Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, February 27, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoCsp/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117216962
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5117216962.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Ing. N. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX F., proti žalovanému: SHARON STONE s.r.o. v konkurze, so
sídlom 014 01 Bytča-Hrabové 1, IČO: 31 630 405, ktorého správcom konkurznej podstaty je: ADVO
INSOLVENCY, k.s., so sídlom 29. augusta 31, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 772 910, právne

zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Barát, s.r.o., so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, IČO:
36 868 639, o zaplatenie 5.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Žilina č.k. 25Csp/116/2017-156 zo dňa 04. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e .

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. z o s t á v a n e d o t k n u t é .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.
Zastavenie konania odôvodnil § 161 ods. 1, 2 a § 159 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pre

prekážku litispendencie s poukazom na konanie Okresného súdu Žilina sp.zn. 40C/149/2015, v ktorom
vystupujú rovnaké strany sporu (žalobca a žalovaný v opačnom postavení) a rieši sa rovnaký predmet
sporu, a to existencia právneho nároku žalobcu i žalovaného na úhradu ceny za dielo na základe Zmluvy
o dielo č. 1_2014_RS zo dňa 30.4.2014 a právne nároky žalobca i žalovaný odvodzujú od rovnakých
skutkových okolností, t.j. vyššie uvedenej zmluvy. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa §
256 ods. 1 CSP, s tým, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Návrh žalovaného na prerušenie

konania zamietol z dôvodu dodržania princípu hospodárnosti konania (čl. 17 CSP).

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie do výroku o zastavení konania a nároku na náhradu trov
konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že v danom prípade sa
nejedná o prekážku litispendencie, nakoľko sa nejedná o nárok z rovnakého skutkového základu.
Predmetom vzájomnej žaloby v konaní sp.zn. 40C/149/2015 boli zmluvné sankcie vyplývajúce zo

zmluvného dojednania, čo je však úplne iný vecný nárok, samostatne nárokovateľný. Prekážku začatej
veci nezakladá sporové konanie, ktoré sa týka síce súvisiacej veci v právnom zmysle, ak si sporové
strany k tejto veci uplatňujú odlišné procesné nároky, čomu je v tomto prípade. Uplatňovaný nárok
5.000 eur nie je duplicitný, vyplýva úplne z iného titulu ako bežiaci spor sp.zn. 40C/149/2015 a
v predmetnom spore vôbec neuplatnil žalovanú čiastku 5.000 eur, ktorú žalovanému poskytol ako
preddavok. Teda neuplatňuje si nárok z rovnakého skutkového základu, či skutkového deja ako sa tvrdí

v uznesení. Navrhuje napadnuté uznesenie zmeniť, prípadne zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na
nové rozhodnutie.3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle
§ 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2020 (ďalej len „ZKR“), po predchádzajúcej
výzve žalovaného ako úpadcu a správcu konkurznej podstaty v zmysle vyššie citovaného ustanovenia,
následne výzve podľa § 382 CSP k možnému použitiu ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR, ktoré pri doterajšom
rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, potvrdil uznesenie súdu prvej

inštancie v zastavujúcej časti, avšak na základe iného právneho posúdenia veci.

5. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že po vydaní napadnutého uznesenia súdom prvej
inštancie (04.12.2018) došlo k zmene obchodného mena žalovaného dňom 18.12.2018 z PREFA Bytča
- Hrabové.SK, s r.o. na SHARON STONE s.r.o. Následne uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn.
3K/11/2017-318 zo dňa 21.02.2019 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka, a to dňom 28.02.2019 a

za správcu konkurznej podstaty bola vymenovaná dňom 25.06.2019 spoločnosť ADVO INSOLVENCY,
k.s., so sídlom 29. augusta 31, 974 01 Banská Bystrica (viď výpis z Obchodného registra Okresného
súdu v Žiline Oddiel: Sro, Vložka číslo: 67211/L, uznesenie Okresného súdu Žilina sp.zn. 3K/11/2017
uverejnené v Obchodnom vestníka dňa 27.02.2019 č. 41/2019 č.l. 200).

6. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 ZKR, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim
konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu
prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

7. Podľa § 47 ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky

súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty
v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov
konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné
spoločenstvo alebo o intervenciu.

8. Podľa § 47 ods. 4 ZKR v znení účinnom od 01.01.2020, v konaniach prerušených podľa odseku
1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva
účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej
schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka
na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v

konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne
dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v
určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.

9. Podľa § 206j ZKR prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2020 konania začaté a

právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra
2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1.
januárom 2020.

10. Krajský súd uvádza, že znenie ust. § 47 ods. 4 ZKR, ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2020, sa podľa

intertemporálneho ustanovenia § 206j ZKR použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia
konkurzunamajetokúpadcupred01.01.2020kichprerušeniu.Žalovanýakodlžníkaanisprávcadlžníka
na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 26.10.2021, ktorá im bola doručená podľa doručeniek 02.11.2021
správcovi dlžníka a 12.11.2021 žalovanému ako dlžníkovi, návrh na pokračovanie v konaní nepodali.

11.Nepodanienávrhusprávcomaanidlžníkomnapokračovanievkonanívurčenejlehotemázozákona
účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZKR, o ktorom odvolací súd rozhoduje
procesným postupom podľa § 370 CSP.

12. Krajský súd uvádza, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má

v zmysle § 47 ods. 4 ZKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník
- úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu na to, či je dlžník v postavení
žalobcu alebo žalovaného. To znamená, že i v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne
legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom máza následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho
žalobcovi. Tento účinok vyplýva z novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZKR, ktorým je efektívnejšie
riešenie prerušenia v súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v

čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo
žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím
vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka,
alebo zastavením konania, prípadne neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.

13. Nielen zo znenia § 47 ods. 4 ZKR, ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva
zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný
a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu
uvádza: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá,
aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie
môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje

na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia
pôvodných prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo
počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť
situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd,
ktoréhokonanieboloprerušené,vezmenazreteľvyjadreniedlžníka.Aksadlžníknevyjadríalebonebude

súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví.

14. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak ako keby konkurz nebol vyhlásený
s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi, napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie
nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak

mohol a mal pokračovať v konaní).

15. V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je
spravidlaneefektívne),alejemožné.Aksavšakprípadnémužalobcovivočidlžníkoviprisúdiplnenie,toto
plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných

veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený.“

16. Zo znenia ust. § 47 ods. 4 ZKR, ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že
zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane žalovaného
nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní.

17. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

18. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

19. Odvolací súd uvádza, že späťvzatím žaloby sa podľa CSP rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu bol však od 1. januára

2020 nahradený zákonným ustanovením § 47 ods. 4 ZKR, preto sa na ďalší postup v konaní pred
odvolacím súdom na to, aby mohol odvolací súd konanie podľa § 47 ods. 4 ZKR v spojení s § 370 CSP
zastaviť, späťvzatie žalobcom nevyžaduje.

20.Odvolacísúdnemalmožnosťúvahy,čispäťvzatiežalobypripustíalebonie,pretožeúčinkyspäťvzatia

žaloby nastali priamo zo zákona v zmysle § 47 ods. 4 ZKR. Dôsledkom zo zákona vzniknutých účinkov
späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZKR je procesný postup odvolacieho súdu, keď tento nerozhoduje o
pripustení späťvzatia žaloby, pretože tieto účinky nastali zo zákona a odvolací súd je povinný procesným
spôsobom reagovať na účinky späťvzatia žaloby tak, že v zmysle § 370 ods. 2 CSP je povinný rozhodnúť
o zrušení napadnutého rozhodnutia a o zastavení konania.

21. Odvolací súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky
späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZKR, pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania
dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tentozákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila v zmysle § 370 ods. 2 CSP. Odvolací
súd preto protistranu nevyzýval na súhlas so späťvzatím žaloby, ale v zmysle § 382 CSP vyzval
žalobcu na vyjadrenie k možnému použitiu ustanovenia § 47 ods. 1 veta prvá, ods. 4 ZKR, ktoré

pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie rozhodujúce. Na výzvu žalobca
reagoval podaním došlým krajskému súdu dňa 14.02.2022, v ktorom žiada, pokiaľ to zákonné úpravy
umožňujú, pokračovať v konaní.

22. Dôsledkom aplikácie ust. § 47 ods. 4 ZKR je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v

ktorého dôsledku vzniká odvolaciemu súdu, keďže k tomuto účinku došlo po vydaní rozhodnutia súdu
prvejinštancie,ktorénenadobudloprávoplatnosť,povinnosťkonaniezastaviťzákonompredpokladaným
procesným postupom. Procesnou normou upravujúcou postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o
späťvzatí žaloby je ustanovenie § 370 CSP, ktoré je analogicky v zmysle Čl. 4 ods. 1 CSP aplikovateľné
aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZKR.

23. Na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle § 47 ods. 4 ZKR odvolací súd preto rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil (keďže samotným napadnutým rozhodnutím bolo konanie zastavené),
avšak z iných právnych dôvodov špecifikovaných v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia, a to spolu
so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania z rovnakých dôvodov, ako je to uvedené v
nasledujúcom bode odôvodnenia o priznaní trov odvolacieho konania.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 257, § 262 ods. 1 CSP. Odvolací súd mal za to, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok
žalovaného zákon o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení priznáva absencii súhlasu správcu
a dlžníka na pokračovanie v súdnom konaní účinky späťvzatia žaloby. V dôsledku zmeny zákonnej

úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami
zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania prebiehajúceho na oboch inštanciách na základe
už vydaného súdneho rozhodnutia možné ustáliť procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania
vo veci samej, ktoré sa na odvolacom súde končí. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z
procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva. V danej sporovej veci

išlo o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom
sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP.
Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového
stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá ako ani jej správca nesúhlasila s pokračovaním v konaní,
pričom súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo

zákona. Odvolací súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii § 257 CSP, pretože mal za to, že
stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy, a preto žiadnej zo strán
nárok na náhradu trov konania nepriznal. Navyše žalobca v odvolacom konaní nemal úspech.

25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)