Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. február 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 29Sa/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200326
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Slušná

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3021200326.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci žalobkyne: W.

H., nar. X. I. XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom I. W. XXX, zastúpenej: PACTIO, s. r.
o., advokátska
kancelária, so sídlom Lúčna 491, Trenčín, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, so sídlom Špitálska 8,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. O./O I. zo dňa 14. júla 2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava
č. O./O I.

zo dňa 14. júla 2021 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Trenčín
č. U zo dňa 28. apríla 2021 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom súdneho prieskumu sú vyššie uvedené rozhodnutia správnych orgánov. Rozhodnutím
žalovaného zo dňa 14.07.2021 bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, Trenčín (ďalej len „Úrad“) č. U zo dňa
28. apríla 2021 vo veci zániku nároku na rodičovský príspevok.

2. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že dňa 05.02.2014 prostredníctvom svojho manžela podala
Úradu žiadosť o rodičovský príspevok a súčasne žiadosť o prídavok na dieťa G. H. nar. XX.XX.XXXX.
Zamestnankyňa Úradu jej manželovi oznámila, že rodičovský príspevok jej bude vyplácaný na základe
žiadosti o rodičovský príspevok pri starostlivosti o dieťa - W. H. nar. XX.XX.XXXX až do dovŕšenia jej
troch rokov a následne bude rodičovský príspevok vyplácaný na základe žiadosti o rodičovský príspevok
pri starostlivosti o dieťa - G. H. nar. XX.XX.XXXX. Dňa 01.04.2014 Úradu oznámila, že jej manžel pracuje
v zahraničí a na tomto základe jej bola Rozhodnutím sp.zn. U zo dňa 02.04.2014 zastavená výplata

rodičovského príspevku od 01.03.2014. Vzhľadom na skutočnosť, že jej manžel dňom 31.07.2014
ukončil pracovný pomer v inom členskom štáte EU, dňa 31.10.2014 oznámila túto skutočnosť Úradu
a súčasne mu preukázala vznik pracovného pomeru manžela na území SR predložením Dohody o
pracovnej činnosti zo dňa 01.08.2014. Rovnako Úradu oznámila, že počas trvania pracovného pomeru
manžela v inom členskom štáte EU nepoberala z príslušnej inštitúcie tohto štátu žiadne sociálne
dávky. Preto požiadala o obnovu výplaty rodičovského príspevku pri starostlivosti o dieťa - G. H. nar.
XX.XX.XXXX na základe žiadosti podanej dňa 05.02.2014 a taktiež o obnovu výplaty prídavku na obe

deti. Čo sa týka obnovy výplaty rodičovského príspevku jej Úrad oznámil, že žiadosť ktorú mu podala
dňa 05.02.2014 sa v spise nenachádza bez ďalšieho vysvetlenia a riešenia veci. Výplata prídavkov na
obe deti taktiež obnovená nebola.2.1. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v decembri 2015 z upovedomenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo
dňa 02.12.2015 zistila, že je v zmysle § 23 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z.z. považovaná za obdobie od
01.03.2014 do 28.07.2014 a obdobie 01.08.2014 do 31.12.2014 za samoplatiteľa zdravotného poistenia.

Na dopyt jej pracovníčka Úradu oznámila, že nepozná dôvody prečo nie je prihlásená na zdravotné
poistenie ako poistenec štátu. V súvislosti so žiadosťou o obnovu výplaty sociálnych dávok jej úrad
odporučil podať ďalšiu žiadosť o rodičovský príspevok a ďalšiu žiadosť o prídavok na deti napriek tomu,
že tieto žiadosti podala dňa 05.02.2014. Zamestnankyňa Úradu ju uistila, že na základe týchto žiadostí
jej bude vyplatený rodičovský príspevok aj spätne, preto dňa 29.01.2016 podala žiadosť o rodičovský

príspevok a žiadosť o prídavok na deti opätovne. Rodičovský príspevok si uplatnila od 01.08.2014, t.j.
od kedy jej manžel opäť začal vykonávať zárobkovú činnosť na území SR.

2.2. Na základe tejto žiadosti žalobkyne Úrad vydal Rozhodnutie sp.zn. U zo dňa 04.02.2016 ktorým
rozhodol, že jej ako oprávnenej osobe zanikol nárok na rodičovský príspevok za obdobie od 01.08.2014
do 30.06.2015 a z uvedeného dôvodu jej nevyplatil rodičovský príspevok v celkovej výške 2.235,20

eur. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím sp.zn. O./O DM zo dňa 24.05.2016 tak, že
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, a to z dôvodu nesprávnej
aplikácie zákona o správnom konaní a zákona o rodičovskom príspevku. Úrad vec opätovne prejednal
a vydal na rovnakom skutkovom a právnom základe nové rozhodnutie sp. zn. U zo dňa 17.10.2016,
ktorým opätovne rozhodol, že jej zanikol nárok na rodičovský príspevok za obdobie od 01.08.2014 do

30.06.2015. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím sp.zn. O./O Hof zo dňa 03.02.2017
tak, že odvolanie zamietol. Na podanú žalobu Krajský súd v Trenčíne dňa 17.03.2017 rozsudkom sp.zn.
15Sa/8/2017-102 zo dňa 16.01.2019 zrušil rozhodnutie Žalovaného sp.zn. O./O R. zo dňa 03.02.2017
a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín sp. zn. U zo dňa 17.10.2016 a vec vrátil na
ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy

bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Správny súd poukázal na potrebu došetrenia okolností,
za ktorých mali byť dňa 05.02.2014 na prvostupňovom správnom orgáne podávané jednotlivé žiadosti
manželom žalobkyne, pričom sa ako vhodný a prirodzene do úvahy prichádzajúci dôkazný prostriedok
javí výsluch manžela žalobkyne. O kasačnej sťažnosti žalovaného rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom
sp.zn. 9Sžsk/68/2019 zo dňa 30.09.2020, ktorým kasačnú sťažnosť zamietol.

2.3. Následne dňa 07.04.2021 sa žalobkyňa s manželom dostavili na Úrad na výsluch. Zo zápisnice
vyplýva, že jej manžel sa dňa 05.02.2014 dostavil na Úrad a podal žiadosť o prídavok na dieťa a aj
žiadosť o rodičovský príspevok na mladšiu dcéru. Úrad následne nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie.
Úrad dňa 28.04.2021 vydal rozhodnutie sp. zn. U ktorým rozhodol, že jej za obdobie 01.08.2014 do

30.06.2015 zanikol nárok na rodičovský príspevok. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím
sp. zn. O./O I. zo dňa 14.07.2021 tak, že ho zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu potvrdil.

2.4. Žalobkyňa s rozhodnutím žalovaného nesúhlasila, považovala ho za nesprávne, arbitrárne a
nerešpektujúce právny názor kasačného súdu. Tvrdenia v ňom uvedené považovala za nepravdivé,

zavádzajúce a účelové. Žalobkyňa považovala administratívne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia, za nezákonné.

2.5. Nezákonnosť administratívneho konania mala spočívať v tom, že jej Úrad neposkytoval adekvátnu
pomoc a jeho poučenia boli nesprávne, zmätočné a neodborné. Nesprávnosť poučenia Úradom

jednoznačne vyplýva z rozhodnutia sp.zn. O./O DM zo dňa 24.05.2016, kde žalovaný odporúča Úradu
aby v obdobných prípadoch (narodenie ďalšieho dieťaťa v rodine) výplatu rodičovského príspevku
sústredil na najmladšie dieťa. Úrad počas celého administratívneho konania konal v rozpore s § 3 ods.
4 prvá veta zák. č. 71/1967 Zb. Správny poriadok, nakoľko sa vecou zaoberal povrchne, pri jednotlivých
úkonoch v priebehu konania konal neodborne, čo malo v konečnom dôsledku za následok aj zbytočné

prieťahy v konaní. Nezodpovedné konanie Úradu preukazuje skutočnosť, že i napriek tomu, že mu
predložila okrem žiadosti o rodinný prídavok na dieťa G. H. aj žiadosť o rodičovský príspevok pri
starostlivosti o dieťa - G. H. túto svojvoľne nezaevidoval. Z predmetnej zápisnice zo dňa 05.02.2014
vyplýva, že účastník podľa § 18 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. berie na vedomie začatie konania vo veci
rodičovského príspevku, a preto pokiaľ neskôr v priebehu konania Úrad tvrdí, že takéto konanie nebolo

začaté a že žiadosť o rodičovský príspevok pri starostlivosti o G. H. nepredložila, podľa nej hrubo
zavádza.2.6. Žalobkyňa poukazovala na to, že pokiaľ mal žalovaný za to, že mu absentuje žiadosť o rodičovský
príspevok v spise, mal pri predložení dohody o pracovnej činnosti dňa 31.10.2014 sa vecou zaoberať
zodpovedne a s odbornou starostlivosťou, upozorniť ju na túto skutočnosť a vyzvať ju na podanie

žiadosti. Napriek tomu konal Úrad nezákonne, keď v predmetnej veci ďalej viac ako rok nekonal, jej
žiadosťou o obnovu výplaty dávok sa žiadnym spôsobom nezaoberal a to i napriek skutočnosti, že sa
priebežne na stav veci informovala. Mala za to, že Úrad svojvoľne rozhoduje, ktoré podanie účastníka
zaeviduje a ktoré nie.

2.7. Ďalej poukázala na to, že po nahliadnutí do spisu sa v ňom nachádzali 2 kusy zápisnice, ktorými
sa účastník vzdáva práva podať odvolanie a dva kusy úradného záznamu o doručení rozhodnutia,
ktoré boli čisté bez vyplnenia účastníka konania, dátumu narodenia, bydliska, č. rozhodnutia, dátumu
avšak boli ňou podpísané. Z uvedeného je podľa žalobkyne zrejmé, že Úrad využíval jej neskúsenosť a
predkladal jej k podpisu bianko dokumenty, čo považovala za neprípustné a nezákonné. Poukazovala aj
na okolnosti svedčiace o manipulácii so spisom. Ďalej poukázala na skutočnosť, že zápisnica o výsluchu

jej manžela ako svedka neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, nakoľko nie je v nej uvedené
kedy sa konanie uskutočnilo.

2.8. Podľa žalobkyne Úrad spolu so žalovaným počas administratívneho konania nepostupovali v
súlade s požiadavkou na spoľahlivé zistenie skutkového stavu, dôkazy hodnotili neobjektívne a vôbec

neprihliadali na dôkazy preukazujúce jej tvrdenia. Žalovaný vykonanie ďalšieho dokazovania, na ktoré
poukázal Krajský súd v Trenčíne považoval za zbytočné a neúčelné, keď v podanej kasačnej sťažnosti
uviedol, že vypočutie manžela žalobkyne by bolo podľa neho neúčelné, nakoľko je predpoklad, že
tento by vo svojej výpovedi potvrdzoval tvrdenie žalobkyne (manželky) a to, že žiadosť podal dňa
05.02.2014. Podľa žalobkyne správny orgán ako aj žalovaný odignorovali rozhodnutie kasačného súdu

a pri rozhodovaní nebrali do úvahy jeho právny názor a aj napriek tomu, že aj ďalším dokazovaním
bolo jednoznačne preukázané, že jej manžel podal žiadosť o rodičovský príspevok za starostlivosť o
mladšiu dcéru.

2.9.Žalobkyňatvrdeniežalovaného,žedňa05.02.2014žiadosťorodičovskýpríspevokzastarostlivosťo

mladšiu dcéru G. nepodala, považovala za nepravdivé a žalovaným ničím nepreukázané. Z rozhodnutia
kasačného súdu vyplýva, že dôkazné bremeno je v zmysle Správneho poriadku na strane žalovaného.
Tvrdenie, že predmetná žiadosť o rodičovský príspevok za starostlivosť o mladšiu dcéru G. zo dňa
05.02.2014 nie je zaevidovaná v elektronickom systéme riadenia sociálnych dávok (RSD) je pre
účely preukázania, či bola žiadosť podaná pracovníkovi Úradu absolútne irelevantná. Avšak to, že

sa predmetná žiadosť aj napriek skutočnosti, že jej podanie bolo vykonanými dôkazmi preukázané
v systéme RSD nenachádza, jednoznačne preukazuje porušovanie zákona Úradom, pretože účelovo
manipuluje so spisovým materiálom, svojvoľne rozhoduje, ktorú žiadosť zaeviduje a ktorú nie.

3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo svojom vyjadrení zo dňa 12.10.2021 uviedol,

že dňa 07.04.2021 sa na Úrad dostavil manžel žalobkyne, žalobkyňa a právny zástupca žalobkyne vo
veci došetrenia okolností, za ktorých mali byť na Úrade podávané žiadosti otcom detí, o čom spísal
Zápisnicu. Na základe doplnených podkladov a po opätovnom prehodnotení podkladov v spisovej
dokumentácii Úrad dňa 28.04.2021 vydal v novom konaní rozhodnutie číslo: U ktorým rozhodol, že podľa
§ 6 ods. 1 zákona o rodičovskom príspevku žalobkyni pri starostlivosti o mladšie dieťa G. za obdobie

od 01.08.2014 do 30.06.2015 zanikol nárok na rodičovský príspevok z dôvodu, že nárok na rodičovský
príspevok za uvedené obdobie nebol uplatnený v zákonom stanovenej lehote. O podanom odvolaní
rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: O./O I. zo dňa 14.07.2021 tak, že zamietol odvolanie žalobkyne a
potvrdil rozhodnutie Úradu. Žalovaný mal za to, že pri rozhodovaní vo veci zániku nároku na rodičovský
príspevok pri starostlivosti o mladšie dieťa G. postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi a v

zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne v spojitosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky.

3.1. Po vrátení veci Úradu správny orgán zabezpečil vyjadrenie manžela žalobkyne k okolnostiam zo
dňa 05.02.2014 pri podávaní jednotlivých žiadostí na správnom orgáne jeho výsluchom do zápisnice zo

dňa 07.04.2021. Otec detí vo svojej výpovedi ako svedok uviedol, že dňa 05.02.2014 podal žiadosť o
prídavok na ďalšie narodené dieťa a žiadosť o rodičovský príspevok na mladšiu dcéru a zároveň uviedol,
že podal žiadosť o príspevok pri narodení dieťaťa. Uvedené tvrdenie je nepravdivé, nakoľko žiadosť
o príspevok pri narodení dieťaťa podala žalobkyňa dňa 19.03.2014. Z predloženej zápisnice vyplýva,že pán Z. H. písomne prejavil vôľu, aby sa aj napriek tomu, že sa narodilo mladšie dieťa G., naďalej
pokračovalo vo výplate rodičovského príspevku na staršie dieťa W. do troch rokov veku tohto dieťaťa,
ktorú svojim podpisom potvrdil.

3.2. Žalovaný poukázal na zápisnicu spísanú na Úrade vo veci rodičovského príspevku zo dňa
05.02.2014, podľa ktorej otec detí oznámil zmenu v zmysle zákona o rodičovskom príspevku a to: „Dňa
XX.XX.XXXX sa narodila dcéra G. H., nevznikol mi nárok na materské
a z uvedeného dôvodu žiadam vyplácať RP na W. nar. XX.XX.XXXXdo veku 3 rokov.“ Podľa žalovaného

uvedeným došlo k oznámeniu zmeny v zmysle § 9 zákona o rodičovskom príspevku, pričom informácia
ohľadom poberania materského matkou mladšieho dieťaťa G. bola podstatná pre posúdenie trvania
nároku na rodičovský príspevok, na jeho výšku a na jeho výplatu pri zabezpečovaní riadnej starostlivosti
o staršie dieťa W..

3.3. Žalovaný uviedol, že ak by otec detí dňa 05.02.2014 podal na Úrade novú žiadosť o rodičovský

príspevok z dôvodu zabezpečenia riadnej starostlivosti o mladšie dieťa G., bol by ho poučil, že vzniká
len jeden nárok na rodičovský príspevok a upozornil by ho na povinnosť písomne požiadať o odňatie
rodičovského príspevku pri zabezpečovaní riadnej starostlivosti o staršie dieťa W. z dôvodu uplatnenia
si nároku na rodičovský príspevok na mladšie dieťa. Avšak v spisovej dokumentácii sa nenachádza
žiadosť, ktorou by žalobkyňa požiadala o odňatie rodičovského príspevku pri zabezpečovaní riadnej

starostlivostiostaršiedieťaW.zdôvoduuplatneniasinárokunarodičovskýpríspevokprizabezpečovaní
riadnej starostlivosti o mladšie dieťa G.. Preto mal za to, že otec detí dňa 05.02.2014 nepodal novú
žiadosť o rodičovský príspevok pri zabezpečovaní riadnej starostlivosti o mladšie dieťa G.. Podľa
žalovaného svedok nepreukázal svoje tvrdenie uvedené v zápisnici zo dňa 07.04.2021 žiadnym
konkrétnym dôkazom, ktorým by vedel preukázať, že dňa 05.02.2014 podal žiadosť o rodičovský

príspevok pri zabezpečovaní riadnej starostlivosti o mladšie dieťa G., ktorá by spĺňala všetky predpísané
náležitosti žiadosti v zmysle § 8 ods. 2 zákona o rodičovskom príspevku.

3.4. V spisovej dokumentácii žalovaného sa nenachádzal žiadny doklad, ktorý by preukazoval tvrdenie
žalobkyne, že dňa 31.10.2014 predložila platiteľovi dohodu o pracovnej činnosti jej manžela na území

SR. Žiadosť o rodičovský príspevok pri zabezpečovaní riadnej starostlivosti o mladšie dieťa G. bola
u platiteľa podaná dňa 29.01.2016. Dňa 05.02.2014 oprávnená osoba predložila zápisnicu, v ktorej
oznámila platiteľovi zmenu v zmysle zákona o rodičovskom príspevku, ktorá mala podstatný vplyv
na výšku a výplatu rodičovského príspevku pri zabezpečovaní riadnej starostlivosti o staršie dieťa W.
do troch rokov veku. Nakoľko manžel žalobkyne dňa 05.02.2014 nepodal u platiteľa novú žiadosť o

rodičovský príspevok pri zabezpečovaní riadnej starostlivosti o mladšie dieťa G., preto nebolo možné
zo strany platiteľa rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku pri zabezpečovaní riadnej
starostlivosti o mladšie dieťa G.. Výplata prídavku na dieťa - deti W. a G. bola žalobkyni obnovená dňa
12.12.2016 po došetrení výplaty rodinných dávok v Rakúsku
a v uvedený deň bol prídavok na dieťa - deti W. a G. vyplatený žalobkyni spätne za obdobie od

augusta2014donovembra2016azároveňboldňa12.12.2016žalobkynivyplatenýpríslušnýrodičovský
príspevok pri zabezpečovaní riadnej starostlivosti o mladšie dieťa G. za mesiac november 2016 na
základe žiadosti o rodičovský príspevok podanej žalobkyňou u platiteľa dňa 29.01.2016.

3.5. K námietke žalobkyne, že sa v spise nachádzali dva kusy zápisnice, ktorou sa účastník konania

vzdáva práva podať odvolanie a dva kusy úradného záznamu o doručení rozhodnutia, ktoré boli čisté,
bezvyplneniazostranyúčastníkakonania,avšakboližalobkyňoupodpísanéžalovanýuviedol,žetlačivá
boli žalobkyňou podpísané a ponechané v spise s tým, že ich podpísala dobrovoľne a z vlastnej vôle ich
ponechala v spisovej dokumentácii. Nevyplnené tlačivá sú súčasťou spisovej dokumentácie a nijakým
spôsobom neboli zo strany platiteľa zneužité.

3.6. K námietke žalobkyne, že kasačný súd poukázal na konštatovanie v zápisnici z 05.04.2014, že
účastníčka konania podľa § 18 ods. 3 zákona o správnom konaní berie na vedomie začatie konania vo
veci rodičovského príspevku a toto poučenie je v priamom rozpore s tvrdením žalovaného, že konanie
o rodičovskom príspevku pri starostlivosti o dcéru G. sa začalo až dňa 29.01.2016, žalovaný uviedol,

že jeho pracovníčka pochybila
a k spísaniu zápisnice, prostredníctvom ktorej manžel žalobkyne dňa 05.02.2014 oznámil platiteľovi
zmenu v zmysle zákona o rodičovskom príspevku, použila nesprávne tlačivo (resp. nepreškrtla citované
ustanovenie právneho predpisu). Podľa žalovaného v zápisnici zo dňa 05.02.2014 manžel žalobkynejednoznačne uviedol, že žiada o pokračovanie vo výplate rodičovského príspevku pri starostlivosti o
staršie dieťaťa W. do dovŕšenia troch rokov veku. Zo zápisnice zo dňa 05.02.2014 je podľa neho
preukázané, že manžel žalobkyne nepodal žiadosť o rodičovský príspevok, nakoľko takáto žiadosť musí

obsahovať meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu pobytu oprávnenej osoby a dieťaťa
a tieto zákonom požadované náležitosti neboli v zápisnici zo dňa 05.02.2014 vôbec uvedené. Manžel
žalobkynevzápisnicizodňa05.02.2014oznámilplatiteľovizmenuvrozhodujúcichskutočnostiach,ktoré
mali vplyv na pokračovanie vo výplate rodičovského príspevku pri starostlivosti o staršie dieťa W. do
troch rokov jeho veku a uvedené skutočnosti svojim vlastnoručným podpisom potvrdil.

3.7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.10.2021 konštatoval, žalobkyňa len namieta a tento svoj názor
ponecháva v rovine svojho názoru, bez akejkoľvek právnej argumentácie len s tvrdením, že situácia by
nemala byť posudzovaná v neprospech oprávneného. Žalovaný má za to, že námietky samé o sebe,
bez dôkazu, nemôžu byť spôsobilé spochybniť správnosť záverov žalovaného.

4. Žalobkyňa v podanej replike a žalovaný v podanej duplike zotrvali na svojich stanoviskách.

5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup orgánov
verejnej správy podľa § 199 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe (§ 182 ods.
1 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, § 134 ods. 2 SSP) a ustálil, že žaloba je dôvodná.

5. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto
skutočnosti:

6. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím č. U zo dňa

17.10.2016 rozhodol s odkazom na § 6 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon č. 571/2009 Z.z.")
o tom, že žalobkyni za obdobie od 01.08.2014 do 30.06.2015 zanikol nárok na rodičovský príspevok.
Na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodnutím č. O./O R. zo dňa 03.02.2017 zamietol odvolanie
žalobkyne a potvrdil napadnuté rozhodnutie Úradu. O podanej správnej žalobe rozhodol Krajský súd

v Trenčíne rozsudkom č. 15Sa/8/2017-102 zo dňa 16.01.2019, ktorým rozhodnutia žalovaného ako
aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Správny súd v rozhodnutí
konštatoval, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci. Poukázal na potrebu došetrenia okolností, za ktorých mali byť dňa 05.02.2014 na
prvostupňovom správnom orgáne podávané jednotlivé žiadosti manželom žalobkyne, pričom sa ako

vhodný a prirodzene do úvahy prichádzajúci dôkazný prostriedok javí výsluch manžela žalobkyne, k
čomu správne orgány doposiaľ neprikročili, ale sa pri ustaľovaní tejto spornej skutočnosti uspokojili s
vyjadreniami zamestnancov správneho orgánu. Ak z vyjadrení manžela žalobkyne vyplynú skutočnosti,
ktoré bude potrebné alebo vhodné overiť ďalšími dôkazmi, správny orgán bude postupovať v zmysle
požiadavky na spoľahlivé zistenie skutkového stavu, vyjadrenej ustanovením § 3 ods. 5 správneho

poriadku. Na podanú kasačnú sťažnosť žalovaného rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom č.k.
9Sžsk/68/2019-132 zo dňa 30.09.2020, ktorým kasačnú sťažnosť zamietol. Kasačný súd konštatoval,
že spornou zostala skutočnosť, či žalobkyňa resp. jej manžel dňa 05.02.2014 podal žiadosť o rodičovský
príspevok, čo je otázkou skutkovou. Kasačný súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že žalovaný
správny orgán nezistil presne a úplne stav veci. Kasačný súd ďalej uviedol, že nesúhlasí s námietkou

žalovaného,žedôkaznébremenozaťažuježalobkyňu.Povinnosťousprávnehoorgánujepresneaúplne
zistiť skutkový stav veci a za týmto účelom si obstarať dostatočné podklady pre vydanie rozhodnutia.
Pokiaľ žalovaný opiera svoje rozhodnutie o zápisnicu z 05.02.2014, kasačný súd poukazuje na to, že
zo samotného jej znenia vyplýva rozpor. Nie je zrejmé, prečo manžel žalobkyne oznamoval narodenie
druhého dieťaťa a v súvislosti s tým, že nevznikol nárok na materské, žiadal o vyplácanie rodičovského

príspevku na prvé dieťa do veku troch rokov. Z konštatovania, že dňa 01.02.2014 sa narodila dcéra G.
je zrejmé, že toto je rozhodujúca informácia, ktorú manžel žalobkyne prišiel oznámiť prvostupňovému
správnemu orgánu v súvislosti s nárokom na rodičovský príspevok. V zápisnici z 05.02.2014 sa jasne
uvádza, že žalobkyňa oznamuje zmenu v zmysle zákona č. 571/2009 Z.z., čo je v rozpore s tvrdením
žalovaného, že nenastala zmena v poberaní rodičovského príspevku, ktorý mal bez zmeny pokračovať

za starostlivosť o staršiu dcéru W. do veku jej 3 rokov. Zároveň kasačný súd poukázal na poučenie
uvedené v zápisnici, ktoré je v priamom rozpore s tvrdením žalovaného, že konanie o rodičovskom
príspevku za starostlivosť o dcéru G. sa začalo až dňa 29.01.2016. Kasačný súd uviedol, že odkaz
na zákonné ustanovenie v poučení nie je správny vzhľadom na to, že zákon o rodičovskom príspevkuaplikáciu ust. § 18 ods. 3 Správneho poriadku vylúčil. Uvedený nedostatok však nemá vplyv na to,
že správny orgán sám poučil žalobkyňu, že dňa 05.02.2014 začalo konanie o rodičovskom príspevku.
Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán tak prehliadli skutočnosti svedčiace v prospech tvrdenia

žalobkyne, že dňa 05.02.2014 jej manžel podal žiadosť o rodičovský príspevok za starostlivosť o
mladšiu dcéru G.. Žalovaný sa tak nevysporiadal s rozpormi v podkladoch, na základe ktorých vydal
preskúmavané rozhodnutie. Námietku žalovaného o neúčelnosti výsluchu manžela žalobkyne, pretože
je predpoklad, že bude potvrdzovať tvrdenie žalobkyne, vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú a
predčasnú. Žalovaný vopred hodnotil dôkaz, ktorý ešte nevykonal. Na jednej strane žalovaný zastáva

názor, že žalobkyňa nepreukázala podanie žiadosti, na strane druhej odmieta vykonať dôkaz (výsluch
manžela), ktorý by jej tvrdenia mohol potvrdiť. Takýto prístup je v rozpore so základnými pravidlami
správnehokonaniapredovšetkýmsust.§3ods.2Správnehoporiadku,podľaktoréhosúsprávneorgány
povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými
osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne
obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

7. Z. H. pred Úradom do zápisnice uviedol, že dňa 05.02.2014 sa dostavil na Úrad s tým, že chce
podať žiadosti na maloletú G. H., nar. XX.XX.XXXX. Podal žiadosť o prídavok na dieťa a aj žiadosť
o rodičovský príspevok na mladšiu dcéru. Šetrením sa zistilo, že sa rodičovský príspevok poberá už
aj na staršie dieťa. Vyslovene uviedol, že podal žiadosť o rodičovský príspevok s tým, že prišiel do

kancelárie pracovníčky, uviedol, že chce podať žiadosti o štátne dávky na maloletú G.. Pracovníčka mu
podala žiadosti v papierovej podobe, vypisoval žiadosti sám s tým, že keď niečo nevedel, tak sa opýtal
pracovníčky a ona mu ich pomohla vypísať. V rámci vypĺňania žiadosti pracovníčka Úradu uviedla, že
rodičovský príspevok prejde zo staršieho dieťaťa na mladšie dieťa automaticky. Podľa jeho slov podal
dňa 05.02.2014 žiadosť o príspevok pri narodení dieťaťa, žiadosť o prídavok na ďalšie dieťa a žiadosť

o rodičovský príspevok.

8. Žalobkyňa pred Úradom do zápisnice uviedla, že jej manžel volal z úradu do pôrodnice, keď podával
žiadosť na úrade, s tým, že potrebuje doplnenie nejakých informácii. Zamestnankyňa úradu sa jej pýtala
otázky ohľadom podania, či má nárok na materskú - na čo jej odpovedala, že nemá nárok na materskú a

povedala, že zostáva na rodičovskom príspevku. Otázky pracovníčky jej boli zvláštne, bola zaskočená,
že ju vôbec chcela k telefónu nakoľko bola ešte v pôrodnici.

9. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín rozhodnutím Číslo: TN X /B./ D./G./XXXX/XXXXX-XX
zo dňa 28.04.2021 rozhodol, že podľa § 6 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku

žalobkyni ako oprávnenej osobe pri starostlivosti o dieťa: H. G. za obdobie od 01.08.2014 do 30.06.2015
zanikol nárok na rodičovský príspevok. Správny orgán mal za to, že žiadosť o rodičovský príspevok pri
starostlivosti o dieťa G. H. bola na Úrade preukázateľne podaná až dňa 29.01.2016 a na základe tejto
žiadostiÚradrozhodovalonárokutak,žepriznalrodičovskýpríspevok6mesiacovspätneod01.07.2015
a za obdobie od 01.08.2014 do 30.06.2015 opätovne rozhodol o zániku nároku v súlade s § 6 ods. 1

zákona. Po doplnení informácií od pána H. Úrad konštatoval, že dňa 05.02.2014 pán H. nemohol žiadosť
o rodičovský príspevok technicky podať, nakoľko sám uviedol, že v danom čase manželke telefonoval
do pôrodnice a tak nemohla ani žiadosť o rodičovský príspevok na novonarodené dieťa, ktoré priamo v
ten deň 05.02.2014 vraj na úrade podal, podpísať. Zároveň pri návšteve úradu dňa 05.02.2014 nemal
u seba potvrdenie o nároku na materské zo Sociálnej poisťovne, ktoré v tom čase bolo nevyhnutnou

súčasťou predloženej žiadosti o rodičovský príspevok, nakoľko informáciu o nepoberaní materského
uviedla pani H. pracovníčke Úradu telefonicky, keďže sa v tom čase nachádzala ešte v pôrodnici. K
námietke pani H. a pána H., že mali z úradu informáciu, že po dovŕšení troch rokov Úrad automaticky
pokračuje vo vyplácaní na mladšie dieťa uviedol, že Úrad koná vždy v súlade s § 8 zákona, to znamená,
že je potrebné podať písomnú žiadosť. Podľa zákona o rodičovskom príspevku nie je možné, aby Úrad

začal konanie o nároku na rodičovský príspevok bez podania žiadosti, keďže rodičovský príspevok je
nároková dávka. Pracovníčka Úradu bola povinná zistiť, či má žalobkyňa nárok na materskú, nakoľko
podľa § 3 ods. 8 zákona, nárok na rodičovský príspevok nevzniká ani jednej oprávnenej osobe, ak aspoň
jedna z nich má nárok na materské alebo má nárok na obdobnú dávku ako materské v členskom štáte
a suma materského alebo obdobnej dávky ako materské v členskom štáte za celý kalendárny mesiac je

vyššia ako suma rodičovského príspevku podľa § 4 ods. 1 a 2 alebo § 4 ods. 3, prípadný vznik nároku
na materské mesačne by v súlade s uvedeným ustanovením ovplyvnil nárok na rodičovský príspevok a
to tak, že nárok na rodičovský príspevok by nevznikol, pričom nie je podstatné či sa vypláca rodičovský
príspevok na staršie alebo mladšie dieťa.10. Na odvolanie žalobkyne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. O./O G Mel zo dňa 14.07.2021,
ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že informačný systém riadenia sociálnych dávok
(RSD) neeviduje žiadnu žiadosť o rodičovský príspevok podanú oprávnenou osobu dňa 05.02.2014,
pričom však eviduje uplatnenie nároku na prídavok na mladšie dieťa G.. Súčasne dňa 05.02.2014
informačný systém riadenia sociálnych dávok (RSD) eviduje zápisnicu, v ktorej oprávnená osoba žiada
o pokračovanie vo výplate rodičovského príspevku na staršie dieťa W.. V prípade, ak by bol nárok na

rodičovský príspevok na zabezpečenie riadnej starostlivosti o mladšie dieťa G. uplatnený oprávnenou
osobu, nebol dôvod, aby žiadosť nebola v systéme riadenia sociálnych dávok (RSD) zaevidovaná tak,
ako obdobne na prvé staršie dieťa W.. Z uvedeného dôvodu a na základe všetkých preukázaných
skutočností mal žalovaný za to, že Úrad postupoval správne, keď podľa § 6 ods. 1 zákona o rodičovskom
príspevku rozhodol o zániku nároku oprávnenej osoby na rodičovský príspevok pri zabezpečovaní
riadnej starostlivosti o mladšie dieťa G. za obdobie od 01.08.2014 do 30.06.2015 a na základe podanej

žiadosti zo dňa 29.01.2016 priznal oprávnenej osobe nárok na rodičovský príspevok pri zabezpečovaní
riadnej starostlivosti o mladšie dieťa G. od 01.07.2015 do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa v zmysle
zákona o rodičovskom príspevku. Žalovaný preto konštatoval, že otec detí dňa 05.02.2014 nepodal
na Úrade novú žiadosť o rodičovský príspevok pri zabezpečovaní riadnej starostlivosti o mladšie dieťa
G.. Zo zápisnice spísanej na Úrade dňa 05.02.2014 vo veci rodičovského príspevku podľa žalovaného

jednoznačne vyplýva, že oprávnená osoba oznámila Úradu zmenu v zmysle zákona o rodičovskom
príspevku a to v znení: „Dňa XX.XX.XXXX sa narodila dcéra G. H.. Nevznikol mi nárok na materské a
z uvedeného dôvodu žiadam vyplácať RP na W. nar. XX.XX.XXXX do veku 3 rokov.“ Zmena sa týkala
narodenia mladšieho dieťaťa G.. Informácia ohľadom poberania materského matkou mladšieho dieťaťa
G. - oprávnenou osobu bola podstatná pre posúdenie trvania nároku na rodičovský príspevok, na jeho

výšku a na jeho výplatu pri zabezpečovaní riadnej starostlivosti o staršie dieťa W., nakoľko podľa § 3
ods. 8 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku, nárok na rodičovský príspevok nevzniká ani jednej
oprávnenej osobe, ak aspoň jedna z nich má nárok na materské alebo má nárok na obdobnú dávku ako
materské v členskom štáte a suma materského alebo obdobnej dávky ako materské v členskom štáte
za celý kalendárny mesiac je vyššia ako suma rodičovského príspevku podľa § 4 ods. 1 a 2 alebo § 4

ods. 3. Ak by oprávnená osoba dňa 05.02.2014 podala u platiteľa novú žiadosť o rodičovský príspevok
z dôvodu zabezpečenia riadnej starostlivosti o mladšie dieťa G., bol by Úrad oprávnenú osobu poučil,
že nakoľko v zmysle § 3 ods. 6 zákona o rodičovskom príspevku, ak je v rodine viac detí podľa § 3
ods. 2 zákona o rodičovskom príspevku, vzniká len jeden nárok na rodičovský príspevok a upozornil
by ju na povinnosť písomne požiadať o odňatie rodičovského príspevku pri zabezpečovaní riadnej

starostlivosti o staršie dieťa W. z dôvodu uplatnenia si nároku na rodičovský príspevok na mladšie dieťa.
Ažpoprávoplatnomukončeníkonaniavoveciodňatiarodičovskéhopríspevkuprizabezpečovaníriadnej
starostlivosti o staršie dieťa W. by platiteľ mohol začať vyplácať rodičovský príspevok pri zabezpečovaní
riadnej starostlivosti o mladšie dieťa G., ale aj to len v prípade, ak by oprávnená osoba spĺňala všetky
zákonom stanovené podmienky. K námietke žalobkyne poukazujúcej na znenie poučenia v zápisnici zo

dňa 05.02.2014 žalovaný uviedol, že sa týkalo prebiehajúceho konania pri starostlivosti o staršie dieťa
W., nar. XX.XX.XXXX a bola aj súčasťou jej spisovej dokumentácie. Z predloženej „Žiadosti o prídavok
na dieťa podľa § 9 zákona č. 600/2003
Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov“ z dôvodu narodenia ďalšieho dieťaťa G. H., ktorá bola u platiteľa podaná dňa

05.02.2014 vyplýva, že oprávnená osoba podala u platiteľa v zmysle § 9 zákona o prídavku na dieťa
žiadosť o prídavok na mladšie dieťa G., v ktorej uviedla meno a priezvisko oprávnenej osoby - matky
dieťaťa, ako aj jej dátum narodenia, rodné číslo, trvalý pobyt, ďalej uviedla údaje o mladšom dieťati G.
- dátum narodenia, rodné číslo a trvalý pobyt. Nárok na prídavok si uplatnila od 01.02.2014 a žiadosť
bola podpísaná dňa 05.02.2014. Prílohou k žiadosti bolo oznámenie o narodení mladšieho dieťaťa G.

zo dňa 05.02.2014. Z elektronického systému riadenia sociálnych dávok bolo preukázané, že žiadosť o
príspevok pri narodení dieťaťa oprávnená osoba podala u platiteľa dňa 19.03.2014. Žalovaný k námietke
žalobkyne potvrdil, že v predloženej spisovej dokumentácii sa nachádza tlačivo ,,Úradný záznam o
doručení rozhodnutia “ v počte dva kusy, ktoré nie je v zmysle predtlače vyplnené, ale je podpísané
žalobkyňou, ďalej sa v spisovej dokumentácii nachádza ..Zápisnica“ o vzdaní sa práva podať odvolanie“

v počte dva kusy, ktorá nie je v zmysle predtlače vyplnená, ale je podpísaná žalobkyňou. Nakoľko sú
tlačivá podpísané len zo strany žalobkyne žalovaný konštatoval, že ich žalobkyňa podpísala dobrovoľne
a z vlastnej vôle ich ponechala v spisovej dokumentácii Úradu. Nevyplnené tlačivá sú súčasťou spisovej
dokumentácie a nijakým spôsobom neboli zo strany Úradu zneužité.11. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správne
orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy

štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie
ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia

správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.

12. Podľa § 18 ods. 1 až ods. 3 správneho poriadku konanie sa začína na návrh účastníka konania
alebo na podnet správneho orgánu. Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo
správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho

orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. O začatí
konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania
alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania
verejnou vyhláškou.

13. Podľa § 19 ods. 1 až 5 správneho poriadku v znení účinnom do 31.10.2017 podanie možno
urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným
elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také
podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch
dní. Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa

týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. Pokiaľ podanie
nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne
ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. Podanie sa
podáva na vecne a miestne príslušnom orgáne (§ 5 až 7). Na žiadosť účastníka konania musí sa prijatie
podania potvrdiť.

14. Podľa § 34 ods. 1 až 6 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä
výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu
svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny

orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba
dokazovať.

15. Podľa § 8 ods. 7 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku na konanie o rodičovskom

príspevku sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, §
61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 8 ods. 1, ods. 2 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku konanie o rodičovskom
príspevku sa začína na základe písomnej žiadosti alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami

podpísanej zaručeným elektronickým podpisom, ktorú podáva oprávnená osoba platiteľovi. Žiadosť o
rodičovskýpríspevokobsahujemeno,priezvisko,dátumnarodenia,rodnéčíslo,akjepridelené,aadresu
pobytu oprávnenej osoby a dieťaťa, na ktoré sa uplatňuje nárok na rodičovský príspevok. Na výzvu
platiteľa oprávnená osoba doplní ďalšie nevyhnutné údaje potrebné na konanie o nároku na rodičovský
príspevok.

17. Podľa § 9 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku oprávnená osoba je povinná preukázať
skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na rodičovský príspevok, na jeho výšku a na jeho výplatu
a do ôsmich dní písomne oznámiť platiteľovi zmeny týchto skutočností alebo tieto zmeny do ôsmich
dní oznámiť platiteľovi podaním elektronickými prostriedkami podpísaným zaručeným elektronickým

podpisom; to neplatí na preukazovanie skutočností a oznamovanie zmien, ktoré sú platiteľovi známe
z výkonu inej činnosti platiteľa, alebo ktoré môže platiteľ získať z dostupného informačného systému
verejnej správy.18. Podľa § 119 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) správny súd vychádza zo skutkového
stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať
dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na

rozhodnutie vo veci.

19. Podľa § 123 ods. 1, 2 SSP Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch účastníka konania, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie, posudok

a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho správny súd.

20. Podľa § 129 ods. 1 SSP dôkazy správny súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

21. Podľa § 191 ods. 1 písm. f) a g) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy
za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich
nemá oporu a ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

22. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu má správny súd za to, že preskúmavané
rozhodnutia správnych orgánov nie sú v súlade so zákonom z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich
nemá oporu a z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej

správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

23. V konaní prvostupňový správny orgán napriek doplneniu dokazovania výsluchom žalobkyne a jej
manžela v postavení svedka naďalej vychádzal z premisy, že žalobkyňa podala žiadosť o rodičovský
príspevok až dňa 29.01.2016, pričom nesprávne vyhodnotil dôkaz - zápisnicu zo dňa 05.02.2014 ako aj

zápisnicu o výsluchu svedka p. H.. Z výpovede svedka p. H. nepochybne vyplýva, že sa dňa 05.02.2014
dostavil na Úrad za účelom podania žiadostí o štátne dávky na mal. G.. Uvedenú formuláciu uviedol
pracovníčke Úradu. Z takejto formulácie žiadosti mala pracovníčka Úradu manžela žalobkyne v zmysle
§ 3 ods. 2 správneho poriadku riadne poučiť o dávkach vzťahujúcich sa k narodenému dieťaťu, t.j. mala
ho riadne a úplne poučiť aj o podmienkach pre priznanie nároku na rodičovský príspevok a riadnom

postupe pri uplatnení tohto príspevku, čo v tomto konaní preukázané nebolo. Medzi stranami konania
nebolo sporné, že v tento deň podal žiadosť o rodinné prídavky na mal. G.. Sporným zostalo v konaní,
či požiadal v tento deň aj o rodičovský príspevok na mal. G..

24. Súd posúdením výpovede svedka p. H. a zápisnice z 05.02.2014 považoval za preukázané, že p.

H. (otec mal. G.) za žalobkyňu ako oprávnenú osobu požiada Úrad o začatie konania o rodičovskom
príspevku na mal. G., nakoľko v zápisnici zo dňa 05.02.2014 uviedol všetky náležitosti v zmysle §
8 ods. 2 zákona o rodičovskom príspevku, keď uviedol meno, priezvisko, rodné číslo (z ktorého je
zistiteľný dátum narodenia), adresu pobytu žalobkyne ako oprávnenej osoby a meno, priezvisko, dátum
narodenia, adresu pobytu dieťaťa. Z poučenia Úradu uvedeného v zápisnici vzala žalobkyňa na vedomie

začatie konania vo veci rodičovského príspevku. V uvedenej zápisnici nie je uvedené tak ako tvrdí
žalovaný, že by vzala žalobkyňa na vedomie, že týmto oznamuje zmenu údajov týkajúcich sa nároku
na rodičovský príspevok k staršej dcére W., ku ktorej už bolo v minulosti konanie vo veci rodičovského
príspevku začaté, a teda že ide o pokračovanie v začatom konaní. Skutočnosť, že sa jedná o nesprávne
poučenie v zmysle § 8 ods. 7 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku nemožno pripisovať na

ťarchu žalobkyne, nakoľko takto predpísané tlačivo zápisnice predložila p. H. zamestnankyňa Úradu.
Pokiaľ žalobkyňa v zmysle uvedeného poučenia vzala na vedomie, že sa tým začína konanie vo veci
rodičovskéhopríspevku,jepotrebnénatakútozápisnicucezuvedenépoučenienahliadaťakonažiadosť
o rodičovský príspevok, ktorou sa takého konanie začína v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z.z.
o rodičovskom príspevku. Z výpovede svedka je zrejmé, že tento sa pri vybavení žiadosti žalobkyne

v zmysle § 3 ods. 2 správneho poriadku spoliehal na odborné, úplné a správne poučenie a postup zo
strany zamestnankyne Úradu, ktoré mu však poskytnuté neboli.25. Z formulácie tvrdení v zápisnici zo dňa 05.02.2014 je zrejmé to, že rozhodujúcou informáciou, ktorú
manžel žalobkyne prišiel oznámiť Úradu v súvislosti s nárokom na rodičovský príspevok, bolo narodenie
mladšej dcéry G.. V zápisnici je ďalej uvedené, že žalobkyňa nemá nárok na materské a že do veku

troch rokov žiada vyplácať rodičovský príspevok na dcéru W. a vzhľadom na uvedené berie na vedomie
začatiekonaniavovecirodičovskéhopríspevku.Vzhľadomnatvrdeniesvedkaotom,žemupracovníčka
Úradu tvrdila, že následne prejde vyplácanie rodičovského príspevku na mladšie dieťa sa javí zápis v
zápisnici zo dňa 05.02.2014 ako logický, keď oznámil žiadosť o vyplácanie rodičovského príspevku na
dcéru W. do veku jej troch rokov a zároveň vzal na vedomie začatie konania (nie pokračovanie v konaní)

o rodičovskom príspevku.

26. Súd ďalej tvrdenie žalovaného o neúplnosti údajov v zápisnici zo dňa 05.02.2014, pre ktoré ju
nemohol posúdiť ako žiadosť o rodičovský príspevok, považoval za nedôvodné, nakoľko v zápisnici sú
uvedené údaje v zmysle § 8 ods. 2 zákona o rodičovskom príspevku, ktoré v prípade potreby mohol Úrad
na výzvu doplniť o ďalšie nevyhnutné údaje potrebné na konanie o nároku na rodičovský príspevok.

27. Záverom súd dodáva, že o nesprávnom postupe Úradu svedčí vôbec samotná existencia
žalobkyňou podpísaných a nevypísaných listín (Úradný záznam o doručení rozhodnutia v počte dva
kusy a Zápisnica o vzdaní sa práva podať odvolanie v počte dva kusy) a ich založenie v spise. Uvedená
skutočnosť vzbudzuje veľmi vážne pochybnosti o zákonnom postupe Úradu a žalovaného napriek

tvrdeniu žalovaného, že tieto listiny neboli zo strany Úradu zneužité. Obrana žalovaného spočívajúca v
tvrdení, že ich žalobkyňa podpísala dobrovoľne a z vlastnej vôle ich ponechala v spisovej dokumentácii
ÚraduznevažujenielensamotnúžalobkyňualeajpracovníkovÚradu,ktoríuvedenélistinybezopatrenia
zabezpečujúceho zneužitie takýchto dokumentov do administratívneho spisu vôbec založili, resp. že
takéto listiny bez vypísania konkrétnych údajov na podpis žalobkyni vôbec predložili. Len s obavou

sa súd môže domnievať, koľko ďalších účastníkov správnych konaní v iných spisoch Úradu obdobné
nevypísané listiny dobrovoľne podpísalo a z vlastnej vôle ponechalo v spisových dokumentáciách.

28. Pretože správny súd v prejednávanej veci z vyššie popísaných dôvodov ustálil, že skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi

spismi alebo v nich nemá oporu a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, za
použitia vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. f) a g) S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu, ktoré mu predchádzalo, a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

29. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného vo veci začať konanie vo veci rodičovského
príspevku na základe žiadosti žalobkyne vyplývajúce z zo zápisnice z 05.02.2014 a vo veci opätovne
rozhodnúť.
30. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej súd priznal voči žalovanému právo na

úplnú náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného
mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.