Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. marec 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/74/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200225
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3021200225.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov

JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu:
G., s. r. o., so sídlom C. XX, XXX XX T. - mestská časť S.,
IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, so sídlom Potočná 169/85, 909
01 Skalica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974
01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
18. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal prieskumu a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.05.2021, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správne
daní (daňový poriadok) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 04.12.2020, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi určený rozdiel
dane z pridanej hodnoty v sume 16.000,00 eur za zdaňovacie obdobie november 2018. Správca dane
neuznal odpočty DPH z faktúr od dodávateľa L., s.r.o. č. XXXXXXXX zo dňa 29.11.2018 základ dane
30.000,00 eur za poskytnutie služieb - technologický postup údržby tunela T. na základe Zmluvy zo

dňa 09.07.2018 a faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 30.11.2018, základ dane 50.000,00 eur za poskytnutie
služieb - pretransformovanie súradníc na základe Zmluvy zo dňa 02.05.2018. Dôvodom neuznania
odpočtov DPH bolo nepreukázanie dodania fakturovaných služieb dodávateľom uvedeným na sporných
faktúrach, ktorému preto nevznikla daňová povinnosť oprávňujúca žalobcu na odpočet fakturovanej
DPH .

2. Žalobca v správnej žalobe namietal nezákonné prenášanie dôkazného bremena, keď správca dane

vyžadoval preukázať skutočnosti, na ktoré nemal žiaden vplyv a týkali sa jeho subdodávateľov a
preto nepredstavovali jeho dôkaznú povinnosť. Dôkazy v jeho prospech správca dane opomínal alebo
interpretoval v jeho neprospech, v dôsledku čoho je vykonané dokazovanie neúplné. Mal za to, že
uniesol dôkazné bremeno a preukázal dodanie služieb v súlade so spornými faktúrami. Nesúhlasil s
konštatovaním správcu dane o nedostatočnom preverení si obchodného partnera.

3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol správnu žalobu zamietnuť. Poukázal, že fakturovaný

dodávateľ nebol spracovateľom fakturovaných služieb a preukázaní subdodávatelia spoločnosti L., s.r.o.
nevykazovalireálnuekonomickúčinnosť.AksižalobcariadnepreverilspoločnosťL.,s.r.o.,muselvedieť,
že požadované služby spoločnosť nedodá. Žalobca pri výbere obchodného partnera musí pristupovať s
maximálnou opatrnosťou, inak riskuje, že bude mať problém so splnením dôkaznej povinnosti. Poprel,že by rozšíril dôkazné bremeno žalobcu aj na skutočnosti týkajúce sa spoločností, s ktorými nebol v
obchodnom vzťahu.

4. V podanej replike žalobca zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych
orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými
je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP) a dospel k záveru, že správnej žalobe

nie je možné priznať úspech.

6. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil tieto
skutočnosti:

7. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

november 2018. Daňová kontrola sa začala dňa 07.03.2019.

8. V daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za november 2018 žalobca priznal vlastnú daňovú
povinnosť 370,00 eur a uplatnil odpočet DPH v sume 15.800,00 eur.

9. Správca dane neuznal odpočty DPH z faktúr od dodávateľa L., s.r.o. č. XXXXXXXX zo dňa 29.11.2018
srovnakýmdátumomdodaniaazákladdane30.000,00eurzaposkytnutieslužieb-technologickýpostup
údržby tunela T. na základe Zmluvy zo dňa 09.07.2018 a faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 30.11.2018,
základ dane 50.000,00 eur za poskytnutie služieb - pretransformovanie súradníc na základe Zmluvy zo
dňa 02.05.2018.

10. Podľa akceptačného protokolu k zmluve zo dňa 09.07.2018 žalobca fakturované služby súvisiace
s tunelom T. prevzal dňa 26.11.2018.

11. Konateľ spoločnosti L., s.r.o., Ing. S. U. dňa 24.04.2019 vypovedal, že fakturované služby

zabezpečila cez subdodávateľov. Technologický postup údržby tunela T. dodala spoločnosť E. B.,
s.r.o. formou audiovizuálneho projektu. Pretransformovanie súradníc dodala zase spoločnosť E., s.r.o.
Výsledky prác boli dodané na USB nosiči.

12. Splnomocnená zástupkyňa spoločnosti E. B., s.r.o. H. H. dňa 19.06.2019 potvrdila dodanie

zdaniteľných služieb, konkrétne modelu opráv tunela T. vypracovaný konateľom spoločnosti, ktoré
fakturovala spoločnosti L., s.r.o. faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 29.11.2018 v hodnote 36.000,00 eur aj
s DPH.

13. Spoločnosť E., s.r.o. ako aj jej konateľ, občan Českej republiky, boli pre správcu dane nekontaktní.

Posledné daňové priznanie k DPH podala za marec 2018 a k dani z príjmu právnických osôb za rok
2016. Ku koncu roka 2018 jej bola zrušená z úradnej moci registrácia platiteľa DPH.

14. Žalobca v písomných podaniach zo dňa 19.09.2019 a 03.10.2019 objasnil, že služby fakturované
faktúrou č. XXXXXXXX boli následne dodané spoločnosti F. C. J., a.s., ktorej bola vystavená faktúra č.

XXXXXXXX zodňa28.11.2018. KfaktúrebolpriloženýpreberacíaakceptačnýprotokolXX-C.-XXXXXX
podpísaný odberateľom dňa 28.11.2018 a žalobcom dňa 14.11.2018. Služby fakturované faktúrou č.
XXXXXXXX, ktoré spočívali v zmene dizajnu používateľského rozhrania technologickej G. platformy
H. G. a jej testovania, boli ďalej dodané spoločnostiam O., a.s. a N. Q., s.r.o.. Posledná menovaná
spoločnosť uvedené produkty predala spoločnosti O., a.s. a tá W. J. S., a.s.

15. Konateľ spoločnosti L., s.r.o. Ing. S. U. dňa 06.12.2019 vypovedal, že služby od spoločnosti E. B.,
s.r.o., ktorej konateľ E. H. bol odborne spôsobilý dodať predmet fakturácie, prevzal na USB kľúči. Na
spoločnosť E., s.r.o. sa nakontaktoval cez známeho S. P.. O spoločnosti si nič nezisťoval, ani s ňou
priamo nekomunikoval, stačilo mu slovo kamaráta P., od ktorého aj prevzal faktúru a ktorému odovzdal

objednávku na fakturované služby. Práce prevzal na USB kľúči a na CD nosiči.

16. Spoločnosť K., a.s. nepotvrdila, že majiteľom účtu na faktúre od spoločnosti E., s.r.o. je menovaná
spoločnosť.17. Žalobca v odpovedi zo dňa 04.02.2020 uviedol, že subdodávateľské spoločnosti dodávateľa
nepozná, pričom následne dodal, že spoločnosť E. B., s.r.o. pozná. Pri podpisovaní zmlúv nemal

vedomosť, že spoločnosť L., s.r.o. nedokáže sama vypracovať požadované projekty.

18. Výsledky daňovej kontroly boli zhrnuté do protokolu z daňovej kontroly zo dňa 11.02.2020.

19. Svedok E. Z. dňa 27.05.2020 vypovedal, že je disponentom účtu uvedeného na faktúre spoločnosti

E., s.r.o. Vo vzťahu k spoločnosti E., s.r.o. zabezpečoval účet pre Ing. P., ktorý riadil činnosť spoločnosti
E., s.r.o. a ktorý mu zadával pokyny na disponovanie s bankovým účtom.

20. Bývalá manželka nebohého konateľa E. H., F. H. nevedela nič o činnosti spoločnosti E. B., s.r.o.
Spoločnosť L., s.r.o. nepoznala, ale poznala jej konateľa S. U.. Žalobcu a jej konateľa nepoznala.

21. Svedkyňa Ing. H. H. dňa 03.07.2020 vypovedala, že v období od jesene 2017 do mája 2019
bola splnomocnená pripravovať a vystavovať faktúry spoločnosti E. B., s.r.o. Spoločnosť nemala
zamestnancov.PotvrdilaobchodnúspoluprácusospoločnosťouL.,s.r.o.Dokladyoekonomickejčinnosti
spoločnosti nepredložila, nakoľko ich mala odovzdať bratovi a nevie, kde sa v súčasnosti nachádzajú.

22.BývaláúčtovníčkaspoločnostiE.B.,s.r.o.Ing.T.M.počaspojednávaniadňa04.08.2020vypovedala,
že pracovala pre spoločnosť do polovice roka 2018, kedy začali problémy. Počas jej pôsobenia
spoločnosť bola ekonomicky činná. Po ukončení spolupráce účtovníctvo odovzdala H. H.. Spoločnosť
L., s.r.o. nepoznala.

23. Správca dane ďalej zistil, že žalobca koncom roka 2018 priamo obchodoval aj so spoločnosťou E.
B., s.r.o., ktorej v januári 2019 uhradil na jej účet dve platby.

24. Na podklade kontrolných zistení správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie zo dňa 04.12.2020,
ktorým bol vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2018 z vyššie uvedených dôvodov.

25. Žalovaný na podklade odvolania žalobcu sa v napadnutom rozhodnutí zo dňa 18.05.2021 stotožnil
so skutkovým a právnym posúdením veci správcom dane. Mal za to, že z dôvodu, že nebolo preukázané
dodanie fakturovaného plnenia spoločnosťou L., s.r.o., ktorej preto nemohla vzniknúť daňová povinnosť
z dôvodu len fakturovaného dodania, žalobcovi následne nevznikol nárok na odpočet DPH na vstupe

podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.

26. V konaní pred správnym súdom konateľ žalobcu Ing. R. J. uviedol, že dodávateľská spoločnosť L.,
s.r.o. pre neho robila niekoľko rokov a opakovane, čím si ju preveril dlhodobou spoluprácou.

27. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým
subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak
ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy
daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú

k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

28. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku
správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

29. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú

realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.30. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku
daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa

osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu
daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

31. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku

správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

32. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku
správcadanepreukazujeskutočnostioúkonochvykonanýchvočidaňovémusubjektu,ktorésúrozhodné
pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe

správcovi dane z jeho činnosti.

33. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku
ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

34. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká

platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

35. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku

z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

36. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.

37. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

38. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

39. V prejednávanom prípade vzhľadom na obsah žalobných dôvodov medzi účastníkmi konania
zostalo sporným neuznanie nároku žalobcu na odpočet DPH uvedenej na sporných faktúrach
od dodávateľskej spoločnosti L., s.r.o. vzhľadom na nepreukázanie dodania zdaniteľného plnenia

fakturovaným dodávateľom a nesplnenie podmienok podľa § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 zákona o dani
o DPH.

40.Správnysúdpopreskúmanízákonnostinapadnutéhorozhodnutiaakonania,ktorémupredchádzalo,
dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol postačujúce

dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, úplne a presne
zistil skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady
a dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že z vykonaného dokazovania nebola potvrdená
vierohodnosť účasti fakturovaného dodávateľa na deklarovaných obchodoch, tak ako je uvedené na
sporných faktúrach, je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou. Už

samotné zistenie, že fakturovaný dodávateľ v preverovanom zdaniteľnom období nemal personálne a
materiálne predpoklady na realizáciu dohodnutých dodávok, jednoznačne vyvoláva vážne pochybnosti
o reálnosti dodávok tovaru podľa sporných faktúr. Správca dane nemal ani možnosť preveriť reálnosť
zdaniteľných plnení a ekonomickú činnosť deklarovaných subdodávateľov. Spoločnosť E. B., s.r.o.nepredložila správcovi dane firemnú dokumentáciu aj napriek skutočnosti, že bývalá účtovníčka
odovzdala agendu Ing. H. H., ktorá až do mája 2019 bola splnomocnená na prípravu a vystavovanie
faktúr. Za povšimnutie stojí aj fakt, že aj napriek dlhoročnej overenej spolupráci žalobcu s fakturovaným

dodávateľom, ku koncu roka žalobca obchodoval aj priamo so spoločnosťou E. B., s.r.o., čo vyvoláva
otázky o ekonomickej dôvodnosti spolupráce žalobcu a spoločnosti L., s.r.o. Pochybnosti správcu dane
podporuje aj skutočnosť, že fakturované plnenie súvisiace s prácami na tuneli T. spoločnosť L., s.r.o.
odovzdala žalobcovi už dňa 26.11.2018, hoci subdodávateľská spoločnosť deklarovala jeho dodanie
spoločnosti L., s.r.o. až dňa 29.11.2018, a to za rovnakú cenu ako fakturovala spoločnosť L., s.r.o

žalobcovi,čobyznamenalo,žespoločnosťL.,s.r.o.pritomtoobchodenevykázalažiadenzisk.Kontrolné
zistenia spochybňujú aj dodanie služieb od spoločnosti E., s.r.o. Bolo preukázané, že menovaná
spoločnosť je nekontaktná a tak v rozhodnom období ako aj dlhodobo pred ním už nedeklarovala žiadnu
ekonomickú činnosť. Na spornej faktúre, ktorú mala vystaviť spoločnosť E., s.r.o., figuruje číslo účtu,
ktorý nie je na ňu evidovaný. V tomto prípade dodávateľ L., s.r.o. dosiahol len minimálny zisk, nakoľko
na strane vstupu bola obstarávacia cena 49.000,00 bez DPH a na strane výstupu bola fakturovaná len

nepatrne vyššia suma, 50.000,00 bez DPH.

41. Podľa názoru správneho súdu výsledky dokazovania založené na vyššie uvedených skutočnostiach
jednoznačnesvedčiaotom,žežalobcanepreukázal,žezdaniteľnéobchodybolivykonanéfakturovaným
dodávateľom tak, ako je deklarované na sporných faktúrach, nakoľko nebolo vierohodne preukázané

ani ich dodanie subdodávateľskými spoločnosťami. Správnymi orgánmi zabezpečené dôkazy preto
jednoznačne vyvolávajú dôvodné pochybnosti o reálnosti zdaniteľných obchodov podľa sporných faktúr,
čím sa výsledky dokazovania stali zákonným podkladom pre nepriznanie nároku na odpočet DPH zo
sporných faktúr pre nesplnenie podmienok podľa § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 zákona o DPH.

42. V danom prípade žalobca neposkytol žiaden relevantný dôkaz a ani správcovi dane sa aj napriek
vykonanému dokazovaniu nepodarilo zaobstarať také dôkazy, ktoré by preukázali, že plnenia boli od
fakturovaného dodávateľa. Svedkovia síce dodanie služieb formálne potvrdili, ale tieto tvrdenia boli
v rozpore s už vykonanými dôkazmi, resp. neboli podložené vierohodnými dokladmi postačujúcimi
na odstránenie pochybností správcu dane. Preto pri absencii akéhokoľvek relevantného dôkazu o

skutočnom poskytnutí fakturovaných služieb vyššie uvedeným dodávateľom, nemožno považovať
spornéfaktúry,dokladyoichúhradealeboostatnépísomnédokladyzapresvedčivýdôkaznýprostriedok,
že dodania sa realizovali vo faktúre deklarovaným spôsobom.

43. Treba zdôrazniť, že dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca).

Správca dane dokazovanie len vykonáva a vedie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane. Správny súd konštatuje, že je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie
a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť,
dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to
predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane

v priebehu konania k dispozícii. V prejednávanom prípade si daňové orgány zabezpečili dostatočné
množstvo dôkazov získaných v rámci daňovej kontroly, resp. aj nasledujúceho daňového konania, tieto
v rámci aplikovania správnej úvahy riadne vyhodnotili, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

44. Preto pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa toho, kto a v akom rozsahu znáša v daňovom
konaní dôkazné bremeno, správny súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok
na odpočet DPH, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené, a to
práve osobou uvedenou na faktúre. Samotné faktúry alebo ostatné písomné doklady od dodávateľa
sú len formálnou podmienkou uplatnenia odpočtu DPH, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom

reálneho plnenia. Rovnako tak zaúčtovanie predmetných faktúr ešte nezakladá nárok na odpočet
DPH zaplatenej na vstupe. Ak daňové a účtovné doklady (faktúry, zmluvy, doklady o úhrade a pod.)
neodrážajúmateriálneplnenieabolivystavenébezskutkovejpodstaty,nemôžebyťžalobcovinazáklade
takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na zníženie
daňovej povinnosti. Preto bolo základnou povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu preukázať, že

na uplatnenie tohto práva má právny nárok. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s
využitíminštitútudaňovejkontrolyzisťovaťapreverovaťskutočnostirozhodnépresprávneurčeniedane.
Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod,
bolo na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok naodpočítaniedane.Vtejtosúvislostisprávnysúdpoukazujenarozsiahluavšeobecnedostupnújudikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa rozsahu dokazovania v daňovom konaní, otázky
dôkazného bremena a jeho prípadného rozloženia medzi správcu dane a daňový subjekt. Z nej vyplýva

najmä to, že dôkazná povinnosť v daňovom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt (2Sžf/4/2009,
5Sžf/11/2014). Na preukázanie reálneho (nie fiktívneho) uskutočnenia zdaniteľného plnenia nie je
postačujúca iba formálna existencia faktúry (8Sžf/51/2010). Je na správcovi dane, aby s poukazom
na konkrétny predmet daňového konania vymedzil potrebný rozsah dokazovania (4Sžf/84/2012,
4Sžf/74/2015). Ak počas prebiehajúceho dokazovania s ohľadom na zistené objektívne skutočnosti

sa niektoré tvrdenia žalobcu správcovi dane javia ako pochybné, spochybnené, resp. nedostatočne
preukázané, a túto pochybnosť správca dane daňovému subjektu zrozumiteľne oznámi a riadne vecne
zdôvodní, t.j. procesne korektne spochybní tvrdenia daňového subjektu (1Sžf/81/2015), je tu procesná
povinnosť daňového subjektu obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie (3Sžf/26/2016). V
prípade, že u obchodných partnerov kontrolovaného daňového subjektu dôjde plynutím času k
zmenám spôsobujúcim dodatočnú nemožnosť preveriť u nich uskutočnenie zdaniteľných plnení

(prevody obchodných podielov, nekontaktnosť štatutárnych zástupcov, zánik dodávateľa zlúčením s
inou spoločnosťou a pod.), nespôsobuje táto skutočnosť presun dôkazného bremena na správcu dane
(1Sžf/4/2016).

45. Správny súd zastáva názor, že správca dane oprávnene a správne zameral a rozšíril dokazovanie aj

na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t.j. aj na právne vzťahy dodávateľov
deklarovaných na sporných faktúrach s ich dodávateľmi, majúc na vedomí, že žalobcu nemožno v tomto
smere zaťažiť dôkazným bremenom, nakoľko dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne.
Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako ani z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva,
že by správne orgány od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek

daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. Samotná skutočnosť, že tieto doklady boli
preverované ako i iné súvisiace daňové a účtovné doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení
medzi obchodnými partnermi neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v prejednávanej veci takéto
daňové doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. Správca dane mal právo preveriť existenciu
zdaniteľných obchodov, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nemal však

povinnosť žalobcovi oznamovať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť
vovzťahukichobsahubolavyhodnotenímvýsledkovrozsiahlehodokazovaniaspochybnená,preukázať
pravdivosť svojich tvrdení, že sa obchody tak, ako boli faktúrami deklarované, skutočne realizovali.

46. Možno preto zhrnúť, že v súdenom prípade dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, ktorý si odpočítal

DPH zaplatenú na vstupe, a preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje v súlade so
zákonnými podmienkami a v súlade so skutočnosťou. Správca dane následne verifikoval skutočnosti a
doklady predložené žalobcom, od ktorého bolo možné spravodlivo požadovať preukazovanie len tých
skutočností, ktoré mohol reálne ovplyvniť, lebo boli v jeho právnej sfére vplyvu, a na ktoré sa viaže jeho
dôkazné bremeno.

47. S poukazom na uvedené skutočnosti správny súd vyhodnotil námietku žalobcu čo do rozloženia
dôkazného bremena za nedôvodnú. Bol to práve správca dane, ktorý v súlade s § 46 ods. 5 a 24 ods. 2
daňového poriadku vlastným aktívnym preverovaním a dokazovaním a na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu spochybnil uskutočnenie zdaniteľných obchodov fakturovaným dodávateľom, čím sa

dôkazné bremeno presunulo na žalobcu, ktorý preukázané pochybnosti o skutočnom dodaní tovaru
vyššie uvedeným dodávateľom nevyvrátil.

48. Správny súd s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora EÚ uvádza, že v rámci boja proti
podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam, ktorý je uznaný a podporovaný Smernicou Rady

2006/112/ES, prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, resp. v
súdenom prípade právo na zníženie základu dane, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže,
že toto právo sa uplatňuje podvodne a ak sa nepotvrdí, že by sa zdaniteľné plnenia uskutočnili tak,
ako to vyplýva zo sporných faktúr. Správny súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že
v danej veci sa rovnako nejedná o založenie systému zodpovednosti bez zavinenia, ktorý prekračuje

rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií. Správne orgány postupovali v súlade s výkladom
súdneho dvora, keď posúdili mieru zapojenia žalobcu do podvodného, resp. zneužívajúceho konania a
uplatnenú DPH mu nepriznali. Žalobca je povinný vykonať všetky opatrenia, aby zamedzil svojej účasti
na podvodnom alebo zneužívajúcom konaní iných subjektov, vrátanie preverenia obchodných partnerov,čo sa v prejednávanom prípade nestalo. Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne
požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na zníženie daňového základu na zabezpečenie,
aby jej plnenia neboli poznačené neoprávneným uplatňovaním práva zo strany predchádzajúceho

subjektu, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu vo veci samej. Tu treba zdôrazniť
základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je
základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny
orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ
napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s

ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú,
napr. nepreverenie si fakturovaného dodávateľa, o ktorom žalobca uviedol, že pri podpisovaní zmlúv
nemal vedomosť, že spoločnosť L., s.r.o. nedokáže sama vypracovať požadované projekty, potom
v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 265 Obchodného
zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým
subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 daňového poriadku

oprávnené. Za zmienku stojí aj iné vyjadrenie žalobcu na pojednávaní pred správnym súdom, že
dodávateľská spoločnosť L., s.r.o. pre neho robila niekoľko rokov a opakovane, čím si ju preveril
dlhodobou spoluprácou. Ak by teda správny súd mal prihliadať aj na toto vyjadrenie žalobcu, ktoré je
v rozpore s jeho vyjadrením z daňového konania, a ak teda vedel, že objednané služby mu osobne
nedodáspoločnosťL.,s.r.o.,bolojehopovinnosťouajvzhľadomnacharakterprácpreveriťsispôsobilosť

toho, kto ich reálne vykoná. Za týchto okolností možno prisvedčiť názoru správnych orgánov, že žalobca
nekonal s odbornou starostlivosťou, čím sa vystavil riziku neunesenia dôkazného bremena, čo je aj
tento prejednávaný prípad. Možno preto uzavrieť, že vzhľadom na závažnosť a odbornú náročnosť
fakturovaných služieb nie je na mieste, aby sa žalobca neinformoval na odborný substrát dodávateľa,
resp. že na obchodnú spoluprácu oslovil niekoho, kto to negarantuje.

49. Zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku nezodpovedá konanie podnikateľa, ktorý
si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska oprávnenosti zastupovania konkrétnou osobou,
dôveryhodnosti, poctivosti, schopnosti splniť si zmluvný záväzok, nepreverí si, či prevzatá dodávka
skutočne pochádza od zmluvného dodávateľa. Plnenia, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých

obchodných podmienok, resp. u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len
s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového
práva. Možno preto na základe uvedeného výkladu dospieť k záveru, že žalobca nevyužil všetky
rozumné prostriedky, ktoré mohol a mal využiť, aby zabránil svojej účasti na konaní smerujúcom
k získaniu neoprávnenej daňovej výhody. Jeho konanie, ktorému možno pričítať minimálne formu

nedbanlivostného zavinenia, tak založilo jeho vedomú účasť na zneužívajúcom konaní.

50. Vo vzťahu k spochybneniu identity skutočného dodávateľa žalobcu správcom dane v predmetnom
daňovom konaní považuje správny súd za potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/94/2014 zo dňa 29.02.2016, v ktorom bol vyjadrený nasledovný

názor: „Právo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné
plnenia boli uskutočnené osobou uvedenou vo faktúrach. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. V
preverovaných prípadoch, vzhľadom na zistené skutočnosti, došlo k pochybnostiam ohľadom reálneho
dodania plnení uskutočnených osobou uvedenou na daňových dokladoch. Keďže v daňovom konaní leží
dôkazné bremeno na daňovom subjekte, je na ňom, aby bez všetkých pochybností, v prípade následnej

daňovej kontroly preukázal deklarované skutočnosti, aj s určitým časovým odstupom. Najvyšší súd
Slovenskej republiky rešpektuje rozsudok ESD Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11,
ako aj ostatných obdobných záverov vydaných ESD, ktoré zaujímajú stanovisko k možnosti daňového
subjektu sledovať zákonnosť výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Tieto závery
sa však týkajú len vzdialenejších dodávateľov v reťazci, ktorí priamo nerealizujú obchodnú transakciu

ako bezprostrední dodávatelia preverovaného daňového subjektu. Subjekt, u ktorého sa vyskytujú
pochybnostialebonezrovnalosti,ktorénekorešpondujúsúdajmideklarovanýmipreverovanýmdaňovým
subjektom, ktorý s ním konal a bol priamo účastný deklarovaného zdaniteľného plnenia, nemá možnosť
obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z
danej obchodnej transakcie, nakoľko bol sám spoluaktérom tejto transakcie a bolo jeho povinnosťou

zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti
uplatnenia DPH.“51. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má aj správny súd za to, že žalobcovi nevznikol
nárok na odpočet DPH uvedenej na sporných faktúrach od spoločnosti L., s.r.o., nakoľko vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané dodanie fakturovaných služieb práve touto spoločnosťou. V súdenej

veci žalobca nepreukázal, že by mu fakturované služby dodal dodávateľ uvedený na sporných faktúrach,
ktorému len z tohto dôvodu (uvedenie DPH na faktúrach a nie z dôvodu skutočného dodania) nemohla
vzniknúť daňová povinnosť podmieňujúca vznik nároku žalobcu na odpočet DPH. Správca dane preto
postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH, ak nepriznal žalobcovi nárok na
odpočet fakturovanej DPH s cieľom znížiť si daňovú povinnosť na výstupe.

52. Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania možno konštatovať, že skutkový a právny záver,
ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia
a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami daňového poriadku a zákona o
DPH. Správny súd nezistil žiadne porušenia zásad daňového konania, pričom daňové orgány vykonali
riadne dokazovanie a prihliadli na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov

správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutých
rozhodnutí, nakoľko preskúmavané rozhodnutie žalovaného vrátane postupu, ktorý predchádzal ich
vydaniu, je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).

53. Podľa § 168 veta prvá SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci

voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo
požadovať.

54. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP tak, že
úspešnému žalovanému súd náhradu trov nepriznal, nakoľko neboli zistené žiadne spravodlivé dôvody

na ich priznanie a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil.

55. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo

dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.