Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. február 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/103/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200854
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1021200854.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Rezidencia Nestor s.r.o., so sídlom Stred 449, 027
05 Zázrivá, IČO: 36 852 911, právne zastúpený: advokátskou kanceláriou WERNER & Co., s.r.o.,
so sídlom Žltá 2/F, 851 07 Bratislava, IČO: 36 869 643, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí žalovaného č. 100454671/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100455151/2021 zo dňa 18.03.2021,

č. 100455399/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100455738/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100455998/2021
zo dňa 18.03.2021, č. 100456261/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100456894/2021 zo dňa 18.03.2021,
č. 100457083/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100457395/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100458971/2021
zo dňa 18.03.2021, č. 100459020/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100459133/2021 zo dňa 18.3.2021, č.
100459251/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100459293/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100459319/2021 zo
dňa 18.03.2021, č. 100459346/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100459377/2021 zo dňa 18.03.2021, č.

100459380/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100461718/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100461890/2021 zo
dňa 19.03.2021, č. 100462013/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462188/2021 zo dňa 19.03.2021, č.
100462245/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462377/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462465/2021 zo
dňa 19.03.2021, č. 100462531/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462616/2021 zo dňa 19.03.2021, č.
100462695/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462746/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100491573/2021 zo
dňa 25.03.2021, č. 100491791/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100491990/2021 zo dňa 25.03.2021, č.

100492162/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492266/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492311/2021 zo
dňa 25.03.2021, č. 100492513/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492613/2021 zo dňa 25.03.2021, č.
100492678/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492814/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492868/2021 zo dňa
25.03.2021, č. 100493001/2021 zo dňa 25.03.2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa

24.05.2021 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“)
elektronicky dňa 24.05.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného
FinančnéhoriaditeľstvaSlovenskejrepublikyč.100454671/2021zodňa18.03.2021,č.100455151/2021
zo dňa 18.03.2021, č. 100455399/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100455738/2021 zo dňa 18.03.2021,
č. 100455998/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100456261/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100456894/2021

zo dňa 18.03.2021, 100457083/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100457395/2021 zo dňa 18.03.2021, č.
100458971/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100459020/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100459133/2021 zo
dňa 18.03.2021, č. 100459251/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100459293/2021 zo dňa 18.03.2021, č.
100459319/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100459346/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100459377/2021 zo
dňa 18.03.2021, č. 100459380/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100461718/2021 zo dňa 19.03.2021, č.
100461890/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462013/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462188/2021 zo

dňa 19.03.2021, č. 100462245/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462377/2021 zo dňa 19.03.2021, č.
100462465/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462531/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462616/2021 zodňa 19.03.2021, č. 100462695/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462746/2021 zo dňa 19.03.2021, č.
100491573/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100491791/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100491990/2021 zo
dňa 25.03.2021, č. 100492162/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492266/2021 zo dňa 25.03.2021, č.

100492311/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492513/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492613/2021 zo
dňa 25.03.2021, č. 100492678/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492814/2021 zo dňa 25.03.2021, č.
100492868/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100493001/2021 zo dňa 25.03.2021 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutia“), ktorými žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č.
101629472/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 101629731/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 499495/2020 zo

dňa 28.10.2020, č. 499520/2020 zo dňa 28.10.2020, č. 101630695/2020 zo dňa 27.10.2020, č.
101631420/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101634585/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101634827/2020
zo dňa 27.10.2020, č. 101635143/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101635309/2020 zo dňa 27.10.2020,
č. 101635972/2020 zo dňa 28.10.2020, č. 101636102/2020 zo dňa 28.10.2020, č. 101636341/2020
zo dňa 28.10.2020, č. 101636497/2020 zo dňa 28.10.2020, č. 101636646/2020 zo dňa 28.10.2020,
č. 101636850/2020 zo dňa 28.10.2020, č. 101638096/2020 zo dňa 28.10.2020, č. 101638253/2020

zo dňa 28.10.2020, č. 101627367/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 101628194/2020 zo dňa 26.10.2020,
č. 101629086/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 101629356/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 101629821/2020
zo dňa 26.10.2020, č. 101630018/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 101630161/2020 zo dňa 26.10.2020,
č. 101630240/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 101630310/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 101631310/2020
zo dňa 27.10.2020, č. 101631679/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101639493/2020 zo dňa 28.10.2020,

č. 101632785/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101633091/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101633952/2020
zo dňa 27.10.2020, č. 101634347/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101634584/2020 zo dňa 27.10.2020,
č. 101634682/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101634828/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101635202/2020
zo dňa 27.10.2020, č. 101635279/2020 zo dňa 27.10.2020 č. 101635392/2020 zo dňa 27.10.2020,
č. 101635470/2020 zo dňa 27.10.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutia“), ktorým Daňový úrad

Bratislava ako správca dane v zmysle ust. § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu za jednotlivé zdaňovacie obdobia v
celkovej sume XXX XXX,XX eura. Žalobca sa domáha, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutia
žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutia Daňového úradu Bratislava a priznal žalobcovi nárok na
úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby jeho správnej žalobe priznal odkladný účinok
podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom
vyššie uvedených rozhodnutí žalobcovi hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok.

Argumentoval tým, že výška dorubenej dane len na nájomnom v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí
žalovaného predstavuje spolu sumu dorubenej dane XXX.XXX,XX eur, t.j. ide o pomerne vysokú
peňažnú čiastku, na zaplatenie ktorej žalobca v súčasnosti nemá dostatok peňažných prostriedkov.
Žalobca ďalej uviedol, že jeho jediným pravidelným finančným príjmom je nájomné od nájomcu:
občianske združenie ZSS Nestor, Stred 449, 027 05 Zázrivá, IČO: 42 180 139 (ďalej len ,,nájomca“),

za prenájom nehnuteľnosti vo výške XX XXX,XX eur vrátane DPH, pričom tieto prostriedky sú použité
na platenie záväzkov voči obchodným partnerom, voči správcovi dane na úhradu DPH z daného
nájomného vo výške X XXX,XX eur, na splácanie mesačných splátok istiny úveru vo výške XX XXX,XX
eur a k tomu prislúchajúcich úrokov z úveru. Žalobca má za to, že ak by bol povinný zaplatiť daň
spolu vo výške XXX XXX,XX eur (napríklad v daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z nájomného

voči Združeniu), nebol by schopný splácať úver, čím by v zmysle Čl. III., bod 3. Zmluvy o úvere
s Fio bankou, a.s. a Čl. VI., Oddiel VI.1., bod 1., písm. h) Obchodných podmienok Fio banky, a.s.
Spoločnosť porušila podmienky zmluvy, čoho následkom by bol okamžitý vznik povinnosti splatiť
celý úver vrátane príslušenstva a všetkých ďalších dlhov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Vznik
povinnosti splatiť celý úver by tak viedol k bezprostrednému výkonu záložného práva Fio bankou,

a.s. zriadeného na nehnuteľnosti, pričom by táto skutočnosť bola pre žalobcu likvidačná a žalobca
by nemohol ďalej prenajímať nehnuteľnosť za účelom poskytovania sociálnych služieb pre seniorov,
ktorí sú často odkázaní práve na život v tejto nehnuteľnosti. Žalobca zastáva názor, že nielen prípadne
vedená exekúcia na základe napadnutých rozhodnutí žalovaného, dražba ale aj ich samotná existencia
predstavuje dôvod na predčasné zosplatnenie úveru poskytnutého zo strany Fio banka, a.s. (Čl. VI.,

Oddiel VI.1, bod 1., písm. e), f) a j) Obchodných podmienok Fio banky, a.s.). Bezprostredne teda
hrozí nielen daňová exekúcia, ale aj to, že Fio banka, a.s., predčasne zosplatní úver (Čl. VI., Oddiel
VI.2 Obchodných podmienok Fio banky, a.s.) a žalobca nebude mať potrebné peňažné prostriedky
na jeho úhradu. Fio banka, a.s., tak môže realizovať záložné právo viaznuce na nehnuteľnostiach,na základe čoho žalobca môže prísť o jediný druh nehnuteľného majetku, ktorý je zdrojom jeho
jediného príjmu, taktiež má za to, že prípadná daňová exekúcia, ktorá bezprostredne hrozí, môže
postihnúť jeho pohľadávky na zaplatenie nájomného voči Nájomcovi, na základe čoho nebude mať

peňažné prostriedky na splácanie úverov voči svojim veriteľom, najmä Fio banke, a.s.. Poukázal na e-
mailovú komunikáciu so Správcom dane a uviedol, že daňové konanie sa aktuálne nachádza vo fáze
bezprostredne predchádzajúcej daňovej exekúcii, keď Správca dane „posunul“ administratívny spis už
jeho zamestnancovi poverenému vykonaním daňovej exekúcie a na základe uvedených skutočností
sa žalobca nachádza v bezprostrednej hrozbe začatia exekučného konania a v bezprostrednej hrozbe

predčasného zosplatnenia úveru. Žalobca podotkol, že v prípade daňového exekučného konania podľa
§ 88 ods. 12 Daňového poriadku navrátenie do predošlého stavu je v daňovom exekučnom konaní
vylúčené, a teda raz realizovaná exekučná dražba nehnuteľností je nezmeniteľným a nenapraviteľným
procesom. Žalobca vlastní len nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Y., ktoré prenechal do nájmu
Nájomcovi. Jeho jedinou hospodárskou činnosťou je teda nájom nehnuteľností a jediným zdrojom
príjmov žalobcu je nájomné platené Nájomcom. Vzhľadom na vyššie uvedené bol žalobca toho názoru,

že povolenie odkladného účinku tejto žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, pretože dorubená
výška nájomného nie je až tak vysoká, že by mala podstatný negatívny dopad na príjmovú zložku
štátneho rozpočtu a v prípade, ak by žalobe žalobcu nebolo vyhovené, právo štátu na dorubenie
nájomného ostáva zachované. Zachovanie ekonomickej činnosti žalobcu je teda aj v záujme štátu.
Súčasne je žalobca toho názoru, že touto žalobou si neuplatňuje zjavne bezúspešné právo a už len na

prvý pohľad je zrejmé, že napadnuté rozhodnutia žalovaného môžu byť nezákonné.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 27.09.2021, osobne doručeným
tunajšiemu súdu dňa 29.09.2021. Predložil správnemu súdu administratívny spis, vo vyjadrení zaujal
stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe uviedol, že súčasťou návrhu žalobcu nie sú žiadne dôkazy preukazujúce
prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a jeho tvrdenie, že
okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, neobsahuje žiadne relevantné
dôkazy. Pokiaľ ide o odvolávanie sa žalobcu na to, že jeho jedinou hospodárskou činnosťou je
prenájom nehnuteľnosti a jediným zdrojom príjmov je nájomné platené nájomcom, pričom žalobca

musí splácať úver, záväzky voči obchodným partnerom, prepojeným účtovným jednotkám za pôžičky,
dane správcovi dane a pod., žalovaný uviedol, že takéto dôvody sú pre priznanie odkladného účinku
správnej žalobe irelevantné, nakoľko veľa podnikateľských subjektov musí splácať úvery, pôžičky,
záväzky svojim obchodným partnerom, musí platiť dane, je to reálna súčasť podnikania, ktorá nie
je dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný zastáva názor, že každý

podnikateľský subjekt si je plne sám zodpovedný za svoje hospodárenie a svoju finančnú situáciu.
Finančná situácia podnikateľského subjektu nemôže byť riešená na úkor ŠR SR a ostatných daňových
poplatníkov a nemôže byť ani podkladom pre poskytnutie úľav podnikateľom spočívajúcich v obmedzení
ich povinnosti riadne a včas odvádzať dane do ŠR. Zdôraznil, že ochrana verejných záujmov taktiež
prislúcha správnym orgánom, čo vyplýva z ich nezaujatého postavenia v rámci správneho konania voči

účastníkom konania a z ochrany zásady rovnosti medzi nimi. Správny orgán (t.j. i daňové orgány) je
povinný dôsledne vyžadovať plnenie zákonom stanovených povinností od všetkých daňových subjektov
bez výnimky. Tým je vylúčená svojvôľa a podporuje nestrannosť pri rozhodovaní. V danom prípade
žalobca niekoľko rokov v rozpore so zákonom neodvádzal z prenájmu nehnuteľností do ŠR SR žiadnu
DPH. Fakturovať a odvádzať daň z prenájmu začal až v máji 2018 po vykonanej daňovej kontrole DPH,

pričom si za celé obdobie uplatňoval na vstupe značné odpočty DPH z tovarov a služieb súvisiacich
s prenajatou nehnuteľnosťou, a tým zásadne narúšal základný princíp fungovania mechanizmu DPH,
ktorým je neutralita dane. Poukázal na to, že žalobca ako tvrdí poskytol nájomcovi tzv. „rent-free“
obdobie, počas ktorého nájomca nemusel platiť nájomné, bolo jeho slobodné rozhodnutie, to však
neznamená, že za toto obdobie nebol žalobca povinný platiť daň z poskytnutej služby prenájmu do

štátneho rozpočtu. Službu prenájmu žalobca preukázateľne poskytol, čo je nespochybniteľné, a preto
mu v zmysle § 19 ods. 2 a § 69 ods. 1 zákona o DPH vznikla povinnosť dňom dodania služby platiť
DPH do ŠR SR i napriek tomu, že túto DPH na základe svojej slobodnej vôle nájomcovi v rozpore
so zákonom nefakturoval, pritom nešlo o bezodplatné plnenie medzi žalobcom ako prenajímateľom a
združením ako nájomcom (čo žalobca aj sám tvrdí). K tvrdeniu žalobcu, že úhradou dorubenej dane by

nebol schopný splácať úver, pôžičky, dane a pod. žalovaný naviac uviedol, že sám žalobca v podanom
odvolaní tvrdil, že skutočnosť, že poskytol nájomcovi „rent-free“ obdobie, za ktoré nájomca nemusel
platiť nájom, neznamená, že užívanie nehnuteľnosti počas uvedeného „rent free“ obdobia si žalobca
nepokryje z budúceho nájomného, ktoré sa začalo fakturovať od mája 2018 a že nájomca v konečnomdôsledku nájom za spomínané „rent free“ obdobie nezaplatí. Z uvedeného vyjadrenia žalobcu podľa
žalovaného vyplýva, že žalobca mal možnosť počas dlhého časového obdobia (od mája 2018) si od
nájomcu nájomné za poskytnuté „rent free“ obdobie vyúčtovať, no nekonal tak. Takéto konanie podľa

názoru žalovaného nie je možné považovať za riadne podnikanie, ktorého hlavným zmyslom a cieľom
je dosahovanie zisku. Takéto konanie javí znaky účelovosti a to najmä v súvislosti, že medzi žalobcom
a nájomcom išlo o personálne prepojené osoby, a to prostredníctvom konateľa žalobcu - p. I., ktorý bol
aj členom občianskeho združenia (t.j. nájomcu). K tvrdeniam žalobcu, že dorubená výška nájomného
nie je tak vysoká, aby mala dopad na príjmovú zložku ŠR SR, žalovaný uvádza, že ide o subjektívny

názor žalobcu. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že dorubená daň vo výške XXX XXX,XX eura mala
byť príjmom ŠR SR už v rokoch 2014 - 2017 a žalobca podaním návrhu o odkladný účinok správnej
žaloby žiada o odloženie jej úhrady o ďalšie dlhé obdobie, a to na úkor ŠR SR. ŠR tu však nie je na
to, aby bezúročne úveroval daňové subjekty, ktoré si neplnili svoje daňové povinnosti. Sám žalobca
sa dobrovoľne rozhodol, že nebude od nájomcu požadovať za niekoľko rokov nájomné, čo podľa
žalovaného v riadne fungujúcich dodávateľsko-odberateľských vzťahoch nemá žiadne ekonomické

opodstatnenie. Opodstatnenie je možné vidieť len v tom, že u žalobcu a nájomcu ide o personálne
prepojené osoby prostredníctvom konateľa žalobcu, p. I., ktorý bol, resp. je aj členom občianskeho
združenie ZSS Nestor o.z., podľa názoru žalovaného poukazovanie žalobcu na skutočnosť, že nájomca
v prenajatej nehnuteľnosti poskytuje sociálne služby dôchodcom (poznámka žalovaného - za nemalé
peniaze vyžadované práve od týchto dôchodcov, ktoré tvoria pravidelný príjem, spolu s platbami z

verejnýchzdrojov-zdravotnépoisťovne,mestá,obce,VÚC),považuježalovanýzairelevantné.Knázoru
žalobcu, že podanou žalobou si neuplatňuje zjavne bezúspešné právo a na prvý pohľad je zrejmé, že
rozhodnutia žalovaného sú nezákonné, žalovaný uviedol, že ide o subjektívny názor žalobcu. Žalovaný
zastáva názor, že rozhodnutia daňových orgánov sú správne a zákonné a v súlade s vnútroštátnou
i európskou legislatívou a že právnu ochranu môže požívať len poctivé podnikanie a dodržiavanie

zákonných ustanovení, v posudzovanom prípade ustanovení zákona o DPH. Žalobca od júna 2014
poskytoval služby prenájmu, pričom z týchto služieb v rozpore so zákonom niekoľko rokov neodvádzal
daň. Takýmto konaním žalobcu utrpel ujmu štát a nie žalobca. Konštatoval, že žalobca neosvedčil ani
skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom,
nakoľkovpreskúmavanejveciverejnýzáujemspočívanajmävovčasnomariadnomvýberedaní,pričom

v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala.
Vzhľadom na uvedené žalovaný vidí v priznaní odkladného účinku správnej žalobe, rozpor s verejným
záujmom a ohrozenie riadneho zaplatenia vyrubenej dane. Na základe vyššie uvedených skutočností,
ktoré boli v priebehu vykonaného rozsiahleho dokazovania daňovými orgánmi zistené, a to, že žalobca
neodvádzal daň z dodanie služieb prenájmu v rozpore s ust. § 69 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 2

zákona o DPH, a tým si optimalizoval (znižoval) daň z pridanej hodnoty na výstupe v neprospech ŠR,
t.j. konal v rozpore s verejným záujmom Slovenskej republiky, žalovaný súdu navrhol, aby žalobcom
podanému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyhovel a uznesením ho zamietol.

4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej

žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila

závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej
správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne
pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku

nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť

podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.8. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže správny súd a to za podmienok stanovených zákonom.
Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe

je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo
inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu
verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná
ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku
pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.

9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z
práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou Slovenskej republiky, pričom však pre takéto
rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom
priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia
byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým

tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku

správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré
má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,
náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.
Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca
nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že

výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť
žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného
k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa
pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich

rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia
sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy.

11. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené

podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v
preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP a ani
podľa ust. § 185 písm. b) SSP.

12. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je

naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku
závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy
na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto
následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné

naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje,
pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným
záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou
žalobou - ako jej súčasť, odôvodňoval hrozbou vzniku závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného
následku, hrozbu takýchto následkov spočíva najmä vo vysokej sume XXX.XXX,XX eur žalobcovi

dorubenej dane len na nájomnom v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí žalovaného, na zaplatenie
ktorej žalobca v súčasnosti nemá dostatok peňažných prostriedkov. Ďalej argumentoval tým, že
jedinou jeho hospodárskou činnosťou je prenájom nehnuteľnosti a jediným zdrojom príjmov je nájomné
platené nájomcom, pričom žalobca musí splácať úver, záväzky voči obchodným partnerom, prepojenýmúčtovným jednotkám za pôžičky, dane správcovi dane a pod. Správny súd po oboznámení sa s návrhom
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu a
replikou žalobcu, nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny

súd zastal názor, že tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil. Dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi značná finančná škoda, ktorá by mala na neho priamy
ekonomicky citeľný dosah, resp. dôjde k likvidácii ekonomickej činnosti žalobcu nepredložil.

13. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí
podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj
dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a/ alebo
b/ § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a/ § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne
vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie
tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca

svoju aktuálnu majetkovú a reálnu finančnú situáciu nijakým spôsobom nepreukázal. Nepredložil žiadne
dôkazy a neuviedol ani žiadne ďalšie skutočnosti podstatné pre posúdenie jeho tvrdenia o hrozbe
značnej finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného. Samotná výška dorubenej dane - sama o sebe takúto hrozbu neosvedčuje a neosvedčuje
ani likvidáciu ekonomickej činnosti žalobcu. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí vyplývať

z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. S poukazom na vyššie uvedené správny
súd dospel k záveru, že žalobca nedostatočne odôvodnil svoju žiadosť o priznanie odkladného účinku
správnej žalobe.

14. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať

odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu
vzniku nenapraviteľnej ujmy na jeho strane, resp. dopad na jeho podnikanie vo forme zachovania
ekonomickej činnosti žalobcu. Žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku
žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko v preskúmavanej veci verejný záujem spočíva

najmä vo včasnom a riadnom výbere daní, pričom v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju
daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala. Nakoľko žalobca hodnoverne žiadne priame reálne
dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov,
resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe, neosvedčil,
Krajský súd v Bratislave podľa ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe zamietol.

15. Správny súd naviac uvádza, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe správny súd nijakým spôsobom ešte neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia,
ale posudzuje splnenie len tých podmienok, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 185 písm. a/ SSP.

Z ustanovenia § 185 písm. a/ SSP nevyplýva, že by jedným z relevantných kritérií, na ktoré je
potrebné pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe prihliadnuť,
bola predbežne osvedčená nezákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť,
že žalobca nedisponuje finančnými prostriedkami na úhradu dovyrubeného rozdielu dane z pridanej
hodnoty nie je rovnako právne významnou skutočnosťou pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žaloby, nakoľko takýto dôvod ustanovenie § 185 písm. a/ SSP nevymedzuje
ako dôvod, za ktorého naplnenia je možné správnej žalobe priznať odkladný účinok.

16. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom požadovaných
predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh

žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.