Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. január 2021

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717211995
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2021:6717211995.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcu L. D., nar.
8. XX. XXXX, trvale bytom XXX, XXX XX U. zast. advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, so sídlom
Námestie SNP 41, Zvolen 960 01, IČO: 42 197 821 proti žalovanému I.. S. P., nar. 8. 1. XXXX, trvale
bytom I. XXX/XX, XXX XX Q. Q., zast. advokátskou kanceláriou Patajová, Pataj, s.r.o. so sídlom J.
Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e že žalobca je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XXX/
XXXXX na nehnuteľnostiach, vedených B. odborom G. úradu S., nachádzajúcich sa v katastrálnom
území B., G. B., okres S., zapísaných na LV XXX a to pozemkov:
a) U. registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria;
b) U. registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria;
pričom podľa zápisu na LV je v čase vyhlásenia rozhodnutia ako výlučný vlastník spoluvlastníckeho
podielu vedená žalovaná.

II. P. žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania, na účet právneho zástupcu
žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 12. 10. 2017 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXX/XXXXX na nehnuteľnostiach vedených B. odborom G. úradu

S., nachádzajúci sa v katastrálnom území B., v obci B., okres S., zapísaných na LV XXX a to pozemkov:
a) parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria; b) parcely registra
„C“ parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, zastavené plochy a nádvoria, pričom podľa zápisu na LV je v čase
vyhlásenia rozhodnutia ako výlučný vlastník spoluvlastníckeho podielu vedená žalovaná. Svoju žalobu
odôvodnila tým, že vlastníctvo žalovanej k pozemkom bolo na LV zapísané v konaní, vedenom vtedajšou
Správou katastra S. pod spisovou značkou S pričom ako titul nadobudnutia je uvedené Osvedčenie
N242/11, Nz 31625/11 zo dňa 30. 8. 2011. Listinou, na základe ktorej bol vykonaný príslušný zápis je

Notárska zápisnica o vyhlásení žalovanej o vydržaní pozemkov, spísaná na Notárskom úrade JUDr.
Anny Máčajovej v Zvolene Nz XXXXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX. V zmysle znenia Notárskej zápisnice
pozemky vznikli odčlenením od pôvodnej parcely registra „E“ parc. č. XXX o výmere XXXX m2, lesné
pozemky, zapísané na LV XXXX pre k.ú. B.. U. s parc. č. XXX je urbárskym pozemkom až do júna XXXX
bola výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXX/XXXXX aj na uvedenom pozemku
(ktorý nadobudla dedením v roku XXXX), teda aj v čase spísania vyššie uvedenej notárskej zápisnice

a zápisu žalovanej ako výlučného vlastníka pozemkov na LV, pričom je teda zjavné, že pozemky
vznikli odčlenením od pozemku z parc. č. XXX, ktorého podielovým spoluvlastníkom bola žalobkyňa
a to vo vlastníckom podiele vyššie uvedenom a podľa jej názoru je teda nesporné, že je podielovýmspoluvlastníkom pozemkov v rovnakom spoluvlastníckom podiele, keďže žalovanej nedala súhlas s
vydržaním vlastníckeho práva a na strane absentuje tiež objektívna dobromyseľnosť. E. § 134 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho

práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti, ustanovenej zákonom.
Vydržanievlastníckehoprávaje jehonadobudnutievdôsledkukvalifikovanejdržbyveci,vykonávanejpo
zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec
dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa
platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť

vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva
je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak
tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný , že
tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju
vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Predpoklad
dobromyseľnosti potrebnej na vydržanie vlastníckeho práva zodpovedajúceho je presvedčenie osoby,

ktorá pozemok užíva že tým pre seba vlastnícke právo vykonáva právom (oprávnene drží). Žalobca
tvrdil, že na strane žalovaného nikdy nedošlo k splneniu všetkých predpokladov vydržania pozemku
ako celku a teda ani jeho spoluvlastníckeho podielu veľkosti 215/44520 na pozemkoch a teda žalovaná
sa nikdy nestala výlučným vlastníckom tohto spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch a tento pritom
naďalej patrí žalobcovi. Žalovaná nikdy nemohla byť dobromyseľná v tom, že je výlučným vlastníkom

spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 215/44520 na pozemkoch, keďže či už žalovaná alebo právni
predchodcovia sa len chopili držby pozemkov ale bez akéhokoľvek právneho titulu, potrebného na takéto
vykonávanie držby a najmä vznik vlastníckeho práva vydržaním.

2. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že z ich pohľadu nie je účelné od nich požadovať, aby zabezpečili

účasť v konaní všetkých podielových spoluvlastníkov. Takýto názor je podľa nich už prekonaný. Evidujú
judikatúru súdov ako aj rozsudok ktorý predložila protistrana a tieto boli vydané ešte za účinnosti starého
zákona v pozemkových spoločenstvách. Žalobkyňa nikdy netvrdila ani netvrdí, že sporné pozemky sú
v súčasnosti spoločnou nehnuteľnosťou. Uvádzajú, že výbor pozemkového spoločenstva udelil súhlas
s vydržaním a urobilo sa to, že sa tento pozemok vyňal z režimu spoločnej nehnuteľnosti a týmto

momentom už sporné pozemky nie sú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti. Na škodu žalobkyne ako
vlastníčky spoločenského podielu na sporných nehnuteľnostiach nemôže byť to, že to bola žalovaná,
ktorásvojímkonanímspôsobilaneistotuvovlastníctvespornýchpozemkovaprávežalobkyňasavtomto
konaní túto neistotu snaží odstrániť. Takisto nemôže byť na škodu, že ostatní podieloví spoluvlastníci
sporných pozemkov neprejavili záujem o určenie vlastníckeho práva k týmto pozemkom. Z ich pohľadu

ani žalobkyňa ani súd nemôže nútiť ostatných podielových spoluvlastníkov k tomu, aby sa pripojili k
tomuto konaniu. Pokiaľ sa týka prezentovaného názoru žalovaného o tom, že žalobkyňa nemala mať
sama vecnú legitimáciu na podanie takejto žaloby. Toto je protiústavné, keďže nie je v silách žalobkyne
toto zabezpečiť a nie je to ani s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti. Je možné, že spravidla členmi
urbárskeho spoločenstva býva niekoľko 100 - 1000 osôb. Poukazuje na zjavné rozpory a prelomenie

vo vzťahu starého zákona a nového zákona o pozemkových spoločenstvách a to s prihliadnutím
na to, že starý zákon nedefinoval pojem spoločná nehnuteľnosť. Pri jej definícii sa vychádzalo z §
2 ods. 1 písm. a) tohto zákona 181/1995, kde s odkazom ešte na staré právne predpisy, či to boli
predpisy uhorského obyčajového práva sa uvádzalo to, čo je spoločná nehnuteľnosť direktívne určoval
zákon a to staré zákony platili ešte za čias uhorského práva a bralo sa to v podstate tak, že to, čo

bolo vtedy spoločnou nehnuteľnosťou, je spoločnou nehnuteľnosťou naďalej. Podľa starého zákona
takisto spoločná nehnuteľnosť bola vyslovene nedeliteľná, naopak nový zákon 97/2013, vyslovene
uvádza, že nie zákon určuje, čo je spoločná nehnuteľnosť, ale spoločná nehnuteľnosť je to, čo je
definované v zmluve, teda samotný zákon vyžaduje pri zmluve § 5 ods. 1 písm. c) vysloviť , aby bolo
uvedené katastrálne územie, listy vlastníctva a tieto pozemky sú potom spoločnou nehnuteľnosťou. Z

ich pohľadu je teraz objektívne, že sporné nehnuteľnosti nie sú a nemôžu byť spoločné nehnuteľnosti
preto sa na nevzťahuje právna argumentácia žalovaného ani rozsudok Krajského súdu s tým, že
tento bol ešte vydaný za účinnosti starého zákona. Oni tvrdia, že žalované nehnuteľnosti už nie sú
spoločnou nehnuteľnosťou s tým, že vychádzajú z toho, že bol daný súhlas s vydržaním zo strany výboru
pozemkového spoločenstva. Podľa ich názoru týmto úkonom prestali byť tieto pozemky spoločnou

nehnuteľnosťou.

3. Právny zástupca žalovanej uviedol, že podľa ich názoru nie je v tomto spore dôležité, či v čase,
keď došlo k spísaniu notárskej zápisnice bol účinný ešte starý alebo nový zákon, jedná sa o to, že užv čase nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanou, resp. ešte predtým to bolo súčasťou spoločných
nehnuteľností, ktorá v zmysle starého zákona bola nedeliteľná a členovia pozemkového spoločenstva
boli podielovými spoluvlastníkmi. Z tohto dôvodu naďalej platí to, že žalobkyňa nemá aktívnu vecnú

legitimáciu. Podľa ich názoru vzhľadom na právny osud týchto sporných nehnuteľností je zrejmé, že
jediným nositeľom hmotno-právneho oprávnenia je pozemkové spoločenstvo, resp. jeho členovia. Ide o
nerozlučné spoločenstvo rozsudok, ak by bol vydaný v prospech žalobkyne musel by sa vzťahovať na
všetkých členov pozemkového spoločenstva. Z tohto pohľadu nie je tu daná aktívna vecná legitimácia.
Vzhľadom na aktuálny stav, súd ani nemôže rozhodnúť rozsudkom tak, ako je to uvedené v petite

žaloby, kvôli tomu žalobkyňa už nie je členom pozemkového spoločenstva. Tým, že sa jedná o podielové
spoluvlastníctvo je nevyhnutné, aby sa rozsudok vzťahoval na všetkých podielových spoluvlastníkov. Ak
by sa vzťahoval iba na jedného z podielových spoluvlastníkov, právne postavenie ostatných podielových
spoluvlastníkov by bolo vzhľadom na subjektívnu záväznosť rozsudku neisté. Typovo teda nie je daný
ani naliehavý právny záujem, pretože rozsudok v prospech žalobcu by umocnil právnu neistotu a viedlo
by k ďalším sporom.

4. Okresný súd Zvolen, svojím rozsudkom 17C 44/2017-96 zo dňa 24. 4. 2018 žalobu žalobkyne
zamietol. Voči tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Krajský súd Banská Bystrica svojím
uznesením 13Co 302/2018-151 zo dňa 27. 8. 2020 rozsudok Okresného súdu zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd Banská Bystrica vo svojom odôvodnení rozsudku

uviedol, že Okresný súd zaujal nesprávny záver o nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne. Žalobkyňa
až do júna 2017 bola spoluvlastníčkou zvyšujúcej časti parcely V. XXX v k.ú. B., z ktorých reálnym
odčlenením vznikli sporné parcely. Kúpnou zmluvou č. V XXXX/XXXX žalobkyňa na svojho syna T.
D. nepreviedla spoluvlastnícky podiel k sporným pozemkom parc. č. K. XXXX/X a parc č. K. 10XX/
X, ktoré vznikli reálnym odčlenením na základe geometrického plánu z roku XXXX od pôvodnej

parcely V. XXX. Nemohla ho previesť, pretože spoluvlastnícky podiel k sporným pozemkom parc.
č. K. XXXX/X a K. XXXX/X bol už v roku XXXX dotknutý vyhlásením žalovanej o vydržaní tohto
spoluvlastníckeho podielu k týmto pozemkom osvedčený notárskou zápisnicou zo dňa XX. 8. 2011.
Žalobkyňavroku2017nebolaoprávnenánakladaťsospoluvlastníckympodielomkspornýmpozemkom,
pretože jej spoluvlastnícke právo bolo dotknuté iným vlastníckym titulom a to vydržaním. Žalobkyňa

preukázala, že je nositeľkou tohto hmotno-právneho nároku keďže bola pôvodnou spoluvlastníčkou
sporných pozemkov, keď spoluvlastnícky podiel k sporným pozemkom nadobudla dedením. Práve
sporný spoluvlastnícky podiel k parc. č. CKN XXXX/X, XXXX/X bol dotknutý osvedčením o jeho
vydržaní vo forme notárskej zápisnice zo dňa 30. 8. 2011, kedy žalobkyňa preukázateľne ešte bola
spoluvlastníčkou tohto spoluvlastníckeho podielu k dotknutým pozemkom. Ak potom sporné pozemky

tvorili tie spoločné nehnuteľnosti, k dotknutiu spoločných nehnuteľností v súvislosti s porušením zákona
o pozemkových spoločenstvách tak mohlo dôjsť len v súvislosti s osvedčením o vydržaní vlastníckeho
práva, resp. spoluvlastníckeho podielu k spoločnej nehnuteľnosti osvedčením zo dňa 30. 8. 2011 avšak
nie podľa zákona č. 97/2013 Z.z. ale podľa zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách
v znení neskorších právnych predpisov, ktoré prípadné dotknutie však žalobkyňa žiadnym spôsobom

nezavinila, keďže súhlas k vydržaniu za žalobkyňu udelilo samotné spoločenstvo. Záver Okresného
súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne na podanie žaloby tak nebol správny. Obdobný
právny záver už zaujali súdy v iných rozhodnutiach, napríklad rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k.
14C 47/2017 zo dňa 26. 6. 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 16Co
340/2018-209 zo dňa 21. 11. 2019 a iné kde na strane žalobkyne vystupovala žalobkyňa L. D..

5. Súd z čiastočného výpisu LV č. XXXX pre okres S., obec a kat. úz. B. zistil, že ku dňu XX. XX.
XXXX bol spoluvlastníkom v podiele XXX/XXXXX na pozemkoch parcely č. XXX ako aj ďalších tam
uvádzaných T. D.. Titulom nadobudnutia bola kúpna zmluva V 1801/2017 z 27. 6. 2017. V iných údajoch
tohto výpisu LV je uvedené, že pozemky tvoria spoločnú nehnuteľnosť pozemkového spoločenstva -

urbárska spoločnosť B..

6. Súd z výpisu z LV č. XXX pre okres S., obec a kat. úz. B. zistil, že žalované nehnuteľnosti a to pozemky
parc. registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XX mX zastavané plochy a nádvoria a parc. registra „C“
parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria je žalovaná, ktorej predchádzajúce

meno v tom čase bolo P. S. W.. Ako titul nadobudnutia uvedeného osvedčenia M Nz XXXXX/XX zo dňa
XX. 8. XXXX.7. Súd z M. zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX zo dňa XX. 8. XXXX zistil, že
táto bola spísaná na Notárskom úrade JUDr. Anny Máčajovej, kde sa dostavila žalovaná a vyhlásila,
že splnila zákonné podmienky pre vydržanie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa zákona č. 323/92

Zb. v znení zákona 230/95 Z.z., zákona č. 397/2000 Z.z. ako aj podľa zákonných ustanovení § 134
Občianskeho zákonníka a nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obec a kat. úz. Kováčová:
KN-C parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria XX m2, KN-C parc. č. XXXX/X zastavané plochy
a nádvoria XX mX v celosti. Tieto pozemky boli zamerané geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/
XXXX od vyhotoviteľa L. kancelária Ing. Šramka Zvolen a vznikli odčlenením dielov 1-30 mX do KN-

C parc. č. XXXX/X a dielov X-XX mX do KN-C parc. č. XXXX/X z pôvodnej KN-E parc. č. XXX A.
XXXXX mX vedená na LV č. XXXX, k.ú. B.. F. právo k týmto nehnuteľnostiam zdôvodnila právnym titulom
vydržania vlastníctva na podklade kúpy. Právnym titulom nadobudla do vlastníctva stavbu rekreačnej
chaty súp. číslo XXX na KN-C parc. č. XXXX/X. A. bola postavená v roku XXXX a ona ju nadobudla
do vlastníctva zmluvou V XXXX/XX. Spolu s chatou vstúpila do držby a užívania žiadaných pozemkov.
Chatabolanadobudnutádovlastníctvafyzickejosoby,ktoráokremvlastníctvastavbyužívalaajpozemky

z neznámeho právneho titulu. Predložila aj uznesenie z VZ pozemkového spoločenstva - urbárskej
spoločnosti Kováčová zo 4. 3. 2006, kde Valné zhromaždenie prijalo rozhodnutie o udelenie súhlasu a
schválení práv členov výboru tohto spoločenstva záväzne sa „.... vyjadrovať a dávať súhlas k vydaniu
notárskeho osvedčenia o nadobudnutí vlastníctva pozemkov Obec a kat. úz B., ktoré sú vo vlastníctve
členov spoločenstva ... „ Predstúpili PaedDr. L. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., Q. XXX/XX a R. N.,

nar. XX. 8. XXXX, bytom B., R. XXX/XX, ktoré ako splnomocnení zástupcovia za dotknutých vlastníkov
a členov spoločenstva uviedli: „v zmysle vyššie citovaného uznesenia VZ sme oprávnení udeliť súhlas
pre účastníka, aby si upravil svoje vlastnícke práva k žiadaným pozemkom vydržaním, pretože užíva
pozemky viac ako XX rokov, so započítaním doby držby právnym predchodcom. Dojednanú cenu za
nadobudnutie vlastníctva k týmto pozemkom vydržaním pre spoločenstvo bola vyplatená vo výške 3

811,36 Eur + spätné nájomné po dobu 2 roky spolu vo výške 55,76 Eur. Takéto vyhlásenie, ktoré bolo
urobené pred notárkou potom notárka osvedčila.

8. Súd z kúpnej zmluvy F zo dňa 6. 9. XXXX zistil, že V XXXX/XX zo dňa 6. 9. XXXX zistil, že žalovaná
kúpila od predávajúcej nehnuteľnosti, zapísané na B. úrade Q. Q., P. katastra S. na LV č. XXX v

katastrálnom území B. a to rekreačnú chatu č.XX, nachádzajúcu sa v B..

9. Súd z uznesenia z Valného zhromaždenia Pozemkového spoločenstva - Urbárskej spoločnosti
Kováčová, konaného dňa 4. 3. XXXX v B. zistil, že v bode III bod 5 je uvedené: „oprávnenie výboru
záväzne sa vyjadrovať a dávať súhlas s vydaním notárskeho osvedčenia o nadobudnutí vlastníctva

pozemkov k.ú. B. , ktoré sú vedené v P. katastra S. pre obec B. za dobromyseľnú odplatu schválenú na
VZ XXX,- Sk/mX pre jej žiadateľov. Notárske osvedčenie musia podpísať dvaja členovia výboru.

10. Súd zo Zmluvy o založení pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou zo dňa 6. 3. 2004
zistil, že majetková podstata spoločenstva sa nahcádza v katastrálnom území B., A., Q. a je vedená na

LV č. XXXX katastrálne územie B. o výmere XX,XX hektárov a na ďalších tam uvádzaných LV.

11. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 8. 12. 2020 uviedol, že naďalej zotrvávajú na ich
právnom stanovisku, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení tak, ako je to špecifikované
v petite žaloby. Podľa ich názoru sa Krajský súd pri vyslovení svojho právneho názoru nedostatočným

spôsobom zaoberal otázkou charakteru ním tvrdenej neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého
žalovaná nadobudla predmetné nehnuteľnosti. Nejedná sa o prípad relatívnej neplatnosti právneho
úkonu a musí potom logicky ísť len o prípad absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Ak by sa
stotožnili so záverom odvolacieho súdu musia vychádzať z tej situácie, že celý tento právny úkon je
absolútne neplatný nie len jeho časť. V takomto prípade by potom súd rozhodnutím na základe precízne

formulovaného petitu žaloby žalobkyne mal rozhodnúť tak, že svojím rozhodnutím obnoví právny stav,
platný v čase pred vykonaním absolútne neplatného právneho úkonu. Ak by súd postupoval takýmto
spôsobom zisťoval by, či na takomto určení má žalobkyňa naliehavý záujem, musel by dospieť k záveru,
že takýto naliehavý právny záujem na jej strane existuje, nakoľko už nie je členkou pozemkového
spoločenstva. Druhým dôvodom je to, ako je formulovaný petit, ktorý však nesmeruje k obnoveniu

pôvodne platného právneho stavu.

12. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní 8. 12. 2020 uviedol, že v zásade dotknuté pozemky
nie je možné označiť za spoločnú nehnuteľnosť, nakoľko tieto sa nachádzajú vo výlučnom vlastníctvežalovanej. Majú za to, že naliehavý právny záujem je eterminovaný v tomto prípade ochranou práva a
právom chránených záujmov, ktoré v tomto prípade nie je možné riešiť iným spôsobom.

13. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať

podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

15. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

16. Podľa § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú

jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné.

17. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykoná.

18. Podľa § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý
vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové
tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon
neustanovuje inak.

19. Podľa § 154 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

20. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

21. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

22. Podľa § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka, držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý
alebo opätovný výkon.
23. Podľa § 130 os. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

24. Podľa § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ
rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

25. Podľa § 130 ods. 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu

nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom
zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však
nenahrádzajú.

26. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

27. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.28. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb ( § 125).

29. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

30. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

31. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

32. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.

33. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

34. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

35. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

36. Podľa § 869 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnym úkonom urobeným v čase troch
rokov pred účinnosťou tohto zákona, pokiaľ dôvod odporovateľnosti trval aj po účinnosti tohto zákona;
toto právo však treba uplatniť do jedného roka po účinnosti tohto zákona, inak zanikne.

37. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

38. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

39. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak. 2a)

40. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.
Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia, že je spoluvlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
XXX/XXXXX na nehnuteľnostiach, vedených G. úradom S., odbor katastrálny, nachádzajúci sa v
katastrálnom území B., obec B., okres S., zapísaných na LV č. XXX a to pozemkov:

a) U. registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria;
b) U. registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria;
pričom podľa zápisu na LV je v čase vyhlásenia rozhodnutia ako výlučný vlastník spoluvlastníckeho
podielu vedený na žalovanú. R. je zápis z LV č. XXX zo dňa XX. XX. XXXX , kde v celosti na týchto
parcelách je zapísaná žalovaná. S. tak podala určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP s tým, že

z tohto zákonného procesného ustanovenia vyplýva, že takáto žaloba je procesne pripravená len vtedy,
ak je na takejto žalobe preukázaný naliehavý právny záujem. Žalobkyňa tak bola povinná preukázať,
že má na požadovanom určení právny záujem. Súd v súlade s § 137 písm. c) CSP je vždy povinný v
konaní zisťovať a vyhodnotiť, či určovacia žaloba je procesne prípustná lebo až po takomto vyhodnotení
je dôvodné skúmať, či žaloba obstojí z hmotno-právneho hľadiska. V tomto smere je povinný viesť

i dokazovanie, nevyhnutné na ustanovenie záveru, že žaloba je procesne prípustná. V konaní bolo
zistené, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Žalovaná je
zapísaná ako výlučný vlastník v celosti predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností na LV č. 617
pre k.ú. B.. Z notárskej zápisnice Nz XXXXX/XXXX M. XXXXX/XXXX zo dňa XX. 8. XXXX, spísanej naM. úrade T.. Anny Máčajovej, vo Zvolene vyplýva, že žalovaná požiadala o vydržanie týchto pozemkov s
tým,žepozemkybolizameranégeometrickýmplánomč.10928634-41/2011odvyhotoviteľaIng.Šramku
Zvolen. Štatutárni zástupcovia urbárskeho spoločenstva Kováčová uviedli, že vyjadrujú a dávajú súhlas

k vydaniu notárskeho osvedčenia o nadobudnutí vlastníctva pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve členov
spoločenstva. Ďalej je uvedené, že v zmysle uznesenia VZ sú oprávnení udeliť súhlas pre účastníka,
aby si upravila svoje vlastnícke práva k žiadaným pozemkom vydržaním, pretože užíva pozemky viac
ako 10 rokov so započítaním doby držby právnym predchodcom. Dojednanú cenu za nadobudnutie
vlastníckeho práva k týmto pozemkom vydržaním pre spoločenstvo bola vyplatená vo výške 3 811,36

Eur + spätné nájomné po dobu 2 rokov spolu vo výške 55,76 Eur. V zápisnici sa ďalej uvádza, že
držba nehnuteľností bola vykonávaná od roku 1970 ešte právnymi predchodcami vo vlastníctve stavby
rekreačnej chaty a to za účinnosti zákona č. 40/1964 Zb. Pretože tento zákon neprevzal ustanovenia
zo svojho predchodcu zákona č. 141/1950 Zb. o vydržaní, nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo
k pozemkom podľa tohto zákona. V zápisnici bolo tvrdené, že zákonné podmienky pre nadobudnutie
vlastníctva vydržaním boli naplnené až podľa zákona 131/1982 Zb. - jeho novely a to ku dňu 1. 4 1984.

Takto boli splnené podmienky oprávnenosti držby a dobromyseľnosti tak v čase vstupu do nej ako
aj počas celej doby jej trvania a najmä je podmienka 10 rokov trvajúcej držby a to ešte jej právnym
predchodcom vo vlastníctve stavby , ktorý aj vlastníctvo pozemkov vydržal. Z notárskej zápisnice
potom vyplýva, že vyhlásenie vydržaním boli dotknuté spoluvlastnícke práva žalobkyne k sporným
parcelám. Žalobkyňa bola osvedčením vydržaním dotknutá vo svojom spoluvlastníckom práve k týmto

častiam v pôvodných parceliach, ktoré sú predmetom sporu. Za takéhoto stavu existuje stav objektívnej
právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, preto
žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento existoval v čase podania žaloby
ako aj v čase prebiehajúceho pojednávania. V prípade vyhovenia žalobe, žalobkyňa môže dosiahnuť
pre seba priaznivejšie právne postavenie, keďže by bola ako spoluvlastníčka zapísaná k sporným

nehnuteľnostiam a to na základe súdneho rozhodnutia do Katastra nehnuteľností na úkor žalovanej. V
danomprípadežiadnouinoužalobou,napríkladnaplnenínemožnoodstrániťstavprávnejneistotymedzi
stranamisporu,pretožalobkyňamánaliehavýprávnyzáujematentopreukázalnapožadovanomurčení.
Na základe týchto skutočností súd potom žalobu žalobkyne pripustil ako procesne dovolenú podľa §
137 CSP. V tejto súvislosti súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že pôvodne bola žaloba zamietnutá

práve z toho dôvodu, že súd mal za to, že nie je preukázaný naliehavý právny záujem. V tejto súvislosti
súd poukazuje na právny názor, vyslovený odvolacím súdom v danej veci vo svojom uznesení 13Co
302/2016-151 s tým, že KS uviedol, že OS zaujal nesprávny záver o nedostatku aktívnej legitimácie
žalobkyne. Pokiaľ Okresný súd zamietol žalobu argumentujúc, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nesprávne právne vec posúdil. Súd ďalej

poukazuje na to, že Okresný súd je viazaný názorom, ktorý vyslovil odvolací súd.

41. Po procesnom pripustení žaloby sa súd zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobkyne na podaní
žaloby. Nehnuteľnosť bola prevedená na tretiu osobu v júni 2017 a to na syna žalobkyne T. D.. Žalobkyňa
však prevodom, ktorý urobila v roku 2017 na svojho syna T. D. nemohla previesť spoluvlastnícky podiel k

sporným pozemkom parcelné číslo CK XXXX/X a parc. č. CK XXXX/X, ktoré vznikli reálnym odčlenením
na základe geometrického plánu z roku XXXX od pôvodnej parcely V. XXX. Nemohla ho previesť,
pretože spoluvlastnícky podiel k sporným pozemkom parc. č. K. XXXX/X a K. XXXX/X boli už v roku
XXXX dotknuté vyhlásením žalovanej o vydržaní tohto spoluvlastníckeho podielu k týmto pozemkom,
osvedčených notárskou zápisnicou zo dňa 30. 8. 2011. Žalobkyňa teda v roku 2017 nebola oprávnená

nakladať so spoluvlastníckym podielom k sporným pozemkom, pretože jej spoluvlastnícke právo bolo
dotknuté iným spoluvlastníckym titulom a to vydržaním. Žalobkyňa preukázala, že je nositeľnou tohto
hmotnoprávneho nároku, keď bola pôvodnom vlastníčkou sporných pozemkov. Keď spoluvlastnícky
podiel k sporným pozemkom nadobudla dedením. Práve sporný spoluvlastnícky podiel k parcele č.
1046/1 a XXXX/X bol dotknutý osvedčením o jeho vydržaní vo forme notárskej zápisnice zo dňa XX.

8. XXXX, kedy žalobkyňa preukázateľne ešte bola spoluvlastníčkou tohto spoluvlastníckeho podielu k
dotknutým pozemkom. Ak potom sporné pozemky tvorili spoločnú nehnuteľnosť k dotknutiu spoločnej
nehnuteľnosti v súvislosti s porušením zákona o pozemkových spoločenstvách tak mohlo dôjsť len v
súvislosti s osvedčením o vydržaní vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho podielu k spoločnej
nehnuteľnosti osvedčením zo dňa 30. 8. 2011 podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. o pozemkových

spoločenstvách, ktoré prípadné dotknutie žalobkyňa žiadnym spôsobom nezavinila, keďže súhlas k
vydržaniu za žalobkyňu vydalo samotné pozemkové spoločenstvo. Okresný súd je teda toho názoru,
že žalobkyňa má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby.42. Podľa § 8 ods. 1 Zákona 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, spoločnou nehnuteľnosťou
na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov
a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy.2) Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti možno

zrušiť a vyporiadať podľa osobitného predpisu.11) Spoločnou nehnuteľnosťou nie je stavba.

43. Podľa § 9 ods. 8 Zákona 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, ak vlastník podielu na
spoločnej nehnuteľnosti prevádza spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je povinný ho ponúknuť
ostatným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti; podiel možno ponúknuť prostredníctvom

výboru. Ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov alebo v ich mene spoločenstvo podľa
odseku 10, možno ho previesť tretej osobe.

44.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žekúpnouzmluvouVXXXX/XXXXžalobkyňana
svojho syna nepreviedla spoluvlastnícky podiel k sporným pozemkom, ktoré vznikli reálnym odčlenením
na základe geometrického plánu v roku 2011. Nemohla ho previesť, pretože spoluvlastnícky podiel

k sporným pozemkom bol už v roku 2011 dotknutý práve vyhlásením žalovanej o vydržaní tohto
spoluvlastníckeho podielu k týmto pozemkom 2011. Žalobkyňa v roku 2011 nebola oprávnená nakladať
so spoluvlastníckym podielom k sporným pozemkom, pretože jej spoluvlastnícke právo bolo dotknuté
iným vlastníckym titulom a to vydržaním. Nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu zvyšujúcej časti
sporných pozemkov Ján D. tak nemôže byť nositeľom hmotno-právneho nároku, o ktorom v konaní

ide, pretože tento nikdy nebol vlastníkom resp. spoluvlastníkom sporných pozemkov. Naopak žalobkyňa
preukázala, že je nositeľnou tohto hmotno-právneho nároku, keďže bola pôvodnom spoluvlastníčkou
sporných pozemkov, keď tento spoluvlastnícky podiel sporných pozemkov nadobudla dedením. Sporné
pozemky tvorili tiež spoločnú nehnuteľnosť. K dotknutiu spoločnej nehnuteľnosti v súvislosti s porušením
zákona o pozemkových spoločenstvách tam mohlo dôjsť len v súvislosti s osvedčením o vydržaní

vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti osvedčením zo dňa 30. 8.
2011. Otázkou, ktorou sa súd v konaní musel nutne vysporiadať bola otázka dobromyseľnosti žalovanej
pri vydržaní spoluvlastníckeho práva k sporným pozemkom, ktoré boli osvedčené formou notárskej
zápisnice zo dňa 30. 8. 2011 Nz 31625/2011 NCRIs 32393/2011, ktorá bola spísaná na Notárskom
úrade JUDr. Anny Máčajovej vo Zvolene. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že touto

notárskouzápisnicounotárkaosvedčilapredňouurobenévyhlásenieotom,žežalovanásplnilazákonné
podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa zákona č. 323/1992 Zb. v znení
zákona NR SR 232/95 Z.z. Zákona č. 397/2000 Z.z. ako aj podľa zákonných ustanovení § 134
Občianskeho zákonníka nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obec a k.ú. B.: U. registra „C“
parc. č. XXXX/X o výmere XX mX, zastavané plochy a nádvoria;

U. registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria;
E. vyhlásenie bolo zaznamenané pod bodom 2 textu osvedčenia. V časti textu označeného pod bodom
X sa okrem iného uvádza, že vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam zdôvodňuje právnym titulom
vydržania vlastníctva na podklade kúpy. Právnym titulom nadobudnutia vlastníctva stavbu rekreačnej
chaty súp. č. XXX, KN-C parc. č. XXXX/X. A. bola postavená v roku XXXX a ona ju nadobudla do

vlastníctva zmluvou V 1534/96, spolu s chatou vstúpila do tržby a užívania aj žiadaných pozemkov. U.
titulom kúpy ich nadobudla do vlastníctva. Chata bola nadobudnutá do vlastníctva fyzickej osoby, ktorá
okrem vlastníctva stavieb užívala aj pozemky z neznámeho právneho titulu, pretože vlastnícke práva k
pozemkom boli veľmi roztrieštené, nebolo možné ich vlastnícky usporiadať v prospech držiteľa. Touto
listinou sa zosúladil užívací stav pozemkov zostal právnym. Predložila aj uznesenie VZ pozemkového

spoločenstva - urbárskej spoločnosti B. zo X.X. XXXX, kde Valné zhromaždenie prijalo rozhodnutie o
udelení súhlasu a schválení práv členov výboru tohto spoločenstva záväzne „ ... vyjadrovať a dávať
súhlas k vydaniu notárskeho osvedčenia o nadobudnutí spoluvlastníctva pozemkov, obec a k.ú. B., ktoré
sú vo vlastníctve členov spoločenstva ... „. Splnomocnený zástupca dotknutých vlastníkov a členovia
výboru spoločenstva udávajú: „v zmysle vyššie citovaného uznesenia VZ sme oprávnení udeliť súhlas

pre účastníka, aby upravil svoje vlastnícke práva k žiadaným pozemkom vydržaním, pretože užíva
pozemky viac ako 10 rokov so započítaním doby držby právnym predchodcom. Dojednanú cenu za
nadobudnutie vlastníctva k týmto pozemkom vydržaním pre spoločenstvo bola vyplatená vo výške 3
811,36Eur+spätnénájomnépodobu2rokyspoluvovýške55,76Eur.“Súduvedenúnotárskuzápisnicu
považoval obsahovo za rozpornú, nadobudnutý spoluvlastnícky podiel žalovanej formou uvádzaným v

zápisnici nemá oporu v zákone, pretože je nepostačujúce, aby sa notárka uspokojila so zmätočným
vyhlásením žalovanej, ktorá svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam odôvodnila titulom vydržania
na podklade kúpy a potvrdila spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam. Z obsahu z hora
citovaného hmotno-právneho ustanovenia vyplýva, že vlastnícke právo možno nadobudnúť rôznymispôsobmi a to tak originálnym spôsobom, ktorým je spracovanie veci ako aj derivátnym spôsobom,
ktorým je kúpna zmluva, darovacia zmluva a či nadobudnutie vlastníctva, spoluvlastníctva dedením.
Zákon vylučuje, aby jednu a tú istú vec bolo možné nadobudnúť dvomi spôsobmi v tomto prípade

držbou a kúpou. Buď je vlastníctvo k veci hnuteľné alebo nehnuteľné, nadobudnuté kúpou alebo
vydržaním. Zákon vylučuje nadobudnutie vlastníctva kumuláciou nadobúdacích titulov a z tohto dôvodu
súd považoval predmetnú notársku zápisnicu ako právny titul pre zápis spoluvlastníckych titulov v
prospech žalovanej do katastra nehnuteľností za listinu nespôsobilú zmeniť dovtedajší právny stav v
príslušnej evidencii nehnuteľnosti. V tomto prípade žalovaná vyplatila kúpnu cenu na účet pozemkového

spoločenstva, súdu nie je známy právny dôvod takéhoto úkonu, pretože v spore nebola súdu predložená
kúpna zmluva, ktorá v tomto prípade musí byť uzatvorená ex lege v písomnej forme s presným
označením existujúceho vlastníka/spoluvlastníka (predávajúceho) a budúceho vlastníka/spoluvlastníka
(kupujúceho) s presným a nezameniteľným označením predmetu kúpnej zmluvy tak, ako je vedená v
príslušnom LV pozemno-knižnej vložky OÚ, katastrálny odbor pre dané katastrálne územie a obec s
uvedením kúpnej ceny, prípadne ďalších náležitostí kúpnej zmluvy s tým, že kúpna zmluva musí byť

podpísaná tak predávajúcim ako aj kupujúcim, pričom podpis predávajúceho musí byť úradne overený
buď na notárskom úrade alebo orgáne, poverenom viesť matriku a vykonávať overenie podpisov. Takáto
dôkazná listina súdu predložená nebola, preto súd vylúčil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu
žalovanej k predmetu sporu titulom kúpy. Pokiaľ ide o vydržanie, súd mal za to, že pre inštitút vydržania
je potrebné splniť určité podmienky zákonom požadované, tieto žalovaná nepreukázala. Súd ich bližšie

neskúmal.Žalovanánemohlanadobudnúťvydržaniekpozemkomzavýplatu3811,36Eur.Súdpovažuje
takýto spôsob vysporiadania pozemkov pod rekreačnými chatkami vlastníkov týchto nehnuteľností v
rekreačnej oblasti Kováčová za obchádzajúci zákon, odporujúci v platnej právnej úprave. S poukazom
na uvedené súd žalobe vyhovel. Súd pri vyhodnotení námietky nedbalého vlastníka konštatoval,
že žalobkyňa nebola síce na schôdzi urbárskeho spoločenstva v B., avšak urbárske spoločenstvo

B. nepreukázalo doporučenou zásielkou, že na schôdzu bola pozvaná. Súd z uvedeného dôvodu
žalobkyňu nepovažoval za nedbalého vlastníka. Žalobkyňa nedostala z katastra žiadne vyrozumenie,
že došlo k zápisu o vydržaní. K malosti podielu, ktorý si žalobkyňa uplatňuje čo sa týka veľkosti podielu
XXX/XXXXX tento podiel má pre žalobkyňu význam, pretože bol jej neoprávnene a nezákonne odňatý.
Súd považoval nárok žalobkyne za lege artis dôvodný a preto jej v celom rozsahu tak, ako je to uvedené

vo výroku rozhodnutia vyhovel. Pokiaľ právny zástupca žalovanej namietal, že v tomto prípade sa môže
jednať len o absolútne neplatný právny úkon a teda bolo by možné petitu žaloby vyhovieť len v takom
prípade, keby sa obnovil celý pôvodný právny stav , platný v čase pred vykonaním absolútne neplatného
právneho úkonu. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že uvedené pozemky už nie je
možné označiť za spoločnú nehnuteľnosť, keďže tieto sa nachádzajú vo výlučnom vlastníctve žalovanej

a žalovaná svoj vlastnícky nárok už nemá možnosť riešiť iným spôsobom.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Nakoľko v konaní mala plný úspech žalobkyňa, súd jej priznal plnú náhradu trov konania, voči

žalovanej v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením a to podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p.

a § 362 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§

360 ods.2 C.s.p.).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2

C.s.p.).Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie

je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie

týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 C.s.p.).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 C.s.p.).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 C.s.p.).Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie

žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2
C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 C.s.p.).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).