Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 27. marec 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121201001
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8121201001.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Ž. Q., G..:

XX.XX.XXXX, K. J. K. XX, XXX XX J. K., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, IČO:
31954448, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovaným: Poštová banka, a.s.,
IČO: 31340890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska
kancelária RELEVANS s. r. o., IČO: 47232471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava o
vydanie bezdôvodného obohatenia 552,30 Eur a neprijateľnosť zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 552,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z tejto sumy od 25.02.2021 až do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % a to do 3 dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 03.02.2021 sa žalobca domáhal okrem iného domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 552,30 € a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žalobca
v žalobe uviedol:
So žalovanou som uzatvorila Zmluvu o úvere dostupnápôžička, č. XXXXXXXXXX J. V. XX.XX.XXXX
(ďalej len Úverová zmluva). Predmetom Úverovej zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1 500,-- eur,

ktorý som sa zaviazala žalovanej zaplatiť v 70 mesačných splátkach vo výške 45,62 eura, s konečnou
splatnosťou úveru 12.8.2016. V Úverovej zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba vo výške 25,50
%, RPMN vo výške 28,7 % a priemerná RPMN vo výške 24,66 %.
Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú som uzatvorila ako spotrebiteľka so žalovanou, dodávateľkou
finančnej služby.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovať náležitosti podľa 9 ods. 2/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len

ZoSÚ), platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Konkrétne podľa ZoSÚ, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
- druh spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. a/ ZoSÚ),
- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§
9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ),
- ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ).
Úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/, f/ a j/ ZoSÚ.
Úverová zmluva neobsahuje správny údaj o výške RPMN, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 28,7 %.
Hodnota RPMN sa vypočítava zo vzorca na výpočet RPMN. Správna výška podľa oficiálnej internetovejkalkulačky Ministerstva financií Slovenskej republiky, z Portálu finančnej osvety a ochrany spotrebiteľa
MF SR, ktorá vyžaduje aj zadanie dátumu uzatvorenia úverovej zmluvy, je 33,60 %.
Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
b) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
V Úverovej zmluve je tiež uvedená nesprávne celková výška nákladov 1 344,39 eura. Celková výška

nákladov predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú má spotrebiteľ na úver skutočne zaplatiť (výška
mesačnej splátky x počet splátok), čo predstavuje v danom prípade sumu 3 193,40 eura (45,62 eura x
70) a výškou poskytnutého úveru (1 500,-- eur). Skutočná celková výška nákladov je preto správne 1
693,40 eura ( 3 193,40 eura - 1 500,-- eur = 1 693,40 eura).
Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Bezdôvodné obohatenie žalujem vo výške rozdielu medzi mojimi platbami, t.j. 2 052,30 eura a výškou
úveru 1 500,-- eur, teda 552,30 eura.
O skutočnosti, že sa žalovaná na môj úkor bezdôvodne obohatila, som sa dozvedela od Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, o čom prehlásenie, zo dňa 9.12.2020, predkladám.
Čo sa týka objektívnej premlčacej doby, navrhujem aplikovať 10 - ročnú objektívnu premlčaciu dobu,

nakoľko žalovaná sa bezdôvodne obohatila prijatí súm, o ktorých vedela v čase ich prijatia, že jej
nepatria.
Dodávateľ pozná (musí poznať) ZoSÚ a preto, ak uzatvorí so spotrebiteľom formulárovú spotrebiteľskú
úverovú zmluvu, v ktorej neuvedie predpísané obligatórne náležitosti úverovej zmluvy, dôsledkom čoho
je úver bezúročný a bezpoplatkový a napriek tomu príjme od spotrebiteľa splátky nad istinu úveru a

spotrebiteľovi ich nevráti, tak sa na úkor spotrebiteľa obohacuje bezdôvodne.

2. Žalovaný sa k žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vyjadril nasledujúco: má za to,
že zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Internetová kalkulačka nie je spoľahlivým
nástrojom na výpočet presnej RPMN. Vznáša námietku premlčania uplynutím subjektívnej a objektívnej

premlčacej doby bezdôvodného obohatenia.

3. Z listín predložených žalobcom súd zistil, že dňa 12.10.2010 medzi žalobcom ako dlžníkom a
žalovaným ako veriteľom došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere - dostupná pôžička. Z výpisu
z účtu vyplýva, že žalobca poslednú splátku vykonal dňa 23.07.2015 a celkovo zaplatil sumu 2052,30 €

(úver bol poskytnutý vo výške 1500 €). Suma 1500 € bola zaplatená dňa 06.08.2013.

4. Rozsudkom č.k. 9Csp/17/2021 - 134 zo dňa 15.04.2021 OS Prešov žalobu v časti týkajúcej sa
bezdôvodného obohatenia pre premlčanie zamietol. KS v Prešove rozsudkom č.k. 19CoCsp/24/2021
zo dňa 16.12.2021 zrušil, nestotožňujúc sa s premlčaním uplatneného nároku.

5. OS Prešov vec opätovne prejednal a dospel k nasledujúcim záverom:
Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 12.10.2010
§ 2 písm.d) - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
§ 9 ods.2 - Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
§ 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z.

Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
(a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y) a § 10 ods. 1

,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
5.1. Súd uviedol ustanovenia týkajúce sa iba tých náležitosti zmluvy, nedostatok ktorých vytýka

žalobkyňa.

6. Pokiaľ ide o § 9 ods.2 písm.a), zmluva už vo svojom názve uvádza, že ide o zmluvu o úvere - dostupná
pôžička, čo súd považuje za dostatočné aj vzhľadom na nižšie citované rozhodnutia NS SR.
Podľa NS SR sp. zn. 7Cdo/241/2020 - K námietke neuvedenia druhu spotrebiteľského úveru odvolací
súd uviedol, že zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 26. januára

2012 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.") ani v § 9 ods. 2 písm. a), a ani na inom mieste nedefinoval
druhy úverov. Dôvodová správa k citovanému zákonu, ktorá nie je právne záväzná, síce uvádza niektoré
druhy úverov, ale tento výpočet v osobitnej časti k § 4 bol len demonštratívny, a to napr. 1. Kontokorentný
úver, 2. Klasický bezúčelový spotrebiteľský úver, 3. Spotrebiteľský úver vo forme splátkového predaja
(aj odložená platba), 4. Finančný leasing, 5. Kreditné karty, 6. Ostatné typy. Na základe uvedených

skutočností bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka bola oprávnená použiť aj iný názov pre svoj
bankový produkt, a to aj ČSOB spotrebiteľský úver.
Odvolacím súdom zvolená interpretácia ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. je v
okolnostiach posudzovanej veci správna a zodpovedajúca (aj) účelu zákona č. 129/2010 Z.z. (napr. §
1 ods. 2, § 2 písm. d/, § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona). Nemožno preto dospieť k záveru, že

odvolací súd sa pri výklade zákonného predpisu natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že
by zásadne poprel ich účel a význam. Dôvodová správa k citovanému zákonu nad rámec odvolacím
súdom uvedeného (bod 20.4.) a v podstatnom pre daný vecno-právny dovolací prieskum dodáva,
že „Zákon ... nemá ambíciu vzhľadom na rôznosť spotrebiteľských úverov na trhu definovať druhy
spotrebiteľských úverov. Avšak možno veriteľom naznačiť niektoré základné typy, ktoré by mohli uvádzať

do predzmluvných formulárov a zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ako základ pre porovnanie, ktoré môže
potomspotrebiteľurobiť"(autentickývýkladzákonodárcu).Dovolacísúdpovažujezaprávnevýznamnúv
rámci tohto dovolacieho prieskumu tiež skutočnosť, že z obsahu samotnej Zmluvy bezrozporne vyplýva,
že v danej veci ide o spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému jednorázovo a bez uvedenia účelu [viď
Zmluva, časť I. Úverový limit, účel úveru a čerpanie zmluvy (bod 20)]. Dovolací súd dodáva, že samotný

žalovaný považuje „bezúčelovosť" za právne komfortný spôsob označenia druhu spotrebiteľského úveru
(bod 20.3.), ktoré označenie z obsahu Zmluvy, pri rešpektovaní materiálneho prístupu, nepochybne
vyplýva.
6.1. Náležitosť podľa § 9 ods.2 písm.f) zmluva obsahuje uvedením konečnej splatnosti. Pri znení
tohto ustanovenia eurokonformný výklad v súlade so smernicou (2000/48/ES - Čl. 10 ods.2 písm.c/

- Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza - dĺžku trvania zmluvy o úvere) nie je contra
legem vnútroštátnemu právu (umožňuje výklad nesprávne prebratého ustanovenia bez formalistického
lipnutia na jeho slovnom vyjadrení), keďže podstatou je informácia pre veriteľa o dĺžke trvania zmluvy.
Priemernému spotrebiteľovi musí byť zrejmé, že táto dĺžka je od uzavretia zmluvy 12.10.20210 do dňa
konečnej splatnosti 12.08.2016.

6.2. Vprípadeustanovenia§9ods.2písm.j)žalovanýmoholobhájiťnímvzmluveuvedenúvýškuRPMN
28,70% a uvedenie celkovej čiastky úveru. V zmluve sa uvádza, že celková čiastka úveru predstavuje
súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Žalovaný však na žalobné tvrdenia
nereagoval preukázaním správnosti v zmluve uvedených údajov, čo by súd považoval za logické.
Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. - pre účely tohto zákona sa rozumie

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.Pokiaľ ide o RPMN, súdu sa bez spolupráce žalovaného nepodarilo zistiť ako dospel k údaju 28,70%.
Súd po zadaní do kalkulačky pre výpočet RPMN údajov: výška úveru - 1500 €, počet splátok - 70, dátum
úveru - 12.10.2010, dátum prvej splátky - 12.11.2010, deň splátky - 12. deň v mesiaci, periodicita splátok

- mesačne, výška splátky - 45,62 € dospel k údaju 34,49%, teda k údaju v neprospech spotrebiteľa.
Súd vykonal výpočet aj s výškou splátky 42,00 € (suma 3,62 € mohla byť poistným aj keď to v zmluve
výslovne uvedené nie je) a dospel k hodnote RPMN - 29,54%, teda znovu v neprospech spotrebiteľa.
Rovnako je pravdou, že celková čiastka na zaplatenie spotrebiteľom v zmluve konkrétnym číselným
údajom uvedená nie je. Pre jej výpočet potrebná čiastka celkovej výšky nákladov je v zmluve uvedená

ako1344,39€atonevednonazákladečoho.Výškasumyprevyšujúcejposkytnutúistinujepodľazmluvy
70 x 45,62 € (výška splátky) = 3193,40 € - 1500 € = 1693,40 €. Aj pri splátke 43 € je výška celkovej
čiastky na zaplatenie 70 x 42 € = 2940 €, teda výška celkových nákladov spotrebiteľa je 2940 € - 1500
€ = 1440 €.
6.3. Žalovaným poskytnutý úver je pre nedostatky vyššie uvedené úverom bezúročným a bez poplatkov.

7. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej
dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie
namietať.
§ 451 ods.1 - Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
§ 451 ods.2 - Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,

plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho,
na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods.1 - Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je

dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

8. Okresný súd viazaný právny názorom krajského súdu tak vychádza z toho, že subjektívna premlčacia
lehota pri uplatnení nároku neuplynula, keďže o bezdôvodnom obohatení sa žalobkyňa mala dozvedieť
od OZ HOOS dňa 09.12.2020 a žaloba bola na súde podaná dňa 03.02.2021.

Podľa C.s.p.
Čl.2ods.2-Právnaistotajestav,vktoromkaždýmôželegitímneočakávať,žejehosporbuderozhodnutý
v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej
praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Čl. 3 ods.1 - Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej

republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi
záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi
chránené.
Čl. 4 ods.1 - Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto

zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec
čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
ods.2 - Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil,
ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy,
na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov

zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
Čl. 6 ods.1 - Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

ods.2 - Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho
postavenia.8.1. Vychádzajúc zo základnej tézy teórie dokazovania, že strana sporu preukazuje skutočnosti
ňou tvrdené a prinášajúce jej prospech, je zrejmé, že úmysel bezdôvodne sa obohatiť žalovaným
dodávateľom by mal dokazovať žalobca.

Dokazovanie vnútorného sveta osoby uzatvárajúcej zmluvu je však možné len prostredníctvom
skutočností manifestovaných navonok. Naviac, ak zmluvu uzatvára právnická osoba adhéznym
spôsobom nie je možné spotrebiteľom určiť, u ktorej fyzickej osoby v jej štruktúre sa takýto úmysel
preukazovať má - či u pracovníka pobočky banky, ktorý zmluvu fyzicky podpisuje, alebo u jeho
nadriadeného, alebo u osôb, ktoré (pravdepodobne na ústredí banky) formulár zmluvy jednotne

predpripravili a pod.
8.2. Vo všeobecnosti možno povedať, že zavinenie je vnútorný psychický vzťah konajúcemu k
podstatným zložkám jeho konania. Zavinenie je teda vybudované po a) na zložke vedomostnej, ktorá
zahŕňa vnímanie konajúceho tj. odraz predmetov, javov a procesov jeho zmyslových orgánov ako i
predstavu predmetov a javov, ktoré konajúci vnímal skôr alebo, ku ktorým dospel svojím úsudkom
na základe znalosti a skúsenosti a b) na zložke vôľovej zahŕňajúcej predovšetkým chcenie alebo

uzrozumenie tj. v podstate rozhodnutie konať určitým spôsobom zo znalosti podstaty veci.
8.3. Podľa trestného práva (a jeho teórie analogicky využívanej aj v občianskom práve) o priamy úmysel
ide, ak dodávateľ chcel, vediac, že porušuje zákon získať bezdôvodné obohatenie.
U nepriameho úmyslu konajúci vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem
chránený zákonom a pre prípad, že to spôsobí bol s tým uzrozumený. Uzrozumenie konajúceho u

nepriameho úmyslu vyjadruje aktívny vôľový vzťah konajúceho k spôsobeniu následku relevantného
pre posudzovanú vec, čím je mienená vôľa, ktorá sa prejavila navonok, čiže chovaním konajúceho.
Spôsobenie takéhoto následku však nie je priamym cieľom konajúceho, ale nevyhnutným prostriedkom
jeho dosiahnutia (priamo ho nechcel, pretože konajúci sleduje svojim zámerom cieľ iný, ktorý môže byť
z hľadiska práva cieľom aj nezávadným; pri tom je však konajúci vždy uzrozumený s tým, že realizácia

tohto cieľa predpokladá spôsobenie následku významného z hľadiská práva, avšak tento následok je
nechcený a je iba vedľajším následkom správania konajúceho, s ktorým je však uzrozumený.). Na takéto
uzrozumenie sa potom usudzuje z toho, že konajúci nepočítal so žiadnou konkrétnou okolnosťou, ktorá
by mohla zabrániť následku, ktorý si konateľ predstavoval ako možný a to bez ohľadu na to, či by išlo
o jeho vlastný zásah alebo o zásah niekoho iného.

Pokiaľ ide o vedomú nedbanlivosť konajúci vedel, že môže spôsobom v zákone uvedeným porušiť
alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov spoliehal, že takýto následok
nespôsobí. Z toho vyplýva, že vedomá nedbanlivosť je budovaná na vedomí možnosti vzniku následku,
čo je schopnosť konajúceho rozpoznať a zhodnotiť okolnosti, ktoré vytvárajú možné nebezpečenstvo
pre záujem chránený zákonom. Nedostatočné zhodnotenie nebezpečnosti konajúceho nespočíva v

neznalosti tohto stavu ale len v tom, že konajúci nedocenil možné následky svojho konania. Podstatné
teda je, že vedomá nedbanlivosť sa zhoduje s nepriamym úmyslom v intelektuálnej zložke, ale
oproti nepriamemu úmyslu tu chýba vôľová zložka vyjadrená uzrozumením. Pri vedomej nedbanlivosti
páchateľ vie, že môže spôsobiť následok odporujúci zákonu, avšak nechce ho spôsobiť ani s tým nie
je uzrozumený naopak spolieha, že ho nespôsobí.

Pri posudzovaní rozhraničenia vedomej nedbanlivosti od nepriameho úmyslu je treba hodnotiť, či
dôvody, pre ktoré konajúci spoliehal, že následok nespôsobí majú charakter dostatočného dôvodu, za
ktoréjemožnépovažovaťibatakédôvody,ktorésícevposudzovanomprípadenebolispôsobilézabrániť
relevantnému následku z hľadiska práva, ale v inej situácii a za iných podmienok, by k tomu mohli
byť reálne spôsobilé. Nejde však o spoliehanie na náhodu. Tam, kde konajúci spolieha iba na šťastnú

náhodu nejedná z vedomej nedbanlivosti, ale ide o nepriamy úmysel.
8.4. Pri rozhodovaní v prejednávanej veci, či u žalovaného ide o úmysel alebo nedbanlivosť vychádzal
súd z toho akú sumu informácií mu poskytol žalovaný o spôsobe uvádzania údajov v zmluve. Žalovaný
žalobkyňou namietané údaje žiadnym spôsobom neozrejmil. Žalovaný mal možnosť údaje ním uvedené
obhájiť, prípadne preukázať, že niektoré nedostatky sú spôsobené výkladovými problémami objektívne

nejasného právneho predpisu, čo by mohlo záver o jeho úmysle vylúčiť. Žalovaný to však neurobil.

9. Dôvody prečo súd žiadal, aby sa žalovaný vyvinil z úmyslu vyplývajú z ďalej citovanej judikatúry:
9.1 Ústavný súd SR vo veci sp. zn. II. ÚS 716/2016 vo vzťahu k
dokazovaniu v medicínskych sporoch (teda tiež sporoch so slabšou stranou - pacientom) uviedol:

Sumarizujúc uvedené možno konštatovať, že požiadavka jednoznačného preukázania príčinnej
súvislosti bez možnosti pripustenia určitej rozumnej miery neistoty osobitne v sporoch, ktoré majú
svoj pôvod vo vzťahoch lekár (zdravotnícke zariadenie) a pacient (klient), je v štandardnom type
dôkazného sylogizmu neprimeraná, pretože narúša spravodlivú rovnováhu medzi dotknutými stranamitým, že nereflektuje objektívne limity súvisiace s následným poznávaním minulých javov, zvlášť príčinnej
súvislosti, a proporcionálne nevyvažuje vzájomné asymetrické postavenie týchto subjektov, v ktorom má
zužuvedenýchdôvodov„navrch“zdravotníckezariadenie,keďženažalobcu(poškodeného)akoslabšiu

stranu v ich vzájomnom vzťahu kladie neúmerné nároky, čím mu v súdnom konaní fakticky znemožňuje
dosiahnutie ich uspokojenia, v dôsledku čoho porušuje aj jeden z aspektov práva na spravodlivé súdne
konanie, ktorým je rovnosť jeho strán.
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane konštatuje, že zásada rovnosti účastníkov
konania je súčasťou práva na spravodlivé konanie. Pod pojmom rovnosti účastníkov konania je potrebné

rozumieť rovnosť ich príležitostí. To znamená, že každej procesnej strane by mala byť daná primeraná
možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej
situácie, než v ktorej je jej protistrana. Podľa ESĽP sa rovnosťou zbraní rozumie požiadavka, aby
každá zo strán konania mohla obhajovať svoju vec za podmienok, ktoré ju z pohľadu konania ako
celku vzhľadom na protistranu podstatným spôsobom neznevýhodňujú. Cieľom zásady rovnosti zbraní
je dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi stranami sporu.

Pod takto definovanú rovnosť strán spadá nielen realizácia ich oprávnení, ale aj otázky dôkazného
bremena. V ústavnoprávnej rovine potom platí, že súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie je aj
zásada rovnosti zbraní, čo v civilnom súdnom konaní zahŕňa tiež rovnosť dôkazných bremien, ktoré sú
na strany sporu kladené a ktoré nesmú byť neprimerané, pretože v opačnom prípade nemožno konanie
ako celok považovať za spravodlivé. Obdobne aj ESĽP v rozsudku č. 34976/05 vydanom vo veci Metalco

Bt. proti Maďarsku z 1. 2. 2011 dospel k záveru, že uloženie nesplniteľného dôkazného bremena na
jednu stranu civilného sporu je porušením zásady rovnosti zbraní. Právo na rovnosť účastníkov konania
teda vyžaduje, aby dôkazné bremeno kladené na jedného účastníka konania nebolo neprimerané, čo
vychádza zo všeobecnej požiadavky na dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi stranami sporu.
Z uvedeného možno urobiť záver, podľa ktorého ak je miera procesnoprávneho poznania vyžadovaná

napreukázaniepríčinnejsúvislostimedziprávnerelevantnýmijavmizostranyžalobcuakoslabšejstrany
sporu zjavne neprimerane vysoká a nezohľadňujúca faktickú nerovnosť strán sporu, tak v dôsledku toho
je aj dôkazné bremeno kladené na túto stranu zjavne neprimerané, čo potom vylučuje aj akúkoľvek
zmysluplnú úvahu o možnosti jeho „unesenia“, čím dochádza k porušeniu práva na rovnosť strán ako
jedného z komponentov práva na spravodlivé súdne konanie. Nič nebráni tomu, aby slabšie postavenie

sťažovateľovbolovokolnostiachdanejvecikompenzovanémodifikáciouzákladnejkonštrukciebremena
tvrdenia alebo dôkazného bremena, a to napríklad jeho sekundárnym prenesením na žalovaného,
teda odklonom od štandardného konceptu preukazovania príčinnej súvislosti, ak si takýto prístup bude
vyžadovať spravodlivé posúdenie okolností danej veci.
9.2. Obdobné závery plynú aj z rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 14/17:

Vesvémusnesenísp.zn.II.ÚS3312/16ÚstavnísoudpřipomenulrozsudekNejvyššíhosouduzedne28.
června 2016 sp. zn. 30 Cdo 1144/2014, z něhož plyne, že obecné pravidlo o rozložení důkazního břemen
lze v odůvodněných případech modifikovat, neboť striktní dodržování standardního rozložení důkazního
břemene by v ojedinělých situacích vedlo k neudržitelnému zatížení strany, která je nese, protože ta
objektivně nemá a nemůže mít k dispozici informace o skutečnostech důležitých pro rozhodnutí ve

sporu. K tomuto Nejvyšší soud dodal, že nemodifikování pravidla o rozložení důkazního břemene by v
konečném důsledku mohlo být v rozporu se zásadou, že nikdo nesmí těžit ze svého nepoctivého nebo
protiprávního činu. Uvedené závěry dovolacího soudu Ústavní soud označil za ústavně souladné.
Jak Ústavní soud vysvětlil výše, pravidla rozložení důkazního břemene předně vycházejí ze zákonné
úpravy. Právní teorie však připouští, že pravidla pro dělení důkazního břemene mohou být i výsledkem

soudcovského dotváření práva, které je však omezeno právě tím, že tato pravidla mají zásadně
charakter právních norem, k jejichž tvorbě je zásadně povolán zákonodárce, nikoliv soudce. Možnosti
soudcovského dotváření pravidel pro dělení důkazního břemene jsou tak omezeny na typově dané
okruhy případů, u nichž panuje naléhavá nutnost odchýlení se od obecných pravidel dělení důkazního
břemene. "Typová nutnost může být představována situací, kdy prosazení určitého hmotněprávního

nároku s ohledem na typicky se v těchto případech vyskytující důkazní nouzi zpravidla selhává." (viz
LAVICKÝ, Petr. Důkazní břemeno v civilním řízení soudním. Praha: Leges, 2017, s. 226.). Jinými slovy, v
takových případech se důkazní břemeno obrací a oproti standardním situacím leží na té procesní straně,
která jím standardně zatížena není.

10. Ak pre premlčanie bezdôvodného obohatenia dodávateľa vyplývajúceho z nedostatkov ním
vytvorenej zmluvy o úvere vedúcich k jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti je podstatná forma zavineného
konania dodávateľa (úmyselné alebo nedbanlivostné), je v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu
požadovať preukázanie vyššej formy zavinenia (úmyslu) od spotrebiteľa, keďže splnenie tejto povinnostije v zásade nemožné. Je to len a len dodávateľ, ktorý môže uviesť, akým spôsobom nejasné, resp.
žalobou napádané údaje do zmluvy zakomponoval.
Súd teda uzatvára, že v súlade s vyššie citovanými článkami C.s.p. ako aj judikatúrou ÚS SR, ÚS ČR

a NS ČR dospieva k záveru, že pre obdobný typ sporov ako je prejednávaná vec je nemožné dospieť k
spravodlivému rozhodnutiu bez modifikácie dôkazného bremena tak, že poctivosť svojho konania musí
obhájiť dodávateľ sám, inak je nutné vychádzať zo záveru o aplikácii 10 - ročnej objektívnej premlčacej
doby založenej na minimálne nepriamom úmysle.
Týmto rozhodnutím sa súd neodkláňa od rozhodnutí NS SR citovaných v zrušenom rozsudku, keďže

úmysel nie je daný samotným postavením dodávateľa - podnikateľa bez ďalšieho, a pre dosiahnutie
vyššie uvedeného záveru nepristupuje súd ani k dezinterpretácii žalobkyňou citovaných rozhodnutí
SdEÚ, ako to robí jej právny zástupca v jeho podaniach.
10.1. Aj súdna prax v medziobdobí dospela k záverom v prospěch spotřebitele, keď NS SR v rozhodnutí
O sp. zn. 5Cdo/29/2021 uviedol: Dovolací súd dopĺňa, že aj v prejednávanom spore je potrebné
vychádzať z momentu, kedy si žalobkyňa sama musela byť vedomá, že bez existujúceho (platného)

právneho dôvodu previedla na účet žalovaného určitú čiastku resp. čiastky. Týmto momentom je aj podľa
dovolacieho súdu porada, ktorú absolvovala žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka - fyzická osoba s
jej právnou zástupkyňou, kedy sa dozvedela o rozpore niektorých jednotlivých konkrétnych dojednaní
zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere so zákonnou úpravou (túto vedomosť je potrebné
odlišovať od znalosti právnej kvalifikácie plnenia poskytnutého žalobkyňou nad rámec základnej sumy

úveru ako bezdôvodného obohatenia).
O sp. zn. 7Cdo/268/2021 uviedol: Vzhľadom na to, že podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ c - 485/19
zásada efektivity bráni vnútroštátnej úprave objektívnej trojročnej premlčacej lehote je nevyhnutné
na tento typ nárokov subsidiárne uplatňovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu na vydanie
bezdôvodného obohatenia (a to bez skúmania zavinenia). Aplikácii uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 1Cdo/238/2017 zo dňa 18.10.2018 bráni princíp prednosti rozsudku Súdneho dvora EÚ C - 485/19.
10.2. Vzhľadom na to, že úver je bez úrokov a bez poplatkov (žalobca nepreukázal ani aké poplatky
tvorili zaplatenú sumu, napr. poistné, preto na to súd nemohol brať ohľad) a nad poskytnutú istinu 1500
€ bola zaplatená suma 552,30 €, predstavuje táto suma bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré je
povinný vydať.

11. Podľa § 517 ods.1 OZ - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 OZ - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 NV SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy - Výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11.1. Žalobca požadoval úroky z omeškania od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému.
11.2. Splatnosť bezdôvodného obohatenia zákonom stanovená nie je a preto sa vychádza z § 563 OZ -
Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V prejednávanej veci bola žaloba
ako výzva na plnenie doručená žalovanému dňa 23.02.2021, plniť mal dňa 24.02.2021 a ak tak neurobil

dňom 25.02.2021 sa dostal do omeškania a od tohto dňa patria žalobcom úroky z omeškania vo výške
5,00% ročne a nie požadovaných 9,00% ročne.

12.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
12.1. Žalobkyňa v konaní plne úspešná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.