Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, November 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/74/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811211549
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8811211549.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu I.K.. B. H.B., M.. S., T.. XX.X.XXXX,
H. Ž. Č.. XX proti žalovanému: Slovenská republika, zast.: Slovenský pozemkový fond, Búdková cesta
36, 817 47 Bratislava 11, o určenie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam do dedičstva, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 3C/278/2011-224, zo dňa

01.03.2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej
inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto:

I. Súd u r č u j e, že spoluvlastnícky podiel v pomere X/XX Y. parcele J.-Y. Č.. XXX/XXX - trvalé trávnaté
porasty o výmere XXXX I., zapísanej na LV č. XXX k.ú. B. I. a spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XX k
parcele J.-Y. Č.. XXX/XXX - trvalé trávnaté porasty o výmere XXXXXX I., k parcele J.-Y. Č.. XXX/XXX
- orná pôda o výmere XXXX I., parcele J.-Y. Č.. XXX/XXX - orná pôda o výmere XXXXX I., parcele J.-
Y. Č.. XXX/XXX - trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX I., parcele J.-Y. Č.. XXX/XXX - trvalé trávnaté
porasty o výmere XXXX I., parcele J.-Y. Č.. XXX/XXX - orná pôda o výmere XXXXX I., parcele č. XXX/

XXX, opravuje sa protokolácia, parcele J.-Y. Č.. XXX/ XXX - trvalé trávnaté porasty o výmere XXXXXX
I., parcele J.-Y. Č.. XXX/XXX - lesné pozemky o výmere XXXXX I., parcele J.-Y. Č.. XXX/XXX - ostatné
plochy o výmere XXXXX I., parcele J.-Y. Č.. XXX/XXX- trvalé trávnaté porasty o výmere XXXXXX I.,
zapísaným na LV č. XXX k.ú. B. I. patria do dedičstva po nebohej U. S., M.. G., T.. XX.X.XXXX, F.
XX.X.XXXX, T. H. Ž. Č.. XX, XXX XX.

II. Žalobkyni sa priznávajú trovy konania v celom rozsahu, o ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala rozhodnutia,
tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku z toho dôvodu, že jej nebohá matka U. S.B., M.. G.
sa stala vlastníčkou všetkých pozemkov, ktoré mali v katastri Ž.Z. a B. I. manželia I. na svojom mene,

predtým než sa natrvalo odsťahovali a žili v USA. Matka žalobkyne U. S., M.. G. bola vlastná sestra I.
I., M.. G. s tým, že sestra nebohej matky spolu aj s manželom darovali svoje nehnuteľnosti a podiely
na nehnuteľnostiach nebohej matke U. S., M.. G.. Takto jej darovali všetky pozemky, ktoré vlastnili na
Slovensku a to aj vrátane ich pasienkových podielov. Žalobkyňa uviedla, že nemá k dispozícii darovaciu
zmluvu zo dňa 11.9.1948, ktorou v O. darovali I. svoje pozemky a podiely v pasienkovej spoločnosti
nebohej matke žalobkyne. Tak sa stalo, že podiely I. I. sú zapísané v prospech G. M. a spravuje ich

Slovenský pozemkový fond. Nebohý I. I. daroval svoje nehnuteľnosti a podiely na nehnuteľnostiach v
katastri v Obci Ž. a B. I. nebohej matke žalobkyne z toho dôvodu, že boli blízki príbuzní, bol to jej švagora keďže sa chcel odsťahovať do USA a vedel, že sa už nikdy nevráti, tak preto došlo k darovaniu.
Žalobkyňa sa pokúšala vykonať nápravu v rámci konania o registri obnovenej evidencie pozemkov a
žiadala, aby spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/XX, ktorý má zapísaný I. I., bol zapísaný ako vlastníctvo

nebohej matky žalobkyne. Správa katastra D. T..U.., rozhodnutím zo dňa 4.4.2007 jej návrh zamietla.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s tým, že ju považuje ne nedôvodnú a s tým, že žalobkyňa
nepreukázala naliehavý právny záujem na podanie takejto žaloby. Ďalej poukázal na to, že v nevyužití
možnosti domáhať sa reštitučného nároku v zákonnej lehote, podľa uvedených reštitučných predpisov,

došlo k nezvratnému zániku (preklúzii) práva a tým k nemožnosti dosiahnuť revíziu krokov štátu,
urobených v rozhodnom období.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 10.09.2013 žalobe žalobkyne
vyhovel s tým, že o trovách konania rozhodne súd, až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

5. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 22.12.2015 zrušil vyššie uvedený rozsudok súdu prvého
stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že právna predchodkyňa žalobkyne
uzavrela ďalšie manželstvo s N. S., nadobudla vlastnícke právo k podielu na nehnuteľnostiach, ktoré

sú predmetom tohto konania na základe vydržania, s tým, že k začiatku vydržacej lehoty došlo vtedy,
keď manželia I. odišli do O. niekedy okolo roku 1932, pričom svoj majetok darovali matke žalobkyne,
pretože nemali žiadnych iných blízkych príbuzných. V roku 1948 bola spísaná aj Darovacia zmluva,
s tým, že zrejme podľa súdu prvej inštancie omylom podiel k nehnuteľnostiam, ktorý bol predmetom
tohto konania buď nebol v zmluve uvedený alebo nebol zapísaný v pozemno-knižnej vložke. Preto aj

z tohto dôvodu nebol predmetný podiel zapísaný na právnu predchodkyňu žalobkyne v pozemkovej
knihe. V takom prípade vlastnícke právo na nadobúdateľku - matku žalobkyne len na základe zmluvy
nemohlo prejsť. To však podľa okresného súdu nebráni tomu, že tieto skutočnosti mohli užívateľovi -
matke žalobkyne vyvolať presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti, čo potom svedčilo
o jej oprávnenej držbe.

7. Takto na základe vykonaného dokazovania, okresný súd dospel k záveru, že neb. matka žalobkyne U.
H., M.. G. nadobudla spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/XX k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na LV
č. XXX k.ú. B. I., ako aj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/XX k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na
LV č. XXX Y..Ú.. B. I.. Tieto podiely vo veľkosti X/XX nadobudla na základe darovania od svojho švagra

I. I. a jeho manželky, ktorá sestrou matky žalobkyne. Títo pri odchode zo G. ešte v 40-rokoch, darovali
všetky nehnuteľnosti, ktoré mali spolu s domom, stavebným pozemkom, ako aj pasienkami - matke
žalobkyne. Bola spísaná i darovacia zmluva v roku 1948 s tým, že táto bola zapísaná aj do pozemno-
knižnej vložky, avšak kópia z tejto darovacej zmluvy sa nezachovala a nebola súdu predložená. Takto
matka žalobkyne, nadobudla na základe darovania predmetné podiely, ktoré sú uvedené vo výroku tohto

rozsudku a dobromyseľnou nerušenou držbou. Tieto všetky skutočnosti, pôvodne mohli podľa súdu prvej
inštancie užívateľovi - matke žalobkyne U. H., M.. G. vyvolať presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva
k nehnuteľnostiam, čo potom svedčilo aj o jej oprávnenej držbe, ako jednej z podmienok nadobudnutia
vlastníckeho práva. Je nepochybné, že k darovaniu nehnuteľnosti, resp. podielov z nehnuteľnosti, ktoré
sú uvedené vo výroku tohto rozsudku, došlo k ich darovaniu, teda k udalosti, ktorá dôvodne mohla a aj

užívateľke T.. U. H., M.. G. vyvolala presvedčenie, že sa stala vlastníkom všetkých spoluvlastníckych
podielov,ktorémalnasvojommenezapísanýI.I.,spolusmanželkou,ktorábolasestraneb.U.H.,M..G..
Je potrebné zdôrazniť, že pochybnostiach sa má za to, že držba je oprávnená. V tejto súvislosti je snáď
potrebné uviesť, že pre I. I. a jeho manželku, nemalo nejaký zmysel deliť podiely na nehnuteľnostiach,
ktorých boli spoluvlastníkmi a darovať len jeden podiel alebo časť podielov z nehnuteľností, pretože

nemalivobciŽ.,Z.T.G.žiadnychinýchblízkychpríbuzných,okremmatkyžalobkyne,ktorábolašvagriná
I. I. a sestra jeho manželky. Natrvalo odchádzali preč a preto vlastne darovali všetky svoje nehnuteľnosti,
neb. matke žalobkyne U. H., M.. G.. Je nepochybné, že matka žalobkyne U. H., M.. G. podiely, ktoré
jej darovali I. I. a manželka, užívala ako vlastníčka, platila z nich všetky odvody a dane štátu, až kým to
nezobralo družstvo. Nikdy nikto nerozdeľoval podiely, ktoré mal na svojom mene zapísané I. I. a jeho

manželka. Na veci nič podľa súdu prvej inštancie nemení, že bolo vydané aj rozhodnutie o konfiškácií
nehnuteľností, pretože mohol byť konfiškovaný jediný podiel vo výške X/XX, ktorý bol zapísaný na N.
R.. Pokiaľ sa týka tej skutočnosti, že v podiele X/XX ostal, resp. mal ostať zapísaný na I. I. a jeho
manželke, tak k tomu je potrebné poznamenať, že jednak sa nepodarilo zabezpečiť darovaciu zmluvuz roku 1948, nepodarilo sa zistiť obsah tejto zmluvy a je potrebné uviesť, že nemožno vylúčiť aj mylné
zápisy, jednak do pozemkovej vložky a ďalšie rozhodnutia, ktoré boli v tejto veci ohľadom uvedených
podielov vydané, pretože ide o komplikované zápisy, o ich veľké množstvo. Toto všetko však nemôže

byť na ťarchu žalobkyne.

8. Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu, okresný súd vychádzal zo skutočností, že žalovaný je
zapísaný v katastri nehnuteľnosti na spoluvlastníckom podiele, ktorý nadobudla žalobkyňa a žalobkyňa
nemá inú možnosť domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva, ako podaním žaloby o určenie, že

sporný podiel na nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po jej matke. Určovacia žaloba v danom prípade
vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu.

9. V súvislosti s tým, že žalovaný namieta skutočnosť, že matka žalobkyne nemohla vydržať podiel
z nehnuteľností, ktorý je predmetom tohto konania dobromyseľne, tak podľa súdu prvej inštancie je
potrebné uviesť, že žalobkyňa doložila do spisu vyjadrenie dňa 27.01.2017 spolu aj s prílohami, kde

podrobne popísala dôvody, ktoré ju viedli k podaniu žaloby a spôsob nadobudnutia vlastníctva jej neb.
matkou U. S., M.. G.. Uvedené vyjadrenie spolu s prílohami prevzal žalovaný dňa 01.02.2017 s tým, že
nezaslal svoje námietky a pripomienky a návrhy na dokazovanie, len oznámil súdu, že trvá na svojich
prednesoch a pojednávania dňa 01.03.2017 sa nezúčastnil.

10. Zároveň súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 1, 2 priznal žalobkyni trovy konania v celom
rozsahu.

11. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalovaný včas odvolanie.

12. Podľa názoru odvolateľa prvoinštančný súd nesprávne posúdil otázku dobromyseľnosti
nadobudnutia vlastníckeho práva oprávnenosti vstupu do držby sporných pozemkov právnymi
predchodcami žalobkyne. Žalobkyňa podľa odvolateľa nepreukázala svoje tvrdenie, že na základe
darovacej zmluvy mala nadobudnúť sporné pozemky jej právna predchodkyňa od I. I., ktorý bol jej
švagrom, pričom mal jej darovať všetky nehnuteľnosti, ktoré vlastnil v obvode okresu D. T. U., teda aj

sporné pozemky.

13. V tomto konaní žalovaný nespochybňoval zápis v C. Č.. X, k. ú. Ž., z ktorého je zrejmá existencia
darovacej zmluvy zo dňa 11.09.1948 schválená T. H. D. H. dňa 19.05.1950, titulom, ktorej bol prevedený
len podiel X/XX k nehnuteľnosti M.. Č.. Z. V.. I.. XX. Táto bola následne v roku 1951 prečíslovaná na

I.. XX. Táto nehnuteľnosť však nie je predmetom tohto konania. Avšak žalobkyňa opierala vlastnícke
právo právnej predchodkyne k sporným nehnuteľnostiam na základe toho, že titulom tejto darovacej
zmluvy previedol I. I. všetky nehnuteľnosti, ktoré vlastnil na Slovensku na matku žalobkyne U.F. H.,
M.. G.. Ak by predmetom uvedenej darovacej zmluvy bolo darovanie všetkých nehnuteľností tak,
ako to tvrdí len samotná žalobkyňa, je podľa odvolateľa nepravdepodobné pri vykonaných zápisoch

v pozemkových knihách, aby boli opomenuté všetky zápisy týkajúce sa prevodu nehnuteľností vo
vlastníctve I. I. a zapísaný by bol práve len prevod k nehnuteľnostiam uvedeným v C. Č.. X, Y.. Ú.. Ž.Z.,
pričom prevod všetkých ďalších na G. nachádzajúcich sa pozemkov vo vlastníctve I. I. matke žalobkyne
zapísaný v pozemkovej knihe by nebol. Ak súd prvej inštancie zdôvodnil nemožnosť predloženia listiny
žalobkyňou, o ktorú sama opiera svoje vlastnícke právo a vlastnícke právo matky žalobkyne, pretože

túto nikdy nemala k dispozícii, ak žalobkyňa nie je osobou, ktorá môže disponovať listinou, predsa
podľa žalovaného nemôže poznať jej obsah. Ani samotné tvrdenie žalobkyne, že o tejto skutočnosti
jej povedala právna predchodkyňa, teda matka žiadnym spôsobom žalobkyňa nepreukázala. V tomto
konaní žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie, že sporné nehnuteľnosti niekedy užívala ona sama
prípadne jej matka, ani skutočnosť, že by sporné pozemky, teda vo výške podielov patriacich I. I. niekedy

vniesla matka žalobkyne do družstva.

14. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa v konaní Registra obnovenej evidencie pozemkov
v k. ú. B. I. navrhovala vydanie rozhodnutia podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 180/1995 Z. z., pričom v
tomto konaní tvrdila, že sporné podiely k nehnuteľnostiam nadobudla jej matka od švagra darovaním a

tieto následne nadobudla žalobkyňa darovaním od svojej matky. Tento návrh žalobkyne bol zamietnutý,
o čom svedčí rozhodnutie vydané Správou katastra D. T. U. zo dňa 04.04.2007 pretože žalobkyňa
nesplnila podmienky na vydanie rozhodnutia vydržaním. Dôvody, na základe ktorých mala žalobkyňa
splniť podmienky vydržania posudzovala aj komisia ROEP, ktorá pozná pomery v danom k. ú. B. I.. Nazáklade žiadneho vykonaného dôkazu nebolo podľa žalovaného preukázané, že I. I., I. I. G. mal darovať
sestre svojej manželky U. G. všetky nehnuteľnosti na Slovensku, ktorých bol výlučným vlastníkom (nie
spoluvlastníkom so svojou manželkou, ktorá bola sestrou matky žalobkyne).

15. V ďalšom žalovaný uviedol, že nemožno súhlasiť s prvoinštančným súdom, ktorý uviedol, že
predloženie darovacej zmluvy, ktorej obsah samotná žalobkyňa nepozná nemôže byť na ťarchu
žalobkyne, keď žalobkyňa opiera vlastnícke práva jej predchodkyne k sporným nehnuteľnostiam práve
o spomínanú darovaciu zmluvu, ktorej samotný obsah žalobkyňa nemôže poznať a ako vyplýva aj

z dokazovania ani nepozná. Nepreukázanie oprávnenosti vstupu do držby zo strany žalobkyne však
nemôže byť na ujmu žalovaného.

16. Žalovaný bol toho názoru, že ak by boli predmetom darovacej zmluvy všetky nehnuteľnosti, ktoré
boli vo výlučnom vlastníctve I. I., tieto by boli predmetom zápisu v pozemkovej knihe, tak ako podiel X/
XX Y. T. M.. Č.. Z. V.. I.. XX.

17. V tomto konaní žalobkyňa podľa žalovaného nepreukázala ani tú skutočnosť, že práve ten I. I., ktorý
je vedený v pôvodnom menoslove členov O. Z. C. G. Ž. C. Č.. XX je manžel sestry právnej predchodkyne
žalobkyne (mohlo ísť o otca I. I., ktorý bol švagrom matky žalobkyne tak, ako to bolo aj v prípade otca
matkyžalobkyneajejsestry,ktorýbolčlenompasienkovéhospoločenstvavedenývmenoslovepodč.51

a po ktorom si uplatnila reštitučný nárok žalobkyňa) a ani tú skutočnosť, že žiadna iná osoba si nemohla
uplatniť reštitučný nárok práve na podiel I. I. a že práve podiel I. I.Z. je zahrnutý v podiele zapísanom
pod H. na LV č. XXX a podielom zapísaným pod H. XX na LV č. XXX, Y.. Ú.. B. I.B. vo vlastníctve G. M.
(žalobkyňa pritom vychádzala len na základe matematických výpočtov).

18. Žalovaný bol toho názoru, že právna predchodkyňa žalobkyne nemohla byť a ani nebola
dobromyseľná,žejejspornépodielynapredmetnýchnehnuteľnostiachpatrili,akbyajtietonehnuteľnosti
nerušene a dlhodobo užívala, čo v tomto konaní tiež nebolo preukázané, teda nebola držiteľkou
oprávnenou. Z vykonaného dokazovania, a to zápisu v C. Č.. X, Y.. Ú.. Ž.Í., tvrdenia žalobkyne,
vyjadrenia T. oprávnenosť vstupu do držby a samotná oprávnenosť držby nevyplýva.

19. Rovnako žalovaný nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že podiel X/XX k sporným parcelám
bol v spoluvlastníctve I. I. a jeho manželky a konfiškovaný mal byť podiel len N. R., pretože uvedený
podiel nikdy nebol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov I. I. a jeho manželky, ale bol vo výlučnom
vlastníctve I. I.. Sestra matky žalobkyne nikdy nebola členkou pasienkového spoločenstva D. Ž..

20. Na základe uvedeného v rámci svojho odvolacieho návrhu žiadal žalovaný, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobkyne zamietol.

21. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že zo svojej osobnej skúsenosti vie,

žezápisyvpozemkovýchkniháchnebolivždypresné,žesatamzapisovalivkladyjednakchybne,jednak
kto ako si zariadil. Podľa žalobkyne nie je pravdou, že nepreukázala užívanie a vlastníctvo nebohou
matkou U. M.. G.. Obyvatelia B. Ž. podľa žalobkyne vedia, že I. I. ako švagor jej matky a jeho manželka
I. M.. G., sestra matky žalobkyne darovali všetky svoje nehnuteľnosti po odchode S. O. nebohej matke
žalobkyne, nakoľko sa už nemienili vrátiť na G., a tak urobili poriadok so svojím majetkom. Na základe

tohto matka žalobkyne užívala ako vlastníčka tieto darované nehnuteľnosti, za ktoré platila dane, odvody
a kontingenty štátu. S týmito nehnuteľnosťami vstúpila do družstva začiatkom 50-tych rokov. Žalobkyňa
podľa svojho tvrdenia v rámci ROEP predložila čestné prehlásenie N. Ď.O. Z. I. G., ktorí podľa nej
situáciu poznali s tým, že k darovaniu nehnuteľnosti mohlo dôjsť aj bez písomnej zmluvy a mimo zápisu
do pozemkovej knihy.

Žalovaný repliku k vyjadreniu žalobkyne nepodal.

22.KrajskýsúdvPrešoveakosúdodvolací(§34Civilnéhosporovéhoporiadkuúčinnéhood01.07.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podaného včas a oprávnenou osobou proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.1
CPS a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP s tým, že dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.23. Odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1 písm. f) CSP (§ 205 ods. 2 písm. d) OSP) t. j., že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam sa týka

chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie,
ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie je nesprávne, to znamená, musí ísť o skutkové zistenie, na
základe ktorého vec posúdil po právnej stránke, a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je
úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (resp. nedostatočných) skutkových zistení môže

byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom
vyhodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logicky rozpor vyhodnotených dôkazov, prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

24. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 36 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. j.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu, pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie) pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide ak použil iný právny predpis,

než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správne predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu o právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

25. Odvolací súd konštatuje naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov.

26. Odvolací súd v poradí prvom zrušujúcom uznesení zo dňa 22.12.2015, ktorým zrušil rozsudok
okresného súdu, zo dňa 10.09.2013 konštatoval, že je nepochybné, že darovacia zmluva, na základe
ktorej došlo k zápisu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ktoré neboli predmetom tohto konania v
prospech právnej predchodkyne žalobkyne U. H. M.. G. existovaná, sporným však bolo, či predmetom

darovania boli aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, a ktoré neboli zapísané v prospech
právnecj predchodkyne žalobkyne. Zároveň odvolací súd konštatoval, že z dôkazov vykonaných do v
poradí prvého rozhodnutia súdu prvej inštancie tieto skutočnosti nevyplývajú. Zároveň odvolací súd v
tomto rozhodnutí konštatoval, že z doposiaľ vykonaného dokazovania sa mu javí skutočnosť, že sporné
nehnuteľnosti neboli predmetom vyššie uvedenej darovacej zmluvy, nakoľko na základe tejto darovacej

zmluvy, ktorá sa po vydaní devízových povolení doručovala, v miestne príslušnej pozemkovej knihe
došlo k zápisu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam rovnako evidovaných v katastrálnom území Ž.
avšak iným ako sú predmetom tohto konania. Zároveň už aj z dôvodu značných finančných nákladov
(minimálne 40.000 Kčs) ako aj náročnej administrácii darovacej zmluvy sa odvolaciemu súdu nejavilo
ako hodnoverné, že by si právna predchodkyňa žalobkyne ako obdarovaná nechala zapísať svoje

vlastnícke právo len k časti týchto darovaných nehnuteľností a zvyšok, ktorý je predmetom tohto konania
by ňou zostal nepovšimnutý.

27. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie bezpečne ustáliť, či právna predchodkyňa žalobkyne
nadobudla podiely k sporným pozemkom titulom darovacej zmluvy z roku 1948 alebo ich nadobudla

vydržaním, keď jeden z týchto titulov nadobudnutie vlastníckeho práva vylučuje druhý. Súd prvej
inštancievporadídruhomrozhodnutívbodoch16až19uvádzazákonnépodmienkypodľaObčianskeho
zákonníka od 01.01.1951 do 31.03.1964 pre vydržanie nehnuteľností, rovnako v bodoch 21 a 22
napadnutého rozhodnutia uvádza okrem iného, že darovanie mohlo u užívateľky nebohej U. H. vyvolať
presvedčenie, že sa stala vlastníčkou všetkých vlastníckych podielov, ktoré mal na svojom mene

zapísané I. I. spolu s manželkou, ktorá bola sestra nebohej U. H. s tým, že pozemky, ktoré jej títo darovali
užívala ako vlastníčka, platila z nich všetky odvody, dane štátu až kým to nezobralo družstvo. Okrem tej
skutočnosti, že súd prvej inštancie mylne uvádza, že tieto nehnuteľnosti daroval I. I. s manželkou, keď v
konaní bolo nepochybne preukázané, že sporné nehnuteľnosti boli vo výlučnom vlastníctve I. I., ako aj
tej skutočnosti, že doposiaľ v konaní nebolo nijako preukázané, že by právna predchodkyňa žalobkyne,

resp. žalobkyňa platili zo sporných nehnuteľností, tak ako to uviedol súd prvej inštancie „odvody a
dane štátu až kým to nezobralo družstvo“ je potrebné konštatovať, že okresný súd v napadnutom
rozhodnutí, a to v bode 22 okrem iného uvádza, že I. I. s manželkou darovali právnej predchodkyni
žalobkyne všetky nehnuteľnosti a že dokonca bola spísaná i darovacia zmluva a takto matka žalobkynenadobudla na základe darovania predmetné podiely, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku. Z
uvedeného možno podľa odvolacieho súdu konštatovať aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku,
keď napriek tomu, že mu to uložil odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, tento neustálil

titul nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam právnej predchodkyne žalobkyne.
Podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 3.12.2015 zverejneného v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR 1/2016 je odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d)
daný vtedy, keď ide o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

28. Aj keď odvolací súd ďalej vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení podrobne uložil súdu
prvej inštancie na čo sa má zamerať v nasledujúcom dokazovaní, tento vo svojom v poradí druhom
rozhodnutí, ktoré je predmetom tohto odvolacieho prieskumu okrem tej skutočnosti, že daný právny
vzťah subsumoval pod Občiansky zákonník platný od 01.01.1951 do 31.03.1964 sa záväzným právnym
názorom odvolacieho súdu neriadil, keď bez vykonania akéhokoľvek ďalšieho dokazovania, skutočnosť,
že nemôže zistiť obsah darovacej zmluvy vyhodnotil tak, že táto nemôže byť na ťarchu žalobkyne

pričom (aj keď to priamo v rozhodnutí neuviedol) túto skutočnosť pričítal na ťarchu žalovaného, t.j.
preniesol dôkazné bremeno na žalovaného aj keď toto primárne v tomto konaní zaťažovalo žalobkyňu, t.
j. bolo na žalobkyni preukázať obsah darovacej zmluvy, resp. v prípade ak k nadobudnutiu vlastníckeho
práva právnou predchodkyňou žalobkyne nedošlo darovaním, splnenie podmienok pre vydržanie týchto
nehnuteľností právnou predchodkyňou žalobkyne.

29. Súd prvej inštancie v bode 20 napadnutého rozhodnutia konštatuje, že k začiatku vydržacej lehoty
došlo vtedy, keď manžela I. odišli do O., niekedy okolo roku 1932, pričom zároveň v tom istom odseku
konštatuje, že v roku 1948 bola spísaná darovacia zmluva, a na základe ktorej sa právna predchodkyňa
žalobkyne domnievala, že je oprávnenou držiteľkou sporných nehnuteľností, teda prvoinštančný súd

si dokonca odporuje, a to v tom istom odseku svojho rozhodnutia, keď na jednej strane uvádza ako
začiatok plynutia vydržacej lehoty rok 1932 a na druhej strane uvádza, že právna predchodkyňa
žalobkyne sa mohla dôvodne domnievať, že jej tieto nehnuteľnosti patria v roku 1948 keď bola spísaná
darovacia zmluva, ktorá ako to uvádza súd prvej inštancie mohla u právnej predchodkyne žalobkyne
vyvolať presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, čo by potom svedčilo o

jej oprávnenej držbe.

30. Aj keď súd prvej inštancie uvádza množné číslo je ním popísaná iba jedna skutočnosť, ktorá mohla
u právnej predchodkyne žalobkyne vyvolať presvedčenie o dobromyseľnej držbe, a to vyššie uvedená
darovacia zmluva.

31. V odseku 22 opätovne vo vzájomnom rozpore súd prvej inštancie uvádza „že je nepochybné,
že k darovaniu nehnuteľností, resp. podielov z nehnuteľností, ktoré sú uvedené vo výroku tohto
rozsudku, došlo k ich darovaniu, teda k udalosti, ktorá dôvodne mohla a aj užívateľke nebohej U.É.
H., M.. G. vyvolala presvedčenie, že sa stala vlastníčkou všetkých spoluvlastníckych podielov“, a

teda prvoinštančný súd opätovne zamieňa jednotlivé tituly nadobudnutia vlastníckeho práva právnou
predchodkyňou žalobkyne (darovanie, vydržanie), pričom jeden titul vylučuje druhý.

32. Pokiaľ súd prvej inštancie uvádza, že nemalo zmysel, aby I. I. s manželkou delili podiely na
nehnuteľnostiach, ktorých boli spoluvlastníkmi (tieto nehnuteľnosti neboli v spoluvlastníctve I. I. a jeho

manželky, ale boli vo výlučnom vlastníctve I. I. - pozn. odvolacieho súdu) tak k tomuto odvolací
súd poukazuje na tú skutočnosť, že toto by malo zmysel práve vtedy ak I. I. chcel darovať právnej
predchodkyni žalobkyne len časť nehnuteľnosti a zvyšný podiel si buď ponechal, resp. tento previedol
na inú tretiu osobu, ako bola právna predchodkyňa žalobkyne ako aj na tú skutočnosť, na ktorú poukázal
v poradí prvom zrušujúcom uznesení najmä pokiaľ sa týka značných finančných výdavkov (40.000 Kčs),

náročnúadministráciu(celýmechanizmuverifikácieT.H.akoajmiestnoupobočkouU.H.D.T.U.vrátane
devízových prísľubov), po ktorej by rovnako podľa odvolacieho súdu použijúc výraz súdu prvej inštancie
„nemalo nijaký zmysel“, aby si právna predchodkyňa žalobkyne nechala zapísať svoje vlastnícke právo
len k časti darovaných nehnuteľností a zvyšok nechala bez povšimnutia.

33. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazov medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje
právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo
musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. Pri posudzovanídôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú
teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia niečoho majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na
nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. V

prejedenávanejvecitotedaznamená,žežalovanýnemalpovinnosťpreukázaťneexistenciuskutočností,
z ktorých odvodzovala svoje právo žalobkyňa ale ich preukázanie bolo povinnosťou žalobkyne. Bolo
preto povinnosťou žalobkyne pokiaľ mala za to, že jej právna predchodkyňa nadobudla sporné
nehnuteľnosti darovaním, preukázať existenciu darovacej zmluvy, ktorej obsahom by boli aj tieto
nehnuteľnosti, prípadne ak sa žalobkyňa domáhala, že jej právna predchodkyňa tieto nehnuteľnosti

nadobudla vydržaním preukázať, že táto splnila podmienky na vydržanie sporných nehnuteľností. Pokiaľ
tak ako to vyplýva z odôvodnenia súdu prvej inštancie mala byť právna predchodkyňa žalobkyne
dobromyseľná v držbe týchto nehnuteľností, na základe toho že sa domnievala, že jej mali byť darované,
už len samotná skutočnosť, že si nechala zapísať svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré
boli tak isto predmetom darovania, ale neboli predmetom tohto konania a naopak nedala zapísať
svoje vlastnícke právo k ostatným nehnuteľnostiam, ktoré podľa jej tvrdenia boli takisto predmetom

darovania, spochybňuje jej presvedčenie, že bola oprávnenou držiteľkou týchto nehnuteľností. Rovnako
nie je zrejmé, ako žalobkyňa mohla poznať obsah tejto listiny (darovacej zmluvy) keď ako tvrdí,
túto nemala nikdy k dispozícii a rovnako žalobkyňa v konaní nijako nepreukázala a ani nenavrhla
dôkazy preukazujúce ňou tvrdené skutočnosti, že mala ona resp. jej právna predchodkyňa z týchto
nehnuteľností platiť bližšie nešpecifikované odvody a dane štátu, resp. akýkoľvek doklad, že tieto

nehnuteľnosti jej právna predchodkyňa vniesla do družstva. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa vie, kde
sa tieto sporné nehnuteľnosti nachádzajú nepostačuje na preukázanie, že tieto nehnuteľnosti jej právna
predchodkyňa prípadne samotná žalobkyňa užívala predtým ako boli vložené do družstva. Rovnako
možno konštatovať, že súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia s
právoplatným, a teda vykonateľným záväzným rozhodnutím vydaným Správou katastra D. T. U., zo dňa

04.04.2007 v konaní registra obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. B. I., kde sa žalobkyňa domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým by jej v rámci obnovy katastrálneho operátu bolo priznané vlastnícke právo
k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, na základe rovnakého titulu (vydržania),
a ktorým bola táto žiadosť žalobkyne zamietnutá, pričom žalobkyňa nevyužila opravný prostriedok
prípadne správnu žalobu. Rovnako možno súhlasiť s odvolaním žalovaného v tom smere, že súd prvej

inštancie bez bližšej identifikácie uzavrel, že podiel X/XX k sporným parcelám bol vo vlastníctve I. I. a
jeho manželky a konfiškovaný mal byť podiel len N. R., keď ako to uviedol odvolací súd vyššie tieto
nehnuteľnosti boli vo výlučnom vlastníctve len I. I..

34. V zmysle § 391 ods. 3 CSP v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie v prvom rade

ustáliť právny titul, na základe ktorého sa žalobkyňa domáha určenia svojho vlastníckeho práva. V
prípade ak sa domáha tohto určenia titulom darovania, zamerať svoje dokazovanie na preukázanie,
že k darovaniu skutočne došlo, a to najmä bezpečným zistením, že obsahom tejto darovacej zmluvy
boli aj sporné nehnuteľnosti. V prípade ak sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva svojej
právnej predchodkyne k sporným nehnuteľnostiam titulom ich vydržania je potrebné najskôr vyhodnotiť

vyššie uvedené správne rozhodnutie, kde sa tohto určenia domáhala nároku z rovnakého titulu,
následne bezpečne ustáliť, kedy začala bežať vydržacia doba, či to bolo odchodom manželov I.
S. O., resp. v dobe, keď mala byť spísaná darovacia zmluva v prospech právnej predchodkyne
žalobkyne na iné nehnuteľnosti a následne zamerať svoje dokazovanie na dobromyseľnosť držby
právnej predchodkyne žalobkyne, najmä pokiaľ sa týka jej tvrdenia o daňovej a odvodovej povinnosti

titulom týchto nehnuteľností, ktoré mala plniť táto právna predchodkyňa, vnesenia týchto nehnuteľností
do družstva a až následne vo veci rozhodnúť s tým, že toto dôkazné bremeno primárne zaťažuje
žalobkyňu a predpokladom jej dôkaznej povinnosti je tzv. bremeno tvrdenia, pričom ak žalobkyňa nesplní
svoju povinnosť preukázať tieto skutočnosti, rozhodné z hľadiska hypotéz právnej normy darovacej
zmluvy, resp. vydržania vlastníckeho práva, teda neunesie dôkazné bremeno, bude to mať za následok

pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti
teda okruh rozhodujúcich skutočností určovaných hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný pomer účastníkov. Z bremena tvrdenia potom pre žalobkyňu vyplýva dôkazné bremeno, a
to preukázať existenciu nadobudnutia vlastníckeho titulu jej právnej predchodkyne, resp. skutočností
spôsobilých založiť takýto nadobúdací titul (vydržanie). Ak tieto skutočnosti budú preukázané, žalobkyňa

uniesla ako bremeno tvrdenia tak i dôkazné bremeno. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce
žalované práva musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
V prejednávanej veci nemožno od žalovaného požadovať, aby preukázal neexistenciu darovacej zmluvy
prípadne neexistenciu podmienok vydržania vlastníckeho práva právnej predchodkyne žalobkyne.Preukázanie takéhoto titulu svedčiacemu žalobkyni je na prospech žalobkyne, je na nej, aby ho tvrdila a
preukazovala. V novom rozhodnutí pritom súd prvej inštancie vezme do úvahy len tie skutočnosti, ktoré
vyšli (vyjdú) v konaní najavo (čl.11 ods. 4 CSP) a vo svojich úvahách pri právnom posúdení veci vyjde

tiež s právnou praxou akceptovania hľadísk tak ako ich odvolací súd vyjadril vyššie v tomto odôvodnení.
Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal
so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových
strán tak aby v odôvodnení nielen formálne splnil náležitosti požadované ust. 220 ods. 2 CSP, ale aby
odôvodnenie i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia.

35. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie aj o návrhu na náhradu trov konania
vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).