Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 31, 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/119/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708899912
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:2708899912.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu G.. Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, XXX
XX U., zastúpeného Advokátska kancelária Kurucová, s. r. o., so sídlom Hurbanova 486/2, 905 01
Senica, IČO: 36 271 268, proti žalovaným 1/ K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX/XXXX, XXX XX U.,
zastúpenému JUDr. Alena Arbetová, advokátka so sídlom Nám. sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, 2/ T.. T.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.. S. XXXX, XXX XX U., 3/ Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX,

XXX XX U., zastúpená JUDr. Alena Arbetová, avokátka so sídlom Nám. sv. Martina 3A, 908 51 Holíč,
4/ P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX U., o zriadenie vecných bremien, vedenom na
Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 2C/156/2008, o dovolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Krajského
súdu v Trnave č. k. 26Co/176/2016-1030 zo dňa 10. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 26Co/176/2016-1030 zo dňa 10. októbra 2017 z r u š u j e
a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Skalica (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 03. mája
2016 č. k. 2C/156/2008-970 zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok parcely
registra C KN parc. č. XXXX/X, vinica vo výmere 2924 m2 v prospech vlastníkov pozemkov parcely
registra C KN parc. č. XXXX, vinica vo výmere 2924 m2 a parc. č. XXXX/X, orná pôda vo výmere
2900 m2, všetky pozemky nachádzajúce sa v k. ú. U., tak, ako je toto vecné bremeno zakreslené na

geometrickom pláne č. 2C/156/2008 zo dňa 06.12.2013, vyhotovenom N.. G. A., znalcom z odboru
geodézia a kartografia, schválenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013
pod č. 552/13, a to v šírke 1,5 metra (I. výrok), vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez
pozemok parcely registra C KN, parc. č. XXXX/X, vinica vo výmere 2924 m2 v prospech vlastníka
pozemku parcely registra C KN, parc. č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 2900 m2, obidva pozemky
nachádzajúce sa v k. ú. U., tak, ako je toto vecné bremeno zakreslené na geometrickom pláne č.

2C/156/2008 zo dňa 06.12.2013, vyhotovenom N.. G. A., znalcom z odboru geodézia a kartografia,
schválenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13, a to v
šírke 1,5 metra (II. výrok), vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok parcely registra
C KN, parc. č. XXXX/X, vinica vo výmere 2900 m2 v prospech vlastníka pozemku parcely registra
C KN, parc. č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 2900 m2, obidva pozemky nachádzajúce sa v k. ú.
Skalica, tak, ako je toto vecné bremeno zakreslené na geometrickom pláne č. 2C/156/2008 zo dňa

06.12.2013, vyhotovenom N.. G. A., znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválenom Okresným
úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13, a to v šírke 1,5 metra (III. výrok),
pričom geometrický plán č. 2C/156/2008 zo dňa 06.12.2013, vyhotovený N.. G. A., znalcom z odboru
geodézia a kartografia, schválený Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013
pod č. 552/13 je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 2C/156/2008-827 zo
dňa 03. marca 2015 (IV. výrok). Rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

(V. výrok) a žalobca, žalovaný v 1. rade, žalovaná v 2. rade a žalovaná v 4. rade sú povinní zaplatiťna účet Okresného súdu Skalica náhradu trov konania štátu, každý v sume 398,22 eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku (VI. výrok) a vo zvyšku trovy konania znáša štát (VII. výrok).
1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že právny predchodca žalobcu Y. O., nar. 07.06.1930 sa žalobou

podanou proti pôvodným žalovaným K. O.W., H. O., T.. T. C. H. Q. O., po pripustení jej zmien, domáhal
zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre
obec a k. ú. U., a to parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 9885 m2, parc. č. XXXX, vinice o výmere 5769
m2 a ich vyporiadania reálnou deľbou podľa geometrického plánu N.. Y. R. č. 8/2002 zo dňa 27.01.2003
tak, že do vlastníctva žalobcu bude prikázaná novovytvorená parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 3121

m2, do vlastníctva žalovaného 1/ novovytvorená parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 3106 m2, do
vlastníctva žalovanej 2/ novovytvorená parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 3083 m2, do vlastníctva
žalovanej 3/ novovytvorená parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 3099 m2, do vlastníctva žalovaných 4/,
5/, 6/, 7/ novovytvorená parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 3085 m2, každému v podiele 1. Súčasne
malo byť zriadené vecné bremeno práva prechodu pešo alebo ľahkým vozidlom cez parc. č. XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X H. XXXX/X v rozsahu medzi bodmi 913-101-106-105-104-103-102-984-913

vyznačenými na geometrickom pláne N.. Y.B. R. č. 8/2002 zo dňa 27.01.2003.
1.2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 03. marca 2015 (v poradí prvým) zrušil podielové
spoluvlastníctvostránsporuknehnuteľnostiamzapísanýmnalistevlastníctvač.XXXXOkresnéhoúradu
Skalica, katastrálneho odboru, pre obec a katastrálne územie U. ako pozemky C KN parc. č. XXXX,
orná pôda vo výmere 9885 m2 a parc. č. XXXX, vinice vo výmere 5769 m2, novovytvorený pozemok

C KN parc. č. XXXX, vinica vo výmere 2924 m2 vyznačený na geometrickom pláne vyhotovenom N..
G. A., znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym
odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13, prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, novovytvorený
pozemok C KN, parc. č. XXXX/X, vinica vo výmere 2924 m2 vyznačený na geometrickom pláne č.
2C/156/2008 zo dňa 06.12.2013, vyhotovenom N.. G. A., znalcom z odboru geodézia a kartografia,

schválenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13, prikázal
do výlučného vlastníctva žalovaného 1/, novovytvorené pozemky C KN parc. č. XXXX/X, ostatné plochy
vo výmere 47 m2 a parc. č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 2900 m2 vyznačené na geometrickom pláne
č. 2C/156/2008 zo dňa 06.12.2013, vyhotovenom N.. G. A., znalcom z odboru geodézia a kartografia,
schválenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13 prikázal

do výlučného vlastníctva žalovanej 2/, novovytvorený pozemok C KN parc. č. XXXX/X, vinica o výmere
2900 m2 vyznačený v geometrickom pláne č. 2C/156/2008 zo dňa 06.12.2013, vyhotovenom N.. G.
A., znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym
odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13, prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej 3/, novovytvorený
pozemok C KN parc. č. XXXX/X, vinica o výmere 2924 m2 vyznačený na geometrickom pláne č.

2C/156/2008 zo dňa 06.12.2013 N.. G. A., znalca z odboru geodézia a kartografia, schválenom
Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13 prikázal do výlučného
vlastníctva žalovanej 4/, novovytvorený pozemok C KN parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere
1035 m2 vyznačený v geometrickom pláne č. 2C/156/2008 zo dňa 06.12.2013, vyhotovenom N.. G.
A., znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym

odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13, prikázal do podielového spoluvlastníctva účastníkov (od
01.06.2016 strán sporu, pozn. odvolacieho súdu), každému v podiele 1/5. Okresný súd tiež zriadil vecné
bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo cez pozemok C KN parc. č. 8004/3, vinica vo výmere 2924
m2 v prospech vlastníkov pozemkov C KN parc. č. XXXX, vinica vo výmere 2924 m2 a parc. č. XXXX/X,
orná pôda vo výmere 2900 m2 v rozsahu, v akom je vecné bremeno zakreslené geometrickým plánom

č. 2C/156/2008 zo dňa 06.12.2013, vyhotovenom N.. G. A., znalcom z odboru geodézia a kartografia,
schválenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13, vecné
bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok C KN parc. č. XXXX/X, vinica o výmere 2924 m2 v
prospech vlastníka pozemku C KN parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 2900 m2 v rozsahu, v akom je
zakreslené geometrickým plánom č. 2C/156/2008 zo dňa 06.12.2013, vyhotovenom N.. G. A., znalcom

z odboru geodézia a kartografia, schváleným Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa
23.12.2013 pod č. 552/13, vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok C KN parc.
č. XXXX/X, vinica vo výmere 2900 m2 v prospech vlastníka pozemku C KN parc. č. XXXX/X, orná
pôda o výmere 2900 m2 v rozsahu, v akom je toto vecné bremeno zakreslené geometrickým plánom
č. 2C/156/2008 zo dňa 06.12.2013, vyhotovenom N.. G. A., znalcom z odboru geodézia a kartografia,

schváleným Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13. Okresný
súd tiež vo výroku XI. rozhodol, že geometrický plán č. 2C/156/2008 zo dňa 06.12.2013, vyhotovený
N.. G. A., znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválený Okresným úradom Skalica, katastrálnym
odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13 je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Súd prvej inštancie vovýroku XII. žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania náhradu vo výške
158,09 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku XIII. žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť
žalovanej 2/ titulom vyporiadania náhradu vo výške 43,70 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku,

výrokom XIV. žalovanej 3/ povinnosť zaplatiť žalovanej 2/ titulom vyporiadania náhradu vo výške 59,28
eur, dotroch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom XV. žalovanej 4/ uložil povinnosť zaplatiť žalovanej
2/ titulom vyporiadania náhradu vo výške 44,48 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách
konania okresný súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal
(XVI.výrok),XVII.výrokomžalobcovi,žalovanému1/,žalovanej2/ažalovanej4/uložilpovinnosťzaplatiť

na účet Okresného súdu Skalica náhradu trov konania štátu, každému v sume 398,22 eur, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a výrokom XVIII. vo zvyšku náhradu trov konania štátu nepriznal.
1.3. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) uznesením č. k.
26Co/212/2015-895 zo dňa 15.12.2015 (prvý) rozsudok súdu prvého stupňa v časti zriadenia vecného
bremena spočívajúceho v práve prechodu pešo cez pozemok parcely registra C KN parc. č. XXXX/
X, vinica o výmere 2924 m2 v prospech vlastníkov pozemkov C KN parc. č. XXXX, vinica vo výmere

2924 m2 a parc. č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 2900 m2, v časti zriadenia vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok C KN parc. č. XXXX/X, vinica vo výmere 2924 m2 v
prospech vlastníka pozemku C KN parc. č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 2900 m2, v časti zriadenia
vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok C KN parc. č. XXXX/X, vinica o výmere
2900m2vprospechvlastníkovpozemkovCKNparc.č.XXXX/X,ornápôdaovýmere2900m2vrozsahu

zakreslenom geometrickým plánom č. 2C/156/2008 zo dňa 06.12.2013, vyhotovenom N.. G. A., znalcom
z odboru geodézia a kartografia, schválenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.
decembra pod č. 552/13 a v časti trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ostatnej časti
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Po rozhodnutí odvolacieho súdu zostalo predmetom konania
zriadenie vecných bremien a náhrada trov konania (keďže rozsudok okresného súdu zo dňa 03. marca

2015
v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadania aj v časti uloženia povinnosti zaplatiť
nadobudol dňa 19.02.2016 právoplatnosť).
1.4. Vychádzajúc z § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, § 142 ods. 1, 3 a § 151o ods. 1, 3 Občianskeho
zákonníka okresný súd po doplnení dokazovania pri rozhodovaní o zriadení práva vecného bremena

vzal do úvahy okolnosti, za ktorých zostali novozriadené parcely bez prístupu od stavieb, ktoré
súvisia s účelom ich využívania, negatívne účinky, ktoré so sebou zriadenie vecného bremena
prináša a históriu vlastníckych vzťahov k pozemkom strán sporu. Prihliadol na spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva aj dôvody, ktoré k nemu súd viedli. Okresný súd sledujúc oprávnené
záujmy všetkých spoluvlastníkov, rešpektujúc možnosť účelného využitia pozemkov vzhľadom na

ich charakter aj jestvujúci spôsob ich užívania, vyporiadal podielové spoluvlastníctvo rozdelením
nehnuteľností na základe vypracovaného geometrického plánu č. 2C/156/2008 zo dňa 06.12.2013
znalca N.. G. A.. Každej strane sporu bola do výlučného vlastníctva prikázaná novovytvorená parcela v
približne rovnakej výmere, no parcely pripadajúce žalobcovi a žalovanej 2/ bezprostredne nenadväzujú
na spoločný dvor, kde majú postavené vinohradnícke domčeky, ale nachádzajú sa v hornej časti

sporných nehnuteľností. Okresný súd konštatoval, že vybral alternatívu, ktorá z hľadiska umiestenia
novovytvorených nehnuteľností bola do istej miery znevýhodnením žalobcu a žalovanej 2/, preto so
záujmom čo najspravodlivejšie vec usporiadať toto znevýhodnenie kompenzoval zriadením vecných
bremien tak, aby aj oni mali zabezpečený prístup na svoje nehnuteľnosti zo spoločného dvora za účelom
plnohodnotného užívania svojich nehnuteľností.

1.5. Okresný súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu, nie však aj v práve prejazdu
ľahkýmvozidlom,malotraktorom,prívesnýmvozíkom(resp.spoužitímpoľnohospodárskejtechniky)ako
požadoval žalobca a žalovaná 2/, pretože dôvodom zriadenia vecných bremien bolo umožniť žalobcovi a
žalovanej 2/ priamy prístup k nehnuteľnostiam, ktoré v rámci vyporiadania pripadli do ich vlastníctva, zo
spoločného dvora, kde majú svoje vinohradnícke domčeky, a to za účelom vykonávania jednoduchších

prác (napr. okopávania alebo kontroly a zberu úrody). V prípade potreby využitia mechanizmov môžu
použiť hornú cestu, prístupovú cestu (parc. č. XXXX), ktorá člení záhradkárske osady po pravej strane
Darmovice a po ľavej strane Zlodejovce, zaradená ako účelová verejná komunikácia. Na hornú cestu
je zabezpečený prístup cez asfaltovú cestu zo spodnej časti; ide o jednoduchší, i keď dlhší prístup.
Nehnuteľnosti sa nachádzajú vo svahovitom teréne, stúpajú od spodnej časti smerom hore a presúvanie

poľnohospodárskych mechanizmov po celej dĺžke svahu dohora sa javí byť náročné. Z výsluchu žalobcu
bolo preukázané, že vo vinohradníckom domčeku má uložené len drobné náradie, ostatné mechanizmy
na obrábanie má v mieste bydliska, preto ak prichádza na svoje nehnuteľnosti motorizovaný za
účelom používania mechanizmov na obrábanie, nie je dôvodné, aby mal zabezpečený prístup na svojunehnuteľnosť z dolnej aj hornej časti. Okresný súd určil rozsah vecného bremena tak, ako je zakreslené
v geometrickom pláne č. 2C/156/2008 zo dňa 06.12.2013, avšak len v šírke 1,50 metra, ktorá je na
dosiahnutie účelu vecného bremena dostatočná (podľa štátnej technickej normy - STN 73 6110, ktorou

sa riadi projektovanie chodníkov a cestičiek pre chodcov, najmenšia voľná šírka chodníka musí byť 1,5
m, teda 0,75 m na každú jeho stranu).
1.6. Vecné bremeno je zriadené na parc. č. XXXX/X, ktorá pri vyporiadaní pripadla do vlastníctva
žalovaného 1/ a je zo všetkých najširšia (šírka 8,72 m), preto mu ponechal v podstate doteraz ním
obhospodarovanú výmeru a ním vysadené riadky vinohradu bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov.

Časť tejto parcely žalovaný 1/ používa na jazdu traktorom pri sezónnych prácach a jeho parcela za
spoločným dvorom je situovaná za stavbami vo vlastníctve žalobcu a žalovanej 2/, čo bolo zrejmé už v
minulosti, keď sa stavby realizovali. Preto je dôvodné, aby znášal ťarchu zriadeného vecného bremena.
1.7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vecné bremeno v prospech žalovanej 2/ je zriadené cez tri
parcely, avšak nejde o veľké úseky a zaberá len úzku výmeru, preto jeho zriadenie nie je neprimeraným
zásahom do vlastníckeho práva dotknutých vlastníkov. Ide o najkratší možný spôsob zabezpečenia

prístupu žalovanej 2/ na jej novovytvorenú parcelu zo stavby postavenej na spoločnom dvore.
1.8. K obrane žalovaných 1/ a 3/ okresný súd uviedol, že skutkové okolnosti prejednávaného sporu
sú odlišné od skutkových okolností uvedených v rozhodnutiach NS ČR sp. zn. 22Cdo/2854/2010 a
sp. zn. 22Cdo/38/2005, na ktoré žalovaní 1/ a 3/ poukazovali. K odkazu žalovaných 1/ a 3/ na § 128
ods. 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že hoci z ust. § 151 ods. 3 Občianskeho

zákonníka priamo nevyplýva povinnosť zaplatiť náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, dotknutý
vlastník má právo poskytnutie náhrady priamo podľa čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd.
Žiadny právny predpis nestanoví, akým spôsobom má byť táto náhrada určená, spôsob jej určenia
vymedzuje judikatúra. Najvyšší súd ČR v rozsudku zo dňa 20. júla 2005 sp. zn. 2Cdo/1897/2004
stanovil dve základné kritéria, podľa ktorých náhrada za zriadenie vecného bremena musí byť primeraná

ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí, pričom poskytnutie náhrady je
hmotnoprávnou podmienkou pre zriadenie práva cesty. V súdenej veci podľa okresného súdu nejde
o zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka spočívajúceho v práve
cesty cez priľahlý pozemok. Nejde o situáciu, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, a teda ani o obmedzenie vlastníckeho

práva vo verejnom záujme. V súdenej veci ide o zabezpečenie prístupu zo stavby na pozemok, získaný
po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, za účelom jeho obrábania. S ohľadom na neexistenciu
verejného záujmu na zriadení vecných bremien v danom prípade neboli splnené podmienky na to, aby
obmedzenie vlastníckeho práva bolo kompenzované náhradou. Okresný súd ale podotkol, že zriadenie
vecného bremena bolo do istej miery zmiernením znevýhodneného postavenia žalobcu a žalovanej 2/ v

rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom
dotknutých účastníkov tak bolo istým spôsobom kompenzované výhodnejším postavením z hľadiska
polohy pozemkov nadobudnutých pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, čím okresný súd
rešpektoval dlhodobo zaužívaný spôsob užívania nehnuteľností spoluvlastníkmi napriek nesúhlasu
žalobcu a žalovanej 2/.

1.9. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval súd prvej inštancie § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) a tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Do úvahy zobral skutočnosť, že žalobca aj žalovaná 2/ pred podaním žaloby vyvíjali aktivitu za účelom
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva mimosúdnou dohodou. Žalobca síce žaloval
zrušenie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou, len navrhoval reálne iné rozdelenie. Okresný

súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo na základe vykonaného dokazovania rozdielne od žalobcom
navrhovaných dohôd. Teda žalobca bol fakticky úspešný v žalobe o reálnu deľbu, ale neúspešný v
spôsobe jej prevedenia. Súd prvej inštancie prihliadol i na charakter súdneho sporu, že vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva bolo v záujme všetkých podielových spoluvlastníkov.
1.10. Okresný súd podľa § 148 ods. 1 OSP rozhodol o povinnosti žalobcu a žalovaných 1/, 2/ a 4/, u

ktorých nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, zaplatiť trovy štátu, každého v sume
398,22 eur. Trovy štátu pozostávajú zo znalečného priznaného znalcovi N.. Y. R. z odboru geodézie
uznesením č. k. SI-4C/242/1999-234 zo dňa 16.02.2007 vo výške 403,14 eur (predtým 12.145,- Sk),
ktoré boli plne uhradené z rozpočtových prostriedkov súdu. Ďalej ide o znalečné priznané znalcovi N..
Y. P. z odboru stavebníctvo, odvetvia pozemných stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností uznesením č.

k. 2C/156/2008-639 zo dňa 31.05.2013 vo výške 149,40 eur, z ktorého časť 49,40 eur bola hradená z
rozpočtových prostriedkov súdu. Trovy štátu pozostávajú aj zo znalečného priznaného znalcovi N.. G.
A.R. z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, kartografia a fotogrametria uznesením č. k.
2C/156/2008-553 zo dňa 14.05.2012 vo výške 1.374,84 eur, z ktorého časť vo výške 974,84 eur bolahradená z rozpočtových prostriedkov súdu; uznesením č. k. 2C/156/2008-705 zo dňa 12.03.2014 vo
výške 525,64 eur a uznesením č. k. 2C/156/2008-728 zo dňa 17.4.2014 vo výške 38,20 eur, ktoré boli
plne hradené z rozpočtových prostriedkov súdu. V priebehu konania súd nespotrebovaný preddavok v

sume 0,10 eur (predtým 3,- Sk) preúčtoval na trovy štátu, preto celkové trovy štátu o túto sumu znížil.
Spolu tak trovy štátu predstavujú sumu 1.991,12 eur. Okresný súd tieto trovy rozdelil pomerne medzi
všetkých účastníkov, nakoľko vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo v záujme ich všetkých
a k dohode nedošlo, pričom nebolo jednoznačne preukázané, že sa tak stalo zavinením niektorého
z účastníkov konania. Uznesením č. k. 2C/156/2008-547 zo dňa 11.04.2012 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/492/2012-597 zo dňa 04.02.2013 bolo žalovanej 3/ priznané
oslobodenieodsúdnychpoplatkovvcelomrozsahu.Vzhľadomnatookresnýsúdrozhodol,ževozvyšku
(v časti pripadajúcej na žalovanú 3/) znáša trovy konania štát.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa 10. októbra 2017 č. k.
26Co/176/2016-1030 v zmysle § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) rozsudok

súdu prvej inštancie potvrdil (I. výrok) a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania (II. výrok).
2.1. Z dôvodov rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v
dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu
prvej inštancie a v podrobnostiach naň poukazuje. Žalobca, žalovaný 1/ ani žalovaná 3/ v odvolacom
konaní nevzniesli žiadne nové námietky, s ktorými by sa už nevyporiadal súd prvej inštancie pri
rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci
aj odvolacím súdom by bolo len opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým

stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia.
2.2. K námietke žalobcu o nezrozumiteľnosti a zjavnej neodôvodnenosti odvolaním napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodal, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s
rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť
rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený

argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS
191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia
a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/163/2015 zo 17. marca 2016). V danom prípade okresný súd
v odôvodnení rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh
konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery,
ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu

napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená
ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka, týkajúca sa nedostatku

obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia a jeho arbitrárnosti preto nemohla obstáť, rovnako ako
ani argument o porušení práva na spravodlivý proces.
2.3. Okresný súd správne rozhodol i o náhrade trov konania ako aj trovách štátu. Odvolací súd poukázal
na správne a úplné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti trov konania, ako aj jeho
správny záver, že žalobca bol fakticky úspešný v žalobe o reálnu deľbu, ale neúspešný v spôsobe jej

prevedenia. Z tohto dôvodu aj s prihliadnutím na charakter súdneho sporu (vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré bolo v záujme všetkých podielových spoluvlastníkov) bolo o
trovách konania potrebné rozhodnúť postupom podľa § 142 ods. 2 OSP. Obdobne správny bol záver
súdu prvej inštancie o práve štátu na náhradu trov konania v rozsahu 1.592,88 eur (4 x 398,22 eur) s
tým, že štátu neprináleží náhrada trov konania pripadajúca na žalovanú 3/, ktorá bola oslobodená od

povinnosti platiť trovy konania.
2.4. Odvolací súd uviedol, že v odvolacom konaní mala plný úspech len žalovaná 2/ a žalovaná
4/. Žalobca, žalovaný 1/ a žalovaná 3/ mali úspech len čiastočný. Žalobca bol úspešný v časti
zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemky toho času vlastnícky patriacežalovanému 1/ a žalovanej 3/ a neúspešný v časti namietaného rozsahu vecného bremena - práva
prejazdu ľahkou technikou a šírke prejazdu v rozsahu 2,5 m, ako aj v časti rozhodnutia o trovách konania
a trovách štátu. Právo na náhradu trov odvolacieho konania si uplatnil. Žalovaný 1/ a žalovaná 3/ mali

úspech v časti rozsahu vecného bremena, ako aj v časti rozhodnutia o trovách konania, avšak neúspech
mali v časti dôvodnosti a zákonnosti zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez
ich nehnuteľnosti. Žalovaná 2/ bola úspešná v časti zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve
prechodu cez pozemky toho času vlastnícky patriace žalovanému 1/ a žalovanej 3/ a v časti rozhodnutia
o trovách konania. Žalovaná 4/ bola úspešná v časti rozhodnutia o trovách konania. V odvolacom konaní

plne úspešnej žalovanej 2/ a žalovanej 4/ a čiastočne úspešnému žalobcovi, žalovanému 1/ a žalovanej
3/ vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP
vspojenísust.§396ods.1CSP),oktoromvzmysle§262ods.1CSPvspojenís§396ods.1CSPmusí
aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2.4.1. Z obsahu spisu podľa odvolacieho súdu vyplýva, že žalované 2/ a 4/ boli v odvolacom konaní
pasívne, nevykonali žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa
obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Žalovaný 1/ a žalovaná 3/ si náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom
konaní nevznikli.

2.4.2. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných
ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa
obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani
analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis
aleboiuris).Odvolacísúdpretospoužitímzákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikovalnarozhodnutie

o nároku na náhradu trov konania žalovaných 1/ až 4/ princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade
trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal
pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie

postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku na náhradu trov
konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.
2.5. O trovách odvolacieho konania žalobcu, ktorý mal v odvolacom konaní len čiastočný úspech a ako

jediný si náhradu trov odvolacieho konania aj uplatnil, odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods.
1 a s poukazom na § 255 ods. 2 CSP žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

3. Proti rozsudku dovolacieho súdu podal žalovaný 1/ (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie z dôvodov podľa §
421 ods. 1 písm. a/, c/ Civilného sporového poriadku navrhnúc, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhol, aby mu boli prisúdené trovy dovolacieho konania.
Za otázku zásadného právneho významu, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu označil nepriznanie primeranej náhrady povinným z vecného
bremena súdmi v základnom konaní.
3.1. V dôvodoch dovolania dovolateľ prejavil nesúhlas so zriadením vecného bremena v zmysle I.

výroku rozsudku okresného súdu potvrdeného odvolacím súdom, teda vecného bremena spočívajúceho
v práve prechodu cez pozemok parcely registra C KN parc. č. XXXX/X, vinica vo výmere 2924 m2
v prospech vlastníkov pozemkov parcely registra C KN parc. č. XXXX, vinica vo výmere 2924 m2 a
parc. č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 2900 m2, všetky pozemky nachádzajúce sa v k. ú. U., tak,
ako je toto vecné bremeno zakreslené na geometrickom pláne č. 2C/156/2008 zo dňa 06.12.2013,

vyhotovenom N.. G. A., znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválenom Okresným úradom
Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13, a to v šírke 1,5 metra. Uviedol, že
bez priznania primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva povinným z vecného bremena
súdy obmedzili jeho vlastnícke právo nezákonne. V uznesení NS SR sp. zn. 4MCdo/2/2014 Najvyšší
súd Slovenskej republiky uviedol, že záver o neexistencii práva vlastníkov pozemku na náhradu za

nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú nemôže byť v súlade s Občianskym
zákonníkom, Listinou základných práv a slobôd a Ústavou SR. V identickom duchu sa nesie aj
rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/26/2014 a sp. zn. 10Sžk/15/2016 priznávajúce náhradu za nútené
obmedzenie vlastníckeho práva (ktorým je aj zriadenie vecného bremena). Ako ďalšie rozhodnutiadovolateľ označil rozhodnutia NS SR sp. zn. 8Sžo/16/2008, 4Sžo/65/2015 a rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/939/2013. Odvolaciemu súdu dovolateľ tiež vytkol, že sa otázkou
primeranej náhrady ani nezaoberal.

3.2. Za rozporný s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu dovolateľ označil aj rozsah (šírka
1,5 metra) vecného bremena. V zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 1Cdo/40/2008 je rozsah obmedzenia
vlastníckeho práva limitovaný okrem náhrady zaň aj primeranosťou tohto obmedzenia. Súd svoje
rozhodnutie v časti zriadenia vecného bremena odôvodnil najmä poukazom na spravodlivé usporiadanie
vzťahov. Nahliadanie na spravodlivosť však nemôže byť jednostranným a musí zniesť aj vzájomné

porovnanie so zásahmi do práva ako takého. Rozsah vecného bremena je neprimeraný minimálne
vzhľadom k jeho účelu a je v rozpore s koncepciou ochrany poľnohospodárskej pôdy. Občasné chodenie
oprávnených a zber úrody, za účelom ktorých mal súd záujem zriadiť vecné bremeno, je možné zaistiť
tzv. ťažkou technikou, ktorej prístup má oprávnený z hornej vyasfaltovanej cesty. Vecné bremeno
zriadené na parcele žalovaného 1/ zaberá 550 m2 z celkovej výmery cca 2924 m2, čo je viac ako
1/6 z celkovej plochy vinohradu. V dôsledku zriadenia vecného bremena nebude môcť podstatná časť

pozemku slúžiť svojmu primárnemu účelu, ale stane sa chodníkom, pretože zo zriadenia vecného
bremenapovinnémuvznikajúobmedzenianezlučiteľnésvinohradníčením.Zásahdovlastníckehopráva
žalovaného 1/ bude aj zásahom do poľnohospodárskej pôdy v rozpore so zákonom (§ 2 písm. b/ a §
12 ods. 1 zák. č. 220/2004 Z. z.).
3.3. Dovolateľ argumentoval, že zásah do jeho vlastníctva nie je nevyhnutný, je skôr zaistením

pohodlia žalobcu. V teste proporcionality potom stojí vlastnícke právo žalovaného 1/ oproti pohodlnosti
oprávneného z vecného bremena. Dovolateľ zdôraznil, že žalobca má aj iný, priamy prístup k
svojej nehnuteľnosti z verejnej komunikácie. V zmysle zákonného znenia potom nemožno vynucovať
prostredníctvom práva cesty prístup k tejto nehnuteľnosti aj z inej strany cez pozemok patriaci inému
vlastníkovi, ani keby bol tento prístup výhodnejší. V ďalšej časti dovolania žalovaný 1/ poukázal na

trojicu podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené pri priznaní práva tzv. nutnej cesty. Zásah
do predmetu vlastníctva troch rôznych vlastníkov dovolateľ označil za absolútne neprimeraný. Nie sú
splnené objektívne ani subjektívne podmienky zriadenia vecného bremena. Žalobca sám uviedol, že
aktuálne využíva cestu cez verejnú komunikáciu, nesvedčí mu teda ani nevyhnutnosť zriadenia vecného
bremena. Rovnaký prístup využíval aj právny predchodca žalobcu.

3.4. Podaním doručeným okresnému súdu osobne dňa 22.01.2018 (v posledný deň lehoty na doplnenie
dovolania s poukazom na to, že rozsudok odvolacieho súdu bol žalovanému 1/ doručený dňa 21.11.2017
a deň 21.01.2018 pripadol na nedeľu) dovolateľ oznámil, že dňa 19.01.2018 bola na katastrálnom portáli
na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. U. vyznačená plomba pri KNC parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX a pri
vinohradníckom domčeku vo vlastníctve žalovanej 2/ v konaniach V-148/2018 a V-149/2018. K predaju

pozemku CKN parc. č. XXXX/X nedošlo. Predajom vinohradníckeho domčeka je podľa dovolateľa vecné
bremeno zriadené v prospech žalovanej 2/ bez právneho dôvodu.

4. Dedička žalobcu T.. W. O., ktorej okresný súd doručil dovolanie na vyjadrenie po zistení úmrtia
žalobcu namietla, že k zániku plnomocenstva udeleného žalobcom na zastupovanie došlo jeho úmrtím,

no jeho dedičke rozsudok doručený nebol. Dovolanie navrhla zamietnuť s poukazom na spravodlivé
usporiadanie vzťahov strán sporu rozsudkami súdov vydanými v základnom konaní. Žalovanému 1/
bola podľa jeho výberu prikázaná najširšia parcela nadväzujúca na spoločný dvor, pôvodnému žalobcovi
horná parcela. Jeho znevýhodnenie aspoň čiastočne kompenzuje zriadené vecné bremeno umožňujúce
kratší prístup na pozemky. Rozsah vecného bremena (šírka 1,5 m) je dostatočný. Žalovaný 1/ sám

tvrdil, že časť svojej parcely, na ktorej nie je vysadený vinohrad, užíva na jazdu traktorom pri sezónnych
prácach. Vecné bremeno nie je zriadené vo verejnom záujme, nie sú preto splnené podmienky jeho
kompenzácie.

5.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúddovolací(§35CSP;ďalejlen„najvyššísúd“alebo„dovolací

súd“) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade
so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),
bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať a rozhodnúť, čo je jeho povinnosťou vyplývajúcou priamo z ustanovenia § 161 ods. 1 s
použitím § 438 CSP. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd

autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Existencia a splnenie procesných podmienok je predpokladom
poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu článku 1
CSP. Súd je povinný zisťovať ich existenciu a splnenie v každom štádiu konania, teda aj v štádiu konania
dovolacieho.6. Jednou z podmienok konania je procesná subjektivita strany konania, známa podľa právnej úpravy
účinnej do 30.06.2016 ako spôsobilosť byť účastníkom konania.

6.1. Občiansky súdny poriadok (ako zákon účinný v čase začatia konania) v § 19 vymedzil, že
spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten,
komu ju zákon priznáva.
6.2. Civilný sporový poriadok (účinný v čase rozhodovania odvolacieho súdu) v § 61 určuje, procesnú
subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Nedostatok procesnej subjektivity je dôvodom zastavenia konania (§ 62 CSP), ak však strana zomrie
počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie
zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (§ 63 ods. 1 CSP). V konaní súd pokračuje najmä vtedy,
ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na
ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len
čo sa skončí konanie o dedičstve (§ 63 ods. 2 CSP). Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní

pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve (§ 63 ods. 3 CSP).

7. Korelátom procesného pojmu procesná subjektivita je hmotnoprávny pojem právna subjektivita
(spôsobilosť na práva a povinnosti) (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str.

223). Procesnú subjektivitu má subjekt, ktorý disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. Fyzická
osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti narodením (spôsobilosť na práva a povinnosti má
aj nasciturus pod podmienkou, že sa narodí živý) a stráca ju svojou smrťou. Nedostatok procesnej
subjektivity je spravidla neodstrániteľnou vadou konania. Treba ale zvažovať, či strana nemá procesnú
subjektivitu od začiatku konania, alebo ju stratila v priebehu konania. Ak strana nedisponuje procesnou

subjektivitou v čase začatia konania, ide o neodstrániteľnú vadu konania, ktorej následkom je jeho
obligatórne zastavenie. Ak dôjde k strate procesnej subjektivity fyzickej osoby počas konania, súd
konanie zastaví, alebo v konaní (najmä ak ide o majetkový spor, ktorého legálnu definíciu zákonná
úprava neobsahuje) pokračuje s dedičmi fyzickej osoby, prípadne s tými, na ktorých prešlo právo alebo
povinnosť, o ktorú v konaní ide. Ustanovenie § 63 ods. 1 CSP treba vykladať ako objektívnu možnosť

či nemožnosť v konaní pokračovať (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str.
227). Uznesenie o pokračovaní v majetkovom spore vydá súd podľa § 63 ods. 2 CSP bezodkladne
po skončení konania o dedičstve, avšak vo výnimočných prípadoch môže v konaní pokračovať aj pred
skončením konania o dedičstve (§ 63 ods. 3 CSP).

8. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že žalobca G.. Y. O., nar. XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX.
Dovolací súd vychádzajúc z § 470 ods. 1 CSP posudzoval otázku procesnej subjektivity žalobcu v
tomto spore, i keď konanie bolo začaté pred účinnosťou CSP, podľa predpisov platných v čase podania
dovolania, t. j. podľa ustanovení CSP. Zo spisu zistil, že odvolací súd vo veci rozhodol dňa 10.10.2017.

Z uvedeného vyplýva, že (pôvodný) žalobca v čase rozhodovania odvolacieho súdu procesnou
subjektivitou nedisponoval, ako zistil súd prvej inštancie pri doručovaní dovolania na vyjadrenie.

9.Nakoľkoodvolacísúdkonalsožalobcom,ktorýnebolnositeľomprocesnejsubjektivity(anispôsobilosti
na právne úkony), dovolací súd v zmysle § 449 ods. 1 CSP zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu

za účelom odstránenia uvedeného procesného pochybenia (§ 438 ods. 1, § 63 ods. 2 CSP) vrátil na
ďalšie konanie (§ 450 CSP).

10. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§

453 ods. 3 CSP).

11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok