Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. jún 2021

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11C/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206907
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2021:6714206907.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobkyne P.. Ľ.

Q., H.. XX.XX.XXXX, R. C. D. V. XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpenej AK Dlhopolec s.r.o., IČO: 36
867 306, so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, proti žalovanému S.. P.. Q. Q., S.., H.. XX.XX.XXXX,
R. C. D. V. XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpenému JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, IČO: 378 946
92, so sídlom Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, o vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y l u č u j e žalovaného z užívania nehnuteľností vedených Okresným úradom Zvolen,
katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v okrese Zvolen, v obci Lieskovec, v katastrálnom území
Lieskovec:

H. F. Č.. XXX
- stavby - rodinného domu súpisné číslo XXX S. H. S. Č. XXX/X
- stavby - dvojgaráže súpisné číslo XXX S. H. S. Č. XXX/X
- pozemku - parcely registra “C“ S..Č.. XXX/X, o výmere 704 m2, záhrada
- pozemku - parcely registra “C“ S..Č.. XXX/X, X. výmere 73 m2, zastavaná plocha a nádvorie
- pozemku - parcely registra “C“ S..Č.. XXX/X, o výmere 135 m2, zastavaná plocha a nádvorie
- pozemku - parcely registra “C“ S..Č.. XXX/X, o výmere 19 m2, zastavaná plocha a nádvorie

- pozemku - parcely registra “C“ S..Č.. XXX/X, o výmere 42 m2, zastavaná plocha a nádvorie
- pozemku - parcely registra “C“ S..Č.. XXX/X, o výmere 63 m2, zastavaná plocha a nádvorie
- pozemku - parcely registra “C“ S..Č.. XXX/X, o výmere 103 m2, zastavaná plocha a nádvorie
na LV č. XXX
- pozemku - parcely registra “C“ S..Č.. XXX, o výmere 846 m2, záhrady
- pozemku - parcely registra “C“ S..Č.. XXX, o výmere 150 m2, zastavaná plocha a nádvorie.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od

právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Zvolen náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 12.05.2014, ktorá bola doručená súdu dňa 14.05.2014, domáhala voči
žalovanému vylúčenia žalovaného z užívania rodinného domu nachádzajúceho sa na D. V. Č.. XXX/
XX, F., T. S. K. Č. XXX, H. F. Č.. XXX S. X. F., postavenom na pozemku č. CKN 283/3 (ďalej len

„predmetná nehnuteľnosť“), keď navrhla priznať i nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým,
že dňa 04.04.2014 doručila Okresnému súdu Zvolen návrh zo dňa 31.03.2014 na rozvod manželstva
so žalovaným a na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom pochádzajúcim z
manželstva na čas po rozvode manželstva. Návrhu bola pridelená Sp.zn. 13P/13/2014. Ako podstatnúpríčinu rozpadu manželstva uviedla mimoriadnu a bezdôvodnú žiarlivosť žalovaného na každé svoje
konanie. Žalovaný svojou neopodstatnenou žiarlivosťou ju už dlhú dobu psychicky týra a bezdôvodne
mimoriadne agresívne fyzicky napáda. Podozrieva ju, sleduje, s ktorými osoba sa stretáva, kontroluje

jej telefonáty a správy. Od roku 2006 jej vulgárne nadáva, uráža ju, fyzicky napáda a to aj pred mal.
deťmi. Uznesením Sp.zn. 13P/13/2014-56 zo dňa 14.04.2014, ktoré bolo vydané v rozvodovom konaní
Okresným súdom Zvolen, súd predbežným opatrením nariadil žalovanému, aby nevstupoval dočasne
do predmetnej nehnuteľnosti, a to až do rozhodnutia vo veci samej. Súčasne jej uložil povinnosť v lehote
30 dní od doručenia uznesenia podať na súde návrh na vylúčenie žalovaného z užívania predmetnej

nehnuteľnosti. Uvedené konanie žalovaného bola nútená v roku 2008 oznámiť orgánom činným v
trestnom konaní, keď ohľadne jej oznámenia je vedené konanie u Okresného riaditeľstva PZ, Úradu
justičnej a kriminálnej polície vo Zvolene pod ČVS: ORP-471/OVK-ZV-2008. Hrubé a vulgárne chovanie
žalovaného voči nej pokračovalo aj v ďalších rokoch, pretože žalovaný ju naďalej psychicky týral, hrubo
a vulgárne jej nadával, viackrát ju fyzicky napadol. Z týchto dôvodov bola nútená na krátky čas sa
odsťahovať aj s mal. deťmi zo spoločnej domácnosti, a to ku svojim rodičom. Mimoriadne agresívne

chovaniežalovanéhovočinejsaodohrávaločastoajpredočamimal.detí.Agresivitažalovanéhovočinej
ako matke mal. detí mimoriadne negatívne vplýva na psychiku mal. detí, a to predovšetkým na staršieho
syna. Žalovaný ju aj v súčasnej dobe psychicky týra, uráža, ponižuje, agresivita žalovaného vyústila
do takej intenzity, že bola nútená ďalšie toto konanie žalovaného dňa 22.03.2014 opätovne oznámiť
orgánom činným v trestnom konaní. Ohľadne jej oznámenia je vedené konanie pred OO PZ SR Zvolen

pod Sp.zn. ORPZ-ZV-OPP3-364/2014. Žalovaný svoje agresívne chovanie voči nej má i pred mal. deťmi
pochádzajúcimi z manželstva, čím sa v domácnosti vytvára mimoriadne napäté prostredie, ktoré veľmi
negatívne vplýva na staršieho syna, pretože jeho zdravotný stav sa aj pod vplyvom napätého prostredia
v domácnosti neustále zhoršuje. V dôsledku ťažkej choroby staršieho syna sa celodenne o neho stará,
nie je zamestnaná. Poberá peňažný príspevok v sume 233,36 Eur mesačne za opatrovanie.

2. Žalovaný žalobu považoval za nedôvodnú, neopodstatnenú, ktorá sa zakladá na nekorektných a
vykonštruovaných tvrdeniach. V súvislosti so žalobou žalobkyne treba poukázať na závery uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp.zn. 17CoP/43/2014-84 zo dňa 11.06.2014. Pokiaľ ide o tvrdenia
žalobkyne v žalobe, ktoré sa viazali na trestné konanie z roku 2008, v tomto smere poukázal na

rozhodnutieOkresnejprokuratúryZvolenSp.zn.1Pv/460/2008zodňa14.06.2010.Vrámcitohtokonania
bolo mimo iného skúmané aj to, či sú tvrdenia žalobkyne pravdivé, bola skúmaná jej osobnostná
štruktúra, duševný stav, keď z dôkazov vykonaných vo vyšetrovacom konaní bolo zistené, že žalobkyňa
trpíúzkostnoudepresívnouporuchou,súunejprítomnérôznezmenynáladapodobne,pričomtentostav
nebol spôsobený a vyvolaný žiadnou traumatizáciou, žiadnym konaním z jeho strany. To znamená, že

záverytohtotrestnéhokonaniasújednoznačnevjehoprospech.Takistovjehoprospechjeirozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp.zn. 17CoP/43/2014-84 zo dňa 11.06.2014. Poukázal na to, že ak
by malo dôjsť k zásahu v zmysle hmotnoprávneho ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
z jeho strany by muselo ísť o konanie takej vážnej intenzity, takého vážneho nebezpečenstva, ktoré by
presahovalo jeho ústavné garancie, ako je právo vlastniť, ako je právo bývať, a ako je právo osobnej

slobody. Skutočný dôvod, pre ktorý žalobkyňa podala predmetnú žalobu sa dá vytušiť i z tvrdenia,
že rodinný dom bol financovaní z prostriedkov jej rodičov a podobne. V právnom štáte nemôže byť
zneužívaný takýto inštitút bez absencie skutkových a právnych dôvodov na iné konania, ako sú konanie
o rozvode manželstva a potom konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po
rozvode manželstva. Dôrazne odmietol skutkové tvrdenia žalobkyne v žalobe a poukázal na to, že

žalobkyňa konštruuje a manipuluje skutkové tvrdenia, keď v žalobe rozoberá trestné stíhanie z roku
2008, o jeho údajnom konaní voči nej z nasledujúceho obdobia v žalobe nie je žiadna zmienka, len
žalobkyňa začala účelovo tvrdiť, že i jeho následné agresívne konanie voči nej bola nútená opätovne
oznámiť orgánom činným v trestnom konaní oznámením zo dňa 22.03.2014. Potvrdil, že jeho spolužitie
so žalobkyňou je ovplyvňované predovšetkým autistickým postihnutím staršieho syna. Ako rodičia

museli riešiť problémy, ktoré neriešia bežné rodiny, pričom sa museli vyrovnávať s týmto vážnym
problémom, čo bolo spojené niekedy so súladom, niekedy s nesúladom. Nesúlad však nebol taký, ako
to tvrdí žalobkyňa v žalobe. On sa díva na veci reálne, nikto nie je dokonalý, ani on, ani žalobkyňa,
ale čo výrazne zhoršuje vzájomný vzťah je žiarlivosť zo strany žalobkyne. To bolo „kvázi“ spúšťačom
súdnych konaní. Niekedy vo februári 2014 žalobkyňa mu prehľadávala veci a v rámci tohto v peňaženke

mu našla nejaký bloček o ubytovaní, malo to byť ubytovanie pre dve osoby. Odtiaľto sa spustila lavína
obvinení a jej negatívneho správania, vyčítania voči nemu. Niekedy v marci 2014 odišiel na služobnú
cestu, zase tu boli rôzne invektívy, rôzne urážky zo strany žalobkyne, s kým sa má schádzať, ako sa
má schádzať. Tak, ako vyplýva z trestného konania vedeného od roku 2008, pre správanie žalobkyneje typické, že trpí duševnými postihnutiami a zmenami, kolísavými zmenami nálad. Všetko toto viedlo
k rôznym podaniam žalobkyne na súd. Ďalším vážnym faktorom, ktorý ovplyvňoval ich manželské
spolužitie bola skutočnosť, že rodičia žalobkyne dlhodobo dosť nevhodným a nešťastným spôsobom,

predovšetkým matka žalobkyne, vstupovali do ich manželského vzťahu. Tento moment sa odrazil
negatívne na fungovaní ich manželstva. Žalobkyňa sa stará o „autistu“, nepracuje, on je živiteľom rodiny.
Zabezpečuje celú domácnosť, chod domu, pracuje na dva pracovné úväzky. Žalobkyňa vždy, keď sa
jej niečo znepáči, zmení náladu, reaguje rôznymi spôsobmi, niekedy sú jej reakcie také, že vyúsťujú do
rôznych podaní. On má záujem na zachovaní manželstva, preto tu prichádza konštrukcia žalobkyne,

že to skúsi urobiť týmto spôsobom, keď jej to nevyšlo v roku 2008, tak to teraz skúsi zase inou cestou.
Žiadal žalobu zamietnuť pre absenciu tak skutkových, ako aj právnych dôvodov žaloby.

3. Dňa 08.01.2015 žalobkyňa doručila tunajšiemu súdu procesný návrh zo dňa 07.01.2015, ktorým
navrhla, aby súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, aby súd vylúčil žalovaného z užívania
nehnuteľností vedených Okresným úradom Zvolen - katastrálnym odborom, nachádzajúcich sa v okrese

Zvolen, X. F., E. Ú. F. B. R.: K. - Q. M. K. K. Č. XXX S. H. S..Č.. XXX/X, stavby - dvojgaráže so súpisným
číslom XXX S. H. S..Č.. XXX/X, pozemku - parcely registra „C“ parc.č. XXX/X o výmere 704 m2 záhrady,
pozemku - parcely registra „C“ parc.č. XXX/X o výmere 73 m2 zastavané plochy a nádvoria, pozemku
- parcely registra „C“ parc.č. XXX/X o výmere 135 m2 zastavané plochy a nádvoria, pozemku - parcely
registra „C“ parc.č. XXX/X o výmere 19 m2 zastavané plochy a nádvoria, pozemku - parcely registra „C“

parc.č. XXX/X o výmere 42 m 2 zastavané plochy a nádvoria, pozemku - parcely registra „C“ parc.č.
XXX/X o výmere 63 m2 zastavané plochy a nádvoria, pozemku - parcely registra „C“ parc.č. XXX/X o
výmere 103 m2 zastavané plochy a nádvoria, pričom uvedené nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX,
ďalej pozemku - parcely registra „C“ parc.č. XXX o výmere 846 m2 záhrady, pozemku - parcely registra
„C“ parc.č. XXX o výmere 150 m2 zastavané plochy a nádvoria, pričom uvedené nehnuteľnosti sú

zapísané na LV č. XXX (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). Súd uznesením Sp.zn. 11C/79/2014-237
zo dňa 23.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.03.2015 zmenu žalobného petitu v zmysle
procesného návrhu žalobkyne zo dňa 07.01.2015, ktorý bol doručený súdu dňa 08.01.2015 pripustil.

4. Uznesením Sp.zn. 11C/79/2014-153 zo dňa 21.11.2014 súd „predbežným opatrením“ nariadil

žalovanému dočasne do právoplatného skončenia konania Sp.zn. 11C/79/2014, nevstupovať
do predmetných nehnuteľností. Toto uznesenie o nariadení predbežného opatrenia nadobudlo
právoplatnosť dňa 02.02.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu
odvolacieho Sp.zn. 14Co/2/2015-222 zo dňa 13.01.2015, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie
Okresného súdu Zvolen Sp.zn. 11C/79/2014-153 zo dňa 21.11.2014 o nariadení predbežného

opatrenia. Odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, ktoré podal žalovaný, bolo
odvolacím súdom vyhodnotené za neopodstatnené. Odvolací súd vo svojom uznesení dôvody odvolania
žalovaného nepovažoval za také, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Odvolací súd
považoval rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý nariadil predbežné opatrenie po tom, ako žalobkyňa
podala žalobu a zároveň predložila súdu dôkazy na svoje tvrdenia, najmä znalecký posudok č. 25/2014 a

znalecký posudok č. 24/2013 vypracované súdnou znalkyňou PhDr. Štefániou Stanislavovou, znalkyňou
z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská
psychológia, a ktorý bol vypracovaný zadávateľom Okresné riaditeľstvo PZ, odbor kriminálnej polície
vo Zvolene v trestnej veci za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, e/
Trestného zákona, ktorých závery podporujú tvrdenia žalobkyne, za správne a zákonné. Podľa názoru

odvolacieho súdu dôvodné podozrenie z násilia vo vzťahu k žalovanému žalobkyňa pre účely nariadenia
predbežného opatrenia preukázala dostatočným spôsobom.

5. Uznesením Sp.zn. 11C/79/2014-308 zo dňa 29.05.2015 súd predmetné konanie prerušil do skončenia
trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ vo Zvolene, odbor kriminálnej polície Zvolen

pod ČVS: ORP-682/1-VYS-ZV-2014. Podľa názoru súdu bolo hospodárne konanie prerušiť až do
skončenia trestného konania, keď od rozhodnutia v trestnej veci, či žalovaný sa dopustil zločinu týrania
blízkejosobyazverenejosobyvočižalobkyni,závisíajrozhodnutievtejtoprejednávanejveci.Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici,
ako súdu odvolacieho Sp.zn. 14Co/735/2015-344 zo dňa 28.09.2015, ktorým odvolací súd uznesenie

Okresného súdu Zvolen zo dňa 29.05.2015 Sp.zn. 11C/79/2014-308 potvrdil. V dôvodoch svojho
uznesenia odvolací súd uviedol, že vzhľadom na predmet prebiehajúceho trestného konania možno bez
akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že v tomto trestnom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu aj v občianskoprávnej veci.6. Na trestné konanie označené v uznesení Okresného súdu Zvolen Sp.zn. 11C/79/2014-308
zo dňa 29.05.2015 nadväzovalo konanie vedené pred Okresným súdom Zvolen pod Sp.zn.

1T/100/2016. Trestné konanie vedené pred Okresným súdom Zvolen pod Sp.zn. 1T/100/2016 bolo
právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Zvolen Sp.zn. 1T/100/2016-920 zo dňa 25.02.2019,
ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako
súdu odvolacieho Sp.zn. 5To/97/2019-955 zo dňa 12.01.2021, ktoré rozhodnutia súdov nadobudli
právoplatnosť dňa 12.01.2021.

7. Uznesením Sp.zn. 11C/79/2014-428 zo dňa 12.04.2021 súd rozhodol, že pokračuje v prerušenom
konaní, ktoré konanie bolo prerušené uznesením Sp.zn. 11C/79/2014-308 zo dňa 29.05.2015.

8. V súdenej veci konanie začalo na základe žaloby žalobkyne, ktorá bola súdu doručená dňa
14.05.2014, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“).

9. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“).

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení v tejto veci platí, že hoci konanie začalo za

účinnosti OSP, v konaní je dôvodné procesne pokračovať podľa CSP (§ 470 ods. 1 CSP).

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výpoveďami svedkov, pripojenými spismi,
konkrétnymi listinami z pripojených spisov, ďalšími listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny
stav:

14.Žalobkyňaažalovanýbolimanželmi,manželstvouzavrelidňa27.09.1996.Zmanželstvažalobkynea
žalovaného sa narodili dve deti, syn Q., H.. XX.XX.XXXX a syn M., H.. XX.XX.XXXX. V konaní vedenom
pred Okresným súdom Zvolen pod Sp.zn. 13P/13/2014 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému
rozvodu manželstva návrhom na rozvod manželstva zo dňa 31.03.2014, ktorý bol doručený súdu

dňa 04.04.2014. Manželstvo žalobkyne a žalovaného zaniklo rozvodom na základe rozsudku č.k.
13P/13/2014-479 zo dňa 09.11.2015, ktorý rozsudok do rozvodu manželstva nadobudol právoplatnosť
dňa 15.12.2015. Týmto rozsudkom bol upravený i výkon rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode manželstva k mal. synovi M., ďalší syn rodičov Q. bol už v tomto čase plnoletý, preto sa
výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k tomuto súdnym rozhodnutím

neupravoval. Mal. syn M. bol na čas po rozvode manželstva rodičov zverený do osobnej starostlivosti
matky s tým, že táto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, keď v tejto časti rozsudok
nadobudol právoplatnosť tiež 15.12.2015. Rozsudkom bol upravený i styk otca s mal. M. na čas
po rozvode manželstva a rozsah vyživovacej povinnosti otca voči mal. M., keď tento bol upravený
tak, že mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu tohto mal. syna výživným v sume 250,- Eur

mesačne z ktorej sumy suma 30,- Eur bola určená na tvorbu úspor mal. dieťaťa. V tejto časti rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 30.05.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
ako súdu odvolacieho Sp.zn. 14CoP/14/2016-538 zo dňa 05.04.2016, ktorým odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa v časti určenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči mal. dieťaťu potvrdil.
V rozvodovom konaní súd uznesením č.k. 13P/13/2014-56 zo dňa 14.04.2014 na základe návrhu

žalobkyne predbežným opatrením nariadil žalovanému, aby nevstupoval dočasne do rodinného domu
nachádzajúceho sa na ulici D. Č.. XXX/XX, F., T. S. K. Č.K. XXX, H. F. Č.. XXX S. X. F., E. Ú. F.,
postavenom na pozemku č. KN-C 283/3, a to až do rozhodnutia vo veci samej. Súčasne uložil týmto
uznesením povinnosť žalobkyni v lehote 30-tich dní odo dňa doručenia uznesenia podať na súde návrhna začatie konania o vylúčenie žalovaného z užívania predmetného rodinného domu. Uznesenie bolo
vykonateľné dňom nariadenia, teda dňa 14.04.2014. Na základe odvolania žalovaného proti tomuto
uzneseniu Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením Sp.zn. 17CoP/43/2014-84 zo dňa

11.06.2014uznesenieokresnéhosúduvovýroku,ktorýmnariadilžalovanému,abydočasnenevstupoval
do rodinného domu zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia v tejto časti zamietol.
Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti žalobkyne podať na súde návrh na začatie konania
o vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu zrušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
16.06.2014.

15. Podľa výpisov z F. Č.. XXX B. F. Č.. XXX pre katastrálne územie F., X. F., X. T., zo dňa
11.02.2015, vyhotovených Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor, žalobkyňa a žalovaný sú
výlučnými vlastníkmi v 1/1-ine v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľností -
rodinného domu súpisné číslo XXX, S. H. S. Č. XXX/X, M. K. Č. XXX, S. H. S. Č. XXX/X a pozemkov
parcelné číslo L. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX B. XXX druhovo a

výmerovo uvedených na týchto LV. Mapovo sú predmetné nehnuteľnosti zaznamenané na informatívnej
kópii mapy vytvorenej cez katastrálny portál Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (č.l. 136 spisu).

16. Zo spisu Okresného súdu Zvolen Sp.zn. 17C/43/2018 súd zistil, že v tomto konaní je vedený
spor medzi stranami ohľadne vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode

manželstva na základe žaloby žalobkyne, ktorá bola doručená súdu dňa 14.12.2018. Súdne konanie
ohľadne vyporiadania BSM po rozvode manželstva nie je doposiaľ právoplatne skončené, vo veci
doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie v merite sporu. Žalobkyňa žalobou žiada okrem iného vyporiadať v
rámci BSM po rozvode manželstva i predmetné nehnuteľnosti. Tieto žiada prikázať do svojho výlučného
vlastníctva v celosti. Žalovaný v tomto konaní nenamieta, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM,

súhlasí s ich vyporiadaním, súhlasí s ich prikázaním do výlučného vlastníctva žalobkyne. Sporná je
medzi stranami cena predmetných nehnuteľností. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie na
stanovenie všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností. Vo veci boli podané znalecký posudok č.
19/2020 zo dňa 12.03.2020 znalkyne Ing. Eleonóry Balogovej, znalkyne z odboru: stavebníctvo, odhad
hodnoty nehnuteľností, z ktorého vyplýva všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností 300.000,-

Eur. Okrasné dreviny, ovocné dreviny a iné rastliny včítane ostatných sadovníckych diel boli ocenené
samostatným znaleckým posudkom č. 3/2021 zo dňa 07.05.2021 znalkyne Ing. Evy Bencovej, znalkyne
z odboru: poľnohospodárstvo, záhradníctvo.

17. Z výsluchu žalobkyne zo dňa 03.07.2014 súd zistil, že problémy v manželstve so žalovaným boli

dlhodobé. Už pred návrhom na rozvod manželstva v roku 2014 v minulosti asi tak 5 rokov dozadu podala
prvý návrh na rozvod manželstva. Tento vzala späť, keď sa žalovaný však dozvedel, že rozvod nebude,
vzťahy sa dostávali do starých koľají. Starší syn je zdravotne postihnutý, je autista. Kopíruje správanie
žalovaného. Na druhej strane, keď sa u nich niečo deje, tento syn ju bráni. Príkladmo uviedla, že v apríli
roku 2013 ju a mladšieho syna vzal žalovaný do Turecka. Starší syn zostal u jej rodičov. Aj v Turecku sa

vyskytli problémy. Žalovaný ležal na lehátku a spal. Ona sa zabávala so synom, hrali plážový volejbal
a to s kolegami žalovaného a s ich rodinami. Následne, keď prišli na izbu, žalovaný začal zúriť, že
ako si to mohla dovoliť, a riadne ju „prefackal“. Začiatkom júna 2013 mali stretnutie z vysokej školy.
So žalovaným sú spolužiaci zo strednej školy, ako aj z jedného ročníka z vysokej školy. Pôvodne na
toto stretnutie nechcela ísť. Nakoniec išla s tým, že tam zotrvá nejakú hodinu. Po dvoch hodinách ju

žalovaný odviezol domov. Na stretnutí sa rozprávala s kamarátkami, žalovaný so svojimi kamarátmi.
Po tom, ako ju odviezol domov, sa žalovaný vrátil späť na stretnutie, zo stretnutia prišiel okolo 2.00
hod. v noci na motorovom vozidle, aj keď mal „vypité“. Začal po návrate zúriť, že čo tam robila, keď ani
nevedela, čo vlastne chcel. Strašne ju „zmlátil“. Po takomto výstupe sa zvykne ukľudniť, ale neskôr ho
niečo zase napadne a znovu sa začne takto správať. Keď sa žalovaný takto správa, vtedy odchádza do

izby k deťom a zostáva s deťmi. Starší syn ju vždy zvykne brániť. Stalo sa, že žalovaný udrel i mladšieho
syna, následne starší syn po ňom hodil čo mal po ruke, vtedy to bol pohár s vodou. Starší syn mal
problémy aj v škole, pľul napríklad po spolužiakoch, hodil stoličku po asistentke, nakoniec neukončil
ani 8 ročník základnej školy, lebo jeho správanie bolo nezlučiteľné so školou. Ďalej vypovedala, že sa
tiež stalo v júni 2013, že viezla mladšieho syna do školy v Slatine, následne sa zastavila u svojej matky

a spolu išli do záhradníctva vo Vígľaši, lebo potrebovali niečo kúpiť do záhrady. Žalovaný začal zúriť,
telefonoval jej, vyhrážal sa jej, že čo si to dovolila. Keď prišla domov, bol zase „kvalitný preplesk“. Od
januára 2014 žalovaný chodil domov, kedy chcel. Stalo sa, že i dva piatky v januári neprišiel domov,
prišiel až v sobotu. Povedal jej, že si „vypil“ a že spal v aute. Žalovaný si vždy robí čo chce, ide kde chce,kedy chce a kúpi si čo chce. Ona sa stará len o deti, starala sa aj o starého otca žalovaného, ktorý mal
vysoký vek. Zo strany žalovaného v tomto roku išlo skôr o psychické týranie. Napríklad v marci roztrhal
marcové inkaso, zobral kartu z internetu, keď sa dozvedel, že podala návrh na rozvod manželstva, tak

si začal kupovať potraviny len pre seba, ona z nich si nemohla zobrať nič, ani len pre syna. V marci
mala narodeniny. Namiesto darčeka k narodeninám dostala „nakladačku“, lebo nešla spať k žalovanému
do spálne. Žalovaný ju začal „mlátiť“, starší syn ho udrel klávesnicou od počítača. Potom sa žalovaný
ukľudnil, ale nadával jej aj pred deťmi. V apríli tohto roku si otvoril doma fľašku koňaku, opil sa, sedel
dve hodiny v izbe pri deťoch, kde aj fajčil, pritom jeden zo synov je astmatik. Dve hodiny na ňu vulgárne

nadával. Žalovaný týra aj deti, napríklad staršiemu synovi kúpil tablet, potom mu ho zobral s tým, že mu
ho zakúpil on. Mladšiemu synovi kúpil tenisky, na druhý deň mu ich zobral s tým, že mu ich kúpil on. Preto
musela synovi kúpiť nové tenisky, nemal si čo obuť. Žalovaný ju stále kontroluje, telefonuje. Starší syn
sa z toho už psychicky zosypal. Stalo sa, že ju začal škrtiť. Povedal, že ju radšej zabije, ako by sa mali
so žalovaným rozviesť. V roku 2012 sa so starším synom konečne dostali na vyšetrenie psychiatrické
do Bratislavy. Mal absolvovať i rehabilitáciu na psychiatrii. Do Bratislavy išla i so žalovaným. Žalovaný tu

chcel zostať, primár psychiatrie s tým nesúhlasil, povedal, že môže zostať len jeden z rodičov. Zostala
so synom ona, žalovaný sa nahneval, vyhodil jej tašku na chodník a odišiel. So starším synom bola
na psychiatrii tri dni, potom ich prepustili domov. Nemala peniaze na cestu domov, ani na zaplatenie
ubytovania v nemocnici. Žalovaný jej nedvíhal telefón. Vyriešila situáciu tak, že zavolala svojim rodičom,
ktorí jej poslali peniaze a prišli po nich.

18. Z výsluchu žalovaného zo dňa 03.07.2014 súd zistil, že celé sa to spustilo niekedy vo februári tohto
roku. Zistil, že mu v peňaženke chýbajú nejaké peniaze. Bolo to asi 5,- Eur. Spýtal sa žalobkyne, či si ich
nezobrala, pýtal sa aj synov. 5 rokov má už dva pracovné úväzky. Na vysokej škole vo Zvolene pôsobí
už 20 rokov a pred 5 rokmi začal učiť aj na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne na Fakulte manažmentu

a ekonomiky. V Zlíne učil utorok, takže v pondelok poobede odchádzal do Zlína, vracal sa v utorok
okolo 21.00 hod. až 22.00 hod. večer. Vo Zvolene, ako i v Zlíne učieval i v sobotu, keďže na školách
študujú aj externí študenti. Dekanka v Zlíne mu navrhla, aby si znížil pracovný úväzok vo Zvolene, čo
nechcel, pretože tam učí 20 rokov a potrebujú ho ako garanta štúdia. Nakoniec bol znížený jeho úväzok
v Zlíne. Žalobkyni predložil rozpis výdavkov domácnosti. Príjem zo Zvolena nestačí úplne ani na pokrytie

bežného chodu domácnosti, príjem zo Zlína pokrýva akurát tak jeho náklady na cestovanie. Poprel
tvrdenia žalobkyne, ktoré uviedla pri výsluchu. Všetko je to pripravené tak, aby sa s ním mohla rozviesť.
Poprel tiež tvrdenia žalobkyne, že jej rodičia v celom rozsahu financovali výstavbu rodinného domu v F..
Ontospočítal,avychádzatotakpolnapol.Žalobkyňajeneskutočnežiarlivá.Keďnapríkladidúpomeste
a stretnú nejakú študentku, ktorá ho pozdraví a usmeje sa, žalobkyňa sa ho pýta, čo to bola za „kurvu“,

čo to bolo „za štetku“ a prečo sa na neho usmieva. Stalo sa, že v decembri prišiel trikrát domov až ráno.
Bol sa zabaviť s kolegami. Nie je pravdou, že by chodil autom opitý. Stáva sa, že niekde je, nemá zapnutý
mobil, alebo ho nestihne zdvihnúť, následne si nájde za hodinu aj 10 neprijatých hovorov od žalobkyne.
Posledná vec, čo ho rozčuľuje je to, že keď ide do práce v sobotu, žalobkyňa mu to neverí, neverí, že
ide do práce. Netelefonuje mu na mobil, ale telefonuje mu na pevnú linku do práce, aby skontrolovala,

či naozaj je v práci. Poprel tvrdenia žalobkyne ohľadne Turecka, v Turecku sa absolútne nič nestalo. V
Turecku boli aj s mladším synom. Pokiaľ ide o stretnutie zo školy, žalobkyňu odviezol domov, lebo sa
musela starať o staršieho syna, on sa na stretnutie ešte vrátil. Nie je pravdou, že zo stretnutia prišiel
autom opitý. Tiež absolútne nie je pravda, že by žalobkyňu bil a že by mala nejaké „monokle“. Starší
syn je autista. Od narodenia sa u neho prejavuje agresia, hyperaktivita a podobne. Žalobkyňa „zneužila

jeho chorobu“ už v roku 2008. Starší syn sa nevie ovládať. Žalobkyňa vtedy potrebovala na niekoho
zvaliť vinu a zvalila ju na neho ako manžela. Až po 12 rokoch od narodenia syna sa dozvedeli synovu
diagnózu, že je tento autista. Bolo to až po vyšetrení v Trnave. Oznámila im to MUDr. Jánošíková. Tu
vo Zvolene syn navštevoval MUDr. Guttenovú. Čo sa týka fajčenia, fajčí len von na terase, nikdy nefajčí
dnu v dome. Poukázal na to, že žalobkyňa berie „veľa práškov“. Ukazovala mu, že „berie 6 druhov

práškov“, že niečo má na nervy, niečo má na chrbticu, niečo má na depresie, potom požíva nejaké
vitamíny a podobne. So žalobkyňou od roku 2005 až po rok 2013 chodievali na dovolenky. Predložil za
toto obdobie zoznam dovoleniek s dĺžkou ich trvania a orientačne s cenou, koľko to všetko stálo (č.l.
61-62 spisu). V posledných rokoch chodievali do Chorvátska dvakrát do roka, raz na tri týždne, potom
na nejaký ďalší týždeň. Po vydaní predbežného opatrenia v rozvodovom konaní spolu išli aj s deťmi na

výlet do Budapešti. Pokiaľ žalobkyňa predložila lekársku správu zo dňa 16.05.2008 od MUDr. Vilberta
Recabarrena, o tom, že ju mal fyzicky napadnúť, následne z čoho mala byť ošetrená, uvedené poprel.
Všetko je to „komplot“, čo si žalobkyňa pozháňala spätne.19. Podľa lekárskej správy MUDr. Vilberta Recabarrena, chirurga Chirurgickej ambulancie Nemocnice
Zvolen, Kuzmányho nábrežie 28 zo dňa 16.05.2008, žalobkyňa sa tohto dňa podrobila vyšetreniu
v chirurgickej ambulancii so záverom zistenia pomliaždenia pravého ramena ťažšieho stupňa s

predpokladom trvania PN 2 týždne. Pri vyšetrení žalobkyňa uviedla, že ju napadol manžel dňa
01.05.2008 asi o 11.00 hod., pritom jej poranil ľavé rameno, keď uvádzala silné bolesti na ľavom
ramene a to najmä pri námahe, ako aj v kľude. V tejto súvislosti žalobkyňa poisťovni Allianz, Slovenská
poisťovňa a.s. podala i oznámenie úrazu dňa 14.07.2008 s pripojením lekárskej správy od chirurga
MUDr. Vilberta Recabarrena na predpísanom tlačive poisťovne, s tým, že skutočný čas nevyhnutného

liečenia následkov úrazu trval od 16.05.2008 do 23.06.2008.

20. Podľa lekárskej správy MUDr. Dagmar Guttenovej, psychiatričky pre deti a dorast, VIA SPES s.r.o.,
Zvolen zo dňa 15.05.2008, syn strán sporu Q. Q. je vedený v ambulancii psychiatrickej od 03/2001,
konkrétne v starostlivosti MUDr. Dagmar Guttenovej je od 02/2008 pre zmiešané poruchy správania a
emócii na báze jednak ADHD a špecifických porúch učenia, ale výrazný podiel na problémoch dieťaťa

má aj dlhoročné konfliktné spolužitie rodičov, pred vyše rokom otec stíhaný pre ublíženie na zdraví
matke, dieťa opakovane svedkov otcovho znevažujúceho správania a samé udáva na ambulancii, že
„ocko sa k maminke škaredo správa, húka po nej a strká do nej, už videl ako ju udrel...“. Podľa matky sa
dieťa otca bojí, otec mu neprejavuje lásku, preferuje mladšieho syna, dieťa sa v noci budí so zlými snami
a vykrikuje zo sna, aby oco maminu nebil, preto sa minulý týždeň odsťahovala k rodičom a aktuálne

rieši veci cestou právnika, keď z lekárskej správy ďalej vyplýva, že MUDr. Dagmar Guttenová podala
oznámenie na soc. odbor na preverenie situácie v rodine.

21. Podľa lekárskej správy MUDr. Juraja Rolka, odborného lekára chirurgickej ambulancie, Nemocnica
s poliklinikou - Vaše zdravie n.o., Zvolen, Kuzmányho nábrežie 28 zo dňa 18.05.2007 žalobkyňa sa

tohto dňa zúčastnila ošetrenia v chirurgickej ambulancii o 11.30 hod., keď uviedla, že včera v noci ju
opakovane inzultoval manžel do tváre, nebola v bezvedomí, nezvracala. Z lekárskej správy vyplýva
diagnostický záver pohmoždenia a hematómy v okolí obidvoch očníc.

22. Podľa lekárskej správy zo dňa 24.02.2014 MUDr. Veroniky Rumanovej, psychiatrická ambulancia

Banská Bystrica, ČSA 23, syn strán sporu Q. Q. sa zúčastnil vyšetrenia v tejto ambulancii tohto dňa, keď
matka avizovala problémy, uvádzala, že syn je odmietavý, nerešpektuje matku, aj ju napáda, keď sa mu
niečo nepáči, sedáva pri PC aj do noci, nadránom chodí spať, bije matku a vulgárne jej nadáva, v noci
mu musí robiť jesť... lieky užíva nepravidelne, cez deň až po zobudení, jedáva, chýba mu spánok, je
vyčerpaný, tri mesiace ponocuje, sedí na PC, nespáva, schudol, cez deň spí... matrimoniálne nezhody,

konflikty v rodine... . Zo záverov lekárskej správy vyplýva doporučenie ďalšej liečby, pri nezlepšení
životosprávy bol doporučený hospitalizačný detenčný a DG pobyt v TK MFN v Martine, eventuálne v
Bratislave.

23. Podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen číslo: ZV1/KP/SOC/2013/1571 zo

dňa 25.07.2013 žalobkyni s účinnosťou od 01.07.2013 bol znížený peňažný príspevok na opatrovanie
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je Q. Q., na sumu 233,36 Eur mesačne. K
zníženiu peňažného príspevku na opatrovanie zo sumy 266,41 Eur na sumu 233,36 Eur došlo z dôvodu
prehodnotenia príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím za kalendárny rok 2012.

24. V rámci súdneho konania na žiadosť súdu bola podaná MUDr. Veronikou Rumanovou, psychiatrom
pre deti a dorast, psychiatrická ambulancia Banská Bystrica, ČSA 23 lekárska správa dňa 28.08.2014.
Táto sa týka syna strán sporu Q. Q.. Z lekárskej správy vyplýva, že tento je v evidencii pedopsychiatrickej
ambulancie od 23.02.2012, dovtedy bol evidovaný u MUDr. Kašparovej od roku 2009. V popredí
jeho problémov je narušený vývin osobnosti do obrazu autistickej poruchy, Aspergerov sy - spočíva v

narušenom sociálnom fungovaní s okolím, problémy v kolektíve, vo vzťahu k rovesníkom, k rodine, v
záťažovej situácii, či vývojovom období (v dospievaní) sa problémy často vystupňujú do odklonu od
reality a problémovom zvládaní, či prispôsobení sa bežnej sociálnej záťaži... spolupráca s rodičmi je
slabá, na vyšetrenie chodí len matka, v poslednom období chodí sama vzhľadom k tomu, že pacient je k
liečbe odmietavý a agresívny, matka ho nezvláda. Pod kontrolou užíva nastavenú liečbu. K opakovanej

potrebe diagnostického pobytu pacienta v špecializovanom zariadení sa rodičia stavali negatívne a tento
opakovane odmietli. Podaril sa jeden hospitalizačný pobyt v DPK v Bratislave, v júli 2012, kedy bol
významne psychoticky dekompenzovaný v oblasti afektívnej a správania a hospitalizácia bola nutná pre
nebezpečie z premeškania. Odvtedy napriek opakovanému zhoršeniu stavu hospitalizovaný nebol.25. Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene, Úradu justičnej a kriminálnej polície
PZ Zvolen Sp.zn.: ČVS:ORP-471/OVK-ZV-2008 súd zistil, že v tejto veci dňa 27.05.2008 bolo podané

na Okresnú prokuratúru Zvolen trestné oznámenie MUDr. Dagmar Guttenovou, psychiatričkou pre deti
a dorast, psychiatrická ambulancia Zvolen, datované 23.05.2008. V trestnom oznámení je uvedené,
že vzhľadom na skutočnosti, ktoré sa psychiatrička dozvedela počas starostlivosti o svojho pacienta
Q. Q., podáva trestné oznámenie na jeho otca P.. Q. Q., ktorý sa dopúšťa násilia v rodine, matka
oznámila, že dňa 01.05.2008 ju manžel fyzicky napadol, čo nebolo v poslednej dobe prvýkrát, bola

aj na lekárskom ošetrení, psychické týranie pokračovalo už dlhú dobu, sama odmieta podať trestné
oznámenie zo strachu o svoj život a život svojich detí. Prípad rodiny tiež oznámila na sociálnom
odbore, dala si preveriť situáciu v rodine, matka ju o týchto skutočnostiach informovala osobne až dňa
20.05.2008, kedy udávala len slovné napádanie. Pacient má klinické prejavy posttraumatickej poruchy
a negatívne sa na vývoji jeho osobnosti odráža stav v rodine. Podľa matky sa psychické týranie týka
aj syna, ktorého podľa jej údajov otec odmieta, podceňuje, preferuje len mladšie dieťa. Uznesením

Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ Zvolen Sp.zn. ČVS:
ORP-471/OVK-ZV-2008 zo dňa 02.07.2008 bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona pre to, že páchateľ sa od
presne nezistenej doby, najneskôr do 10.05.2008 N. F., v spoločnom rodinnom dome na adrese D. XXX/
XX neprimerane a vulgárne správal k svojej manželke P.. Ľ. Q., H.. XX.XX.XXXX, spôsobujúc jej tak

psychické a fyzické utrpenie hlavne tým, že ju ponižoval adresovaním vulgárnych výrazov na jej osobu
pred spoločnými deťmi, sledovaním s kým sa stretáva a telefonuje, fyzicky ju napádal pred deťmi, ktoré
takéto správanie u nej vyvolávalo strach a stres. Uznesením Sp.zn. ČVS:ORP-471/OVK-ZV-2008 zo
dňa 01.06.2009 bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie voči P.. Q. Q., S.., H..
XX.XX.XXXX za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného

zákona, lebo na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že tento presne v
nezistenú dobu v roku 2006, najneskôr do 10.05.2008 v F., v spoločnom rodinnom dome na adrese
D. XXX/XX sa neprimerane a vulgárne správal k manželke P.. Ľ. Q., H.. XX.XX.XXXX, spôsobujúc jej
tak psychické a fyzické utrpenie hlavne tým, že ju ponižoval adresovaním vulgárnych výrazov na jej
osobu pred spoločnými deťmi, sledoval s kým sa stretáva a telefonuje, fyzicky ju napádal pred deťmi,

v dôsledku čoho v troch prípadoch, a to dňa 16.03.2006, dňa 18.05.2007 a dňa 18.05.2008 vyhľadala
lekársku pomoc, pričom pri poslednom útoku zo dňa 01.05.2008 utrpela poranenia - podvrtnutie v ľavom
ramennom kĺbe a psychosomatický šok s dobou liečenia podľa odborného vyjadrenia v trvaní 6 až
10 týždňov, ktoré takéto správanie u nej vyvolávalo strach a stres. V rámci tohto konania na základe
úlohy stanovenej vyšetrovateľom bol podaný znalecký posudok č. 198 a č. 200 (rok 2009) resp. zo

dňa 20.11.2009 ako spoločný znalecký posudok znalcov MUDr. Tibora Ďuriana, MUDr. Petra Vážneho,
Psychiatrická nemocnica prof. MUDr. Karola Matulaya, Kremnica. Znalecký posudok sa týkal posúdenia
duševného stavu poškodenej Ing. Ľubice Rajnohovej. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že
znalci po vzájomnej dohode zhodne dospeli k záveru, že menovaná netrpí duševnou chorobou, ani
duševnou poruchou chorobného charakteru a neboli zistené ani známky posttraumatickej stresovej

poruchy. Ide o osobnosť dostatočne diferencovanú s rozumovými schopnosťami zodpovedajúcimi jej
vysokoškolskému vzdelaniu. Poškodená ani v minulosti, ani v súčasnej dobe netrpí duševnou chorobou,
ani duševnou poruchou chorobného charakteru. Znalci u poškodenej nezistili známky posttraumatickej
stresovej poruchy, ktoré by mohli súvisieť s predmetným trestným činom. U poškodenej nebola zistená
taká duševná choroba, ani duševná porucha, ktorá by mala vplyv na neadekvátne hodnotenie udalosti.

Poškodená netrpí duševnou chorobou, ani duševnou poruchou, ktorá by vyplynula z doterajšieho
spôsobuživotasmanželomP..Q.Q.,S..,aktorábymalavplyvnazmenujejosobnosti.Vovyšetrovacom
konaní bola podaná i lekárska správa MUDr. Kvetoslava Moravčíka, psychiatrická ambulancia J.
Kozáčeka č. 9282, Zvolen, psychiatra, z ktorej vyplýva, že do psychiatrickej ambulancie bola prvýkrát
odoslaná žalobkyňa pre rôznorodé ťažkosti dňa 14.03.2008. Subjektívne pri vyšetrení uviedla, že sa

hodne zlostí, má syna, ktorý je neovládateľný, má aj konfliktné manželstvo, vŕši sa na deťoch, pri „zlom“
počasí máva stavy depresie, pobadala problémy so žalúdkom, ktorý ju bolieva, niekedy máva kŕče aj
dva dni, hnevá ju to, že sa sama nevie alebo nedokáže ovládať... v takomto stave „ziape, koľko vládze“.
Manžel je strašne žiarlivý, preto ona nechodí do práce. Nespáva dobre, pretože „deti majú nočné mory“,
sama máva sy. nepokojných nôh, hlava ju „bolieva strašne“, sny máva rôzne, nebývajú hrôzostrašné.

Ráno pri vstávaní máva pocit únavy, v poslednej dobe však nič nevládze... z lekárskej správy vyplýva
záver vyšetrenia úzkostná a depresívna porucha. Následne sa žalobkyňa v psychiatrickej ambulancii
zúčastňovala kontrol, o poslednej je záznam zo dňa 23.02.2010. Dňa 23.02.2010 žalobkyňa prišla na
vyšetrenie s manželom, žiadala o výpis o priebehu svojej liečby. Manžel uvádzal, že priebeh liečbypotrebuje pre seba, aby sa rozhodlo, či on bol príčinou zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne. Obaja
manželia sa starajú o dieťa s poruchami správania, pričom sa stalo, že sama pacientka bola údajne
psychologičkou zhodnotená ako týraná zo strany manžela. K tomuto problému psychiater zodpovedne

vyhlásil, že pacientka za dobu, čo navštevovala jeho ambulanciu, t.j. od 14.03.2008 až doposiaľ, tak
ani raz nezistil u nej žiadne prejavy, ktoré by bolo možné označiť za dôsledky týrania manželom. MUDr.
Kvetoslav Moravčík bol vypočutý ako svedok tiež vo vyšetrovacom konaní dňa 11.05.2010 kde uviedol,
že žalobkyňa po prvýkrát navštívila jeho psychiatrickú ambulanciu dňa 14.03.2008. Pri jej vyšetrení zistil
typické prejavy úzkostnej a depresívnej poruchy. Pri odoberaní bežných anamnestických údajov mu

pacientkauviedla,žemahodnežiarlivéhomanžela,žejetodôvod,prektorýonasamanechodídopráce.
Viac sa problematikou problémového manželstva nezaoberal, pretože to z bežnej rutiny nevyplývalo.
Na ďalšie kontroly chodievala pacientka sama. Keďže sama nehovorila o svojom manželstve, nebol
dôvod sa touto problematikou intenzívnejšie zaoberať. Vzhľadom k tomu, že uvádzala, že má žiarlivého
manžela, pýtal sa jej, či bola aj fyzicky atakovaná. Sama prehlásila, že nebola, teda nepovažoval
tieto veci za potrebné zaznamenávať. Keďže sama pacientka pri vyšetrovaní uviedla myšlienku, že

niekedy sa nedokáže ovládať a že v takomto stave ziape, koľko vládze, táto myšlienka nepriamo
vylučuje týranie dotyčnej osoby, pretože u týraného jedinca skôr vystupujú do popredia obavné strachy.
Naposledy ho navštívila dňa 23.02.2010, odvtedy s ňou nie je v kontakte. Pri poslednej návšteve dňa
23.02.2010 pacientka bola na vyšetrení i s manželom, títo ho informovali o prebiehajúcom trestnom
konaní. Zároveň manžel pacientky žiadal o vyjadrenie, či on je príčinou zhoršenia zdravotného stavu

manželky. Na základe tejto žiadosti, ku ktorej sa pripojila aj samotná pacientka v náleze uviedol, že
po dobu navštevovania pacientky psychiatrickej ambulancie u nej ani raz nezistil také prejavy, ktoré by
bolo možné označiť ako dôsledok jej týrania zo strany manžela. Z vyšetrovacieho spisu ďalej vyplýva,
že Okresná prokuratúra Zvolen, uznesením Sp.zn. 1Pv 460/08-41 zo dňa 14.06.2020 v danej trestnej
veci rozhodla tak, že trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vedené proti

obvinenému P.. Q. Q., S.. na Okresnom riaditeľstve PZ, Úrade justičnej a kriminálnej polície vo Zvolene
pod ČVS: ORP-471/OVK-ZV-2008 za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktorého sa mal
tento dopustiť v období a konaním, ktoré je popísané v tomto uznesení, zastavila, pretože skutok nie
je trestným činom a nie je dôvod ani na postúpenie veci. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
22.06.2010. Z dôvodov predmetného uznesenia vyplýva, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že

spolužitieobvinenéhoP..Q.Q.,S..spoškodenouP..Ľ.Q.jeproblematické.Príčinoumôžebyťajporucha
správaniaichmal.synaQ.,alekhádkamakritickýmsituáciámdochádzaloajzinýchpríčin,typickýchpre
spolužitie dvoch osôb. Zo spisového materiálu podľa dôvodov v tomto uznesení nevyplýva jednoznačne,
že konanie obvineného vo vzťahu k poškodenej bolo takej intenzity a charakteru, že by bolo možné ho
vyhodnotiť ako psychické alebo fyzické týranie. Sama poškodená vo svojich podaniach vyjadruje, že

konanie obvineného nepociťuje ako týranie, obvinený sa riadne stará o rodinu a deti, ďalším dôkazom,
ktorý mal svedčiť v neprospech obvineného bolo samotné oznámenie lekárky MUDr. Guttenovej, ktoré
ale poškodená vysvetlila ako neopodstatnené, podané na základe vymyslených skutočností syna a jej.
Jediným dôkazom potom svedčiacim v neprospech obvineného zostal znalecký posudok psychológa
Mgr. Eleonóry Kúdelkovej, ktorá v záveroch znaleckého posudku uviedla, že poškodená trpí úzkostnou

depresívnou poruchou ako následkom posttraumatickej poruchy, ktorá bola spôsobená agresívnymi
fyzickými atakmi obvineného a aj dlhodobým psychickým týraním. Znalkyňa bola vypočutá k záverom
posudku, pričom uviedla, že poškodená môže súčasnú situáciu vnímať pozitívne, v snahe veriť v
budúcnosť. V súvislosti so závermi tejto znalkyne v uznesení je uvedené, že psychológ skúma osobnosť
klienta a nemôže sa vyjadrovať k diagnostickým záverom z medicínskeho hľadiska. Po odstránení týchto

pochybení výpoveďou znalca MUDr. Vážneho a ošetrujúceho psychiatra poškodenej MUDr. Moravčíka
je zrejmé, že poškodená trpí poruchami nálady, depresiou, ktorých existenciu ale nie je možné dávať
do súvisu s konaním obvineného. Z týchto dôvodov došlo k zastaveniu trestného stíhania manžela
poškodenej.

26. Svedok MUDr. Tibor Ďurian, znalec podávajúci spoločný znalecký posudok so znalcom MUDr.
Petrom Vážnym č. 198/200/2009 zo dňa 20.11.2009 vo vyšetrovacom konaní vedenom pod Sp.zn.
ČVS: ORP-471/OVK-ZV-2008 Okresného riaditeľstva PZ Zvolen, Úradu justičnej a kriminálnej polície
PZ Zvolen uviedol, že znaleckým dokazovaním nebola zistená duševná choroba, ani duševná porucha u
poškodenej P.. Ľ. Q.. Pokiaľ sa znalkyňa Mgr. Eleonóra Kúdelková, psychologička vo svojom znaleckom

posudku,ktorýpodávalavrámcivyšetrovaciehokonaniavyjadrila,žepoškodenáP..Ľ.Q.trpíúzkostlivou
depresívnou poruchou, ako následkom posttraumatickej poruchy, zodpovedanie takejto otázky patrí do
kompetencie lekára, čiže psychiatra. V tomto sa stotožnil s názorom MUDr. Petra Vážneho k tejto otázke,
ktorý bol vypočutý vo vyšetrovacom konaní. V praxi sa stretol s prípadmi, že „domnelá týraná žena“,ktorápodalatrestnéoznámeniepovzneseníobvineniavočimanželovisvojuvýpoveďzmenila.Nevylúčil,
že dôvodom môže byť napríklad i finančná závislosť, alebo snaha udržať celistvosť rodiny, je to však
vždy individuálna záležitosť.

27. Svedok A.. Z. E., uviedol, že nie je v žiadnom rodinnom vzťahu k stranám. Obidvoch účastníkov
pozná. So žalovaným sa pozná dlhšie, asi tri roky, so žalobkyňou asi jeden rok od poslednej spoločnej
dovolenky. Žalovaný je kolegom jeho snúbenice, pracujú na jednej katedre. V tomto roku (poznámka
súdu: svedok bol vypočutý dňa 18.09.2014) sa s nimi nenavštevoval, nakoľko jeho snúbenica je vo

vysokomštádiutehotenstva.Vroku2013sastretávali,alenikdynebolunichvdomácnosti.Odspoločnej
dovolenky žalobkyňu videl možno jedenkrát, keď prišla na katedru. Stretával sa len so žalovaným. Do
domácnosti k nim nechodil, preto uviedol, že sa môže vyjadriť len k času ich spoločnej dovolenky,
na ktorej boli vlani v apríli až máji v Turecku, a ktorá trvala 8 dní. Žalobkyňa a žalovaný boli na tejto
dovolenke so synom M.. S týmto hrával aj volejbal. Nič tu nespozoroval. Zdalo sa mu, že ide o fungujúce
manželstvo.Počasdovolenkynespozorovalžiadnehádky,bitky,anižiarlivostnéscénymedzižalobkyňou

a žalovaným. Jeho snúbenica pracovala na nejakých spoločných článkoch, produktoch, projektoch aj so
žalovaným, ale aj s inými kolegami. Stávalo sa, že keď prišiel pre ňu a oni ešte na niečom pracovali, tak ju
tam čakal, keďže im to nevadilo. K fotografiám, ktoré predložil žalovaný do súdneho spisu (č.l. 105-110)
uviedol, že ide o fotografie z ich spoločnej dovolenky. Ako sa pozná so žalovaným, tak sa medzi nimi
žiaden problém nevyskytol. Vie, že po odbornej stránke je to odborník, a určite ho čaká v blízkej dobe

profesúra. V čase spoločnej dovolenky bývali síce v jednom areáli, ale v dvoch samostatných hoteloch,
takže sa stretávali skôr len na pláži. So žalobkyňou sa viacej rozprávala a stretávala jeho snúbenica. So
žalobkyňou sa len zoznámil, k jej povahovým vlastnostiam sa vyjadriť nevedel. Strany sporu považoval
za rodinu a podľa neho to tam fungovalo normálne. Vrátil sa pri výpovedi k tomu, že sa stávalo, keď čakal
na snúbenicu, pričom niekedy pracovali na katedre so žalovaným aj večer do 21.00 hod., že žalobkyňa

telefonovala. Raz sa stalo, že mal žalovaný zapnutý aj reproduktor, počul aj obsah preto rozhovoru.
Žalobkyňa bola vtedy dosť nervózna, myslela si, že žalovaný je tam s nejakou známosťou. Vtedy sa
aj ozval on, že sú tam oni. Možno vtedy pracovali aj do 21.30 hod., opravil tento čas z dôvodu, že si
spomenul, že bol vtedy za vrátnikom, aby to tento nejako pochopil, aby to čo robili mohli títo na katedre
dokončiť. Ešte si pamätal, že pri tomto telefonáte žalobkyňa zvýšila hlas a je možné, že povedala aj

nejaké vulgárnejšie výrazy. Na dovolenke si nevšimol, že by žalobkyňa mala nejaké zranenia.

28. Svedkyňa B. D., matka žalobkyne uviedla, že strany sporu sa zoznámili, keď žalovaný ešte študoval
na vysokej škole. Bol to milý sympatický muž. Postupom času, hlavne odvtedy ako začal pracovať na
vysokej škole sa začal veľmi meniť. Začal si budovať kariéru a vyzeralo to tak, že je viac ako iní ľudia,

že je nad ostatnými ľuďmi. Začal byť agresívny, arogantný, majetnícky a hlavne až chorobne žiarlivý.
Viackrát sa stalo, že keď prišla žalobkyňa k nim, počuli cez telefón, ako žalovaný na ňu kričí, nadáva jej,
vulgárne sa vyjadruje. Obmedzoval ju, aby k nim chodila čo najmenej, nemohla sa s nikým stretávať.
Žiarlil na každého človeka, s ktorým sa stretla. Počas manželstva ju aj fyzicky napádal, vyhrážal sa jej a
bol veľmi agresívny voči nej. Malo to negatívny vplyv najmä na staršieho chorého jej vnuka, ktorý začal

byť agresívny voči matke aj svojmu bratovi. Prehlásil, že keď to môže robiť otec, môže to robiť aj on.
Žalobkyňa si nemohla obliekať to, čo chcela, ale len to, čo jej žalovaný dovolil. Domov chodieval neskoro
večer,niekedyprišielažráno.Prichádzalajpodvplyvomalkoholu,atoajautom.Bolasvedkomnapríklad
na Vianoce 2013, že žalovaný začal žalobkyni vykrikovať, že kde dala 10,- Eur. Na žalobkyňu sa aj
zahnal. Pred nimi si dával pozor, bola však svedkom hádok, keď zvyšoval hlas a kričal na žalobkyňu.

Deti, teda vnuci, jej povedali ako sa otec správa k mame. S deťmi bola v podstate v dennodennom
kontakte, deti chodili do školy v Slatine, preto boli denne u nich. Po minulých Vianociach žalovaný k
nim takmer vôbec už nechodí, aj oni navštevujú ich domácnosť už veľmi málo, lebo sa nechcú stretnúť
so žalovaným. Aj po Vianociach 2013 dochádzalo k hádkam a aj k fyzickému napadnutiu žalobkyne zo
strany žalovaného. Osobne pri tom nebola, vie to ale od detí a od žalobkyne. Keď žalovaný žalobkyňu

fyzicky napadol, mala vykĺbené rameno, mávala modriny po celom tele a stalo sa, že jej raz skoro vybil
zub. V týchto prípadoch išla na pohotovosť. Žalobkyňa na žalovaného nežiarlila, nemá to v povahe.
Väčšinou trávila čas doma. Pred zmenou správania sa žalovaného voči žalobkyni ona so žalovaným
vychádzala dobre. Pracovala na Lesníckom výskumnom ústave, žalovaný vtedy študoval. Stávalo sa,
že prišiel za ňou a že sa spolu rozprávali. Keď sa však zobrali, tak už sa začal žalovaný meniť, začal

byť panovačný, agresívny, majetnícky. V minulosti žalobkyňa podala trestné oznámenie na žalovaného,
odmietla však vypovedať. Vtedy žalovaný začal prosiť, že sa to zmení, že bude opäť dobrý, milý manžel.
Doslova vtedy u nich prosil na kolenách. Dali mu druhú šancu, mysleli si, že sa to zmení. Druhú šancu
mu dali ona s manželom. S deťmi žalobkyni pomáhajú, keď je treba. So žalobkyňou a s deťmi je vkontakte každý deň. Žalobkyňa poberá sociálnu podporu, lebo chlapec je postihnutý a preto nemôže
pracovať. Ani v minulosti nemohla ísť do práce, hoci by bola aj chcela. Žiarlivostné scény žalovaného
v tom, že by žalobkyňa mala ísť do roboty a robiť nebodaj medzi mužmi, boli nenormálne. Finančne

žalobkyni vypomáhajú, lebo má len podporu okolo 230,- Eur. Žalovaný má svoj príjem, tento nie je
malý. Aj sám hovoril, že na účte má veľké finančné zdroje. On je však zameraný len sám na seba,
finančne prispeli im na dokončenie domu, keď opravila, že na celý dom. Žalovaný sa nestará o výchovu
a ani o zdravotný stav staršieho syna, ktorý je vážne chorý. Deti vidia ako sa ich otec správa k matke,
nič im tento nedopraje. Napríklad pred dvomi rokmi žalobkyňa bola so starším synom v Bratislave.

Vtedy sa vyskytli finančné problémy, žalovaný jej odmietol dať peniaze. Preto oni telefonicky vybavili
prostredníctvom ich príbuzných v Bratislave, aby žalobkyni peniaze zaniesli. O finančnej situácii v rodine
vie od žalobkyne a od detí. Okrem udalosti, ktorú popísala z Vianoc 2013 uviedla, že aj predtým vídavala
v akom stave žalobkyňa prišla k nim, mávala modriny. Tiež videla, keď žalobkyňa a žalovaný bývali po
svadbe istý čas u nich, že žalovaný chytil žalobkyňu za krk a hodil ju na posteľ. Vtedy bola svedkom aj
jeho vulgárneho vyjadrovania. Účastná žiarlivostných scén žalovaného bola len cez telefonáty, bolo to

skoro každé ráno, žalobkyňa vozila deti do školy do Slatiny, potom sa zastavila u nich, takže počuli s
manželomtietelefonáty,počuličojejžalovanýhovoril,akokričalapodobne.Popodanínávrhunarozvod
manželstva žalobkyňou to bývali už len väčšinou SMS-ky. Vzťahy medzi nimi a žalovaným sú narušené
od začiatku manželstva. Vzťah k žalobkyni bol dobrý, medzi ňou a žalobkyňou sa nezhody neprejavovali.
Bol to normálny vzťah s dcérou alebo rodičov s dcérou. Žalobkyňa ako matka má veľmi dobrý vzťah aj

s deťmi. Jej vzťah k staršiemu vnukovi je tiež dobrý, nebývajú medzi nimi nezhody, ide o vzťah starých
rodičov k vnukovi. K rodinnému výletu v Budapešti, v máji tohto roku uviedla, že žalobkyňa išla na tento
výlet lebo trvali na tom deti. Im sa to veľmi ako rodičom nepáčilo, že tam má ísť so žalovaným. Rovnako
sa im nepáčilo, že žalobkyňa sa stretne so žalovaným na pohrebe starého otca žalovaného. Nevedeli,
ako tam bude cestovať, nevedeli jej v tom zabrániť, lebo žalobkyňa so starým otcom žalovaného mala

veľmi dobrý vzťah, tento ju mal veľmi rád a preto mu chcela vzdať úctu účasťou na jeho pohrebe.

29. Žalovaný predložil fotodokumentáciu (č.l. 105-110 spisu) tvrdiac, že ide o fotodokumentáciu z
dovolenky v Turecku v roku 2013.

30. Okresné riaditeľstvo PZ vo Zvolene, Odbor kriminálnej polície Zvolen listom č. ORP-682/1-VYS-
ZV-2014 zo dňa 10.09.2014 upovedomil žalobkyňu, že vyšetrovateľka ORPZ vo Zvolene, odboru
kriminálnej polície začala dňa 10.09.2014 trestné konanie uznesením podľa § 199 ods. 1 Trestného
poriadku za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. e/ Trestného
zákona s tým, že konanie je vedené pod číslom ČVS: ORP-682/1-VYS-ZV-2014.

31. Žalovaný v konaní predložil svoje psychologické vyšetrenie so zameraním na osobnosť v podobe
správy zo dňa 31.07.2014 vypracovanej Mgr. Oľgou Dianiškovou, klinickým psychológom, Fakultná
nemocnica s poliklinikou F.D. Roosevelta Banská Bystrica. V závere tejto správy je uvedené, že
osobnosť pacienta je primerane diferencovaná, hodnotový rebríček je kvalitný, v centre pozornosti je

jeho rodina, pacient sa nechce rozvádzať, k manželke i deťom má vytvorený pozitívny citový vzťah. Ani
manželka, ani pacient nie sú schopní sa samostatne postarať o deti, deti potrebujú obidvoch rodičov,
jeden rodič nemôže zvládnuť obe deti (starší syn má autistické och.). Myslí si, že rozvod všetkým
členom rodiny ublíži. U pacienta je prítomná vysoká ašpirančná úroveň, je pracovitý, vytrvalý, tvorivý.
Kontaktsrealitoujezachovaný,známkypsychotickéhooch.niesúprítomné.Jehoempatickéschopnosti

sú primerane vytvorené, má záujem o okolie, dobrý vzťah k deťom. Prítomné je úzkostné prežívanie,
zvýšená sebakritika, ťažšie sa vyrovnáva so záťažovými situáciami.

32. Žalovaný predložil o doklad o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od
alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva vystavený MUDr. Danicou Lukovou, psychiatrom, Fakultná

nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta, Banská Bystrica zo dňa 08.10.2014, z ktorého vyplýva, že
odborné psychiatrické vyšetrenie žalovaného bolo zamerané na zistenie jeho závislosti od alkoholu.
Na základe odborného psychiatrického vyšetrenia psychiatrička neodporúčala preskúmať zdravotnú
spôsobilosť žalovaného ako povinnej osoby.

33. Z písomného Čestného vyhlásenia svedka P.. S. B., S.. zo dňa 16.12.2014 vyplýva, že so žalovaným
sa poznajú približne 20 rokov, a to od času konca jeho štúdia na technickej univerzite, kde bol
vysokoškolskýmštudentomažalovanýboljehovyučujúcimapotomodroku1996následneajonnastúpil
napozíciuodbornéhoasistentanatúistúkatedru,kdespoločnepôsobiasožalovanýmaždoposiaľ.Jehoosobný pohľad na žalovaného z pracovného, aj ľudského hľadiska je jednoznačne pozitívny. Považuje
ho za nesmierne pracovitého človeka, vysoko erudovaného. Aj napriek vysokej pracovnej záťaži tento
bol vďaka svojim nesporným odborným a profesionálnym kvalitám menovaný za vedúceho katedry,

kde pôsobil vo funkcii vedúceho v rokoch 2004 až 2008. Od roku 2009, kedy sa žalovaný napriek
svojmu relatívne mladému veku dokázal odborne a vedecky presadiť a získať vyššiu kvalifikáciu a
akademickú hodnosť „docent“, žalovaný začal dokonca zároveň pracovať na prestížnej škole, a to na
Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne, Fakulta ekonomiky a manažmentu, kde podľa jeho vedomia pracuje
až doteraz. Aj napriek všetkému sa žalovaný svojej rodine aktívne venoval. Je verejným tajomstvom

na pracovisku, že žalovaný absolvoval každoročne so svojou rodinou dve až tri dovolenky ročne pri
mori. Fotografické materiály, ktoré mu potom po návrate vždy ukazoval ho presvedčovali o maximálnej
spokojnosti a pohode celej rodiny vrátane samotnej žalobkyne. Tiež vie, že žalovaný sa asi tri až štyri
roky pravidelne venoval športovým aktivitám svojho syna Dominika, kedy s ním chodil pravidelne na
hokejové tréningy HKM Zvolen. Ďalej vie, že žalovaný každý víkend pravidelne so žalobkyňou nakupoval
a častokrát sa stalo, že spolu vtedy aj volali a on mu potvrdil, aj v telefóne, že nakupuje s rodinou, resp.

sa pri nákupoch náhodne častokrát aj stretli. O tom, že žalovaný trávil celé víkendy pravidelne so svojou
rodinou ho utvrdzuje aj skutočnosť, že aj napriek ich priateľstvu, počas víkendov sa prakticky za celých
20 rokov nestretávali, iba si telefonovali a prípadne ojedinele zašli spolu večer v nedeľu na hokej. Na
základe uvedeného je presvedčený, že žalovaný je svedomitý nielen v práci ale aj vo svojom rodinnom
a súkromnom živote. Žalobkyňu tiež pozná osobe a to ešte z čias študenta, kedy spoločne absolvovali

aj vodičský kurz. Vídaval ju aj na katedre, keď prišla za žalovaným do práce, čo však boli náhodné
stretnutia. Žalovaný mu tiež mnohokrát po ich spoločných stretnutiach rozprával o ich pomeroch v rodine
asťažovalsamu,žehožalobkyňaneustálenaháňa,sledujevpráciajmimonejažejeneúmernežiarlivá.
Tiež mu povedal, že nepracuje a že sa stará o deti a domácnosť. Na jeho otázku, či toto on akceptuje
mu viackrát odpovedal, že je to zložitejšie, že majú staršieho syna autistu, ktorého žalobkyňa nezvláda

a že už v minulosti aj chvíľu pracovala, ale potom to nechala. Vo vzťahu žalobkyne a žalovaného bol
v minulosti svedkom viacerých žiarlivostných scén zo strany žalobkyne napríklad v podobe množstva
telefonátov za sebou v jednom slede, keď pracovali so žalovaným, pričom počas týchto telefonátov tento
neustáleodbiehalzkancelárie,abyichvybavil.Naotázku,ktomustálevolámuodpovedal,že„manželka
ako vždy“. Viackrát, keď bolo týchto telefonátov príliš veľa za sebou v slede zostal v kancelárii a zapol

na svojom telefóne aj reproduktor, keď vtedy si vypočul ako mu žalobkyňa do telefónu vulgárne nadáva.
Taktiež bol viackrát svedkom toho, ako ho hľadala cez deň v práci a behala po celej katedre, keď ho
nenašla v kancelárii a vtedy sa sťažovala, ako ona všetko robí doma a žalovaný nerobí takmer nič a
nestará sa. Taktiež vie, a to z rozprávania žalovaného, že v roku 2008 žalobkyňa aj s deťmi odišla na
čas z domu a odsťahovala sa k jej rodičom. V tomto čase bol svedkom mnohých telefonátov zo strany

synov žalovaného, hlavne staršieho syna, ktorý sa do telefónu žalovanému sťažoval s plačom, že mama
ho stále bije a že má prísť ocino pre neho do Slatiny.

34. Podľa potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 na účely
poskytovania peňažného príspevku na kompenzáciu za opatrovanie Daňového úradu Banská Bystrica,

pobočka Zvolen zo dňa 27.02.2014, daňový úrad v tomto potvrdení potvrdil, že žiadateľ, ktorým bol M..
P.. Q. Q., S.. podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za kalendárny rok 2013 kde uviedol
základ dane 28.695,08 Eur, daňovú povinnosť 1.905,21 Eur a príjem na účely poskytovania peňažného
príspevku 26.789,87 Eur.

35. Technická univerzita vo Zvolene v pracovnom hodnotení a charakteristike svojho zamestnanca M..
P.. Q. Q., S.., ktoré predložila do súdneho konania Sp.zn. 13P/13/2014 dňa 23.09.2014 Okresnému
súdu Zvolen, a ktoré je datované dňom 22.09.2014 uviedla, že pracovné povinnosti, ktoré menovanému
zamestnancovi vyplývajú z dohodnutej pracovnej zmluvy si plní v súlade s pracovnou zmluvou a
pracovnou náplňou, zadané úlohy rieši zodpovedne, iniciatívne a načas. Je zamestnancom katedry

Podnikového hospodárstva Drevárskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene od 03.10.1994, kedy bol
prijatý na základe výberového konania na pracovnú pozíciu učiteľa - odborného asistenta. V súčasnosti
je zaradený na funkčnom mieste učiteľa - docenta pre študijný odbor Ekonomika a manažment
podniku. Z pohľadu vedecko-výskumnej práce je menovaný ambiciózny a cieľavedomý zamestnanec,
ktorý dosahuje požadované výsledky vo výskumnej a publikačnej činnosti, avšak svojej práci a

osobným vlastnostiam podriaďuje svoje konanie vo vzťahu ku študentom aj spolupracovníkom. V rámci
pracovného kolektívu katedry a tímovej spolupráce je individualista a neochotou zdieľať svoje znalosti a
skúsenosti, prípadne pomôcť alebo poradiť nad rámec svojich pracovných povinností neuznáva autority.
Jeho správanie častokrát hraničí s aroganciou a nadradenosťou, na čo bol v minulosti upozornenývedúcou katedry aj dekanom fakulty. Pokiaľ ide o užívanie alkoholu, drog a iných návykových látok, na
pracovisku sa takéto protiprávne konanie u neho nedokázalo.

36. Uznesením OR PZ vo Zvolene, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-682/1-VYS-ZV-2014 zo dňa
01.12.2014 bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku začaté stíhanie žalovaného za zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. e/ Trestného zákona. Upovedomením
zo dňa 01.12.2014 žalobkyni bolo oznámené, že vyšetrovateľka OR PZ vo Zvolene, odboru kriminálnej
polície uznesením podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku dňa 01.12.2014 pod číslom ČVS: ORP-682/1-

VYS-ZV-2014 vzniesla obvinenie osobe M.. P.. Q. Q., S.., za zločin týranie blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. e/ Trestného zákona.

37. Podľa pracovného hodnotenia žalovaného ako zamestnanca Univerzitou Tomáša Baťu v Zlíne,
Fakultou manažmentu a ekonomiky zo dňa 16.02.2015, žalovaný bol prijatý na Ústav priemyselného
inžinierstva a informačných systémov do funkcie docenta ako uznávaný odborník v oblasti počítačovej

podpory podnikových procesov a zároveň ako odborník znalý priemyselnej praxe. Za dobu jeho
pôsobenia preukázal vysokú odbornosť a znalosť odbornej problematiky, je schopný absorbovať i
vývojové trendy v uvedených oblastiach a efektívne ich transformovať okamžite do výukových procesov
a aktivít pre študentov. Významný je i jeho prínos v oblasti vedecko-výskumných aktivít, kde pravidelne
vykazuje nové výstupy relevantné potrebám rozvoja vedného odboru ekonomika a manažment jednak

vo forme uznávaných vedecko-výskumných výstupov, tak i vo forme uznávaných vedeckých článkov
publikovaných vo významných a vedecky uznávaných periodikách. Z hľadiska jeho angažovanosti pre
odborné aktivity je nutné sa zmieniť k jeho početným kontaktom s priemyselnou praxou v strednej
Európe,ďalejmápočetnékontaktysvedecko-výskumnýmipracoviskamivrôznychkrajináchsveta,ktoré
pravidelne využíva k rozvoju svojej vlastnej odbornosti a zároveň i poskytuje rady s príslušnými väzbami

i všetkým kolegom, študentom a doktorantom. Svoje pracovné povinnosti si plní na čas, v požadovanej
kvalite a s plným nasadením. Má vysokú mieru osobnej disciplíny, dokáže s rozvahou a kľude riešiť
rôzne odborné typy problémov, často využíval kompromisné riešenie s cieľom dosiahnutia optimálneho
spoločného výsledku akceptovateľného širším tímom spolupracovníkov a študentov. Preferuje prácu v
tíme spolupracovníkov a je pozitívne akceptovanou osobnosťou na pôde ústavu. Pracuje v pracovnom

zaradení docent, zamestnaný je od 01.02.2010. Potvrdenie bolo vydané na žiadosť žalovaného.

38. Svedok P.. S. B., S.. v konaní uviedol, že pri svojej svedeckej výpovedi trvá na tom, čo uviedol
v písomnom čestnom prehlásení zo dňa 16.12.2014, a že nechce na ňom nič meniť. Doplnil, že so
žalovaným trávili dosť dlhý čas na pracovisku. Nepociťovali preto potom nejakú potrebu sa stretávať ešte

aj po pracovnej dobe, ako rodiny sa nenavštevovali. O spolužití žalobkyne a žalovaného mal informácie
čiastkové a to buď od žalovaného, ďalej z telefonátov, ako aj z kratších rozhovorov so žalobkyňou
pri jej návštevách na katedre. On ich manželstvo dlho považoval za ideálne. Poukázal na spomínané
spoločné dovolenky, na spoločné nákupy. Až v priebehu roku 2014 sa dostal k nahrávkam, ktoré mu
žalovaný „pustil“. Dosť ho to šokovalo, jej vulgarizmy, ako sa správala aj k deťom, aké slová používala

a to vzhľadom k tomu, že sa jedná o ženu, ktorá 20 rokov v podstate nikde nepracuje, stará sa o
deti a neprispieva finančnému zabezpečeniu svojou prácou. Mali zrejme nejaké zariadenie doma, z
ktorého pochádzali zvukové nahrávky, ktoré mu žalovaný pustil. Boli to nahrávky z obdobia mesiac júl
až august 2014. K pracovnému hodnoteniu žalovaného jeho zamestnávateľom, Technickou univerzitou
Zvolen uviedol, že pokiaľ niekto cestuje do zahraničia na stáže, niečo sa tam naučí a potom to prinesie

a potom niekto to od neho chce a chce to použiť, tak potom môže dochádzať aj k takémuto hodnoteniu.
On sa s takýmto správaním žalovaného, ktoré je uvedené v jeho pracovnom hodnotení nestretol. Na
škole sú hodnotení podľa projektov, výuky, mobilít a pokiaľ niekto dosahuje lepšie výsledky a vyčnieva,
tak je zrejme tŕňom v oku iným. U žalovaného nespozoroval žiadne prejavy násilia, agresivity a to ani
vo všeobecnosti, ani vo vzťahu k žalobkyni. Pokiaľ ide o telefonáty, skôr tam boli výčitky, vyčítanie,

že žalobkyňa žalovanému nedôveruje, že mu neverí. Nespozoroval u žalovaného prejavy žiarlivosti
voči žalobkyni. Na zvukových nahrávkach počul niečo také ako „nebi ma mama“, alebo niečo v tom
zmysle, že chlapci žalobkyňu ukľudňovali, pôsobili kľudným dojmom. V rokoch 1995 alebo 1996 si
robili so žalobkyňou spolu vodičský preukaz. Vtedy bola normálna, usmiata, bezproblémová. O terajšom
trestnom stíhaní žalovaného vie, bol vypočutý v trestnom konaní. O predchádzajúcom trestnom stíhaní

žalovaného vedomosť nemal.

39. Svedok A. D., otec žalobkyne uviedol, že so žalobkyňou má dobrý vzťah. Stará sa o ňu, ako i o
deti. Robí všetko čo potrebujú, nakupuje im. Čo sa týka žalovaného, pred 5 rokmi tento sľuboval hory-doly. Odvtedy sa ale nezmenil, ba práve sa zhoršil. Začína byť z neho otrokár. Týral žalobkyňu, týral
ju psychicky a takto týral aj deti. Mladší M. začína mať psychické problémy, keď sa má so žalovaným
stretnúť. Starší syn žalobkyne a žalovaného je zdravotne postihnutý. Už asi jeden rok po tom, ako sa

zobrali, si všimol medzi nimi problémy. Žalobkyňa však bola do žalovaného zaľúbená, preto nemohol
urobiť nič. Keby to bolo na ňom, tak by manželstvo nedovolil. Pred uzavretím manželstva bol svedkom
hádky medzi žalovaným a jeho otcom, pri tejto hádke žalovaný mal vypité, otcovi nadával. Vtedy prišiel k
záveru,žemanželstvodcérynebudetaké,akobymalobyť.Vdobe,keďeštežalobkyňaažalovanýbývali
na Sliači, žalobkyňa nemohla nikde chodiť von. Nemohla chodiť ani po deti. Pre deti do škôlky chodieval

on. Žalovaný ju chcel úplne izolovať od sveta. Takto je to aj teraz, keď bývajú už N. F.. Žalovanému tituly
vôbec nesedia, nesedia jeho vulgárnemu správaniu. Keď bol vedúci katedry, už vtedy bol agresívny,
chodieval domov neskoro a v podnapitom stave. Cítil sa úplne nadradený, nikto pre neho nebol nič. Od
neho chcel len peniaze, peniaze. Raz bol pri škrtení, vtedy išlo o 10,- Eur. Následne začal od žalobkyni
tieto peniaze pýtať „niečo mu svitlo v hlave“. Ona tieto peniaze už nemala, preto ju začal škrtiť. Bolo to u
nich v obývačke. Videl to na vlastné oči. Odohralo sa to na jeseň 2014. Žalovaný sa stále vystatoval, že

on musí zarábať, že žalobkyňa peniaze nikdy ani nevidela. On si za peniaze kupoval luxusné oblečenie,
luxusné auto. Keď M. potreboval peniaze na okuliare, nechcel mu ich zaplatiť, nakoniec mu ich však
zaplatil. Tiež keď M. potreboval peniaze na strojček na zuby, žalovaný mu povedal, že ho nepotrebuje,
odmietol mu ho zaplatiť. Preto mu tento strojček zaplatil on ako starý otec. Žalovaný si oproti tomu dal
urobiť chrup za 3.000,- Eur. Jeho vzťah k Q. je dobrý, Q. sa k nemu ako ku starému otcovi správa pekne.

Jeho zdravotné postihnutie sa prejavuje v tom, že on má svoj svet, svoj počítač, nič pre neho neexistuje
iné. Tento začína mať problémy s rečou, nerozumieť ho poriadne, čo rozpráva. Pokiaľ ide o M., majú
tiež dobrý vzťah, vozieva ho do školy, zo školy. Žalobkyňa má deti rada, deti majú radi ju, a to viac, ako
„pána docenta“. Čo sa týka kričania, tak tohto niekedy bol svedkom, teda, že žalobkyňa na deti kričala,
ale svedkom bitiek alebo vyhrážok bitkou zo strany žalobkyne voči deťom nebol. So žalobkyňou sa

stretávajú dennodenne, za dcérou chodieva, robí všetko, čo treba okolo domu. Dennodenne sa stretáva
aj s vnukmi. Psychické týranie žalobkyne popísal napríklad v tom, že žalobkyňa poberá podporu za
starostlivosť o staršieho syna. Raz jej žalovaný poslal SMS, ktorú mu ukázala, že je niekde v bare
s paňou zo sociálky a že jej túto podporu zoberú. To je podľa neho psychické týranie. Pokiaľ ide o
modriny, videl na dcére modriny, ale to bolo ešte vtedy, keď bolo prvé trestné stíhanie žalovaného.

Teraz už nie. Pokiaľ žalovaný dal žalobkyni aj zaucho, dával si pozor, aby to nebolo vidieť. Stalo sa,
že raz išla žalobkyňa odviesť M. do školy, pán docent prišiel k nej a dal jej zaucho, keď sa obúvala.
M. sa spýtal matky, prečo mu to nevrátila. Pred 5 rokmi žalobkyňa podala už trestné oznámenie na
žalovaného. Vtedy ju žalovaný bil. Sľúbil, že to robiť nebude, že sa zmení. V tomto období žalovaný
aj jemu nadával do „chrapúňov“. Bolo to za to, že mu povedal, že to bola vec dcéry, že podala trestné

oznámenie. U žalovaného je nadradenosť, u neho pojem „žena“ neznamená nič. Je to len kus handry,
ktorá má riadiť byt a na noc príde a pozabáva sa s ňou a to je všetko. Stávalo sa, že chodieval aj cez obed
skontrolovať žalobkyňu čo robí. Ak momentálne nerobila nič, hrubo jej nadal. Žalobkyňa sa starala pritom
aj o starého otca žalovaného vo vysokom veku. Chodil jej preto pomáhať. Žalobkyňa peniaze nemala.
Žalovaný kupoval stravu, zaplatil elektrinu, plyn a to, čo bolo treba, ale peniaze žalobkyni nedával. Že

by syn žalobkyne a žalovaného Q. napadol svoju matku alebo svojho otca, toho svedkom nebol. Jeho
Q. rešpektuje. Raz mu dcéra hovorila, že žalovaný prišiel domov v podnapitom stave, začal sa hádzať
o zem a kričať, pričom niečo takéto Q. neznáša. Nevedel presne ako to bolo, teda či žalovaný zvalil
žalobkyňu na zem alebo či ju zvalil na zem Q., ale dcéra mu hovorila, že žalovaný potom kričal „zabi
ju, zabi ju“. On potom neskôr Q. hovoril, že takto sa nemôže k matke správať, lebo sa o neho stará.

On mu na to povedal, že keď otec bije mamu, že ju môže aj on. V minulosti chcel podať sám trestné
oznámenie na žalovaného, dcéra ho však od toho odhovorila. Bolo to v tej súvislosti, čo vypovedal o
tom zabití v súvislosti s vnukom Q..

40. Žalovaný v konaní predložil Vyhlásenie manželov S. B. K. Z., datované dňom 20.05.2015, z ktorého

vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný spolu s deťmi chodili do apartmánu týchto manželov v mieste
Takoštana na dovolenku každé leto od roku 2007 do roku 2013. V júni dovolenkovali po 3 týždne a v
auguste ešte jeden týždeň (okrem leta roku 2008). Po toľkých rokoch dovolenkovania sa spriatelili a
zostali v kontakte počas celého roka. Vzťah medzi manželmi bol vždy dobrý, trávili čas spolu s deťmi,
prechádzali sa a užívali si dovolenku. Spolu sa starali o syna Q., ktorý má zdravotné problémy, čo im

sťažovalo situáciu, ale medzi nimi nikdy nevideli hádku, preto si myslia, že ich manželstvo bolo dobré.

41. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen Sp.zn. 1T/100/2016 súd zistil, že na základe obžaloby
Okresnej prokuratúry Zvolen Sp.zn. 1Pv 477/14/6611-54 zo dňa 18.07.2016 doručenej súdu dňa18.07.2016 žalovaný rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 1T/100/2016-920 zo dňa 25.02.2019
bol uznaný za vinného z toho, že od presne nezistenej doby v roku 2011 najmenej do 24.09.2014 v
spoločnej domácnosti na adrese D. XXX/XX, F. opakovane spôsoboval fyzické a psychické utrpenie

P.. Ľ. Q., H.. XX.XX.XXXX tým, že sa k nej neprimerane správal aj pred spoločnými deťmi a to tak,
že ju opakovane ponižoval adresovaním vulgárnych výrazov na jej osobu, že je „kurva, štetka, kurva
vyjebaná, kde sa kurví“, opľúvaním, vylievaním vody na poškodenú, neopodstatneným podozrievaním
z nevery, neustálym kontrolovaním, bránením kontaktu s inými osobami, fyzickými útokmi na jej osobu,
čímjejspôsobilzranenia,sktorýminevyhľadalalekárskeošetrenie,vyhrážanímsajejzabitímazničením

spoločného majetku, a to podpálením domu v mieste trvalého bydliska, zámerným robením neporiadku
v spoločnej domácnosti, a to púšťaním nahlas televízie, buchaním vecami, behaním v obuvi po dobe,
fajčením v dome i napriek tomu, že syn trpí astmou, zanechaním neporiadku po sebe v kuchyni, a inými
schválnosťami, obmedzovaním prístupu k finančným prostriedkom, ďalej, že v presne nezistenej dobe
v mesiaci apríl 2013 ju na služobnej ceste počas pobytu v Turecku po tom, ako jej vyčítal, že hrala
volejbal s ich synom mal. M..Q.., H.. XX.XX.XXXX a ďalšími osobami následne fyzicky napadol tým

spôsobom, že ju udieral svojou dlaňou do tváre, do hlavy a po celom tele, ďalej že v presne nezistenej
dobe v mesiaci máj 2013 po jeho príchode zo stretnutia z vysokej školy ju fyzicky napadol za prítomnosti
mal. K. M..Q.., H.. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ju zobudil v čase okolo 02.00 hodine ráno a začal
ju fackovať po tvári, udierať päsťami po celom tele a kopať po celom tele, čoho svedkom bol aj syn
R.R., pričom lekárske vyšetrenie nevyhľadala, ďalej, že v presne nezistenej dobe v mesiaci jún 2013,

keď išla na nákup do záhradníctva ju opakovane telefonicky kontaktoval s tým, že sa jej vyhrážal, že jej
ukáže, keď príde domov, vyčítal jej, že ho určite podvádza, kde po návrate domov ju najmenej dvakrát
udrel otvorenou dlaňou po jej tvári a opľul ju, ďalej, že v presne nezistenej dobe v mesiaci apríl 2014
jej pod vplyvom alkoholických nápojov vulgárne nadával za prítomnosti ich spoločných detí, pričom
dňa 13.09.2014 ju fyzicky napadol, kde ju udrel otvorenou dlaňou na tvár preto, že nezostala doma so

starším synom, keď takýmto správaním spôsoboval tejto fyzické a psychické utrpenie, teda blízkej osobe
spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie a to bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý
má právo užívať, a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, čím spáchal zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. e/, ods. 2 písm. d/ Trestného

zákona účinného do 01.01.2016 s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Trestného zákona. Za tento
zločin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov s tým, že súd mu výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložil a uložil mu probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej
dobe.Súdustanovilskúšobnúdobuna4(štyri)roky,atobezpoužitiakontrolytechnickýmiprostriedkami.
Súčasne tomuto bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej P.. Ľ. Q. škodu vo výške 9.660,- Eur. Tento

rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 12.01.2021 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici Sp.zn. 5To/97/2019-955 zo dňa 12.01.2021, ktorým krajský súd ako súd odvolací
zamietol odvolanie žalovaného ako obžalovaného a okresného prokurátora voči predmetnému rozsudku
súdu prvého stupňa.

42. Vo vyššie uvedenom trestnom konaní boli podané znalecké posudky MUDr. Zuzany Kašparovej a
MUDr. Renáty Loškovej, znalkýň z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia psychiatria, č. 24/2015 a
č. 17/2015 zo dňa 24.04.2015, z ktorých vyplynulo, že vyšetrením duševného stavu poškodenej P.. Ľ. Q.
bolozistené,žetátotrpípostrahovanouúzkostnedepresívnouporuchou,ktorájedôsledkomdlhodobého
psychického a fyzického týrania zo strany manžela, ekonomickým a sociálnym obmedzovaním.

Podkladom zistenej poruchy je psychotrauma súvisiaca s prežitými udalosťami a je v súvislosti s
vyšetrovaným trestným činom. Na túto poškodenú dlhodobo vplýva stres, ktorému čelila v súvislosti s
neprimeraným a agresívnym správaním sa jej manžela. Rozvinula sa u nej depresívna symptomatika,
ktorej súčasťou boli prehnané emocionálne reakcie. Po odstránení stresových faktorov a spolupôsobení
psychofarmakoterapie znalkyne konštatovali stabilizáciu zdravotného stavu, kedy prehnané emočné

prejavy neboli prítomné. Zistená úzkostne depresívna porucha je dôsledkom doterajšieho spôsobu
života a konfliktného partnerského vzťahu. Prítomnosť úzkostne depresívnej poruchy znalkyne
konštatovali aj v ambulantných psychiatrických nálezoch MUDr. Kvetoslava Moravčíka.

43. V Doplnku k znaleckým posudkom č. 24/2015 a č. 17/2015 zo dňa 24.04.2015 vyhotovenému

pod č. 88/2018 a č. 83/2015 dňa 25.11.2015 znalkyne uviedli, že prijali záver o prítomnosti
chronifikovanej neurotickej symptomatiky u poškodenej P.. Ľ. Q., príznaky ktorej sú niekedy viac,
inokedy menej zvýraznené, ale sú trvalé a diagnosticky zodpovedajú príznakom úzkostnej a depresívnej
reaktívnej poruchy a somatoformnej neurotickej poruchy. Uvedené príznaky sú dôsledkom dlhodobejpsychotraumatizácie z obdobia spolužitia vo vzťahu s bývalým manželom a aj v súčasnej dobe
majú významne nepriaznivé následky pre uspokojenie životných (partnerských) a spoločenských
potrieb poškodenej a podieľajú sa na sťaženosti jej spoločenského uplatnenia. Uvedené následky

dosiahli intenzitu vážnej duševnej poruchy pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých
psychologických činiteľov a tiesnivých situácii, pričom znalkyne sťaženie spoločenského uplatnenia
poškodenej ohodnotili počtom bodov 600 z hľadiska poškodenia jej zdravia titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia.

44. Ďalej v trestnom konaní bol podaný i znalecký posudok MUDr. Jána Vongreja, MUDr. Martina
Somoru a PhDr. Jindřicha Cupáka, znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, psychológia a psychiatria
č. 26/2015 zo dňa 11.05.2015, z ktorého vyplýva, že znalci vykonali i vyšetrenie obžalovaného a to
jednotlivo. V záveroch znaleckého posudku konštatovali, že obžalovaný v čase spáchania trestného
činu netrpel žiadnym duševným ochorením v pravom slova zmysle. Osobnosť žalovaného zhodnotili ako
akcentovanú s rysmi emočnej nezrelosti, čo je z psychiatrického a z forenzného hľadiska považované

za trvalú poruchu osobnosti vo všeobecnosti neznižujúcu ovládacie ani rozpoznávacie schopnosti.
Závislosť od alkoholu ani iných návykových a omamných látok v zmysle choroby zistená nebola.
Konštatovaná bola adaptačná porucha pod obrazom úzkostne depresívnej poruchy. Z hľadiska liečby a
nebezpečnosti pre spoločnosť znalci u obžalovaného nezistili dôvod na uloženie ochranného opatrenia
a jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nepovažovali za nebezpečný.

45. V trestnom konaní bol podaný i znalecký posudok PhDr. Štefániou Stanislavovou, znalkyňou z
odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská
psychológia č. 24/2013 zo dňa 23.10.2014, z ktorého súd zistil, že týmto znaleckým posudkom ohľadne
vyšetrenia poškodenej P.. Ľ. Q. znalkyňa dospela k záverom, že u poškodenej ide o osobu s narušenou

osobnou identitou. Dlhodobé hrubé a agresívne správanie sa manžela spolu so sociálnou izoláciou a
ekonomickou závislosťou vyústilo u poškodenej k patologicky astentickej sebarecepcii s podrobivosťou,
oslabením osobnostných kompetencii, s prežívaním bezmocnosti, beznádeje a zbytočnosti. Klinický
obraz zodpovedá chronickej psychotraume zapríčinenej prežitými udalosťami, pričom zistená porucha
nadobudla trvalý charakter. Zdravotný stav poškodenej v čase vyšetrenia znalkyňa zhodnotila ako

dlhodobo destabilizovaný, vyžadujúci si psychoterapiu v ambulantných podmienkach a sociálne
poradenstvo. Z hľadiska štruktúry osobnosti poškodenej znalkyňa konštatovala, že poškodená je
potenciálne extrovertná, s vynútenou izoláciou od ľudí, t.č. pasívna, neistá, závislá a nerozhodná. Aj
pri menšej záťaži reaguje úzkostne, v popredí je nepokoj, nervozita, plačlivosť, obavy a usedavosť, že
problémy nezvládne vyriešiť. Jej sebadôvera je nízka. Nebolo zistené, že by poškodená nadsadzovala

ohľadom prežitých udalostí, modifikovala ich, alebo si vymýšľala skutočnosti, ktoré neprežila. Jej
výpovede označila znalkyňa za konzistentné, korešpondujúce s opisom udalostí počas psychologického
vyšetrenia. Produkovaný popis svedčí o značnej otupenosti prežívania, čo znalkyňa vysvetlila veľmi
častou frekvenciou popisovaného správania sa manžela počas dlhodobého spolužitia.

46. Znalkyňa PhDr. Štefánia Stanislavová podala v rámci trestného konania i znalecký posudok č.
25/2014 zo dňa 12.11.2014 ohľadne mal. syna obžalovaného a poškodenej M. Q., H.. XX.XX.XXXX. Z
hľadiskaštruktúryjehoosobnostiznalkyňakonštatovala,žeumaloletého(vyšetrenýboldňa22.10.2014)
je prítomná vysoká miera úzkostnej neistoty a napätej dráždivosti. Tak isto konštatovala, že udalosti,
ktoré maloletý popísal vo svojej výpovedi dňa 16.10.2014 sú udalosťami, ktoré prežil. Popísal ich

vierohodným spôsobom, relatívne konzistentne, s dostatočným množstvom relevantných detailov
a spôsobom zodpovedajúcim veku a mentálnej úrovni. Tendencia vedome klamať nebola zistená.
Udalosti, ktoré maloletý vo svojom rodinnom prostredí dlhodobo prežíval, zanechali stopy na jeho
vývine (narušenie osobnej a rodinnej identity). K možnému ovplyvňovaniu maloletého konštatovala, že
maloletý je viac solidárny s matkou, uvedomuje si neadekvátnosť otcovho správania sa voči nej, dokáže

vnímať rozdiely v prístupe matky aj otca, a to v ich správaní navzájom a obáva sa otcovej reakcie v
prípade, že by bol oboznámený s jeho výpoveďou. Rozhodol sa vypovedať podľa „pravdy“ a niesť riziko
za otcovu nevôľu. Matku chce chrániť, boli u neho zistené prvky ľútosti a potláčaného hnevu za jej
nekompetentnosť riešiť vlastnú situáciu. K otcovi v čase znaleckého vyšetrenia mal ambivalentný až
negatívny vzťah. Vzťah k starým rodičom a k bratovi bol pozitívny. Vedome ovplyvnenie maloletého inou

osobou znalkyňa neindikovala.

47. Zo zápisnice o výsluchu M. Q. zo dňa 16.10.2014 vo vyšetrovacom konaní, ktorá bola prečítaná v
tomto konaní súd zistil, že syn žalobkyne a žalovaného, ktorý je ich mladším synom býva s rodičmi a sbratom. Tento ďalej pri výsluchu uviedol, že doma sa mu nebýva dobre, s mamou má ale dobrý vzťah,
so všetkým mu pomáha. Po tréningu doma hocikedy zaspí, ale otec ráno vstane skôr a začne búchať,
trieskať, aby zobudil mamu a tým zobudí aj jeho a brata. Ďalej uviedol, že „k mamine sa oco určite

nespráva dobre a k bratovi tiež veľmi dobre nie“. Škaredo jej nadáva, s mamou sa ale rozviesť nechce,
lebo „vraj všetko funguje normálne, ale nepochopil to“. Pred dvoma týždňami videl, ako dal otec mame
facku a keď vyšla z dverí, videl, že mala červené ucho. Keď je otec naštvaný viacej, tak mamu bije.
Stalo sa tak už veľakrát aj pred ním. Pred polrokom alebo pred rokom sa stalo, že otec prišiel domov
„ožratý“, pustil nahlas televízor, vyšiel hore a začal mame nadávať, dal jej zopár faciek a kolenom ju

kopal do rebier. Brat Q. ho potom oblial vodou. Otec mamu bil aj pred bratom. Bil ju už viackrát. Keď
sa s mamou hádajú, otec kričí na celý dom. Po tom, ako sa chceli rozviesť, otec vravel, že to napraví a
bude normálny. Mama to vtedy stiahla a otec asi po roku alebo po dvoch rokoch začal zase. Otec mame
nadával aj na dovolenke v Chorvátsku, keď sa pozerala po pláži a keď prišli na ubytovňu, dal jej facku.
Dodal, že „ocino je proste taký“. Vykrikuje mame, že sa furt pozerá po iných mužoch. Aj keď sa mama
na dovolenke pozdravila kolegovi, oco jej dal päsťou do chrbta, že komu sa zdraví. Potom ju ešte zbil

v izbe. Nevidel to, ale bolo to dosť počuť. Keď otec mamu bije, on sa ju snaží chrániť. Ďalej vypovedal,
že otec si nepraje, aby k nim niekto prišiel na návštevu, vznikne problém, nadáva a kričí, je žiarlivý na
každého, mame nedovolí s nikým sa stretnúť a keď k nim aj prídu starí rodičia, po ich odchode kričí, že u
nich zasa boli. Keď ho mama začala voziť na hokej, otec nadával, či sa tam chodí rozprávať s chlapmi a
zakázal jej to. Otec im doma nepomáha „lebo je lenivý“, mama už 4 roky kosí záhradu a robí všetko. Na

nákupy chodili všetci spolu a posledne, keď už otec nákupy platiť nechcel, všetko musela platiť mama.
Vtedy musela poprosiť rodičov. Tí jej veľmi pomáhajú. Odkedy otec začal mame nadávať, brat Q. sa to
od neho naučil a mame začal nadávať tiež. Keď je otec k mame veľmi zlý, keď je najhoršie, vtedy sa ju
brat snaží chrániť. Mama o tom všetkom nechcela hovoriť starým rodičom, ani on im to nesmel povedať,
lebo by sa strachovali. Krv na mame nevidel, iba modriny na rebrách. K lekárovi ale nemohla ísť, lebo

otec ju nikam nepúšťa. Nepáči sa mu, ako sa otec k mame správa. Keď ju chcel raz chrániť, otec dal
facku aj jemu. Udrel ho dokopy dvakrát a brata otec tiež občas bije. Najhoršie sa ale správa k mame.
Keď si vypije je horší, keď je triezvy, tak trochu menej. Otec mame nedáva peniaze a keď jej nejaké dá,
oblečenie kúpi iba jemu a bratovi, ale sebe nič. Má vedomosť o tom, že otec má priateľku a raz ju aj
doviezol k nim domov, ale brat ju vyhodil. Mama nemala žiadneho muža, ani žiadnych kamarátov, a aj

keď s nim bola na hokeji, rozprávala sa iba so ženami. Otec jej volal na mobil a hovoril, že „kde sa ideš
kurviť“. Počas hádky začne aj mama vrieskať po otcovi, snaží sa mu hovoriť, prečo na ňu nadáva, ale
keď na neho zvýšila hlas, otec jej dal facku.

48. Žalobkyňa predložila v konaní komunikáciu medzi synom M. a žalovaným vo forme SMS po skončení

trestného konania Sp.zn. 1T/100/2016 (č.l. 436-439 spisu) príkladmo „oci?“ „oci už nie je...“, „čo?“ „už
nemáš ocina, ocina si mal do 2013... keď si si ho vážil... ľúbil ho... bol si s ním... bol si s ním stále...“,
ďalej príkladmo „čauko oci, nemáš prosím ťa bloček od tých slúchadiel čo si mi kupoval pred Vianocami
asi ich budem potrebovať reklamovať, lebo mi jedno nehrá...“ „to sú tvoje sračky“ a podobne.

49. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia
alebohrozbytakéhotonásiliavovzťahukmanželovialebokblízkejosobe,ktorábývavspoločnomdome
alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť
užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

50. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný boli manželmi. Manželstvo
uzatvorili dňa 27.09.1996. Zaniklo rozvodom na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k.
13P/13/2014-479 zo dňa 09.11.2015, ktorý do rozvodu manželstva nadobudol právoplatnosť dňa
15.12.2015. Z manželstva strán sporu pochádzajú dve deti, synovia Q., H.. XX.XX.XXXX B. M., H..

XX.XX.XXXX. V čase rozvodu manželstva maloletým bol už len syn M., preto výkon rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode manželstva rodičov bol upravený len voči tomuto dieťaťu.
Maloletý M. bol na čas po rozvode manželstva rodičov zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi
bola uložená vyživovacia povinnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp.zn.
14CoP/14/2016-538 zo dňa 05.04.2016, keď tiež rozvodovým rozsudkom bol upravený styk otca s

mal. synom M. na čas po rozvode manželstva. Súd videl rozvrat manželstva hlavne v správaní sa
žalovaného, ako aj v rozdielnosti pováh manželov a rozdielnych názoroch na spoločný život s tým, že u
žalobkyne počas manželstva kvôli správaniu sa žalovaného voči jej osobe došlo k tomu, že po citovej
stránke k žalovanému ochladla. Súd pri hodnotení príčin rozvratu manželstva poukázal aj na správaniesa žalovaného voči žalobkyni, ktoré viedlo k narušeniu vzťahov medzi manželmi. Počas rozvodového
konania žalobkyňa v rozvodovom konaní podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by
súd nariadil žalovanému, aby nevstupoval dočasne do spoločného rodinného domu nachádzajúceho sa

na ulici D. Č.. XXX/XX N. F. a to z dôvodu, že žalovaný pre svoju neopodstatnenú žiarlivosť ju už dlhšiu
dobu psychicky týra a bezdôvodne mimoriadne agresívne fyzicky napáda. V roku 2008 bola nútená
oznámiť toto konanie žalovaného orgánom činným v trestnom konaní. Poukazovala na to, že k takémuto
správaniu žalovaného dochádza aj za prítomnosti detí, čo negatívne vplýva najmä na staršieho syna,
ktorý je zdravotne znevýhodnený. Nakoľko správanie žalovaného voči nej pokračovalo, opätovne dňa

22.03.2014 toto konanie žalovaného oznámila orgánom činným v trestnom konaní. O návrhu žalobkyne
na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol Okresný súd Zvolen v rozvodovom konaní uznesením
č.k. 13P/13/2014-56 zo dňa 14.04.2014, ktorým návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia
vyhovel a uložil povinnosť žalovanému, aby nevstupoval dočasne do spoločného rodinného domu.
Súčasne uložil povinnosť žalobkyni, aby v lehote do 30-tich dní od doručenia tohto uznesenia podala
na súde žalobu o vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu. Hoci predmetné uznesenie bolo

zmenené Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením Sp.zn. 17CoP/43/2014-84 zo dňa 11.06.2014
tak, že krajský súd ako súd odvolací návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia zamietol
a predmetné uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti žalobkyni podať na súde žalobu o
vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu zrušil, žalobkyňa v zmysle uznesenia okresného súdu
o nariadení predbežného opatrenia, ktoré bolo vykonateľné dňom nariadenia podala žalobu na súde dňa

14.05.2014 o vylúčenie žalovaného z užívania spoločného rodinného domu, keď žalobu podala pred
rozhodnutím odvolacieho súdu v konaní o nariadenie predbežného opatrenia.

51. Žalobkyňa v žalobe ako dôvod žaloby popísala po skutkovej stránke správanie sa žalovaného voči
nej tak, že tento ju svojou neopodstatnenou žiarlivosťou už dlhú dobu psychicky týra, bezdôvodne

mimoriadne agresívne fyzicky napáda, bezdôvodne ju podozrieva, sleduje, s ktorými osobami sa
stretáva, kontroluje jej telefonáty a správy, vulgárne jej nadáva, uráža ju, fyzicky napáda aj pred
deťmi. Takéto konanie a správanie sa žalovaného voči nej trvá najmenej od roku 2006. V roku 2008
v súvislosti s opakovaným násilím v rodine, keď bola napadnutá fyzicky žalovaným dňa 01.05.2008, a
v tejto súvislosti sa podrobila i lekárskemu ošetreniu, psychiatrička jej staršieho syna MUDr. Dagmar

Guttenová, psychiatrická ambulancia Zvolen podala trestné oznámenie, ktoré konanie žalovaného bolo
predmetom vyšetrovacieho konania vedeného pred Okresným riaditeľstvom PZ vo Zvolene, Úradom
justičnej a kriminálnej polície PZ Zvolen pod Sp.zn. ČVS: ORP-471/OVK-ZV-2008. Toto bolo vedené vo
veci trestného stíhania žalovaného za konanie, ktorého sa mal dopustiť voči nej v období od roku 2006
najneskôr do 10.05.2008 v priestoroch spoločného rodinného domu. Uznesením Okresnej prokuratúry

Zvolen Sp.zn. 1Pv 460/08-41 zo dňa 14.06.2010 trestné stíhanie žalovaného za zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona bolo zastavené.
Vzhľadom k tomu, že takéto správanie a konanie sa žalovaného voči nej naďalej pokračovalo, podala
sama orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o takomto konaní a správaní sa žalovaného dňa
22.03.2014 a opätovne počas predmetného súdneho konania dňa 04.08.2014. Na základe posledného

trestného oznámenia žalobkyne podaného dňa 04.08.2014 Okresné riaditeľstvo PZ vo Zvolene, odbor
kriminálnej polície Zvolen začalo dňa 10.09.2014 trestné konanie uznesením podľa § 199 ods. 1
Trestného poriadku za zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm.
e/ Trestného zákona pod Sp.zn. ČVS: ORP-682/1-VYS-ZV-2014. Po podaní znaleckých posudkov v
tomto vyšetrovacom konaní PhDr. Štefániou Stanislavovou, znalcom z odboru psychológie, odvetvie

klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia č. 25/2014 zo dňa
12.11.2014 (vyšetrenie sa týkalo syna strán sporu mal. M. Q.) a znaleckého posudku tej istej znalkyne
č. 24/2013 zo dňa 23.10.2014 v tomto istom vyšetrovacom konaní (vyšetrenie sa týkalo samotnej
žalobkyne) žalobkyňa v predmetnom konaní podala na základe týchto nových dôkazov opätovne návrh
nanariadeniepredbežnéhoopatreniaodočasnévylúčeniežalovanéhozužívaniaspoločnéhorodinného

domu, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, keď tomuto jej návrhu bolo vyhovené
uznesením Okresného súdu Zvolen Sp.zn. 11C/79/2014-153 zo dňa 21.11.2014, ktoré uznesenie bolo
v rámci odvolacieho konania potvrdené Krajským súdom v Banskej Bystrici ako súdom odvolacím
uznesením Sp.zn. 14Co/2/2015-222 zo dňa 13.01.2015, ktoré rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa
02.02.2015.

52. Nakoľko konanie a správanie sa žalovaného voči žalobkyni v trestnoprávnej rovine bolo
posudzované vo vyšetrovacom konaní, súd predmetné súdne konanie prerušil uznesením Sp.zn.
11C/79/2014-308 zo dňa 29.05.2015 až do skončenia trestného konania vedeného Okresnýmriaditeľstvom PZ vo Zvolene, odborom kriminálnej polície Zvolen pod ČVS: ORP-682/1-VYS-ZV-2014,
ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
ako súdu odvolacieho Sp.zn. 14Co/735/2015-344 zo dňa 28.09.2015, ktorým odvolací súd uznesenie

okresného súdu o prerušení konania potvrdil. Uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 19.11.2015.

53. Konanie vedené pred Okresným riaditeľstvom PZ vo Zvolene, odborom kriminálnej polície Zvolen
pod ČVS: ORP-682/1-VYS-ZV-2014 vyústilo do podania obžaloby na žalovaného ako obvineného
prokurátorom Okresnej prokuratúry vo Zvolene pod č. 1Pv 477/14/6611-54 zo dňa 18.07.2016 na

Okresnom súde Zvolen dňa 18.07.2016. Konanie o obžalobe bolo vedené pred Okresným súdom
Zvolen pod Sp.zn. 1T/100/2016. Právoplatne bolo skončené rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k.
1T/100/2016-920 zo dňa 25.02.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici ako
súdu odvolacieho Sp.zn. 5To/97/2019-955 zo dňa 12.01.2021. Rozhodnutiami súdov v trestnom konaní
žalovaný bol uznaný za vinného, že od presne nezistenej doby v roku 2011 najmenej do 24.09.2014
v spoločnej domácnosti na adrese D. XXX/XX, F., opakovane spôsoboval fyzické a psychické utrpenie

P.. Ľ. Q. tým, že sa k nej neprimerane správal aj pred spoločnými deťmi, a to tak, že ju opakovane
ponižoval adresovaním vulgárnych výrazov na jej osobu, že „je kurva, štetka, kurva vyjebaná, kde
sa kurví“, opľúvaním, vylievaním vody na poškodenú, neopodstatneným podozrievaním z nevery,
neustálym kontrolovaním, bránením kontaktu s inými osobami, fyzickými útokmi na jej osobu, čím jej
spôsobil zranenia, s ktorými nevyhľadala lekárske ošetrenie, vyhrážaním sa jej zabitím a zničením

spoločného majetku, a to podpálením domu v mieste trvalého bydliska, zámerným robením neporiadku
v spoločnej domácnosti, a to púšťaním nahlas televízie, buchaním vecami, behaním v obuvi po dobe,
fajčením v dome i napriek tomu, že syn trpí astmou, zanechaním neporiadku po sebe v kuchyni, a inými
schválnosťami, obmedzovaním prístupu k finančným prostriedkom, ďalej, že v presne nezistenej dobe v
mesiaci apríl 2013 ju na služobnej ceste počas pobytu v Turecku po tom, ako jej vyčítal, že hrala volejbal

s ich synom mal. M..Q.., H.. XX.XX.XXXX a ďalšími osobami následne fyzicky napadol tým spôsobom,
že ju udieral svojou dlaňou do tváre, do hlavy a po celom tele, ďalej že v presne nezistenej dobe v
mesiaci máj 2013 po jeho príchode zo stretnutia z vysokej školy ju fyzicky napadol za prítomnosti mal.
syna M..Q.., H.. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ju zobudil v čase okolo 02.00 hodine ráno a začal ju
fackovať po tvári, udierať päsťami po celom tele a kopať po celom tele, čoho svedkom bol aj syn R.R.,

pričom lekárske vyšetrenie nevyhľadala, ďalej, že v presne nezistenej dobe v mesiaci jún 2013, keď
išla na nákup do záhradníctva ju opakovane telefonicky kontaktoval s tým, že sa jej vyhrážal, že jej
ukáže, keď príde domov, vyčítal jej, že ho určite podvádza, kde po návrate domov ju najmenej dvakrát
udrel otvorenou dlaňou po jej tvári a opľul ju, ďalej, že v presne nezistenej dobe v mesiaci apríl 2014
jej pod vplyvom alkoholických nápojov vulgárne nadával za prítomnosti ich spoločných detí, pričom

dňa 13.09.2014 ju fyzicky napadol, kde ju udrel otvorenou dlaňou na tvár preto, že nezostala doma so
starším synom, keď takýmto správaním spôsoboval tejto fyzické a psychické utrpenie, teda blízkej osobe
spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie a to bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku,
ktorý má právo užívať, a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, čím spáchal

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. e/, ods. 2 písm.
d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Trestného zákona účinného do
01.01.2016. Žalovanému za tento zločin bol uložený právoplatne trest odňatia slobody vo výmere 3
rokov s tým, že výkon trestu odňatia slobody mu bol podmienečne odložený a s tým že mu bol uložený
probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú súd určil na 4 roky. Súčasne bola uložená

povinnosť žalovanému nahradiť žalobkyni titulom sťaženia spoločenského uplatnenia škodu vo výške
9.660,- Eur.

54. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

55. Z ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pod ktoré vec bolo dôvodné právne posúdiť,
obsahuje právnu úpravu niektorých obmedzení výkonu vlastníckych práv jedného z manželov, a to za
predpokladu, ak zo strany jedného z manželov došlo:1. k fyzickému násiliu alebo psychickému násiliu alebo hrozbe týmito násiliami,
2. násilie smerovalo voči spoluvlastníkovi alebo osobe tomuto spoluvlastníkovi blízkej,
3. osoba voči ktorej násilie smerovalo býva v spoločnom dome alebo byte,

4. ďalšie spolužitie v spoločnom dome alebo byte sa stalo neznesiteľným,
5. spoločnou vecou je dom alebo byt.
Pri naplnení uvedených predpokladov, môže súd rozhodnúť tak, že:
1. obmedzí užívacie právo manžela alebo
2. manžela vylúči z užívania úplne.

56. V súdenej veci na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala
v konaní všetky hmotnoprávne podmienky ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za
kumulatívneho splnenia ktorých bolo dôvodné žalobe žalobkyne vyhovieť.

57. Vo veci súdom bolo nepochybne zistené, že počas manželského spolužitia žalobkyne a žalovaného

dochádzalo ku konfliktom, ktoré viedli k rozvodu manželstva počas predmetného súdneho konania
dňa 15.12.2015. Strany sporu spolu s deťmi žili v predmetných nehnuteľnostiach, v spoločnom
rodinnom dome s príslušenstvom a s priľahlými pozemkami, ktoré nehnuteľnosti nesporne patria do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Hoci manželstvo strán sporu počas
súdneho konania zaniklo rozvodom, k vyporiadaniu BSM, ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva

doposiaľ nedošlo, o čom svedčí súdne konanie vedené pred Okresným súdom Zvolen pod Sp.zn.
17C/43/2018. Konanie o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva je vedené na základe žaloby
žalobkyne, ktorá bola doručená súdu dňa 14.12.2018. Ako súd už dôvodí, otázka, že predmetné
nehnuteľnosti patria do BSM, nie je medzi stranami sporná, a jej spornosť nevyplýva ani z konania Sp.zn.
17C/43/2018. Teda napriek tomu, že manželstvo strán sporu zaniklo, nakoľko predmetné nehnuteľnosti

doposiaľ nie sú vyporiadané v rámci BSM, a teda nebolo doposiaľ právoplatne súdom rozhodnuté, ktorý
z rozvedených manželov sa stane vlastníkom predmetných nehnuteľností, sú tieto spoločnou vecou
obidvoch strán sporu, čím je naplnený tento hmotnoprávny predpoklad aplikácie ustanovenia § 146
ods. 2 Občianskeho zákonníka na daný prípad. Žalobkyňa v konaní sa domáha vylúčenia žalovaného
z užívania spoločného rodinného domu s príslušenstvom, ktorý napriek zániku bezpodielového

spoluvlastníctva strán sporu, nakoľko nedošlo doposiaľ k jeho vyporiadaniu, je spoločnou vecou. Z
vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobkyňa v predmetnom rodinnom dome býva, užíva ho
spolu s deťmi, ktoré pochádzajú z manželstva a ktoré sú v súčasnom období už obidve plnoleté. Starší
syn rozvedených manželov je ťažko zdravotne znevýhodnený, žalobkyňa mu zabezpečuje napriek jeho
plnoletosti starostlivosť. Tým je naplnená aj ďalšia hmotnoprávna podmienka aplikácie ustanovenia §

146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď žalobkyňa býva v spoločnom dome, z ktorého užívania žalobou
žiadala vylúčiť žalovaného ako druhého bezpodielového spoluvlastníka rodinného domu.

58. Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou resp. predpokladom aplikácie ustanovenia § 146 ods. 2
Občianskeho zákonníka je, aby bolo v konaní preukázané, že zo strany žalovaného ako manžela

žalobkyne došlo k fyzickému násiliu alebo psychickému násiliu alebo hrozbe týmito násiliami voči
žalobkyni. Žalobkyňa v konaní preukázala, že v období od roku 2011 najmenej do 24.09.2014 žalovaný
jej v spoločnej domácnosti na adrese kde sa nachádza spoločný rodinný dom opakovane spôsoboval
fyzické a psychické utrpenie, ktoré je skutkovo popísané vo výroku právoplatného trestného rozsudku
Okresného súdu Zvolen Sp.zn. 1T/100/2016-920 zo dňa 25.02.2019, ktorým žalovaný bol právoplatne

odsúdený za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. e/,
ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Trestného zákona.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.01.2021 spolu s uznesením odvolacieho súdu vydaného v
tejto veci. Žalovanému za tento zločin bol uložený právoplatne trest odňatia slobody vo výmere troch
rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 4 roky, tiež mu bol uložený probačný dohľad nad

jeho správaním v skúšobnej dobe 4 roky. Žalovanému bola uložená povinnosť nahradiť žalobkyni aj
škodu na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 9.660,- Eur. Nakoľko fyzické a
psychické násilie je kategóriou skôr trestného práva, odpoveď na otázku, kedy ide o takéto správanie sa
jedného z manželov treba hľadať v ustanoveniach trestnoprávneho charakteru. Žalobkyňa výsledkami
právoplatne skončeného trestného konania preukázala, že žalovaný voči nej ako blízkej osobe jej

spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie, a to bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku,
keď takýto čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to po dlhší čas. Je tak nepochybné, že zo
strany žalovaného došlo k fyzickému ako aj psychickému násiliu voči žalobkyni, čím je naplnená ajďalšia hmotnoprávna podmienka aplikácie ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ďalej
je nepochybné, že z dôvodu fyzického a psychického násilia žalovaného voči žalobkyni sa stalo
ďalšie spolužitie medzi stranami v rodinnom dome neznesiteľným. Zákon v ustanovení § 146 ods. 2

Občianskeho zákonníka vypovedá, že tento predpoklad je naplnený, ak zo strany jedného z manželov
došlo k fyzickému násiliu alebo psychickému násiliu, alternatívne hrozbe týmito násiliami. V súdenej
veci žalobkyňa preukázala, že k fyzickému a psychickému násiliu zo strany žalovaného ako jej manžela
došlo. Neobstojí obrana žalovaného v tom, že aktuálne nehrozí žalobkyni z jeho strany žiadne takéto
násilie, pretože od vydania predbežného opatrenia 78 mesiacov nehnuteľnosti, teda ani spoločný dom

neužíva, so žalobkyňou nekomunikuje, navyše od roku 2015, kedy bolo konanie prerušené, nebolo
vykonané doposiaľ žiadne dokazovanie, ktoré by preukazovalo také jeho správanie, ktoré by aktuálne
odôvodňovalo naplnenie hmotnoprávnej podmienky ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
teda že by aktuálne dochádzalo k fyzickému, či psychickému násiliu z jeho strany voči žalobkyni
alebo hrozbe týmito násiliami. Poukázal v obdobnej veci na rozsudok Krajského súdu v Trnave Sp.zn.
26Co/140/2017 zo dňa 14.08.2018. V súčasnosti vzhľadom na stabilizáciu svojich pomerov, či už

osobných, bytových, nie je tu z jeho strany žiadne také správanie od roku 2015, ktoré by spĺňalo znaky
psychického, fyzického násilia voči žalobkyni, alebo hrozbe týmito násiliami. Pri aktuálnom svojom
rozhodovaní v tejto veci súd nemôže vychádzať z konania, ktoré je tu z jeho strany s časovým odstupom
niekoľko rokov dozadu. On si žije svoj život, a to niekoľko rokov, vedecký, pedagogický, má inak
zabezpečenú bytovú potrebu, inak zabezpečené ostatné životné potreby. Pokiaľ ide o jeho odsúdenie,

zdôraznil, že má nariadený probačný dohľad nad svojim správaním. Ak by zo záverov znaleckých
dokazovaní v trestnom konaní alebo z výsledkov iných dôkazov v trestnom konaní vyplynula nejaká
obava z jeho správania a konania voči žalobkyni, tak by orgány činné v trestnom konaní mohli v rámci
jednotlivých výrokov svojich rozhodnutí nariadiť mu ďalšie obmedzujúce opatrenia, napríklad zákaz
kontaktovaťžalobkyňunanejakúvzdialenosť,uložiťmuzákazvstupudospoločnéhodomuapodobne.V

trestnom konaní nevznikla potreba pre vydanie takýchto obmedzujúcich opatrení. Ak by čokoľvek urobil
smerom k žalobkyni, tak by porušil pravidlá a podmienky skúšobnej doby a porušil by pravidlá a princípy
probačného dohľadu. Z týchto dôvodov nie je opodstatnené s odstupom 6 až 7 rokov od ohraničenia
časového skutkového obdobia jeho konania voči žalobkyni v civilnom konaní takým spôsobom, ako
navrhuje žalobkyňa, zasiahnuť do jeho základných ústavných práv s poukázaním na čl. 20 ods. 1, ods.

2, ods. 4 a ods. 5 Ústavy SR.

59. S vyššie uvedenou námietkou žalovaného sa súd nestotožnil. Z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že žalovaný sa voči žalobkyni dopúšťal fyzického a psychického násilia a
spôsoboval jej fyzické a psychické utrpenie opakovane od roku 2011 presne nezistenej doby najmenej

do 24.09.2014 v spoločnej domácnosti, v spoločnom rodinnom dome, tak ako to bolo ustálené
preukázateľne v trestnom konaní Sp.zn. 1T/100/2016. Konanie a správanie sa žalovaného v tomto
období bolo v trestnom konaní kvalifikované ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktorý
čin bol spáchaný závažnejším spôsobom konania a to po dlhší čas. Žalovaný bol uznaný vinným zo
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, žalobkyne, kde do úvahy uloženie trestu prichádzalo

v rozmedzí trestnej sadzby od 7 rokov do 15 rokov, a len pre vyhodnotenie pomerov žalovaného,
súd v trestnom konaní považoval u žalovaného uloženie trestu v zákonom určenej výmere trestnej
sadzby za neprimerane prísne a preto mu uložil trest odňatia slobody so stanovením skúšobnej doby
a s nariadením probačného dohľadu v skúšobnej dobe. V konaní, na ktoré poukazoval žalovaný a v
ktorom rozhodoval Krajský súd Trnava rozsudkom Sp.zn. 26Co/140/2017 zo dňa 14.08.2018 išlo o

priestupkové konanie žalovaného, v ktorom bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu. Nepochybne tak pokiaľ ide o závažnosť konaní a to v predmetnom
spore a v spore, na ktorý poukazoval žalovaný, je zásadne odlišná v neprospech žalovaného. Tieto
konanie sú z hľadiska ich závažnosti a nebezpečnosti neporovnateľné. Tiež bolo dôvodné prihliadnuť na
to, že žalovaný sa dopúšťal psychického a fyzického násilia voči žalobkyni dlhodobo, niekoľko rokov, a to

opakovane, pričom v porovnávanom spore išlo o ojedinelé konanie žalovaného manžela, kvalifikované
ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. O závažnosti správania a konania žalovaného v tejto
posudzovanej veci svedčí i skutočnosť, že jeho správanie a konanie zanechalo na žalobkyni závažné
poškodenie zdravia v podobe sťaženia spoločenského uplatnenia, za čo jej v trestnom konaní bolo
priznané odškodnenie vo výške 9.660,- Eur. V trestnom konaní boli podané znalecké posudky znalkýň

MUDr. Zuzany Kašparovej a MUDr. Renáty Loškovej č. 24/2015 a č. 14/2015 zo dňa 24.04.2015 a
doplnky k týmto znaleckým posudkom č. 88/2015 a č. 83/2015 zo dňa 25.11.2015, kde znalkyne prijali
záver o prítomnosti chronifikovanej neurotickej symptomatiky u žalobkyni, príznaky ktorej sú niekedy
viac, inokedy menej zvýraznené, ale sú trvalé a diagnosticky zodpovedajú príznakom úzkostnej adepresívnej reaktívnej poruchy a somatoformnej neurotickej poruchy. Uvedené príznaky sú dôsledkom
dlhodobej psychotraumatizácie z obdobia spolužitia vo vzťahu s bývalým manželom a aj v súčasnej dobe
majú významne nepriaznivé následky pre uspokojovanie životných (partnerských) a spoločenských

potrieb poškodenej. Z posudkov ďalej vyplynulo, že žalobkyňa trpí postrahovanou úzkostnedepresívnou
poruchou, ktorá je dôsledkom dlhodobého psychického a fyzického týrania zo strany manžela a
ekonomickým a sociálnym obmedzovaním. Ďalej zo znaleckého posudku PhDr. Štefánie Stanislavovej,
ktorý tiež bol podaný vo vyšetrovacom konaní č. 24/2013 zo dňa 23.10.2014 vyplynulo, že u žalobkyne
ide o osobu s narušenou osobnou identitou. Dlhodobé hrubé a agresívne správanie sa manžela spolu

so sociálnou izoláciou a ekonomickou závislosťou vyústilo u nej k patologicky astentickej sebarecepcii
s podrobivosťou, oslabením osobnostných kompetencií, s prežívaním bezmocnosti, beznádeje a
zbytočnosti. Klinický obraz zodpovedá chronickej psychotraume, zapríčinenej prežitými udalosťami,
pričom zistená porucha nadobudla trvalý charakter. I keď žalovaný predmetné nehnuteľnosti, teda
spoločný dom neužíva, a od roku 2015 nebolo v konaní preukázané žiadne také jeho konanie
a správanie voči žalobkyni, ktoré by bolo napĺňalo znaky opakovaného fyzického a psychického

ubližovania, vzhľadom na charakter správania a konania žalovaného, ktoré pôsobilo voči žalobkyni
niekoľko rokov, pričom nešlo o konanie a správanie, ktoré by napĺňalo skutkovú podstatu menej závažnej
trestnej činnosti žalovaného, prípadne priestupku voči občianskemu spolunažívaniu, tak ako to bolo
v spore na ktorý poukazoval žalovaný, súd mal za to, že i keď obidve strany v konaní potvrdili, že
po vydaní predbežného opatrenia v danej veci došlo k upusteniu konania a správania sa žalovaného

voči žalobkyni v podobe psychického a fyzického násilia, z dôvodu, keďže sa tak dialo na základe
predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne vylúčil žalovaného z užívania spoločného domu, aby
bola vylúčená akákoľvek možnosť v prípade nevyhovenia žalobe a tým stratenia opodstatnenosti
existencie vydaného predbežného opatrenia vzniku hrozby fyzického, či psychického násilia zo strany
žalovaného voči žalobkyni, je dôvodné žalobe žalobkyne vyhovieť. Konanie o vyporiadanie BSM k

spoločnému rodinnému domu nie je skončené, konanie prebieha od roku 2018. Pokiaľ by žalovaný nebol
vylúčený z užívania rodinného domu, po strate účinnosti predbežného opatrenia, by ako bezpodielový
spoluvlastník bol oprávnený rodinný dom, kde žalobkyňa stále býva s deťmi, užívať. Žalovaný síce
v konaní o vyporiadanie BSM prezentuje svoj záujem prikázať spoločný rodinný dom do výlučného
vlastníctva žalobkyne, s ktorou skutočnosťou žalobkyňa súhlasí, sporná je však cena rodinného

domu, pričom vzhľadom na odlišné príjmové pomery strán sporu, ktoré jednoznačne priaznivejšie
svedčia v prospech žalovaného, nemožno v tomto konaní prejudikovať, ako bude rozhodnuté o
vyporiadaní BSM k rodinnému domu. Konanie žalovaného voči žalobkyni napokon vykazovalo znaky
násilia aj pred obdobím, ktoré bolo ustálené v trestnom konaní Sp.zn. 1T/100/2016, keďže prítomnosť
úzkostnedepresívnej poruchy u žalobkyne znalkyne MUDr. Zuzana Kašparová a MUDr. Renáta Lošková

konštatovali aj v ambulantných psychiatrických nálezoch MUDr. Kvetoslava Moravčíka, u ktorého sa
žalobkyňa ambulantne liečila a ktorý podával lekárske správy a bol vypočutý v konaní pred Okresným
riaditeľstvom PZ Zvolen, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ Zvolen pod Sp.zn. ČVS: ORP-471/
OVK-ZV-2008. Toto konanie bolo síce zastavené predovšetkým vzhľadom na výsledok znaleckého
dokazovania znaleckým posudkom č. 198 a č. 200 zo dňa 20.11.2009, ktorý bol podaný ako spoločný

znaleckýposudokznalcovMUDr.TiboraĎurianaaMUDr.PetraVážneho,psychiatrov,zktoréhozáverov
vyplynulo, že žalobkyňa v čase vyšetrenia v tomto období netrpela duševnou chorobou ani duševnou
poruchou chorobného charakteru a neboli u nej zistené ani známky posttraumatickej stresovej poruchy,
ktorá by vyplynula z doterajšieho spôsobu života s manželom, a ktorá by mala vplyv na zmenu jej
osobnosti, iný záver bol však prijatý s odstupom niekoľkých rokov znaleckým posudkom MUDr. Zuzany

Kašparovej a MUDr. Renáty Loškovej, kde znalkyne u posudzovanej žalobkyne konštatovali prítomnosť
psychického, fyzického týrania, ekonomického a sociálneho obmedzovania, ktoré je dlhodobé, keď v
dôsledku tohto u žalobkyne bola zistená postrahovaná úzkostnedepresívna porucha, ktorá je dôsledkom
jej doterajšieho spôsobu života vo vzťahu s manželom, a dôsledkom ich dlhodobého konfliktného
matrimónia (partnerského vzťahu).

60. O dôvodnosti vyhovieť žalobe žalobkyne za aktuálneho skutkového stavu svedčí i tá skutočnosť,
že po ukončení trestného konania vzťah žalovaného k deťom je narušený, žalovaný podľa tvrdení
žalobkyne sa so starším synom prestal stýkať odvtedy ako zistil, že mu v trestnom konaní tento
nemôže pomôcť, mladšieho syna prestal navštevovať od rozhodnutia odvolacieho súdu v trestnej veci.

Tieto skutočnosti žalovaný v konaní nepoprel. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila
elektronickú komunikáciu žalovaného so synom (č.l. 436-439 spisu) a to z roku 2021, ktorej obsah
žalovaný v súdnom konaní nepoprel a z ktorej vyplýva, že vzťah žalovaného voči synovi je narušený.
Možno prisvedčiť žalobkyni, že je tomu tak z dôvodu, že tento vypovedal v trestnom konaní v prospechmatky. Aj na základe dôkazu vykonaného výsluchom syna strán sporu M., ešte ako maloletého v
prípravnom konaní v súčinnosti s hodnotením ďalších dôkazov bol žalovaný totiž právoplatne odsúdený
za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktorého sa dopustil voči žalobkyni.

61. Výpoveď syna strán sporu M. prečítaná v predmetnom súdnom konaní, výpovede svedkov A. D.
B. B. D., rodičov žalobkyne, preukazujú tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaný sa voči nej dlhodobo
dopúšťal psychického a fyzického násilia.

62. K ďalšej námietke žalovaného, že touto žalobou žalobkyňa sleduje určité „majetkové zvýhodnenie“
súddodáva,žeanitátoniejeopodstatnená.Ohľadnespoločnéhodomuprebiehakonanieovyporiadanie
BSM. Žalobkyňa žiada tento spoločný dom v konaní vyporiadať ako spoločný majetok, nepopiera tak
vlastnícke právo žalovaného k tomuto rodinnému domu. Že podala žalobu na súd v posledný deň
zákonnej hmotnoprávnej lehoty, nie je faktom, ktorý by mohol ovplyvniť rozhodnutie súdu v tejto veci.
Konanie o vyporiadanie BSM na súde prebieha, vykonáva sa v ňom dokazovanie za účelom zistenia

všeobecnej hodnoty spoločných nehnuteľností. Z takéhoto konania žalobkyne nemožno vyvodiť, že by
predmetnou žalobou sledovala majetkové zvýhodnenie a podať žalobu na súde hoci v posledný deň
lehoty je právom žalobkyne za stavu, že k vyporiadaniu BSM nedošlo k tomuto dňu dohodou.

63. Napokon nie je dôvodná obrana žalovaného ani v tom, že žalobkyňa tým, že začala poukazovať

na skutkové okolnosti prebiehajúceho trestného konania vedeného pod Sp.zn. 1T/100/2016 zmenila
skutkovo žalobu. Už v žalobe poukazovala na to, že psychické týranie a agresívne fyzické napádanie zo
strany žalovaného voči nej pretrváva od roku 2006. Pokiaľ ide o dôkazy, poukazovala síce na konanie
vedené pod Sp.zn. ČVS: ORP-471/OVK-ZV-2008 OR PZ Zvolen, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ
Zvolen, ktoré napokon bolo zastavené, ale v žalobe sa tiež odvolávala na návrh na rozvod manželstva,

ktorý podala v roku 2014, a na skutočnosti, ktoré uviedla v tomto návrhu, ďalej poukazovala, že takéto
správanie žalovaného je pretrvávajúce a opakujúce sa, preto podala v marci 2014 trestné oznámenie,
ktoré počas rozvodového konania podala opätovne v auguste 2014. Pri svojom výsluchu (júl 2014)
psychické a fyzické týranie popisovala skutkovými okolnosťami, ktoré ako skutky boli posudzované
aj v trestnom konaní vedenom pod Sp.zn. 1T/100/2016. Boli to udalosť z apríla 2013 dovolenka v

Turecku, ďalej z mája 2013 stretnutie z vysokej školy, ďalej z júna 2013 nákup do záhradníctva s
matkou, z ktorých skutočností potom súd nemal za to, že by žalobkyňa v priebehu súdneho konania
menila skutkové okolnosti podanej žaloby, ktoré by si vyžadovali procesný návrh na zmenu žaloby a jej
pripustenie zo strany súdu. Napokon predmetné trestné konanie bolo dôvodom na prerušenie súdneho
konania o vylúčenie žalovaného z užívania spoločného rodinného domu až do právoplatného skončenia

trestného konania vedeného pred vyšetrovacím orgánom pod Sp.zn. ČVS: ORP-682/1-VYS-ZV-2014,
na ktoré nadväzovalo trestné konanie Sp.zn. 1T/100/2016. Ani túto procesnú obranu žalovaného preto
súd nevyhodnotil za opodstatnenú.

64. Súd vrátiac sa k rozsudku Krajského súdu Trnava Sp.zn. 26Co/140/2017 zo dňa 14.08.2018, na

ktorý poukazoval žalovaný, musí ešte dodať, že tento vychádzal z inej skutkovej situácie i v tom, že u
žalujúcej manželky sa vďaka jej psychickej odolnosti syndróm týrania nerozvinul. V tomto prípade tomu
tak nie je, ako to vyplýva zo záverov znaleckých posudkov, ktoré boli podané v trestnom konaní, ktoré
znalecké posudky žalobkyňa predložila ako listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v súdnom
konaní o vylúčenie žalovaného z užívania spoločného domu.

65. Pokiaľ žalovaný ďalej namietal porušovanie jeho Ústavou SR garantovaných vlastníckych práv, súd
zhodne s názorom žalobkyne mal za to, že právo na ochranu života a zdravia je silnejšie ako vlastnícke
právo, právo na ochranu života a zdravia má absolútnu povahu a prednosť pred vlastníckym právom
osoby, ktorá sa dopúšťa voči inej osobe násilia, či už fyzického, alebo psychického.

66. Pri rozhodovaní o žalobe žalobkyne, pokiaľ ide o možnú hrozbu násilia súd vzal do úvahy i
znalecký posudok MUDr. Jána Vongreja, MUDr. Martina Somoru a PhDr. Jindřicha Cupáka č. 26/2015
zo dňa 11.05.2015, ktorý bol podaný v trestnom konaní a ktorý bol oboznámený i v predmetnom
súdnom konaní. Z tohto vyplýva, že žalovaný v čase spáchania trestného činu síce netrpel žiadnym

duševným ochorením v pravom slova zmysle, ale bola u neho konštatovaná adaptačná porucha pod
obrazom úzkostnej depresívnej poruchy. Z hľadiska liečby a nebezpečnosti pre spoločnosť znalci u
žalovaného nezistili dôvod na uloženie ochranného opatrenia a jeho pobyt na slobode z psychiatrického
hľadiska nepovažovali za nebezpečný, ale štruktúra osobnosti žalovaného ho disponuje k impulzívnemusprávaniu. Hoci prejavy agresívneho správania neboli u neho zistené, vzhľadom na štruktúru jeho
osobnosti nie je možné vylúčiť, že počas ovplyvnenia alkoholom môže byť u neho prítomný sklon k
takémuto správaniu. Impulzivita je trvalou osobnostnou výbavou u žalovaného a pri pití alkoholu sa

zvýrazňuje. Tento dôkaz súd vyhodnotil tak, že určité množstvo alkoholu odbrzďuje impulzívne črty
osobnosti žalovaného, čo u neho môže viesť k neočakávanému správaniu, ktoré nevylučuje hrozbu
násilia. Pokiaľ ide o poukazovanie žalovaným na tú skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní
mu neuložili žiadne ochranné opatrenia vo vzťahu k žalobkyni, súd v tomto konaní nie je oprávnený
vyhodnocovať,zakéhodôvoduneboliuložené.Druhostupňovérozhodnutievtrestnejvecibolodoručené

právnemu zástupcovi žalovaného len dňa 22.02.2021, keď od tohto času uplynula pomerne krátka doba,
aby boli vyhodnotené podmienky probačného dohľadu u žalovaného. Napokon žalovaný bol vylúčený z
užívania spoločného rodinného domu na základe predbežného opatrenia súdu vydaného v predmetnom
súdnom konaní. Nebol potom dôvod, aby orgány činné v trestnom konaní napríklad opätovne ukladali
žalovanému zákaz vstupu do spoločných nehnuteľností, alebo iné ochranné opatrenia.

67. Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými dôkazmi, ktoré navrhli strany sporu. Odmietol vykonať
jedine dôkaz predložený zo strany žalovaného, a to oboznámením sa so 4 kusmi „CD“ nosičov, ktoré
boli predložené na dôkaz i v trestnom konaní. Súd tento dôkaz nepripustil z dôvodu, že záznam bol
vyhotovený bez súhlasu žalobkyne v rodinnom dome. Napokon tento dôkaz, ktorý mal preukazovať
správanie sa žalobkyne v rodinnom dome, nie je podstatný vzhľadom na výsledky trestného konania.

Už aj súd v trestnom konaní zhodnotil, že zvukový záznam svojvoľne zachytený na diktafón bez súhlasu
poškodenej a rešpektovania ustanovenia Trestného poriadku je zároveň porušením osobnostných práv
poškodenej chránených Občianskym zákonníkom, aj Dohovorom o ľudských právach a základných
slobodách. V zhode so súdom v trestnom konaní súd konštatuje, že nie je prípustné, aby súkromná
osoba, v tomto prípade žalovaný, utajeným spôsobom (postupom spočívajúcim v porušení § 2 ods.

7 zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických
prostriedkov a v porušení ustanovenia § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka), vyhotovil hlasový prejav
iného, v danom prípade žalobkyne cielene za účelom, aby ho mohol v budúcnosti použiť ako dôkaz, či
už v trestnom alebo v civilnom konaní.

68. Svedkovia P.. S. B., S.., A.. Z. E. boli vypočutí tak v trestnom konaní, ako i v civilnom konaní. Ich
svedecké výpovede ani v civilnom konaní nezvrátili záver súdu o tom, že žalobkyňa preukázala, že
žalovaný sa dopúšťal voči nej fyzického a psychického násilia.

69. Napokon rozhodnutie Najvyššieho súdu SR Sp.zn. 3Cdo/139/2018 zo dňa 13.02.2019, na ktoré

poukazoval žalovaný v konaní po skutkovej stránke neobsahuje žiadne právne závery, ktorých použitie
by bolo opodstatnené v danej veci. Týmto rozhodnutím Najvyšší súd SR odmietol dovolanie vo veci
vedenej na Okresnom súde Pezinok pod Sp.zn. 6C/38/2008 a Krajského súdu v Bratislave Sp.zn.
15Co/135/2017 o vylúčenie z užívania rodinného domu, ktoré rozhodnutie resp. z ktorého rozhodnutia
vyplýva, že prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nezakladá nedostatočné zistenie

rozhodujúcich okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie
niektorého dôkazu.

70. Na základe zistenia uvedených skutočností a ich právneho zhodnotenia súd mal za to, že je dôvodné
žalobe žalobkyne vyhovieť.

71. O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

72. V konaní bola plne úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok voči žalovanému na náhradu trov
konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %.

73. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

74. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

75. V konaní vznikli i trovy štátu z titulu zaplatenia svedočného A.. Z. E. v sume 7,03 Eur z prostriedkov
štátu (č.l. 388 spisu). Tieto trovy konania vznikli štátu ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.Žalovaný je v konaní plne neúspešný, preto má povinnosť štátu nahradiť resp. zaplatiť trovy konania,
ktoré štát za neho platil titulom svedočného v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný
bol v konaní plne neúspešný. O tomto nároku súd rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 Základných princípov

Civilného sporového poriadku podľa ktorého, ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne
právnu vec podľa normy, ktorú by si zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít.

76. Štátu patrí náhrada trov konania, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou
procesnou normou, ustanovením § 148 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej mu ex lege vznikol
nárok na ich náhradu, a to napriek tomu, že nová procesná úprava CSP analogické ustanovenie
neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia §
253 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP je možné štátu náhradu

trov konania voči neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy Civilného sporového poriadku.
V zmysle uvedeného potom súd o nároku štátu na náhradu trov konania rozhodol (uznesenie NS SR
zo dňa 31.07.2018, Sp.zn. 4Obo/3/2018).

77. O výške trov konania žalobkyne i štátu bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku samostatné

uznesenie, ktoré vydá súdny úradník.

78. Súd nezrušil predbežné opatrenie nariadené v súdenej veci, pretože toto bolo nariadené len do
právoplatného skončenia konania vo veci samej, a teda právoplatným skončením konania vo veci
samej nariadené predbežné opatrenie, ktoré má povahu neodkladného opatrenia v zmysle Civilného

sporového poriadku zanikne právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, a to ako neodkladné opatrenie
nariadené na určitý čas, ktoré zaniká uplynutím času, na ktorý bolo nariadené (§ 330 ods. 1 CSP v
spojení s § 470 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).