Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. september 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/18/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113204054
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113204054.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcov: 1. A. D., R..

XX.XX.XXXX, D. N., U. XX, 2. X. D., R.. XX.XX.XXXX, D. N., U. XX, v konaní právne zastúpení S.. N. Č.,
O. I. I. C. N., H. XX, proti žalovaným: 1. E. I., R.. XX.XX.XXXX, D. N., U. XX, 2. O. F.Ä., R.. XX.XX.XXXX,
D. N., U. XX, 3. E.C. I., R.. XX.XX.XXXX, D. N., U. XX, v konaní právne zastúpené S.. W. Š., O. I. I. C.
I. R. C., Š. R. X, v konaní o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. určuje, že nehnuteľnosť registra C KN XXXXX/XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2,
zapísaná na LV XXXX, v katastrálnom území N., patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov,

II. priznáva žalobcom v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. až 3. rade v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadali súd, aby určil, že
nehnuteľnosť registra C KN XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, zapísaná na LV
XXXX v katastrálnom území N., patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Zároveň žiadali priznať
náhradu trov konania.

2. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej

na LV XXXX v katastrálnom území N., a to parcely registra C KN XXXXX/XX o výmere XXX m2 a
na tejto parcele stojaceho rodinného domu. Žalovaná v 1. rade spoločne s nebohým manželom S.
I. boli v minulosti vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX
v katastrálnom území N., mimo iného aj k parcele registra C KN XXXXX/XX. Žalovaná v 2. rade je
vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXXX v katastrálnom území N., pričom svoje vlastnícke
právo nadobudla na základe darovacej zmluvy a žalovaná v 3. rade svoje vlastnícke právo nadobudla
na základe dedičského rozhodnutia po svojom otcovi č. k. XXD XX/XXXX. Sporný pozemok od doby

výstavby rodinného domu, teda asi od roku XXXX, užívajú žalobcovia. Žalobcovia teda mali za to,
že minimálne od XX.XX.XXXX im začala plynúť vydržacia doba, keďže nehnuteľnosť dobromyseľne
užívali a najneskôr k XX.XX.XXXX nadobudli k tejto nehnuteľnosti vlastnícke právo. V priebehu konania
žalobcovia svoje nehnuteľnosti odpredali.

3. Žalované so žalobou nesúhlasili. Uvádzali, že žalobcovia nesplnili základné predpoklady pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Predovšetkým im chýba dobromyseľnosť, že im vec patrí.

Žalobcovia nemajú titul na vstup do držby, na základe ktorého by osvedčovali svoju dobromyseľnosť.
Po odpredaji nehnuteľnosti žalobcami žalované namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu na
strane žalobcov.4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s LV č. XXXX, XXXXX, XXXX, XXXXX v katastrálnom území
N., spismi stavebného úradu D. XXXXX/XXXX, C.. XXX/XXXX a C.. XX/XXXX, geometrickým plánom
č. XXX/XXXX, výsluchom svedkov, ohliadkou na mieste samom, oboznámením s fotodokumentáciou,

objednávkou č. XXX-XXX-XXXX-XX na geodetické práce - porealizačné zameranie rodinného domu
na parcele č. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, faktúrou č. XXXXXX, na základe ktorej boli uhradené
geodetické práce a výkony, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

5. Žalobcovia nadobudli nehnuteľnosť, ktorá je v súčasnosti zapísaná na LV č. XXXX v katastrálnom

území N., do bezpodielového spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy registrovanej bývalým Štátnym
notárstvomvPrešovepodčíslomW.X.XXX/XX.IšlooparceluregistraCKNXXXXX/XX.Natejtoparcele
začali stavať rodinný dom, ktorý bol ukončený v roku XXXX. Po ukončení výstavby rodinného domu bolo
uskutočnené porealizačné zameranie, tak ako to vyplýva aj zo spisu stavebného úradu. Na základe tohto
zamerania došlo k výstavbe plota medzi pozemkom žalobcov a žalovaných. Kolaudačné rozhodnutie na
predmetný rodinný dom bolo vydané dňa XX.XX.XXXX Mestským národným výborom v N.. Žalobca v 1.

radeuviedol,žepritomakozameriavalipozemokbolajmanželžalovanejv1.radeasúhlasilsvýstavbou
plota. Za života manžela žalovanej v 1. rade žiadne spory medzi susedmi neboli. Tieto vznikli až po tom,
čo žalovaná v 1. rade dala zamerať pozemok za účelom darovania časti nehnuteľnosti svojej dcére.

6. Žalobcovia sú taktiež vlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, a to parcely registra C KN

XXXXX/XX, ktorú nadobudli od mesta N. na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad
bol povolený pod č. C. XXXX/XXXX.

7. Žalované sú v súčasnosti evidované ako podielové spoluvlastníčky nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXXX, a to parcely C KN XXXXX/XX o výmere XXX m2, parcely C KN XXXXX/XX o výmere XX m2,

parcely C KN XXXXX/XX o výmere XX m2 a parcely C KN XXXXX/XX o výmere XX m2. Žalovaná v 1.
rade je vlastníčkou v 4/6-inách a žalované v 2. a v 3. rade každá po 1/6-ne, pričom tieto nehnuteľnosti
nadobudli titulom dedenia po svojom otcovi. Žalovaná v 2. rade je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej
na LV XXXXX, a to parcely CKN XXXXX/XX o výmere XXX m2, ktorú nadobudla na základe darovacej
zmluvy,vkladktorejbolpovolenýpodč.C.XXXX/XXXX.Napredmetnýchnehnuteľnostiachjepostavený

rodinný dom, ktorý sa začal stavať v roku XXXX.

8. Žalovaná v 1. rade potvrdila, že plot pri spornom pozemku stojí od roku XXXX. Taktiež uviedla, že
má vedomosť o tom, že čo sa týka určenia hranice medzi pozemkami žalobcov a ich pozemkom, túto
určoval geodet ešte niekedy v roku XXXX. Na neskoršie vytyčovanie pozemkov si nepamätala. Potvrdila,

že žiadny spor o hranicu so žalobcami od roku XXXX nemali.

9. Svedkovia žalobcov potvrdili, že medzi žalobcami a žalovanými, resp. ich právnym predchodcom,
žiadne spory neboli. Podľa svedka F. bolo urobené nové geometrické zameranie po výstavbe rodinných
domov a na základe tohto bol vyhotovený plot medzi pozemkami. Ďalší svedkovia potvrdili, že strany

sa dohodli, že časť hranice bude tvoriť živá stena so stromčekov, pričom boli vysadené podľa dohody
žalobcu v 1. rade a manžela žalovanej v 1. rade.

10. Svedok X.. D. - geodet, ktorý vyhotovoval geometrický plán č. XXX/XXXX, uviedol, že pri
vyhotovovaní tohto geometrického plánu zameriavali bod 1 až 6, pričom ďalšie body, mimo iného aj

existujúci plot, boli prevzaté z predchádzajúcich meraní. Svedok uviedol, že pre laika je posun hranice v
prírode o výmere XX m2 pri celkovej ploche pozemku XXX m2 ťažko zistiteľný, keďže XX m2 sa niekedy,
vzhľadom na kvalitu mapy, považuje za prípustnú odchýlku.

11. Zo stavebného povolenia na výstavbu rodinného domu žalobcov súd zistil, že vzdialenosť domu od

hranice pozemku C KN XXXXX/XX, ktorý je vo vlastníctve žalovaných, mala byť 2 metre. Zo stavebného
povolenia na výstavbu rodinného domu žalovaných súd zistil, že vzdialenosť od hranice pozemku C KN
XXXXX/XX, ktorý bol vo vlastníctve žalobcov, mala byť 4 metre.

12. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby

sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.13. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

14. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

15. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

16. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

17. Podľa § 134 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

18. V predmetom konaní súd predovšetkým skúmal, či na strane žalobcov existuje naliehavý právny
záujem, pôvodne v súlade s § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, v súčasnosti v súlade s § 137
písm. c) Civilného sporového poriadku. Naliehavý právny záujem spočíva v potrebe zosúladenia stavu
právneho so stavom faktickým. Má odstrániť stav neistoty medzi stranami konania. Naliehavý právny

záujem v konaní by neexistoval, ak by stav neistoty medzi stranami bolo možné odstrániť inak. Žalované
po odpredaji nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov spochybnili, či na strane žalobcov naďalej existuje
naliehavý právny záujem. Súd poukazuje na to, že žalobcovia, hoci už nie sú vlastníkmi vedľajšieho
pozemku, majú naďalej právo tvrdiť, že časť susedného pozemku nadobudli vydržaním počas doby,
kedy vlastnili susedný pozemok. Následne môžu žalobcovia s novým kupujúcim uzavrieť zmluvu aj v

tejto časti pozemku. Takýto stav žalobcovia nemôžu odstrániť inak než podaním takejto žaloby. Nie je
tu ani možné meniť subjekty na strane žalobcov, keďže nikoho nemožno nútiť, aby vystupoval v konaní
ako žalobca. Súd mal teda za to, že na strane žalobcov existuje naliehavý právny záujem na podaní
takejto žaloby.

19. Súd v konaní zistil, že na základe rozhodnutí Mestského národného výboru - finančného odboru v
N. o pridelení pozemku do osobného užívania, strany konania v roku XXXX nadobudli nehnuteľnosti o
výmere XXX m2 za účelom výstavby rodinných domov. Obe strany si na základe stavebného povolenia a
v súlade so stavebnou dokumentáciou rodinné domy postavili, tieto boli skolaudované a strany v konaní
ich roky bez akýchkoľvek sporov užívali.

20. V konaní bolo preukázané, že v súčasnosti existujúci plot medzi pôvodnou parcelou C KN XXXXX/
XX a parcelou C KN XXXXX/XX nestojí na katastrálnej hranici, ale na pôvodnom pozemku C KN XXXXX/
XX a hraničí s pozemkom C KN XXXXX/XX, ktorý je vo vlastníctve žalovaných, pričom v dôsledku toho
z pôvodnej parcely C KN XXXXX/XX vznikla sporná parcela C KN XXXXX/XX, ktorú z jednej strany

ohraničuje súčasná katastrálna hranica a z druhej strany plot, ktorý bol vytvorený žalobcami začiatkom
deväťdesiatych rokov. Žalobcovia tvrdili, že túto spornú časť parcely žalovaných nadobudli vydržaním
a vlastnícky im patrí. Žalované toto tvrdenie popierali a poukázali na to, že na strane žalobcov chýba
titul vstupu do oprávnenej držby.

21. Pri vydržaní, ako originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva, je potrebné, aby boli
splnené hmotnoprávne predpoklady, a to spôsobilý predmet vydržania, dobromyseľná, nikým nerušená
držba a zákonom stanovená desaťročná lehota tejto nepretržitej držby. Oprávneným držiteľom je ten,
kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí.
Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či

držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska
účastníka. Vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti
a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu
dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží
vec v omyle, že mu vec patrí a ide o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlnený je omyl, ku ktorému došlo

napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k.
5 Cdo/30/2010).22. Základným predpokladom oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo výkon práva
patrí. Dobrá viera je psychický stav držiteľa, ktorý sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, hoci v
skutočnosti tomu tak nie je. Musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať,

že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a musí trvať po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré
môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu
nadobudnutia veci a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t. j. tzv. titulu uchopenia sa držby. Oprávnená
držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby bol daný aj domnelý právny
dôvod. Oprávnená držba sa zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej

veci. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej
opatrnosti vyhnúť. Ide tu o opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska.

23. Súd mal za to, že nárok žalobcov je dôvodný, pričom vychádzal z toho, že žalobcovia na základe
kúpnej zmluvy nadobudli od právneho predchodcu Mesta N. pozemok za účelom výstavby rodinného
domu, ktorú aj realizovali. Pri výstavbe rodinného domu neporušili žiadnu svoju právnu povinnosť a

po výstavbe rodinného domu, ktorá bola uskutočnená v súlade so stavebným povolením a stavebnou
dokumentáciou, uskutočnili porealizačné zameranie, ktoré bolo nepochybne vykonané. Za vykonanie
zamerania bolo zaplatené, o čom svedčia predložené listinné dôkazy. Na základe tohto porealizačného
zamerania bol vyhotovený plot medzi pozemkami, pričom tak žalobcovia, ako aj žalovaná v 1. rade a jej
manžel rešpektovali toto porealizačné zameranie, nijako ho nerozporovali a rešpektovali aj žalobcami

novopostavený plot. Po ukončení výstavby svojho rodinného domu uskutočnili porealizačné zameranie
dňa XX.XX.XXXX taktiež žalovaná v 1. rade a jej manžel. Ani pri jednom z týchto zameraní nikto
nespochybňoval poverenou osobou uskutočnené meranie. Bolo nepochybne preukázané, že v súvislosti
s výstavbou rodinných domov došlo k rozsiahlym úpravám terénu v okolí týchto domov, a to navážaním
zeminy a zrovnávaním pozemkov, pričom terén značným spôsobom zmenil svoj vzhľad a charakter.

Súd sa stotožnil s argumentom žalobcov, že aj toto mohol byť dôvod určitého posunu hranice medzi
pozemkami.

24. Súd teda vychádzal z toho, že žalobcovia sa stali oprávnenými držiteľmi sporného pozemku, keďže
po výstavbe rodinného domu postupovali s obvyklou mierou opatrnosti a požiadali oprávnenú osobu

o zameranie ich pozemku a na základe tohto odborného zamerania potom uskutočnili výstavbu plota.
Žalobcovia boli v ospravedlniteľnom omyle v tom, že ich pozemok, ktorý im vlastnícky patrí, je ten, ktorý
im zamerala oprávnená osoba. V konaní nebolo preukázané, že by žalobcovia svojvoľne vyhotovili plot
na inom mieste, než im bolo určené.

25. Takýmto spôsobom oddelené nehnuteľnosti užívali obe strany bez akýchkoľvek sporov takmer 20
rokov. Táto skutočnosť medzi stranami konania ani sporná nebola. Pokiaľ došlo pri tomto porealizačnom
zameraní k chybe v meraní, vzhľadom na veľkosť samotného pozemku má súd za to, že pre laika ide
o taký posun hranice, ktorý nie je schopný vnímať. Toto potvrdil aj svedok - geodet X.. D.. Pri výmere
pozemkov, ktoré nadobudli strany od právneho predchodcu Mesta N. (XXX m2) a veľkosti sporného

pozemku XX m2 ide o 1/17-inu z celkovej výmery nehnuteľnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR XXCdo XXXX/XXXX, podľa ktorého ak sa nadobúdateľ nehnuteľnosti
chopí držby časti parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je
vlastníkom aj tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je v takom
prípade aj pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku.

26. Súd poukazuje aj na to, že pochybnosti o správnosti hranice nemohlo u strán vyvolať ani stavebné
povolenie, tak na jednej ako aj druhej strane, keďže obe tieto stavebné povolenia uvádzajú, v akej
vzdialenosti od spoločnej hranice sa majú nachádzať domy tak žalobcov, ako aj žalovaných, pričom
práve hranica pozemku XXXXX/XX, ktorá je rozdielna oproti katastrálnej, zodpovedá približne týmto

stavebným povoleniam.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že žalobcovia preukázali tak dobromyseľnosť držby,
keďže konali v ospravedlniteľnom omyle, nepretržitosť držby po celú zákonom stanovenú vydržaciu
lehotu a taktiež to, že držali predmet (nehnuteľnosť) spôsobilý k vydržaniu. Tým boli u žalobcov splnené

všetky podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Keďže žalobcovia sú manželia a k
vydržaniu došlo počas trvania manželstva, žalobcovia nadobudli nehnuteľnosť do BSM. Súd teda žalobe
v celom rozsahu vyhovel.28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Žalobcovia boli v konaní plne úspešní. Súd im teda priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.

1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.