Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. október 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117224422
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117224422.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.

s.ViennaInsuranceGroup,sosídlomŠtefánikova17.81105Bratislava,IČO:31595545protižalovanej:
J. J., L.. X.X.XXXX, J. X. C.I. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenému JUDr. Petrom Zolákom, advokátom so
sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice, o zaplatenie 2.498,40 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 312,25 eura v mesačných splátkach vo výške 26
eur mesačne splatných do 15.dňa každého mesiaca počnúc od 1.11.2019 do úplného vyrovnania dlhu
pod stratou výhody splátok.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalovanej strane voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75 %, o ktorej
výške bude rozhodnúť súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.12.2017 domáhal voči žalovanej náhrady
poistného plnenia v sume 2.498,40 eura s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 17.4.2015 do
zaplatenia, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 15.1.2014 uzavrel ako poisťovateľ so žalovanou ako
poistníkom a poistenou poistnú zmluvu č. 6814626384 o povinnom zmluvnom poistení zo zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla k motorovému vozidlu evč: D. s účinnosťou
odo dňa 15.1.2014. Dňa 9.5.2014 došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil G. J.. Žalobca vyplatil
poškodenému z poistnej zmluvy v súlade so zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (Zákon o PZP) poistné plnenie vo výške 12.492 eur.
Listom zo dňa 20.3.2015 požiadal žalovanú o náhradu vyplateného poistného plnenia vo výške 2.498,40
eura, ktoré za ňu vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla s poukazom na

§ 12 ods. 1 písm. f) Zákona o PZP, podľa ktorého poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, žalovaný bol v omeškaní s platením
poistného.

2. Vo vyjadrení k výzve na zaplatenie náhrady poistného plnenia zo dňa 24.4.2015 adresovaným
právnym zástupcom žalovanej žalobcovi tento poukázal na nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej,

ktorá je slobodnou matkou s tromi deťmi a jej príjmy predstavujú iba odmenu za prácu na základe dohody
o pracovnej činnosti v sume 80 eur mesačne, výživné na deti suma 90 eur, 110 eur a 80 eur a prídavky
na deti v sume cca 66 eur, pričom sa voči nej vedie exekučné konanie na vymoženie sumy 218 eurs prísl. veriteľovi MBank SA na základe právoplatného rozsudku. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani
hnuteľné majetky, býva v byte, ktorý vlastní jej mama.

3. Žalovaná s doručeným návrhom následne nesúhlasila, pričom namietala najskôr, že vodič G. J. použil
dopravný prostriedok bez jej vedomia a proti jej vôli pri uvedenej dopravnej nehode, preto v zmysle §
430 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) nezodpovedá za vzniknutú škodu, ale zodpovedá priamo G. J..

4. Vo vyjadrení zo dňa 16.5.2019 vzniesla ďalšie námietky a to, že regresný nárok je iba sankciou za

oneskorené zaplatenie poistného, o ktorom v čase dopravnej nehody nevedela a na rozpor s dobrými
mravmi, pokiaľ by súd priznal takýto sankčný nárok voči nej s ohľadom na jej mimoriadne nepriaznivú
finančnú situáciu a to, že sa ako samoživiteľka stará o 3 maloleté deti.

5.Súdvykonaldokazovanievýsluchomžalovanej,svedkaG.J.,svedkyneC.P.,oboznámenímlistinných
dôkazov: výzva na zaplatenie náhrady poistného zo dňa 20.3.2015 vrátane návratky doručenky, poistná

zmluva č. 1070649806, záznam o dopravnej nehode zo dňa 9.5.2014, z ktorého vyplýva, že tento
záznam je podpísaný žalovanou, oznámenie OR PZ Okresný dopravný inšpektorát zo dňa 8.11.2014,
oznámenie o poistnom plnení zo dňa 30.1.2015, kde poistné plnenie je vyčíslené na sumu 12.162
eur, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 30.1.2015 na sumu 330 eur, relácia dopravnej polície
PZ o priebehu dopravnej nehody zo dňa 28.10.2014, oznámenie škodovej udalosti z havarijného

poistenia k nemu pripojené listinné dôkazy, ktoré už boli oboznamované záznam o dopravnej nehode
a oznámenie Okresného riaditeľstva PZ z 8.11.2014, odpor proti platobnému rozkazu vydanému dňa
27.2.2018 pod č.k. 19C/53/2017-33, vyjadrenie žalobkyne k tomuto odporu zo dňa 18.5.2018, vyjadrenie
žalovanej strany zo dňa 18.6.2018 vrátane návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne C.
P., stanovisko žalobkyne k tomuto podaniu z 26.9.2018, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v

Prešove, mailová komunikácia medzi žalovanou a G. J. a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 15.1.2014 uzavreli strany sporu Poistnú zmluvu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla č. 6814626384 ohľadom motorového vozidla značky G. XXX, O. E.

XXXX, R. D. s tým, že sa dohodlo ročné poistné 135 eur, ktoré bude platené štvrťročne vo výške 33,75
eura.

7. Podľa zmluvy poistné je splatné 1.dňa poistného obdobia, ktorého začiatok sa zhoduje s dňom vzniku
poistenia. Ak bolo dojednané platenie poistného v polročných, štvrťročných alebo mesačných splátkach,

následná polročná, štvrťročná alebo mesačná splátka je splatná v deň po uplynutí kalendárneho
polroka, štvrťroka alebo mesiaca od dňa zhodného s dňom vzniku poistenia alebo v deň nasledujúci po
poslednom dni obdobia, za ktoré bola uhradená predchádzajúca splátka.

8. Podľa výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy, prvý predpis poistného bol za obdobie od 15.1.2014 do

14.4.2014 vo výške 33,75 eura a bol zaplatený dňa 21.1.2014 poštovou poukážkou z adresy žalovanej.,
následný predpis za obdobie od 15.4.2014 do 14.7.2014 vo výške 33,75 eura bol zaplatený dňa
12.5.2014 prostredníctvom účtu., poistné plnenie za obdobie od 15.7.2014 do 14.1.2015 vo výške 67,50
eura bolo zaplatené 26.6.2015.

9. Dňa 9.5.2014 vodič G. J. P.J. G., N.. D. XX spôsobil s predmetným motorovým vozidlom v Orkucanoch
pri Sabinove dopravnú nehodu, výsledkom ktorej bola totálna škoda na motorovom vozidle.

10. Z priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, Okresný dopravný inšpektorát Prešov
č.p. ORPZ-PO-ODI-12-703/2014, súd zistil, že útvarom Policajného zboru bolo dňa 9.5.2014 prijaté

oznámenie o dopravnej nehode ako podozrenie z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) Zákona č. 371/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, z ktorého je podozrivý G. J., L.. XX.XX.XXXX s tým, že dňa 9.5.2014 v čase okolo 21.55 hod.
spôsobil dopravnú nehodu a to tak, že viedol osobné motorové vozidlo značky G. XXX D.-XXXBF po
ceste 1/68 v D., v miestnej časti M. smerom od B. na Prešov pri predchádzaní vozidla a následnom

zaradzovaní sa do svojho jazdného pruhu, dostal s vozidlom pravotočivej zákrute balanc, nezvládol
riadenie vozidla, následkom čoho došlo k zrážke prednej ľavej časti vozidla s ľavou prednou časťou
protiidúceho ťahača značky C. X.-XXXEI, ktorý viedol vodič I. C. s návesom značky D. X.-XXXYG. Po
zrážkevozidloodhodilodopriekopy,kdeostalostáťvsvahunapravomboku.Pridopravnejnehodedošlok zraneniu vodiča Burdeláka s práceneschopnosťou do 30 dní. Ani jeden z vodičov nepožil pred jazdou
alkoholické nápoje. Škoda na vozidle značky G. XXX bola totálna a spôsobená vo výške 4.500 eur,
škoda na ťahači MAN a návesu Schmitz bola spôsobená vo výške 11.000 eur. Zo zavinenia dopravnej

nehody je podozrivý vodič G. J. porušením ustanovenia § 9 ods. 1 a § 16 ods.1 zákona č. 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke.

11. Podľa zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 14.10.2014, ktorý priestupok prejednal npor. JUDr.
Štefan Ondrej, starší referent Okresného dopravného inšpektorátu, na otázku vyšetrovateľa, akou

rýchlosťou išiel G. J. tesne pred zrážkou, resp. pred šmykom, keď v danom úseku je najvyššia dovolená
rýchlosť 50km/hod., tento uviedol, že išiel asi 100km/hod. Na otázku vyšetrovateľa, z akého dôvodu
nerešpektoval najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy v obci, odpovedal G. J., že „z nervov“. Za predmetné
konanie mu bola uložená pokuta vo výške 400 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6
mesiacov.

12. Žalobca z poistnej udalosti uhradil poškodenému poistné plnenie vo výške 12.162 eur a vo výške
330 eur, celkom vo výške 12 492 eur.

13. Listom zo dňa 20.3.2015 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie náhrady časti poistného plnenia vo
výške 2.498,40 eura do 15 dní od doručenia výzvy, ktorú prevzala dňa 1.4.2015.

14. Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Prešove ORP-1468/SB-PO-2015 súd zistil,
že dňa 2.10.2015 dostavila sa žalobkyňa na políciu s tým, že podala vysvetlenie k dopravnej nehode
a tvrdila, že jej expriateľ prišiel do bytu v priebehu dňa 9.5.2014, kedy vo večerných hodinách ich
komunikácia bola nervózna, po hádke zobral a odišiel z bytu. O 21.30 hod. zobral bez jej vedomia kľúče

a následne s týmto vozidlom aj havaroval. Auto bolo 3.6.2014 zošrotované a 21.1.2015 som ho odhlásila
z evidencie motorových vozidiel.

15. Uznesením Obvodného oddelenia PZ v Sabinove zo dňa 15.11.2015 bola vec podozrenia z prečinu
neoprávneného požívania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Trestného zákona, ktorého

sa mal na základe tohto jej oznámenia G. J. dopustiť, odmietnuté s tým, že je nie je dôvod na začatie
trestného stíhania.

16. Na sťažnosť poškodenej proti uzneseniu Okresná prokuratúra v Prešove dňa 22.12.2015 č.
1Pn/1320/15/7707-4 rozhodla, že jej sťažnosť zamieta ako nedôvodnú, nakoľko konanie G. J.

nenapĺňalopojmovéznakyskutkovejpodstatytohtoprečinu,pretožebysamuseltentozmocniťcudzieho
motorovéhovozidlaalebohoneoprávnenepoužívať.Aksamotnážalobkyňauviedla,ževozidlopoužívali
podľa potreby, keďže žili v družskom pomere a zakúpili vozidlo spoločne, t.j. na jeho kúpu prispeli min.
rovnakým dielom, hoci G. J. tvrdil, že za vozidlo zaplatil celú sumu on a len formálne bolo napísané
na žalobkyňu, nemožno to považovať za také konanie, kedy by bol naplnený aj materiálny znak tohto

prečinu. Nie je zrejmé, či žalobkyňa dostatočne vážnym a jednoznačným spôsobom dala najavo G. J.,
že mu nedáva súhlas na ďalšiu jazdu a či dostatočným spôsobom legitimovala jednoznačný záujem na
tom, že vozidlo je jej.

17. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že si uvedomuje, že bolo poistné zaplatené neskoro, lenže o

tom nevedela, pretože peniaze dala na poistenie svojmu expriateľovi, ktorý bol vodičom predmetného
dopravného prostriedku, s ktorým aj bez jej dovolenia a bez vedomia vozidlo použil. V ten večer sa
neskutočne pohádali a bez jej dovolenia a bez jej vedomia zobral kľúče a utiekol z domu. Keď jej potom
volali, že rozbil auto, tak išla sa pozrieť na dopravnú nehodu a snažila sa mu ešte pomôcť. Má za to,
že žiadnu chybu nespravila a jediné, čo je, bolo, že oneskorene zaplatila poistné plnenie, keďže sa

domnievala, že poistku zaplatil G. J., s ktorým v tom čase žila, a s ktorým aj v tom čase spoločne užívali
predmetné motorové vozidlo. Dohodu ohľadom užívania motorového vozidla nemali. Keď žili spolu a
mal v prácu v Prešove, tak mu kľúče dala, ale s tým vedomím, že mu auto dovolila jazdiť. V ten večer mu
výslovne zakázala vziať auto, ale on kľúče zobral a keď ho ešte žiadala, aby kľúče vrátil, tak jej povedal,
že im všetkým ukáže. Domnieva sa, že dopravnú nehodu spôsobil úmyselne, lebo sa jej vyhrážal, že

napáli auto pod kamión. Dala aj trestné oznámenie za to, že jej vzal kľúče bez jej vedomia, avšak nebolo
vo veci vyhovené.18. Z výsluchu svedka G. J. súd zistil, že pred nehodou mali žiť v družskom pomere so žalobkyňou.
Vozidlo bolo zakúpené z jeho finančných prostriedkov, ale bolo napísané na žalovanú, ale pretože mal
exekúciu a auto sa kupovalo na ňu. Dával jej väčšinu svojho príjmu, platil aj šeky a platil aj povinné

zmluvné poistenie. V tom čase jej dal peniaze na povinné zmluvné poistenie, avšak mala ich použiť na
inú potrebu. V čase dopravnej nehody sa pohádali na financiách, odišiel odtiaľ, sadol do auta a chcel
odísť k mame do Prešova spať. Kľúče boli zavesené v chodbe, druhé mal vo vrecku a doklady od auta
boli vo vozidle. Vozidlo väčšinou používal on, keďže chodil do práce do Prešova.

19. Z výsluchu svedkyne C. P. súd zistil, že je bývalou priateľkou G. J.., pred dvoma rokmi sa rozišli,
predtým žili spolu zhruba rok v Anglicku. Problémy nastali z dôvodu financií, pretože jej chýbali peniaze
a bral jej peniaze. Rozprávala sa aj s jeho mamou ohľadom tejto dopravnej nehody, že čo sa stalo, a
bolo jej povedané, že sa pohádali, chcel odísť autom, žalobkyňa mu to nechcela dovoliť, postavila sa
do dverí, on napriek tomu vyskočil z okna. Sadol a nabúral auto, lebo vravel, že nechcel viacej žiť. Aj
svedkani to takto vyslovene povedal. Potvrdil jej , že napriek tomu že mu žalovaná nechcela dovoliť ísť

autom, tak urobil a s autom aj havaroval.

20. Ohľadom osobných, zárobkových a majetkových pomerov súd zistil, že žalovaná má v osobnej
starostlivosti tri maloleté deti a vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom L. J., L.. XX.X.XXXX,
ktorému je určené výživné zo strany jeho otca vo výške 90 eur mesačne, B. J., L.. XX.X.XXXX, ktorej

je určená vyživovacia povinnosť zo strany jej otca vo výške 130 eur mesačne a T. J., L.. XX.X.XXXX,
ktorému je určené výživné zo strany jeho otca vo výške 110 eur mesačne. Syn T. je celiatik a má
bezlepkovú diétu.

21. Žalovaná ku dňu 30.6.2019 pracovala v Agrobranisku s. r. o. Široké, následne do 31.12.2019 bola

zamestnaná ako predavačka v stánku Kaufland pre spoločnosť SAPA EMER s. r. o. za mzdu 2,989 eura/
hod. Má exekúciu v dôsledku pohľadávky vedenej voči RAPID LIFE. Súd zistil z predloženého rozsudku
Okresného súdu Prešov vo veci stanovenia výživného zo dňa 18.10.2018 vo veci 28P/35/2018-19,
ktorým je stanovené výživné na T. J., L.. XX.X.XXXX vo výške 130 eur mesačne, rozsudku zo dňa
5.3.2019 sp.zn. 27P/66/2018-44, v ktorom je rozhodnutie o výživnom na mal. B. J., L.. XX.X.XXXX vo

výške 130 eur mesačne, rozsudku Okresného súdu Prešov vo veci 27P/223/2011-39 z roku 2012 o
určení výživného na mal. L. J., L.. XX.X.XXXX na sumu 70 eur mesačne.

22. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

23. Predmetom konania je nárok žalobcu podľa zákona o PZP, pričom žalobca tvrdí, že mu tento nárok
vznikol v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 písm. f) tohto zákona, podľa ktorého poisťovateľ má proti
poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a v čase, keď nastala poistná udalosť, žalovaný bol v
omeškaní s platením poistného.

24.Vdanomprípadesúdkonštatuje,žesplátkapoistnéhoplneniazaobdobieod15.1.2014do14.4.2014
bola zaplatená dňa 21.1.2014, splátka splatná dňa 16.4.2014 bola však zaplatená až 12.5.2014, teda
až po dopravnej nehode. Splátka splatná 16.7.2014 bola zaplatená dňa 26.6.2015. Celkovo žalovaná
zaplatila ročné poistné vo výške 135 eur, tak ako sa dohodla.

25. Súd posudzuje zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzateľom motorového vozidla podľa
ustanovení § 427-431 Občianskeho zákonníka s tým, že vodič zodpovedá podľa § 420 Občianskeho
zákonníka, rozsah a spôsob náhrad škody upravujú ustanovenia § 442 a 449a Občianskeho zákonníka.

26. Vzťah medzi Zákonom o PZP a Občianskym zákonníkom je vzťahom osobitného a všeobecného
predpisu s poukazom na § 1 ods. 2 Zákona o PZP, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak,
vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.

27. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedené v poistnej zmluve a vzťahuje sa na
prevádzateľovmotorovéhovozidlauvedenéhovustanovení§427a431Občianskehozákonníka,vodiča
motorového vozidla, ktorý za škodu zodpovedá podľa § 420 Občianskeho zákonníka.28. Podľa judikatúry R30/2014, predpokladom vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi v zmysle §
12 ods. 1 písm. f) zákona o PZP je, že poisťovateľ vyplatil poškodenému za poistné plnenie z dôvodu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a že v čase, keď nastala poistná udalosť, bol poistník

v omeškaní s platením poistného. Nie je pri tom rozhodujúce, kto vozidlo viedol a svojím zavinením
spôsobil škodu.

29. Podľa nálezu Ústavného súdu SR z 31.januára 2019, sp.zn. IV. ÚS 377/2018, regresná náhrada
má plniť výchovný a nie likvidačný účel, a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody.

Primeranosť náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení,
či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností,
za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním osobných, zárobkových a majetkových pomerov toho, kto
škodu spôsobil. Až posúdením týchto troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná
náhrada je primeraná. Aplikácia dvoch komponentov - výšky plnenia a miery jej percentuálneho zníženia
okolností, za ktorých došlo ku škode - nie je dostatočným podkladom pre záver o primeranosti regresnej

náhrady. Je nevyhnutné aplikovať súčasne aj tretí komponent, t.j. konkrétne pomery toho, kto škodu
spôsobil, lebo len tak možno dosiahnuť účel regresnej náhrady. Skúmanie pomerov toho, kto škodu
spôsobil, umožní primerane určiť výšky regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný (odstrašujúci) účinok,
a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka - keď nenaplní svoj účel a na druhej
strane, aby nebola (ekonomicky) likvidačná.

30. Súd na pojednávaní konanom dňa 19.9.2019 vyslovil predbežný právny názor s poukazom na
vyššieuvedený nález a konštatoval, že sa jedná o prelomenie doterajšej ustálenej judikatúry, ktorá
nespochybňovala nároky poisťovne voči tomu, kto je zodpovedný v danom prípade oneskoreného
plnenia poistného.

Súd vo svetle tohto nálezu konštatuje, že je potrebné aj s prihliadnutím na osobitosti tohto prípadu,
tento prípad podriadiť ho pod zovšeobecňujúce ustanovenia tohto nálezu, a v tomto prípade skutočným
dôvodom, prečo došlo k vzniku poistného plnenia je dopravná nehoda, ktorú spôsobil G. J., pričom
z vyšetrovacieho spisu jednoznačne vyplýva, že bol zodpovedný v celom rozsahu za vznik tejto
dopravnej nehody spôsobom, akým viedol vozidlo a neprichádza do úvahy v žiadnom prípade žiadne

spoluzavinenie alebo iné okolnosti, ktoré by zmierňovali. Bol to vodič G. J., ktorý nezodpovednou
riskantnou jazdou vážne porušil dopravné predpisy a ako dôvod prekročenia rýchlosti v obci na 100 km
za hodinu uviedol, že tak urobil „z nervov“. Súd nemôže opomenúť, že za takéto všeobecné ohrozenie
pripomínajúce správanie vodiča mu bola uložená pokuta len vo výške 400 eur a zákaz činnosti na 6
mesiacov, hoci on sám sa pri dopravnej nehode vážne zranil, čo však nezmierňuje závažnosť jeho

nezodpovedného správania. Denno-denne sú občania v dopravnej premávke konfrontovaní s tým, že
vodičianedbanlivostnoujazdoumôžuichohroziťnaživoteanamajetku,alejazdiťvobci,kdejepovolená
rýchlosť 50 km za hodinu, rýchlosťou 100 km za hodinu a to z dôvodu nezvládnutej životnej situácie je
neospravedlniteľné a netolerovateľné v žiadnom ohľade. Jednoznačne za vznik dopravnej nehody, pri
ktorej došlo ku škode nielen na jeho zdraví a na vozidle, ale na škode tretej strany, ktorej bolo poskytnuté

poistné plnenie je zodpovedný vodič G. J..
Ani pri výsluchu svedok G. J. neprejavil žiaden pocit zodpovednosti za spôsobenie tejto dopravnej
nehody, práve obvinil žalovanú, že jej dal peniaze na zaplatenie poistky a táto tieto peniaze použila iným
spôsobom. Pritom každý vodič, keď sadá do motorového vozidla a používa motorové vozidlo je povinný
zistiť, či sú splnené podmienky, za ktorých môže jazdiť a zaplatenie zmluvného poistenia je jedna z

týchto podmienok. Preto takéto jeho vysvetlenie súd nemohol aj s prihliadnutím na to od neho prijať.

31. Je však ohľadom námietky žalovanej, že vozidlo bolo použité bez jej súhlasu, potrebné súhlasiť aj
so stanoviskom prokuratúry vydanom vo veci neoprávneného užívania cudzieho motorového vozidla,
keďže nie je zrejmé, či jednoznačne žalovaná prejavila svoj nesúhlas voči G. J. tak, že tento nesúhlas

on mohol považovať za dôvodný a je zrejmé, že boli spoločnými užívateľmi tohto vozidla, keď nie
spoluvlastníkmi tohto vozidla.

32. Postihové právo poisťovne vychádza z potreby a nutnosti zabezpečiť, aby prevádzatelia dopravných
prostriedkov si prípadnú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel uloženú

zákonom aj plnili., avšak je potrebné v týchto prípadoch odlíšiť, či nedošlo k uzavretiu poistnej zmluvy
vôbec alebo došlo k oneskorenému plateniu poistného plnenia z riadne uzavretej zmluvy.
Okolnosti, za ktorých došlo k vzniku dopravnej nehody javia sa pre spoluzodpovednosť na jednej strane
žalovanej, tak aj svedka J. takými, pre ktoré by svedok J. mal znášať 75 % zodpovednosti a žalovanáiba 25 % zodpovednosti. Preto sa súdu javí, že v danom prípade žalovať za poistené plnenie, resp. za
regresný nárok aj keď len vo výške 20 % z toho, čo žalobca zaplatil ako náhradu škody je voči žalovanej
neprimerané a nedôvodné, hoci dôvodí, že si nárokuje 20 % zo skutočne vyplatenej škody.

Súd súhlasí s tvrdením žalobca, že určenie výšky regresného nároku v prípade náhrady poistného
je v zmysle zákona ponechané na uváženie žalobkyne, pričom táto uplatňuje výšku regresného
nároku v závislosti od závažnosti porušenia právnej povinnosti., ale potom žalobca musí zvážiť všetky
okolnosti prípadu a aj závažnosť porušenia právnej povinnosti tých, ktorí by mali znášať následky
nezodpovednosti voči zákonu.

Žalobca však sa rozhodol preniesť výlučne zodpovednosť za tento regresný nárok na žalovanú, pričom
žalovaná porušila jedine to ustanovenie, že bola v omeškaní s platením zákonného poistenia., napokon
poistné plnenie v zmluvne dohodnutej výške aj zaplatila.
Vodiča G. J., ktorý všeobecne ohrozujúcou jazdou, spôsobil dopravnú nehodu a škodu sa rozhodol
nežalovať a žalovanú, ktorá oneskorene zaplatila poistné žalovať o 20% poistného plnenia, ktoré
prevyšuje zmluvne dohodnuté poistenie vo výške 135 eur ročne skoro 22 násobne., a to je neprimerané

a súd takémuto nároku poskytnúť právnu ochranu nemôže.

33. Súd preto vzhliadol k tomu, že primeraná výška postihu by bola vo výške 25% z uplatneného nároku
a vzhľadom k nepriaznivej osobnej finančnej situácii žalovanej znížil tento nárok a považuje tento nárok

za dôvodný s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu len vo výške 312,25 eura, čo predstavuje sumu v
polovici sumy predstavujúcej 25% z nároku, ktorý by bol voči nej dôvodný, a s ktorou sumou aj žalovaná
súhlasila.

34. Súd jej zároveň povolil splácať tento dlh v mesačných splátkach vo výške 26 eur splatných od

1.11.2019 do úplného vyrovnania dlhu podľa ustanovenia § 232 ods. 4 CSP.

35. Súd poukazuje na to, že v opačnom prípade by pre žalovanú takýto regres mal veľmi nepriaznivé
následky na zabezpečenie výživy jej rodiny a troch maloletých detí, o ktoré sa ako samoživiteľka stará.

36. Preto súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá

na náhradu trov konania právo.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38.Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu súd priznal žalovanej strane voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v percentuálnom vyjadrení 75%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné

uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).