 48 ods.1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

31.Podľa § 589 Občianskeho zákonníka cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a .

32.Podľa § 137 písm.c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu

33.Podľa § 147 ods.1 C.s.p žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
34.Podľa § 7 ods.1 zákona číslo 138/1991 Zb. ( účinného ku dňu 22.09.2010) orgány obce a organizácie
sú povinné hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby
životného prostredia.

35.Podľa § 9 ods.1 písm.a/ zákona číslo 138/1991 Zb. ( účinného ku dňu 22.09.2010) schváleniu
obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku; to
neplatí, ak obec je povinná previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu,

36.Podľa § 9a ods.1 písm.a/ zákona číslo 138/1991 Zb. ( účinného ku dňu 22.09.2010) ak tento zákon
neustanovuje inak, prevody vlastníctva majetku obce sa musia vykonať na základe obchodnej verejnej
súťaže

37.Podľa § 9a ods.2 zákona číslo 138/1991 Zb. ( účinného ku dňu 22.09.2010) obec zverejní zámer

predať svoj majetok a jeho spôsob na svojej úradnej tabuli, na internetovej stránke obce, ak ju má
obec zriadenú, a v regionálnej tlači. Ak ide o prevod podľa odseku 1 písm. a) a b), musí oznámenie
v regionálnej tlači obsahovať aspoň miesto, kde sú zverejnené podmienky obchodnej verejnej súťaže
alebo dražby.

38.Podľa § 9a ods.6 písm.e/ zákona číslo 138/1991 Zb. ( účinného ku dňu 22.09.2010) obec
nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom na fyzickú osobu, ktorá je v tejto obci
zamestnancom obce.39.Podľa názoru súdu nie je možné odstúpiť od neplatnej zmluvy - súd teda v prvom rade rozhodoval o
platnosti alebo neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným - a teda o vzájomnej
žalobe žalovaného.

40.Naliehavý právny záujem na podaní vzájomnej žaloby zo strany žalovaného súd považuje za
preukázaný. Spor o platnosti alebo neplatnosti kúpnej zmluvy môže rozhodnúť iba súd.

41.Žalovaný tvrdil, že zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je absolútne neplatná. Občiansky

zákonník pojem „absolútna neplatnosť“ nepoužíva. Používa len termín „neplatnosť“. Z toho dôvodu
platí, že pokiaľ je nejaká vada právneho úkonu sankcionovaná neplatnosťou a nejde o niektorý z
prípadovrelatívnejneplatnosti,ideoabsolútneneplatnýprávnyúkon.Dôvodmiprevyslovenieabsolútnej
neplatnosti sú dôvody uvedené v § 37 odsek 1 a 2, § 38 odsek 1 a 2, § 39 a § 40 odsek 1 Občianskeho
zákonníka.

42.V uvedenom prípade sa rozhodne nejedná o nedostatok slobody a vážnosti vôle zmluvných strán.
V článku IV odsek 5 Zmluvy je uvedené, že zmluvné strany prehlasujú, že zmluva bola spísaná podľa
ich skutočnej, slobodnej a vážnej vôle, sú plne spôsobilí na právne úkony a ich zmluvná voľnosť nebola
nikým a ničím obmedzená. Žalovaný ani jeho právny zástupca nedostatok slobody a vážnosti vôle
zmluvných strán v priebehu konania ani nespochybnili.

43.V uvedenom prípade sa nejedná ani o neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle. Predmetom
zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným je predaj nehnuteľnosti - pozemku - ktorý bol v čase
podpisu zmluvy nepochybne zapísaný na liste vlastníctva č. X, obec E., katastrálne územie E., bol
charakterizovaný parcelným číslom, výmerou a druhom pozemku. V zmluve je jednoznačne určené, že

žalovaný tento pozemok žalobkyni predáva za dohodnutú cenu.

44.V uvedenom prípade sa jednoznačne nejedná o nedostatok spôsobilosti na právne úkony u žiadnej
zo zmluvných strán, tak ako to predpokladá § 38 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

45.Podľa názoru súdu, v uvedenom prípade nie je možné uvažovať ani o rozpore uzavretej kúpnej
zmluvy so zákonom. Predaj pozemku bol uskutočnený na základe obchodnej verejnej súťaže, tak ako to
predpokladá§9aodsek1písmenoa/zákonač.138/1991Zb.,ktorýbolúčinnýkudňu22.9.2010,tedaku
dňu keď obecné zastupiteľstvo schválilo predaj pozemku žalobkyni. V uvedenom prípade bola verejná
obchodná súťaž nevyhnutná preto, že žalobkyňa bola v čase zasadnutia obecného zastupiteľstva

jednoznačne zamestnancom žalovaného.

46.Súd nemal preukázané, že by obchodná verejná súťaž nebola uskutočnená v súlade s platnými
právnymi predpismi tak, ako to tvrdil právny zástupca žalovaného. Právny zástupca žalovaného
nekonkretizoval v čom by mal byť porušený v prípade verejnej obchodnej súťaže zákon. Bolo

jednoznačne preukázané (pozri bod 16 odôvodnenia tohto rozsudku), že obec riadne zverejnila zámer
predať svoj majetok tak, ako to predpokladá § 9a odsek 2 zákona č. 138/1991 Zb., ktorý bol účinný
ku dňu 22.9.2010. Súd konštatuje, že podľa citovaného zákona platného ku dňu zasadnutia obecného
zastupiteľstva zákon neobsahoval povinnosť zriaďovať za účelom vyhodnotenia obchodnej verejnej
súťaže komisiu na vyhodnocovanie obchodnej verejnej súťaže. Žiadny iný právny predpis, ktorý by

takúto povinnosť obci ukladal, právny zástupca žalovaného necitoval. Podľa názoru súdu, pri predaji
uvedeného pozemku obec postupovala podľa § 9 odsek 1 písmeno a/ zákona č. 138/1991 Zb. účinného
ku dňu 22.9.2010, teda predaj pozemku schválilo obecné zastupiteľstvo. Námietku právneho zástupcu
žalovaného podľa ktorej mala byť zriadená komisia na vyhodnotenie obchodnej verejnej súťaže, súd
teda nepovažuje za dôvodnú.

47.Súd nemal preukázané, že by zákon č. 138/1991 Zb. účinný ku dňu 22.9.2010 obsahoval náležitosti
uznesenia, ktorým obec rozhoduje o predaj pozemku. Tvrdenie právneho zástupca žalovaného, že
uznesenie je zmätočné preto, že obsahuje viac spolu vôbec nesúvisiacich výrokov súd nepovažuje za
preukázané. Navyše, štatutárny zástupca žalovaného, ktorý bol v roku 2010 poslancom obce, v priebehu

konania uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by sa uznesenie č. 38/2010, čo sa týka formy výrokovej
časti uznesenia bolo odlišné od iných uznesení.48.Súd nemal preukázané, že by zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným porušovala dobré
mravy. V roku 2010 žalovaný predal nepochybne viacero pozemkov určených na stavbu rodinného
domu, tak to vyplýva z výpovede sporových strán. Jeden z pozemkov mal byť predaný podľa rozhodnutia

obecného zastupiteľstva, žalobkyni.

49.Súd nemal preukázané, že by zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným nedodržala zákonom
predpísanú formu právneho úkonu. Uvedená zmluva bola uzavretá písomne, a obsahuje všetky
náležitosti požadované zákonom. Navyše, nedostatok formy uvedenej zmluvy žalovaný ani nenamietal.

50.Súd teda nemal preukázané, že by v uvedenom prípade bol splnený dôvod pre vyslovenie absolútnej
neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným predpokladaný zákonom, vzájomnú
žalobu žalovaného teda súd zamietol.

51.Súd konštatuje, že v uvedenom prípade sa nemôže jednať ani o relatívnu neplatnosť uvedenej

kúpnej zmluvy. Súd nemal preukázané, že by táto zmluva bola zjavne nevýhodná pre obec a že
by porušovala ustanovenie § 7 odsek 1 zákona č. 138/1991 Zb. Je nepochybné, že cena pozemku,
ktorý je predmetom zmluvy bola stanovená znaleckým posudkom tak ako je uvedené v bode 15 tohto
odôvodnenia. Na zmluve uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným bola dohodnutá dvojnásobná cena
oproti cene určenej znaleckým posudkom. Súd navyše nemal preukázané, že by cena pozemku v čase

podpísania kúpnej zmluvy bola pre obec zjavne nevýhodná - právny zástupca žalovaného v tomto smere
nenavrhol a nepredložil žiaden dôkaz a tvrdenia žalovaného o nevýhodnej cene sú teda iba v rovine
úvah žalovaného.

52.Je pochybné, že podľa uznesenia obecného zastupiteľstva č. 38/2010 bod g/ bol schválený odpredaj

lesného pozemku, účelom odpredaja pozemku bola výstavba rodinného domu. Aj zo znaleckého
posudku č. 88/2010, ktorý bol vypracovaný 30.6.2010 je zrejmé, že pozemky uvedené v znaleckom
posudku a teda aj pozemok ktorý je predmetom zmluvy bol určený na bytovú výstavbu podľa územného
plánu obce E. schváleného dňa 31.12.2003. Je teda jednoznačné, že pozemok, ktorý je predmetom
zmluvybolurčenýnavýstavburodinnéhodomuažalovanýmalotomvedomosťminimálneodroku2003.

53.Súd mal jednoznačne preukázané, že zmena druhu pozemku, ktorý je predmetom zmluvy z lesného
pozemku na ostatnú plochu sa uskutočnila na základe rozhodnutia Okresného úradu Nové Zámky, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 3.1.2015 (pozri bod 21 tohto odôvodnenia). Uvedené rozhodnutie bolo
vydané na základe žiadosti žalovaného z roku 2014. Žalovaný sa teda nemôže domáhať neplatnosti

právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka, pretože zmenu druhu pozemku inicioval sám
žalovaný.

54.Súdmalpreukázané,žeodschváleniapredajapozemkuobecnýmzastupiteľstvomtedaod22.9.2010
do dňa podpisu zmluvy teda do 12.11.2018 prešiel relatívne dlhý čas. Žiaden právny predpis však

nestanovuje povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu v lehote , ktorú by určoval zákon. Aj keď je možné
považovať takýto postup obce pri uzavretí kúpnej zmluvy za neštandardný, neporušuje žiaden platný
právny predpis Slovenskej republiky. Žalobkyňa navyše súdu dostatočne zdôvodnila prečo došlo k
neskoršiemu podpisu kúpnej zmluvy.

55.Pri nakladaní so svojím majetkom má obec po formálnej stránke postavenie subjektu súkromného
práva (R 90/2008). Pri nakladaní s majetkom obce nemá obec vrchnostenské postavenie vo vzťahu k
druhej zmluvnej strane, ale naopak ich vzťahu sú rovnocenné. (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z
30. júna 2020, sp. zn. 1Cdo/201/2018)
Ak teda žalovaný vystupoval ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti a so svojím vlastníctvom

disponoval v rámci súkromnoprávneho vzťahu, v prípade nesprávneho postupu jeho orgánov (obecného
zastupiteľstva ) nemôže podľa názoru súdu namietať neplatnosť kúpnej zmluvy.

56.Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v uvedenom prípade nemožno vysloviť ani relatívnu neplatnosť
kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

57.Naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy súd
považuje za daný. súd mal preukázané ( bod 25 odôvodnenia tohto rozsudku) , že kataster prerušilkonanie o vklade vlastníckeho práva k pozemku , ktorý je predmetom zmluvy až do právoplatného
skončenia konania o neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy.

58.Súd ďalej skúmal, či odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného spĺňa náležitosti uvedené v § 48
odsek 1 Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným
neobsahuje žiadne ustanovenia o odstúpení od zmluvy - v uvedenom prípade teda možnosť odstúpenia
od zmluvy nebola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutá.

59.Dôvody na odstúpenie od zmluvy uvedené v uznesení obce E. č. 7/13.12.2018, teda že zmluva
je zjavne nevýhodná pre obec súd nepovažuje za preukázané. V uvedenom prípade žalovaný
neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by tento dôvod odstúpenia od zmluvy preukazovali. Cena sporného
pozemku bola vyššia ako cena určená znalcom, súd nemal preukázané, že by sa cena uvedeného
pozemku nejakým spôsobom zmenila.

60.Listina nazvaná ako odstúpenie od zmluvy zo dňa 10.1.2019 odôvodňuje odstúpenie od zmluvy aj
tým, že v uznesení obecného zastupiteľstva č. 38/2010 je pozemok uvedený v zmluve charakterizovaný
ako lesný pozemok a v kúpnej zmluve uzavretej dňa 12.11.2018 je tento pozemok definovaný ako
ostatná plocha. Súd konštatuje, že tento dôvod odstúpenia od zmluvy nebol schválený obecným
zastupiteľstvom v uznesení č. 7/13.12.2018. Starosta obce, podľa názoru súdu, nemôže dôvod

odstúpenia od zmluvy svojvoľne meniť. Navyše zmenu definície pozemku zapríčinila obec , teda
žalovaný a podľa názoru súdu z uvedeného dôvodu od zmluvy preto odstúpiť nemôže.

61.Tak ako súd konštatoval vyššie, nebolo preukázané, že by cena za uvedený pozemok bola výrazne
nižšia než obvyklá trhová cena za podobný pozemok v obci E.. Súd teda žalobe vyhovel a rozhodol tak,

že odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo adresované žalobkyni je neplatné.

62. O nároku na trovy konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods.1 C.s.p. s prihliadnutím na § 262
ods.1 C.s.p. Žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech súd priznal právo na náhradu trov konania v
rozsahu 100%

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).