Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 23, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/79/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112224922
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5112224922.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu

JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu: JUDr. Jozef Michtalík, nar. XX.
XX. XXXX, S. F. XXX, zastúpeného JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s.r.o., Šoltésovej 346/1, Považská
Bystrica, IČO: 36 860 654, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka SR, Dobrovičova 12, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 25C/180/2012-688 zo dňa
09. 12. 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 4 ods. 1, 2, 3 zák. č. 326/2005 Z. z. o
lesoch, § 21 ods. 4 zák. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov, § 1, § 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, 2, § 16
ods. 1, 2, § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a § 106 ods. 1, 2 OZ, § 140 ods. 2 CSP zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému
domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Obvodného lesného úradu v Žiline

po tom, čo žalovaný neuspokojil jeho nárok na zaplatenie 889 200,- eur na základe jeho písomných
žiadostí o jeho predbežné prerokovanie. Žalobca sa svojho nároku domáhal z dôvodu, že Obvodný lesný
úrad v Žiline bez posúdenia právnej stránky veci podľa ust. § 4 ods. 1, 2, 3 zákona o lesoch zapísal
za obhospodarovateľa lesa namiesto neho iné subjekty, ktoré zápisy považoval za nezákonné, ktorým
postupom mu úrad spôsobil škodu. Nesprávny úradný postup obvodného lesného úradu vymedzil tak,
že tento bez preskúmania právnej stránky veci vykonal zápis nového obhospodarovateľa lesa L.U.C.
Klopušné, s.r.o. so sídlom Veľké Rovné podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, pričom si nevyžiadal

jeho stanovisko v zmysle citovaného paragrafu, ktorý stanovuje, že obhospodarovateľ lesa je povinný
orgánom štátnej správy lesného hospodárstva oznámiť každú zmenu odborného lesného hospodára,
keďžalobcamalpodľa§4ods.3predložiťobvodnémulesnémuúradudokladypreukazujúceoprávnenie
hospodáriť v lese pre Lesný územný celok Klopušné v stanovenej lehote. Vykonaným dokazovaním
mal preukázané, že žalobca ako podnikateľ - fyzická osoba bol zapísaný na obvodnom lesnom úrade
podľa § 4 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona na základe oznámenia ako osoba obhospodarovateľa lesa,
a to lesných pozemkov nazvaných Lesný ucelený celok Horevsie (L.U.C. Horevsie), Veľké Rovné o

výmere 400,56 ha od 10. 12. 2004, pričom podkladom pre jeho zápis bola okrem iného nájomná
zmluva zo 07. 02. 2005, v zmysle ktorej nájomnej zmluvy mal predmetné lesné pozemky prenajaté
od ich vlastníkov na dobu určitú od 07. 02. 2005 do 31. 12. 2010 a na základe dodatku č. 1/2009 v
nájomnej zmluve sa nájom predĺžil do 31. 12. 2015, t. j. podľa názoru žalobcu pokiaľ by nenastali ďalejuvedené skutočnosti, vykonával by ako obhospodarovateľ ťažbu a s tým spojené činnosti na lesných
pozemkoch až do tohto dátumu. Dňa 07. 05. 2010 oznámil L.U.C. Klopušné, s.r.o., Veľké Rovné 62
obvodnému lesnému úradu podľa § 4 citovaného zákona, že sa stal novým obhospodarovateľom lesa

a požiadal o zápis, a to na základe uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia L.U.C. Horevsie
konaného 25. 04. 2010, na ktorom bol žalobca odvolaný ako nájomca prenajatých lesných pozemkov,
ako aj na základe tohto uznesenia uzatvorených nových nájomných zmlúv s L.U.C. Horevsie. Na
základe uvedeného oznámenia a príloh obvodný lesný úrad zapísal za obhospodarovateľa predmetných
lesných pozemkov uvedeného oznamovateľa, pričom žalobca za dôvod zodpovednostných vzťahov

považoval práve uvedené uznesenie, ktoré, ako aj dôsledky z neho vyplývajúce, t. j. aj zápis nového
obhospodarovateľa, považoval za nezákonné a z ktorého dôvodu podal na okresný súd žalobu, ktorou
sa voči novému obhospodarovateľovi, ako aj Slovenskej republike, Obvodnému lesnému úradu v Žiline
domáhal určenia, kto je oprávneným obhospodarovateľom predmetných lesných pozemkov, vrátane
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola uložená povinnosť zdržať sa zo strany žalovaných
vykonávania práv a povinností vyplývajúcich zo zápisu obhospodarovateľa lesa, ktorému návrhu bolo

uznesením zo dňa 30. 08. 2010 vyhovené a ktoré bolo potvrdené aj následne Krajským súdom v
Žiline. Vzhľadom na uvedené uznesenia súdov obvodný lesný úrad zapísal za obhospodarovateľa
predmetných lesných pozemkov opätovne žalobcu v presvedčení, že on je osobou obhospodarovateľa
a má byť vedený ako taký v evidencii obvodného lesného úradu. Následne 20. 04. 2012 podalo na
obvodný lesný úrad návrh na zápis do evidencie obhospodarovateľov lesa podľa § 4 citovaného zákona

Združenie vlastníkov súkromných lesov Veľké Rovné - LUC HOREVSIE, Veľké Rovné s prílohami,
ktoré žiadalo za obhospodarovateľa lesných pozemkov zapísať spoločnosť Horevsan, s.r.o. so sídlom
Veľké Rovné 507. Uvedené občianske združenie bolo založené vlastníkmi lesných pozemkov L.U.C.
Horevsie, ktoré založilo uvedenú obchodnú spoločnosť, prostredníctvom ktorej sa rozhodli vlastníci
lesných pozemkov hospodáriť na vlastných lesných pozemkoch samostatne. Na základe uvedeného

návrhu listiny Rozhodnutia majoritného vlastníka z 01. 01. 2011, Zmluvy z 01. 01. 2011, poprípade
iné, zapísal tohto nového obhospodarovateľa lesných pozemkov vychádzajúc z toho, že uznesenie
mimoriadneho valného zhromaždenia LUC Horevsie z 25. 04. 2010, ktorým bol odvolaný žalobca ako
nájomca, je zákonné, t. j. nepredpokladal nezákonný postup L.U.C. Horevsie. Nový obhospodarovateľ
bol zapísaný počas celého ďalšieho obdobia, počas ktorého mal mať žalobca uzatvorené nájomné

zmluvy (31. 12. 2015).
Žalobca vyššie uvedený postup obvodného lesného úradu, t. j. zápisy ďalších dvoch
obhospodarovateľov lesa považoval za nesprávny úradný postup, pretože podľa názoru obvodný lesný
úrad ich zápisy vykonal bez preskúmania právnej stránky veci a bez vyžiadania si jeho stanoviska
(bez predloženia dokladov z jeho strany preukazujúcich oprávnenie hospodáriť v lese - nepreskúmania

viazanosti nájomných zmlúv žalobcu), ktorým nesprávnym úradným postupom mu spôsobil škodu v
žalovanej výške. Žalobca mal za to, že obvodný lesný úrad mal skúmať viazanosť zmlúv (platnosť,
či neplatnosť) uzatvorených medzi ním a vlastníkmi lesných pozemkov L.U.C. Klopušné, s.r.o. a
vlastníkmi lesných pozemkov L.U.C. Horevsie a Združením vlastníkov súkromných lesov Veľké Rovné
- LUC Horevsie a Horevsan s.r.o. Ďalej mal za to, že až na základe takéhoto správneho právneho

posúdenia obvodným lesným úradom mal byť vykonaný aj zápis nového lesného hospodára, ktorým bol
dovtedy on. Uvedeným nesprávnym úradným postupom obvodný lesný úrad mal žalobcovi znemožniť
hospodáriť na lesných pozemkoch do 31. 12. 2015, hoci mal platne uzatvorené nájomné zmluvy,
čím mu spôsobil škodu, pretože ako jediný mal do 31. 12. 2015 vykonávať na predmetných lesných
pozemkoch právo ťažby, z ktorej mal dosiahnuť hospodársky výsledok v žalovanej výške, za ktorú

škodu zodpovedá žalovaný. Ďalej súd vychádzal z toho, že 09. 12. 2020 žalobca rozšíril nárok o
náhradu škody o ďalší skutkový dôvod (skutkové tvrdenie) o nesprávnom úradnom postupe podľa §
4 ods. 3 citovaného zákona a zastával názor, že oznamovateľ nepredložil k dokladom preukazujúcim
oprávnenie hospodáriť v lese identifikáciou lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností a
jednotiek priestorového rozdelenia do 15 dní od vzniku oprávnenia pre zápis obhospodarovateľa, a to

jednak pre subjekt L.U.C. Klopušné, s.r.o., ako aj pre subjekt Horevsan s.r.o. Na tvrdené skutočnosti
však nedoložil žiaden dôkaz preukazujúci pravdivosť jeho tvrdenia o nesprávnom úradnom postupe.
Okresný súd pripustil zmenu žaloby uznesením z 09. 12. 2020. Na pojednávaní 09. 12. 2020 žalobca
rozšíril nárok na náhradu škody aj o ďalšie skutkové tvrdenie, a to, že obvodný lesný úrad sa nezaoberal
ust. § 21 ods. 4 zákona č. 503/2003 Z. z., pretože pred zápisom ďalšieho obhospodarovateľa lesa

sa nezaoberal obsahovými náležitosťami zmlúv preukazujúcimi oprávnenie hospodáriť v lese, a tým
otázkou platnosti, či neplatnosti predmetnej zmluvy. Okresný súd uznesením z 09. 12. 2020 pripustil
zmenu žaloby. Žalovaný pri obidvoch rozšíreniach žaloby vzniesol námietku premlčania. Súd vzhľadom
na uvedené mal za to, že predmetom posúdenia nároku žalobcu vo vyčíslenej výške je posúdeniepostupu Obvodného lesného úradu v Žiline pri výkone zápisov podľa ust. § 4 ods. 1, 2, 3 zákona
o lesoch. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona
obvodný lesný úrad na účely zistenia aktuálneho stavu o účastníkoch konaní podľa tohto zákona vedie

evidenciu lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov a odborných lesných hospodárov. Ďalej
medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že obhospodarovateľ lesa, t. j. osoba, ktorá vykonáva
hospodársku činnosť na lesných pozemkoch, je povinný obvodnému lesnému úradu oznámiť každú
zmenu odborného lesného hospodára v stanovenej lehote. Ďalej medzi stranami nebolo sporné ani
to, že obhospodarovateľ lesa je povinný obvodnému lesnému úradu predložiť doklady preukazujúce

oprávnenie hospodáriť v lese (nájomné zmluvy alebo iné listiny preukazujúce právo hospodáriť v
lese) a identifikáciu dotknutých lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností a jednotiek
priestorovéhorozdeleniataktiežvstanovenejlehote.Medzistranamibolaspornáskutočnosť,akýrozsah
právomoci zo zákona mal obvodný lesný úrad pri evidencii lesných pozemkov, t. j. pri zapísaní, resp.
nezapísaní nového obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov, t. j. či mal skúmať právnu
stránku zmlúv, teda či okrem predložených listín sa mal zaoberať aj otázkou platnosti alebo neplatnosti

nájomných zmlúv žalobcu, ako aj ďalších obhospodarovateľov lesa. Ďalej mal za to, že pokiaľ sa
vychádza z uvedeného zákonného ustanovenia, toto neukladalo obvodnému lesnému úradu (orgánu
štátnej správy lesného hospodárstva) zaoberať sa otázkou platnosti/neplatnosti predkladaných listín
preukazujúcich oprávnenie hospodáriť v lese. Pokiaľ sa touto otázkou orgán štátnej správy lesného
hospodárstva nezaoberal, postupoval v súlade s vtedy platnou legislatívou, a tým pádom nemožno

hovoriť, že by sa dopustil nesprávneho úradného postupu, v dôsledku čoho nemohla žalobcovi vzniknúť
škoda v žalovanej výške. Pokiaľ žalobca dodatočne skutkovo rozšíril žalobu o ďalšie dva dôvody
nesprávneho úradného postupu podľa § 140 ods. 2 CSP, došlo k tomu 5 rokov po skončení platnosti
dodatku k základnej zmluve, t. j. po 31. 12. 2015. Žalovaný na pojednávaní 09. 12. 2020 vzniesol
námietku premlčania, uvedúc že dodatočne doplnené rozhodné skutočnosti žalobcu neboli predmetom

predbežného prerokovania nároku podľa § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z. U prvého doplneného
skutkového tvrdenia bol nárok nielen premlčaný, ale žalobca ani nepreukázal nedoloženie listín v konaní
podľa § 4 ods. 3 zákona o lesoch. K druhému doplneniu skutkového tvrdenia uviedol, že tento nárok
bol takisto premlčaný. Naviac, povinnosťou obvodného lesného úradu nebolo skúmať obsahovú stránku
listín preukazujúcich oprávnenie hospodáriť v lese. Preto ani takto koncipované skutkové tvrdenie

nepovažoval za nesprávny úradný postup. S poukazom na vyššie uvedený skutkový stav, vychádzajúc
aj z výpovedí vypočutých svedkov žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako plne úspešnému vo veci
priznal proti žalobcovi nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/, g/, h/ CSP a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že súd prvej inštancie sa neoboznámil s predloženými nájomnými
zmluvami, ktoré mal uzavreté s podielovými spoluvlastníkmi, pričom sa nachádzali v pripojenom spise
okresného súdu 2C/162/2010, v ktorom sa domáhal určenia, kto je oprávneným užívateľom lesa.

Ďalej uviedol, že v konaní 17C/286/2010 sa domáhal určenia, že je oprávneným obhospodarovateľom
lesných pozemkov L.U.C. Horevsie, Veľké Rovné. Do evidencie obhospodarovateľov lesa bol zapísaný
07. 02. 2005 a činnosť vykonával až do 07. 05. 2010, keď Obvodný lesný úrad v Žiline zapísal za
obhospodarovateľa L.U.C. Klopušné, s.r.o., Veľké Rovné. Nájomné zmluvy mal uzavreté s vlastníkmi
lesných pozemkov na základe dodatku č. 1/2009 až do 31. 12. 2015 v súlade s ust. § 139 ods. 2 OZ,

keďže ho s ním uzavreli väčšinoví spoluvlastníci týchto nehnuteľností. L.U.C. Klopušné, s.r.o., Veľké
Rovné pojal úmysel zbaviť ho funkcie obhospodarovateľa lesa a mimoriadnym valným zhromaždením
L.U.C. Horevsie z 25. 04. 2010, ktoré nemalo právnu subjektivitu, malo byť rozhodnuté o jeho odvolaní
ako nájomcu a následne bola uzavretá 30. 04. 2010 Dohoda o spolupráci medzi L.U.C. Klopušné,
s.r.o., Ústredie 62, Veľké Rovné s neexistujúcim subjektom združenie osôb združených podľa § 829

až § 841 OZ pod názvom Lesný užívateľský celok Horevsie. Tieto dva akoby právne akty nemôžu
byť platnými právnymi aktami, ktoré by ho zbavovali práv nájomcu, pretože vlastníci nehnuteľností sú
viazaní zmluvami o nájme lesných pozemkov, ktoré s ním majú uzavreté. I napriek týmto od začiatku
neplatným aktom obvodný lesný úrad bez preskúmania zmeny v rozsahu jeho nájomných práv vykonal
zápis nového obhospodarovateľa lesa podľa § 4 ods. 1 zákona o lesoch bez toho, že by si vyžiadali jeho

stanovisko v zmysle § 4 ods. 2, ktorý stanovuje, že obhospodarovateľ lesa je povinný orgánom štátnej
správy lesného hospodárstva oznámiť každú zmenu odborného lesného hospodára v stanovenej dobe a
ako obhospodarovateľ lesa mal podľa § 4 ods. 3 predložiť na obvodný lesný úrad doklady preukazujúce
oprávnenie hospodáriť v lese pre L.U.C. Klopušné, s.r.o. v stanovenej dobe, ktorý postup Obvodný lesnýúrad v Žiline nedodržal a urobil nesprávny úradný postup. Preto sa domáhal súdnej ochrany v konaní
pred okresným súdom 2C/162/2010 aj formou predbežného opatrenia, ktoré bolo vydané 30. 08. 2010
a ktorým súd uložil L.U.C. Klopušné, s.r.o., Veľké Rovné a Obvodnému lesnému úradu Žilina zdržať

sa vykonávania práv a povinností vyplývajúcich zo zápisu obhospodarovateľa lesa L.U.C. Horevsie,
ktoré uznesenie bolo krajským súdom 28. 10. 2010 potvrdené. Na základe právoplatného predbežného
opatrenia mu obvodný lesný úrad 10. 12. 2010 oznámil, že sa zdrží úkonu vyplývajúceho zo zápisu
obhospodarovateľa lesa a že oprávneného obhospodarovateľa lesa zaeviduje až po rozhodnutí súdu
vo veci samej. Listom zo dňa 07. 09. 2010 mu obvodný lesný úrad oznámil, že na základe predbežného

opatrenia zapisuje jeho ako obhospodarovateľa lesa. Vec sa však vyvinula proti nemu, keďže dňa 01.
05. 2010 vzniklo občianske združenie podľa zákona č. 83/1990 Zb. s názvom Združenie vlastníkov
súkromných lesov Veľké Rovné - L.U.C. Horevsie so sídlom Veľké Rovné 507, ktoré bolo zaregistrované
na ministerstve vnútra 03. 09. 2010, pričom 08. 12. 2010 vznikla právnická osoba Horevsan, s.r.o.,
Veľké Rovné 507, IČO: 45 916 268, ktorého jediným spoločníkom je uvedené združenie. Horevsan,
s.r.o. chcel odstrániť platnosť jeho nájomných zmlúv, a preto zorganizoval jeho prenajímateľov, aby

podali žalobu na okresný súd v konaní 17C/286/2010, kde sa domáhali určenia, že nájomné zmluvy
a ich dodatky s ním uzavreté sú neplatné a že je povinný nehnuteľnosti vypratať, ktorú žalobu zobrali
späť a konanie bolo zastavené, pričom spis mal súd prvej inštancie pripojený. Keďže združenie nebolo
vlastníkom lesných porastov, uzavieralo zmluvy s podielovými spoluvlastníkmi a nakoniec uzavrelo 01.
01. 2011 s obchodnou spoločnosťou Horevsan, s.r.o. zmluvu o prenájme týchto lesných pozemkov,

pričom uvedené združenie v zmysle stanov nemohlo nehnuteľnosti prenajímať, pretože malo iné ciele.
Združenie nemohlo v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. podnikať, preto mohli jeho členovia alebo ostatní
podieloví spoluvlastníci lesných pozemkov svoje podiely prenajať uvedenej obchodnej spoločnosti. Dňa
16. 04. 2012 mu obvodný lesný úrad zaslal oznámenie, ako aj spoločnosti Horevsan, s.r.o., ktorá
medzitým predložila žiadosť o zápis obhospodarovateľa lesa, že podľa § 4 zákona o lesoch nezapisuje

obhospodarovateľa lesa, keďže na základe doručených nájomných zmlúv v nadpolovičnej väčšine
vyplýva oprávnenie jemu aj uvedenej spoločnosti. To viedlo združenie k tomu, že ešte len 08. 05. 2012
zasielali prihlášky do združenia a nájomné zmluvy. Svoje oznámenie obvodný lesný úrad následne
porušil a zapísal za obhospodarovateľa lesa uvedenú spoločnosť, čo ho viedlo k tomu, že podal žalobu
protizdruženiuauvedenejspoločnostiourčenieoprávnenejosobyužívateľa(obhospodarovateľalesa)v

konaní 6C/26/2011,kde pripojil zmluvy o prenájme lesných pozemkov, vrátane dodatkov. List obvodného
lesného úradu zo 16. 04. 2012 bol následne znegovaný, keďže 20. 04. 2012 podľa § 4 ods. 1 zákona
o lesoch rozhodol, že jediným obhospodarovateľom je uvedená obchodná spoločnosť Horevsan s.r.o.
Súdne konania na okresnom súde, okrem právoplatného predbežného opatrenia, neskončili do 31.
12. 2015 a následne boli zastavené po späťvzatí žaloby, keďže od 01. 01. 2016 už nemal platný

nájomný vzťah. Týmto zdokumentovaným vývojom a činnosťou Obvodného lesného úradu v Žiline
nezdokumentovali jeho nesprávny úradný postup, ktorý mu spôsobil majetkovú škodu - ušlý zisk, ktorý
vyčíslil súkromnými znaleckými posudkami.
Ďalej namietal zistenie súdu, že 09. 11. 2020 mal rozšíriť nárok o náhradu škody, pretože ďalšiu škodu
okrem dovtedy uplatnenej nepožadoval a len poukázal, prečo zápis spoločnosti Horevsan s.r.o. bol

vykonaný v rozpore s § 4 zákona o lesoch a najmä § 21 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme
pôdohospodárskychpozemkov,poľnohospodárskehopodnikualesnýchpozemkov.Obvodnýlesnýúrad
zapísal za obhospodarovateľa lesa Horevsan s.r.o. bez toho, že by mala uzavreté platné nájomné
zmluvy s podielovými spoluvlastníkmi, pričom podielové spoluvlastníctvo nebolo zapísané na LV a
bolo dokladané výpismi z pozemkovej knihy a dedičskými rozhodnutiami, ktoré pozháňal a doručil

lesnému úradu. Pre zápis stačila obvodnému lesnému úradu len inominátna zmluva z 01. 01. 2011,
ktorá nemohla založiť nájom Horevsan s.r.o., pretože Združenie vlastníkov súkromných lesov nebolo
vlastníkom lesných pozemkov. Ďalšie porušenie zo strany obvodného lesného úradu spočívalo v tom,
že mal preukázané jeho platné nájomné zmluvy nad 50 % všetkých spoluvlastníkov, a preto bol povinný
rešpektovať platnosť týchto nájomných zmlúv, čím uviedol zákonné dôvody ohľadne nesprávneho

úradného postupu, ktoré nemajú vplyv na žiadne premlčanie, ani na § 140 ods. 2 CSP, pretože sú vecou
posúdenia platnosti úkonov orgánu štátnej správy s kogentnými predpismi.
Pokiaľ v odôvodnení súd uvádzal, že nedoložil žiadny dôkaz preukazujúci pravdivosť tvrdenia o
nesprávnom úradnom postupe, tieto boli súčasťou spisov, ktoré mal pripojené, a to 2C/162/2010,
6C/26/2011, 17C/286/2010 a 6C/347/2013). Žalovaný ako ústredný orgán mal doložiť podklady, na

základe akých listín a právnych skutočností bol Horevsan s.r.o. zapísaný za obhospodarovateľa lesa.
Vypočutí svedkovia O. N., S. O. uvádzali, že sú len evidenčným úradom a nie sú oprávnení platnosť
predloženýchlistín,pričomsúdprijaldokoncazáver,žemuničnebrániloinapriekevidenciinaobvodnom
lesnom úrade vykonávať ťažbu dreva, keď mal platne uzavreté nájomné zmluvy s vlastníkmi lesnýchpozemkov a obvodný lesný úrad kontroloval len správnosť výkonu obhospodarovateľa lesa a nemohol
zabrániť výkonu ťažby dreva, čo je v rozpore s ust. § 1 a § 2 zákona o lesoch, keďže uvedené
odôvodnenie odporuje kogentnému ust. § 2 ods. 2 písm. p/, podľa ktorého obhospodarovateľom lesa

je fyzická osoba - podnikateľ, ktorá je zapísaná do evidencie lesných pozemkov podľa § 4a ods. 1, ako
aj § 306 Trestného zákona, podľa ktorého trestného činu sa dopustí ten, kto v rozpore so všeobecne
záväznými platnými predpismi na úseku lesného hospodárstva alebo všeobecne záväznými právnymi
predpismi na ochranu prírody a krajiny vo väčšom rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo ker alebo ich
vyrúbe, za čo sa potrestá odňatím slobody až na tri roky. Ďalej poukázal na to, že výpoveď svedka O., že

sa dokumentácia ohľadne zápisu spoločnosti Horevsan s.r.o. nezachovala, je nedôveryhodná, nakoľko
tento je doteraz zapísaný ako obhospodarovateľ lesa, a preto jeho zápis musí byť preskúmateľný v
spise okresného lesného úradu, a preto malo byť jeho štatutárovi uložené, aby písomnosti predložil.
Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že jeho platné nájomné zmluvy s podielovými vlastníkmi, ktoré nikto
nezrušil, ani nevypovedal, platili až do 31. 12. 2015 a len v dôsledku nesprávneho úradného postupu
obvodného lesného úradu a nerešpektovania predbežného opatrenia súdu spôsobili, že nemohol

vykonávať obhospodarovateľa lesa. Pokiaľ súd uviedol, že § 4 zákona o lesoch neukladá obvodnému
lesnému úradu zaoberať sa otázkou platnosti alebo neplatnosti predkladaných listín preukazujúcich
oprávnenie hospodárenia v lese, tak z jeho popísanej činnosti a z predbežného opatrenia bol povinný
ponechať zapísaného ako obhospodarovateľa lesa jeho a Horevsan s.r.o. sa mal domáhať zákonným
spôsobom určenia, že je oprávneným nájomcom lesných pozemkov, že má nájomné zmluvy s tým, že

títo spoluvlastníci predchádzajúce nájomné zmluvy platne ukončili. Ďalej uviedol, že súd sa zaoberal
premlčaním, pričom neuviedol, čoho a ktorého peňažného plnenia a najmä, že povinnosťou obvodného
lesného úradu nebolo potrebné skúmať obsahovú stránku listín, čo je v rozpore s § 21 ods. 4 zákona
č. 504/2003 Z. z. Nepripojenie grafickej identifikácie pozemkov na grafickej mape a súpis jednotiek
priestorového rozdelenia lesa v potrebnom rozsahu, a to najmä na okolnosť, že neboli založené LV

pozemkových spoluvlastníkov, spôsobuje neplatnosť zápisu spoločnosti Horevsan s.r.o., pretože nebolo
dodržané toto zákonné ustanovenie obvodným lesným úradom.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť, v celom rozsahu sa stotožniac s jeho odôvodnením. Podľa § 4 ods. 1

zákona o lesoch orgán štátnej správy lesného hospodárstva na účely zistenia aktuálneho stavu o
účastníkoch v konaní podľa tohto zákona vedie evidenciu lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov
lesov a odborných lesných hospodárov, z čoho mu nevyplýva povinnosť, dokonca ani právo rozhodnúť
o oprávnenosti hospodáriť na dotknutých lesných pozemkoch, nakoľko ide o úkon zaevidovania na
účely zistenia aktuálneho stavu o účastníkoch konania. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány

môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Žalobca nesplnil základné podmienky na priznanie nároku na náhradu škody, nakoľko nepreukázal
existenciu nesprávneho úradného postupu obvodného lesného úradu, ani príčinnú súvislosť medzi ním
a vzniknutou škodou.

4 Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní.
Mal za nedôvodné jeho tvrdenie, že nepreukázal nesprávny úradný postup obvodného lesného úradu,
ako aj príčinnú súvislosť, a to predloženými listinnými dôkazmi. Mal za to, že zápis do evidencie
obhospodarovateľa lesa podľa § 4 zákona o lesoch je rozhodujúci, lebo len ten, kto je zapísaný
v evidencii obhospodarovateľa lesa, môže hospodáriť v lese, starať sa o les, vykonávať ťažbu.

Obvodný lesný úrad nerešpektoval platné nájomné zmluvy s vlastníkmi lesných pozemkov, ktoré mal
uzavreté do 31. 12. 2015, nepreskúmal, že došlo k ich platnému ukončeniu zo strany prenajímateľov,
nemal preukázané nájomné zmluvy vlastníkov lesných pozemkov s nasledovnými spoločnosťami,
nezdôvodnil, prečo nerešpektoval predbežné opatrenie okresného súdu, kde mu bolo uložené zdržanie
sa vykonávania práv a povinností vyplývajúcich zo zápisu obhospodarovateľa lesa.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na skutočnostiach uvádzaných vo svojom
predchádzajúcom vyjadrení.

6.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní

(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca, konštatuje, že súd prvej inštancie
vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné

dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je
potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne
podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva

vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi
závermi na strane druhej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia
podľa ust. § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec
podstatných skutkových a právnych otázok, na ktorých svoje rozhodnutie založil.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu krajský súd

dopĺňa, že podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o lesoch platného v rozhodnom čase obvodný lesný úrad
viedol evidenciu lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov a lesných hospodárov, a to na
účely zistenia aktuálneho stavu o účastníkoch konaní podľa zákona o lesoch. Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že obvodný lesný úrad viedol túto evidenciu pre účely konaní upravených v zákone o lesoch,
aby vedel, kto je ich účastníkom a ním vykonané zaevidovanie nového obhospodarovateľa lesa nebolo

rozhodnutím o tom, kto je oprávnený hospodáriť na predmetných lesných pozemkoch, a preto nemusel
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a zistiť presne a úplne skutočný stav vo veci (§ 1, § 3
ods. 4, § 32 ods. 1, § 46, § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení platnom v rozhodnej
dobe). Zaevidovaním obhospodarovateľa lesa podľa § 4 zákona o lesoch novému obhospodarovateľovi
lesa oprávnenie hospodáriť v lesoch nevzniklo, ale toto oprávnenie mu vzniklo na základe právnych

skutočností preukazujúcich oprávnenie hospodáriť v lese, ktoré, ako bolo konštatované vypočutými
svedkami, predložené boli (O. N., S. O. a A. N.), avšak ktorých platnosť vzhľadom na už uvedené
obvodný lesný úrad nepreskúmaval a v zmysle citovaných ustanovení zaevidoval za obhospodarovateľa
toho, kto ich predložil, aby mohol následne kontrolovať, či si plní povinnosti vyplývajúce zo zákona o
lesoch. Preto je správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že pokiaľ sa orgán štátnej správy lesného

hospodárstva platnosťou žalobcami namietaných listín pri zaevidovaní nového obhospodarovateľa lesa
nezaoberal, nemohol sa dopustiť nesprávneho úradného postupu, a preto aj oboznámenie sa s ich
obsahom bolo bezpredmetné.
Pokiaľ žalobca poukazoval na ust. § 2 písm. p/ zákona o lesoch v zmysle tohto v rozhodnom čase sa za
obhospodarovateľa lesa považovala fyzická osoba, ktorá hospodári na lesných pozemkoch a nie osoba

tak ako uvádzal, ktorá je zapísaná do evidencie lesných pozemkov podľa § 4a ods. 1, keďže táto úprava
nadobudla platnosť až od 01. 09. 2019, z ktorého dôvodu neobstojí ani poukazovanie na ust. § 306
Trestného zákona.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k ďalšej odvolacej námietke žalobcu krajský

súddopĺňa,žepodľaust.§140ods.2zmenoužalobyjepodstatnázmenaalebodoplnenierozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe. Preto pokiaľ žalobca doplnil na preukázanie svojho nároku ďalšie
rozhodujúce skutkové tvrdenia, jednalo sa o zmenu žaloby, ktorá bola aj uzneseniami súdu prvej
inštancie pripustená. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, správne súd prvej inštancie na ňu
prihliadol, aj keď uviedol nesprávnu premlčaciu dobu, ktorá je podľa § 19 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z.

trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode, t. j. takto skutkovo vymedzený
nárok žalobcu bol aj podľa nej premlčaný, keď ako už bolo správne konštatované súdom prvej inštancie,
prvé doplnené skutkové tvrdenie, a to nedoloženie listín podľa § 4 ods. 3 zákona o lesoch žalobca ani
nepreukázal a zostalo len v pozícii jeho domnienok.
Pokiaľ žalobca namietal predbežné opatrenie okresného súdu v konaní 2C/162/2010, ktorým bola

žalovanémuL.U.C.Klopušné,s.r.o.sosídlomVeľkéRovné794,IČO:36427390aSlovenskejrepublike,
ObvodnýlesnýúradvŽilinesosídlomA.Kmeťa17,Žilinauloženápovinnosťzdržaťsavykonávaniapráv
a povinností vyplývajúcich zo zápisu obhospodarovateľa lesa L.U.C. Horevsie, Veľké Rovné, krajský
súd dopĺňa, že okresný súd konanie voči odporcovi 2/ 16. 02. 2011 zastavil, čím predbežné opatrenie
vo vzťahu k nemu zaniklo, keď súd ani nemohol predbežným opatrením obmedziť obvodný lesný úrad

pri výkone jeho právomocí vyplývajúcich mu zo zákona o lesoch.

10. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobcu, či už
v prvoinštančnom alebo v odvolacom konaní krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecnesprávne potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania žalovanému, ktorý vzhľadom na jeho plný
úspech vo veci mu priznal v celom rozsahu.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol úspešný aj v odvolacom konaní, priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania taktiež v celom rozsahu.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).