Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Sa/95/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517209441
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Široká

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1517209441.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Širokou v právnej veci žalobkyne: M.

O., nar.: XX.XX.XXXX, bytom X. XX, W., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,
Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava,
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2017/4216-0002 KmZ z 29.
marca 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2017/4216-0002 KmZ z 29. marca
2017 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.
II. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím č. BA2/OHNNVaŠSD/HN BA I - V/SOC/2016/16403-0059 z 21.12.2016 (prvostupňové

rozhodnutie) Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len úrad) uložil žalobkyni povinnosť
vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú vo vyššej sume ako patrila za obdobie od 01.09.2014 do
31.12.2014 v sume 157,60 eur, od 01.01.2015 do 31.12.2015 v sume 519,40 eur, od 01.01.2016 do
31.08.2016 v sume 350,60 eur, zvýšené o 10% v sume 102,76 eur, t.j. celkom v sume 1130,36 eur do 15
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet úradu. V odôvodnení úrad uviedol, že poskytoval
v období od 01.09.2014 do 30.11.2015 pomoc v hmotnej núdzi vo výške 117,40 eur mesačne a v období
od 01.12.2015 do 31.08.2016 pomoc v hmotnej núdzi vo výške 152,10 eur mesačne z dôvodu, že

sa žalobkyňa nachádzala v hmotnej núdzi. Šetrením zo strany správneho orgánu bolo zistené, že v
obdobíod01.08.2014do31.07.2016bolažalobkyňazamestnanávB.T.SERVISSK,s.r.o.spravidelným
príjmom. Dňa 30.09.2016 na výzvu úradu žalobkyňa predložila potvrdenia o príjme od zamestnávateľa
za obdobie od 01.09.2014 do 31.08.2016 a potvrdenie Sociálnej poisťovne o poberaní nemocenskej
dávky v období od 01.08.2014 do 31.08.2016. Z tohto dôvodu bola pomoc v hmotnej núdzi za obdobie od
01.09.2014 do 31.08.2016 vyplatená vo vyššej sume ako patrila v sume 1027,60 eur, ktorú je žalobkyňa
povinná vrátiť podľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 417/2013 Z.z.) zvýšenú o 10%.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2017/4216-0002 KmZ z 29.03.2017 (preskúmavané rozhodnutie)
tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení žalovaný
uviedol, že z informačného systému sociálnej poisťovne úrad zistil, že žalobkyňa mala od 01.08.2014
do 31.07.2015 a od 01.08.2015 do 31.08.2016 uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti so

zamestnávateľom B.T. SERVIS SK, s.r.o. Dňa 08.09.2016 bola žalobkyni zaslaná výzva, aby v lehote 8
dní predložila čistý príjem za obdobie od 01.08.2014 do 31.08.2016. Na výzvu žalobkyňa doručila dňa
30.09.2016 potvrdenie o vyplatenom čistom mesačnom príjme za roky 2014, 2015, 2016 a potvrdenie o
nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 01.08.2014 do 31.08.2016.Úrad požiadal úsek služieb pre občana o zistenie, či sa v spise nachádzajú dohody o pracovnej činnosti
alebo iné zmluvy za rok 2014 a doklady o príjmoch. Dňa 01.02.2017 bola úradu doručená odpoveď,
z ktorej je preukázané, že žalobkyňa v roku 2014 predložila dohodu o pracovnej činnosti s firmou

B.T.SERVIS SK, s.r.o. s nástupom od 01.08.2014, príjmy od 01.08.2014 z dohody nezdokladovala. Úrad
žiadal o súčinnosť aj aktivačné centrum, ktoré vo vyjadrení zo 14.02.2017 uviedlo, že poštová zásielka
s ponukou na aktivačné práce sa z adresy žalobkyne vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa
07.05.2015. Dňa 29.05.2015 doručila žalobkyňa úradu dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 31.03.2015.

3. Žalovaný ďalej uviedol, že zo spisu má preukázané, že žalobkyňa mala uzatvorenú dohodu
o pracovnej činnosti u zamestnávateľa B.T.SERVIS SK, s.r.o. od 01.08.2014 do 31.07.2015 a
od 01.08.2015 do 31.07.2016. Z dohody o pracovnej činnosti mala vyplatený príjem do 20. dňa
nasledujúceho mesiaca. Od 27.11.2015 je dočasne práceneschopná a od decembra 2015 má nárok na
nemocenské dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou. Žalobkyňa si nesplnila oznamovaciu povinnosť,
keď úradu v lehote 8 dní neoznámila, že sa od 01.08.2014 zamestnala a následne ani nepredkladala v

lehote 8 dní príjmy, ktoré mala z dohody vyplatené. Neoznámila ani fakt, že z dôvodu práceneschopnosti,
ktorá začala 27.11.2015 mala Sociálnou poisťovňou vyplatené nemocenské dávky v období od
decembra 2015 do augusta 2016. Neoznámením tejto skutočnosti porušila § 28 ods. 2 písm. a) zákona
č. 417/2013 Z.z. Obdržaním príjmu fyzickej osoby alebo člena domácnosti, nastáva zmena príjmových
pomerov, teda skutočností rozhodujúcich na určenie výšky pomoci v hmotnej núdzi, ktorú je občan v

hmotnej núdzi povinný v zákonom určenej lehote 8 dní úradu oznámiť.

4. Príjem na účely posudzovania hmotnej núdze bol v mesiacoch september 2014 až december 2014
v celkovej sume 157,60 eur (čistý príjem z dohody znížený o 25% mesačne vo výške 39,40 eur x 4).
Príjem na účely posudzovania hmotnej núdze bol v období od 01.01.2015 do 31.12.2015 v celkovej

sume 519,40 eur (čistý príjem z dohody o pracovnej činnosti znížený o 25% vyplatený v mesiaci január
2015 vo výške 39,40 eur, v mesiacoch február až október 2015 vo výške 44,70 eur, v mesiaci november
2015 vo výške 34,50 eur a mesiaci december 2015 vo výške 43,20 eur). Príjem na účely posudzovania
hmotnej núdze bol v období od 01.01.2016 do 31.08.2016 v celkovej sume 350,60 eur (náhrada príjmu
pri dočasnej pracovnej neschopnosti znížená o 25% vyplatená v mesiaci január 2016 vo výške 5,05

eur + nemocenské dávky vyplatené: v januári 2016 za mesiac december 2015 vo výške 36,30 eur, vo
februári vo výške 45 eur, v marci 2016 vo výške 42,10 eur, v apríli 2016 vo výške 45 eur, v máji 2016
vo výške 43,60 eur, v júni 2016 vo výške 45 eur, v júli 2016 vo výške 45 eur v auguste 2016 vo výške
45 eur). Vzhľadom na to je žalobkyňa povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú vo vyššej sume
ako patrila vo výške 1027,60 eur a pretože si nesplnila oznamovaciu povinnosť sa táto suma navýši o

10%, t.j. o sumu 102,76 eur, t.j. v celkovej sume 1130,36 eur. Zo spisovej dokumentácie má žalovaný za
preukázané, že v poučení v žiadosti z 21.02.2011 bola žalobkyňa poučená o povinnosti a zodpovednosti
žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi a prijímateľa, čo na znak porozumenia podpísala.

5. K námietke žalobkyne uvedenej v odvolaní, že všetky doklady vždy v určený čas doručila, žalovaný

uviedol, že v dokumentácii úradu sa za obdobie od 01.08.2014 do 31.07.2016 nenachádza žiadne
potvrdenie o príjme zo závislej činnosti.

II.

Správna žaloba

6. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 31.05.2017 sa žalobkyňa domáhala zrušenia
preskúmavaného rozhodnutia. Žalobu odôvodnila tým, že v roku 2011 bola nútená požiadať o dávku

v hmotnej núdzi. V roku 2014 ju úrad vyzval, aby vykonávala štátom určené a nariadené aktivačné
práce a dostavila sa do aktivačného centra, kde jej aktivačný pracovník (p. P.) ponúkla vykonávanie
aktivačných prác na Petržalskom cintoríne. Po dohode s touto pracovníčkou, vzhľadom na zlý zdravotný
stav žalobkyne bolo žalobkyni umožnené, aby si v rámci aktivačných prác našla prácu sama, nie
namáhavú a v teplom prostredí, s tým, že musí odpracovať aspoň 32 hodín a priniesť pracovnú zmluvu.

Žalobkyňa si našla prácu a zmluvu osobne priniesla tejto pracovníčke, ktorá ju zaevidovala. Žiadne iné
potvrdenia od nej úrad nežiadal. V roku 2015 žiadal úrad od žalobkyne novú pracovnú zmluvu, čo opäť
osobne dokladovala. Žiadne iné potvrdenia od nej nik nežiadal. Úrad zavádza, ak tvrdí, že toto bol jejosobný príjem, pretože sám úrad ju vyzýval na vykonávanie aktivačných prác. Nikto až do roku 2016
od nej príjem písomne ani ústne nežiadal.

7. Dňa 27.11.2015 žalobkyňa ochorela. Úradu poslala fotokópiu práceneschopnosti, kde je ako
zamestnávateľ uvedená firma B.T.SERVIS SK, s.r.o. . Každý mesiac na žiadosť úradu zasielala
potvrdenia o trvaní práceneschopnosti. Keďže mala uzavretú zmluvu s B.T.SERVIS SK, s.r.o. požiadala
Sociálnu poisťovňu o vyplácanie dávok nemocenského poistenia. Úrad dokonca dňa 01.11.2016 znížil
sumu dávky v hmotnej núdzi, čím priznal, že o zamestnaní a dočasnej pracovnej neschopnosti vedel.

Preskúmavané rozhodnutie považuje za nezákonné, predmetné príspevky jej boli riadne priznané a úrad
2,5 roka neriešil jej situáciu a ani ju na ňu neupozornil.

III.
Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že úrad ako prvostupňový orgán právoplatným rozhodnutím
z 21.12.2016 rozhodol o znížení pomoci v hmotnej núdzi na sumu 107,10 eur mesačne od 01.09.2016 z
dôvodu, že do príjmu započítal nemocenské dávky vo výške 45 eur na základe predloženého potvrdenia.
Následne prvostupňovým rozhodnutím z 21.12.2016 rozhodol o povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej núdzi

celkovo v sume 1130,36 eur. S poukazom na ust. § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z.z. má žalovaný za
to, že boli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia o povinnosti žalobkyne vrátiť pomoc v hmotnej
núdzi poskytnutú vo vyššej sume ako patrila. Žalobkyňou vznesené námietky nezakladajú dôvod na
zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.

9.Vsúvislostisnámietkou,žeúradžalobkyňuneupozornilnapredmetnúsituáciužalovanýpoukazujena
to, že zo spisového materiálu nepochybne vyplýva, že v žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi z 21.02.2011
bola žalobkyňa poučená o jej právach a povinnostiach, ako aj o zodpovednosti ako prijímateľky pomoci,
čo na znak porozumenia aj vlastnoručne podpísala. Jej povinnosťou bolo postupovať podľa § 28 ods,. 2
písm. a) zákona č. 417/2013 Z.z. O tejto povinnosti bola opätovne poučená aj 17.09.2012. O skutočnosti,

že žalobkyňa si bola vedomá svojich povinností svedčí aj jej správanie v rokoch 2012 a 2013, kedy
každý mesiac počas Dohody o vykonaní práce so zamestnávateľom Slovakia Servis s.r.o. dokladala
úradu výplatné pásky. Žalovaný je preto presvedčený, že žalobkyni v dokladaní pások v posudzovanom
období nebránila žiadna prekážka.

10. Žalobkyňa si nesplnila oznamovaciu povinnosť, keď úradu neoznámila v lehote 8 dní, že sa od
01.08.2014 zamestnala a následne nepreukázala v lehote 8 dní príjmy, ktoré mala z predmetnej dohody
vyplatené. Neoznámila ani skutočnosť, že z dôvodu práceneschopnosti, ktorá začala dňa 27.11.2015
mala Sociálnou poisťovňu vyplatené nemocenské dávky v období od decembra 2015 do augusta
2016. Obdržaním príjmu fyzickej osoby alebo člena domácnosti nastáva zmena príjmových pomerov,

teda skutočností rozhodujúcich na určenie výšky pomoci v hmotnej núdzi, ktorú bola žalobkyňa ako
príjemkyňa pomoci v hmotnej núdzi povinná v lehote 8 dní oznámiť. Vzhľadom na opakované poučenie
žalobkyne a vedomosť o jej povinnostiach, nie je možné porušenie jej povinností chápať na ťarchu
správneho orgánu, resp. udeliť jej výnimku pri posudzovaní a rozhodovaní o pomoci v hmotnej núdzi.

11. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

IV.
Ďalšie vyjadrenia strán

12. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalovaný si protirečí, keď uvádza, že pri polročnom
prehodnotení nároku na príspevok na bývanie zistil z informačného systému, že žalobkyňa mala od
01.08.2014 do 31.07.2015 a od 01.08.2015 do 31.07.2016 uzatvorenú zmluvu s B.T. SERVIS SK, s.r.o.
Polročné prehodnotenie u žalobcu trvalo od roku 2014 do roku 2016. Žalovaný sám priznáva, že prvá

písomnosť o zdokladovaní jej príjmu bola žalobkyni doručená až 08.09.2016. Príjem zdokladovala v
novembri 2016, keďže ju v novembri požiadali o doklad. K tvrdeniu, že v rokoch 2012 a 2013 pravidelne
dokladovala svoj príjem, žalobkyňa uviedla, že vtedy bola evidovaná na úrade práce ako uchádzač o
zamestnanie a každý mesiac sa hlásila na úrade, kde to od nej pracovníčky každý mesiac požadovali.V predmetnom období však už nebola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, ale
iba v evidencii poberateľov dávok pomoci v hmotnej núdzi, čo je rozdiel. Opakuje, že v júli 2014 sa
zmenila legislatíva a vtedy jej bolo nakázané vykonávať aktivačné práce. Zmluvu z roku 2014 doložila

zamestnankyni p. P., ako aj zmluvu z roku 2015, takže úrad o jej práci vedel hneď od začiatku.
Žalobkyňa zopakovala, že zaslala úradu aj potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, kde bol uvedený
aj jej zamestnávateľ, nič nezatajovala, nič neporušila. Každý mesiac úradu posielal potvrdenie o trvaní
práceneschopnosti. Prvú písomnosť od úradu dostala až v novembri 2016 o tom, že sa jej znižujú
dávky v hmotnej núdzi, vzápätí, že sa výplata dávok zastavuje a 21.12.2016 jej poslal úrad rozhodnutie

o povinnosti vrátiť dávky spätne za dva roky, z čoho sa žalobkyňa psychicky zrútila. Nemôže byť
sankcionovaná za pochybenie zamestnancov úradu, momentálne je bez práce s podlomeným zdravím,
odkázaná na pomoc svojich detí a cudzích ľudí.

13. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení k žalobe z 25.04.2018, a doplnil, že žalobkyňa nevykonávala
služby, činnosť alebo práce podľa § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z., ale bola zamestnankyňou, ktorá

vykonávala prácu na základe dohody o pracovnej činnosti, z ktorej jej prislúcha dohodnutá odmena za
vykonanú prácu.

V.
Konanie na krajskom súde

14. Krajský súd v Bratislave ako správny súd v konaní o žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl.
Zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie
a administratívne konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je
dôvodná.

15. Podľa § 203 ods. 1 a 2 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť
alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd
viazaný žalobnými bodmi.

16. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

17. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak: c) rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci; d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; f) skutkový
stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore
s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

18. Vzhľadom na to, že ani jeden z účastníkov nežiadal o nariadenie pojednávania, správny súd, oznámil

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného
súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP).

VI.
Skutkový stav

19. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobkyňa je od roku 2011 poberateľkou
pomoci v hmotnej núdzi. Dňa 30.07.2014 uzatvorila žalobkyňa Dohodu o pracovnej činnosti so
zamestnávateľom B.T.SERVIS SK, s.r.o. na vykonávanie práce - upratovanie v rozsahu 32 hodín

mesačne od 01.08.2014 na dobu neurčitú. Vzhľadom na absenciu pečiatky žalovaného, z kópie dohody
nachádzajúcej sa v administratívnom spise nie je zrejmé, kedy táto dohoda bola doručená žalovanému.
Z internej emailovej komunikácie zamestnancov vyplýva, že táto dohoda bola žalovanému doručená
žalobkyňou niekedy v roku 2014. Dňa 31.03.2015 uzatvorila žalobkyňa s tým istým zamestnávateľom
Dohodu o pracovnej činnosti od 01.04.2015 do 31.03.2016 na rovnaký druh práce v rozsahu 40 hodín

mesačne. Túto dohodu podľa pečiatky úradu žalobkyňa doručila žalovanému dňa 29.05.2015.

20. Z administratívneho spisu úradu ďalej vyplýva, že žalobkyňa doručila kópiu Potvrdenia o dočasnej
pracovnej neschopnosti časť II. Žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnostizamestnanca, ktorá bola vystavená dňa 27.11.2015. Z uvedeného potvrdenia je zrejmé, že žalobkyňa
ako zamestnávateľa uviedla spoločnosť B.T.SERVIS SK, s.r.o. so sídlom Letecká 2, Sliač. Toto
potvrdenie podľa odtlačku pečiatky bolo úradu doručené dňa 04.12.2015. V administratívnom spise sa

ďalej nachádzajú preukazy o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti vystavené za jednotlivé mesiace
trvania dočasnej pracovnej neschopnosti (december 2015 - september 2016), ktoré žalobkyňa každý
mesiac dokladala úradu a potvrdenie o trvaní nepriaznivého zdravotného stavu občana v hmotnej núdzi
vystavené dňa 19.02.2016.

21. V administratívnom spise úradu sa nachádzajú aj doklady k poberaniu pomoci v hmotnej núdzi v
rokoch2012a2013,predovšetkýmdohodyovykonanípráceuzatvorenémedzižalobkyňouaSLOVAKIA
SERVIS s.r.o. ako aj výplatné pásky za jednotlivé mesiace, ktoré žalobkyňa každý mesiac dokladala
úradu.

22. Zo žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi podanej dňa 21.02.2011 vyplýva, že žalobkyňa bola poučená

podľa ust. § 29 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi o povinnosti ohlásiť
úradu písomne do 8 dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku
a príspevky a na ich výplatu.

23. Z poučenia zo dňa 17.09.2012 vyplýva, že žalobkyňa bola poučená o uplatnení zákonných

nárokov v zmysle ust. § 9 ods. 1 a 2, § 27 ods. 1 a § 29 ods. 5 zákona č. 559/2003 Z.z. V
tomto poučení je uvedené, že občan spolu s posudzovanými osobami je povinný si uplatniť zákonné
nároky, ktorými si môže zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, inak
sa nepovažuje za občana v hmotnej núdzi. Zároveň sú v uvedenom poučení vymenované nároky
(okrem iného aj náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a nemocenské dávky). Poučenie

ďalej obsahuje poučenie o tom, že príspevky s výnimkou aktivačného príspevku sa môžu priznať
aj preddavkovo, ak sa začalo konanie o peňažnom príspevku za opatrovanie, poskytnutie náhrady
príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia,
poistenia v nezamestnanosti alebo opakovanej štátnej sociálnej dávky, konanie o určenie otcovstva,
výživnom a náhradnom výživnom. Z tohto dôvodu je potrebné ohlásiť úradu písomne do 8 dní zmeny

vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a príspevky na ich výplatu.

VI.
Právne posúdenie

24. Spornou v danom prípade zostala otázka, či žalobkyňa poberala v období od 01.08.2014 do
31.08.2016 dávky v hmotnej núdzi vo vyššej sume ako patrili, a ak áno, či poberanie dávok vo vyššej
sume spôsobila.

25. Podľa ust. § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z.z. fyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi

a osobitný príspevok alebo ich časť poskytnuté neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili. Ak fyzická
osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo
ich časť neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi,
osobitný príspevok alebo ich časť zvýšené o 10 %.

26. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu o
správnom konaní, ak v odseku 3, § 19 ods. 1 a v § 28 ods. 2 písm. a) nie je ustanovené inak.

27. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2020) príjemca je povinný:

a) úradu písomne alebo elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom oznámiť
do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej
núdzi a osobitný príspevok, b) na výzvu úradu preukázať požadovanú skutočnosť v lehote určenej
úradom, c) umožniť overenie skutočností potrebných na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi
v mieste svojho pobytu.

28. Podľa ust. § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z.z. je potrebné posúdiť dve skutočnosti v súvislosti
s uložením povinnosti poberateľovi vrátiť pomoc v hmotnej núdzi. Prvou je skutočnosť, či bola pomoc
alebo príspevok alebo ich časť poskytnutá neprávom alebo vo vyššej sume ako patrili.29. Podľa § 15 zákona č. 417/2013 Z.z. suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom
súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 a úhrnom súm

príjmu podľa § 4.

30. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. príjem na účely tohto zákona je príjem podľa osobitného
predpisu a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.

31. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) č. 417/2013 Z.z. príjem na účely tohto zákona nie je 25 % z príjmu zo
závislej činnosti alebo obdobného príjmu v cudzine.

32. Podľa § 6 písm. c) zákona č. 417/2013 Z.z. nárokom sú dávky sociálneho poistenia, dôchodky zo
starobného dôchodkového sporenia, dôchodky doplnkového dôchodkového sporenia, dávky sociálneho
zabezpečenia, rodičovský príspevok, opakované príspevky na podporu náhradnej starostlivosti.

33. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a
možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.

34. Osobitným predpisom vo vzťahu k príjmu je v tomto prípade § 4 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom

minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého ide o príjmy fyzických osôb, ktoré
sú predmetom dane z príjmu podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov po odpočítaní poistného
na povinné zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie,
poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, preddavku na daň alebo
dane z príjmov fyzických osôb, a ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a

udržanie príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, teda aj príjem zo závislej činnosti fyzických
osôb - v prípade žalobkyne príjem z dohody o pracovnej činnosti. Príjmami sa tiež rozumejú aj príjmy
oslobodené od dane v zmysle zákona č. 595/2003 Z.z., ktorými sú aj podľa § 9 ods. 2 tohto zákona aj
dávky, podpory a služby zo sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

35. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa mala v období od augusta 2014 do novembra 2015 príjem,
ktorý jej bol vyplácaný za prácu na základe dohody o pracovnej činnosti zamestnávateľom B.T. SERVIS
SK, s.r.o. Sporná nebola ani výška príjmu za jednotlivé mesiace. Taktiež v konaní nebolo sporné,
že žalobkyňa bola od 27.11.2015 práceneschopná a uplatnila si nárok na nemocenské dávky, ktoré
poberala od decembra 2015 do augusta 2016, ani výška vyplatených nemocenských dávok.

36. Vzhľadom na to, že žalobkyňa mala príjem, ktorý sa zohľadňuje pri výpočte výšky dávky, podľa
názoru správneho súdu žalovaný správne dospel k záveru, že za obdobie, počas ktorého mala príjem a
poberala nemocenské dávky jej mala byť priznaná pomoc v hmotnej núdzi v nižšej sume, teda v sume
v akej by jej patrila po zohľadnení príjmu z dohody o pracovnej činnosti a nemocenských dávok.

37. Na rozdiel od právnej úpravy obsiahnutej v predchádzajúcom zákone č. 599/2003 Z.z. o pomoci
v hmotnej núdzi, účinného do 31.12.2013 (§ 29 ods. 4 zákona č. 599/2003 Z.z.), ktorý podmienky
vrátenia dávky upravoval odlišne, súčasná úprava povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej núdzi sa neviaže na
porušeniepovinnostizostranypoberateľa.Rozhodujúcoujeobjektívnaskutočnosť,žedošlokvyplateniu

pomoci, ktorá podľa zákona nepatrila alebo patrila v nižšej sume. Poberateľ pomoci v hmotnej núdzi
je teda povinný vrátiť dávku vyplatenú neprávom alebo vo vyššej sume aj vtedy, ak neporušil žiadnu
povinnosť.

38. Okrem povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú pomoc v hmotnej núdzi je správny orgán oprávnený

požadovať aj zvýšenie neprávom vyplatených súm o 10%. Ide o sankciu, ktorá sa poberateľovi uloží
v prípade, ak spôsobil, že mu pomoc alebo jej časť bola vyplatená neprávom. Úrad ako aj žalovaný
dospeli vo svojich rozhodnutiach k záveru, že žalobkyňa spôsobila vyplácanie pomoci vo vyššej sume
ako jej patrila v dôsledku nesplnenia oznamovacej povinnosti, konkrétne neoznámením zamestnania a
výšky príjmov, ako aj neoznámením výšky nemocenských dávok. Správny súd dáva do pozornosti, že v

prípade rozhodnutia o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú pomoc v hmotnej núdzi zvýšenú o 10% ide
o rozhodnutie sankčného charakteru, z ktorého musí byť zrejmé, akého porušenia sa poberateľ dopustil,
a to v právnej aj skutkovej rovine.39. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí tvrdí, že žalobkyňa si nesplnila oznamovaciu, keď
neoznámila úradu, že sa zamestnala. Zároveň však odôvodnení rozhodnutia tvrdí, že dohodu o
pracovnej činnosti uzavretú dňa 30.07.2014 predložila úradu v roku 2014. Žalovaný neuvádza presný

dátum, kedy bola dohoda predložená úradu, tento údaj nie je možné zistiť ani z kópie tejto dohody,
keďže sa na nej nenachádza odtlačok pečiatky ani záznam o zaevidovaní podateľňou úradu. Správny
súd preto predpokladá, že ani sám žalovaný nevie, kedy presne bola táto dohoda predložená úradu.
Žalovaný teda nevie určiť, či žalobkyňa splnila povinnosť oznámiť zamestnanie do 8 dní alebo tak urobila
neskôr. Za takto zisteného skutkového stavu potom nie je na mieste tvrdiť, že žalobkyňa porušila svoju

oznamovaciu povinnosť v súvislosti s uzatvorením dohody o pracovnej činnosti.

40. Čo sa týka druhej dohody uzatvorenej dňa 31.03.2015, túto žalobkyňa preukázateľne predložila
úradu dňa 29.05.2015. Podľa tvrdenia žalobkyne z dôvodu, že na to bola vyzvaná úradom. Správny
súd poukazuje na to, že dohoda uzatvorená dňa 31.07.2014 bola uzatvorená na dobu neurčitú, nie
je preto zrejmé, prečo úrad žalobkyňu vyzýval na predloženie ďalšej dohody. Odhliadnuc od tejto

nezrovnalosti je však potrebné konštatovať, že žalovaný resp. úrad od roku 2014 mali informáciu o tom,
že žalobkyňa je zamestnaná, napriek tomu túto skutočnosť nijako v rámci nároku na pomoc v hmotnej
núdzi nevyhodnocovali.

41. Žalovaný ďalej ako porušenie povinnosti uvádza neoznámenie príjmov z uzatvorených dohôd. V

tejto súvislosti sa odvoláva na to, že žalobkyňa bola riadne o povinnosti oznámiť všetky rozhodujúce
skutočnosti poučená v žiadosti z roku 2011 a poučení zo 17.09.2012.

42. Správny súd poukazuje na to, že obe poučenia boli vykonané podľa skôr platnej právnej úpravy
zákona č. 599/2003 Z.z. Povinnosť oznámiť rozhodné skutočnosti síce zostala zachovaná aj po prijatí

zákona č. 417/2013 Z.z., avšak koncepcia zodpovednosti za vrátenie dávky vyplatenej neprávom sa
zmenila. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 599/2003 Z.z. bol občan povinný vrátiť dávku a príspevky alebo
ich časť zvýšené o 10 % odo dňa, od ktorého nepatrili vôbec, alebo vo výške, v akej sa vyplácali, ak
a) nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť a prijímal dávku a príspevky alebo ich časť, hoci vedel a
musel z okolností predpokladať, že sa vyplácajú neprávom alebo vo vyššej sume, než patrili; v prípade

podozrenia z trestného činu podvodu úrad podá podnet orgánom činným v trestnom konaní na začatie
konania, alebo b) úmyselne spôsobil, že dávka a príspevky alebo ich časť sa vyplatili neprávom alebo
vo vyššej sume, ako patrili; úrad podá podnet orgánom činným v trestnom konaní na začatie konania.

43. Povinnosť vrátiť dávku nebola naviazaná na objektívnu skutočnosť neoprávneného vyplatenia

pomoci alebo jej časti, ale na konanie poberateľa - nesplnenie povinnosti a zároveň jeho vedomosť o
tom, že sa mu táto dávka vypláca neprávom, alebo jeho úmyselné konanie, ktorým spôsobil, že sa dávka
vyplatila neprávom. Takejto úprave potom zodpovedalo aj poučenie o povinnostiach poberateľa.

44.Podľaaktuálnejúpravy(platnejajvčaseneoprávnenéhovyplácaniaaajvčasevydaniarozhodnutia),

oznamovacia povinnosť poberateľa je v ust. § 28 písm. a) zákona č. 417/2013 Z.z. formulovaná
všeobecne, v tom zmysle, že poberateľ je povinný úradu písomne alebo elektronickými prostriedkami
so zaručeným elektronickým podpisom oznámiť do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach
rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok.

45. Zároveň je však potrebné podľa správneho súdu poukázať na to, že tieto povinnosti sa následne
spresňovali, keď postupne do ust. § 28 ods. 2 pribudli povinnosti podľa písm. d) - povinnosť
úradu doručiť potvrdenie o začiatku a skončení dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti
do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o začiatku alebo o skončení dočasnej
pracovnej neschopnosti, a povinnosť podľa písm. e) úradu doručiť na účely § 10 potvrdenie o rozsahu

odpracovaných hodín v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, do troch
pracovných dní po ukončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa táto činnosť vykonala.

46. V súčasnosti, ako je zrejmé z aktuálneho poučenia poberateľov pomoci v hmotnej núdzi
zverejneného na webovej stránke žalovaného sú žiadatelia vyslovene poučovaní o postupe v prípade,

ak sú zamestnaní a stanú sa dočasne pracovne neschopnými. V tejto súvislosti poučenie neobsahuje
povinnosť predkladať úradu potvrdenie o výške vyplatených nemocenských dávok, iba poučenie o
uplatnení nemocenských dávok. Žiadatelia sú ďalej vyslovene poučovaní o tom, že v prípade, ak je
príjemca pomoci alebo člen domácnosti zamestnaný, je povinný mesačne na úrad predkladať potvrdenieo príjme do 8 dní od jeho vyplatenia. Žalobkyňa však v tomto rozsahu poučená nebola, resp. takéto
poučenie z administratívneho spisu vôbec nevyplýva.

47. Žalovaný poukazoval na to, že žalobkyňa si povinnosti dokladať pravidelne príjem musela byť
vedomá, keďže v rokoch 2012 a 2013 pravidelne dokladala výplatné pásky. Žalovaný však nevzal do
úvahy tvrdenie žalobkyne, že na doloženie výplatnej pásky bola vždy vyzvaná zo strany pracovníka
pri pravidelných návštevách, keď bola evidovaná ako nezamestnaná, a skutočnosť, že na uzatvorenie
dohody ju v rámci výkonu aktivačných prác po zmene legislatívy vyzval úrad. Z administratívneho spisu

nie je zrejmé, že by úrad žalobkyňu poučil o tom, ako fungujú aktivačné práce a že v prípade, ak sú
aktivačné práce nahradené dohodou, ako v prípade žalobkyne, má táto skutočnosť za následok vznik
ďalších povinností (pravidelné dokladanie príjmu), keďže nejde o samotný výkon aktivačných prác.

48. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny púoriadok) správne orgány
sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými

osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne
obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,
zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať
pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

49. Správny súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného, že žalobkyňa nesplnila oznamovaciu
povinnosť v súvislosti s poberaním nemocenských dávok. Z rozhodnutia žalovaného ako aj
administratívneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa doložila úradu potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti 04.12.2015 (na 7 deň po vystavení potvrdenia). Zároveň z tohto potvrdenia je zrejmá aj
jej žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. V tomto potvrdení je

zároveň uvedený zamestnávateľ žalobkyne. Je teda zrejmé, že úrad už v decembri 2015 disponoval
informáciou o tom, že žalobkyňa je PN a uplatnila si žiadosťou nárok na náhradu príjmu ako
zamestnanec. Z administratívneho spisu je tiež zrejmé, že žalobkyňa každý mesiac zasielala potvrdenie
o tom, že jej PN trvá, ako aj doručila potvrdenie ošetrujúceho lekára o trvaní nepriaznivého zdravotného
stavu občana v hmotnej núdzi. Žalovaný resp. úrad teda mal vedomosť o tom, že práceneschopnosť

zamestnanej žalobkyne trvá viac ako 10 dní, teda mal k dispozícii informácie, ktoré majú vplyv na výšku
nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Podľa názoru správneho súdu zo všeobecnej povinnosti oznámiť
skutočnosti rozhodujúce pre nárok na pomoc v hmotnej núdzi nemohla žalobkyňa bez adekvátneho
poučenia dedukovať aj povinnosť každý mesiac doložiť žalovanému potvrdenie o výške vyplatenej
nemocenskej dávky, a to najmä v situácií, keď predložila potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti,

kde je uvedené, že je zamestnancom, dokladala potvrdenia o trvaní práceneschopnosti, a úrad toto
akceptoval bez toho, aby ju vyzval na doloženie ďalších dokladov.

50. Žalovanému resp. úradu, ktorý mal vedomosť o trvaní pracovnej neschopnosti; o tom, že žalobkyňa
požiadala o priznanie náhrady príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti ako zamestnanec

(od 04.12.2015), ako aj vedomosť o tom, že má uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti (od roku 2014),
nič nebránilo, aby žalobkyňu kontaktoval a vyzval ju na doloženie ďalších dokladov (potvrdenie o príjme,
potvrdenie o nemocenských dávkach), ktoré považoval za potrebné.

51. Žalovaný sa podľa názoru správneho súdu preto nesprávne vysporiadal s otázkou, či žalobkyňa

spôsobila vyplatenie neoprávnenej pomoci v hmotnej núdzi. Obmedzil sa iba na konštatovanie, že
žalobkyňaporušilasvojuoznamovaciupovinnosťtým,ženeoznámila,žesazamestnalaanepredkladala
potvrdenia o príjme a neoznámila fakt, že z dôvodu práceneschopnosti mala od decembra vyplatené
nemocenské dávky bez toho, aby zohľadnil vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce z administratívneho
spisu. Žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobkyne, že úrad mal k dispozícií informácie o uzavretí

dohôd o pracovnej činnosti ako aj potvrdenie o práceneschopnosti s uvedením zamestnávateľa a iné
doklady od nej až do roku 2016 nevyžadoval.

52. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej nie
je vydané v súlade so zákonom, pretože žalovaný resp. úrad nepostupovali v súlade s ust. § 3

ods. 2 správneho poriadku, nesprávne posúdili otázku, či žalobkyňa spôsobila vyplácanie pomoci vo
vyššej sume ako patrila. Preskúmavané rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie vo vzťahu k námietkam
žalobkyne ohľadom toho, že všetky požadované doklady predložila (dohody o pracovnej činnosti,
potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti) a úrad ju na predloženie ďalších dokladov 2,5 roka nevyzval.Skutkový stav, ktorý žalovaný uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nekorešponduje s
administratívnym spisom, keď žalovaný tvrdí, že žalobkyňa neoznámila skutočnosti majúce vplyv na
výšku pomoci v hmotnej núdzi, a preto podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) f) SSP v spojení s § 199 ods. 3

SSP toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

53. V ďalšom konaní žalovaný opätovne posúdi splnenie podmienok pre vrátenie vyplatených súm
pomoci v hmotnej núdzi ako aj so splnením podmienok na vrátenie sumy zvýšenej o 10%, pričom
právnym názorom vyjadreným v tomto rozsudku je viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).

54. O trovách súd rozhodol v zmysle ust. § 167 SSP tak, že žalobkyni, ktorá mala plný úspech vo
veci, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa
na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443

SSP).

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že

sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a
d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).