Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, February 22, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810203927
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3810203927.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, so sídlom Trenčín, Jilemnického 1, IČO 00 151 866 proti
povinnému S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., W. ulica XXX/X o vymoženie 132,77 eur s príslušenstvom,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 9Er/681/2010-22 zo dňa 29.

januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (výrok I.) a oprávnenému uložil
povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Oľge Hlucháňovej, Exekútorský úrad
so sídlom Nám. A. Hlinku 25/30, Považská Bystrica, trovy exekúcie vo výške 61,69 eur do troch dní

od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.). Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 58 ods.
1, § 57 ods. 2, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 3, § 196, § 199 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom do 31.03.2017 (243h ods. 1 Exekučného poriadku), § 167f
ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „ZKR“), § 14, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995

Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. V odôvodnení uviedol, že návrhom na vykonanie
exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 12.03.2010 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie
proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 132,77 eur s príslušenstvom na základe právoplatného
a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozhodnutie o priestupku č.k. ORP-667/DI-SK-2007
zo dňa 19.06.2007. Súdny exekútor dňa 19.07.2018 doručil súdu oznámenie o tom, že na majetok
povinného bol vyhlásený konkurz. Súd mal z Obchodného vestníka za preukázané, že Okresný súd

Trenčín uznesením sp. zn. 22OdK/190/2018 zo dňa 14.06.2018 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka
povinného, ktorého oddlžil tak, že dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto
konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
Ďalej bolo zistené, že oznámením správcu v Obchodnom vestníku sa konkurz na majetok dlžníka zrušil
z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Jednou z podmienok na vyhlásenie
oddlžovacieho konkurzu je, že dlžník musí osvedčiť existenciu exekučného alebo iného obdobného

vykonávacieho konania. Z ustanovenia § 167f ods. 2 ZKR je zrejmé, že vyhlásenie konkurzu, resp.
osobného bankrotu, je dôvodom, aby súd exekúciu vedenú proti dlžníkovi/povinnému podľa ustanovenia
§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 ZKR zastavil. Podľa § 166e ods. 1 ZKR
o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového
kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo
splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým

kalendárom. Účinky zrušenia konkurzu osobitne upravuje § 167v ods. 4 ZKR, ktorý ustanovuje, že
zrušením konkurzu zaniká funkcia správcu a zástupcu veriteľov a zanikajú tiež účinky podľa § 167bods. 1, § 167c ods. 2 a 3 a § 167d. Zrušenie konkurzu sa však nedotýka oddlženia dlžníka (účinku
nevymáhateľnosti),okremprípadu,aktuniesúpredpokladyprevedeniekonkurzu.Vtakomprípadevšak
súd rozhodne aj o zrušení oddlženia. Nakoľko účinky oddlženia zrušením konkurzu podľa § 167v ods.

1, 2 ZKR zostávajú zachované, mal súd za to, že dôvod na zastavenie exekúcie trvá. Súdny exekútor si
vyčíslil trovy exekúcie celkovej výške 64,15 eur, ktoré pozostávajú z odmeny v zmysle ust. § 14 ods. 1
vyhlášky v minimálnej výške 33,19 eur + 20% DPH. Hotové výdavky si súdny exekútor uplatnil vo výške
20,27 eur + DPH z hotových výdavkov vo výške 4,05 eur. Z popisu jednotlivých úkonov uplatnených v
špecifikácii a po preštudovaní spisu EX 213/10 dospel súd k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia

trovy exekúcie v celkovej výške 61,69 eur. V predmetnej veci si poverený súdny exekútor uplatnil v
zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhlášky odmenu v minimálnej výške 33,19 eur + 20% DPH. Keďže takto
uplatnené trovy predstavujú paušálnu odmenu v minimálnej výške garantovanej zákonom, súd súdnemu
exekútorovi priznal odmenu v uplatnenej výške 33,19 eur. Hotové výdavky podľa § 22 vyhlášky boli
súdnemu exekútorovi priznané vo výške 18,22 eur (poštovné) + 20% DPH z hotových výdavkov vo
výške 3,64 eur. Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov za poštovné a poplatky spolu vo

výške 20,27 eur + 20%. Súd má z predloženého exekučného spisu EX 213/10 preukázané doručovanie
2 zásielok do vlastných rúk za 1,55 eur, 1 zásielka za 1,60 eur, 3 zásielok za 1,70 eur, 5 zásielok za 0,40
eur, 2 zásielky za 0,50 eur, návrh na zastavenie + spis za 2,10 eur, kancelársky materiál vo výške 3,32
eur. Náhrada trov exekúcie spolu predstavuje sumu 61,69 eur (odmena 33,19 eur + 6,64 eur + hotové
výdavky 18,22 eur + 3,64 eur).

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že exekučný titul, na základe
ktorého vznikla pohľadávka oprávneného, nadobudol právoplatnosť pred 31.08.2017, teda v čase
platnostiaúčinnosti§88zákonač.372/1990Zb.,podľaktoréhomožnorozhodnutieonárokunanáhradu
škody a o náhrade trov konania vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

V danej veci je zjavné, že pohľadávka bola vymáhaná v exekučnom konaní po uplynutí prekluzívnej
trojročnej lehoty. V danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu úmrtia povinného s poukazom na to,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O zastavení exekúcie súd rozhodol takmer
10 rokov od uplynutia prekluzívnej lehoty. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď
bolo možné vykonať exekúciu proti konkrétnej fyzickej osobe. Návrh bol podaný v zákonnej prekluzívnej

lehote, čím bol dodržaný zo strany oprávneného aj zákonný predpoklad úspešnosti podaného návrhu.
Súdny exekútor môže účelne vykonať len tie úkony, ktoré boli vykonané do uplynutia prekluzívnej
lehoty. Účtovanie nákladov vykonaných po uplynutí tejto lehoty nie je zákonné. Oprávnený má za to,
že súdny exekútor bezdôvodne predlžoval exekučné konanie a neprimeraným spôsobom tak navýšil
trovy exekúcie na úkor oprávneného. Exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom

a nepredložil súdu vec na zastavenie po uplynutí prekluzívnej lehoty. Poukázal na ustanovenie § 243j
Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor
nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor
pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie.
Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a rozhodol, že exekúcia sa zastavuje, pretože je neprípustná a
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

3. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že exekučné konanie voči svojej osobe
považuje za nedôvodné a nevykonateľné vzhľadom na skutočnosť, že dňa 22.06.2018 bol vyhlásený

konkurz, resp. osobný bankrot na majetok povinného, pod číslom obchodného vestníka 120/2018,
K044225, sp. zn. 22Odk/190/2018, zastúpený správcom JUDr. Bohuslavom Gelatkom. Povinný preto
považuje ďalšie konanie v rozpore s exekučným poriadkom.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého

uznesenia súdu prvej inštancie, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na
podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného
sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č.
125/2016 Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom
č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave
účinnej od 01.07.2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti

procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných
princípovintertemporálnejaplikácieprocesnýchprávnychnoriemvychádzaťzokamžitejaplikovateľnosti
novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred
novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebné
aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha

veci nevylučuje.

8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

10. Z ustanovenia § 358 CSP vyplýva, že odvolaním môže byť napadnutý iba výrok rozhodnutia, nie však
dôvody rozhodnutia. Dôvody rozhodnutia môžu byť napadnuté len v súvislosti s napadnutým výrokom
vo veci.

11. Z obsahu odvolania je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nesmerujú voči samotnému
výrokuozastaveníexekúcie,aleoprávnenýnesúhlasilsdôvodom,prektorýsúdprvejinštancieexekúciu
zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 ZKR. Vzhľadom na odvolanie
oprávnený navrhol, aby odvolací súd zastavil exekúciu z dôvodu jej neprípustnosti. Odvolací súd v
tejto časti, čo do dôvodov výroku o zastavení exekúcie, odmietol odvolanie oprávneného v zmysle §

386 písm. c) CSP z dôvodu, že odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné podľa §
358 CSP. Rozhodnúť inak nie je možné ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre
rozhodnutie o trovách exekúcie. Odvolací súd dodáva, že oprávnený v odvolaní namietal uplynutie
trojročnej prekluzívnej lehoty a úmrtie povinného, pričom v prejednávanej veci sa nejednalo o daný
prípad, nakoľko exekúcia bola zastavená pre vyhlásenie konkurzu, resp. osobného bankrotu na majetok

povinného.

12. Pokiaľ ide o druhý výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, teda výrok o
trovách exekúcie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania
účinná do 30.06.2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek

rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa podľa § 201 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania
boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v
exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 O.s.p.). Procesná úprava
účinná od 01.07.2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods.

1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j.
odvolanie je prípustné len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny
síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2
O.s.p., teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania,
ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj

samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku).
13. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej
situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy,
ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda
je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám
exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že
trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania.Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v
znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu
nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný

spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje,
súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob
rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o
výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho
exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora

- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady
neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie
odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov
nemožno ani "primerane" subsumovať pod rozhodnutie "o nároku na náhradu trov konania" podľa § 357
písm. m) CSP.

15. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti
rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016
prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety
"Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie" do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia
štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako

výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

16. Keďže rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa
zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno
naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným

poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné ( podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení
s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolací súd odvolanie oprávneného, smerujúce proti výroku o trovách
konania, kedy oprávnený navrhol, aby súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, v
zmysle § 386 písm. c) CSP odmietol aj v tejto časti.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).