Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/117/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200347
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3021200347.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členov

senátu JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu: V. I., s.r.o. so sídlom
G. XXX, A., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: W. C. & A., s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom Grösslingova 5, Bratislava - mestská časť Staré Mestom, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 9. augusta 2021,

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX
zo dňa 09.08.2021, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správne
daní (daňový poriadok)potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
15.04.2021, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume
3.800,- eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie október 2015 a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Rozdiel dane spočíval v neuznaní
odpočtu DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti M. L., s.r.o. za poskytnutie reklamného priestoru v

súvislostispodujatím„R.L.“aodspoločnostiK-production,s.r.o.zazabezpečeniereklamnýchslužiebv
súvislostispodujatím„D.G.G.A.XXXX“preporušenieustanovení§49ods.1a2písm.a)vnadväznosti
na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a z dôvodu posúdenia zdaniteľného plnenia ako sponzoring.

2. Žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, nepreskúmateľnosť a
nezrozumiteľnosť rozhodnutia. Dodanie od dodávateľa NOBOX L., s.r.o. súviselo so zmluvou o
zabezpečeníreklamnýchslužiebzodňa07.07.2015vsúvislostispodujatímsnázvom„L.R.“.Nazáklade

zmluvy súčasťou spolupráce mala byť prezentácia obchodného mena a loga žalobcu ako reklamného
partnera podujatia v reklamných spotoch, v televízii, na billboardoch, podsvietených nosičoch reklamy
a pod.. Dodanie od dodávateľa K - production, s.r.o. súviselo so zmluvou o reklame zo dňa 17.08.2015
v súvislosti s podujatím s názvom „D. G. G. A. XXXX“ a súčasťou spolupráce mala byť prezentácia
obchodného mena, loga a aktivít žalobcu v pozícii reklamného partnera podujatia v podobe podpornej
mediálnej kampane, umiestnení loga v mieste konania podujatia, poskytnutí vstupeniek na podujatie a
vyhotovení fotografií. Žalovaný predmetné dodania posúdil nie ako reklamu, ale ako sponzoring, ktorý

sám osebe nie je predmetom DPH a pri jeho poskytnutí nevzniká daňová povinnosť v súvislosti s DPH.
Žalovaný sa obmedzil iba na subjektívne posúdenie predmetných dodaní bez ohľadu na širší koncept
reklamy ako takej. Žalovaný nepovažoval obsah predmetných dodaní za dostatočne
agresívny na to, aby naplnili definíciu reklamy, preto posúdil toto dodanie ako sponzoring napriek tomu,že je to zjavne vo faktickom a vecnom rozpore so skutkovým stavom a so
zámerom žalobcu vyjadreným v uzavretých zmluvách. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn.XSžf/XX/XXXX.Podľažalobcuniejezrejmé,nazákladeakýchdôkazovdospelžalovanýknázoru,

že logo žalobcu bolo na reklamných materiáloch uvedené z dôvodu, že podujatie finančne podporil.
Podľa žalobcu všeobecná vedomosť verejnosti o existencii tej-ktorej obchodnej značky nesmie byť
jediným ani rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní toho, či v predmetnom prípade ide o reklamu alebo
sponzoring. Na spoločenskej udalosti, na ktorej došlo k predmetným dodaniam, sa zúčastnili aj obchodní
partneri žalobcu ako jedna z hlavných cieľových skupín, na ktorých bola reklama podľa predmetných

dodaní zameraná. Predmetné dodania majú potenciál vyvolať u ich adresátov pocit serióznosti a
etablovanosti žalobcu ako obchodného partnera aj u širšej verejnosti ako sú priami obchodní partneri,
ktorí sa podujatí zúčastnili. Obchodná značka žalobcu je na slovenskom trhu vďaka predaju
kozmetikyrozpoznateľná.Prezentáciažalobcunecielilaibanaverejnosťakotakú, alepriamona
obchodných partnerov, ktorí sa podujatí zúčastnili. Efekty zverejňovania loga alebo obchodného mena
v súvislosti so spoločenskou udalosťou sú doprovodom pre obchodnú a reklamnú stratégiu žalobcu,

prispievajú k jeho etablovanosti a majú jasný potenciál podnecovať potenciálnych alebo existujúcich
obchodných partnerov žalobcu uskutočniť so žalobcom zdaniteľné plnenia. Ak správca dane nevidí
obchodný význam prezentácie loga alebo obchodného mena bez zreteľného vymenovania ponúkaných
tovarov a služieb v ekonomickom živote, popiera tým zmysel kritickej časti činnosti marketingových
reklamných agentúr. Ďalej poukázal na to, že zákon ani kasačný súd nevyžadujú, aby na základe

určitej reklamy získal objednávateľ nových zákazníkov. Žalobca ďalej uviedol, že v rámci dodania služby
od dodávateľa K - production, s.r.o. navyše došlo ku konkrétnej prezentácii činnosti žalobcu, kde v
súvislosti s podujatím moderátor prezentoval žalobcu v súvislosti s jeho obchodnou činnosťou. Uvedenú
skutočnosť však žalovaný bez náležitého odôvodnenia spochybňuje.

3. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný sa v rozhodnutí nevyjadruje ku skutočnému prezentovanému
úmyslu a zámeru žalobcu, ale iba opakovane poukazuje na svoj vlastný subjektívny a žiadnymi
konkrétnymi skutočnosťami nepodložený vyfabulovaný názor, že žalobcovi v skutočnosti
nešlo o kúpu reklamného priestoru, ale o sponzoring. Z uvedeného dôvodu
je podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, v rozpore so

zásadou neutrality. Konštatovanie žalovaného, že účelom konania žalobcu bolo získanie neoprávnenej
daňovej výhody vo forme neoprávneného uplatnenia odpočítania dane je jeho zjavným nepochopením
základných princípov fungovania DPH vrátane zásady neutrality. DPH z predmetného dodania mal
zaplatiť dodávateľ. Žalovaný v rozhodnutí spomína pojmy daňový únik a daňová výhoda, pričom tieto
sú rozdielnymi pojmami. Argumentácia žalovaného je preto nezrozumiteľná.

4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že správca dane vykonal dokazovanie, ktoré
dôvodne spochybnilo uplatnenie odpočítania dane zo zdaniteľných obchodov od
dodávateľov M. L., s.r.o. a K - production, s.r.o.. Z dôkazov predložených žalobcom, ako aj z dôkazov
dostupných na internete, týkajúcich sa muzikálu R. nie je ani jednoznačne zrejmé, že na reklamných

materiálochpodujatiaboloumiestnenélogožalobcu,tedatamnebolumiestnenýžiadnyodkaznaslužbu,
výrobok a iných výkon vyrábaný, priamo alebo nepriamo distribuovaný platiteľom. Ing. A. L. predložil
CD s materiálom z podujatia „D. G. G. A. XXXX“, na ktorom je žalobca uvedený
ako hlavný partner pod nápisom „sponzori“. Účastník kultúrneho podujatia tak dostal len informáciu
o existencii podnikateľského subjektu a o skutočnosti, že tento podporil kultúrne

podujatie. Nedostal informáciu o výrobkoch, činnosti, cenách atď.. Informácia v podobe loga má len
informatívny charakter, logo žalobcu samo osebe nemôže napĺňať podstatu reklamy. Účelom informácie
v podobe loga nie je podpora predaja a nákupu. Adresát informácie sa tak nedozvie ani len základnú
informáciu, čím sa žalobca zaoberá, aký tovar a službu ponúka. Z dokazovania správcu dane vyplýva,
že žalobca podporoval sponzorskými príspevkami kultúrne podujatia, tento príspevok v čase realizácie

dodaných služieb nebol daňovo uznateľným výdavkom a taktiež nebol predmetom DPH. Z uvedeného
dôvodu zúčastnené daňové subjekty predstierali poskytnutie služby, pričom v skutočnosti sa jednalo
o sponzorské príspevky na spropagovanie mena žalobcu. Keďže sponzoring nie je predmetom DPH,
nevzniká pri jeho poskytnutí daňová povinnosť v zmysle zákona o DPH a nemôže ani vzniknúť právo na
odpočítanie dane. Z napadnutého rozhodnutia nevyplynulo tvrdenie žalobcu, že sa žalovaný orientoval

iba na to, či došlo alebo nedošlo v dôsledku predmetný dodaní k zdaniteľným obchodom a že žalobcovi
bol zamietnutý nárok na odpočet DPH v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR z dôvodu, že
nebol schopný preukázať existenciu konkrétnych zdaniteľných obchodov na výstupe. Podľa žalovaného
na základe predložených dokladov, vyjadrenia konateľa a svedkov bolo zistené, že sa nejednalooreklamu,aleozviditeľnenieloga,čímbolanaplnenádefiníciasponzoringu.Jedinýtext,ktorýpoukazuje
na činnosť žalobcu a ktorý predložil svedok Ing. L., je text moderátora v súvislosti s podujatím „D. G.
G. A. XXXX“ v znení „V. I. - export-import, kozmetika, autodoprava“. Autenticita tohto

dokumentu nie je potvrdená žiadnym ďalším dôkazom, že činnosť žalobcu bola reálne prezentovaná
ako reklama, práve naopak, takáto prezentácia nie uvedená ani v zmluve o reklame, v ktorej podľa
tvrdenia svedka malo byť všetko popísané. Všetky ostatné predložené dokumenty prezentujú žalobcu
ako hlavného partnera podujatia v pozícii sponzora. Podľa žalovaného sa rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. XSžf/XX/XXXX netýkalo totožného prípadu. Z dokazovania správca dane prijal logický záver,

že reklamný priestor nebol žalobcovi preukázateľne predaný a nedošlo ani k zabezpečeniu reklamných
služieb, a uvedený priestor žalobca nevyužil na propagáciu ním predávaných tovarov alebo služieb,
ale spolu s ostatnými partnermi bol uvedený ako partner podporujúci kultúrne podujatie. Pri odpočítaní
dane z neexistujúceho dodania reklamného priestoru žalobca nesplnil podmienky ustanovené v § 49
zákona o DPH. V prípade žalobcu tak došlo k úniku na dani práve zo sponzorstva
kultúrnych podujatí, ktoré malo byť dodané žalobcovi prostredníctvom dodávateľov, a bolo simulované

ako reklamné služby. Žalobca dobrovoľne a vedome prijal faktúru, pričom vedel, že mu bude dodaná
služba propagácia jeho loga, spočívajúca len v umiestnení loga na nosičoch propagujúcich kultúrne
podujatie,ktorésamoosebenespĺňalopodstatureklamy,pretoženemalažiadnuvypovedaciuschopnosť
o zameraní, činnosti, poskytovaných službách a produktoch platiteľa tak, aby sa mohlo jednať
o skutočnú reklamu zameranú na podporu predaja ponúkaných produktov. Platiteľ si vedome uplatnil

právo na odpočítanie dane, za čo plne zodpovedá. Správca dane preto nepriznal žalobcovi právo na
odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 zákona o DPH, a nie z dôvodu podvodu alebo zneužitia
práva v oblasti DPH.

5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych

orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e)
SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP) a ustálil, že žalobe nie
je možné priznať úspech.

6. Zo súdneho a administratívneho spisu správnych orgánov správny súd ďalej zistil nasledovné:

7. Dňa 11.08.2020 správca dane začal u žalobcu vykonávať daňovú kontrolu na DPH za august až
november 2014.

8. Za október 2015 si žalobca uplatnil odpočet DPH z dodávateľskej faktúry od spoločnosti M. L., s.r.o.

č. XXXXXXXXX za kúpu reklamného priestoru v súvislosti s podujatím „R. L.“ na základe zmluvy o
zabezpečení reklamných služieb zo dňa 07.07.2015. Faktúra mala daňový základ XX.XXX eur, DPH 20
%X.XXXeur.Zaoktóber2015sižalobcauplatnilodpočetDPHajzdodávateľskejfaktúry od
spoločnosti K - production, s.r.o. č. XXXXXXX za zabezpečenie reklamných služieb v súvislosti s
podujatím „D. G. G. A. XXXX“ na základe zmluvy o reklame zo dňa 17.08.2015. Faktúra mala daňový

základ X.XXX eur, DPH 20 % XXX eur.

9. Zmluvou o reklame zo dňa 17.08.2015 sa realizátor - K- production, s.r.o. zaviazala pre objednávateľa
- žalobcu dodať mediálnu prezentáciu vo forme podpornej mediálnej kampane na podujatí v
minimálnom rozsahu outdoorovej reklamy podujatia 5 ks billboardov, v printovom rozsahu inzercie

v Kam do mesta Bratislava - 2 x 1/2 stranová inzercia, v Kam do mesta Trnava, Nitra - 1 x 1/2
stranová inzercia, v Kam do mesta Banská Bystrica, Zvolen - 1 x 1/2 stranová inzercia, vo Web
rozsahu na stránkach www.roboopatovsky.com, www.kalypsoagency.sk, www.facebook.com . Ďalej mala mediálna kampaň spočívať v umiestnení loga v mieste konania
podujatia, v poskytnutí 4 vstupeniek na podujatie. Po spracovaní materiálu mal žalobca

obdržať fotografie, ktoré mohol používať na reklamu a propagáciu spoločnosti.

10. Zmluvou o zabezpečení reklamných služieb zo dňa 07.07.2015 sa vykonávateľ spoločnosť M.
MEDIA, s.r.o. pre žalobcu ako objednávateľa zaviazala zabezpečiť reklamnú službu spočívajúcu v
prezentácii obchodného mena alebo loga žalobcu v pozícii reklamného partnera reklamných

30 sekundových spotoch odvysielaný na TV markíza ,TA3, TV Bratislava, TV digi sport (obrazová
prezentácia), v prezentácii obchodného mena alebo loga žalobcu v pozícii reklamného partnera na
billboardoch v počte 9 kusov, v prezentácii obchodného mena alebo loga žalobcu v pozícii
reklamného partnera na CLV v počte 100 kusov, v prezentácii obchodného mena alebo loga žalobcuz pozície reklamného partnera na PosterScreene A2 v priebehu 8 týždňov, v prezentácii loga partnera
na LED obrazovke v Bratislave v počte 4500X500X, v prezentácii obchodného mena a loga žalobcu
v pozícii reklamného partnera na LED a LCD obrazovkách v OC Optima a Aupark Košice 2xLED8X,

pričom súčasťou správy je náhľad, zoznam a fotodokumentácia, v prezentácii loga partnera v pozície
reklamného partnera prostredníctvom inzercie v denníku Nový čas, týždenníkoch Eurotelevízia a Život,
v mesačníkoch Beauty&Woman, Liek, Kam do mesta.

11. Dňa 19.08.2020 správca dane vypočul L. C., konateľa žalobcu, ktorý sa vyjadril k obchodnej

spolupráci s dodávateľskou spoločnosťou M. L., s.r.o. a K - production, s.r.o..

12. Dňa 16.09.2020 bol vypočutý svedok Ing. A. L., bývalý konateľ spoločnosti K - production,
s.r.o.. Svedok potvrdil spoluprácu so žalobcom, ktorá sa týkala reklamných služieb. Svedok uviedol, že
žalobca bol v roku 2015 hlavným reklamným partnerom podujatí 9. Topoľčiansky reprezentačný ples a
D. G. G. tour XXXX. Mediálne priestory zabezpečovala spoločnosť B. J. SK, s.r.o. a jeho spoločnosť

zabezpečovala sálu, catering, hostesky, výzdobu, režírovala program. Faktúra č. XXXXXXX vychádzala
z podpísanej zmluvy o reklame a všetky reklamné služby zabezpečovala spoločnosť B. J. SK, s.r.o.. K
spolupráci so spoločnosťou M. L., s.r.o. uviedol, že jeho spoločnosť si u uvedenej spoločnosti objednala
reklamnú kampaň na podujatí R., kde mali uvedené svoje logo. V rámci spolupráce dodali hostesky a
vyrábali monitoring pre spoločnosť M. L., s.r.o.. Svedok ďalej uviedol, že je konateľom spoločnosti B.

AgencySK,s.r.o.,ktorá vsúvislostisozabezpečenímpodujatia„D.G.G.A.XXXX“zabezpečovala
mediálnu kampaň. Z Textu pre moderátora - predstavenie partnerov „D. G. G. A. XXXX“ vyplýva, že
za jedného z hlavný reklamných partnerov bol označený žalobca textom V. I. - export -
import, kozmetika, autodoprava.

13. Dňa 30.09.2020 bol vypočutý svedok Ján B., bývalý konateľ spoločnosti M. L., s.r.o., ktorá sa
zaoberala kúpou a predajom reklamného priestoru. V súvislosti s muzikálom R. kúpil od
hlavného organizátora podujatia spoločnosti P. PRODUCTION, s.r.o. priestor v reklamných médiách,
v ktorých sa prezentoval tento projekt. Prostredníctvom nich sa zviditeľňovali partneri na podujatí, v
televízii a veľkoplošných obrazovkách. Na spoluprácu so žalobcom si nespomínal,

jednalo sa o prezentáciu spoločnosti na podujatí, ktorá spočívala v rôznych médiách,
týždenníkoch, bolo prezentované logo spoločnosti. Reklama podujatia prebiehala celý rok predtým, bolo
prezentované ich logo v médiách, aby sa mohli zviditeľniť. On im ponúkol iba tento reklamný priestor.
S pánom L. spolupracoval prostredníctvom spoločnosti B. J. SK, s.r.o. na projekte muzikál R., kde
poskytovala jeho spoločnosť reklamný priestor. Reklamné návrhy žalobcu sa realizovali tak, že žalobca

mu dodal svoje logo na CD alebo USB, on ho odovzdal tomu, kto robil grafický návrh v
subdodávke. Hotový grafický návrh odovzdal pánovi B., ktorý ho ďalej dával do médií.

14. O výsledku daňovej kontroly správca dane spísal protokol z daňovej kontroly zo dňa 27.11.2020,
ktorý bol spoločne s výzvou doručený žalobcovi dňa 02.12.2020.

15. Žalobcove pripomienky a dôkazy k protokolu boli prerokované dňa 09.04.2021.

16.Rozhodnutímsprávcudaneč.XXXXXXXXX/XXXXzodňa15.04.2021bolžalobcovivyrubenýrozdiel
dane v sume 3.800 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2015 z dôvodu

neuznania odpočtu DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti NOBOX
L., s.r.o. a K - production, s.r.o.. Správca dane dospel k záveru, že zdaniteľné plnenie je v skutočnosti
sponzorským odkazom, ktorý v čase dodania nebol predmetom zákona o DPH, teda nebol službou za
protihodnotu v zmysle zákona o DPH, a tým neboli naplnené ustanovenia § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH. Správca dane dospel k záveru, že uvedeným dodávateľom nevznikla daňová

povinnosť z titulu prijatia sponzorstva, keďže sponzorstvo nie je predmetom dane v zmysle § 2 ods. 1
zákona o DPH. Nebolo preukázané ani splnenie podmienky na odpočítanie dane uvedené v § 49 ods.
2 zákona o DPH, podľa ktorej platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a
služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, t.j., že prijaté (fakturované) plnenia boli
využité kontrolovaným daňovým subjektom na výstupe pre potreby jeho zdaniteľných plnení.

17. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
09.08.2021, ktorým prvostupňové rozhodnutie správu dane potvrdil stotožniac sa
so skutkovými a právnymi závermi správcu dane.18. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku
správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

19. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku
správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné
podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil

riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

20. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené
bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých

najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo
získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe
daní neprihliada.

21. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku

správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

22. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku
správcadanepreukazujeskutočnostioúkonochvykonanýchvočidaňovémusubjektu,ktorésúrozhodné

pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správcovi dane z jeho činnosti.

23. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj zákon o DPH)
predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá

koná v postavení zdaniteľnej osoby a poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v
tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

25. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

27. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame (ďalej aj zákon o reklame) podľa

tohto zákona reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe
súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na
trhu a produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu
výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním.

28. K otázke právnej povahy deklarovaných zdaniteľných plnení v zmysle sporných faktúr správny
súd pripomína, že vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti eviduje riešenie otázky rozlišovacích
kritérií medzi reklamou a sponzoringom, ide o veci sp. zn. XXS/X/XXXX, XXS/X/XXXX, XXS/XX/XXXX,
XXS/XX/XXXX, XXS/XX/XXXX, XXS/XXX/XXXX, XXS/XXX/XXXX, XXS/XXX/XXXX, XXS/XXX/XXXX,
11S/143/2019. Prejednávaná vec nevykazuje také skutkové špecifiká, aby bolo potrebné odchýliť sa od

postojov, aké už zaujal a záverov, k akým dospel v označených rozhodnutiach.29. Administratívne orgány podľa názoru správneho súdu postupovali správne, ak sa zaoberali
charakterom plnenia deklarovaného spornými faktúrami, nakoľko pri sponzorskom odkaze resp.
sponzorstve na rozdiel od reklamy by žalobca nemal právo na odpočítanie DPH.

30. Správny súd konštatuje, že v zmysle rozhodovacej činnosti SD EÚ (napr. C-530/09 zo dňa
27.10.2011) boli reklamné služby opakovane definované ako činnosť na podporu predaja, ak zahŕňa
rozširovanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii alebo kvalitách výrobku alebo služby
s cieľom zvýšiť ich predaj. Sponzoring taktiež predstavuje marketingový nástroj podnikateľa, ktorý

však obsahuje reklamnú informáciu v širšom slova zmysle. Základným účelom sponzorovania je najmä
vytvorenie dobrého mena, povesti právnickej či fyzickej osoby (tzv. goodwill). Sponzorstvo slúži skôr
k propagácii firmy, jeho primárnym cieľom nie je nabádať ku kúpe konkrétneho výrobku, tovaru alebo
služby. Sponzorský odkaz, resp. sponzoring predstavuje zvyčajne prezentáciu loga, alebo prezentáciu
výrobku skôr statického charakteru, často s uvedením, že sa jedná o sponzora. Jeho ústredným
motívom nie je presvedčiť adresáta informácie ku kúpe určitého výrobku alebo využitiu určitej služby

zdôrazňovaním kvalít produktu, porovnávaním s podobnými výrobkami alebo službami, neobsahuje ani
žiadny reklamný príbeh (nemá dynamický charakter).

31. V prejednávanej veci mala reklama poskytnutá žalobcovi predstavovať uvedenie loga žalobcu na
kultúrnych podujatiach. Takéto zverejnenie loga na kultúrnom podujatí však ani podľa názoru správneho

súdu nespĺňa kritéria reklamy. Uvedenie loga nemá vypovedaciu hodnotu k nejakému výrobku alebo
službe, ktoré žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje. Nepodáva informáciu ani o tom,
v akej oblasti žalobca podniká. Nebolo preukázané, že by sa na kultúrnom podujatí reálne prezentovala
podnikateľská činnosť žalobcu, jednotlivé produkty a služby. Dôkaz predložený svedkom Ďurinom - text
pre moderátora na podujatí „D. G. G. A. XXXX“ nebol predmetom zmluvného dojednania zo zmluvy o

reklame zo dňa 17.08.2015 a jeho skutočné odprezentovanie moderátorom nie je potvrdené žiadnym
iným dôkazom. Okrem toho správny súd si kladie otázku, či činnosť žalobcu naozaj je medzi bežnou
verejnosťou tak všeobecne známa, že by zo samotného loga bez ďalšieho diváci mali akúkoľvek aspoň
všeobecnú informáciu o produktoch a službách, ktoré žalobca poskytuje. Odpoveď na takto položenú
otázku sa javí byť negatívna.

32. V nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) zákona o reklame je potrebné zdôrazniť, že
vymedzuje všeobecne len formu reklamy. Je pritom podstatné, že akákoľvek prípustná forma reklamy
musí súvisieť s obchodnou, podnikateľkou činnosťou alebo inou zárobkovou činnosťou daného subjektu
s cieľom uplatniť jeho produkty na trhu. V danej právnej veci bola pritom spochybnená práve schopnosť

sporného plnenia uplatniť produkty žalobcu na trhu. Samotné uvedenie loga nemá vo vzťahu k predmetu
podnikania žalobcu, jeho produktom alebo službám žiadnu vypovedaciu hodnotu. Neobsahuje v tomto
ohľade ani len všeobecnú informáciu. Žiadnym spôsobom nepropaguje ich vlastnosti, neporovnáva
ich s inými produktmi, nevyzdvihuje ich kvality. Nemôže teda logicky predstavovať ani podnet k ich
kúpe, zvýšeniu ich odbytu. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona o reklame je pritom

podmienka tohto cieľu dominantná. V zásade môže ísť o akúkoľvek formu realizácie reklamy, podstatná
je jej schopnosť dosiahnuť, resp. sledovať cieľ, ktorým je uplatnenie produktov na trhu. Nie je pritom
nevyhnutne potrebné, aby daný subjekt preukazoval, že sa tak reálne stalo. Uvedená schopnosť
dosiahnuť tento cieľ musí vychádzať z objektívne existujúcich skutočností. V danej veci však žalobca
zaplatil za umiestnenie loga na kultúrnom podujatí, pričom takéto uvedenie obchodného mena žalobcu

objektívne neobsahuje žiadnu informáciu o jeho podnikateľskej činnosti, jeho produktoch a službách
a teda objektívne nemôže uplatniť produkty žalobcu na trhu. Okrem toho z dôkazov vykonaných v
daňovom konaní vyplýva, že logo žalobcu nebolo na kultúrnom podujatí jedinými uvádzaným, nakoľko
partnermi podujatí bolo viacero spoločností s rôznym obchodným a výrobným zameraním. Toto samo
o sebe znižuje šancu podať akúkoľvek konkrétnu informáciu o žalobcovi a jeho produktoch. Dokonca

je možné uviesť, že uvedené v priemernom divákovi prirodzene evokuje, že ide o sponzorov daného
podujatia. Na uvedených záveroch nič nemení skutočnosť, ak odberateľ a dodávateľská spoločnosť ich
obchodný vzťah formálne zastrešia zmluvou o reklame, nakoľko je potrebné posudzovať úkony, konanie
účastníkov zmluvného vzťahu ako aj rezultát činnosti so zreteľom na ich skutočnú povahu, úmysel
a reálny výsledok. Rovnako je akceptovateľné, ak správne orgány pri vysvetľovaní pojmov reklama

a sponzorský odkaz poukazovali na znenie zákona o vysielaní a retransmisii a rozhodovaciu činnosť
NS SR, ktorá z týchto ustanovení vychádza. Definícia reklamy a v podstate aj sponzorského odkazu
uvedená v tomto zákone reálne dopadá aj na prejednávanú vec, keď definícia vyššie uvedených pojmovje použiteľná na danú právnu situáciu, a to aj s ohľadom na výklad týchto pojmov, ktoré podal SD EÚ
vo svojej konštantnej rozhodovacej činnosti.

33. Správny súd poukazuje na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. XSžo/X/XXXX, v ktorom bol
prezentovaný záver, že „z hľadiska rozlíšenia medzi reklamou a sponzorským odkazom je dôležité
posúdiť obsah komunikátu. Posúdiť, či obsah konkrétneho komunikátu obsahuje oznam informatívneho
charakteru alebo, či už ide o údaje určené k podpore predaja, nákupu alebo prenájmu výrobku alebo
služieb, je úlohou žalovaného. Dôležité sú prostriedky, ktoré v ňom boli použité a rovnako aj určité

kvalitatívne hodnotenie konkrétneho produktu. V reklame je možné použiť subjektívne hodnotiace
komentáre, vyzdvihovanie vlastností produktu, alebo rôznymi inými formami pozitívne reklamovaný
produkt propagovať. V sponzorskom odkaze takéto výrazové prostriedky nie je možné použiť, nemôže
obsahovať typické reklamné prvky. V prípade, ak by sponzorský odkaz takéto prvky obsahoval, bolo
by tak možné obchádzať prísnejšie pravidlá, ktoré platia pre vysielanie reklamy.“ Správny súd je toho
názoru, že práve uvedené rozhodnutie podporuje závery správcu dane a žalovaného, keď NS SR de

facto konštatoval, že rozdiel medzi reklamou a sponzoringom je aj v tom, že pri reklame sa používajú
typické prostriedky na podporu predaja, nákupu alebo prenájmu výrobku a služieb, ktoré potom
naopak absentujú v sponzorskom odkaze. Dôležité sú teda prostriedky, ktoré v ňom boli použité. V
prejednávanej veci neobsahuje sporné plnenie žiadne typické prvky reklamy. Naopak vzhľadom na svoj
charakter, ako aj všetky ostatné okolnosti, je možné uzavrieť, že ide o typický sponzorský odkaz.

34. Pretože z reklamných služieb je možné uplatniť si nárok na odpočet DPH, čo má dosah na fiškálne
záujmy štátu, nie je možné daňové orgány odbiť prípadným argumentom, že
nemajú právo posudzovať spôsobilosť žalobcom zvolených prostriedkov byť účinnou reklamou. V takom
prípade by si totižto každý daňový subjekt mohol za reklamu vyhlásiť čokoľvek. Je pravda, že žiadny

príjemca reklamných služieb nemôže dopredu vedieť, aký efekt daná reklama bude mať, v akom
rozsahu ním využité reklamné služby zapôsobia a aký budú mať vplyv na ľudské správanie, resp. na
rozhodnutia zákazníkov, avšak už pri úvahách o využití reklamy na propagáciu vlastnej podnikateľskej
činnosti alebo jej výsledkov (produktov či služieb) je povinný z hľadiska obsahu a formy reklamy správať
sa ekonomicky racionálne tak, aby maximalizoval účinok reklamy. Týka sa to voľby miesta, kde má

byť reklama prezentovaná, reklamných nosičov, vizuálneho prevedenia informácie a obsahu. Reklama
by mala dať potenciálnemu zákazníkovi už pri prvom letmom vizuálnom alebo akustickom kontakte
relevantnú informáciu umožňujúcu recipientovi vytvoriť si zrozumiteľný obraz o ponúkanom produkte
alebo službe, následne (sekundárne) by mala disponovať spôsobilosťou efektívne vzbudiť u takéhoto
recipienta záujem o ponúkaný produkt alebo službu.

35. Sponzorský odkaz má funkciu informačnú, reklama má funkciu propagačnú a presvedčovaciu.
Informuje o existencii určitého konkrétneho produktu alebo služby, vyzdvihuje vlastnosti určitého
produktu alebo služby, prezentuje jeho funkcie, využiteľnosť, praktickú upotrebiteľnosť. Zo slovnej
informácie „V. I., s.r.o.“ sa recipient veľa nedozvie. Nestrháva na seba pozornosť návštevníka kultúrneho

podujatia. Práve tým, že logo, resp. obchodné meno žalobcu je zahrnuté medzi ďalších
partnerov podujatia, zhoršuje sa vnímateľnosť informácie zo strany návštevníka kultúrneho podujatia
schopnosť rýchlej percepcie informačnej hodnoty zobrazeného loga.

36. Logo môže plniť funkciu reklamy v podstate iba u veľkých spoločností, ktoré sa

vyznačujú dlhodobým, masívnym a prakticky celú spoločnosť zasahujúcim pôsobením na relevantnom
trhu (napr. Facebook) alebo tým, že ich produkty sú všade prítomné, rozšírené a známe (napr.
Coca Cola, Audi, Apple, Airbus, IKEA, ...). Aj u týchto spoločností však platí, že sa do takejto
pozície na relevantnom trhu museli v počiatkoch ich podnikateľského pôsobenia najskôr prepracovať
systematickou aplikáciou „klasických“ reklamných techník - prezentáciou konkrétnych vlastností

produktu alebo služby alebo vyzdvihovaním predností produktu alebo služby oproti konkurencii. Z
uvedeného teda možno uzavrieť, že na rozdiel od sponzorského odkazu (sponzoringu) reklama slúži
na upútanie pozornosti recipienta, vyzýva k nákupu produktu, podnecuje k využitiu určitej služby,
pozýva (vábi) k návšteve nejakého predajného miesta informovaním o existencii určitého výrobku alebo
služby a vyzdvihovaním konkrétnych doposiaľ žiadnym iným výrobcom neobjavených vlastností alebo

doposiaľ neaplikovaného spôsobu využitia (použitia) produktu alebo služby. Zvyčajne sa vymedzuje
voči existujúcej alebo potenciálnej konkurencii verbálnym využívaním rôznych superlatívov (prvý
na trhu, tradičný, najrýchlejší, najlepší, najlacnejší, najefektívnejší, bezchybný, komplexný servis,
najmodernejšiatechnológia,okamžitédodanieapod.),ktoréslovámajústrhnúťpozornosťpotenciálnychalebo už existujúcich zákazníkov na konkrétny produkt alebo službu. Nič z uvedeného však nie je možné
identifikovať v slovnom spojení „V. I., s.r.o.“ umiestnenom vo forme loga prípadne uvedenia
obchodného mena medzi ďalšími uvádzanými partnermi kultúrneho podujatia.

37. Keďže sponzorský odkaz nezakladá vo všeobecnosti právo na odpočítanie DPH, tak na uvedenú
vec nie je možné aplikovať závery, ktoré vyslovil SD EÚ vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa DPH,
podvodnéhokonaniaavedomostisubjektovotakomtopodvodnomresp.zneužívajúcomkonaní.Akteda
daňové orgány dospeli k záveru, že v prípade plnenia podľa sporných

faktúr nejde o reklamu, ale ide o sponzoring, sú tieto ich úvahy právne korektné.

38. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli
zistené žiadne porušenia zásad daňového konania dosahujúce relevanciu odôvodňujúcu konštatáciu
dôvodu na zrušenie preskúmavaných rozhodnutí v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Daňové orgány
vykonali dostatočné dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v

daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v
žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia
zo žiadneho zo žalobcom deklarovaných dôvodov a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol (§ 190 SSP).

39. Podľa § 168 veta prvá SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci
voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo
požadovať. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 168
SSP tak, že úspešnému žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne
dôvodne vynaložené trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.

40. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej

republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo

sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).