Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 13, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120253849
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120253849.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobkyne F. C., T.. XX. XX. XXXX, H. W. XX, H. H., v konaní zastúpenej N.. I.. U. Š., T.. XX. XX. XXXX,
H. Č. H., G. XXX/X, proti žalovaným: 1/ Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica, so sídlom Zelená 1,
Banská Bystrica, IČO: 00 170 071, 2/ MIONEX, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša č. 11, Banská Bystrica, IČO:
36 63 7 726, 3/ ARKAS, s.r.o., Horná 38, Lieskovec, IČO: 44 262 582, zast. JUDr. Ľubomírom Ivanom,
advokátom, so sídlom Námestie SNP 41, Zvolen, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému v 3/ rade trovy konania v rozsahu 100 %, ktoré je
povinná zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

Súd žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňapodanoužalobouzodňa06.03.2020sadomáhalaurčenianeplatnostidobrovoľnejdražby,
kde za žalovaných označila žalovaného v 1/ rade vlastníka predmetu dražby, žalovaného v 2/ rade
dražobníka a žalovaného v 3/ rade ako vydražiteľa predmetu dražby.

2. Žalobkyňa svoju žalobu zdôvodnila tým, že dražba bola realizovaná na návrh žalovaného v 1/ rade,
ktorý je vlastníkom nehnuteľností definované v návrhu, pričom sa jednalo B. X-V. H. Č.. XX, T. G. T. X.
C., D. Č.. XX, G. Č. XXXX, ktorý sa nachádza v obytnom dome na ulici W. D. H. H.. Žalobkyňa tvrdila,
že tento byt má v nájme a v ňom trvalý pobyt. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pokiaľ vychádza zo žaloby na
vypratanie nehnuteľnosti podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka bola vymáhaná pohľadávka bez
príslušenstva 1471,85 Eur, teda menej ako 2000,-- Eur ku dňu 31. 12. 2018 a ju dňa 09. 01. 2019. Z tohto
dôvodupodľazákonaodobrovoľnýchdražbáchnemožnodražiťnehnuteľnéveci akhodnotapohľadávky

bez príslušenstva ku dňu jej oznámenia neprevyšuje sumu 2 000,-- Eur. Zároveň poukázala na to, že
cena predmetu nehnuteľnosti stanovená znaleckým posudkom vo výške 57 900,-- Eur je neprimeraná
a nezodpovedá cene na realitnom trhu s nehnuteľnosťami v danej lokalite.

3. Žalobkyňa svoje tvrdenia preukazovala opisom žaloby zo dňa 09. 01. 2019 vo veci žalobcu
Stavebného bytového družstva Banská Bystrica so sídlom H. H., F. O.. Č.. X C. Ž. F. C., T.. XX. XX.
XXXX, o vypratanie nehnuteľnosti, ktorej predmetom bolo vypratanie bytu, ktorý žalobkyňa obývala.

4. Zároveň ako dôkaz žalobkyňa predložila žiadosť o upustenie od dražby zo dňa 26. 01. 2020,
oznámenie o dražbe č. 09/2019 zo dňa 09. 01. 2020, výpisom z obchodného vestníka č. 8/2020 ohľadne
dražby predmetného bytu.5. Žalovaný v 1/ rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že bol vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti a to bytu č. XX T.X. G. T. W. O. Č.. XX D. H. H. a na základe dobrovoľnej dražby bytu, ktorá

sa konala dňa 10. 02. 2020 sa jej vlastníkom stal žalovaný v 3/ rade ako vydražiteľ. Žalovaný v 1/ rade
uviedol, že právo nájmu k predmetnému bytu žalobkyni zaniklo na základe výpovede z nájmu bytu dňa
18. 03. 2013, ktorú žalobkyňa prevzala dňa 06. 04. 2013. Výpovedná lehota troch mesiacov uplynula
dňom 31. 07. 2013. Táto výpoveď bola v plnom rozsahu platná. Na základe uvedenej výpovede žalovaný
v 1/ rade podal na Okresnom súde Banská Bystrica v januári roku 2019 návrh na vypratanie bytu,

konanie ktoré bolo vedené pod sp. zn. 13C/3/2019, pričom rozsudok v tejto veci, ktorým bola žalobkyňa
vyprataná nadobudol právoplatnosť dňa 23. 05. 2019. Žalovaný v 1/ rade ďalej tvrdil, že proti uvedenému
rozsudku žalobkyňa podala návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý Okresný súd Banská
Bystrica uznesením zo dňa 05. 02. 2020 zamietol. Proti uvedenému uzneseniu o zamietnutí podala
žalobkyňa odvolanie, o ktorom zatiaľ rozhodnuté nebolo. Žalovaný v 1/ rade svoje tvrdenia preukazoval
výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 18. 03. 2013, rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k.

13C/3/2019 zo dňa 16. 04. 2019, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. 13C/3/2019
zo dňa 05. 02. 2020.

6. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že právo nájmu žalobkyne k predmetnému bytu teda zaniklo uplynutím
výpovednej lehoty dňa 31. 07. 2013 a preto podanie návrhu na vypratanie bytu nebolo podmienené

výškou dlhu ako sa mylne domnieva žalobkyňa a zároveň konanie o vypratanie bytu nezmenilo nič na
tom, že zostala v platnosti výpoveď z nájmu bytu.

7. Žalovaný v 1/ rade ďalej uviedol, že v oznámení o dražbe zo dňa 09. 01. 2020 v časti opis práv
a záväzkov viaznucich na predmete dražby je uvedené aj prebratie povinnosti vydražiteľa zabezpečiť

náhradné ubytovanie pre žalobkyňu uloženej žalovanému v 1/ rade tak ako to vyplývalo z rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 13C/3/2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 05.
2019. Túto skutočnosť konštatoval aj Okresný súd Banská Bystrica v odôvodnení uznesenia zo dňa
04. 02. 2020, kedy zamietol návrh na vydanie neodkladného opatrenia podaného žalobkyňou v konaní
pod sp. zn. 14C/5/2020. Súd v tomto konaní vyslovil názor, že nebolo potrebné bezodkladne upraviť

pomery žalobkyne, keď aj situácia vydraženia predmetnej nehnuteľnosti je povinná z bytu sa vysťahovať
až po zabezpečení náhradného ubytovania zo strany ich vydražiteľa. Ako by tomu bolo aj v prípade,
keby dražba neprebehla.

8. Uvedenú skutočnosť žalovaný v 1/ rade preukazoval uznesením Okresného súdu Banská Bystrica

pod sp. zn. 14C/5/2020.

9. Žalovaný v 1/ rade teda tvrdil, že od 31. 07. 2013 žalobkyňa užívala tento byt bez právneho dôvodu a
k bytu nemala platný nájomný vzťah a hlásenie jej trvalého pobytu má len evidenčný charakter a preto
žalobkyňa nemôže byť osobou dotknutou na svojich právach v zmysle § 21 ods.2 zákona č. 527/2002

Z. z. a teda nie je ani aktívne legitimovanou na podanie takejto žaloby v konaní a z uvedeného dôvodu
žiadal žalovaný v 1/ rade žalobcu zamietnuť.

10. Žalovaný v 2/ rade vo svojom vyjadrení uviedol, že namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne
na podanie žaloby, nakoľko nie je táto osobou v zákone označenou ako osobou dotknutou na svojich

právach podľa § 21 ods.2 zákona č. 527/2002 Z. z., pretože v konaní nijakým spôsobom nepreukázala,
čím boli dotknuté jej práva v súvislosti s vykonanou dražbou. V danom prípade išlo o dobrovoľnú
dražbu na návrh vlastníka predmetu dražby, čiže tu nešlo o výkon záložného práva v zmysle zákona. Z
uvedeného dôvodu žalovaný v 2/ rade žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

11. Žalovaný v 3/ rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že dražba uvedenej nehnuteľnosti
prebehla riadne dňa 10. 02. 2020, pričom žalobkyňa vo svojej žalobe neuvádza žiadne z práv, ktoré by
mala byť ukrátená, neuvádza žiadne argumenty resp. znenia právnych predpisov, o ktoré by mala byť
žaloba opretá. Žalobkyňa bola bývalým nájomcom predmetu dražby, pričom jej vlastníkom bol žalovaný
v 1/ rade. Práve túto skutočnosť si žalobkyňa zamieňa, kedy svoje procesné postavenie si zamieňa za

vlastníkapredmetnéhobytu,hocibolalenjehonájomníkomavčasedražbyužanitakýtojejprávnyvzťah
k tomuto bytu nebol. Z uvedeného dôvodu nemá žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu na prejednanie
veci, nakoľko výkonom dobrovoľnej dražby nemohli byť dotknuté jej práva, o to viac, že nájomný vzťahku dňu dražby neexistoval. Z uvedeného dôvodu žalovaný v 3/ rade žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť
ako nedôvodnú.

12. Žalovaný v 1/ rade ďalej uviedol, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici pod č. k.
17Co/41/2020-114 zo dňa 29. 06. 2020 bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica
pod č. k. 13C/3/2019-68 zo dňa 05. 02. 2020, ktorým sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozsudku pre
zmeškanie a Okresný súd Banská Bystrica takýto jej návrh zamietol. Rozsudok o vyprataní žalobkyne z
uvedeného bytu v konaní pod sp. zn. 13C/3/2019 je teda v plnom rozsahu právoplatný od 23. 05. 2019.

13. Žalobkyňa prostredníctvom svojej zástupkyne na pojednávaní uviedla, že trvá na takejto žalobe
ako bola predložená s tým, že je dotknutou osobou v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách, pričom
dražba bola zrealizovaná nezákonne, hodnota pohľadávky, ktorá bola voči žalobkyni bola nižšia ako
2000,-- Eur a táto mala byť uhradená. Zástupkyňa žalobkyne uviedla, že komunikovala so žalovaným v
1/ a 2/ rade, kedy chcela zaplatiť žalobkyňa dlžnú sumu, avšak nevedela jej výšku a žalovaní v 1/ a 2/

rade ju odmietli uviesť. Z uvedeného dôvodu žiadala žalobe vyhovieť.

14. Zástupkyňa žalovaného v 1/ rade vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa nemá aktívnu vecnú
legitimáciu pokiaľ žalobu opiera o ustanovenie § 21 ods.2 zákona č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách,
pretože v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona, tak isto nebola napádaná záložná zmluva.

Žalobkyňa k tomuto bytu v čase dražby nemala žiaden vzťah, nie je osobou dotknutou, pretože
nájomný vzťah k bytu neexistoval, tento skončil výpoveďou dňom 31. 07. 2013 a dňa 23. 09. 2019
nadobudol právoplatnosť rozsudok o vyprataní žalobkyne z uvedeného bytu. Na takéto konanie
nemala vplyv prípadná výška úhrady alebo neúhrady nedoplatkov, pretože nedošlo v žiadnom prípade
k obnoveniu nájomného vzťahu a zabezpečenie bytovej náhrady prešlo z vlastníka bytu na vydražiteľa

tejto nehnuteľnosti ako nového vlastníka. Žalobkyňa sa aj v iných konaniach napr. o obnovu konania,
vydanieneodkladnéhoopatrenia,kdesažalobkyňadomáhalazákazudražby,avšaktietoobidvekonania
skončili zamietnutím žaloby. Žalovaný v 1/ rade ďalej uviedol, že platobná disciplína žalobkyne bola
dlhodobo taká, že v čase dražby dlh na poplatkoch spojených s bývaním predstavoval sumu 2 800,--
Eur a v rokoch 2018 a 2019 nebola uhradená ani jedna platba. Tá skutočnosť, že žalobkyňa mala mať

hlásený trvalý pobyt je len forma evidenčného charakteru a nemá vzťah k podanej žalobe.

15. Zástupca žalovaného v 2/ rade uviedol, že namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne, pretože táto
nie je dotknutou osobou, jej právne postavenie sa nezmenilo ani v čase pred ani po vykonaní dražby. On
sám dražbu vykonal s vlastníkom tohto bytu na jeho návrh, jednalo sa o dobrovoľnú dražbu, teda nešlo

o vymáhanie nejakej pohľadávky. Dražba bola vykonaná v súlade s právnymi predpismi, preto žalobu
považuje za nedôvodnú, žiada túto zamietnuť.

16. Žalovaný v 3/ rade uviedol, že namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne, žiada žalobu zamietnuť
ako nedôvodnú.

17. Podľa § 21 ods.2 zákona č. 527/2002 Z. z., v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,
ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia

so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto
prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.

18. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za

preukázané, že dňa 10. 02. 2020 sa konala dražba nehnuteľnosti a to trojizbového bytu č. XX,
nachádzajúceho sa na X. C., D. D. Č.. XX, G.C. Č. XXXX T. G. D. B. S. T. O. W. D. H. H. v podiele 1/1
a podiele na spoločných častiach bytu, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX C. Y.. Ú.. H. H., C.. Vlastníkom
tohto bytu bol žalovaný v 1/ rade, pričom žalobca v 2/ rade bol dražobníkom a žalovaný v 3/ rade bol
vydražiteľom predmetu dražby. Súd mal ďalej za preukázané, že v danom prípade išlo o dobrovoľnú

dražbu na návrh vlastníka tohto bytu teda žalovaného v 1/ rade. Dôvodom pre túto dražbu nebolo
vymáhanie akejkoľvek pohľadávky, ktorá by mala byť uspokojená z výťažku dražby tak, ako to tvrdila
žalobkyňa v konaní. Dražba a jej vykonanie nemalo teda žiaden súvis a bolo právne bezvýznamné či
žalobkyňa k predmetnému bytu mala nejaký dlh a v akej výške.19. Súd mal ďalej za preukázané, že právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa
neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná dňa 10. 03.

2020 súd túto považoval za podanú v lehote.

20. Preskúmavanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že by ju žiadna zo sporových strán nenamietala
(viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29. 06. 2010). Súd teda skúma

otázku aktívnej legitimácie ex offo - teda z úradnej povinnosti. Vecnú legitimáciu má strana sporu, ktorá
je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti
vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. V prípade
ak žalobu podá osoba, ktorá síce tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, ale nie je jej nositeľom, ide o
nedostatokaktívnejvecnejlegitimácie.Akžalobupodážalobcaprotiosobe,ktoránemôžebyťpovinnouz
právnehopomeru,ktorýjepredmetomkonania,ideonedostatokpasívnejlegitimácie.Vobochprípadoch

nejde o otázku okruhu strán sporu, ale o to, či strany sporu sú tými, ktoré podľa hmotného práva
správne mohli žalovať resp. mali byť podľa hmotného práva žalované. Podľa rozsudku Najvyššieho
súdu SR pod sp. zn. 3Cdo/197/2010 z 31. júla 2012 otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného
práva,nesprávneurčenieokruhuúčastníkov,vsporovomkonanínemôžesúdodstrániťexoffoanemôže
o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle § 160 CSP. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade

nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba
poučenie o procesných právach. Poučenie vecnej legitimácie by bolo v rozpore so zásadou rovnosti
účastníkov konania.

21. Aktívnou vecnou legitimáciou sa teda rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva

subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) resp. mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať.

22. Súd na základe vykonaného dokazovania mal v konaní za preukázané, že takéto hmotnoprávne
postavenie žalobkyne v tomto konaní neprináleží a teda nie je aktívne vecne legitimovanej na podanie

takejto žaloby. Súd na základe vykonaného dokazovania mal v konaní za preukázané, že žalobkyňa
bola v minulosti nájomkyňou bytu nachádzajúceho sa na Limbovej ulici č. XX, T. X. C., H. Č.. XX.
Vzhľadom na to, že dochádzalo k porušovaniu práv, porušovaniu povinnosti z jej strany v časti platenia
nájomného a úhrad spojené s nájmom bytu, došlo k výpovedi z nájmu tohto bytu, kedy nájomný
pomer skončil dňom 31. 07. 2013. Je potrebné, aby sa žalobkyňa uvedomila, že od tohto dátumu k

bytu nemala žiaden nájomný vzťah a tento sa v priebehu doby už nikdy neobnovil, je preto právne
nepodstatné aký dlh existoval v čase konania o vypratanie tejto nehnuteľnosti resp. v čase, kedy sa
konala dražba tejto nehnuteľnosti na návrh jeho vlastníka. Vzhľadom k tomu, že dochádzalo opätovne k
porušovaniu povinností žalobkyne v súvislosti s jej právom bývania v tomto byte, nie je však nájomným
právom a to do tej doby pokiaľ jej nebude zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada, žalobca ako

vlastník nehnuteľnosti pristúpil k podaniu žaloby o vypratanie tejto nehnuteľnosti, v ktorej bol úspešný
a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 05. 2019. Výrokom tohto súdneho rozhodnutia
bola žalobkyňa povinná byt vypratať po tom čo jej bude zabezpečené náhradné ubytovanie žalobcom
resp. jeho právnym nástupcom napr. vydražiteľom tohto bytu na dobrovoľnej dražbe. Žalobkyňa teda
neúspešne tvrdila, že bolo porušené ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách, pretože toto môže

tvrdiť len osoba, ktorá bola dotknutá na svojich právach. Žalobkyňa dotknutá na svojich právach v
súvislosti s vykonaním dobrovoľnej dražby nebola. Jej právo, ktoré jej vo vzťahu k tomuto bytu zostalo
zachované, bolo právo bývania do tej doby pokiaľ jej nebude zabezpečené náhradné ubytovanie zo
strany vlastníka tohto bytu. Je nepodstatné, či týmto vlastníkom je Stavebné bytové družstvo Banská
Bystrica resp. ďalšia iná tretia osoba. Takéto právo jej zostalo zachované, avšak toto právo nie je právo,

na ktorom by bola dotknutá v súvislosti s dražbou.

23. Súd preto konštatuje, že žalobkyni nesvedčí také hmotné právne postavenie, z ktorého by mala
právo uplatňovať si prostredníctvom procesného práva svoj hmotnoprávny nárok. Žalobkyňa teda nie
je aktívne vecne legitimovaná na podanie takejto žaloby a preto súd jej žalobu musel zamietnuť.

24. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods.1 CSP tak, že žalobkyňa
bola v konaní neúspešná, preto má povinnosť nahradiť žalovanému v 3/ rade trovy konania, ktoré musúd tento nárok priznal v rozsahu 100 % a žalobkyňa je povinná ich zaplatiť v lehote troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške týchto trov.

25. Žalovaní v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania nežiadali, preto súd takýto nárok im od
žalobkyne nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.