Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sa/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200205
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5020200205.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi:
Okresný úrad Čadca, katastrálny odbor, so sídlom Ľ. Podjavorinskej 2576, 022 01 Čadca, za účasti
účastníka konania: B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. č. XXX (právny nástupca E. K.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y. č. XXX, zomr. XX.XX.XXXX), o opravnom prostriedku proti
rozhodnutiu Okresného úradu Čadca, katastrálneho odboru č.k. V 1980/2015 zo dňa 30.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie odporcu č.k. V 1980/2015 zo dňa 30.07.2015 p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím odporca v konaní o návrhu na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol návrh na vklad záložnej zmluvy. V
odôvodnení uviedol, že záložca je v konaní zastúpený občianskym združením ProHelp- združenie
občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava. Dohoda o splnomocnení
nie je uzatvorená riadne pre rozpor s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka je ako celok absolútne neplatná. Dohoda o splnomocnení je predtlačená

- formulárová zmluva poskytnutá na tento účel poskytovateľom úveru - POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
obsahujúca zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko mu je predložená v
jednom „balíku“ s úverovou zmluvou, v ktorej bol vopred určený zástupca záložcu bez možnosti jeho
slobodného výberu, čím táto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Tiež obsahové rozvrhnutie plnomocenstva
v časti, kde sa vpisuje predmet záložnej zmluvy, navodzovalo možnosť následného dopisovania
ďalších nehnuteľností. Rovnako neprijateľnou podmienkou je fakt, že uzavretie úverovej zmluvy bolo

podmienené udelením splnomocnenia zástupcovi, ktorého vopred vybral záložný veriteľ, keďže zmluvu
aj splnomocnenie koncipoval výlučne záložný veriteľ, čím došlo k vytvoreniu značnej nerovnováhy
v právach a povinnostiach v neprospech záložcu - dlžníka. Aj na túto dohodu o splnomocnení je
potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu, že pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej
zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom - dlžníkom, t.j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo
by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení. V zmluve sa taktiež nerešpektuje vyváženosť medzi
predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy,

ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia
povinného z úverovej zmluvy, tým sa výrazne zasahuje do práv oprávneného bez pomenovaného
právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy.2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Podľa jeho
názoru rozhodnutie vychádza z ničím nepodložených „predpokladov“ odporcu. Správny orgán si nesplnil
svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného

stavu veci. Pokiaľ neprípustnosť predmetného plnomocenstva správny orgán vidí v dôvode uvedenom
v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rozpor záujmov zastúpeného a zástupcu musí reálne existovať,
nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani
nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení. Predložené
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je

úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ
do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Nestotožnil sa s právnym názorom
správneho orgánu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení s odvolaním sa na
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
Domnieva sa, že dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom
nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Má za

to, že dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má §
52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Dohodu o splnomocnení podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú
zmluvu, a teda sa na ňu nevzťahujú ani ust. § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Za nepreskúmateľné považuje odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia o rozpore s dobrými mravmi. Nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi
v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Podotkol, že správny orgán nezistil
spoľahlivo skutkový stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých
pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené
splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Navrhol preto, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec

vrátil správnemu orgánu na nové konanie o povolení vkladu záložného práva. Odporcu žiadal zaviazať
k povinnosti nahradiť trovy konania.

3. Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Účastník konania sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

5. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP) a zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP). Podľa § 492 ods. 1 CSP
konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona

sa dokončia podľa doterajších predpisov. S poukazom na ust. § 2 zákona č. 125/2016 Z.z. o niektorých
opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a
Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov krajský súd odvolanie podané
navrhovateľom vyhodnotil ako návrh podľa tretej časti piatej hlavy O.s.p. a konanie o ňom vykonal podľa
ustanovení O.s.p..

6. Krajský súd v Žiline na nariadenom pojednávaní dňa 24.11.2020 preskúmal napadnuté rozhodnutie
podľa § 250l a nasl. O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1 SSP v rozsahu danom opravným prostriedkom
navrhovateľa, pričom zistil, že rozhodnutie odporcu je zákonné, preto ho bolo potrebné potvrdiť pri
aplikácii ust. § 250q ods. 3 O.s.p. z nasledovných dôvodov:

7. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal súd preukázané, že okresnému úradu bol podaný
návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol podpísaný
navrhovateľom. Prílohu k návrhu na vklad tvorila pripojená zmluva o zriadení záložného práva č.
132/2015-ŠTE zo dňa 09.04.2015, ktorá bola uzatvorená medzi záložným veriteľom - navrhovateľom a

záložcom - právnym predchodcom účastníka konania v zastúpení na základe dohody o splnomocnení:
DSS Nestor o. z., Stred 449, 027 05 Zázrivá (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so
sídlom Povraznícka 18, P.O.BOX 261, 811 05 Bratislava) v zastúpení Petrom Mamojkom, predsedom
združenia. Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v podielovom
spoluvlastníctve záložcu. Z bodu II. záložnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení

záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. tejto zmluvy
v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa
voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 508502289 zo dňa 25.11.2013uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka (ako je uvedené
v bode II. záložnej zmluvy).

8. Súčasťou administratívneho spisu je aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom
a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, zastúpeného Petrom Mamojkom,
predsedom občianskeho združenia ProHelp, z ktorej súd zistil, že táto dohoda je vyhotovená vo
forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec v rámci predtlače je už dopredu vpísaný. Z dohody o
splnomocnení mal súd preukázané, že táto bola uzatvorená v spojitosti so zmluvou o úvere uzatvorenou

právnym predchodcom účastníka so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava číslo zmluvy
508502289, pričom splnomocniteľ udelil združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a po poučení o
právnych úkonoch v dohode uvedených splnomocnenie (bod 1.) vo všetkých veciach vyplývajúcich
z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito
úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom
ako poskytovateľom úveru (bod 2.), ktoré poskytne združenie ProHelp splnomocniteľovi bezplatne na

uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka a všetkých právnych úkonov s ňou
súvisiacich v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v
splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom
listevlastníctvaakoformyzabezpečeniasplneniasplnomocniteľovhozáväzkuzozmluvyoúvere.Vbode
4. dohody o splnomocnení boli bližšie špecifikované nehnuteľnosti v spoluvlastníctve splnomocniteľa.

9. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (viď nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS
54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva
na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva Ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého

orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

10. Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje,
že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra,

záznamov práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na

skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 7 katastrálneho zákona okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým
účastníkom konania. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote do
30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o
odvolaní rozhodne súd.

11. Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na
základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušný ten okresný
úrad, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza.12. V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušnéhozmluvnéhotypu,atozhľadiskakritérií,ktorésúuvedenév§31ods.1katastrálnehozákona.

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad
ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a
právneskutočnosti(podmienkyvkladupodľaust.§31katastrálnehozákona),ktorébymohlimaťvplyvna
povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie o povolení vkladu
alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „Smernica“), a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna

podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

14. Podľa názoru krajského súdu odporca v posudzovanej veci dostatočne zistil skutkový stav veci,
pričom krajský súd sa stotožnil s právnym posúdením veci správnym orgánom, pokiaľ ide o posúdenie
dohody o splnomocnení ako absolútne neplatného právneho úkonu a k uvedenému dodáva nasledovné:

15. Dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi právnym predchodcom účastníka konania a združením

občianskoprávnej pomoci ProHelp nie je uzatvorená riadne pre rozpor s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a podľa názoru súdu je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako celok absolútne
neplatná. Na dohodu o splnomocnení je potrebné nahliadať ako na predtlačenú - formulárovú zmluvu
poskytnutú na tento účel poskytovateľom úveru - navrhovateľom, obsahujúcu zmluvnú podmienku,ktorej obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko je mu predložená súčasne s úverovou zmluvou, v
ktorej bol vopred určený zástupca dlžníka bez možnosti jeho slobodného výberu, čím táto podmienka
spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

a je neprijateľná. Súd konštatuje, že v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv.
formulárovej dohody (alebo predtlačenej), keď dlžník - záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody,
preto je potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť, aby si splnomocniteľ -
záložca zvolil splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu, a ktorý by skutočne
hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred

vpísaný (určený), takže v posudzovanom prípade je možné hovoriť o tom, že nie je možné považovať
takúto dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá,
pripravená a práve preto spotrebiteľ nebol schopný (teda nemal možnosť) ovplyvniť možnosť výberu
iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo
v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Zo všetkých okolností uvedených v preskúmavanej veci je možné

podľa názoru súdu potom vyvodiť, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle spotrebiteľa, ale z vôle
záložného veriteľa - navrhovateľa.

16. Rovnako obsahové rozvrhnutie plnomocenstva v časti, kde sa vpisuje predmet záložnej
zmluvy, navodzovalo možnosť následného dopisovania ďalších nehnuteľností. Rovnako neprijateľnou

podmienkou je fakt, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmienené udelením splnomocnenia
zástupcovi, ktorého vopred vybral veriteľ, keďže zmluvu aj splnomocnenie koncipoval výlučne veriteľ,
čím došlo k vytvoreniu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka.

17. Z týchto dôvodov sa potom súd v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom správneho orgánu

a ako on i súd považuje túto dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú v
zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. To má za následok, že splnomocnenec nemá hmotné
právo, aby v mene splnomocniteľa platne uzavrel záložnú zmluvu, a preto bolo potrebné po posúdení
takejto zmluvy podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona návrh na vklad záložnej zmluvy zamietnuť.

18. Na základe vyššie uvedeného potom krajský súd ako nedôvodnú vyhodnotil odvolaciu námietku
navrhovateľa, že nie je možné na dohodu o splnomocnení aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Práve naopak, aj táto dohoda je dohodou vo svojej podstate
spotrebiteľskou, pretože bola uzavretá v priamej príčinnej súvislosti so zmluvou o úvere, ktorá
je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou. Pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi

navrhovateľom a spotrebiteľom, nedošlo by ani k uzavretiu dohody o splnomocnení. Na jednej strane
podľa výpisu z Obchodného registra má navrhovateľ v predmete činnosti poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov, na druhej strane z listinných dôkazných prostriedkov, ktoré obsahuje administratívny
spis, nebolo preukázané, že by spotrebiteľ bral úver za účelom financovania podnikateľskej činnosti,
preto ide o spotrebiteľa aj vo vzťahu k uzavretej dohode o splnomocnení.

19. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť vklad povolený,
je potrebné uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne
prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver
odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení a na základe

takto neplatného plnomocenstva uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy, je správny. Záver odporcu o
nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej
by mal byť vklad povolený, pretože postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na
vklad a už takýto jediný dôvod spôsobuje, že návrh na vklad nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie
odvolacie námietky uvádzané v odvolaní nepovažoval za relevantné a schopné privodiť pre odvolateľa

iné rozhodnutie, než k akému dospel odporca.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario za použitia § 250l ods.

2 O.s.p.. Navrhovateľ nebol úspešný, náhrada trov konania mu preto nepatrí, z ktorého dôvodu mu súd
náhradu trov konania nepriznal. Účastníkovi a odporcovi v konaniach podľa piatej časti O.s.p. náhrada
trov zo zákona neprislúcha.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.