Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14Csp/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120240588
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6120240588.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu EOS

KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, právne
zastúpeného advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava - Petržalka, proti žalovanej C. N., W.. XX.XX.XXXX, M. F. V.. Š.Y. XXXX/X, XXX XX
A., o zaplatenie sumy 2.995,23 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.900,22 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 1.580,20 Eur od 10.12.2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 94 %, do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, ktorá bola doručená elektronicky dňa 13.02.2020 Okresnému súdu Banská
Bystrica na upomínacie konanie, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.995,23 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.645,35 Eur od 10.12.2019 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej podľa

§ 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 09.12.2019 medzi postupcom
Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a ním, postúpil mu
postupca pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 02.12.2014 Zmluvu č.
5065589701 (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení
ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP. Pri právnom

posúdení zastával názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy
o úvere podľa § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť
podľa zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 04.04.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku

dňu 03.04.2018, pričom vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka
predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 2.995,23 Eur a pozostávala z istiny vo výške 1.645,35
Eur, z riadneho úroku vo výške 1.114,13 Eur a z úroku z omeškania vo výške 205,89 Eur a z
poplatkov vo výške 29,86 Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaná popostúpení pohľadávky nevykonala žiadne úhrady. Dlžná suma tak predstavuje čiastku 2.995,23 Eur.
Okrem zaplatenia tejto sumy požadoval zaplatiť i úroky z omeškania počnúc dňom 10.12.2019, t.j.
dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.

Občianskeho zákonníka.

2. O žalobe žalobcu rozhodol Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní platobným rozkazom
Sp.zn.: 16Up/346/2020 zo dňa 05.03.2020, ktorým žalobe vyhovel. Tento platobný rozkaz žalovaná
napadla odporom zo dňa 20.04.2020, ktorý bol doručený Okresnému súdu Banská Bystrica dňa

29.04.2020 s podaním na pošte dňa 28.04.2020. Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd
(ďalej len „upomínací súd“) vyzval žalobcu výzvou zo dňa 19.05.2020, aby sa v lehote 15 dní od
doručenia výzvy vyjadril k podanému odporu a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na
súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“). Na to žalobca elektronickým podaním, ktoré bolo doručené súdu upomínaciemu dňa 09.06.2020
(včas), navrhol v zmysle tejto výzvy pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci

podľa CSP. Výzva upomínacieho súdu zo dňa 19.05.2020 bola doručená žalobcovi prostredníctvom
právneho zástupcu dňa 25.05.2020.

3. Na to upomínací súd vec postúpil dňa 15.06.2020 tunajšiemu súdu na konanie ako vecne a miestne
príslušnému na prejednanie veci podľa CSP.

4. Žalovaná v odpore uviedla, že nesúhlasí s povinnosťou na zaplatenie žalovanej sumy uloženej v
platobnom rozkaze, ktorý žalobca uplatňuje bez právneho dôvodu a v rozpore s Ústavou SR a Únijným
právom, keď žiada priznať bezdôvodné obohatenie a úžeru, čo je v demokratickom štáte neprípustné.
Žiadala, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole z úradnej povinnosti a rozhodol, že všetky neprijateľné

podmienky, o ktorých spotrebiteľ mal byť zo strany dodávateľa náležite poučený, nie sú pre spotrebiteľa
záväzné a aby súd určil, ktoré povinné zákonné náležitosti zmluvy absentujú. Uvedené je súd povinný
urobiť najmä s prihliadnutím na Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Počas zmluvného vzťahu bola dobromyseľná a verila, že dodávateľ, keďže
zmluvy vyhotovuje, jedná zodpovedne, čestne a dodržiava zákony SR a EÚ, pričom sa nepredpokladá,

že môže použiť nekalé praktiky a neprijateľné podmienky. Všeobecne poukázala, že ide o neprijateľné
zmluvné podmienky Občianskeho zákonníka podľa § 53 písm. g/, h/, k/, o/, p/, r/, t/, u/, v/. Zmluva je
predtlačená, formulárová a spotrebiteľ nemôže obsah zmluvy ovplyvniť a musí ju podpísať tak, ako
mu bola predložená. Zodpovedný zo zákona je za zmluvu ten, kto ju vyhotovil. Spotrebiteľ len podpíše
zmluvu, lebo si myslí, že ju vyhotovil profesionál a spláca úver, lebo si myslí, že je to tak správne.

Tento pohľad sa v posledných mesiacoch zmenil pri pozeraní videa na youtube zo dňa 09.09.2017 CSP
- prednáška v Nitre pod názvom Na začiatku bola zmluva. Každá zmluva musí obsahovať 4 povinné
obligatórne náležitosti a to presne určenie účastníkov zmluvy, presne zapísanú a poskytnutú sumu úveru
-pôžičky,cenuakoodplatuatopevnousumoualebosplátkou,percentoúrokovejsadzbyxpočetsplátok,
čas zmluvy dokedy presne trvá, a to dátum konečnej splatnosti (deň, mesiac a rok). S poukazom na

§ 43a Občianskeho zákonníka je dodávateľ viazaný podpísaným návrhom, inak je zmluva neplatná.
Odvolávanie sa na všeobecné podmienky a obchodné podmienky je neúčinné, ak nie sú podpísané a
počas uzavretia zmluvy neboli k dispozícií na prečítanie a vysvetlenie aj z nedostatku času, považujú sa
preto za jednostranný úkon a spotrebiteľ nie je nimi viazaný. Má za to, že tvrdenia žalobcu sú nesprávne,
keď poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Žilina Sp.zn. 11Co/80/2018, rozhodnutie Krajského súdu

v Prešove Sp.zn. 21Co/9/2017, pričom žalovaná v odpore vyvodzuje závery z týchto rozhodnutí. Ďalej
v odpore poukázala na to, že zmluva obsahuje nesprávne uvedenie celkových nákladov a RPMN.
V zmluve sú uvedené celkové náklady na úver 4.550,52 Eur, ale v skutočnosti to má byť správne
4.554,36 Eur. RPMN v zmluve je uvedená 23,43 %, ale v skutočnosti je 23,90 % podľa zdroja . Pre nesprávne uvedenie týchto náležitostí sa úver tak považuje za bezúročný a

bezpoplatkov.Tiežmalazato,žebolporušenýaj§566Občianskehozákonníka.Zvýpisuzúčtuvyplýva,
žepozosplatneníveriteľpripisovalúhradynajskôrnaúroky.Tiežupozornenienavyhláseniemimoriadnej
splatnosti nemožno nazvať za zákonné. Veriteľ je povinný oznámiť a doručiť do vlastných rúk v lehote
do 90 dní a zároveň vyzvať spotrebiteľa, že musí zaplatiť presnú sumu a zistiť, čo je dôvodov neplatenia.
Ide o diskrimináciu z pozície silnejšieho, lebo banka má predpokladať a vedieť, že v budúcnosti môžu

nastať aj situácie, že občan môže prísť o prácu, o zdravie, poprípade nebude vládať splácať úver z
iných podobných dôvodov. Toto musí ošetriť banka hneď na začiatku pri poskytnutí úveru, napríklad
poistením úveru. Inak zodpovedá za škodu. Z opatrnosti vzniesla námietku premlčania, ďalej namietalaaj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní z dôvodu, že jej nebolo doručené oznámenie o postúpení
pohľadávky. Z týchto dôvodov žiadala žalobu zamietnuť.

5. Žalobca na odpor žalovanej reagoval podaním doručeným ešte upomínaciemu súdu elektronicky dňa
09.06.2020, v ktorom uviedol, že žalovaná v podanom odpore neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by
spochybňovali uplatnený nárok, tvrdenia žalovanej preto považoval za vadné a ničím nepodložené.

6. Uznesením Sp.zn. 14Csp/29/2020-144 zo dňa 06.07.2020 súd vyzval žalovanú podľa § 167 ods. 4

CSP, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadrila k vyjadreniu žalobcu, uviedla
ďalšie skutočnosti, označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené
a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Uznesenie bolo doručené žalovanej dňa
03.08.2020. Na uznesenie žalovaná reagovala vyjadrením zo dňa 21.08.2020, ktoré bolo doručené
súdu dňa 28.08.2020, t.j. po lehote uvedenej v predmetnom uznesení. Vo vyjadrení namietala opätovne
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že oznámenie o postúpení pohľadávky je neplatné.

Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, že by jej bolo doručené postúpenie pohľadávky jeho právnym
predchodcom. Nepredložil žiadnu doručenku s jej podpisom. Poukázala na § 17 ods. 4 zákona č.
129/2010 Z.z., kedy pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky
do 5 pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky. Porušenie povinností podľa prvej vety je osobitne
závažným porušením povinností podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o ochrane spotrebiteľa.

Ďalej opätovne poukázala na to, že v zmluve absentujú náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z., preto úver poskytnutý na základe zmluvy je treba považovať za bezúročný a bez
poplatkov v zmysle § 11 tohto zákona. Na zmluve je nesprávne uvedená ročná RPMN, táto je uvedená
15,90 %, ale v skutočnosti je 19,58 %, tiež sú nesprávne uvedené celkové náklady spotrebiteľa, tieto sú v
zmluve uvedené 5.724,- Eur, ale ona v skutočnosti zaplatí sumu 6.080,40 Eur. Pokiaľ v zmluve absentuje

rozlíšeniejednotlivýchsplátoknaistinu,úrokyainépoplatkyajevnejuvedenálenjednotnásumasplátky
bez tohto rozlíšenia, a neuvedenia presného dátumu ukončenia úveru, presný dátum splatnosti úveru
musí byť presne deň, mesiac a rok, nestačí uviesť 84 mesiacov, tento nedostatok spôsobuje to, že úver
sa posudzuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky ako je
dohoda o zrážkach zo mzdy, rozhodcovská doložka, rôzne poplatky, sankčný úrok, upomienky, zmluvná

pokuta, neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, keďže je uvedená nesprávne, tiež celkové
náklady spotrebiteľa sú v zmluve vyčíslené nesprávne. Zdôvodnila tiež vznesenú námietku premlčania.
Ak žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru listom „zo dňa 29.12.2016“ ako to nesporne
vyplýva „z nepopretého tvrdenia žalobcu a listinných dôkazov“ musel vychádzať z nezaplatenia aspoň
3 splátok, t.j. splátok splatných „25.08.2016, 25.09.2016, 25.10.2019 a 25.11.2019“, pričom premlčacia

doba začína vo vzťahu k celému zvyšku dlhu počítať sa od splátky splatnej dňa 25.08.2016, táto uplynula
dňom 25.08.2019. Keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 15.11.2019, stalo sa tak po uplynutí
premlčacej doby. Z uvedeného vyplýva, že premlčacia doba uplynula potom aj vo vzťahu k splátkam
splatným pred 25.08.2016, ktoré sa premlčujú každá samostatne vo všeobecnej premlčacej dobe. Z
týchto dôvodov žiadala žalobu zamietnuť.

7. Na výzvu súdu na doplnenie skutkových tvrdení k žalobe podľa § 150 ods. 2 CSP zo dňa 04.09.2020,
ktorá bola doručená žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu dňa 09.09.2020 žalobca reagoval
vyjadrením zo dňa 22.09.2020. V tomto vyjadrení uviedol, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške
2.000,- Eur. Peňažné prostriedky boli pripísané na účet žalovanej. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver s

úrokovou sadzbou vo výške 19,90 % ročne. Poskytnutý úver sa zaviazala splatiť spolu s dohodnutými
úrokmi od 22.01.2015 do 22.12.2023 vo výške 42,17 Eur formou 108 pravidelných mesačných splátok
splatných vždy k 22. dňu v mesiaci. Súčasne sa zaviazala uhrádzať poplatok za poistenie úveru vo
výške 1,43 Eur a poplatok za každú vystavenú upomienku vo výške 25,- Eur. Dňa 09.12.2019 postúpil
postupca na neho pohľadávku zo zmluvy v celkovej výške 2.995,23 Eur. Táto pozostávala z istiny

vo výške 1.645,35 Eur, z poplatkov vo výške 29,86 Eur, z riadneho úroku vo výške 1.114,13 Eur, z
úroku z omeškania vo výške 15,48 Eur a s ďalšieho úroku z omeškania vo výške 190,41 Eur, spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 205,89 Eur. Žalovaná čerpala peňažné prostriedky v sume 2.000,-
Eur z poskytnutého úveru dňa 02.12.2014. Žalovaná zaplatila do dňa postúpenia pohľadávky na istinu
úveru sumu 354,65 Eur, keď potom dlhuje na istine úveru ku dňu postúpenia pohľadávky sumu 1.645,35

Eur. Po postúpení pohľadávky nezaplatila žiadnu sumu. Žalovanej boli vyúčtované poplatky v celkovej
výške 133,10 Eur, keď z úhrad žalovanej na poplatky bola započítaná čiastka 103,24 Eur, keď potom
ku dňu postúpenia pohľadávky neuhradené poplatky predstavujú sumu 29,86 Eur. Z úhrad žalovanej na
zmluvný úrok v sume 1.990,25 Eur bola započítaná suma 876,12 Eur, keď potom zmluvný úrok ku dňupostúpeniapohľadávkyčiní1.114,13Eur.Úrokyzomeškaniapredstavujúkudňupostúpeniapohľadávky
spolu sumu 205,89 Eur, keď žalobca v tomto vyjadrení uvádza presný výpočet a špecifikáciu. Pokiaľ
žalovaná namieta aktívnu vecnú legitimáciu v konaní na jeho strane, porušenie povinností v zmysle §

17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. podľa jeho názoru nespôsobuje neplatnosť zmluvy o postúpení, ale je
spôsobilé privodiť veriteľovi peňažnú sankciu. Napriek tomuto dal do pozornosti, že zmluva o postúpení
pohľadávok bola uzatvorená dňa 09.12.2019, oznámenie o postúpení pohľadávky je datované dňom
10.12.2019 a bolo odoslané pre žalovanú na pošte dňa 11.12.2019. Preto jeho právny predchodca
dodržal všetky povinnosti v zmysle § 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z.. Pokiaľ žalovaná ďalej namieta,

že v zmluve sú nesprávne vyčíslené celkové náklady na úver, táto námietka nie je dôvodná. Žalovaná
sa zaviazala úver splácať v zmluve v mesačných splátkach 42,17 Eur so splatnosťou k 22. dňu v
kalendárnom mesiaci. Počet splátok v zmluve je definovaný 108 so splatnosťou prvej mesačnej splátky
dňa22.01.2015.Konečnásplatnosťúveruvzmluvejeuvedenádňa22.12.2023.Celkováčiastkaspojená
s úverom v zmluve je vyčíslená na 4.550,52 Eur. Výška poslednej splátky je tvorená zostatkom, teda
nečiní42,17Euralelen38,33Eur.Námietka,žecelkovénákladynaúversúvyčíslenénesprávnejepreto

nedôvodná. Tiež mal za to, že RPMN v zmluve je uvedená správne. Táto je uvedená vo výške 23,43 %,
pričom vo vyjadrení presne uviedol výpočet tejto RPMN. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania
uviedol, že ani táto nie je dôvodná. V čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, teda dňa 03.04.2018
žalovaná bola v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace (od 22.01.2018). Nakoľko
právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru zaniká s platnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom

mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť vyhlásená pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 22.01.2018.
Oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie tejto splátky totiž zaniklo dňa 22.02.2018.
Jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 03.04.2018, keď toto právo veriteľ
uplatnil pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 22.03.2018. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po
22.03.2018 tak začala plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej

splatnosti úveru (v posudzovanom prípade od splátky splatnej dňa 22.03.2018 a uplynula by najskôr
dňa 22.03.2021). Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 13.02.2020, bola podaná včas a námietka
premlčania vznesená žalovanou preto nie je dôvodná. Tiež bol názoru, že v zmluve je obsiahnutá výška,
počet a termíny splátok. V sume splátky je obsiahnutý aj úrok a poplatky, ktoré sú riadne špecifikované
v zmluve. Zo zákona nevyplýva rozpis splátky na istinu, úroky a poplatky, preto zmluva obsahuje všetky

náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z., konkrétne ustanovením § 9 ods. 2 tohto zákona. V
tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR Sp.zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018, uznesenie NS
SR zo dňa 17.04.2018 Sp.zn. 3Cdo/56/2018 a ďalšie. Tiež poukázal na príslušnú judikatúru Súdneho
dvora EÚ. V súvislosti s tvrdením žalovanej, že súčasti zmluvy ako sú všeobecné obchodné podmienky
musia byť podpísané, inak sú neúčinné poukázal na to, že uvedený právny vzťah treba posudzovať

podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka podľa ktorého možno časť obsahu zmluvy určiť odkazom
na všeobecné obchodné podmienky, nakoľko tento inštitút je upravený výlučne v obchodnom práve. Na
podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.07.2015, Sp.zn.
15Co/110/2015. Tiež podotkol, že žalovaná s pôvodným veriteľom uzavrela Dohodu o zaplatení dňa
10.12.2018, kde v celom rozsahu uznala čo do dôvodu a čo do výšky svoj dlh zo zmluvy, ktorý ku dňu

podpísania dohody činil sumu 2.695,15 Eur. Akékoľvek preto námietky žalovanej týkajúce sa premlčania
nároku sú nedôvodné.

8. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 19.10.2020, ktoré bolo doručené súdu dňa 20.10.2020, teda v deň
prvého nariadeného pojednávania vo veci (20.10.2020) uviedla, že namieta aktívnu vecnú legitimáciu

žalobcu z dôvodu, že právny predchodca žalobcu jej nezaslal „Oznámenie o postúpení pohľadávky“,
a ani nepredložil žiadnu doručenku s jej podpisom. Tiež právny predchodca žalobcu jej nezaslal
výzvu zo dňa 02.03.2018. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno preukázania doručenia výzvy zo
dňa 02.03.2018 a ani oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 04.04.2018. Preto
nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o

bankách. Fikciu doručenia Národná banka Slovenska vyhlásila za neprijateľnú zmluvnú podmienku a
veriteľa za to pokutovala. Nakoľko žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti dlhu do jej dispozičnej sféry, neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti dlhu. V tomto smere poukázala na judikatúru.

9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.10.2020 uviedol, že podľa odborného komentára k § 566 Občianskeho
zákonníka sa čiastočné plnenie len podobá plneniu v splátkach. Pri plnení v splátkach je však výška
splátok a splatnosť jednotlivých splátok vopred určená, kým pri čiastočnom plnení to tak nie je, keďže
záleží iba na dlžníkovi, kedy a v akej výške čiastočné plnenie ponúkne. Podľa čl. 5.2 obchodnýchpodmienok banky „pri splácaní pohľadávky banky sa z došlých súm uhrádzajú jednotlivé záväzky
dlžníka v tomto poradí: splatné poplatky a náklady banky súvisiace s úverov v poradí od najskôr
splatného záväzku, úroky z omeškania podľa poradia od najskôr splatného, úroky z prečerpania podľa

poradia od najskôr splatného, úroky podľa poradia od najskôr splatného a istina úveru“. V danej veci je
potrebné vyvodiť, že v prípade riadneho plnenia dlhu sa jedná o plnenie v splátkach a platby dlžníka sa
započítavajú podľa dohody zmluvných strán. Naproti tomu, po predčasnom vyhlásení splatnosti úveru
sa už nejedná o plnenie v splátkach, nakoľko dohoda o plnení dlhu v splátkach nie je v platnosti a každé
peňažnéplneniedlžníkajepotrebnéprioritnezapočítaťnaistinudlhuvzmysle§566ods.2Občianskeho

zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.01.2013, Sp.zn.
9Co/377/2012.

10. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 23.11.2020, ktoré bolo doručené súdu dňa 24.11.2020 len zopakovala
svoje predchádzajúce námietky.

11. Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené na deň 20.10.2020, tohto pojednávania sa právny
zástupca žalobcu zúčastnil, žalovaná sa nezúčastnila, neúčasť na pojednávaní ospravedlnila podaním
zo dňa 19.10.2020, ktoré bolo doručené súdu dňa 20.10.2020, ako dôvod neúčasti uviedla nepriaznivý
zdravotný stav a dlhodobú PN. Súhlasila s prejednaním veci vo svojej neprítomnosti, keď súhlasila
i s rozhodnutím vo veci vo svojej neprítomnosti. Predvolanie jej bolo doručené dňa 28.09.2020.

Pojednávanie sa preto uskutočnilo v neprítomnosti žalovanej, v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu
a bolo odročené na termín 26.11.2020. Na toto pojednávanie žalovaná bola opätovne predvolaná,
predvolanie jej bolo doručené dňa 09.11.2020. Tohto pojednávania sa žalovaná opätovne nezúčastnila,
neúčasť na pojednávaní ospravedlnila podaním zo dňa 23.11.2020, ktoré bolo doručené súdu dňa
24.11.2020. Ako dôvod neúčasti uviedla opätovne nepriaznivý zdravotný stav a dlhodobú PN. Súhlasila

s konaním a s rozhodnutím vo veci v jej neprítomnosti, keď k ospravedlneniu predložila doklad o PN s
tým, že PN pre žalovanú bola vystavená dňa 06.04.2020 a ku dňu tohto pojednávania nebola ukončená.
Právny zástupca žalobcu sa tohto pojednávania zúčastnil. Nakoľko súd mal splnené zákonné procesné
podmienky pre pojednávanie v neprítomnosti žalovanej podľa § 180 CSP, keďže žalovaná neúčasť na
pojednávaní ospravedlnila, avšak nežiadala o odročenie tohto pojednávania, súhlasila s prejednaním a

s rozhodnutím vo veci vo svojej neprítomnosti, súd na tomto pojednávaní vec rozhodol v neprítomnosti
žalovanej a v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu podľa § 180 CSP.

12.Vsúdenejvecisúdvykonaldokazovanielistinami,ktorévkonanípredložilžalobca,žalovanávkonaní
nepredložila žiadne dôkazy a ani žiadne dôkazy neoznačila na vykonanie.

13. Z listinných dôkazov, ktoré predložil v konaní žalobca súd zistil tento skutkový a právny stav:

14. Dňa 02.12.2014 uzatvorili Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava,
IČO: 00 151 653 ako banka na jednej strane (ďalej len „veriteľ“) a žalovaná ako dlžníčka na strane druhej

Zmluvu o splátkovom úvere č. 5065589701 (ďalej len „zmluva“), keď podľa časti I. bodu I. Základné
podmienky podbodu 1. predmetom zmluvy bolo poskytnutie zo strany veriteľa žalovanej splátkového
úveru v sume 2.000,- Eur za podmienok dohodnutých v zmluve. Úver bol poskytnutý ako spotrebný
úver na Čokoľvek. Úver bol poskytnutý pri dojednaní úrokovej sadzby fixnej do splatnosti úveru 19,90 %
ročne, teda za dohodnuté úroky vo výške 19,90 % ročne. Poskytnutie úveru bolo formou jednorazového

čerpania na účet uvedený v tejto zmluve. Žalovaná sa zaviazala ako dlžníčka splácať úver v mesačných
splátkach 42,17 Eur vždy k 22. dňu v kalendárnom mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dojednaná na
deň 22.01.2015, konečná splatnosť úveru bola dojednaná na deň 22.12.2023. Žalovaná sa zaviazala
úver splácať v 108 mesačných splátkach. Splatnosť úrokov a poplatkov bola dojednaná tiež mesačne,
ku dňu splátky v kalendárnom mesiaci. RPMN v zmluve je uvedená 23,43 %, priemerná hodnota RPMN

v zmluve je uvedená 17,33 %. Celková čiastka spojená s úverom je vyčíslená v zmluve na 4.550,52 Eur.
Všetky údaje a náležitosti uvedené v Základných podmienkach zmluvy boli platné ku dňu uzatvorenia
úverovej zmluvy, ich zmeny sa mali riadiť úverovou zmluvou, úverovými podmienkami a VOP. Z tejto
časti, z tohto bodu a podbodu 10. zmluvy vyplýva, že ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia
napríklad v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas je banka oprávnená postupovať v súlade

s úverovými podmienkami, VOP a všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä je oprávnená
požadovať zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. Podľa tejto istej časti, tohto
istého bodu a podbodu 14. zmluvy, banka vyhotoví výpis o splátkach formou amortizačnej tabuľky, a
to bezplatne a na požiadanie dlžníka. Podľa časti I. bodu II. podbodu 1., 2., 3. predmetnej zmluvypoplatok za upomienku je vo výške 25,- Eur za každú vystavenú upomienku. Dlžník je povinný banke
platiť poplatok za poistenie k úveru vo výške 1,43 Eur a to v pravidelných splátkach v periodicite
a termíne splátok úveru. Poplatok za predčasné splatenie úveru a spôsob jeho určenia je uvedený

v sadzobníku. Poplatky uvedené v tomto článku sú platné ku dňu podpisu úverovej zmluvy, pričom
akákoľvek ich zmena sa riadi úverovou zmluvou, úverovými podmienkami a VOP. Podľa tejto časti
bodu III. podbodu 3. úverovej zmluvy, dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy,
ktorýmisúVOP,úverovépodmienky,sadzobníkapodmienkyurčenézverejnením,zaktorýchsabankový
produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalovaná

zmluvu riadne podpísala. Podpísala tiež Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a to
tiež dňa 02.12.2014 (č.l. 18-19 spisu), tiež Informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN)
dňa 02.12.2014 (č.l. 19 spisu).

15. Žalobca v konaní tiež predložil Všeobecné obchodné podmienky banky, účinné od 01.08.2002 (č.l.
21-33 spisu) a Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie úverov a povolených

prečerpaní privátnym klientom a Mikropodnikateľom, účinné od 01.07.2007 (č.l. 34-45 spisu), ktoré
bližšie upravovali práva a povinnosti zmluvných strán. Podľa časti B. Úvery, bodu 5. splácanie, podbodu
5.2. obchodných podmienok, pri splácaní pohľadávky banky sa z došlých súm uhrádzajú jednotlivé
záväzky dlžníka v tomto poradí: splatné poplatky a náklady banky súvisiace s úverom v poradí od
najskôr splatného záväzku, úroky z omeškania podľa poradia od najskôr splatného úroku z omeškania,

úroky z prečerpania podľa poradia od najskôr splatného úroku z prečerpania, úroky podľa poradia
od najskôr splatného úroku a istina úveru. Ak má banka splatné pohľadávky voči dlžníkovi aj na
základe iných zmlúv, poradie splatenia pohľadávok je oprávnená určiť banka. Podľa tejto istej časti,
bodu 8. Prípady porušenia, podbodu 8.1. písm. a/ obchodných podmienok, prípadmi porušenia sú
najmä prípady označené ako prípady porušenia v úverovej zmluve a nasledujúce prípady: omeškanie

dlžníka so splatením pohľadávky banky alebo so zaplatením iného peňažného záväzku voči banke o
viac ako 3 mesiace; v prípade ak je dlžníkom MIKROPODNIKATEĽ omeškanie dlžníka so splatením
pohľadávky banky alebo so zaplatením iného peňažného záväzku voči banke o viac ako 5 dní, alebo
písm. b/ atď. Podľa podbodu 8.4. písm. a/ obchodných podmienok, ak dôjde k akémukoľvek prípadu
porušenia, banka je oprávnená najmä: vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, t.j. požadovať

splatenie pohľadávky banky v lehote, ktorú banka určí v Oznámení o mimoriadnej splatnosti, a dlžník je
povinný v tejto lehote splatiť pohľadávku banky, podľa písm. b/ atď. V zmysle časti C. Záverečná časť
VOP, bod 10. Oznamovanie a doručovanie, podbod 10.3 pri doručovaní písomnosti poštou sa zásielka
považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní.
Písomnosti banky sa podľa bodbodu 10.1. doručujú podľa písm. a/ osobne, podľa písm. b/ poštou, a

podľa písm. c/ elektronickými komunikačnými médiami. Podľa podbodu 10.5. VOP, klient je povinný
oznámiť banke adresu čísla telefónu, faxu, telexu, tiež iných elektronických prostriedkov, na ktoré mu
bude banka zasielať alebo oznamovať všetky oznámenia a dokumenty a bezodkladne informovať banku
o akejkoľvek zmene týchto údajov. V prípade, že klient tento informácie banke neoznámi, považuje
sa doručenie a oznámenie vykonané na poslednú známu adresu, prípadne na posledne známe číslo

telekomunikačného prostriedku, za riadne vykonané.

16. Žalobca v konaní predložil i Sadzobník poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s., účinný od
01.09.2014 v znení Dodatku č. 1 účinného od 01.09.2014 (č.l. 46-66 spisu) o bankových poplatkoch.

17. Výzvou zo dňa 02.03.2018 veriteľ (banka) oznámil žalovanej, že ku dňu 02.03.2018 je v omeškaní
so splácaním pohľadávky banky vo výške 558,27 Eur. Veriteľ žiadal uhradiť túto sumu do 15-tich dní
od doručenia výzvy s tým, že inak je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím
sa stane splatnou celá pohľadávka banky a žalovaná stratí možnosť zaplatiť ju v splátkach. Táto výzva
žalovanej bola doručovaná bankou na adresu V.. Š. XXXX/X, XXX XX A., s dátumom podania na pošte

pre doručenie žalovanej 05.03.2018. Zásielka sa vrátila banke späť s reláciou pošty, že žalovaná ako
adresátka si zásielku neprevzala v odbernej lehote (č.l. 68, č.l. 165 spisu).

18. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 04.04.2018 veriteľ (banka) oznámila
žalovanej, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1. písm. a/ Produktových obchodných podmienok

pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., keď súčasne týmto listom banka vyhlásila
ku dňu 03.04.2018 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy, ktorú vyčíslila na čiastku 2.355,96
Eur, ktorú sumu žiadala uhradiť do 15 dní. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru banka
doručovala žalovanej na adresu V.. Š. XXXX/X, XXX XX A. poštou s dátumom odoslania na pošte prežalovanú dňa 06.04.2018 s tým, že zásielka sa vrátila banke s reláciou pošty, že žalovaná ako adresátka
si zásielku neprevzala v odbernej lehote (č.l. 20, 166 spisu).

19. Ďalšou výzvou zo dňa 22.08.2019 banka t.j. pôvodný veriteľ oznámil opätovne žalovanej, že nakoľko
je pohľadávka banky zo zmluvy splatná v celom rozsahu, a nakoľko žalovaná je stále v omeškaní so
splácaním, výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky predstavuje ku dňu 22.08.2019 sumu 2.937,62
Eur, ktorú banka žiadala uhradiť na účet špecifikovaný v tejto výzve.

20. Žalobca ďalej predložil v konaní platobnú históriu k úverovému účtu žalovanej (č.l. 69-78 spisu),
tiež výpis z úverového účtu žalovanej za účtovné obdobie od 02.12.2014 09.01.2020 datovaný dňom
09.01.2020 (č.l. 168-172 spisu), z ktorého vyplýva čerpanie úveru žalovanou, predpis jednotlivých
splátok, poplatkov, úrokov, úrokov z omeškania a z ktorého dôkazu vyplývajú úhrady žalovanej.

21. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.2019 pôvodný veriteľ, banka oznámila žalovanej,

že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1013/2019/CE uzatvorenej dňa 09.12.2019 postúpila
pohľadávku banka pohľadávku zo zmluvy s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia
spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803, Bratislava. Súčasne oznámenie obsahuje
uvedenie, že pohľadávku banky je možné od doručenia oznámenia splnil výlučne plnením tejto
spoločnosti. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo odoslané na pošte pre žalovanú dňom 11.12.2019

na adresu V.. Š. XXXX/X, A., o čom predložil žalobca podací hárok Slovenskej pošty, a.s., Banská
Bystrica č. EPH183373270 (č.l. 79, 167 spisu).

22. Ohľadne postúpenia pohľadávky žalobca predložil i Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1013/2019/
CE zo dňa 09.12.2019 včítane Prílohy k nej, keď ide o prílohu č. 1, keď zmluva bola uzatvorená medzi

pôvodným veriteľom, Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava ako postupcom a žalobcom spoločnosťou
EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava ako postupníkom. Z prílohy k tejto zmluve vyplýva, že predmetom
postúpenia bola i predmetná pohľadávka v celkovej výške 2.995,23 Eur, pozostávajúca zo zložiek tak,
ako boli špecifikované v žalobe.

23. Pokusom o zmier zo dňa 31.01.2020, ktorý bol odoslaný na pošte pre žalovanú dňom 03.02.2020 na
adresu Š. XXXX/X, A. o čom žalobca predložil podací hárok Slovenskej pošty, a.s. Banská Bystrica č.
EPH188427482 (č.l. 81 spisu), žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovanú na úhradu
sumy 3.008,53 Eur z titulu istiny 1.645,35 Eur, zmluvného úroku 13,30 Eur, riadneho úroku 1.114,13 Eur,
úrokov z omeškania 190,41 Eur, zmluvného úroku 15,48 Eur a nákladov klienta 29,86 Eur. Túto sumu

žiadal uhradiť od žalovanej do 10.02.2020.

24. Podľa lustrácie v RO SR zo dňa 16.06.2020 (č.l. 84 spisu), žalovaná je od 27.08.1991 prihlásená k
trvalému pobytu na adrese V.. Š. XXXX/X, A..

25. Dňa 10.12.2018 žalovaná ešte s pôvodným veriteľom, s bankou uzatvorila Dohodu o zaplatení dlhu
(č.l. 193 spisu). Podľa článku II. bodu 1. tejto dohody, žalovaná v celom rozsahu uznala dlh špecifikovaný
v článku I. bode 2. tejto dohody, čo do dôvodu, aj čo do výšky, keď sa ho zaviazala zaplatiť v dodatočnej
lehote v splátkach po 50,- Eur mesačne s počtom 12 splátok splatných v období od 21.12.2018 do
21.11.2019. Každá splátka bola splatná vždy ku 21. dňu v mesiaci. V dohode je uvedená presná

splatnosť každej mesačnej splátky. Z tohto článku z bodu 3. dohody vyplýva, že možnosť platenia celého
splatného dlhu v dodatočnej lehote nemá vplyv na to, že dlh je celý splatný na základe vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti a dlžník je povinný ho celý splniť. Pokiaľ však dlžník bude plniť splatný dlh
riadne a včas v dodatočnej lehote, veriteľ nepristúpi k aktívnemu vymáhaniu celého splatného dlhu. Ak
dlžník nebude plniť splatný dlh riadne a včas v dodatočnej lehote, veriteľ vykoná všetky právne kroky k

vymoženiu celého splatného dlhu. V článku I. bod 1. tejto dohody je uvedené, že na základe zmluvy o
poskytnutí úveru č. 5065589701 poskytol veriteľ dlžníkovi finančné prostriedky, ktoré sa dlžník zaviazal
splácať podľa podmienok stanovených v zmluve. Dlžník nesplácal úver riadne a včas, na základe čoho
veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a požiadal dlžníka o splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom.
V bode 2. je uvedené, že celkový dlh predstavuje sumu 2.695,15 Eur.

26. Žiadne iné dôkazy v konaní neboli predložené na vykonanie dokazovania s ich oboznámením.27. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti o
zaplatenie sumy 2.900,22 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.580,20 Eur od
10.12.2019 do zaplatenia, nedôvodná v časti o zaplatenie sumy 95,01 Eur s úrokom z omeškania vo

výške 5,00 % ročne zo sumy 65,15 Eur od 10.12.2019 do zaplatenia.

28. Súd v konaní nemal žiadne pochybnosti, že spor, ktorý je predmetom tohto konania vznikol medzi
žalobcom resp. jeho právnym predchodcom ako dodávateľom pri výkone jeho obchodnej činnosti
(poskytovanie bankových služieb, o.i. aj úverov) a žalovanou ako spotrebiteľom tejto úverovej služby,

t.j. že spor vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy. Hoci zmluva o úvere je v súlade s predpismi obchodného
práva absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka a typovo bola
uzatvorenápodľa§497Obchodnéhozákonníka,atedaúverovývzťahvzniknutýznejsamáposudzovať
podľa ustanovení III. časti Obchodného zákonníka o obchodných záväzkových vzťahoch bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, v prípade „kolízie“ právnych predpisov občianskeho
práva a obchodného práva, ktoré upravujú rovnaké práva a povinnosti, v spotrebiteľských vzťahoch

prednostne sa použijú predpisy občianskeho práva, ak sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, t.j. použijú sa
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 52 ods. 2 tretia
veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

29. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy (okrem iných) zo zmluvy o úvere (§ 497).

30. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

31. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

32. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

33. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

34. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

35. Typovo teda táto spotrebiteľská zmluva bola síce uzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka,
alenepochybnevzhľadomnasvojspotrebiteľskýcharakter,vzhľadomnacharakterpostaveniažalovanej
v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľa, táto podlieha právnemu režimu § 52 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka a právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom

a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“).

36. Medzi stranami v konaní nebolo sporné uzavretie zmluvy o úvere dňa 02.12.2014 medzi pôvodným
veriteľom, ktorým bola banka na jednej strane a žalovanou ako dlžníčkou na strane druhej za podmienok
dojednaných v tejto zmluve o úvere, ktorej bolo pridelené č. 5065589701 (ďalej len „zmluva o úvere“).

Na základe tejto zmluvy o úvere banka poskytla žalovanej spotrebiteľský úver v sume 2.000,- Eur.
Úver bol poskytnutý za dojednanú úrokovú sadzbu 19,90 % ročne. Žalovaná sa zaviazala úver splácať
v mesačných splátkach v sume 42,17 Eur so splatnosťou vždy k 22. dňu v kalendárnom mesiaci.
Splatnosť prvej splátky bola dojednaná na deň 22.01.2015, poslednej na deň 22.12.2023. Žalovanása zaviazala úver s dojednaným úrokom zaplatiť v 108 mesačných splátkach. Zmluva obsahuje ročnú
percentuálnu mieru nákladov 23,43 %, priemernú hodnotu RPMN 17,33 % ako aj celkovú čiastku
spojenú s úverom, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť a táto predstavovala sumu 4.550,52 Eur. Takéto

podmienky vyplývajú z obsahu zmluvy o úvere, dojednanie takýchto podmienok v konaní žalovanou
nebolo rozporované.

37. Základnú spornú otázku, ktorú bolo v konaní potrebné vyriešiť bola otázka aktívnej legitimácie
žalobcu v konaní na podanie žaloby. Žalovaná namietala, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na

podanie žaloby z dôvodu, že nie je nositeľom hmotného práva, o ktoré v konaní ide. Dôvodila to
tvrdením, že jej nebolo doručené Oznámenie o postúpení pohľadávky, ďalej tým, že jej nebolo doručené
Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, a ani predchádzajúca výzva na úhradu dlžných
splátok pred oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo strany pôvodného veriteľa, ktorý
je bankou. Nakoľko pohľadávka banky zo zmluvy o úvere pred postúpením na nového veriteľa nebola
predčasne zosplatnená, banka nemohla platne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok pohľadávku

postúpiť na nového veriteľa.

38. V civilnom sporovo konaní je potrebné rozlišovať procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu.
Procesnou legitimáciou sa rozumie oprávnenie byť stranou v spore. Vecnou legitimáciou sa rozumie z
hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v

konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná, buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na
strane žalovaného), ukáže sa v konečnom vecnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie
znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konkrétnom konaní.

39. Vzhľadom k tomu, že úverový vzťah vznikol medzi pôvodným veriteľom, ktorý bol bankou a

žalovanou, súd sa v danej veci zaoberal otázkou, či pri postúpení pohľadávky banky na nového
veriteľa, ktorý nie je bankou bolo zachované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom ku dňu postúpenia
pohľadávky (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách“). Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu,

ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

40. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

41. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

42. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi.

43. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.44. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

45. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

46. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
(ďalej len „zákon o bankách“) je splatnosť dlhu, omeškanie klienta trvajúce aspoň 90 dní a písomná
výzva banky na splnenie povinností. Ak niektorý z týchto predpokladov nie je splnený, pohľadávka banky
nie je postupiteľná. Ak napriek tomu k jej postúpeniu došlo, ide o právny úkon odporujúci zákonu, preto

je neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka).

47. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách dáva možnosť postúpenia pohľadávky aj bez súhlasu
klienta, musia však byť naplnené vyššie uvedené podmienky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému
došlo v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, je neplatný právny úkon. Žalovaná v tejto

súvislosti správne poukazovala na rozsudok Najvyššieho súdu SR Sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.
apríla 2018, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod R 60/2018. V tejto súvislosti súd poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 28. marca 2018, Sp.zn. 7Cdo 26/2017, z ktorého vyplýva: „Podmienky podľa § 92
ods. 8 vety prvej Zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému

subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané).
Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre
rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka)“.

48. V súdenej veci medzi stranami nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že žalovaná porušila zmluvné

povinnosti, keď nesplácala úver riadne a včas. Z vykonaného dokazovania pred súdom vyplynulo, že
pre porušenie tejto zmluvnej povinnosti žalovanou, pôvodný veriteľ, banka výzvou zo dňa 02.03.2018
vyzvala žalovanú na úhradu dlžných splátok úveru vyčíslených ku dňu 02.03.2018 vo výške 558,27 Eur
a súčasne vyzvala žalovanú, aby najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy dlžnú sumu uhradila.
Súčasne oznámila žalovanej, že ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, banka je oprávnená

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu. Táto výzva
žalovanej bola adresovaná na adresu V.. Š. XXXX/X, XXX XX A.. Uvedené vyplýva z obsahu tejto výzvy,
ktorú žalobca v konaní predložil. Žalobca v konaní predložil i dôkaz (č.l. 165 spisu), fotokópiu dôkazu o
doručovaní tejto výzvy žalovanej prostredníctvom pošty. Výzva zo strany banky bola odovzdaná pošte
na doručenie pre žalovanú dňom 05.03.2018. Na zásielke je žalovaná označená menom, priezviskom

a adresou, na ktorú zásielka mala byť doručená V.. Š. XXXX/X, XXX XX A.. Žalovaná si zásielku
neprevzala v odbernej lehote. Na to pôvodný veriteľ, banka oznámením o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 04.04.2018 úver predčasne mimoriadne zosplatnil ku dňu 03.04.2018, k tomuto
dňu vyčíslil celkovú zosplatnenú pohľadávku na sumu 2.355,96 Eur, keď túto sumu žiadal uhradiť od
žalovanej do 15 dní. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovanej bolo adresované na

adresu V.. Š. XXXX/X, XXX XX A.. Žalobca v konaní predložil toto Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru, tiež dôkaz, že toto oznámenie bolo žalovanej doručované prostredníctvom pošty
podaním zásielky na pošte dňa 06.04.2018. Na zásielke je žalovaná označená menom, priezviskom
a adresou doručovania V.. Š.Y. XXXX/X, XXX XX A.. Ani túto zásielku si žalovaná podľa relácie pošty
neprevzala v odbernej lehote. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, a to z obsahu zmluvy o úvere,

že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere žalovaná mala adresu bydliska V.. Š.Y. XXXX/X, XXX XX A., na
ktorú adresu jej banka doručovala výzvu, i oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa výpisu z
RegistraobyvateľovSR(č.l.84spisu)žalovanájeod27.08.1991prihlásenáktrvalémupobytunaadrese
V.. Š. XXXX/X, A., teda na adresu, na ktorú jej banka doručovala výzvu i oznámenie o mimoriadnej
splatnosti úveru. Na tejto adrese žalovaná býva i v súčasnom období, keď v predmetnej veci jej súd

doručuje súdne zásielky na adresu V.. Š. XXXX/X, XXX XX A., na ktorej adrese žalovaná si súdne
zásielky preberá, komunikuje so súdom podaniami, v ktorých si uvádza tiež túto adresu.49. Na základe zistených skutkových okolností potom súd v konaní mal za to, že banka, t.j. pôvodný
veriteľ, pred postúpením pohľadávky zo zmluvy o úvere na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 09.12.2019 na nového veriteľa, ktorý nie je bankou zachoval zákonný postup v zmysle § 92 ods.

8 zákona o bankách. Banka pred mimoriadnym zosplatnením úveru vykonala písomnú výzvu banky
žalovanej ako dlžníčke, ktorou vyzvala žalovanú na úhradu dlžných splátok úveru vyčíslených vo výzve
v lehote do 15 dní od doručenia výzvy, keď vo výzve vyčíslila omeškané splátky dlžníčky. Žalobca tak
preukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Neobstojí v konaní
námietka žalovanej, že táto výzva jej nebola doručená, pretože žalobca v konaní predložil dôkaz o

doručovaní tejto výzvy žalovanej poštou na adresu, ktorú si žalovaná uviedla v zmluve o úvere, na
ktorej je prihlásená k trvalému pobytu dlhodobo od 1991 a na ktorej adrese napokon komunikuje i v
súčasnom období v predmetnej veci so súdom. Žalovaná v konaní netvrdila, ale nielenže netvrdila, ale
ani žiadnym dôkazom nepreukazovala, že v období doručovania tejto výzvy sa na uvedenej adrese
nezdržiavala. Následne banka, pôvodný veriteľ, keďže žalovaná dlžné splátky v stanovenej lehote podľa
výzvyneuhradila,pristúpilkmimoriadnejsplatnostiúveruoznámenímovyhlásenímimoriadnejsplatnosti

úveru ku dňu 03.04.2018 listom zo dňa 04.04.2018, ktorý žalobca v konaní tiež predložil. Banka tu
vyčíslila celkovú pohľadávku ku dňu mimoriadnej splatnosti pohľadávky na sumu 2.355,96 Eur. Banka
t.j. pôvodný veriteľ toto oznámenie doručoval žalovanej ako dlžníčke opätovne poštou na adresu V..
Š. XXXX/X, A., keď zásielku si žalovaná opätovne neprevzala v odbernej lehote. Žalovaná ani v tomto
prípade netvrdila a nielenže netvrdila, ale ani nepreukazovala žiadnym dôkazom, že by sa v čase

doručovania tohto oznámenia nenachádzala na doručovacej adrese, ktorá je adresou jej trvalého pobytu
od roku 1991, ktorú adresu si žalovaná uviedla v zmluve o úvere a na ktorej adrese komunikuje so
súdom i v predmetnom spore. Žalobca predložil dôkaz o tomto doručovaní do súdneho spisu. Zákon o
bankách osobitne neupravuje otázku doručovania výzvy, ani oznámenia o mimoriadnej splatnosti úveru.
Tu možno preto zaujať názor, že predmetné zásielky boli žalovanej doručené fikciou doručenia. Ide o

obdobný postup pri doručovaní, ako ho upravuje zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“). Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť
sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie. Podľa § 106 ods. 1 písm. a/ CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa
osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol

inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v Registri
obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky
podľa druhu pobytu cudzinca. Ako súd už dôvodí, žalovaná je od roku 1991 v RO SR prihlásená k
trvalému pobytu na adrese, na ktorú jej banka doručovala predmetné písomnosti. Nakoľko si žalovaná
písomnosti neprevzala v odbernej lehote, keďže jej boli doručované prostredníctvom pošty, pričom v

konaní netvrdila, a ani nepreukazovala, že by sa na uvedenej adrese v čase doručovania písomností
nezdržiavala, súd mal za to, že tieto písomnosti jej boli riadne doručené fikciou doručenia. Napokon
žalovaná stále býva na tejto adrese, z tejto adresy komunikuje i v predmetnom spore, túto adresu si
uvádza v písomnostiach adresovaných v tomto spore súdu. Preto musí niesť dôsledky, ktoré pre ňu z
uvedeného vyplývajú, teda dôsledky, že banka pred postúpením pohľadávky zachovala zákonný postup

v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Medzi výzvou a zmluvou o postúpení pohľadávky uplynulo
90 kalendárnych dní, keďže výzva je z 02.03.2018 a zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená
dňa 09.12.2019. Na základe uvedeného súd uzatvára, že postúpenie pohľadávky zo zmluvy o úvere je
platné, nedošlo k porušeniu § 92 ods. 8 zákona o bankách, preto banka t.j. pôvodný veriteľ bol oprávnený
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách predčasne zosplatnenú celú pohľadávku zo zmluvy o úvere

postúpiť na základe zmluvy o postúpení pohľadávky novému veriteľovi, hoci je nebankovým subjektom,
teda žalobcovi. Žalobca je tak nositeľom hmotného práva, o ktoré v konaní ide. Žalovaná nedôvodne
vzniesla námietku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Pokiaľ ide o poukazovanie
žalovanou na rozsudok NS SR Sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, je pravdou, že tento rozsudok
sa týka výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, ale tento rozsudok vychádza z inej skutkovej

situácie,pretotentorozsudokniejemožnébezvýhradynadanúvecaplikovať.Voveci,ktorúposudzoval
NS SR totiž nebola predložená výzva banky, a ani nebol predložený dôkaz o jej doručovaní dlžníkovi.
Bolo dokladané len oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru bankou, teda zosplatnenie úveru, avšak
nie predchádzajúca výzva banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a ani dôkaz o jej doručovaní.

50. Pokiaľ žalovaná ďalej v konaní namietala, že postúpenie pohľadávky nemôže byť platné aj z
dôvodu, že jej nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky na nového veriteľa, ani táto
námietka žalovanej nie je dôvodná. Žalobca v konaní predložil Oznámenie o postúpenie pohľadávky
podľa § 526 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 10.12.2019, ktorým banka oznámila žalovanej,že pohľadávku zo zmluvy o úvere spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia
postupuje spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o., teda žalobcovi. Oznámenie o postúpení pohľadávky
žalovanej bolo adresované na adresu V.. Š. XXXX/X, XXX XX A., pričom žalobca v konaní predložil i

dôkaz podací hárok č. EPH183373270 Slovenskej pošty, a.s., ktorý svedčí o tom, že toto oznámenie
o postúpení pohľadávky bolo žalovanej doručované poštou dňa 11.12.2019 (č.l. 167 spisu). Je síce
pravdou, že nepredložil dôkaz aj o doručení tohto oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej, avšak
predložil samotnú Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 09.12.2019 včítane prílohy k nej, z ktorých
jednoznačne vyplýva, že došlo k postúpeniu pohľadávky z úverovej zmluvy z banky na žalobcu ako

nového veriteľa. Aj keby oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanej nebolo doručené, nespôsobilo
by to neplatnosť postúpenia pohľadávky. Predložením zmluvy o postúpení pohľadávky včítane prílohy
k nej, žalobca v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka preukázal, že je nositeľom hmotného práva, o
ktoré v konaní ide. Žalobca v konaní aktívnu legitimáciu, teda že je nositeľom hmotného práva, o ktoré v
konaní ide preukazoval nielen oznámením o postúpení pohľadávky žalovanej podľa § 526 Občianskeho
zákonníka, ale aj zmluvou o postúpení pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka, čím

jednoznačne preukázal, že je nositeľom hmotného práva, o ktoré v konaní ide. Na doplnenie k námietke
žalovanej súd dopĺňa, že je pravdou, že podľa § 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., pôvodný veriteľ
je povinný informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do 5 pracovných dní odo dňa postúpenia
pohľadávky, pričom porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením povinnosti
podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 250/2007 Z.z., v znení neskorších predpisov, ale ako súd

už uviedol, žalobca preukázal v konaní, že žalovanej bolo oznámené pôvodným veriteľom, teda bankou,
že došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere, keď bolo predložené v konaní toto oznámenie,
ako i dôkaz o jeho doručovaní žalovanej. Navyše, tak ako správne poukazoval žalobca, ak by pôvodný
veriteľ túto povinnosť nesplnil, je to síce závažné porušenie povinnosti podľa zákona č. 250/2007 Z.z., v
znení neskorších predpisov, ale samotné porušenie tejto povinnosti nespôsobuje neplatnosť postúpenia

pohľadávky. Súd uvedené dodáva len na doplnenie, keďže žalobca preukázal, že pôvodný veriteľ, teda
banka oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka a tiež preukázal,
že bolo žalovanej doručované. Oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanej bolo doručované na
adresu kde žalovaná má bydlisko.

51. Ďalšou základnou námietkou, ktorou sa súd v konaní zaoberal bola námietka premlčania práva
žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom vznesená žalovanou. Súd zaoberajúc sa touto
námietkou dospel k záveru, že právo žalobcu uplatnené v konaní nie je premlčané.

52. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

53.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

54. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565) začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

55. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

56. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného

práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

57. Vykonaným dokazovaním súd mal v konaní za nesporné, že žalovaná porušila svoju povinnosť
poukazovať právnemu predchodcovi žalobcu, teda pôvodnému veriteľovi dojednané mesačné splátky.

Preto právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 02.03.2018 vyzval žalovanú na úhradu dlžných splátok
vo výške 558,27 Eur vyčíslených ku dňu 02.03.2018 v lehote do 15 dní od doručenia výzvy, pričom
upozornil žalovanú, že je v omeškaní s úhradou splátok úveru. Súčasne jej dal na vedomie, že je
oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stane splatnou v celom rozsahu pohľadávka, akžalovaná dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí. Túto výzvu banka vykonala nielen podľa § 92 ods.
8 zákona o bankách, ale aj podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Túto výzvu banka realizovala aj
v zmysle časti B, bodu 8. prípady porušenia podbodu 8.1. písm. a/ v spojení s podbodom 8.4. písm. a/

Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní
privátnym klientom a mikropodnikateľom, ktoré v konaní na dôkaz predložil žalobca a ktoré tvorili súčasť
zmluvy o úvere. Touto výzvou banka vyzvala žalovanú na uhradenie dlžných splátok úveru v lehote 15
dní od doručenia výzvy s tým, že inak banka bude oprávnená využiť ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka a teda vyhlásiť úver predčasne splatným v zmysle uvedených dojednaní v obchodných

podmienkach. Po upozornení a po výzve žalovaná svoj splatný záväzok na omeškaných splátkach
neuhradila, preto banka pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 03.04.2018. V tomto
oznámení je uvedené, že pohľadávka z úverovej zmluvy je splatná v celom rozsahu ku dňu 03.04.2018
s jej vyčíslením na sumu 2.355,96 Eur. Ako súd už vyššie dôvodí aj výzva, aj oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru žalovanej bolo doručené fikciou doručenia.

58. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať
účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym
časovýmúsekom,ktorýmáurčenýzačiatokplynutia.Dĺžkupremlčacejdobyurčujezákonapodsankciou
oslabenia vymáhateľnosti nemožno túto dobu zmeniť ani dohodou strán. Jej uplynutím dochádza k
právnym účinkom premlčania. Z hľadiska prejednávaného sporu je premlčacia doba trojročná (§ 101

Občianskeho zákonníka) a nakoľko zo strany pôvodného veriteľa došlo k vyhláseniu mimoriadnej
(predčasnej) splatnosti úveru (§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka), začala plynúť odo
dňa splatnosti nesplnenej splátky (§ 103 Občianskeho zákonníka). V zmysle občianskeho zákonníka
premlčacia doba na uplatnenie práva začala právnemu predchodcovi žalobcu plynúť odo dňa splatnosti
splátky, kvôli ktorej bola vyhlásená mimoriadna (predčasná) splatnosť úveru. Pôvodný veriteľ, teda

banka upozornila žalovanú, že je v omeškaní s úhradou splátok úveru listom zo dňa 02.03.2018,
kedy po lehote splatnosti tri mesiace v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565
Občianskeho zákonníka bola splátka splatná dňa 22.11.2017 k tomuto dňu, kedy banka upozornila
žalovanú, že splátky nespláca riadne. Splatnosť mesačných splátok bola dojednaná vždy k 22. dňu v
mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dojednaná na deň 22.01.2015 a poslednej na deň 22.12.2023.

Banka mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásila listom zo dňa 04.04.2018 ku dňu 03.04.2018 tak pre
splatnosť nesplnenej splátky splatnej dňa 22.11.2017, so zaplatením ktorej žalovaná bola v omeškaní
viac ako 3 mesiace ku dňu 02.03.2018. Od tohto dňa, teda 22.11.2017 si veriteľ tak mohol uplatniť
svoje právo na súde, pričom márne by táto doba uplynula dňa 22.11.2020, keďže v tomto prípade je
premlčacia doba trojročná. Uplatnil ho na súde dňa 13.02.2020, teda včas, v trojročnej všeobecnej

premlčacej dobe, ktorá mu márne neuplynula, preto námietka vznesená žalovanou o premlčaní práva
žalobcu nie je dôvodná. Postúpenie uplatnenej pohľadávky zo spornej zmluvy o úvere na žalobcu v
priebehu plynutia premlčacej doby nemalo na jej plynutie žiaden vplyv (§ 111 Občianskeho zákonníka).
Poslednú splátku tak ako vyplýva z výpisu z úverového účtu žalovanej, žalovaná zaplatila za mesiac
február 2017, nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 13.02.2020, nie sú premlčané ani splátky

úveru splatné pred 22.11.2017, teda za obdobie marec 2017 až október 2017. Aj nárok na zaplatenie
týchto mesačných splátok po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobca uplatnil na súde včas,
teda vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť resp. začala plynúť od splatnosti
každej jednotlivej mesačnej splátky za toto obdobie a neuplynula ku dňu podania žaloby na súde dňa
13.02.2020. Súd preto na námietku premlčania vznesenú žalovanou neprihliadol, žalovaná sa úspešne

nedovolala premlčania, jej námietka nie je dôvodná. Súd k vyhodnoteniu, či právo žalobcu je premlčané,
alebo nie je premlčané dodáva, že nie je viazaný tým, ako túto otázku v konaní posúdili strany sporu,
či už žalobca, alebo žalovaná, keď pri vyhodnotení tejto námietky premlčania vychádzal z dôkazov
doložených do súdneho spisu v podobe listín.

59. Vzhľadom k tomu, že žalovaná v obrane namietala i tú skutočnosť, že zmluva o úvere neobsahuje
podstatné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., konkrétne RPMN, tiež celkové
náklady na úver, ďalej rozpis splátky úveru na jednotlivé zložky, istinu, úroky, ďalej, že neobsahuje
termín konečnej splatnosti úveru, súd z hľadiska kontroly spotrebiteľskej zmluvy, či obsahuje alebo
neobsahuje tieto náležitosti dospel k záveru, že zmluva všetky tieto podstatné náležitosti namietané

žalovanou obsahuje v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že
táto obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov 23,43 %, celkovú čiastku spojenú s úverom 4.550,52
Eur, obsahuje výšku mesačnej splátky 42,17 Eur, splatnosť každej mesačnej splátky vždy k 22. dňu v
kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky 22.01.2015 a konečnú splatnosť úveru 22.12.2023.60. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy

o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti:
f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

61. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak
b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/, y/.

62. Na základe posúdenia zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že spotrebiteľská zmluva obsahuje
náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. f/, j/, k/. Obsahuje konečnú splatnosť úveru 22.12.2023,

obsahuje, že úver bude splácaný v mesačných splátkach s počtom 108, obsahuje splatnosť prvej splátky
dňa 22.01.2015, ako aj splatnosť každej ďalšej mesačnej splátky ku dňu 22. kalendárneho mesiaca. V
zmluve sú vyčíslené i celkové náklady spojené s úverom v sume 4.550,52 Eur, v zmluve je uvedená i
ročná percentuálna miera nákladov 23,43 %. Nie je preto dôvodná námietka žalovanej, že neobsahuje
náležitosť vyžadovanú § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z., teda termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru, keď tento je definovaný v zmluve o úvere dňom, mesiacom a rokom, konkrétne
22.12.2023. Výška mesačných splátok je tiež jednoznačne definovaná 42,17 Eur. K námietke žalovanej,
že splátky neboli zadefinované koľko z nich pripadá na istinu a koľko na úroky, a teda, že z tohto pohľadu
spotrebiteľská zmluva neobsahuje náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., ani
táto námietka nie je dôvodná. V tomto smere súd poukazuje už na ustálenú súdnu prax napr. uznesenie

Najvyššieho súdu SR Sp.zn. 4Cdo/187/2017 zo dňa 23. apríla 2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR
Sp.zn. 7Cdo/98/2018 zo dňa 30. januára 2019, v ktorých rozhodnutiach Najvyšší súd SR prijal záver, že
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., je dôvodné interpretovať tak, že nie je potrebné,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná
skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o

výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať
tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j.
istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahŕňa istinu,
úroky a iné poplatky. Uvedené je v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS. V tomto

smere súd poukazuje aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia,
a.s. proti V. F., ktorý riešil otázku náležitostí úverovej zmluvy. Preto ani táto námietka žalovanej, že
zmluva neobsahuje túto podstatnú náležitosť vyžadovanú § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.
nie je dôvodná. Pokiaľ žalovaná ďalej spochybnila, že zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods.

2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z., pričom uvedené spočíva v tom, že tieto náležitostí sú v zmluve o
úvere uvedené nesprávne, ani s touto námietkou žalovanej sa súd nestotožnil. Zmluva o úvere obsahuje
presné vyčíslenie celkovej čiastky spojenej s úverom na sumu 4.550,52 Eur. Žalovaná sa zaviazala
splácať úver v mesačných splátkach 42,17 Eur s počtom 108 mesačných splátok. Ako súd už dôvodí,
splátkybolisplatnéod22.01.2015do22.11.2023,akbynebolodošlokvyhláseniumimoriadnejsplatnosti

úveru. V zmysle úverových podmienok, výška poslednej splátky je tvorená zostatkom pohľadávky
banky. Žalovaná teda mala uhradiť 107 splátok po 42,17 Eur, posledná splátka mala byť uhradená v
zostatku pohľadávky, čo v súdenom prípade činilo 38,33 Eur. 107 mesačných splátok x 42,17 Eur činí
sumu 4.512,19 Eur + posledná splátka 38,33 Eur = 4.550,52 Eur, čo sú celkové náklady uvedené v
zmluve o úvere. Z uvedených dôvodov potom námietka žalovanej, že celkové náklady na úver v zmluve

nie sú uvedené správne a teda, že z tohto dôvodu absentuje táto náležitosť zmluvy o úvere, nie je
dôvodná. Žalovaná žiadnym spôsobom preukázateľne súdu nezdôvodnila, prečo mali byť tieto celkové
náklady uvedené v zmluve v jej tvrdenej čiastke „4.554,36 Eur“. Banka t.j. veriteľ vzhľadom na uvedené
uviedol výpočet týchto celkových nákladov do zmluvy o úvere správne, preto spotrebiteľská zmluva tútonáležitosť obsahuje. Obdobne banka uviedla správne i RPMN do zmluvy o úvere 23,43 %, opätovne
žalobkyňa nezdôvodnila z akého dôvodu by RPMN v zmluve mala byť uvedená vo výške 23,90 %. O
ročnej percentuálnej miere nákladov žalovaná ako spotrebiteľka bola riadne informovaná v zmluve o

úvere, ktorú podpísala, navyše obdržala a podpísala aj Informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov
(RPMN), ktorú žalobca v konaní predložil na dôkaz. Ak žalovaná namietala správnosť RPMN v zmluve o
úvere, mala predložiť spôsob výpočtu RPMN v ňou tvrdenej výške. Tento nepredložila, obrana žalovanej
v tom, že RPMN mala činiť 23,90 % ročne potom nie je účinná. O neúčinnej obrane žalovanej v tomto
ohľade, ako aj v ohľade o nesprávnom výpočte celkových nákladov spotrebiteľa v zmluve svedčí i fakt,

že žalovaná v priebehu konania a v priebehu svojich vyjadrení menila tieto tvrdenia, keď oproti odporu vo
vyjadrení zo dňa 21.08.2020 uviedla, že v skutočnosti RPMN v zmluve má byť „19,58 %“ a nie „15,90 %“,
celkové náklady v zmluve nemajú byť uvedené „5.724,- Eur“ ale „6.080,40 Eur“, keď tieto údaje v odpore
proti platobnému rozkazu uviedla iné. Oproti nej žalobca v konaní prehľadne uviedol spôsob výpočtu
RPMN 23,43 %, ktorá je uvedená v spotrebiteľskej zmluve. Na základe týchto skutočností súd potom
dospel k záveru, že zmluva obsahuje aj túto náležitosť, teda RPMN, tiež celkové náklady spotrebiteľa,

ktoré sú v zmluve o úvere uvedené správne. Vzhľadom k tomu, že zmluva obsahuje všetky náležitosti,
ktoré namietala žalovaná, že ich neobsahuje, úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere nemožno
posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., pretože
spotrebiteľská zmluva všetky tieto podstatné náležitosti obsahuje. Súd k RPMN ešte dodáva, že RPMN
vo výške 23,43 % tak, ako bola dojednaná v zmluve neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty

podľa § 1 ods. 4 v spojení s § 1a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď podľa § 1a ods. 1 neprevyšuje dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Táto v rozhodnom období, kedy
zmluva o úvere bola uzatvorená predstavovala pri tomto type úveru 21,79 %, dvojnásobok predstavuje
43,58 %, keď zdrojom sú súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch

veriteľmi za tretí štvrťrok 2014, čo súd údaje smerodajné vzhľadom na dobu uzatvorenia zmluvy o úvere.

63. Vzhľadom na vyššie uvedené, úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere súd nevyhodnotil za
bezúročný a bez poplatkov.

64. Ďalej, pokiaľ žalovaná namietala, že nepodpísala Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné
podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie úverov, ktoré upravovali bližšie práva a
povinnosti zmluvných strán a teda, že pre ňu nie sú záväzné, ani táto obrana žalovanej neobstojí. V
zmysle časti III. bodu 3. zmluvy o úvere, žalovaná vyhlásila, že sa oboznámila so súčasťami úverovej
zmluvy, ktorými sú VOP, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa

bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, ďalej prehlásila, že súhlasí s nimi a zaväzuje sa
ich dodržiavať. Je pravdou, že ani všeobecné obchodné podmienky, a ani úverové obchodné podmienky
žalovaná nepodpísala, avšak dôsledkom uvedeného nie je, že by nimi nebola viazaná a že by ju tieto
nezaväzovali.

65. Z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poslednej vety vyplýva, že na všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V súvislosti s tvrdením žalovanej, že
všeobecné obchodné podmienky, a úverové obchodné podmienky museli byť žalovanou podpísané, aby
ju zaväzovali, a že inak sú neúčinné, súd poukazuje na to, že na uvedený právny vzťah treba aplikovať

ustanovenie § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže niet osobitnej právnej úpravy v Občianskom
zákonníku, podľa ktorého možno časť obsahu zmluvy určiť odkazom na všeobecné obchodné
podmienky. Preto súd súhlasí s názorom žalobcu, že časť obsahu spotrebiteľskej zmluvy môže byť
účinne upravený i vo všeobecných obchodných podmienkach. Všeobecné obchodné podmienky sú
vopred spracované, štandardizované texty, obsahujúce spravidla údaje, ktoré sa opakovane používajú

pri určitom type spotrebiteľských zmlúv. Hlavnou ich výhodou je, že umožňujú uzatvorenie zmluvy pri
zachovaní kvality všetkých zmluvných dojednaní. Žalovaná v konaní nenamietala, že by všeobecné
obchodné podmienky a úverové podmienky neboli súčasťou zmluvy, len namietala, že ich nepodpísala.
V konaní neoznačila žiaden dôkaz na preukázanie skutočnosti, že s nimi nebola pri uzatvorení úverovej
zmluvy oboznámená. Navyše oboznámenie s nimi potvrdila svojim podpisom na samotnej zmluve o

úvere.Pretoobchodnépodmienky,čiužvšeobecnéaleboďalšieúverovéobchodnépodmienkyžalovanú
zaväzujú rovnako ako samotná zmluva o úvere. Všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere, či už
všeobecné, alebo osobitné, či už vyžadované všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, alebo osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z., konkrétneustanovením § 9 ods. 2 sú v zmluve o úvere uvedené priamo. Žalovaná mala nepochybnú vedomosť
o tom, v akej výške je jej úver poskytnutý, za akú odplatu, v akej výške má splácať mesačné splátky,
kedy je splatnosť mesačných splátok, kedy má začať splácať úver, kedy je konečná splatnosť úveru,

aká je RPMN, aká je priemerná RPMN a aké sú celkové náklady na úver. Ani táto námietka žalovanej
preto neobstojí.

66. Napokon po posúdení zmluvy o úvere súd ani nezistil, že by táto obsahovala neprijateľné zmluvné
podmienky. Žalovaná napokon žiadnu konkrétnu neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmluve nevytkla.

Jej obrana spočívala, pokiaľ ide o samotnú zmluvu v zásade, že neobsahuje podstatné náležitosti, ktoré
žalovaná vytkla, s ktorou obranou sa súd však vysporiadal v tomto rozsudku.

67.Podľa§566ods.2Občianskehozákonníka,pričiastočnomplnenípeňažnéhodlhusaplneniedlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

68. Z obchodných úverových podmienok, konkrétne z časti B, bodu 5. podbodu 5.2. vyplýva, že pri
splácaní pohľadávky banky sa z došlých súm uhrádzajú jednotlivé záväzky dlžníka v tomto poradí:
splatné poplatky a náklady banky súvisiace s úverom v poradí od najskôr splatného záväzku, úroky z
omeškania podľa poradia od najskôr splatného úroku z omeškania, úroky z prečerpania podľa poradia
odnajskôrsplatnéhoúrokuzprečerpania,úrokypodľaporadiaodnajskôrsplatnéhoúrokuaistinaúveru.

Tietoobchodnépodmienkysúzáväznéprežalovanú.Súdsastotožňujesnázoromžalobcu,ževprípade
riadneho plnenia dlhu sa jedná o plnenie v splátkach a platby dlžníka sa započítavajú podľa dohody
zmluvných strán, čo v danom prípade bolo dojednané v uvedenom bode obchodných podmienok. Po
predčasnom vyhlásení splatnosti úveru už zo strany dlžníka nejde o plnenie v splátkach, nakoľko dohoda
o plnení dlhu v splátkach už nie je v platnosti, resp. došlo k jej zmene v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti úveru. V takomto prípade každé peňažné plnenie dlžníka je už potom potrebné započítať na
istinu dlhu v zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

69. Po preskúmaní výšky uplatnenej pohľadávky súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy
2.900,22 Eur a nepriznal nárok na zaplatenie sumy 95,01 Eur. V sume 95,01 Eur nepriznal nárok na

zaplatenie poplatkov vo výške 29,86 Eur, keď žalobca riadnym spôsobom nešpecifikoval, o aké poplatky
sa jedná, za aké úkony boli vyúčtované, ďalej v tejto sume nepriznal nárok na zaplatenie sumy 0,52 Eur z
titulu úrokov z omeškania rovnako pre nešpecifikovanie tohto nároku žalobcom, žalobca nešpecifikoval,
za čo tento úrok z omeškania bol vyúčtovaný, z akej sumy, za aké obdobie, akým percentom, ďalej v
sume 95,01 Eur nebola zohľadnená čiastka 64,63 Eur, ktorú žalobca resp. právny predchodca započítal

na rôzne poplatky v úhrade žalovanou čiastky 103,24 Eur. Tu uznal len poplatok za poistenie z úveru v
čiastke 38,61 Eur, ktorý bol preskúmateľný a dojednaný v zmluvných podmienkach (103,24 Eur - 38,61
Eur = 64,63 Eur). Potom žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 2.900,22 Eur (2.995,23 Eur - 95,01
Eur = 2.900,22 Eur). Sumu 29,86 Eur súd na poplatkoch žalobcovi nepriznal, sumu 65,15 Eur (64,63
Eur + 0,52 Eur), ktorú veriteľ započítal na rôzne poplatky resp. zmluvné pokuty a úrok z omeškania

súd zohľadnil na istinu, keď o túto sumu potom došlo k poníženiu istiny zo sumy 1.645,35 Eur na sumu
1.580,20 Eur.

70. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

71. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

72. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 tohto nariadenia, výška úrokov z omeškania
je o 5 %-nych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

73. Nakoľko žalovaná je v omeškaní, žalobcovi okrem prisúdenej istiny 2.900,22 Eur patrí i nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.580,20 Eur od 10.12.2019
do zaplatenia, keďže žalovaná je preukázateľne v tomto období v omeškaní s vrátením žalobcoviistiny 1.580,20 Eur. Žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania uplatnil v zákonnej výške, danej
citovaným nariadením.

74. V zvyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamietol

75. Na záver súd už len dodáva, že pri zohľadnení všetkých doterajších platieb žalovanou s pripočítaním
platby podľa tohto rozsudku (1.386,01 Eur + 2.900,22 Eur = 4.286,23 Eur), žalovaná neuhradí veriteľovi
ani to, čo sa zaviazala v zmluve o splátkovom úvere, keby úver splácala riadne a včas, tiež s trvaním

zmluvného vzťahu do 22.12.2023, čo je čiastka 4.550,52 Eur.

76. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Vo veci mal väčší
úspech žalobca, preto má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania úspechu a neúspechu vo veci,
ktorý predstavuje 94 % (2.900,22 ÷ 2.995,23 = 0,97, t.j. 97 %, 95,01 ÷ 2.995,23 = 0,03 t.j. 3 %, 97 %

- 3 % = 94 %).

77. Žalovaná je tak povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 94 %, do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP, podľa
ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).