Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. október 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/18/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113204054
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8113204054.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcov: 1. A. D., R..

XX.XX.XXXX, D. N., U. XX, 2. X. D., R.. XX.XX.XXXX, D. N., U.Á. XX, v konaní právne zastúpení S.. N.
Č., O. I. I. C. N., H. XX, proti žalovaným: 1. E. I., R.. XX.XX.XXXX, D. N., U. XX, 2. O. F., R.. XX.XX.XXXX,
D. N., U. XX, 3. E.C. I., R.. XX.XX.XXXX, D. N.Š., U. XX, v konaní právne zastúpené S.. W. Š., O. I. I.
C. I. R. C., Š. R. X, v konaní o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. žalobu žalobcovi v 1. a 2. rade voči žalovaným v 1. až 3. rade zamieta,

II. žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným v 1. až 3. rade náhradu

trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude vyčíslená výška týchto
trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadali súd, aby určil, že
nehnuteľnosť registra C KN XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, zapísaná na LV
XXXX v katastrálnom území N., patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Zároveň žiadali priznať
náhradu trov konania.

2. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej

na LV XXXX v katastrálnom území N., a to parcely registra C KN XXXXX/XX o výmere XXX m2 a
na tejto parcele stojaceho rodinného domu. Žalovaná v 1. rade spoločne s nebohým manželom S.
I. boli v minulosti vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX
v katastrálnom území N., mimo iného aj k parcele registra C KN XXXXX/XX. Žalovaná v 2. rade je
vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXXX v katastrálnom území N., pričom svoje vlastnícke
právo nadobudla na základe darovacej zmluvy a žalovaná v 3. rade svoje vlastnícke právo nadobudla
na základe dedičského rozhodnutia po svojom otcovi č. k. XXD/XX/XXXX. Sporný pozemok od doby

výstavby rodinného domu, teda asi od roku XXXX, užívajú žalobcovia. Žalobcovia teda mali za to,
že minimálne od XX.XX.XXXX im začala plynúť vydržacia doba, keďže nehnuteľnosť dobromyseľne
užívali a najneskôr k XX.XX.XXXX nadobudli k tejto nehnuteľnosti vlastnícke právo. V priebehu konania
žalobcovia svoje nehnuteľnosti odpredali.

3. Žalované so žalobou nesúhlasili. Uvádzali, že žalobcovia nesplnili základné predpoklady pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Predovšetkým im chýba dobromyseľnosť, že im vec patrí.

Žalobcovia nemajú titul na vstup do držby, na základe ktorého by osvedčovali svoju dobromyseľnosť.
Po odpredaji nehnuteľnosti žalobcami žalované namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu na
strane žalobcov.4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s LV č. XXXX, XXXXX, XXXX, XXXXX v katastrálnom území
N., spismi stavebného úradu D. XXXXX/XXXX, C.. XXX/XXXX a C.. XX/XXXX, geometrickým plánom
č. XXX/XXXX, výsluchom svedkov, ohliadkou na mieste samom, oboznámením s fotodokumentáciou,

objednávkou č. XXX-XXX-XXXX-XX na geodetické práce - porealizačné zameranie rodinného domu
na parcele č. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, faktúrou č. XXXXXX, na základe ktorej boli uhradené
geodetické práce a výkony, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok,
ktorým určil, že nehnuteľnosť registra C KN XXXXX/XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2,
zapísaná na LV XXXX, v katastrálnom území N., patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov.

Zároveň im priznal nárok na náhradu trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku ako celku podali žalované v 1. až 3. rade odvolanie.

6. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v odôvodnení mimo iného uvádza, že v prejednávanej veci žalobcovia dôvodili tým,
že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nadobudli vydržaním. Vydržanie je osobitný originálny
spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa
držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby), dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky

vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len
jedna, nedochádza k vydržaniu. Tak minulou právnou úpravou (obyčajové právo platné na Slovensku
do 31.12.1950, ďalej § 115 a § 116 ods. 1, v spojení s ustanoveniami § 145 Občianskeho zákonníka
č. 141/1950 Zb., § 135a Občianskeho zákonníka v znení účinnosti zákona číslo 509/1991 Zb., § 134
Občianskeho zákonníka v znení od 1.1.1992), je oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia

vlastníctva veci vydržaním.
Z okolností, ktoré nastali po uzavretí kúpnych zmlúv, najmä, pokiaľ sa týka výstavby plota, resp. sadby
stromčekov na domnelej hranici bývalých pozemkov žalobcov a žalovaných (žalobcovia počas konania
svoje nehnuteľnosti predali), sa odvolaciemu súdu z doposiaľ vykonaného dokazovania prvoinštančným
súdom javí, že nebola splnená jedna z podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a

to oprávnenosť držby žalobcami, keď z doposiaľ vykonaného dokazovania nijako nevyplýva okolnosť,
že plot bol postavený na základe mylného porealizačného zamerania stavby, nakoľko samotné doklady
o vykonaných úhradách za porealizačné zameranie stavby nijako nepreukazujú, že v rámci tohto
porealizačného zamerania stavby - rodinného domu žalobcov, došlo aj k zameraniu hranice medzi
pozemkami žalobcov a žalovanej v 1. rade, spolu s manželom - právnym predchodcom žalovaných v 2.

a 3. rade. Žiaden z navrhnutých a vypočutých svedkov nebol osobne prítomný pri tomto porealizačnom
zameraní, t. j. nemá priamu vedomosť o tom, že by malo dôjsť k zameraniu hranice pozemkov, s tým,
že plot bol čiastočne stavaný a čiastočne sadený podľa šnúrky, ktorú natiahol žalobca v 1. rade a o
ktorej takto, ako to z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, len žalobca v 1. rade sám tvrdil, že
sa má jednať o geodetom vytýčenú hranicu pozemkov. Je potrebné uviesť, že len takýto subjektívny

pocit držiteľa - žalobcu v 1. rade, nemôže byť sám o sebe predpokladom pre vydržanie, ak nie je
tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby. V danom prípade však
okolnosti nasvedčujúce oprávnenosti držby z doposiaľ vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie
nevyplývajú, čomu napokon nasvedčuje aj tá skutočnosť, že časti plota, ktoré boli stavané a sadené, sa
nenachádzajú v jednej línii, keď stromčeky boli sadené cca asi jeden meter smerom k pozemku žalobcov

tak, ako to nepochybne vyplýva z fotodokumentácie, vrátane ohliadky na mieste samom, keď tento
„odskok“ museli žalobcovia zaceliť pletivom. Aj keď žalobca v 1. rade mohol mať subjektívny pocit, že mu
sporná nehnuteľnosť patrí, len takýto subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe predpokladom
pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby,
kde minimálne po zakúpení pozemku parc. č. XXXXX/XX muselo byť žalobcom zrejmé, že plot sa

nenachádza na hranici pozemkov, nakoľko novozakúpený pozemok a pozemok s parc. č. XXXXX/XX v
prírode nenadväzuje na plot žalobcov, ale na súčasnú hranicu parciel č. XXXXX/XX a parc. č. XXXXX/
XX (teda na hranicu, ktorá je bližšie k domu žalobcov). Rovnako laicky nahliadnutím do priloženého
geometrického plánu, vyhotoveného S.. X. dňa XX.XX.XXXX a úradne overeného správou katastra,
ktorý žalobca v 1. rade priložil k svojej žiadosti o založenie listu vlastníctva budovy zo dňa XX.XX.XXXX

(č. l. XXX, č. l. XXX spisového materiálu), je zrejmé, že dom žalobcov sa nachádza prakticky na hranici
parciel žalobcov a žalovaných, čo napokon vyplýva aj zo zväčšeniny geometrického plánu, kde je
okrem iného zaznamenaná aj mierka 0,8 metra, pričom múr domu žalobcov sa od hranice pozemkov
nenachádza vo väčšej vzdialenosti. Uvedená skutočnosť je viac ako zrejmá aj z výpovede svedka X.. Ľ.D. na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX, najmä z ním predloženého grafického záznamu XXXX
(č. l. XXX spisového materiálu), kde vzhľadom na pripojené mierky je možné zistiť zhodnú skutočnosť.
Napokon porovnaním geometrického plánu, ktorý žalobca v 1. rade predložil správe katastra, spolu so

svojou žiadosťou o založenie listu vlastníctva budovy, s geometrickým plánom, ktorý je súčasťou kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim Mestom N. a kupujúcimi žalobcami na pozemok parc. č. KN-
C XXXXX/XX, museli minimálne u žalobcu v 1. rade (žalobkyňa v 2. rade bola, pokiaľ sa týka výstavby
plota, resp. komunikácie so správnymi orgánmi, pasívna), vyvolať dôvodné pochybnosti, že spolu s
manželkou užívajú ním vlastnícky nepatriacu nehnuteľnosť.

Po vrátení veci súdu prvej inštancie, v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP, bude úlohou
okresného súdu vyrovnať sa s právne významnými okolnosťami uvedenými v tomto zrušujúcom
uznesení odvolacieho súdu, pričom dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti držby zaťažuje
žalobcov, kde dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, a to tak, že ani pri vynaložení
potrebnej opatrnosti, ktorú od žalobcov s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu možno požadovať, títo
nemali, prípadne nemohli mať (z hľadiska kritérií priemerne obozretného jedinca) akékoľvek pochybnosti

o tom, že hranica medzi pozemkami nie je vytýčená správne. Zároveň súd prvej inštancie v rámci
nového rozhodnutia rozhodne pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania aj o náhrade trov tohto
odvolacieho konania.

8. Po vrátení veci súd prvej inštancie vyzval strany konania, aby predložili všetky prostriedky procesného

útoku a procesnej obrany v súlade s Civilným sporovým poriadkom. Žalobcovia v lehote 30 dní
nepredložili žiadny prostriedok procesného útoku ani žiadny návrh na doplnenie dokazovania. Na
pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd oboznámil predmetné rozhodnutie Krajského súdu. Právny zástupca
navrhol dopočuť žalobcu v 1. rade a svedka D.. Súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania zo strany
žalobcov. Súd zistil tento skutkový stav:

9. Žalobcovia nadobudli nehnuteľnosť, ktorá je v súčasnosti zapísaná na LV č. XXXX v katastrálnom
území N., do bezpodielového spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy registrovanej bývalým Štátnym
notárstvom v N. pod číslom W. X. XXX/XX. Išlo o parcelu registra C KN XXXXX/XX. Na tejto parcele
začali stavať rodinný dom, ktorý bol ukončený v roku XXXX. Po ukončení výstavby rodinného domu

bolo uskutočnené porealizačné zameranie stavby, tak ako to vyplýva aj zo spisu stavebného úradu.
Neskôr došlo k výstavbe plota medzi pozemkom žalobcov a žalovaných. Kolaudačné rozhodnutie na
predmetný rodinný dom bolo vydané dňa XX.XX.XXXX Mestským národným výborom v N.. Žalobca v 1.
radeuviedol,žepritomakozameriavalipozemokbolajmanželžalovanejv1.radeasúhlasilsvýstavbou
plota. Podľa žalobcu bol plot postavený na hranici, ktorú vymeral geodet. Svoje tvrdenia ale nevedel

ničím preukázať. Za života manžela žalovanej v 1. rade žiadne spory medzi susedmi neboli. Tieto vznikli
až po tom, čo žalovaná v 1. rade dala zamerať pozemok za účelom darovania časti nehnuteľnosti svojej
dcére.

10. Žalobcovia sú taktiež vlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, a to parcely registra C KN

XXXXX/XX, ktorú nadobudli od Mesta N. na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad
bol povolený pod č. V XXXX/XXXX.

11. Žalované sú v súčasnosti evidované ako podielové spoluvlastníčky nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXXX, a to parcely C KN XXXXX/XX o výmere XXX m2, parcely C KN XXXXX/XX o výmere XX m2,

parcely C KN XXXXX/XX o výmere XX m2 a parcely C KN XXXXX/XX o výmere XX m2. Žalovaná v 1.
rade je vlastníčkou v X/X-nách a žalované v 2. a v 3. rade každá po X/X-ne, pričom tieto nehnuteľnosti
nadobudli titulom dedenia po svojom otcovi. Žalovaná v 2. rade je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej
na LV XXXXX, a to parcely CKN XXXXX/XX o výmere XXX m2, ktorú nadobudla na základe darovacej
zmluvy, vklad ktorej bol povolený pod č. V XXXX/XXXX. Na predmetných nehnuteľnostiach je postavený

rodinný dom, ktorý sa začal stavať v roku XXXX.

12. Žalovaná v 1. rade potvrdila, že plot pri spornom pozemku stojí od roku XXXX. Taktiež uviedla, že má
vedomosť o tom, že čo sa týka určenia hranice medzi pozemkami žalobcov a ich pozemkom, túto určoval
pred výstavbou nehnuteľnosti geodet, ešte niekedy v roku XXXX. Na neskoršie vytyčovanie pozemkov

si nepamätala. Potvrdila, že žiadny spor o hranicu so žalobcami od roku XXXX nemali.

13. Svedkovia žalobcov tvrdili, že medzi žalobcami a žalovanými, resp. ich právnym predchodcom,
žiadne spory neboli. Podľa svedka F. bolo urobené nové geometrické zameranie po výstavbe rodinnýchdomov a na základe tohto bol vyhotovený plot medzi pozemkami. Pri samotnom zameraní nebol. Ďalší
svedkovia tvrdili, že strany sa dohodli, že časť hranice bude tvoriť živá stena so stromčekov, pričom boli
vysadené podľa dohody žalobcu v 1. rade a manžela žalovanej v 1. rade.

14. Svedok Ing. D. - geodet, ktorý vyhotovoval geometrický plán č. XXX/XXXX, uviedol, že pri
vyhotovovaní tohto geometrického plánu zameriavali bod 1 až 6, pričom ďalšie body, mimo iného aj
existujúci plot, boli prevzaté z predchádzajúcich meraní. Svedok uviedol, že pre laika je posun hranice v

prírode o výmere XX m2 pri celkovej ploche pozemku XXX m2 ťažko zistiteľný, keďže XX m2 sa niekedy,
vzhľadom na kvalitu mapy, považuje za prípustnú odchýlku. Svedok nezameriaval pozemok po výstavbe
nehnuteľnosti strán konania.

15. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), Žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý

právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

17. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

18. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

19. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

20. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po

dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

21. V predmetom konaní súd predovšetkým skúmal, či na strane žalobcov existuje naliehavý právny
záujem, pôvodne v súlade s § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, v súčasnosti v súlade s § 137
písm. c) Civilného sporového poriadku. Naliehavý právny záujem spočíva v potrebe zosúladenia stavu

právneho so stavom faktickým. Má odstrániť stav neistoty medzi stranami konania. Naliehavý právny
záujem v konaní by neexistoval, ak by stav neistoty medzi stranami bolo možné odstrániť inak. Žalované
po odpredaji nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov spochybnili, či na strane žalobcov naďalej existuje
naliehavý právny záujem. Súd poukazuje na to, že žalobcovia, hoci už nie sú vlastníkmi vedľajšieho
pozemku, majú naďalej právo tvrdiť, že časť susedného pozemku nadobudli vydržaním počas doby,

kedy vlastnili susedný pozemok. Následne môžu žalobcovia s novým kupujúcim uzavrieť zmluvu aj v
tejto časti pozemku. Takýto stav žalobcovia nemôžu odstrániť inak než podaním takejto žaloby. Nie je
tu ani možné meniť subjekty na strane žalobcov, keďže nikoho nemožno nútiť, aby vystupoval v konaní
ako žalobca. Súd mal teda za to, že na strane žalobcov existuje naliehavý právny záujem na podaní
takejto žaloby. O tom, že tu naliehavý právny záujem existuje, nemal pochybnosť ani Krajský súd.

22. Súd v konaní zistil, že na základe rozhodnutí Mestského národného výboru - finančného odboru v
N. o pridelení pozemku do osobného užívania, strany konania v roku XXXX nadobudli nehnuteľnosti o
výmere XXX m2 za účelom výstavby rodinných domov. Obe strany si na základe stavebného povolenia a
v súlade so stavebnou dokumentáciou rodinné domy postavili, tieto boli skolaudované a strany v konaní

ich roky bez akýchkoľvek sporov užívali.

23. V konaní bolo preukázané, že v súčasnosti existujúci plot medzi pôvodnou parcelou C KN XXXXX/
XX a parcelou C KN XXXXX/XX nestojí na katastrálnej hranici, ale na pôvodnom pozemku C KN XXXXX/
XX a hraničí s pozemkom C KN XXXXX/XX, ktorý je vo vlastníctve žalovaných, pričom v dôsledku toho

z pôvodnej parcely C KN XXXXX/XX vznikla sporná parcela C KN XXXXX/XX, ktorú z jednej strany
ohraničuje súčasná katastrálna hranica a z druhej strany plot, ktorý bol vytvorený žalobcami začiatkom
deväťdesiatych rokov. Žalobcovia tvrdili, že túto spornú časť parcely žalovaných nadobudli vydržaníma vlastnícky im patrí. Žalované toto tvrdenie popierali a poukázali na to, že na strane žalobcov chýba
titul vstupu do oprávnenej držby.

24. Po vrátení veci z Krajského súdu bolo úlohou žalobcov, aby preukázali oprávnenú držbu sporného
pozemku a predovšetkým vstup do tejto držby. Žalobcovia však k tomuto neprodukovali žiadne dôkazy.
Žalobcami navrhnuté dopočutie svedka D. súd zamietol z dôvodu, že svedok nebol pri porealizačnom
zameranístavieb,privýstavbeplota,akoanipritvrdenomgeodetickomzameranípozemkovpovýstavbe
domov strán konania. Svedok tak svojimi zmyslami nevnímal nič z toho, čo by prípadne bolo pre

dokazovanie dôležité. Domnienky svedka, prípadne jeho postrehy zo zamerania pozemkov v nedávnej
minulosti, nie sú pre súd podstatné a pre dokazovanie sú irelevantné. Dopočutie žalobcu v 1. rade súd
taktiežzamietol,pretožemalzato,žežalobcamaldosťmožnostísakvecivyjadriť,čoajurobil.Bolriadne
vypočutý a opätovné tvrdenia už počutého, bez predloženia dôkazu preukazujúceho tieto tvrdenia, súd
nepovažoval za potrebné a hospodárne.

25. Pri vydržaní, ako originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva, je potrebné, aby boli
splnené hmotnoprávne predpoklady, a to spôsobilý predmet vydržania, dobromyseľná, nikým nerušená
držba a zákonom stanovená desaťročná lehota tejto nepretržitej držby. Oprávneným držiteľom je ten,
kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí.
Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či

držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska
účastníka. Vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti
a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu
dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec
v omyle, že mu vec patrí a ide o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlnený je omyl, ku ktorému došlo napriek

tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti
konkrétneho prípadu od každého požadovať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. XP.).

26. Základným predpokladom oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo výkon práva
patrí. Dobrá viera je psychický stav držiteľa, ktorý sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, hoci v

skutočnosti tomu tak nie je. Musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať,
že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a musí trvať po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré
môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu
nadobudnutia veci a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t. j. tzv. titulu uchopenia sa držby. Oprávnená
držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby bol daný aj domnelý právny

dôvod. Oprávnená držba sa zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej
veci. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej
opatrnosti vyhnúť. Ide tu o opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska.

27. Súd prvej inštancie bol po zrušení veci viazaný právnym názorom Krajského súdu, ktorý uviedol,

že žalobcovia nesplnili jednu z podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a to
oprávnenosť držby, keď z doposiaľ vykonaného dokazovania nijako nevyplýva okolnosť, že plot
bol postavený na základe mylného porealizačného zamerania stavby, nakoľko samotné doklady
o vykonaných úhradách za porealizačné zameranie stavby nijako nepreukazujú, že v rámci tohto
porealizačného zamerania stavby - rodinného domu žalobcov došlo aj k zameraniu hranice medzi

pozemkami žalobcov a žalovanej v 1. rade, spolu s manželom - právnym predchodcom žalovaných v
2. a 3. rade. Toto nepotvrdzovali ani svedkovia.

28. Súd mal teda za to, že nárok žalobcov nie je dôvodný. Ak totiž žalobca v 1. rade tvrdil, že sa
malo jednať o geodetom vytýčenú hranicu pozemkov, mal toto svoje tvrdenie aj preukázať, čo sa

však nestalo ani po vrátení veci na súd prvej inštancie. Len subjektívny pocit držiteľa - žalobcu v 1.
rade nemôže byť sám o sebe predpokladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami
objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby. Rovnako priložený geometrický plán, vyhotovený S.. X.
dňa XX.XX.XXXX a úradne overený správou katastra, ktorý žalobca v 1. rade priložil k svojej žiadosti
o založenie listu vlastníctva budovy zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XXX a č. l. XXX spisového materiálu)

nemohol u žalobcov utvrdiť presvedčenie, že plot medzi pozemkami je postavený správne, keďže z neho
vyplýva, že dom žalobcov sa nachádza prakticky na hranici parciel žalobcov a žalovaných.29. Dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti držby zaťažuje žalobcov, kde dobrá viera musí
byť hodnotená veľmi prísne, a to tak, že ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú od žalobcov s
ohľadomnaokolnostiapovahuprípadumožnopožadovať,títonemali,prípadnenemohlimať(zhľadiska

kritérií priemerne obozretného jedinca) akékoľvek pochybnosti o tom, že hranica medzi pozemkami nie
je vytýčená správne. Keďže žalobcami produkované dôkazy odvolací súd nepovažoval za dostatočné
a iné dôkazy žalobcovia nepredložili, súd musel konštatovať, že žalobcovia nesplnili všetky zákonné
podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, najmä nepreukázali oprávnený vstup do
držby spornej nehnuteľnosti.

30. Súd teda žalobu zamietol.

31. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Žalobcovia boli v konaní neúspešní. Súd teda priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100
% žalovaným. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov.