Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, February 27, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/22/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119213255
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3119213255.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: M., proti žalovanému N. za účasti
intervenienta na strane žalovaného P., o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy a náhradu
za bolesť za sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Trenčín zo dňa 1. decembra 2021, č.k. 21C/31/2019-81, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením - výrokom I. súd konanie zastavil. Výrokom II. žalovanému a intervenientovi
nastranežalovanéhopriznal vočižalobcovináhradutrovkonaniavrozsahu100%.Vodôvodnenísvojho

rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 20.12.2019 domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 8.000,- eur titulom náhrady bolestného, sumy 10.000,- eur titulom
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumy 14.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy, vrátane
náhrady trov konania. Podaním doručeným súdu dňa 10.07.2021 intervenient oznámil, že vstupuje do
sporu na strane žalovaného. Dňa 26.11.2021 bolo súdu prvej inštancie doručené späťvzatie žaloby v
celom rozsahu odôvodnené tým, že pokračovanie v konaní žalobcu psychicky aj fyzicky vyčerpáva, a

s poukazom na nedostatok finančných prostriedkov žalobca berie žalobu späť, pričom žiadal aby súd
zohľadnil jeho okolnosti pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadnej zo strán
neprizná právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie v súlade s dispozitívnym úkonom konanie
prespäťvzatiežalobypodľa§145ods.1CSPzastavil.Onáhradetrovkonaniarozhodolpodľa§256ods.
1 CSP. Konštatoval, že ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení

konania na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Náhradu trov
konania potom súd prizná tej strane, ktorá skončenie konania procesne nezavinila. V danom prípade
je zrejmé, že žalovaný zastavenie konanie procesne nezavinil, preto priznanie náhrady trov konania
žalobcovi neprichádza do úvahy. Pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 257 Civilného sporového poriadku, žalobca
sícevspäťvzatíuviedol,žesúdnekonaniehopsychickyajfyzickyvyčerpávaanaďalejtrvánapoškodení
jehozdravotnéhostavu,avšakzuvedenýchskutočnostínevyplýva,žebytubolidanétakédôvodyhodné

osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán. Vzhľadom
na uvedené rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 3/ v rozsahu 100%.

2. Proti uzneseniu vo výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca,
ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a stranám

konania nárok na náhradu trov konania nepriznal. Mal za to, že sú dané okolnosti hodné osobitného
zreteľa, v dôsledku ktorých nemožno žalovaným náhradu priznať. Dôvodil, že jeho rozhodnutievziať žalobu späť bolo z veľkej miery ovplyvnené jeho pretrvávajúcim a zhoršujúcim sa zdravotným
stavom, ktorému neprospieva vedenie súdneho konania, neustále stretávanie sa s právnikom a
dookola sumarizovanie ďalších podkladov, aby dokázal dôvodnosť podanej žaloby. Konanie ho zároveň

psychicky vyčerpáva. Pokračovanie v konaní pre neho znamená priveľké zaťaženie a je nepriaznivé
pre jeho súčasný ťažký zdravotný stav či už po fyzickej, ale i psychickej stránke. Pokiaľ sa týka jeho
osobných a sociálnych pomerov, uviedol, že zo skutočností uvedených už v samotnej žalobe vyplýva,
že žalovaný porušil pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcovi právnu povinnosť vyplývajúcu
z ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z., poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne (lege artis) a že v

dôsledku porušenia tejto právnej povinnosti došlo k vážnemu poškodeniu zdravia žalobcu. Pokiaľ ide
o jeho majetkové pomery, uviedol, že vzniknutá situácia zapríčinená žalovaným má veľký vplyv i na
jeho majetok a financie, nakoľko tieto sa významne zhoršili. Bol nútený ukončiť všetky svoje pracovné
aktivity, aj ďalšie pracovné plány či sny. Z tohto dôvodu už je iba poberateľom starobného dôchodku,
rovnako ako jeho manželka. Vedenie predmetného sporu je pre neho finančne náročné. Mal za to, že nie
je správne ani spravodlivé, aby platil trovy konania druhej strane sporu pokiaľ nič nespôsobil a zdravotné

poškodenie a ujma na zdraví je jasná a nezvratná, o čom vypovedajú lekárske správy pripojené k žalobe.
Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadal na tieto dôvody
osobitného zreteľa (pretrvávajúce zdravotné problémy spôsobené medicínskym zákrokom), ktoré ho
viedli k späťvzatiu žaloby.

3. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne podľa § 387 CSP potvrdiť.

5. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené, nebol odvolaním strán sporu
spochybnený, nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.

6. V danej veci sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 8.000,- eur titulom náhrady

bolestného, sumy 10.000,- eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumy 14.000,-
eur titulom nemajetkovej ujmy, vrátane náhrady trov konania. Žalovaný a intervenient v podaných
písomných vyjadreniach k podanej žalobe považovali žalobu žalobcu za nedôvodnú. Následne žalobca
vzal svoju žalobu proti žalovanému späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu nedopracovaných
znaleckých posudkov a podkladov k uvedenej veci, pričom pokračovanie v súdnom konaní ho fyzicky a

psychicky vyčerpáva a bezprostredne o tým ohrozuje na živote, ako aj z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov.

7. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. V sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní.

9. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako
dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať žalobu, túto môže na základe vlastnej
úvahy, aj bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesno-právny úkon je prejavom
autonómnej vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania, teda je takou

skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu konania v
dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách.12. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch

procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, a aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu
zobral späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil
zastavenie konania. Ak však žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu, alebo bez toho, aby išlo
o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša
trovy žalovaného žalobca.

13. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a bez ohľadu na to, aký by
bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo.
14. Žalobca síce nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby, a ani Civilný sporový poriadok žiadnym
konkrétnym dôvodom nepodmieňuje samotnú legitimáciu na späťvzatie žaloby, avšak z hľadiska
komplexného vnímania sporového konania je príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby, do

značnej miery relevantná, a to aj vzhľadom na rozhodovanie o náhrade trov konania, či pri posudzovaní
prípadného nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby, preto je vhodné, aby žalobca už priamo v
späťvzatí žaloby uviedol dôvod jej späťvzatia. Žalobca v tejto preskúmavanej veci ako dôvod späťvzatia
žaloby uviedol, že žalobu berie späť z dôvodu nedopracovaných znaleckých posudkov a podkladov k
uvedenej veci, pričom pokračovanie v súdnom konaní ho fyzicky a psychicky vyčerpáva, bezprostredne

ho ohrozuje na živote a iba kvôli nekompletným podkladom, na ktorých doriešenie a zaobstaranie
aktuálne nemá už ani energiu ani silu a možno už ani dostatok finančných prostriedkov.

15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného
konania v odôvodnení napadnutého výroku rozhodnutia o náhrade trov konania správne uviedol, že

pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 257 CSP, žalobca síce v späťvzatí uviedol, že súdne konanie ho psychicky aj
fyzicky vyčerpáva a naďalej trvá na poškodení jeho zdravotného stavu, avšak z uvedených skutočností
nevyplýva, že by tu boli dané také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie
náhrady trov konania žiadnej zo strán.

16. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil ohľadne odvolaním napadnutého výroku
o náhrade trov konania a zároveň odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov
konania.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmyslom ust. § 257 CSP je, že pri jeho aplikácii nemôže súd žiadnej
zo strán (úspešnej ani neúspešnej, či strane, ktorá zavinila či nezavinila zastavenie konania) priznať
náhradu trov konania. Moderovať je teda možné aj trovy zastaveného konania, pričom pri posudzovaní
nároku na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán

sporu zavinila zastavenie konania. Z hľadiska aplikácie ust. § 257 CSP sú tiež významné okolnosti, ktoré
viedli k uplatneniu práva (nároku) na súde a aj postoj strán sporu.

18. Judikatúra taktiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd

povinnýskúmať,čivprejednávanejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoré
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania (s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára
2010, sp. zn. 2MCdo/17/2009). Ustanovenie § 257 CSP je teda zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska

náhrady trov konania predstavuje určitú formu výnimky zo všeobecne platnej zásady zodpovednosti za
výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia
ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam.
Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu
dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie

vždy dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom
jeho použitia je teda existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak
úspešnej strane sporu a existencia výnimočnosti daného prípadu.19. Odvolací súd v zmysle uvedeného preskúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v
zmysle § 257 CSP a dospel k záveru o ich neexistencii na strane žalobcu. Žalobca žiadnym relevantným
spôsobom dôvody hodné osobitného zreteľa neosvedčil, keď poukazujúc na nedostatok finančných

prostriedkov nepredložil súdu žiadne doklady týkajúce sa jeho majetkových, zárobkových a iných
pomerov, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalovanému a intervenientovi.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovanému a intervenientovi ako síce v odvolacom konaní plne úspešným, náhradu trov

odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal, keďže im z obsahu spisu vznik trov v odvolacom konaní
nevyplýva.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).