Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. február 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/129/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200772
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1020200772.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: GGFS s.r.o., so sídlom Sasinkova 5,
811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690, zastúpený Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2,
811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová
dolina 10, 820 05 Bratislava, IČO: 31 797 903, za účasti ďalšieho účastníka: Zdravé regióny, so sídlom
Limbová 2, 837 52 Bratislava, IČO: 50 626 396, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady

Úradu pre verejné obstarávanie Číslo spisu: 5590-9000/2020 zo dňa 22.04.2020 a o opätovnom návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10.12.2021, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu zo dňa 10.12.2021 o priznanie odkladného účinku správnej
žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie Číslo spisu:
5590-9000/2020 zo dňa 22.04.2020, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.05.2020 (ďalej len „správny
súd“) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie Číslo spisu:
5590-9000/2020 zo dňa 22.04.2020, ktorým odvolanie žalobcu ako navrhovateľa zamietla a potvrdila
rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 2872-6000/2020 zo dňa 27.02.2020, ktorým boli podľa
§ 175 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „ZoVO“) zamietnuté námietky
žalobcu ako navrhovateľa v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok

navrhovateľa smerujúcich podľa § 170 ods. 3 písm. b) ZoVO proti podmienkam uvedených v iných
dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých kontrolovaným.

2. Zdravé regióny, Limbová 2, 837 52 Bratislava, IČO: 50 626 396 (ďalej len „kontrolovaný“) vyhlásil v
Úradnom vestníku Európskej únie pod zn. 2019/S 242-594805 dňa 16.12.2019 a vo Vestníku verejného
obstarávania č. 256/2019 dňa 17.12.2019 pod zn. 35404 - MSS verejnú súťaž na predmet nadlimitnej

zákazky „Zabezpečenie stravovania zamestnancov prostredníctvom stravovacích poukážok (stravné
lístky)“ (ďalej len „zákazka“). Predpokladaná hodnota zákazky bola vo výške X.XXX.XXX,XX EUR bez
DPH.
V lehote na predkladanie ponúk do 13.01.2020 predložili ponuku dvaja uchádzači. Dňa 18.02.2020
zverejnil kontrolovaný vo Vestníku verejného obstarávania informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk,
podľa ktorej, úspešným uchádzačom bola spoločnosť DOXX - Stravné lístky, spol. s r.o., Kálov 356, 010

01 Žilina, IČO: 36 391 000 (ďalej len „DOXX“).

3. Žalobca podaním zo dňa 19.05.2021 podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), ktorý
odôvodnil tým, že v dôsledku nezákonného postupu kontrolovaného (tolerovaného žalovaným v jeho
rozhodnutiach), bola žalobcovi bezdôvodne a bez akéhokoľvek relevantného dôkazu, upretá možnosť

účasti vo verejnom obstarávaní vyhlásenom kontrolovaným.Žalobca uviedol, že dôvodom nezákonného obmedzenia jeho účasti vo verejnom obstarávaní bola
diskriminačná požiadavka kontrolovaného uvedená v zákazke, a to, že do verejného obstarávania sa
nemohli zapojiť subjekty, vrátane žalobcu, ktoré podnikajú v oblasti sprostredkovania zabezpečenia

stravovania zamestnancov formou elektronických stravných lístkov (nie papierových). Ak by zákazka
neobsahovala diskriminačnú požiadavku, žalobca by sa nielenže zúčastnil verejného obstarávania, ale
(potenciálne) by mohol byť vo verejnom obstarávaní vyhodnotený ako úspešný uchádzač. Žalobca
podotkol, že zákazky získané prostredníctvom verejných obstarávaní tvoria značnú časť jeho príjmov,
pričom napadnuté rozhodnutia majú pre žalobcu negatívne finančné dôsledky v podobe preukázateľnej

absencie budúcich príjmov zo zákazky z verejného obstarávania a hrozí mu závažná ujma na jeho
majetku.Vzhľadomnapoklestržieb,jenútenýoptimalizovaťľudskézdroje,ktorévyužívanavýkonsvojej
podnikateľskej činnosti s tým, že dôsledkom napadnutých rozhodnutí je nevyhnutné znižovanie stavu
jeho zamestnancov. Žalobca má zato, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je v súlade s
judikatúrou Ústavného súdu a nie je v rozpore so žiadnym (ani čiastkovým) verejným záujmom a nie je
ani prejavom svojvôle súdu ako štátneho orgánu.

4. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa
02.06.2021 a podľa jeho názoru, návrh žalobcu, resp. jeho odôvodnenie, nezakladá opodstatnenosť
návrhu na priznanie odkladného účinku napadnutého rozhodnutia. Poukázal na ust. § 185 SSP
z ktorého vyplýva, že priznanie odkladného účinku žalobe, je fakultatívnym inštitútom a je plne

ovládaný dispozičnou zásadou. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe je návrh, z ktorého musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkaminapadnutéhorozhodnutiaorgánuverejnejsprávybyžalobcovihrozilazávažnáujma,značná
hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté

rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne
záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak
hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom
Európskej únie. Dôkazy k takémuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca. Návrh nemôže byť abstraktný.
Žalobca musí konkretizovať tvrdenú hrozbu na určitého adresáta a jej možný dopad. Ak sa žalobca

domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu hrozby značnej hospodárskej škody,
resp. ujmy, musí dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené, keďže
od tohto vymedzenia bude v konečnom dôsledku závisieť rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho
odôvodnenia.

5. Podľa žalovaného, návrh žalobcu, resp. jeho odôvodnenie, nezakladá opodstatnenosť na priznanie
odkladného účinku napadnutého rozhodnutia, pričom žalobca taktiež nijakým spôsobom nepreukázal,
že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je vo verejnom záujme. Žalovaný ďalej uviedol, a to
s poukazom na tvrdenie žalobcu, že zákazky získané prostredníctvom verejných obstarávaní tvoria
značnú časť jeho príjmov, že uvedené nezakladá dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej

žalobe a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn.
2S/165/2018 zo dňa 13.05.2019, tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Cdo/72/2017 zo dňa 26.04.2018 ako i na skutočnosť, že predmetná súťaž bola ukončená uzavretím
rámcovej dohody dňa 31.08.2020 medzi verejným obstarávateľom a spoločnosťou DOXX, čo vyplýva
z oznámenia o výsledku verejného obstarávania, zverejnenej vo Vestníku verejného obstarávania č.

210/2020zodňa08.10.2020akeďžepredmetnárámcovázmluvanadobudlapozverejnenívcentrálnom
registri zmlúv účinnosť dňa 05.09.2020, ani prípadné priznanie odkladného účinku žalobe nezabráni
plneniu na základe predmetnej rámcovej dohody. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
žiadal podľa § 188 SSP zamietnuť.

6. Ďalší účastník sa k žalobe a ani k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadril.
7. Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, uznesením
pod sp.zn. 6S/129/2020-75 zo dňa 10.09.2021 zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil splnenie
základných zákonom vyžadovaných predpokladov v zmysle § 185 SSP.

8. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.12.2021, podal opätovný návrh na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP, ktorý odôvodnil tým, že svojou povahou a
obsahom ide o nový návrh, ktorý podáva na základe existencie nových skutočností, ktoré v čase podaniapredchádzajúceho návrhu na priznanie odkladného účinku, nebolo objektívne možné zdokladovať a
preukázať.

9. Žalobca nový návrh odôvodnil tým, že právne dôsledky napadnutých rozhodnutí ako aj v dôsledku
porušenia práv žalobcu z dôvodu diskriminačnej požiadavky kontrolovaného a to, že do verejného
obstarávania sa nemohli zapojiť subjekty, vrátane žalobcu, ktoré podnikajú v oblasti sprostredkovania
zabezpečenia stravovania zamestnancov formou elektronických stravných lístkov (nie papierových),
bola žalobcovi bezdôvodne a bez akéhokoľvek relevantného dôkazu upretá možnosť účasti vo verejnom

obstarávaní. Keďže žalobca preukázateľne spĺňal všetky (zákonné) požiadavky uvedené v zákazke
a nebol mu uložený zákaz účasti vo verejných obstarávaniach, je viac ako pravdepodobné, že ak
by zákazka neobsahovala diskriminačnú požiadavku, žalobca by sa nielenže zúčastnil verejného
obstarávania, ale (potenciálne) by mohol byť vyhodnotený ako úspešný uchádzač. Nie je relevantné,
či (napriek potenciálnej výhre) by žalobca mal, resp. nemal právny nárok na uzavretie zmluvy s
kontrolovaným. Podstatná je skutočnosť, že žalobcovi bola upretá možnosť sa zúčastniť verejného

obstarávania. Vzhľadom na uvedené, majú napadnuté rozhodnutia pre žalobcu negatívne finančné
dôsledky v podobe preukázateľnej absencie budúcich príjmov zo zákazky z verejného obstarávania a
je preto preukázané splnenie podmienky ust. § 185 písm. a) SSP, keďže žalobcovi hrozí závažná ujma
na jeho majetku.
U žalobcu došlo k markantnému medziročnému prehĺbeniu straty v priamej príčinnej súvislosti a

v dôsledku neúspešných zákaziek (vrátane týkajúcej sa daného verejného obstarávania). Z údajov
zverejnených na stránkach FINSTAT vyplýva, že žalobca sa dostal v roku 2020 do straty z XX.XXX,-
EUR na -XXX.XXX,- EUR, pričom tržby klesli o 11 %. Táto skutočnosť nebola v čase podania
predchádzajúceho návrhu na priznanie odkladného účinku zdokladovateľná. Uvedené, podľa názoru
žalobcu, preukazuje existenciu hrozby závažnej ujmy a hospodárskej škody, pričom každým ďalším

tolerovaním nezákonného stavu v dôsledku napádaných rozhodnutí dochádza k ďalšej škode na strane
žalobcu. Dôsledky napadnutých rozhodnutí, sú pre žalobcu za danej situácie ekonomicky doslova
„katastrofické“ a majú aj výrazný sociálno-ekonomický dosah na zamestnancov žalobcu a ich rodiny.
Žalobca takúto situáciu dlhodobo „neustojí“ a časť zamestnancov bude nútený prepustiť, alebo dokonca
v krajnom prípade z ekonomických dôvodov ukončiť svoju činnosť.

Žalobca tiež poukázal na ďalšie náklady spadajúce pod spôsobenú škodu, ktoré vynaložil v súvislosti s
vývojom a vynakladá ich v súvislosti s údržbou príslušného softvéru, resp. technickej podpory systému
elektronických stravných poukážok.
Ďalšie nenapraviteľné následky hrozia i spoločnostiam podnikajúcim v oblasti sprostredkovania
stravovania zamestnancov výlučne formou elektronických kariet, nakoľko bude naďalej nezákonne

obmedzovaná ich účasť vo verejných obstarávaniach, čím bude dochádzať k rozširovaniu diskriminácie
na relevantnom trhu nielen zo strany obstarávateľov, ale v konečnom dôsledku aj k podporovaniu
takého konania zo strany štátu (schvaľovaním nezákonného postupu kontrolovaného v napadnutých
rozhodnutiach žalovaného ako štátneho orgánu).
Priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe by nebolo v rozpore so žiadnym (ani čiastkovým)

verejným záujmom a v súlade s judikatúrou Ústavného súdu ani prejavom svojvôle súdu ako štátneho
orgánu. Len priznaním odkladného účinku sa privodí spravodlivosť a materiálna ochrana práv žalobcu
a sprostredkovane budú zachované článkom 36 ods. 1 písm. a) a b) Ústavy Slovenskej republiky
garantované práva zamestnancov žalobcu. Žalobca na podporu svojich tvrdení k návrhu pripojil účtovnú
závierku k 31.12.2020.

10. Žalovaný sa k opätovnému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním
doručeným súdu dňa 26.01.2022 s tým, že odôvodnenie opätovného návrhu nezakladá opodstatnenosť
priznania odkladného účinku správnej žalobe s dôrazom na skutočnosť, že žalobca sa opätovne
nezaoberal verejným záujmom.

11.Žalovanýopätovnepoukázalnaodôvodnenienapadnutýchrozhodnutí,ktorýmibolinámietkyžalobcu
v predmetnom verejnom obstarávaní zamietnuté. Zároveň tiež poukázal na uznesenie Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 1S/10/2021 zo dňa 13.12.2021, ktorým súd zamietol opätovný návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku v ktorom použil totožnú argumentáciu ako v preskúmavanej veci.

Skutočnosť, že u žalobcu došlo k markantnému medziročnému prehĺbeniu straty a to práve z
dôvodu neúspešných zákaziek, do ktorých sa v rámci verejného obstarávania zapojil, je ničím
nepodložený argument, ktorý nemá vplyv na návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
V konečnom dôsledku žalobca hodnoverne nepreukázal, že by na základe napadnutého rozhodnutiadošlo k „markantnému“ prehĺbeniu straty. Účtovná závierka, ktorú predložil žalobca, uvedené tvrdenie
nepreukazuje. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Cdo/72/2017 zo dňa 26.04.2018, v ktorom najvyšší súd vyslovil názor, že komisia sa môže

rozhodnúť neuzavrieť žiadnu zmluvu, a teda ani uchádzač záujemca, ktorý predložil najvýhodnejšiu
ponuku nemá záruku, že s ním bude zmluva uzavretá. Každý musí kalkulovať s tým, že nemá vopred
právny nárok na uzavretie zmluvy. Ďalej uvádza, že verejný obstarávateľ môže pred podpísaním zmluvy
buď upustiť od zadania zákazky, alebo zrušiť verejné obstarávanie, a to bez toho, aby záujemcovia
alebo uchádzači verejnej súťaže mali nárok žiadať akúkoľvek náhradu. Taktiež žalovaný poukázal aj na

rozsudok štvrtej komory Všeobecného súdu sp. zn. T-461/08 zo dňa 20.09.2011, v ktorom sa v bode
211 uvádza, že aj keby mala byť ponuka zaradená na prvé miesto a teda zákazka mala byť zadaná, to
ešte neznamená, že musí byť so žalobcami podpísaná rámcová dohoda. Platná úprava totiž neukladá
povinnosť podpísať dohodu o zákazke s osobou určenou za úspešného uchádzača po skončení
verejného obstarávania. Vrátenie verejnej súťaže do štádia, kde prišlo k porušeniu zákona, by nemalo
automaticky za následok uzatvorenie zmluvy so žalobcom (a teda zabezpečenie zákazky a zisku), ale

iba opätovné prehodnotenie ponúk všetkých uchádzačov. Z uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR a Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že aj keby bol žalobca jediným uchádzačom, nie je daný
jeho právny nárok na uzavretie predmetnej zmluvy.

12. Žalovaný taktiež dal do pozornosti súdu skutočnosť, že žalobca nepreukázal ním uvádzanú

skutočnosť, že v dôsledku napadnutého rozhodnutia, zo strany žalobcu, bude nevyhnutné pristúpiť k
znižovaniu stavu zamestnancov, pričom z doposiaľ doručených podaní a dôkazov nevyplýva žiadne
prepojenie medzi znižovaním stavu zamestnancov žalobcu a napadnutým rozhodnutím.
Žalovaný opätovne navrhol Krajskému súdu v Bratislave, aby návrh na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe zamietol.

13. Ďalší účastník sa vyjadril k opätovnému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
podaním zo dňa 20.01.2022, doručeným súdu dňa 24.01.2022 s tým, že s opätovným návrhom
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasí. Ďalší účastník je názoru, že
naďalej neexistuje právny dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože nie je

naplnený predpoklad, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok. Žalobca nepredložil relevantné dôkazy a neuviedol ani skutočnosti, podstatné pre posúdenie
jeho tvrdení o hrozbe vzniku závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku v spojení s
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia. Rovnako nepreukázal, že by si vydanie odkladného

účinku správnej žalobe vyžadoval verejný záujem.

14. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

15. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore

s vereným záujmom.

16. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

17. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

18. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení
žalovanéhoavýlučnevprípadepreukázanianiektoréhozdôvodovuvedenýchv§185 písm.a)ab)SSP.

19. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v prípade, ak to vyslovene
ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže aj správny súd,
a to za podmienok stanovených zákonom. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladnéhoúčinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom pre
takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom
priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia

byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

20. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej

správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na
životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne
nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí.
Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do

skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo
znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí
alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.
Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy.

21. V prípade rozhodnutia správneho súdu o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, môže žalobca podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, ak došlo k zmene pôvodného
skutkového alebo právneho stavu.

22. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a či došlo po rozhodnutí správneho súdu
o prvom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, k zmene skutkového alebo
právneho stavu veci.

23. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje určitú výnimku a nie pravidlo, kedy pred
rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods.
1 SSP. Žalobca opätovným návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadal priznať
odkladný účinok správnej žalobe z dôvodu, že mu podľa jeho tvrdenia hrozí závažná ujma spočívajúca
v ohrození jeho ekonomickej stability, podnikateľskej činnosti a jeho samotnej existencie, ako i sociálno-

ekonomický dosah na jeho zamestnancov. Žalobca opätovný návrh na priznanie odkladného účinku
doplnil len o dôkaz, ktorý v čase predchádzajúceho návrhu na priznanie odkladného účinku nemal k
dispozícii (účtovná závierka k 31.12.2020), preukazujúci skutočnosť, že sa žalobca dostal v roku 2020
do straty z XX.XXX,- EUR na -XXX.XXX,- EUR a že tržby žalobcovi klesli o 11 %. Žalobca v opätovnom
návrhunapriznanieodkladnéhoúčinkuneuviedolžiadneskutočnostizktorýchbybolomožnévyvodiť,že

došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil,
že jeho prepad tržieb v roku 2020 priamo súvisel s napadnutým rozhodnutím. Správny súd opäť
zdôrazňuje, že žalobca uvedenú hrozbu relevantným spôsobom neosvedčil (výpis z bankových účtov,
osvedčenie hodnoty svojho majetku, výšku pohľadávok, úverov a pod.). Len všeobecné opísanie hrozby,
bez priameho osvedčenia takejto hrozby, nie je zákonným predpokladom na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe a tým žalobca nepresvedčil správny súd o tom, že mu reálne hrozí značná
hospodárska škoda či finančná škoda. Zákon ako podmienku priznania odkladného účinku správnej
žalobe vyžaduje, aby následok, ktorý okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí, dosiahol aj
určitú intenzitu závažnosti. Ustanovenie § 185 SSP zakotvuje možnosť a nie povinnosť správneho súdu,
priznať správnej žalobe odkladný účinok za splnenia zákonných predpokladov. Rozhodnutie, a teda

posúdenie, či v danom prípade boli splnené zákonné predpoklady možnosti priznať odkladný účinok, je
vecou úvahy správneho súdu.

24. Žalobca opäť neozrejmil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v
rozpore s verejným záujmom.

25. Žalobca opätovným návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, hodnoverne
neosvedčil zmenu skutkového ani právneho stavu, keď svoj návrh odôvodnil takmer rovnakými
tvrdeniami, ako návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 19.05.2021.26. Vzhľadom na to, že žalobca v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nijakým spôsobom nepreukázal zmenu skutkového a právneho stavu oproti návrhu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 19.05.2021, ani že priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, nesplnil zákonom vyžadované predpoklady definované
v § 185 písm. a) SSP, preto správny súd v súlade s § 188 SSP opätovný návrh na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe zamietol.

27. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§3 ods.9 zák.č.
757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).