Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 15, 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 23Csp/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118202459
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3118202459.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu S. U., narodeného

XX.XX.XXXX, bytom v O. nad I., U. XXXX/XX, zastúpeného Občianskym združením OSPO Martin,
so sídlom v Martine, J. Š. Šikuru 4850/1, IČO: 52 354 237, za ktoré koná Miroslav Košarišťan, proti
žalovanému Slovenská sporiteľňa a. s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO 00 151 653,
právne zastúpenému advokátskou kanceláriou AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom v Martine, P. O.
Hviezdoslava 10625/23B, IČO: 36 865 036, za ktorú koná JUDr. Marek Hic, o určenie, že úver je bez
úrokov a bez poplatkov a iné takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e s a , že zmluvná podmienka zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5050418459 zo

dňa 04.12.2013, uvedená v čl.. II, bodu 1 nasledovne: "poplatok za upomienku je vo výške 25
eur za každú vystavenú upomienku." je neprijateľná zmluvná podmienka, preto je neplatná.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 425,00 eur, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva náhrada trov konania v rozsahu 20 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že úver, poskytnutý na základe zmluvy o splátkovom úvere č.

5050418459 zo dňa 4. 12. 2013, uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov,
ďalej určenia, že poplatok 25,00 eur za upomienku
pri omeškaní zo splácaním úveru je neprijateľná zmluvná podmienka a preto neplatná, že zmluvná
pokuta 8,00 eur pri omeškaní zo splácaním úveru je neprijateľná zmluvná podmienka a preto neplatná
a uloženia žalovanému povinnosti zaplatiť mu titulom bezdôvodného obohatenia 441,95 eur.

2. Žalobca uviedol, že dňa 4. 12. 2013 bola uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere číslo 5050418459

medzi ním ako spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom (bankou). Na základe predmetnej zmluvy
mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 8 500,00 eur. Predmetná zmluva je spotrebiteľská,
žalobca je spotrebiteľ. Žiadal súd, aby predmetnú zmluvu podrobil súdnej kontrole z úradnej moci a
povinnosti. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľská zmluva
musí okrem iných náležitostí obsahovať aj náležitosti, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Predmetná zmluva neobsahuje tieto zákonom vyžadované náležitosti. Pri posudzovaní
veci upozornil žalobca na to, že Občiansky zákonník má prednosť pred Obchodným zákonníkom.

Predmetný úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Podľa jeho názoru predmetná zmluva
obsahuje veľké množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, zmluva nebola dojednaná individuálne,
bola predpripravená na podpis, žalobca musel zmluvu podpísať jedným podpisom, inak by nedostal
úver, v dobrej viere podpísal zmluvu a veril banke ako veriteľovi, banka zatajila, že predmetná zmluvaneobsahuje zákonom vyžadované náležitosti a obsahuje veľké množstvo neprijateľných zmluvných
podmienok. Poplatok za upomienku vo výške 25,00 eur za každú vystavenú upomienku je neprijateľná
zmluvná podmienka a preto neplatná. Základom pre uplatnenie akejkoľvek zmluvnej pokuty môže byť

lendohodazmluvnýchstrán,niejejjednostrannénanúteniejednouznich.Dojednanieozmluvnejpokute
musí reprezentovať vôľu oboch účastníkov, aby mohlo byť platné. V predmetnej zmluve sa nenachádza
dojednanie o zmluvnej pokute pri omeškaní 8,00 eur. Žalobca ďalej poukázal na výšku RPMN a ročnú
úrokovú sadzbu, tieto sú pravdepodobne uvedené nesprávne. Žalovaný má nárok len na výšku úveru 8
500,00 eur, ktorú si žalobca požičal. Úroky a poplatky nie sú v predmetnej zmluve uvedené. Žalobca má

právo vedieť koľko eur z mesačnej splátky zaplatí do úrokov a poprípade poplatkov. Podľa úverového
výpisu v roku 2014 žalobca zaplatil žalovanému 2 071,80 eur, v roku 2015 1 892,86 eur, v roku 2016 2
250,74 eur, v roku 2017 1 924,55 eur, v roku 2018 345,55 eur. Celkom zaplatil 8 484,95 eur. V roku 2015
zaplatilzmluvnúpokutupriomeškanísosplácaním200,00eur,vroku2016225,00eur,vroku201732,00
eur, čo je celkom 457,00 eur. Na zaplatených pokutách a mesačných splátkach zaplatil celkom 8 941,95
eur, bezdôvodné obohatenie je potom 441,95 eur. Žalobca sa v októbri 2017 dozvedel z dokumentu od

Ministerstva spravodlivosti zo dňa 3. 10. 2017, že zmluva, ktorú podpísal so Slovenskou sporiteľňou a.
s. neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti a obsahuje veľké množstvo neprijateľných zmluvných
podmienok. V čase podpisu zmluvy nevedel, že zmluva je vadná a nevedel túto skutočnosť ani počas
splácania splátok, spĺňa tak dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu, ako sa dozvedel vyššie popísanú
skutočnosť, tak do dvoch rokov podal žalobu.

3. Žalovaný nároky žalobcu neuznal v žiadnom rozsahu. V prvom rade namietal, že vychádzajúc z
obsahu žaloby, táto nie je žalobou spôsobilou. Žalobca uvádza neúplné tvrdenia, zmätočne poukazuje
na listinné dôkazy, s ktorými svoje tvrdenia nedáva do súvisu. Obsah žaloby indikuje záver, že žalobca
sa pokúša šikanóznym spôsobom zneužiť oprávnenia vyplývajúce z obsahu jednotlivých ustanovení

právneho poriadku SR, predovšetkým spotrebiteľského práva, a to spôsobom popierajúcim ich účel a
zmysel, s úmyslom vyhnúť sa
plneniu svojich povinností. Podľa názoru žalovaného žaloba neobsahuje všetky zákonom dané
náležitosti. Tvrdenia žalobcu sú neúplné a nepreukázané, predmet konania nie je riadne vymedzený
skutkovými okolnosťami, toto zamedzuje žalovanému adekvátne použiť prostriedky procesnej obrany.

Žalobca sa domáha viacerých nárokov tak určovacích, ako nároku a konkrétne finančné plnenie, je
pritom otázne, či na určovacie nároky preukázal naliehavý právny záujem. Príkladmo žaloba v časti o
určenie neprijateľných zmluvných podmienok nie je dostatočne určitá, v žalobe nie je uvedené, ktoré
zmluvy a ktorého zmluvného dojednania sa tento nárok týka. Pokiaľ žalobca uvádza, že predmetná
úverová zmluva obsahuje pravdepodobne nesprávnu výšku RPMN, takéto tvrdenie nie je dostatočne

určité. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia síce žalobca určil konkrétnou sumou, ale z obsahu
žaloby nevplýva dostatočne zrozumiteľne, čo žiadaná suma má obsahovať. Samotné uvedenie
číselných hodnôt nie je dostačujúce, je zrejmé, že nie je aj správne. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu,
že mesačná splátka musí byť rozčlenená na istinu, úroky a poplatky, toto tvrdenie je v rozpore s
únijným právom a rozhodovacou činnosťou slovenských súdov, k tejto problematike žalobca zmätočne

poukazuje na rôznorodé rozhodnutia slovenských súdov bez toho, aby ich obsah dal do priamej
súvislosti s uplatnenými nárokmi. Aj keď žalovaný tvrdí, že žalobca nedostatočne popísal konkrétne
plnenia a dôvody, ktoré mali dať vzniknúť bezdôvodnému obohateniu, namieta z opatrnosti premlčanie
uplatneného nároku, pričom nie je možné podrobnejšie zdôvodniť námietku premlčania v dôsledku
nedostatočných skutkových tvrdení v žalobe. To je podstatné aj z toho dôvodu, že každá z dielčích

plnení hoci aj bez právneho dôvodu má svoj samostatný právny osud. Celkovo nie je zrejmé,
ktorých konkrétnych 441,95 eur a z akého plnenia mal žalobca na mysli. Domnienky žalobcu o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu údajnej absencie náležitosti výšky, počtu a termínov
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nemá žiadnu oporu v právnej úprave platnej a účinnej v čase
uskutočnenia právneho úkonu, nakoľko táto povinnosť nevyplývala zo žiadneho ustanovenia zákona o

spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti ale žalovaný poukázal aj na to, že neuvedenie konkrétnych
náležitostí v úverovej zmluve so sankciou spočívajúcou v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky,
určená vo vnútroštátnej právnej úprave, sa musí považovať za primeranú v zmysle článku 23 smernice
EÚ 2008/48. Za primerané by sa však nemalo považovať, ak v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou
uplatnenie takejto sankcie vyvoláva voči veriteľovi závažné následky v prípade neuvedenia niektorých

náležitostí, spomedzi náležitostí upravených v článku 10 ods. 2 Smernice EÚ 2008/48, ktoré svojou
povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. K tejto problematike
zaujal právne stanovisko aj NS SR, ktorý sa plne prihlásil k záverom vyplývajúcim z rozsudku SD EÚ
vo veci C-42/15 (3Cdo 146/2017). Žalovaný ďalej poukázal na to, že v rámci koncepcie materiálnehoprávneho štátu sa z ustanovení čl. 1 ods. Ústavy SR vyvodzuje aj garancia spravodlivosti, v právnom
štáte je povinnosťou všetkých štátnych orgánov, vrátane súdov, zabezpečiť reálnu a efektívnu možnosť
uplatnenia práv priznaných právnym poriadkom. Žaloba pritom cieli k ústavne neakceptovateľnému

zásahudolegitímnychočakávaníveriteľa,týkajúcichsasplneniajeho úverovejpohľadávkydohodnutým
spôsobom a v dohodnutom čase. K princípu právnej istoty neodmysliteľne patrí aj ochrana legálnych
nadobudnutých práv a ochrana tzv. legitímnych očakávaní. Postavenie silnejšej strany v spore nie
je možné považovať samo osebe za niečo protiprávne, princíp ochrany spotrebiteľa je potrebné
rešpektovať, ale plynie z toho požiadavka transparentnosti zmluvných dojednaní, musí z nich byť

zrejmé, aké bude celkové finančné zaťaženie príjemcu úveru. Účelom ochrany spotrebiteľa nemôže byť
zbavenie spotrebiteľa zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstúpil a za záväzky, ktoré si
s druhou zmluvnou stranou dohodol, ale zabezpečenie spravodlivej rovnováhy v právach a
povinnostiach za princípu rešpektovania zmluvnej autonómie.

4. Žalobca poprel vyjadrenie žalovaného v celom rozsahu, považoval ho za zavádzajúce až smiešne,

žaloba bola formulovaná jasne a zrozumiteľne. Zotrval na tom, že predmetná zmluva je nejasná,
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti. Uznesenie
Najvyššieho súdu SR číslo konania 3Cdo/146/2017 zo dňa 22. 2. 2018 mal za klamstvo na spotrebiteľov
SR, právnický blud, preto mnoho občanov SR podalo trestné oznámenia na tvorcov spomenutého
uznesenia. Uznesenie NS SR spôsobuje právnu neistotu, retroaktivitu, ktorá je zakázaná, spôsobuje

veľkú hrozbu, nebezpečenstvo pre spotrebiteľov SR, je v rozpore s vnútroštátnym zákonom o úveroch,
hrozí poškodzovanie spotrebiteľa, zneužitie právomoci verejného činiteľa v neprospech spotrebiteľov,
je v rozpore s Ústavou SR. Platí od 1. 5. 2018, že mesačná splátka v spotrebiteľskej zmluve nemusí
byť rozlíšená na výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Do 30. 4. 2018
musí byť v spotrebiteľských zmluvách mesačná splátka rozlíšená na výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov. V prípade zákona č. 129/2010 Z. z. ide o všeobecne záväzný právny
predpis o sile zákona, ktorý je pre účastníkov aj pre súd záväzný. Pokiaľ v osobitnom konaní pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky tento súd neskonštatoval nesúlad uvedeného právneho predpisu
s Ústavou Slovenskej republiky a tento nestratil účinnosť, súd je povinný tento predpis aplikovať. V
žalobe je spochybnená aj výška úroku, RPMN. Neurčitosť niektorej z náležitostí má ten istý účinok,

ako keby uvedenú náležitosť zmluva neobsahovala. Zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľských úverov
je dosiahnuť pravdivé informácie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase poskytnutia zmluvy.
PodľaštatistíkNárodnejbankySlovenskabolavdecembri2013(včaseposkytnutiapredmetnéhoúveru)
RPMN vo výške 15,52 % a ročná úroková sadzba pre úvery so splatnosťou nad 5 rokov bola vo výške
14,10 %. Predmetná zmluva má RPMN 23,36 % a ročnú úrokovú sadzbu 20,90 %. To znamená, že

v predmetnej zmluve chýbajú aj zákonom vyžadované náležitosti ako ročná úroková sadzba a RPMN.
Žalobca rozšíril žalobu o určenie, že dojednanie v zmluve č. 5050418459 zo dňa 4. 12. 2013 - Zmluvné
strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka,
spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka je neprijateľná zmluvná podmienka a
preto neplatná.

5. Súd uznesením zo dňa 19. 2. 2020, č. k. 23Csp/40/2018-144, pripustil zmenu žaloby v žiadanom
rozsahu.

6. Na pojednávaní dňa 22. 6. 2020 žalobca trval na tom, aby súd určil, že predmetný úver je bez úrokov

a bez poplatkov. V prvom rade žalovaný neskúmal bonitu klienta, jeho schopnosť splácať poskytnutý
úver. V zmluve absentujú všetky predpoklady pre výpočet RPMN a aj samotný vzorec na výpočet
RPMN. V štandardných európskych informáciách je RPMN a aj samotný vzorec na výpočet RPMN. V
štandardných európskych informáciách je text výška splátky istiny 172,65 eur, z toho sa dá dovodiť, že
touto splátkou sa bude splácať iba istina, a nie aj úrok. Takáto formulácia nie je dostatočne zrozumiteľná.

Hodnoty RPMN úveru a dojednaných úrokov sú vyššie ako priemerné hodnoty, ktoré vo svojej správe
uviedla NBS. Vzal späť žalobu v časti o určenie, že neprijateľnou podmienkou je dojednanie o zmluvnej
pokujte 8,00 eur, takáto nie je uvedená v zmluve samotnej. V tejto súvislosti vzal žalobu späť aj v časti
žaloby o zaplatenie sumy 32,00 eur titulom bezdôvodného obohatenia.

7. Žalovaný na rovnakom pojednávaní poukázal na to, že žalobca uviedol nové skutkové okolnosti,
čo je podľa jeho názoru neprijateľné v tejto fáze konania. Namietal žalobný návrh, ktorý nepovažoval
za dostatočne určitý, nebol dostatočne určitý v časti o vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti,
k bližšej špecifikácii by výrok mal obsahovať výšku úveru a konkrétne údaje identifikujúce zmluvnéstrany, nielen ich označenie procesným opisom. Nie je dôvod určovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť,
keď sa žalobca domáha aj plnenia samotného, čo už bolo judikované. V žalobnom návrhu ohľadne
vyslovenianeprijateľnýchzmluvnýchpodmienokniejepresneuvedené,akéhokonkrétnehoustanovenia

sa toto vyslovenie týkať má. Navyše ako vyplýva z európskej judikatúry, súd by mal skúmať len zmluvné
podmienky súvisiace s predmetom sporu. Vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky musí mať
pre žalobcu význam. V prípade poplatku za upomienku išlo v tomto prípade o transparentné cenové
dojednanie, ktoré si žalobca nesprávne zamieňa s výškou nákladov na túto aktivitu. Z celej žaloby je
zjavná snaha žalobcu na základe akýchkoľvek dôvodov vyhnúť sa zaplateniu dojednanej sumy, teda

úveru s dojednaným úrokom a poplatkami. Aj z rozhodovacej činnosti ÚS SR vyplýva, že spotrebiteľ je
v postavení slabšej strany a požíva aj zákonnú ochranu, ale táto nie je bezhraničná.

8. Žalobca následne upravil žalobu tak, že sa domáhal určenia, že úver, poskytnutý na základe Zmluvy
o splátkovom úvere č. 5050418459 zo dňa 4. 12. 2013 medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a
bez poplatkov a určenia, že zmluvná pokuta 25,00 eur za upomienku pri omeškaní so splácaním úveru

je neprijateľná zmluvná podmienka a preto neplatná a zaplatenia 425,00 eur. Z toho súd dovodil, že v
zostávajúcej časti bola žaloba vzatá späť.

9. V ďalšom písomnom vyjadrení v priebehu konania žalovaný zotrval na tom, že žaloba nie je aj po
určitých úpravách v celom rozsahu dôvodná. Poukázal na rozhodovaciu prax ÚS SR v zmysle ktorej

pri stanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa, dlžníka, je potrebné dbať na vyváženosť
právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov, vrátane princípu právneho štátu. Aj
keď ochranu spotrebiteľov a ich postavenie je potrebné brať vážne, je nutné interpretovať ju triezvo,
neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty. Zotrval na tom, že žaloba má okrem iného obsahovať
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný

návrh, nedostatky v tomto smere má povinnosť súd odstrániť a bez ich odstránenia nemôže konať
ďalej. Žalovaný zotrval na tom, že samotný žalobný návrh ani po úpravách nie je dostatočne určitý
a zrozumiteľný, súd samotný nemôže dotvárať to, čo mala vykonať sama strana. Žalobca má
primárnu povinnosť riadneho tvrdenia, na základe ktorého môže súd posúdiť ním uplatnený nárok,
rovnako žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno. Opätovne poukázal na to, že nie je nevyhnutné,

aby úverová zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ
podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok,
smernica č. 2008/48 nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere výpis vo forme amortizačnej
tabuľky. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že predmetná úverová zmluva obsahuje veľké množstvo
neprijateľných zmluvných podmienok, poukázal žalovaný na to, že skúmanie neprijateľnosti podmienok

musí súvisieť s predmetom sporu, a ak je predmetom sporu procesne neprípustné určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, ide o domáhanie sa určenia špecifickej sankcie pre dôvody
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, teda niečo zásadne odlišné ako je skúmanie neprijateľných
podmienok. S reálnym predmetom sporu nesúvisia žiadne údajne neprijateľné zmluvné podmienky,
preto nie je dôvod, aby súd skúmal neprijateľnosť podmienok žalobcom

tvrdených. Pokiaľ ide o poplatok za upomienku 25 eur, išlo podľa žalovaného o transparentné cenové
dojednanie, týkajúce sa hlavného predmetu plnenia, a preto nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by
podliehala prieskumu podľa ustanovení smernice 93/13/EHS, resp. § 53 ods. 1 OZ. Žalobca sa domáha
zaplatenia údajného bezdôvodného obohatenia, v takom prípade sa nemôže domáhať určenia, že úver
je bez úrokov a bez poplatkov, ktoré určenie je len otázkou predbežnou. Civilný sporový poriadok

umožňuje abstraktnú kontrolu neprijateľných podmienok, táto nemôže byť predmetom konania na
súde prvej inštancie. Poplatok za upomienku 25 eur nemôže byť neprijateľnou podmienkou, ide o
zmluvnú podmienku, týkajúcu sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, v takom prípade je
spotrebiteľský prieskum vylúčený. Je nepochybné, že celková odplata je tvorená úrokom a poplatkami,
účelu úveru zodpovedá pojatie tohto bankového produktu ako komplexu plnení, jeho súčasťou je viacero

vzájomne súvisiacich bankových služieb, čomu zodpovedá cena rozložená do jednotlivých dohodnutých
úhrad. V tejto súvislosti opätovne žalovaný poukázal na to, že ktoré konkrétne plnenia sú obsahom
uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 441,95 eur, v zásade žalobca
neuviedol, o ktorých 32 eur vzal žalobu späť. Žalovaný zotrval na námietke premlčania, poukázal
na to, že ak sa plnenie bez právneho dôvodu poskytuje postupne po častiach, objektívna premlčacia

doba začína plynúť pri každej z nich osobitne, v okamihu, kedy k plneniu došlo, to znamená každá
z čiastkových platieb má svoj samostatný právny osud. Z nedostatočného tvrdenia ohľadne nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia 441,25 eur nemožno dovodiť, ktoré konkrétne čiastkové plnenia
majú byť touto formou uhradené. Predmetná úverová zmluva obsahuje tak úrokovú sadzbu, ako aj nato nadväzujúcu RPMN úveru, tieto údaje dávajú prípadnému dlžníkovi jasnú informáciu o tom za akých
podmienok je mu poskytovaný úver, sadzby uvedené v predmetnej zmluve sú zákonné, nepresahujú
zákonom daný limit.

10. Z listinných dôkazov, predložených stranami, súd zistil, že žalovaný na základe zmluvy o splátkovom
úvere č. 5050418459 zo dňa 4. 12. 2013 poskytol žalobcovi ako privátnemu klientovi jednorazovo
bezhotovostne spotrebný bezúčelový úver. V čl. I bod 1 sú uvedené Základné podmienky úveru
nasledovne: výška úveru 8 500,00 eur, druh úveru spotrebný úver na Čokoľvek, typ a výška úrokovej

sadzby - fixná do splatnosti, 20,90 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, spôsob poskytnutia
úveru jednorazovo, výška splátky a splatnosť 172,65 eur mesačne, k 20. dňu v kalendárnom mesiaci,
splatnosť prvej splátky istiny 20. 1. 2014, počet splátok 120, konečná splatnosť úveru 20. 12. 2023,
spôsob splácania inkasom z inkasného účtu, ďalej je tu špecifikované číslo inkasného účtu, ročná
percentuálna miera nákladov 23,36 %, priemerná hodnota RPMN 8,69 %, celkové náklady spojené s
úverom 20 701,58 eur, s tým, že všetky údaje a náležitosti uvedené v základných podmienkach úverovej

zmluvy sú platné ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, zmeny sa riadia úverovou zmluvou, úverovými
podmienkamiaVOP.Včl.II.Bod1zmluvybolouvedené,žepoplatokzaupomienkujevovýške25,00eur
za každú vystavenú upomienku. Z výpisov z úveru za obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2017 vyplýva, že
v priebehu rokov 2015 - 2017 bola žalobcovi opakovane účtovaná zmluvná pokuta za omeškanie 25,00
eur (celkom 17 krát v rokoch 2015 - 2016) a zmluvná pokuta za omeškanie 8,00 eur (celkom 4 krát v roku

2017).Vštandardnýcheurópskychinformáciáchospotrebiteľskomúveresúzhodnesobsahomúverovej
zmluvy uvedené hlavné vlastnosti spotrebiteľského úveru, s odkazom na obsah zmluvy sú uvedené
predpoklady použité na výpočet RPMN. Žalobca predložil ohľadne skúmania bonity žalobcu výpis z
úverového registra, z ktorého nevyplývajú žiadne negatívne informácie, žiadosť o poskytnutie úveru, z
ktorej je zrejmé, že ohľadne žalobcu a jeho pomerov skúmala banka jeho zamestnanie (podnikateľ),

príjem zo závislej činnosti (1 500,00 eur), rodinný stav (slobodný, bezdetný), prehľad transankcií na účte
žalobcu za obdobie od januára 2013 do júla 2020 ( príjmy 71 039,55 eur).

11. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 16.07.2020, č. k. 23Csp/40/2018-309, rozhodol tak, že žalobu
v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na základe Zmluvy o splátkovom

úvere č. 5050418459 zo dňa 04.12.2013, o určenie, že zmluvná pokuta 25,00 eur za upomienku je
neprijateľná zmluvná podmienka a o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 425,00 eur
zamietol, v zostávajúcej časti konanie zastavil.

12. Krajský súd v Trenčíne ako súd druhej inštancie rozsudkom zo dňa 24.02.2021, č. k.

5CoCsp/37/2020-328, rozhodol tak že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o zamietnutí žaloby
žalobcu o určenie, že zmluvná pokuta /poplatok/ 25,00 eur za upomienku pri omeškaní so splácaním
úveru je neprijateľná zmluvná podmienka a preto neplatná a o zaplatenie 425,00 eur zrušil a vec v
rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V zostávajúcej
zamietavej časti bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený.

13. Odvolací súd uviedol, že žalobca si uplatnil právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré
má svoj pôvod v jeho plnení žalovanému podľa dojednania o poplatku 25,00 eur za upomienku, ktoré
dojednanie je podľa neho neprijateľnou zmluvnou pokutou a preto neplatné. Kontroly neprijateľnosti
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa teda žalobca domáhal v súvislosti s uplatnením

nárokomnapeňažnéplnenieavtakýchtoveciachmôžekonajúcisúdnanávrhaleajbeznávrhuvysloviť,
že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná /§ 298 CSP/. Žalobca ďalej uviedol,
že mu boli účtované upomienky po 25,00 eur, ktoré v žalobe chybne označil ako zmluvné pokuty, a ďalej
tietoajšpecifikovaluvedenímjednotlivýchdní,kedymuichžalovanýnaúčtovalpodľavýpisuzúverového

účtu. Z výpisu z úverového účtu žalobcu potom vyplýva, že v uvedených dňoch mu žalovaný účtoval
na ťarchu jeho úverového účtu zmluvnú pokutu za omeškanie 25,00 eur. Odvolaciemu súdu sa javilo,
že uvedeným spôsobom žalovaný účtoval žalobcovi poplatok za upomienku 25,00 eur dojednaný v čl.
II úverovej zmluvy, teda podľa zmluvnej podmienky, ktorej určenia neprijateľnosti sa žalobca domáhal.
Odvolací súd ďalej nesúhlasil so zamietnutím žaloby v časti o zaplatenie 425,00 eur titulom vydania

bezdôvodného obohatenia, s tým že žalobca nesplatil zatiaľ ani istinu čerpaného úveru a tak na strane
žalovaného nemohlo zatiaľ prísť k bezdôvodnému obohateniu. Rozsah splatenie istiny úveru zo strany
žalobcu je podľa odvolacieho súdu nerozhodný. Z výpisu z úverového účtu žalobcu vyplýva, že rokoch
2015 a 2016 účtoval žalovaný na ťarchu úverového účtu žalobcu poplatky za upomienky v sume á 25,00eur, spolu 425,00 eur a takúto sumu zo zaplatených splátok úveru na úhradu uvedených poplatkov aj
použil, keď žalobca plnil splátky úveru v jednotlivých sumách, ktoré žalovaný podľa výpisu z úverového
účtu rozvrhol na úhradu úrokov úveru, istiny úveru ale aj poplatku 25,00 eur za upomienku. Ak potom

podľa žalobcu absentuje právny dôvod na zaúčtovanie takýchto platieb žalobcu ako platieb upomienok
á 25,00 eur, tak potom sa objektívne jedná o peňažné plnenie získané žalovaným na úkor žalobcu
bez právneho dôvodu, teda bezdôvodné obohatenie a je irelevantné, či má žalobca už uhradenú istinu
čerpaného úveru alebo nie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi zmluvné dojednanie
poplatku 25,00 eur za upomienku z hľadiska jeho prijateľnosti v spotrebiteľskej zmluve a na podklade

záverov tejto otázky posúdi aj existenciu
právneho dôvodu žalovaného na platby v celkovej výške 425,00 eur, ktoré si žalovaný zo splátok úveru
žalobcom zarátal na účtovaný poplatok za upomienku. Opätovne potom rozhodne o žalobe žalobcu na
určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a o vydanie bezdôvodného obohatenia.

14. Žalobca na žalobe v pôvodne zamietavej časti svojho nároku zotrval. Poukázal na to, že skutočnou

vôľou žalobcu nebolo súhlasiť s poplatkom za upomienku 25,00 eur, s hodnotením tejto otázky súhlasil
so závermi odvolacieho súdu. Mal za to, že z neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže vzniknúť právo,
má preto nárok na vrátenie sumy 425,00 eur za upomienky.

15. Žalovaný zotrval na tom, že žaloba aj v zrušujúcej časti by mala byť zamietnutá. Pokiaľ ide o

určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky ohľadne poplatku za upomienku právna teória hovorí, že
nemožno určovať konkrétne skutočnosti do minulosti. Ak má mať žaloba preventívny charakter, tak nie
je možné určovať nejaké skutočnosti vo vzťahu k minulosti vo vzťahu k ustanoveniu, ktoré už nie je
súčasťou právneho vzťahu medzi stranami, ktoré uzatvorili zmluvu. Je úplne vylúčené, aby niečo, čo
už nie je a ani nebude, mohlo byť preventívne určené vo vzťahu k času rozhodovania súdu. Ak niečo

zaniklo, je prevencia vylúčená. Ak je možná žaloba na plnenie, žaloba na určenie nikdy neprichádza do
úvahy, pretože nemôže definitívne riešiť problém konkrétneho právneho vzťahu, ktorý vyrieši až žaloba
na plnenie. Cenové dojednanie nie je možné takýmto spôsobom preskúmavať a hodnotiť. Pokiaľ ide
o úhradu bezdôvodného obohatenia, mal žalovaný za to, že tento nárok nebol riadne uplatnený a v
priebehu konania v správnom čase dostatočne skutkovo vymedzený a zároveň nebol ani zákonným

spôsobom zosplatnený. Takýto nárok, aj keby existoval, musel by byť premlčaný, pretože ak malo
ísť o údajné nároky z r. 2015 a 2016, a tieto neboli zosplatnené, je zrejmé, že aj keby boli v tejto
podobezosplatnené,muselibybyťpremlčané,pretožalovanýzopatrnostivzniesolnámietkupremlčania
a takisto z opatrnosti vzniesol aj kompenzačnú námietku, kedy započítal údajný nárok, ktorý mal byť
predmetom tohto konania na záväzok žalobcu vyplývajúci z právneho vzťahu založeného úverovou

zmluvou č. 5050418459 04.12.2013 uzatvorenou medzi stranami sporu. Žalobca nesplnil povinnosť
tvrdenia a už vôbec nie povinnosť dôkaznú. Podľa jeho názoru zmyslu a účelu úveru zodpovedá
poňatie tohto bankového produktu ako komplexu plnení, ktorému zodpovedá resp. jeho súčasťou je
rada vzájomne súvisiacich bankových služieb a tomu zodpovedá cena rozložená do jednotlivých úhrad.
Bankové poplatky tak predstavujú popri úroku a ďalších odmenách časť viaczložkovej ceny. Z opatrnosti

navrhol doplniť dokazovanie sadzobníkom poplatkov banky za r. 2017, z ktorého vyplýva, že poplatok
za upomienku už nie je 25,00 eur, produktové obchodné podmienky, prípadne výsluch žalobcu, k čomu
by sa mal žalobca vyjadriť, z taktických dôvodov neuviedol.

16. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za
individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 298 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka

spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom
v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich sospotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej

podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

18. Z úverovej zmluvy v bode II. nepochybne vyplýva poplatková povinnosť spotrebiteľa, kde je
okrem iného zahrnutý aj poplatok za upomienku vo výške 25,00 eur za každú vystavenú upomienku.
Ďalej mal súd za nesporné, že úverová zmluva bola klasický formulár, vopred vytlačený a pripravený
pre spotrebiteľa, žalobcu, ktorý nemal reálnu možnosť akokoľvek ovplyvniť znenie takto pripravenej
formulárovej zmluvy. Z predloženej úverovej histórie vyplynulo, že pôvodný veriteľ v priebehu rokov
2015 - 2016 žalobcovi opakovane (17 krát) účtoval zmluvnú pokutu za omeškanie 25,00 eur, čo je

celkom 425,00 eur. Výška poplatku za upomienku, formulovaná v úverovej zmluve, má jednoznačne
sankčný charakter, pretože suma 25,00 eur nepochybne presahuje administratívne náklady spojené
s vyhotovením a zaslaním upomienky. Žalovaný ani netvrdil, ani nepreukázal, aké reálne náklady
mu vznikli, resp. jeho právnemu predchodcovi, v súvislosti s upomienkami. Svojou podstatou tak
pri takto vysokom poplatku za upomienkou nejde o paušalizáciu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale skôr o zmluvnú pokutu v zmysle §
544 ods. 1 Občianskeho zákonníka za omeškanie dlžníka spojené so zaslaním upomienky veriteľovi.
Takto dohodnutá sankcia je neprimeraná, pretože rozhodnutie o jej výške v konečnom dôsledku je
rozhodnutím v celom rozsahu na vôli veriteľa. On rozhoduje o výške poplatku za upomienku a tiež o
tom, či a koľko upomienok zašle. Zmluvné ustanovenie o poplatku za upomienku je preto neprijateľnou

zmluvou podmienkou, v dôsledku čoho je neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a § 298
ods. 2 Civilného sporového poriadku. Upomienka nemôže mať sankčný charakter. V opačnom prípade
by mala skutočne povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné a
netransparentné. Zmyslom upomienky je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, by si dodatočne
splnil svoju povinnosť s plnením ktorej je v omeškaní. Účelom zaslania upomienky nemôže byť získanie

majetkového prospechu vo forme finančnej sankcie voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorá by prinášala
majetkový prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s vyhotovením upomienky a jej zaslaním sú
nepochybnenižšieakopoplatokvovýške25,00eur.Tentopoplatoknemožnochápaťaniakopoplatokza
službu, teda za plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Neprijateľnou podmienkou je aj podmienka,
ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané

a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Ide o
tzv.teóriu skutočného plnenia, ktorá sa spomína najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských
úverových vzťahoch. Poplatok za službu spojenú s administratívnou agendou, teda poplatok za
výzvu a poplatok za upomienku predstavuje plnenie, ktoré nie je v záujme spotrebiteľa a konanie
banky spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako

poškodzujúce. S takýmito poplatkami sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné
protiplnenie, ale naopak toto je poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa.

19. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20.Žalobcasadomáhalzaplatenia425,00eur,zdôvodubezdôvodnéhoobohatenia,ktorémalovzniknúť

na strane žalovaného účtovaním zmluvnej pokuty, resp. poplatku za upomienku, 25,00 eur. Súd, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku, určil zmluvnú podmienku o poplatku za upomienku 25,00 eur
za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, na základe toho preto uložil žalovanému povinnosť vydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie v uplatnenej sume celkom 425,00 eur, výška tejto sumy žalovaným
spochybnená nebola.

21. Žalovaný "z opatrnosti" vzniesol námietku premlčania a kompenzačnú námietku, ani jednu z týchto
námietok konkrétne nešpecifikoval a nezdôvodnil, súd preto na tieto námietky neprihliadal. Súd tiež
nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie v zmysle návrhu žalovaného sadzobníkom poplatkov zarok 2017, nebol k tomu dôvod, nakoľko sporné poplatky boli vyrubované v rokoch 2015 - 2016. Rovnako
súd nepovažoval za potrebné vypočuť žalobcu, k rozhodnutiu vo veci postačovali listinné dôkazy a
žalovaný neuviedol, k čomu by sa žalobca mal ešte vyjadriť.

22. Podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane
náhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

23. Žalobca si celkom uplatnil päť nárokov, v dvoch bol úspešný, v jednom súd žalobu zamietol, v
dvoch zavinil zastavenie konania. Žalovaný bol teda plne úspešný, resp. nezavinil zastavenie konania,
v rozsahu 60 %, žalobca bol úspešný v rozsahu 40 %, súd mu preto priznal žalovanému náhradu trov

konania v rozsahu 20 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia
prostredníctvom exekúcie.