Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Bohuš Hruška
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11C/8/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720200853
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2022:6720200853.17
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcov 1. C. P.,
rod. D., nar. XX. 8. XXXX, trvale bytom L. mieru XXXX/XX, XXX XX K., 2. C. G., rod. G., nar. XX. 2. XXXX,
bytom B. štvrť XXXX/XX, XXX XX Detva, obaja zastúpení UHRINČAŤ-VAJDA, s.r.o. Rybné námestie 1,
811 02 Bratislava, IČO: 51 308 185, proti žalovaným: 1. C. D., rod. D., nar. XX. 9. XXXX, bytom G. I XXX,
XXX XX K., 2. B. T., nar. XX.XX.XXXX, B. štvrť XXXX/XX, XXX XX K., občan SR, 3. R. T., rod. V., nar.
XX.XX.XXXX, Lúčna štvrť XXXX/XX, XXX XX K., občan SR, 4. W.. K. G., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX,
XXX XX X. D., občan SR, 5. C.. R. G., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX, XXX XX X. D., občan SR, 6.
N. I., nar. XX.XX.XXXX, B. štvrť XXXX/XX, XXX 12 Detva, občan SR, 7. P. L., nar. XX.XX.XXXX, B. štvrť
XXXX/XX, XXX XX Detva, občan SR, 8. I. L., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, Lúčna štvrť XXXX/XX, XXX XX
K., občan SR, 9. Ing. O. C., nar. XX.XX.XXXX, M.R.E. XXX/XX, XXX XX K., občan SR, 10. S. T., nar.
XX.XX.XXXX, A.Y. XXX/X, XXX XX K., občan SR, žalovaní 1, 2, 3, 6, 7, 8 a 10 zast. Ak Pekár, s.r.o.,
Kukučínova č. 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu žalobcov 1, 2, z a m i e t a .
II. Žalobcovia 1, 2 sú p o v i n n í nahradiť spoločne a nerozdielne žalovaným 1, 2, 3, 4, 5,
6, 7, 8 a 10 trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti Uznesenia súdu I. inštancie o
výške náhrady trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovia sa svojou žalobou zo dňa 24. 2. 2020 domáhali určenia , že nájomná zmluva zo dňa
9. 8. 2019, uzatvorená na jednej strane medzi žalovaným 1 - 6 (po oprave číselného značenia 1 -
9) ako prenajímateľmi a žalovaným 7 (10 po úprave číselného značenia žalovaných) ako nájomcom,
ktorej predmetom je prenájom nehnuteľnosti katastrálne územie K., obec K., okres K., zapísané na LV
č. XXXXX a to parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcela č. XXXX/XX, ostatná
plocha o výmere XXX m2 je neplatená. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. obec a okres K., zapísané na LV č. XXXXX a to parc. reg.
„C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, pričom
žalobca v I. rade je spoluvlastníkom X/X pomere vo vzťahu k celku a žalobca X rovnako v X/X pomere
vo vzťahu k celku. C. podielovými spoluvlastníkmi sú: žalovaný Martin D., podiel X/X, žalovaný B.
T. a manželka R. T. v X/X, žalovaný W.. K. G. a manželka C.. R. G. v X/X, žalovaný N. I. v podiele
X/X, žalovaný P. L. a manželka I. L. v podiele X/X a žalovaný W.. O. C. v X/X. X. C. D., B. T. a
manželka R. T., W.. K. G. a manželka C.. R. G., N. I., P. L. a manželka I. L. uzavreli ako podieloví
spoluvlastníci a prenajímatelia so žalovaným S. T. ako nájomcom nájomnú zmluvu zo dňa 9. 8. 2019
(deň podpisu poslednej osoby), ktorej predmetom je prenájom celej parcely č. XXXX/XX, ostatná plocha
o výmere XXX m2. Nájomná zmluva bola uzatvorená podielovými spoluvlastníkmi , ktorí v tom čase
disponovali podielmi v pomere 6/8 k celku. Nájomná zmluva bola uzatvorená výslovne proti ich vôli,ktorú prezentovali žalovaní vo viacerých správnych konaniach, dotýkajúcich sa spornej nehnuteľnosti a
vyslovene to oznámili aj listom zo dňa 4. 8. 2019 (stanovisko k návrhu nájomnej zmluvy). Na základe
stavebného povolenia mesta K. č.j.: XXXX/XXXX/Dka - rozh. zo dňa 22. 10. 2012 bola okrem iného
aj na parc. č. Q. č. XXXX/XX povolená stavba „W. výstavba 4 RD - B. štvrť“ stavebný projekt SO
XX Prístupová komunikácia. Stavebníkom bol M. T. a manželka Soňa. Osoba M. Kurica je totožná
s osobou S. T., jedná sa o chybu v písaní. Stavebné povolenie teda bolo vydané na manželov T.
ako pôvodných vlastníkov nehnuteľností , na ktorých mala byť umiestnená stavba. Po právoplatnosti
stavebného povolenia však manželia T. predali spornú parcelu č. XXXX/XX, jednak žalobkyni v I. rade za
kúpnu cenu 5 000, Eur a jednak žalobcovi v II. rade za kúpnu cenu 10 000,- Eur. Obdobné kúpne zmluvy
boli uzavreté aj s ďalšími osobami, čím manželia T. úplne stratili vlastnícke právo k spornej parcele a
podľa ich názoru aj postavenie stavebníka v stavebnom konaní, nakoľko nezostal ani spoluvlastnícky
podiel. Takto vysoké kúpne ceny boli s predávajúcimi manželmi Kuricovcami dohodnuté z dôvodu, že
kúpna cena mala zohľadňovať jednak hodnotu nehnuteľnosti ale predovšetkým v nej bola zahrnutá
cena za výstavbu prístupovej komunikácie, ktorá však mala byť vybudovaná pánom T. v ich prospech,
pričom vlastníkmi komunikácie sa logicky mali stať oni. Mesto Detva vydalo dňa 12. 6. 2017 kolaudačné
rozhodnutie, č.j. XXXX/XXXX K. - rozh. /X/XXXX, ktorým im bolo povolené užívanie stavby, umiestnenej
aj na spornej parcele, teda manželom Kuricovcom. Následne po obrane zo strany žalobcov, keďže
s tým nesúhlasili, aby mali manželia T. stavbu na ich pozemku, skolaudovanú v ich prospech, bolo
rozhodnutím Okresného úradu Zvolen č. OÚ - UV - OCDKP - XXXX/XXXXXX-XX zo dňa 10. 5. 2018
vyhovené Protestu Okresného prokurátora Zvolen, kolaudačné rozhodnutie bolo zrušené a vec bola
vrátená I. stupňovému správnemu orgánu. Paralelne so stavebným konaním prebiehalo na podklade
návrhu žalovaného S. T. aj územné konanie o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby.
Nakoľko nesúhlasí s vydaním územného rozhodnutia na umiestnenie stavby na pozemku , ktorým
sa má zabezpečiť prístup cez spornú parcelu č. XXXX/XX, došlo k prerušeniu územného konania a
S. T. bol odkázaný na podanie žaloby na súd. Pokiaľ sa týka nájomnej zmluvy jej podstatou je to,
že bola uzavretá za účelom prenechania celého predmetu nájmu, teda aj na žalobcov pripadajúcich
podielov „... do dočasného užívania za účelom vybudovania umiestnenia, vybudovania a skolaudovania
stavby „ Miestna komunikácia a inžinierske siete“ na pozemkoch parc. CKN č. XXXX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX a parc. R. č. XXXXX/XX v kat. úz. K.“. Prenajímateľ v zmysle uvedeného
súhlasil s umiestnením stavby, vydaním územného rozhodnutia, stavebného povolenia a kolaudačného
rozhodnutia na stavbu. Uvedená nájomná zmluva bola listom právneho zástupcu žalovaného S. T.
predložená tak do územného konania za účelom preukázaná prístupu k dotknutým nehnuteľnostiam a
umiestnenie stavby, ako aj do stavebného konania za účelom kolaudácie stavby v prospech domnelých
stavebníkov, t.j. manželov T., ktorí však nie sú vlastníkmi spornej parcely. Žalobcovia s uvedenou
nájomnou zmluvou nesúhlasia, tvrdia, že je neplatná a to z dvoch hlavných dôvodov. Prvý dôvod
neplatnostividia vjejrozpores§139ods.1Občianskehozákonníka,žalovanýAndrejT.spornúnájomnú
zmluvu predkladal do vyššie uvedených správnych konaní s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého : hospodárenie so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina, alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho
zákonníka: „správny úkon, týkajúci sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci
spoločne a nerozdielne.“ Uzatvorením nájomnej zmluvy, ktorá zaväzuje všetkých spoluvlastníkov bez
rozdielu a ktorá je primárne realizovaná nie za účelom dosahovania zisku alebo hospodárskeho výťažku
zo spoločnej veci ale za účelom jej predloženia do správnych konaní, ktorými majú byť zmenené
zásadným spôsobom práva, nielen spoluvlastníkov ale aj tretích osôb nie je možné považovať podľa
názoru za hospodárenie so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka ale za
právny úkon, týkajúci sa spoločnej veci v zmysle § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu
sa nedovolávajú práv prehlasovaných spoluvlastníkov a domáhajú sa určenia neplatnosti uvedenej
nájomnej zmluvy, nakoľko majoritní spoluvlastníci neboli oprávnení realizovať konkrétny právny úkon,
smerujúci k uzatvoreniu nájomnej zmluvy za účelom v nej uvedenom. Druhým dôvodom neplatnosti
nájomnej zmluvy je jej rozpor s dobrými mravmi. Žalovaní poznajú ich stanovisko vo veci a ich nesúhlas
s postupom, ktorý zvoli žalovaný S. T.. V priebehu niekoľkých rokov prebehlo niekoľko správnych konaní,
v ktorých sa aktívne bránili aj za pomoci štátnych orgánov, dozoru nad výkonom štátnej správy sa im
úspešne podarilo zabrániť protiprávnemu konaniu zo strany žalovaných, ktorí ich obmedzujú vo výkone
vlastníckeho práva, keďže v dôsledku sporu zatiaľ nebolo možné skolaudovať v ich prospech cestu ako
podielových spoluvlastníkov alebo faktických stavebníkov. Ďalej poukazovali na to, že žalovaný Martin
G. má spoluvlastnícky podiel zaťažený záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. a jeneprijateľné, aby uzavretie nájomnej zmluvy bez ich súhlasu došlo k zásahu do práv, nielen ich ale aj
hypotekárnej banky, v prospech ktorej je zriadené záložné právo. Súčasne poukázali na to, že žaloba
smeruje aj voči žalovanému Ing. O. C., ktorý síce nie je podpísaný na predmetnej nájomnej zmluve, ale
ako právny nástupca v podiele 1/8 , ktorý nadobudol po C. D. kúpnou zmluvou, podpísal vyhlásenie zo
dňa 15. 11. 2019, že nájomná zmluva je platná a účinná.
2. Okresný súd Zvolen, svojím uznesením 11 C 8/2020-188 zo dňa 24. 11. 2020 zastavil konanie voči
žalovanému v 9. rade W.. O. C., nakoľko právny zástupca žalobcov zobral žalobu voči nemu späť.
3. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 1. 3. 2022 uviedol, že žaloba žalobcov je určovacou
žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, teda je to žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem a nie je žalobou určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d)
CSP. Hoci zo žalobného návrhu vyplýva, že sa žalobcovia domáhajú neplatnosti nájomnej zmluvy, z
obsahu žaloby, t.j. rozhodujúcich skutočností vyplýva, že sa domáhajú určenia, že žalovaný 10 pán
T. nemá žiadne právo k pozemku parc. č. XXXX/XX kat. úz. K. z titulu napadnutej nájomnej zmluvy,
ktorej predmetom je prenechanie tohto pozemku do nájmu žalovaného 10, za účelom vybudovania
umiestnenia kolaudácie miestnej komunikácie a za účelom kolaudácie prístupovej cesty na tomto
pozemku, resp. že žalovaný 10 nie je nájomcom tohto pozemku z titulu tejto nájomnej zmluvy. Uvedené
koloruje aj s ich argumentáciou ohľadom preukázania naliehavého právneho záujmu s ňou súvisiacimi
predloženými dôkazmi, že predmetná nájomná zmluva bola predložená do viacerých správnych konaní,
za účelom preukázania práva žalovaného 10 ako iného práva k pozemku. Je pravdou, že sa žalobcovia
snažili preukázať, resp. vyargumentovať, že právo podať žalobu vyplýva z osobitného predpisu v zmysle
§ 137 písm. d) CSP, to však nemení nič na skutočnosti , že žaloba je podľa obsahu určovacia žaloba a
podľa § 137 písm. c) CSP, pričom žalobca túto žalobu nikdy nevylúčil, resp. trvali na tom, že žaloba je
určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) CSP. Úmyslom žalobcov nie je nikomu brániť vo výkone jeho
práv. Žalobcovia zaplatili žalovanému 10 za svoje spoluvlastnícke podiely na predmetnom pozemku
rádovo 15 000, Eur s tým, že na tomto pozemku bude vybudovaná prístupová cesta, ktorá bude slúžiť
na súkromné účely výlučne spoluvlastníkom pozemku, vlastníkom rodinných domov. Je logické, že
sa žalobcovia budú brániť, ak sa niekto bude snažiť bez ich súhlasu obmedziť ich vlastnícke právo
k pozemku, za ktoré riadne zaplatili nemalú čiastku s tým, že z ich súkromného vlastníctva sa stane
verejné prístupné priestranstvo bez akejkoľvek kompenzácie.
4. Právny zástupca žalovaných uviedol, že do konania žalobcovia nedoložili , resp. nepreukázali,
že existuje hmotno-právny predpis, ktorý by umožňoval žalovanie platnosti nájomnej zmluvy. Pokiaľ
žalobcovia namietajú mechanizmus hlasovania ostatných podielových spoluvlastníkov, treba uviesť, že
občiansko-právne úkony sú zásadne neformálne, teda nemusia mať písomnú formu a pokiaľ to zákon
výslovne neustanovuje. Zákon ani neupravuje spôsob, akým by rozhodovanie o spoločnou vecou malo
prebehnúť. Podieloví spoluvlastníci na znak prejavu vôle, týkajúcej sa hospodárenia so spoločnou vecou
pripojili k nájomnej zmluve vlastnoručné podpisy a v rámci svojich výpovedí počas konania potvrdili,
že s predmetnou nájomnou zmluvou súhlasia. Poukázali na to, že predmetná nájomná zmluva nemá
žiadny súvis s kolaudačným konaním, nakoľko predmetom tohto druhu stavebného konania je v zmysle
§ 81 Stavebného zákona najmä posúdenie, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie. Ustanovenie
§ 81 Stavebného zákona, predmetom konania nie je skúmanie vlastníctva alebo iného práva k pozemku
pod stavbou tak, ako je uvádzané žalobcami. Má preto za to, že preukázanie súhlasu spoluvlastníkov
pozemkovpodstavboujevdanomkonaníprávnebezpredmetné,zčohovyplývaajabsolútnynedostatok
naliehavého právneho záujmu žalobcov a teda vlastne aj s určením neplatnosti nájomnej zmluvy sa
postavenie žalobcov nemení. Toto vyplýva z rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby SR zo dňa 30.
1. 2020, č. 14472/2022/SCDPK/10743. Ministerstvo konštatovalo, že nebol do konania doložený žiadny
dôkaz, nakoľko neexistuje žiadny relevantný dôkaz, ktorý by usvedčoval iného vlastníka stavby ak v
konaní nebola predložená žiadna listina o právnom úkone, ktorým by Andrej T. s manželkou vyjadrili
svoju vôľu previesť oprávnených stavebníkov na odvolateľov alebo na inú osobu. Žalovaný 10 má teda
zabezpečovaný prístup a teda je tu ďalšia skutočnosť, ktorá preukazuje nedostatočný právny záujem
žalobcov. Žalobkyňa pokiaľ uvádzala, že nájomná zmluva je neplatná, pretože obchádza ustanovenie §
139 ods. 1 OZ a súčasne § 37 OZ, pretože v článku 2 účel nájmu sa uvádza, že uzatvorená zmluva sa
uzatvára za účelom kolaudácie. Nevedia v podstate uviesť, čo týmto žalobcovia mysleli, ale považujú
tento argument za absolútne neopodstatnený. Žalovaný poukazuje na to, že nájomná zmluva obsahuje
všetky podstatné náležitosti , stanovené občianskym zákonníkom. Predmetná nájomná zmluva upravuje
už tak vytýkanú výšku nájomného, dobu nájomného ako aj platnosť nájomného. Vo veci boli vypočutísvedkovia, boli vypočutí podieloví spoluvlastníci s tým, že tieto uviedli, že poverili žalovaného 10 , aby
zaobstaral všetky nevyhnutnosti, týkajúce sa nájomnej zmluvy. Občiansko-právne úkony sú neformálne,
nemusia mať písomnú formu, pokiaľ to zákon neustanovuje.
5. Súd sa oboznámil s výpisom z katastra nehnuteľností pre okres, obec a kat. úz. K., č. XXXXX,
s pripojenou fotografiou parc. reg. C XXXX/XX z Z. geodézie kartografie katastra SR, s nájomnou
zmluvou zo dňa 9. 8. 2019, s listom AK G., s.r.o. zo dňa 9. 9. 2019 pre Mesto Detva - stavebný úrad,
so stanoviskom k návrhu nájomnej zmluvy, so zaslanou výzvou na vyjadrenie zo dňa 25. 7. 2019,
ktorú adresovali žalobcovia žalovanému Andrejovi T. zo 4. 8. 2019, s kúpnou zmluvou XXXX/XX zo
dňa 17. 12. 2014, s dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa 20. 1. 2015, s kúpnou zmluvou zo dňa 13.
2. 2014 , so stavebným povolením zo dňa 22. 10. 2012 Mesta Detva, č. j. : XXXX/XXXX/DKa-rozh.,
s kolaudačným rozhodnutím Mesta Detva zo dňa 12. 6. 2017, č.j.: XXXX/XXXX/DKa-rozh.//9/2017,
s rozhodnutím Okresného úradu Zvolen zo dňa 10. 5. 2018 č. OÚ-ZV-OCDPK-2018/003541-12, s
Protestom prokurátora zo dňa 1. 2. 2018 č. Pd8/18/6611-8, s výzvou Okresného úradu Zvolen zo dňa
4. 4. 2018, s upozornením prokurátora zo dňa 3. 7. 2019 č. Pd XX/XX/XXXX-XX, s rozhodnutím Mesta
Detva, zo dňa 23. 9. 2019 č. XXX/XXXX/DKa-rozh., s upozornením prokurátora z 23. 12.2019 pre
Mesto Detva, s rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica zo dňa 13. 9. 2018, so súhlasom s
trojstrannou zmluvou zo dňa 10. 8. 2019, s vyhlásením dňa 15. 11.2019, so zmluvou o dielo č. X//XXXZ/
XX zo dňa 2. 4. 2013, s protokolom o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 30. 7. 2015, so základným
listom - adresárom, s pripojeným súhrnom, s technickou správou, s výzvou na vyjadrenie zo dňa 25. 7.
2019, s návrhom nájomnej zmluvy, s výzvou na zaslanie právoplatných dokladov zo dňa 4. 8. 2019, s
podacím lístkom, s čestným prehlásením z 20.4.2020, s kúpnou zmluvou, s vyjadrením Mesta Detva, so
žiadosťou o vyjadrenie Mesta Detva k návrhu trojstrannej zmluvy zo dňa 20. 4. 2020, s listom AK Pekár,
s.r.o. - doloženie nájomnej zmluvy a vyjadrenie zo dňa 13. 9. 2019 a zo dňa 9.9.2019, s rozhodnutím
Ministerstva dopravy a výstavby SR Sekcia výstavby z 15. 7. 2020 č. XXXXXX/XXXX/SV/XXXXX, s
rozhodnutím OÚ Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 26. 3. 2020, s rozhodnutím
OÚ Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 13. 9. 2018, s oznámením pošty - výsledok
reklamačného konania zo dňa 9. 8. 2019, s rozhodnutím OÚ Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej
politiky zo dňa 21. 12. 2020, s výpisom z katastra nehnuteľností pre okres, obec a kat. úz. K. č XXXXX,
platné ku dňu XX. 5. XXXX.
6. Žalobca v II. rade na pojednávaní dňa 25. 5. 2021 uviedol, že pokiaľ protistrana tvrdí, že oni boli
pri hlasovaní a že boli oboznámení s návrhom nájomnej zmluvy tak toto je hrubo zavádzajúce. Oni s
návrhom nájomnej zmluvy neboli vôbec oboznámení, pretože jemu domov prišiel iba anonymný list. K
anonymu sa on nemá ako vyjadriť. Na základe osobného stretnutia so žalovanými, keď sa ich spytovali,
tak im žalovaní tvrdili, že oni nájomnú zmluvu uzatvárať nejdú. Dátum uzavretia nájomnej zmluvy bol 26.
7. 2019 a jemu prišiel anonymný list 30. 7. 2019, až po uzavretí nájomnej zmluvy. Oni nie sú účastníkmi
nájomnej zmluvy, ktorá je podpísaná protistranou.
7. Žalobkyňa v I. rade na pojednávaní dňa 25. 5. 2021 uviedla, že ona sa v plnej miere stotožňuje s
vyjadrením žalobcu v II. rade, k hlasovaniu nájomnej zmluve nemohlo dôjsť, nakoľko ich spoluvlastníci
nikdy neoslovili. Podľa nej nevedia preukázať, že hlasovanie bolo. Prenajali ich spoluvlastnícky podiel
bez ich súhlasu.
8. Súd sa oboznámil s odstúpením nájomnej zmluvy zo dňa 26. 7. 2019, ktorej návrh bol podpísaný dňa
22. 6. 2021 W.. K. G. a C.. R. G., spolu s fotokópiou doručenky.
9. Žalovaný v 10. rade na pojednávaní dňa 19. 8.2021 uviedol, že on zotrváva na vyjadrenia svojho
právneho zástupcu. Ohľadom zhotovenia nájomnej zmluvy oslovil práve kanceláriu AK Pekár, s.r.o.
aby vyhotovili žalovanú nájomnú zmluvu. Potom každého jedného z nich oslovili, či budú súhlasiť s
touto nájomnou zmluvou. Oslovili teda spoluvlastníkov týchto nehnuteľností. Dospelo to k tomu, že 6
ti súhlasia a 2 nie. S vlastníkmi týchto nehnuteľností rokovali jednak on, ako aj advokátska kancelária.
Žalobcov kontaktoval iba písomne. K podpisu nájomnej zmluvy došlo tak , že tí 6ti s ktorými sa dohodol,
prišiel k nim domov a oni ju osobne podpísali. Žalobcov oslovil písomne. Za žalovanými on najprv
išiel osobne s predbežnou nájomnou zmluvou. Výšku nájmu dohadovali individuálne s jednotlivými
prenajímateľmi. Nesúhlasili obaja žalobcovia, poslali to pod jednou hlavičkou, v jednom liste, toto potom
odovzdal advokátskej kancelárii.10. Súd sa oboznámil s pripojenými fotografiami podacích lístkov, s dokladom o sledovaní zásielok.
11. Žalovaný v I. rade na pojednávaní dňa 7. 10. 2021 uviedol, že zotrváva na vyjadreniach svojho
právneho zástupcu s tým, že uviedol, že podľa neho sú zmluvy platné. Na neho nebol vyvíjaný žiadny
tlak, aby niečo podpísal. Za ním prišiel žalovaný v 10.rade, navrhol, ako to treba spraviť, aby sa
cesta odovzdala mestu. Najskôr sa o tom iba rozprávali. Dohodli sa na výške nájomného. Potom bola
prednesená táto nájomná zmluva a on s ňou prejavil súhlas bez výhrad. O žalobcoch vedel, že títo s
touto zmluvou nesúhlasia. On žalobcom žiadnu výzvu ohľadom tejto zmluvy neposielal. Mal informácie,
že túto výzvu im zaslal právny zástupca.
12. Žalovaný v II. rade na pojednávaní dňa 7. 10. 2021 uviedol, že zotrváva na vyjadreniach právneho
zástupcu s tým, že za ním prišiel pán Kuric s nájomnou zmluvou a on nemal žiadny dôvod s touto
nesúhlasiť. Predtým, ako bola uzatvorená nájomná zmluva tak oni ako spoluvlastníci nemali spoločné
stretnutie. Za ním bol pán Kuric osobne a spýtal sa ho či súhlasí s touto nájomnou zmluvou. Následne
bola pripravená nájomná zmluva. K nej nemal žiadne pripomienky. Dohodlo sa nájomné vo výške 800,-
Eur. Vedel o tom, že žalobcovia s touto nesúhlasia. On osobne žalobcom žiadnu výzvu na vyjadrenie k
nájmu neposielal, mali dohodu s pánom T., že so žalobcami bude rokovať on.
13. Žalovaná v III. rade na pojednávaní dňa 7. 10. 2021 uviedla, že zotrváva na vyjadreniach právneho
zástupcu s tým, že manžel uviedol všetko, čo chcela povedať ona a s týmto súhlasí. Uviedla, že si
nepamätá, či im od žalobcov bol doručený nejaký doporučený list. Tieto veci vybavoval manžel.
14. Žalovaný v IV. rade na pojednávaní dňa 7. 10. 2021 uviedol, že nájomnú zmluvu podpisoval v dobrej
viere, že môže narábať so svojím majetkom. Bolo to z toho dôvodu, aby mohla byť skolaudovaná cesta.
Za ním prišiel žalovaný v 10. rade Andrej T., aby tú zmluvu podpísal. Nemal voči nej výhrady, túto
podpísal. Bola dohodnutá suma 800,- Eur, tieto peniaze zatiaľ nemá. Podmienkou na ich vyplatenie bola
aj kolaudácia. On výzvu žalobcom neposielal a nepamätá si ani či nejaké vyjadrenie od žalobcov vtedy
prišlo. On spolu s manželkou zaslali aj vypovedanie tejto zmluvy a on teda už nie je prenajímateľom.
Vlastnícky podiel previedol na pani C. T..
15. Žalovaný v VI. rade na pojednávaní dňa 7. 10. 2021 uviedol, že trvá na vyjadrení svojho právneho
zástupcu s tým, že vo veci bolo všetko povedané. Jeho ohľadom nájomnej zmluvy oslovil žalovaný v
10 . rade pán Kuric, on voči tejto nájomnej zmluve nemal výhrady a tak ju podpísal. Dohodnuté bolo
nájomné vo výške 800, Eur pre všetkých za celú cestu. Peniaze za to zatiaľ nedostal ale peniaze mali
byť vyplatené až potom, keď bude cesta skolaudovaná. On osobne nezasielal žiadnu výzvu žalobcom
ohľadom uzatvorenia nájomnej zmluvy ale poveril ústne pána Kurica aby túto výzvu žalobcom poslal.
Nepamätal si, či od žalobcov v tom čase prišlo nejaké vyjadrenie ohľadom nájomnej zmluvy.
16. Žalovaný v VII. rade na pojednávaní dňa 7. 10. 2021 uviedol, že zotrváva na vyjadreniach právneho
zástupcu. Vo veci už bolo všetko povedané. Za ním prišiel pán S. T. ako aj za jeho manželkou, aby
vysvetlil im, čo je vo veci, že má právneho zástupcu, že to bude riešiť on. Prišiel s návrhom nájomnej
zmluvy a on voči tejto nemal výhrady. Potom nájomnú zmluvu podpísali. Bolo dohodnuté nájomné 800,-
Eur ročne pre všetkých. Zatiaľ peniaze nedostal. On osobne žalobcom žiadne výzvy ohľadom nájomnej
zmluvy neposielal. V tomto smere na to poveril pána S. T.. Nevedel uviesť, či v tom čase prišlo nejaké
vyjadrenie od žalobcov k tejto nájomnej zmluve.
17.ŽalovanývVIII.radenapojednávaní1.3.2022uviedol,žezotrvávanavyjadreníprávnejzástupkyne.
Uviedol, že nájomnú zmluvu ona podpísala, v tejto veci ju oslovil pán T.. Prišiel za nimi domov a ona
ju teda podpísala doma. Ohľadom tejto nájomnej zmluvy ona nekomunikovala s ostatnými účastníkmi
nájomnej zmluvy. Nevie o tom, že by existovalo nejaké spoločné rokovanie spoluvlastníkov ohľadom
tejto nájomnej zmluvy. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 800,- Eur. V podstate išlo o to, aby mali právo
prejazdu. Doteraz však nájomné z tejto nájomnej zmluvy nedostala. Ona nikdy nevyhlasovala, že je
spoluvlastníkom tejto prístupovej komunikácie. Čo sa týka tejto nájomnej zmluvy a prístupovej cesty, toto
mal na starosti manžel. Ona sa k tomu nevie vyjadriť. Nevie uviesť, kto je vlastníkom tejto prístupovej
cesty.
18. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je
alebo nie je, ak je na to naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,ak vyplýva z osobitného právneho predpisu alebo za d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.
19. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobcovia sa svojou žalobou zo dňa 20. 4.
2020 domáhali určenia, že nájomná zmluva zo dňa 9. 8. 2019, uzatvorená medzi žalovanými 1 - 9 ako
prenajímateľmi a žalovaným 10 ako nájomcom, ktorej predmetom je prenájom nehnuteľnosti v kat. úz.
obec a okres K., zapísané na LV č. XXXXX a to parc. reg. „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parc.
č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere XXX mX je neplatná. Prvý dôvod neplatnosti žalobcovia videli
v tom, že je v rozpore s § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný 10 spornú nájomnú
zmluvu predkladal do správnych konaní, či už stavebných alebo kolaudačných. Uzatvorenie nájomnej
zmluvy, ktorá zaväzuje všetkých spoluvlastníkov bez rozdielu a ktorá primárne je realizovaná nie za
účelom dosahovania zisku ako hospodárskeho výťažku zo spoločnej veci, ale za účelom jej predloženia
do správnych konaní, ktorými majú byť zmenené zásadným spôsobom práva, nielen spoluvlastníkov
ale aj tretích osôb. Nie je možné považovať podľa ich názoru za hospodárenie so spoločnou vecou v
zmysle § 139 ods. 2 OZ ale za právny úkon, týkajúci sa spoločnej veci v zmysle § 139 ods. 1 OZ. Druhý
dôvod neplatnosti nájomnej zmluvy videli v tom, že je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní poznali
ich stanovisko vo veci a to že s takýmto postupom nesúhlasili. V priebehu niekoľkých rokov prebiehalo
viacero správnych konaní, kde sa aktívne bránili protiprávnemu konaniu zo strany žalovaných, ktorí sa
ich svojím konaním snažili obmedziť vo výkone vlastníckeho práva, keďže v dôsledku týchto sporov
nebolomožnéskolaudovaťcestuvichprospechatútostálenemôžuužívať.Právnyzástupcažalovaných
prezentoval svoj názor, že sa jedná o žalobu v zmysle ustanovenia § 137 písm. d ) CSP a teda
na úspešnosť takejto žaloby je nevyhnutné, aby prípustnosť takejto žaloby vyplývala z osobitného
predpisu. Hoci najskôr žalobcovia sa snažili poukazovať na normy najmä stavebného zákona o tom, že
takáto žaloba je prípustná, konkrétne ustanovenie zákona však neuviedli. Právny zástupca žalovaných
poukazoval , že žiadny hmotno-právny predpis neumožňuje podanie takéhoto typu žaloby o určenie
nájomnej zmluvy. V poslednom vyjadrení právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní dňa 1. 3. 2022
tento uviedol, že sú toho názoru, že sa jedná o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, teda o žalobu
o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem a nie o žalobu o určenie
právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, keďže z obsahu žaloby vyplýva, že sa domáhajú určenia,
že žalovaný 10 pán Kuric nemá žiadne právo k pozemku parc. č. 7381/12 kat. úz. K. z titulu napadnutia
nájomnej zmluvy. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že z petitu podanej žaloby jasne vyplýva, že
žalobcovia sa domáhajú určenia neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 9. 8. 2019. Pokiaľ by žalobcovia
chceli určiť, že žalovaný 10 pán T. nemá žiadne právo k pozemku parc. č. XXXX/XX kat. úz. Detva
titulom napadnutej nájomnej zmluvy tak výrok ich petitu v žalobe mal aj tak znieť. Toto však žalobcovia
neurobili. Pokiaľ sa týka ustanovenia § 137 písm. c) d) CSP, toto je nová koncepcia, ktorú zaviedol
zákonodarca po prijatí civilného sporového poriadku. V tomto prípade sa rozlišuje klasická určovacia
žaloba podľa písmena c), keď sa jedná napríklad o určenie vlastníckeho práva, alebo o určenie, či
tá vec patrí do dedičstva a podobne a potom žaloba o určenie právnej skutočnosti, napríklad určenie
neplatnosti Zmluvy podľa písm. d). Ustanovenie písm. c) vychádzalo z dovtedajšieho ustanovenia § 80
písm. c) OSP s obmedzením, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak to
vyplývazosobitnéhopredpisu.Nanovojevpodstateupravenéustanoveniepísm.d)§137CSP.Právnou
skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu.
Najčastejšími právnymi skutočnosťami, závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od zmluvy, skončenie
pracovného pomeru výpoveďou a podobne. Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky
nepotrebnéanezmyselnéžalobyourčenieneplatnostialeboplatnostiprávnychúkonovainýchprávnych
skutočností,ktorévyvolávajúďalšiesporyamíňajúsaúčelužalobyurčovacej.Takátožalobajeprípustná
len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis. Tak, ako je tomu aj v tomto prípade.
Tak, ako to vyplýva z dôvodovej správy zákonodarcu, medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria
napríklad Zákonník práce, Zákon o dobrovoľných dražbách alebo aj Zákon o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách. V tomto prípade je nepochybné, že sa jedná o žalobu v zmysle § 137
písm. d) CSP, nakoľko žalobcovia sa v petite svojej žaloby jasne, zrozumiteľne a určite domáhali určenia
neplatnosti nájomnej zmluvy, teda žaloby o určenie právnej skutočnosti. Nakoľko však žalobcovia v
konaní nepreukázali, že by osobitný právny predpis umožňoval podanie určovacej žaloby o určenie
neplatnosti nájomnej zmluvy a podľa názoru súdu takýto osobitný predpis ani neexistuje, súd preto
žalobu žalobcov zamietol. Pokiaľ sa týka ostatných tvrdených skutočností, prípadne námietok, ktoré
boli vznesené voči uvedenej nájomnej zmluve, súd sa týmto ďalej ani nezaoberal, keďže jednoznačne
nebolo možné takto podanej žalobe vyhovieť.20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Nakoľko v konaní mali plný úspech žalovaní 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 10 súd im priznal plnú náhradu
trov konania voči žalobcom 1, 2, ktorí sú povinní platiť trovy konania spoločne a nerozdielne. O výške
náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa
§ 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 11 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.