Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. apríl 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/91/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120211713
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120211713.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: Ľ. G., U..

X.X.XXXX, R. XX. U. XX, E., právne zastúpený: Mgr. Peter Troščák, advokát, so sídlom Hlavná 50,
Prešov, proti žalovanému: C. Č., U.. X.X.XXXX, R. A. XX, A., právne zastúpený Mgr. Ivan Mazanec,
advokát, so sídlom Metodova 3331/12, Prešov o náhradu škody s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 9.10.2020 sa žalobca domáhal od žalovaného náhrady škody s

príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný mal dňa 21.11.2016 zapríčiniť dopravnú nehodu, pri ktorej došlo
k vážnemu poškodeniu zdravia žalobcu (bol zrazený motorovým vozidlom) a preto žalobca mal v
pôvodnom trestnom konaní postavenie poškodeného. Konštatoval, že Okresný súd Prešov na hlavnom
pojednávaní 12.11.2018 vyhlásil rozsudok, ktorým uznal obvineného (v tomto konaní žalovaného) za
vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 trestného zákona za čo mu bol uložený peňažný
trest vo výške 400 eur a náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov ako aj trest zákazu
činnosti vieš motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 8 mesiacov. Zároveň trestný súd žalovaného

zaviazal povinnosťou nahradiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni škodu vo výške 364,57 eur, pričom
trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 12.11.2018. Žalobca ďalej v žalobe uviedol,
že pri predmetnom úraze utrpel vážne poranenia, čo bolo ohodnotené lekárskym posudkom o bolestnom
a sťažení spoločenského uplatnenia od G.. C.. V. na 500 bodov z titulu bolestného a 800 bodov z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia čo pri hodnote bodu v sume 17,66 eur v roku 2016 predstavuje spolu
celkovo sumu 22.958 eur.

2. K žalobe sa písomným podaním zo dňa 30.10.2020 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v celom
rozsahu popiera nárok žalobcu, pričom jeho konanie označil za neopodstatnené a v celom rozsahu
klamlivé. Dôvodil, že v trestnom konaní voči jeho osobe pre prečin ublíženia na zdraví bol vypracovaný
ZP č. XXX/XX znalcom G.. D. H., z ktorého vyplýva, že znalec poškodeného vyšetril 30.10.2017, pričom
vyšetrovaný subjektívne udával zhoršenie stavu po predchádzajúcom úraze z dôvodu, ktorého je v
invalidnom dôchodku. Znalec konštatoval, že od roku 2002 je poškodený v invalidnom dôchodku po
úraze, pri ktorom utrpel mozgovo-lebečné poranenia a zlomeninu 12. hrudného stavca s následným

poúrazovými zmenami chrbtice. Uvedený ZP neobsahoval ohodnotenie bolestného ako aj sťaženie
spoločenského uplatnenia. K doplnku k tomuto ZP znalec uviedol, že v prípade zlomenín tiel stavcov
TH12, L1 a L4 sa jedná o staré poranenia, nie o čerstvé poranenia spôsobené úrazom dňa 21.11.2016,
pričom pacient tieto zlomeniny mal už pri prijatí do ústavnej liečby a pochádzajú spolu s degeneratívnymizmenami v zmysle spondylozy už od predchádzajúceho úrazu z roku 2002. Žalovaný ďalej konštatoval,
že žalobca sa podanou žalobou domáha nároku, ktorý nedokáže preukázať, pričom výšku nároku
uvádza bez akéhokoľvek logického zdôvodnenia. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. K vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním zo dňa 2.12.2020 prostredníctvom právneho
zástupcu vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že postoj žalovaného je nelogický, keďže bol právoplatne
odsúdený rozsudkom trestného súdu. Dôvodil, že ZP č. XXX/XXXX vypracovaný G.. H. neobsahuje
určenie bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže nezákonným

postupom povereného príslušníka policajného zboru a Okresnej prokuratúry Prešov došlo k tomu, že
tento posudok neobsahuje tieto údaje v súvislosti so zistenými zraneniami, pričom takáto otázka ani
len nebola položené znalcovi v uzneseniu o pribratí znalca v dôsledku, čoho bolo žalovanému ako
poškodenému v trestnom konaní absolútne znemožnené domáhať sa nároku na náhradu škody a tento
nárok riadnym spôsobom uplatniť. Konštatoval, že žalobca si neuplatňuje nárok zo ZP G.. H., ale z
lekárskeho posudku G.. C.. V. ako posudzujúceho lekára.

4. K vyjadreniu žalobcu sa písomným podaním zo dňa 29.12.2020 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol,
že žalobca akýmkoľvek relevantným spôsobom neodôvodnil uplatňovaný nárok a to hlavne v rozsahu
zmeny životného postavenia žalobcu, keďže z lekárskej správy zo 6.8.2018 priloženej k vyjadreniu
žalobcu vyplýva, že žalobca v roku 2002 utrpel úraz hlavy, bol v kóme s edémom mozgu, v dôsledku

trvalých následkov quadruparézy (ochrnutie všetkých končatín) bol odkázaný na invalidný vozík asi
trištvrte roka, pričom sa naučil opäť chodiť a už pred samotným skutkom až doposiaľ je poberateľom
invalidného dôchodku. Žalovaný mal teda za to, že skutok, ktorý bol predmetom trestného konania, nie je
podľa názoru žalovaného v príčinnej súvislosti s aktuálnym zdravotným stavom žalobcu. Žalovaný ďalej
poukázal na to, že žalobca si žiadnu škodu v rámci svojho výsluchu v trestnom konaní neuplatnil ani

nevyužil svoje právo predložiť návrhy na vykonanie dokazovania a teda sám sa vzdal možnosti uplatniť
si škodu nielen v trestnom konaní. Žalovaný ďalej v celom rozsahu spochybňoval relevantnosť posudku
predloženého žalobcom, pričom poukázal na závery vypracovaného ZP v rámci trestného konania
vrátane jeho doplnku. Žalovaný ďalej vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu s tým, že skutok,
ktorý má byť podkladom pre uplatnenie nároku sa stal 21.11.2016, žalobca preštudoval vyšetrovací

spis 13.6.2018 a návrh vo veci samej je datovaný 8.10.2020 teda vzhľadom na 2-ročnú subjektívnu
premlčaciu dobu došlo k premlčaniu nároku žalobcu podľa žalovaného najneskôr 21.11.2018, keďže si
svoj nárok žalobca neuplatnil v rámci trestného konania a nenastalo zastavenie behu premlčacej lehoty.
Opätovne navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

5. K vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním zo dňa 26.1.2021 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že
trvá na podanej žalobe pretože je dôvodná. Poukázal na uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 193/2019 zo dňa
21.5.2019, kde v bode 25.5 je konštatované, že sťažovateľ (v tomto konaní žalobca) v rámci prípravného
konania rezignoval na všetky svoje trestným poriadkom ponúkané práve z výsledkom neuplatnenia
si výšky nároku na náhradu škody v dôsledku čoho si právne účinným spôsobom neuplatnil nárok

na náhradu škody v trestnom konaní. V bode 25.6 vyššie uvedeného uznesenia ÚS SR uviedol, že
napriek uvedenému, sťažovateľ má po právoplatnosti rozsudku okresného súdu č. k. 4T/77/2018-166
z 12.11.2018 (právoplatnosť 12.11.2018) možnosť uplatniť si svoje nároky v civilnom konaní, kde bude
mať v zásade zjednodušenú pozíciu, keďže predmetom dokazovania už nebude vznik škody, zistenie
vinníka škodovej udalosti, príčinný vzťah medzi vznikom škody a konaním vinník a pod., pretože všetky

tietoskutočnosťsúužzistenéaverifikovanéprávoplatnýmrozhodnutímsúduvtrestnomkonaní.Žalobca
opätovne zdôraznil, že v ZP G.. H. nie sú bodové hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia v dôsledku čoho bolo žalobcovi absolútne znemožnené domáhať sa nároku na náhradu
škody v trestnom konaní. Žalobca dôvodil, že je invalidom, pričom okresný súd v trestnom konaní priam
ľahostajne akademicky pristupoval k tomu, že žalobca ako poškodený v tomto trestnom konaní má právo

nariadneuplatnenienárokunanáhraduškodyužpriamovtomtotrestnomkonaní.Žalobcaďalejuviedol,
že námietku premlčania uplatnenú žalovaný považuje za právne irelevantnú, nakoľko ÚS SR ako je
vyššie uvedené konštatoval, že žalobca si nárok na náhradu škody môže po právoplatnosti trestného
rozsudku uplatniť v civilnom konaní, v ktorom bude mať zjednodušenú pozíciu. Z uvedeného žalobca
vyvodil, že moment, od ktorého sa počíta plynutie premlčacej doby vo vzťahu k nároku náhrady škody

na zdraví je deň právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/77/2018, t.j. 12.11.2018.
Konštatoval preto, že z uvedeného vyplýva, že premlčacia doba by uplynula 12.11.2020, avšak žaloba
bola podaná 8.10.2020.6. Písomným podaním z 22.3.2021 sa ešte k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na
to, že z uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 193/2019 z 21.5.2019 z bodu 25.2 okrem iného vyplýva, že
sťažovateľ (v tomto konaní žalobca) bol riadne v prípravnom konaní vypočutý v procesnom postavení

svedka - poškodeného a bolo mu vo veci konajúcim orgánom činným v trestnom konaní aj odovzdané
príslušné poučenie obsahujúce kontakty na organizácie poskytujúce pomoc poškodeným v trestnom
konaní. Riadiac sa uvedeným poučením, mohol sám poškodený kontaktovať príslušné organizácie,
kde by zistil informácie o tom, ako postupovať v jeho právnej veci, resp. sa mohol obrátiť priamo na
súd a požiadať o ustanovenie právneho zástupcu, pričom ani túto možnosť sťažovateľ nevyužil. ÚS

SR ešte poukázal v bode 25.4 na to, že okresný súd v trestnom konaní postupoval správne, keď vo
svojom napadnutom rozhodnutí sťažovateľa ako poškodeného neodkázal na uplatnenie si nároku v
civilnom konaní, teda v prípade sťažovateľa nerozhodol o nároku náhrady škody žiadnym spôsobom.
Postup všeobecného súdu preto vychádzajúc z judikatúry ÚS SR nemožno hodnotiť ako porušenie
základných práv a slobôd. Právny zástupca žalovaného poukázal aj na to, že ústavná sťažnosť žalobcu
v predmetnej veci bola ÚS SR odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Opätovne zdôraznil, že žalobca

svoju možnosť v rámci trestného konania bezdôvodne nevyužil a preto jeho konštatovanie o nevykonaní
dôkazovvrámcitrestnéhokonanianemožnohodnotiťinakakozavádzajúce,keďžesižalobcavtrestnom
konaní ako poškodený škodu neuplatnil a sám sa pripravil o uplatnenie škody v trestnom konaní, toto
malo vplyv aj na beh premlčacej lehoty na uplatnenie nároku v rámci predmetného civilného sporového
konania. Záverom ešte konštatoval, že nemožno opomenúť, že tvrdenie žalobcu ohľadom invalidity

nemá akúkoľvek súvislosť s dopravnou nehodou, keďže tento je invalidným od roku 2002, pričom k
nehode došlo v roku 2016. Opätovne navrhol žalobu zamietnuť.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu ako aj
výsluchmi svedkov konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 5 a nasl. je

lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia G.. C. V., na č. l. 6 a nasl. je rozsudok
tunajšieho súdu č. k. 4T/77/2018-166 zo dňa 12.11.2018, na č. l. 16 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k
žalobe, na č. l. 20 a nasl. je fotokópia ZP č. XXX/XXXX znalca G.. D. H. spolu s doplnkom, na č. l. 33
a nasl. je vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, na č. l. 35 a nasl. sú lekárske správy vo vzťahu
k zdravotnému stavu žalobcu, na č. l. 38 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu, na č.

l. 41 a nasl. je fotokópia zápisnica o výsluchu svedka poškodeného z trestného konania a záznam o
preštudovanívyšetrovaciehospisu,nač.l.45anasl.jevyjadreniežalobcukvecisamej,nač.l.48anasl.
je uznesenie ÚS SR I.US 193/2019-16 zo dňa 21.5.2019, na č. l. 62 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k
vyjadreniu žalobcu, prečítaním časti strany 5 ZP č. XXX/XXXX znalca G.. D. H. bod II. 122 vyšetrenie
poškodeného, pričom zistil tento skutkový stav:

8. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/77/2018 z 12.11.2018, ktorým bola schválená dohoda
o vine a treste uzavretej medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Prešov a obvineným C. Č. (v tomto
konaní žalovaný) súd uznal obvineného (žalovaného) vinným, že dňa 21. 11. 2016 v čase o 19.00 hod.
viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. VW Passat, ev. č. E. po komunikácii na ul. XX. U. H. E., kde

zdôvodunevenovaniasadostatočnevedeniuvozidlaanesledovaniasituácievcestnejpremávkeporušil
ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) a § 4 ods. 1 písm. e) Zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke o
zmene a doplnení niektorých zákonov a prednou časťou vozidla narazil do chodca Ľ. G., U.. X. X. XXXX,
R. E., Z.. XX. U. XX, ktorý prechádzal cez cestu z ľavej strany na pravú z pohľadu vodiča vozidla, pričom
dôsledkom zrážky došlo k ublíženiu na zdraví u chodca G., a to pomliaždenie pravej strany záhlavia,

pomliaždenie pravej strany čela, pomliaždenie pravej hrudno-driekovej oblasti a pomliaždenie driekovo-
krížovej oblasti a pomliaždenie panvy s dobou liečenia od 21. 11. 2016 do 13. 12. 2016 vrátane. Dychové
skúšky na zistenie požitia alkoholických nápojov pred a počas jazdy boli u účastníkov dopravnej nehody
s negatívnymi výsledkami. Hmotná škoda na vozidle vznikla v sume cca 400 eur, čím obvineného uznal
za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 trestného zákona za čo mu súd uložil

peňažný trest vo výške 400 eur ako aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov a zároveň
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 8 mesiacov, zároveň trestný súd
zaviazal obvineného, aby poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne nahradil škodu vo výške 364,57
eur. Tento trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 12.11.2018.

9. Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia G.. V. (č. l. 5 a nasl.
spisu) vyplýva, že pri hodnotení bolestného posudzujúci lekár uviedol diagnózy pomliaždenie frontejnej
a occipitálnej časti hlavy, pomliaždenie hrudno-driekovej oblasti, kompresívna zlomenina tela stavca
TH11, kompresívna zlomenina tela stavca TH12, kompresívna zlomenina tela stavca L1, kompresívnazlomenina tela stavca L4, pričom v súčte ohodnotil toto bolestné na 500b. Čo sa týka sťaženia
spoločenského uplatnenia toto posudzujúci lekár G.. V. označil diagnózou ťažké poúrazové obmedzenie
hybnosti chrbtice s hodnotením bodov v rozsahu 800b.

10. Zo ZP č. XXX/XXXX znalca G.. D. H. znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia odvetvie chirurgia
vyplýva, že žalobca - poškodený pri dopravnej nehode dňa 21.11.2016 utrpel pomliaždenie pravej strany
záhlavia, pomliaždenie pravej strany čela, pomliaždenie pravej hrudno-driekovej oblasti a pomliaždenie
driekovo-krížovej oblasti a pomliaždenie panvy, pričom zranenia poškodeného sú v príčinnej súvislosti

s predmetnom dopravnou nehodou a poškodený neutrpel žiadne iné zranenia. Znalec ďalej uviedol, že
z lekárskeho hľadiska sa vo všetkých prípadoch jedná o poranenia ľahké s priemernou dobou liečenia
pomliaždení hlavy v rozmedzí 7 - 10 dní s čím koreluje doba PN. Znalec ďalej uviedol, že poškodený
sa liečil od 21.11.2016 do 13.12.2016 vrátane, PN nebol, pomliaždenie chrbtice však zhoršilo zdravotný
stav v zmysle poruchy stoja a chôdze. Znalec konštatoval, že po úraze v roku 2002 je v invalidnom
dôchodku. Znalec tiež uviedol, že poranenia hlavy ohrozili, ale nepoškodili mozog ako životne dôležitý

orgán a ostatné poranenia neohrozili ani nepoškodili žiadny životne dôležitý orgán. Ako dobu liečby
tak i možnú PN poškodeného z odborného hľadiska znalec hodnotil ako primerané druhu, rozsahu a
závažnosti utrpeného poranenia chrbtice.

11. Z doplnku k ZP č. XXX/XXXX č. XXXD/XX znalca G.. D. H. znalca v odbore zdravotníctvo a

farmácia odvetvie chirurgia, traumatológia, plastická chirurgia vyplýva, že poranenia poškodeného sú
v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou dňa 21.11.2016 a poškodený neutrpel žiadne
ďalšie zranenia. Zlomeniny tiel stavcov TH12, L1, L4 a degeneratívne ochorenie chrbtice v zmysle
spondylozy sú starého dáta a nijako nesúvisia s predmetným úrazom zo dňa 21.11.2016. V tomto
doplnku znalec ešte uviedol, že obvyklý spôsobom života poškodeného bol narušený nanajvýš stredne

silnými bolesťami poranených oblastí, ktoré mohli trvať niekoľko dní a boli tlmené liekmi a telesným
šetrením, a ktoré postupne prechádzali do slabých bolestí v trvaní do 3 týždňov až občasných slabých
bolestní, ktorými však poškodený trpí od úrazu z roku 2002, a ktoré sa postupne zhoršujú. Poškodený
však bol sebestačný, mohol sa pohybovať a nevyžadoval pomoc druhej osoby.

12. Z lekárskej správy G.. C. L., D.., (č. l. 36 spisu) zo dňa 12.12.2017 vyplýva, že pacient je po
úraze chrbtice, s výraznou deformitou chrbtice s obmedzením pohybu so stavom po kompresívnych
zlomeninách tiel TH12, L1 a L4 s výraznou deformitou chrbtice s tým, že pacient lekárovi uviedol, že pri
poskytnutí anamnestických údajov nezatajil žiadne vážnejšie ochorenie, pre ktoré sa v minulosti liečil,
prípadne ktorému bolo v minulosti diagnostikované.

13. Z lekárskej správy G.. C. L., D.., zo dňa 6.8.2018 vyplýva, že pacient v roku 2002 utrpel úraz hlavy,
pričom bol v kóme s edémom mozgu v dôsledku trvalých následkov quadruparézy bol odkázaný na
invalidný vozík asi trištvrte roka, pričom po rehabilitačnej liečbe v Kováčovej začal chodiť s pomocou
chodítka, neskôr s pomocou inej osoby. V roku 2016 v novembri bol zrazený autom. Po úraze mal zmenu

biomechaniky chôdze, bolesti pri chôdzi. V lekárskej správe je uvedená aj výrazná deformita chrbtice s
ťažkým obmedzením pohybu s asymetriou svalstva a s pastrickým držaním tela.

14. Z lekárskej správy G.. C. L., D.. K. G.. H. O. z 30.7.2020 vyplýva, že čerstvý edém v tele stavca L4
nie je prítomný s tým, že u pacienta ide o potraumatickú encefalopatiu s glob. atrofiou mozgu, klinicky

s org. Psychosydrómom a kvadruparézou akcentovanou na dolných končatinách rovnako so závermi
hyperkyfózy a skoliózy, pričom v tejto lekárskej správe je uvedené, že ide o stav trvalý a vyžaduje pomoc
inou osobou.

15. So zápisnice o výsluchu svedka poškodeného (v tomto konaní žalobca) zo dňa 30.5.2018

na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Prešove, Okresný dopravný inšpektorát v Prešove,
ČVS:ORP-214/DI-PO-2017 vyplýva, že svedok poškodený bol poučený o právach poškodeného v
trestnom konaní.

16. Z uznesenia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 193/2019-16 zo dňa 21.5.2019 vyplýva, že ÚS SR ústavnú sťažnosť

sťažovateľa (v tomto konaní žalobcu) odmietol ako zjavne neopodstatnenú, pričom touto sťažnosťou
sťažovateľnamietalporušeniezákladnéhoprávanasúdnuochranu,právanaspravodlivésúdnekonanie
a práva na efektívny opravný prostriedok v konaní vedenom pod sp. zn. 4T/77/2018 a jeho rozsudkom
z 12.11.2018.17. Na pojednávaní konanom dňa 30.3.2021 právny zástupca žalobcu uviedol, že v trestnom konaní bol
vyhotovený ZP ako aj jeho doplnok G.. H., avšak bez bodového ohodnotenia preto bol nepoužiteľný v

tomto konaní a preto bola podaná aj žaloba. Uviedol, že žalovaný nemal vôľu nahradiť vzniknú škodu.
Konštatoval, že G.. H. je plastický chirurg, v podstate nie je to jeho odbornosť vyjadrovať sa k takýmto
skutočnostiam, hlavne kde ide o pohybové ústrojenstvo, chrbticu a pod., navyše tento ZP je nezákonný,
nepoužiteľný, pretože znalec H. nesplnil zadanie, ktoré mu bolo uložené zo strany orgánov činných
v trestnom konaní, kde bolo výslovne uvedené, že to, čo je mimo jeho odbornosti, čo bolo hlavne tá

neurologická stránka a pohybová stránka, mal konzultovať s ošetrujúcim lekárom, ktorý ošetroval v tejto
súvislosti žalobcu. Týmto ošetrujúcim lekárom bol G.. L., týmto lekárom ošetrujúcim nebol G.. R., s
ktorým vykonal konzultáciu. G.. V. v podstate vypovedal, že pri bodovom hodnotení, čo bolo jeho úlohou
pri takýchto typoch posudkov, vychádzal z podkladov, ktoré mu boli predložené, hlavnými podkladmi boli
lekárske správy G.. L., ktorý je uznávaný odborník čo sa týka neurológie a ortopédie, ktorý bol v tomto
konaní dokonca aj vypočutý, kde výslovne uviedol, že vylúčil, aby k zlomeninám tiel stavcov došlo v

súvislosti s úrazom z roku 2002, čo je 14 rokov od dopravnej nehody, pretože vraví, že toto by bolo vidieť,
že ide o zlomeniny staršieho dáta, keďže tieto nejakým spôsobom, nejaké zrasty sa tam robia a pod.,
čiže on to vyčítal z nálezu a z röntgenových správ, ktoré mal, čo jasne uviedol, že je to čitateľné a teda
nemá o tom žiadnu pochybnosť, kedy došlo k vzniku týchto zlomenín. Teda tým bola vylúčená jedna
časť obrany žalovaného v tom zmysle, že tieto zlomeniny mali vzniknúť v roku 2002, toto vylúčil G.. L.,

ktorý je na to odborne spôsobilý, určite odborne spôsobilý na to nebol G.. H.. Ústavný súd k námietke
premlčania uviedol úplne jasne, že po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku v trestnom konaní, má
žalobca nárok v civilnom konaní žalovať náhradu škody, a bude mať zjednodušenú pozíciu, pretože je
daná už aj príčinná súvislosť, škoda a ostatné súvislosti, čo v podstate je aj naplnené, a preto táto
námietka je absolútne nedôvodná. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť, nemal návrhy na doplnenie

dokazovania a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

18. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že v trestnom konaní nedošlo k
uplatneniu práv poškodeného v tomto konaní žalobu a teda ani neprebiehalo tzv. adhézne konanie.
Uviedol, že žaloba bola podaná 8.10.2020, t.j. takmer 4 roky po predmetnej dopravnej nehode. Namietol,

že nárok je z jeho pohľadu premlčaný v subjektívnej premlčacej dobe. Ďalej konštatoval, že ak by aj súd
posúdil, že nedošlo k premlčaniu rozporuje nárok ako taký, teda aký následok mala dopravná nehoda,
pričom závery sú uvedené v ZP G.. H. v trestnom konaní. Uviedol, že žalobca utrpel vážne zranenia už
v roku 2002 od kedy je invalidným dôchodcom a tieto zranenia sa vzťahujú k zlomeninám stavcov TH12,
L1, L4. Konštatoval, že doplnok k ZP G.. H. bol vyhotovený na základe správy G.. L.. Ďalej ešte poukázal

na to, že v lekárskom posudku G.. V. je ohodnotené len to, čo bolo lekárovi v danom čase predložené,
teda tento zdravotný stav. Pokiaľ žalobca spochybňuje odbornosť pána G.. H. je dôležité uviesť, že
je to znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, plastická chirurgia a
teda je zapísaný v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti, tzn. spochybňovanie jeho
odbornosti je nanajvýš nevhodné. Čo sa týka výsluchu G.. V., ten sám uviedol, že žiadnym spôsobom

neriešil úraz z roku 2002. Nie je zrejmé oddelenie následkov vyplývajúcich z úrazu z roku 2002 s
dopravnou nehodou z roku 2016, kde bolo v zmysle zákona realizované dokazovanie. Žalobca ako
poškodený v trestnom konaní, mal možnosť si uplatniť škodu, nerealizoval tak, a teda v rámci trestného
konania to ani nebolo riešené. Pokiaľ zo strany žalobcu je poukazované na uznesenie ÚS SR tak je
treba zdôrazniť, že táto ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená, nedôvodná.

Pokiaľ súd uzatvoril, že výsledok trestného konania môže nejakým spôsobom poškodenému pomôcť v
civilnom konaní, je to len z naplnenia, alebo uľahčenia preukazovania jedného zo znakov zodpovednosti
zaškodu,tzn.žeurčenia,ktorýsubjektbymalzodpovedaťzaškodu.Tvrdil,ženebolapreukázanáškoda
uplatňovaná žalobcom, pričom G.. V. sám uviedol, že nerozlišoval medzi následkami úrazu z roku 2002
a z roku 2016 a nebola preukázaná predovšetkým príčinná súvislosť medzi uplatňovaným nárokom a

tou dopravnou nehodou. Záverom konštatoval, že k dopravnej nehode došlo v novembri 2016, žaloba
bola podaná v októbri 2020, teda došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle Občianskeho
zákonníka. Navrhol žalobu zamietnuť, nemal návrhy na doplnenie dokazovania a uplatnil si nárok na
náhradu trov konania.

19. Na tomto pojednávaní bol vypočutý ako svedok G.. C. L., D.., ktorý uviedol, že so žalobcom sa
stretol už ex po, teda po dopravnej nehode, pričom mal ťažké následky po zlomeninách chrbtice. Svedok
uviedol, že pacienta vyšetril, zröntgenoval, konzultoval jeho zdravotný stav aj s vyššími pracoviskami,
napr. v Žiline s G.. D., pričom dospeli k záveru, že operačná liečba by nemusela viesť k lepšiemuzdravotnému stavu, resp. je tu vysoké riziko, ktoré prevyšuje možný benefit z tejto operácie. Vypovedal,
že zlomeniny stavcov TH12, TH 11, L1 a L4 museli vzniknúť len po úraze, pričom svedok uviedol, že
pokiaľ nemal žalobca iný úraz mohol to byť v súvislosti s dopravnou nehodou, išlo o zlomeniny nie

starého dáta. Uviedol, že nemal informácie o zranení z roku 2002, avšak zlomeniny stavcov TH12, TH11,
L1 a L4 by nemali mať súvis s úrazom skoršieho dáta.

20. Na tomto pojednávaní bol vypočutý ako svedok aj G.. C. V., ktorý uviedol, že prišla za ním manželka
žalobcu, aby vypracoval lekársky posudok po úraze jej manžela. Súhlasil, pričom museli byť vykonané

ešte doplňujúce vyšetrenia, napr. z neurológie a iné, následne vypracoval na základe zadania lekársky
posudok, nevedel presne posúdiť časovú os vzniku zlomenín stavcov. V lekárskych správach bolo
uvedené, že poškodený z dopravnej nehody utrpel aj nejaký úraz v roku 2002, podklady k zraneniu z
roku 2002 nemal.

21. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

22. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

23. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

24. Podľa § 442 ods. 1 uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

25. Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

26. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

27. Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

28. Podľa § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu

a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

29. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych predpisov súd prvej

inštancie dospel k nasledovnému záveru.

30. Bolo nesporne preukázané, že dňa 21.11.2016 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej žalovaný ako
vodič motorového vozidla narazil do žalobcu ako chodca, v dôsledku čoho žalobca utrpel viaceré
poranenia s dobou liečenia od 21.11.2016 do 13.12.2016, ako to vyplýva zo samotného popisu skutku

v trestnom rozsudku tunajšieho súdu pod sp. zn. 4 T 77/2018 z 12.11.2018, ktorý v rovnaký deň aj
nadobudol právoplatnosť. Za trestný čin ublíženia na zdraví bol žalovaný v trestnom konaní odsúdený
na peňažný trest vo výške 400 eur a náhradný trest odňatia slobody, pre prípad úmyselného zmarenia
peňažného trestu, v trvaní 4 mesiacov. Zároveň bola žalovanému (v trestnom konaní obvinenému)
uložená povinnosť nahradiť škodu Všeobecnej zdravotnej poisťovni ako poškodenej vo výške 365,57

eur.

31. Primárnou otázkou, ktorou sa musel súd zaoberať bola včasnosť podania žaloby, resp. námietkou
premlčania nároku, vznesenú právnym zástupcom žalovaného. Z chronológie jednotlivých udalostí,
ktoré predchádzali tomuto sporovému konaniu je zrejmé, že k dopravnej nehode došlo 21.11.2016 a k

ukončeniu liečenia žalobcu v súvislosti s touto dopravnou nehodou došlo 13.12.2016. K preštudovaniu
vyšetrovacieho spisu poškodeným v trestnom konaní (v tomto konaní žalobcom) došlo 13.6.2018.
Lekársky posudok vypracovaný G.. C. V. bol vypracovaný 9.9.2020 a žaloba bola doručená súdu
9.10.2020.32. Subjektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 OZ je dvojročná a plynie od momentu, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Je zrejmé, že žalobca už v priebehu trestného

konania mal vedomosť o škode, rovnako tak, o tom, kto za ňu zodpovedá. Nemožno preto prisvedčiť
právnemu názoru právneho zástupcu žalobcu, že až právoplatnosťou rozhodnutia v trestnom konaní
začína plynúť subjektívna premlčacia doba, nakoľko pri dlhoročných trestných konaniach by dochádzalo
k neúmernému predlžovaniu tejto subjektívnej premlčacej doby.

33. V prípade nároku na odškodnenie bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 OZ)
poškodenéhosapoškodenýdozvieoškodevčase,kedymožnoobjektívnevykonaťbodovéohodnotenie
bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia; od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba.
Výška bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia následne vyplýva z
lekárskeho posudku.

34. V prípade prebiehajúceho trestného konania sa poškodený nedozvie o okolnostiach rozhodných
pre plynutie premlčacej doby až po právoplatnosti trestného rozsudku, ale okamihom, keď sa tieto
okolnosti skutočne dozvie. Aj keď až právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní je rozhodnuté o
vine obžalovaného, neplatí automaticky, že až týmto dátumom sa poškodený dozvedá o tom, kto
za škodu zodpovedá. Dátum právoplatnosti rozhodnutia je závislý od procesných okolností, ktoré

nastali v priebehu konania a s vedomosťou poškodeného o škode a škodcovi priamo nesúvisí. Znalosť
poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu, keď dostal informáciu, na základe ktorej si môže
urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá.

35. Jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými nárokmi (strata na zárobku po dobu

pracovnej neschopnosti, strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, nárok na bolestné,
nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia a nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na
liečenie poškodeného), pri ktorých plynie vlastná premlčacia doba. Začiatok ich plynutia je stanovený
okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. Ide o tzv. subjektívnu premlčaciu
lehotu, pričom tzv. objektívna premlčacia lehota sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví

neuplatňuje.

36. Je faktom, že poškodený v trestnom konaní si nemusí uplatniť nárok na náhradu škody v trestnom
konaní, avšak vystavuje sa riziku premlčania svojho nároku. Z rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 193/2019-16 zo dňa 21.5.2019, na ktorý poukazoval právny zástupca žalobcu, ktorým ústavnú

sťažnosť sťažovateľa (v tomto konaní žalobcu) odmietol ako zjavne neopodstatnenú, konkrétne z bodu
25.5 vyplýva, že sťažovateľ má možnosť po právoplatnosti rozsudku č. k. 4 T 77/2018-166 z 12.11.2018
možnosť uplatniť si svoje nároky v civilnom konaní, nikde však Ústavný súd nekonštatoval, že nárok
žalobcu na náhradu škody nie je premlčaný, resp., že premlčacia doba plynie od právoplatnosti tohto
trestného rozsudku.

37. Z uvedeného preto vyplýva, že či už by došlo k začiatku počítania subjektívnej premlčacej doby odo
dňa 13.12.2016 (kedy došlo k ukončeniu liečenia s možnosťou vykonať bodové ohodnotenie) alebo by
sa začiatok premlčacej doby počítal od 13.6.2018 (preštudovanie vyšetrovacieho spisu žalobcom - v
trestnom konaní poškodeným), k márnemu uplynutiu lehoty by došlo v prvom prípade 13.12.2018, resp.

v druhom prípade 13.6.2020, pričom ako už bolo uvedené, žaloba bola na súde podaná 9.10.2020, teda
po uplynutí premlčacej doby.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie nemal inú možnosť, ako žalobu zamietnuť.

39. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu
trov konania a v plnom rozsahu úspešný žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konaniav rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí
jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.