Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. október 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13Csp/183/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117218983
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8117218983.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: V. S., M.. XX.X.XXXX, Q. T.

XXXX/XX, XXX XX F. Š., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089
01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35
792 752, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16,
81104Bratislava,ovydaniebezdôvodnéhoobohateniaaourčenieneprijateľnostizmluvnýchpodmienok
a, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 254,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne z tejto sumy od 22.8.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v čl. I., bod 7.1. Dohody o poskytnutí služieb č.
XXXXXXXXXX, z 29.7.2014 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 29.7.2014 uzatvorená
medzižalobkyňouažalovanýmvznení:„Zákazníksazaväzuje,žezauzavretieDohodyzaplatímesačne
Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za
poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach,
ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru

dlžníkovi.“, j e n e p r i j a t e ľ n á.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Vo vzťahu k nároku na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok náhradu trov konania stranám n

e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 2.8.2017 sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozsudok ktorým by
rozhodol o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 254,95 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % z tejto sumy odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému
do zaplatenia, a zároveň určil, že zmluvná podmienka - Poplatok za poskytnutie úveru: 50, uvedená
v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 29.7.2014, uzavretej medzi účastníkmi
konania,azmluvnápodmienkauvedenávčl.I.,bod7.1.Dohodyoposkytnutíslužiebč.XXXXXXXXXX,z

29.7.2014kZmluveorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXX,z29.7.2014uzatvorenámedzižalobkyňou
a žalovaným v znení tak, ako je uvedená vo výroku tohto rozsudku, sú neprijateľnými zmluvnými
podmienkami.2. Žalobu odôvodnil tým, že ide o zmluvu o revolvingovom úvere. Uviedol, že na základe žiadosti mu bola
schválená výška úveru 1 500,- Eur, s ročnou úrokovou sadzbou 18,03 %, RPMN 20,91 % a priemernou
RPMN 49,67 %, a že pri uzatváram zmluvy mu bola predložená zo strany žalovaného na podpis aj

Dohoda o poskytovaní služieb, z 29.7.2014 (ďalej len „Dohoda“), pričom ak chcel úver získať, musel
Dohodu podpísať. Poukázal na to, že v bode 6. zmluvy je uvedený poplatok za poskytnutie úveru vo
výške 50,- Eur s tým, že žalovaný mu neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok. Ako súčasť formulára
zmluvy nebol individuálne dojednaný a absenciou, zodpovedajúceho protiplnenia, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto predstavuje

podľa § 53 ods. 1 OZ neprijateľnú podmienku. Zo zmluvy podľa žalobcu nie je možné zistiť o aké plnenie
a akého účelu ide.

3. Žalobca uviedol, že úver je odplatným právnym úkonom, a odplatu pri úvere, predstavujú za hlavný
predmet plnenia úroky, so synonymami cena úveru, odplata za úver. Podľa žalobcu je potom otázne čo
je v predmetnej veci cenou úveru, keď zaň má spotrebiteľ platiť úrok za poskytnutie úveru, aj poplatok za

poskytnutie úveru. Vyslovil otázky, že ak aj úrok je platba za poskytnutý úver, aj poplatok za poskytnutie
úveru je platba za poskytnutý úver (nie za nejakú doplnkovú službu), aká je v skutočnosti ročná úroková
sadzba a aká je skutočná výška RPMN, ako to má spotrebiteľ zistiť a vypočítať, a aký je účel delenia
platby za poskytnutie úveru na úrok a poplatok? Podľa žalobcu ide o nekalú obchodnú praktiku ako
opticky znížiť percentuálne ročné vyjadrenie ceny úveru. Nakoľko je vyjadrenie ceny úveru, v časti

poplatku za poskytnutie úveru neurčité a nezrozumiteľné, podlieha súdnej kontrole neprijateľnosti a je
podľa jeho názoru neprijateľné s tým, že zrozumiteľná je len odplata za poskytnutie úveru, vyjadrená
ročným úrokom. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešovo, sp. zn.
18Co/109/2011, z 21.11.2012 (o tom, že zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem
úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho

záujme).

4.Vovzťahukdruhejnapadnutejzmluvnejpodmienkežalobcauviedol,žeDohodaoposkytovaníslužieb
nie je ničím iným, ako ďalšou nekalou praktikou, na zakrytie skutočnej výšky odplaty za úver s tým, že ide
o obdobnú zmluvnú podmienku, akú doposiaľ používal žalovaný priamo v texte formulárov úverových

zmlúv, spočívajúcu v možnosti odkladu splátok úveru za poplatok, o neprijateľnosti ktorej už existuje
početná judikatúra, k čomu žalobca poukázal na 7 rozsudkov Krajského súdu v Prešove. Podľa žalobcu
napriek obsahu

ustanovenia § 53a ods. 1 OZ žalovaný podmienku s rovnakým významom používa aj naďalej, spolieha

na jej vyňatie zo zmluvy o revolvingovom úvere a jej vloženie do osobitnej Dohody, ako je tomu aj v tejto
veci, keď v Dohode sa nachádza v čl. II bod 2.

5. Žalobca uviedol, že čl. I., bod 7.1. Dohody považuje taktiež za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
keďže žalovaný v ňom neprijateľným spôsobom zakomponoval zmluvné dojednanie, v zmysle ktorého

je povinný platiť odplatu za uzavretie takejto dohody. Poukázal na to, že v tomto bode dohody je
uvedené, že mesačná odplata za jej uzavretie je 2,51 % zo sumy schváleného úveru, zníženej o sumu
poplatku za poskytnutie úveru, pričom konkrétnu sumu si musí spotrebiteľ vypočítať sám. Žalovaný teda
podľa žalobcu požaduje, aby jeho zákazník vykonal nasledovné: od sumy poskytnutého úveru I 500,-
Eur odpočítal 50,- Eur predstavujúcich poplatok za poskytnutie úveru, čo znamená, že mu bol reálne

poskytnutý úver vo výške 1 450,- Eur. Jedno percento z tejto hodnoty je 14,50 Eura, súčinom sumy 14,50
Eura a podielu 2,51 uvedeného v bode 7.1. Dohody, dostane sumu 36,40 Eur, ktorú si žiada žalovaný
za doplnkové služby, a to mesačne. Žalobca dodal, že pri vynásobení tejto mesačnej splátky počtom
mesiacov platnosti primárnej zmluvy o revolvingovom úvere, teda 36, je výsledkom suma 1 310,40 eura,
a odplata iba za tieto doplnkové služby tak predstavuje 90,37%.

6. Žalobca uzavrel, že táto zmluvná podmienka nie je podmienkou individuálne dojednanou, pretože
spotrebiteľ nemôže ovplyvniť jej obsah, aj keď má možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom
zmluvy (§ 53 ods. 2 OZ). Dohoda neobsahuje presné určenie odplaty, za ktorú sa doplnkové služby
poskytujú, neuvádza sa v nej dôvod, prečo za rovnaké služby platí viac ten zákazník, ktorému je

poskytnutý vyšší úver, a v neposlednom rade ide v tomto prípade o úžeru, pretože hodnota žalovaným
požadovaného plnenia je k hodnote vzájomného plnenia, ktoré mal poskytnúť, v hrubom nepomere.
Dodal, že pri podpise spotrebiteľskej zmluvy nemal záujem o poskytnutie doplnkových služieb, avšak
ak som chcel úver získať musel túto Dohodu podpísať s tým, že predmetná dohoda preňho nemápo materiálnej stránke žiadne výhody, vymedzené služby sú len administratívneho charakteru a
neposkytujú spotrebiteľovi žiadne reálne protiplnenie.

7. Podľa žalobcu pojem neprijateľná podmienka vychádza z predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku,
ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode spotrebiteľa (čl. 3
ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS). Túto skutočnosť je súd povinný preveriť z úradnej moci (§ 298 ods.
1 CSP, rozsudok SD EÚ C-240/98 až C-244/98), teda v tomto prípade sa nedá uvažovať o výsostnom
práve spotrebiteľa, ktorý by nebol viazaný neprijateľnou podmienkou len za stavu, kedy by sa výslovne

určenia jej neplatnosti domáhal (§ 3 ods. 5 veta prvá zák. č. 250/2007 Z.z.). Poukázal na to, že
neprijateľná podmienka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a to samozrejme bez ohľadu na iniciatívu
spotrebiteľa. Podľa žalobcu naliehavý právny záujem na určení neprijateľností zmluvných podmienok
je daný zákonom a nie je potrebné ho preukazovať. V obdobných konaniach spotrebitelia zastúpení
rovnakým advokátom pritom na tomto mieste obvykle tiež uvádzajú, že „s týmto stavom sa vysporiadal“
aj SD EÚ v rozsudku z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, keď uviedol, že „Národná právna úprava,

ktorá národnému súdu v rámci konania o žalobe podanej poskytovateľom spotrebiteľského úveru proti
spotrebiteľovi a spočívajúcej na zmluve medzi nimi uzavretej, znemožňuje po uplynutí premlčacej lehoty
z úradnej povinnosti alebo na základe podnetu spotrebiteľa určiť, že podmienka obsiahnutá v zmluve
medzi nimi uzavretej je nekalá, je v rozpore so smernicou Rady 93/13/EH.“ (pozn. súdu: v uvedenom
rozsudku sa však SD EÚ zaoberal iba povinnosťou národného súdu podľa článku 6(1) hore uvedenej

smernice zabezpečiť - v konaní o žalobe podanej dodávateľom proti spotrebiteľovi ochranu spotrebiteľa
v zmysle uvedenej smernice aj pri spotrebiteľovej nečinnosti - aby nekalé podmienky neboli pre
spotrebiteľa záväzné. Už na tomto meste tak treba poukázať na to, že uvedené rozhodnutie sa
týkalo konania o žalobe podanej poskytovateľom proti spotrebiteľovi, a nie procesných podmienok a
významu opačných konaní, a v rámci toho povinnosti členských štátov „zabezpečiť“ aby spotrebitelia

neboli viazaní nekalými podmienkami, vrátane možnej odradzujúcej funkcie súdneho rozhodnutia
prispievajúcej k ukončeniu používania nekalých podmienok, a teda nie primeranosti, potrebnosti,
zmyslu a podmienok akýchkoľvek ďalších resp. rôznych iných súdnych konaní iniciovaných naopak
spotrebiteľom a týkajúcich sa opakovane rovnakého predmetu po splnení povinnosti členského štátu
podľa článku 6(1) tejto smernice, najmä ak je ochrana žalobcu ako spotrebiteľa pred ním uvedenými

neprijateľnými zmluvnými podmienkami, tak ako je to aj podľa vyjadrení a vedomostí samotného žalobcu
uvedených v predchádzajúcom a úvode tohto bodu odôvodnenia, našim štátom už zabezpečená - t.j.
ak predmetné zmluvné podmienky už boli vyhlásené za neplatné, z ustanovenia § 53a OZ vyplýva pre
dodávateľa povinnosť zdržať sa ich používania, a najmä neprijateľná podmienka je absolútne neplatná
(§ 53 ods. 5 OZ), a to všetko bez ohľadu na iniciatívu spotrebiteľa - o čom žalobca, vychádzajúc z jeho

žaloby, vie).

8. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu žalobca uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c), f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, preto je predmetný spotrebiteľský úver bezúročný a bez

poplatkov. Uzavrel, že žalovaný mu skutočne poskytol úver vo výške 1.450,- Eur, a žalobca doposiaľ na
predmetnú zmluvu zaplatil 1.704,95 Eur.

10. Žalovaný vo vojom písomnom vyjadrení so žalobou nesúhlasil a navrhol, aby súd žalobu zamietol.
Vo vzťahu k žalobnému návrhu, aby súd určil, že poplatok za poskytnutie úveru vo výške 50,- Eur

predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, žalovaný poukázal na to, že otázka poplatku, jeho
prípustnosti a prijateľnosti bola osobitne posúdená (v rámci dohľadu nad finančným trhom) Národnou
bankou Slovenska vo veci vedenej pod číslom OFS - 12322/2015 s tým, že zo záverov prijatých v
danomkonanívyplýva,že„Vdanomprípadepredstavujepoplatokzaposkytnutiespotrebiteľskéhoúveru
(spolu s úrokom) plnenia za poskytnutie služby. (...) V nich je transparentným spôsobom uvedené, že

„poplatok za poskytnutie úveru“ je súvisiacim nákladom pri poskytnutí spotrebiteľského úveru. Poplatok
je takisto zreteľne uvedený v oboch žiadostiach o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového
druhu/Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového druhu“.
Žalovaný uviedol, že poplatky spojené so spotrebiteľským úverom boli a sú bežnou súčasťou obchodnej
praxe spojenej s poskytovaním úverov, pričom tento fakt bol a je zohľadnený aj príslušnou právnou

úpravou. Poukázal na to, že zákon č. 129/2010 Z.z. legálnu definíciu poplatku nemá, no vo viacerých
ustanoveniach hovorí o poplatku/och, pričom z tejto úpravy je podľa žalovaného zrejmé, že pod
uvedeným pojmom sa má na mysli iná platba ako je úrok. S účinnosťou od 10.6.2013 bola vykonaná
zmena právnej úpravy poplatkov v zákone č. 129/2010 Z.z., kedy podľa novo prijatého ustanovenia (§9 ods. 10) sa veriteľovi zakázalo požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo
inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu,
na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je

podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru (okrem stanovených výnimiek). Prijatím zákona č.
132/2013 Z.z. sa tak podľa žalovaného vytvorila relatívne ucelená úprava poplatkov (ktorá je zakázaná),
a poplatok za poskytnutie úveru (ktorý medzi nimi nie je) je tak prípustný a dovolený. Poplatok definuje
svojim názvom (označením), za čo sa platí, a ide o platbu za takú činnosť, ktorá je aj v záujme
spotrebiteľa (získanie peňažných prostriedkov). Poskytnutia úveru je činnosťou, ktorá sa realizuje na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a je aj v záujme spotrebiteľa.
Žalovaný uzavrel, že poplatok za vedenie úveru v sume 50,- Eur je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedený transparentným spôsobom, ktorý vyplýva z jeho jednoznačného označenia, a rovnako je
zreteľne uvedená aj výška poplatku. Dodal, že poplatok za poskytnutie úveru bol zohľadnený aj pri
výpočte RPMN, čiže tvrdenie žalobcu o nejakom optickom znižovaní ceny úveru je zavádzajúce. To, že
to, že poplatok za poskytnutie úveru je započítaný aj do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ uhradiť,

vyplýva aj zo zmluvy (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru), pričom
zo zmluvy vyplýva, že RPMN je vypočítaná z celkových nákladov. Uviedol tiež, že o tom, že pri RPMN
sa počíta aj so sumou poplatku za poskytnutie úveru, bol žalobca písomne a v súlade so zákonom
informovaný aj pred uzavretím samotnej zmluvy.

11. Vo vzťahu k druhej napadnutej zmluvnej podmienke žalovaný namietal, že dohodu poskytovaní
služieb žalobca nemusel podpísať. Tvrdil, že nešlo o žiadnu podmienku pre vznik úverovej zmluvy
či získanie úveru, dohoda o poskytnutí služby je individuálne uzavretá, a nejde o predpoklad a ani
podmienku pre vznik zmluvy o úvere, a teda má právnu povahu individuálneho dojednania. Uviedol však
k tomu (nešpecificky) len to, že pojem „individuálne“ (dohodnutý) v pomeroch spotrebiteľského práva

znamená nie len reálnu možnosť spotrebiteľa určitú podmienku formulačne ovplyvniť, ale predovšetkým
možnosť spotrebiteľa dosiahnuť, že takáto podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom
bez toho, aby to zmenilo jeho postavenie oproti tomu stavu, ak by podmienku prijal (pozn. súdu:
žiadne konkrétne skutočnosti o kontraktačnom procese, o spôsobe predloženia ponuky takejto dohody
spotrebiteľovi,aanikonkrétneskutočnostiadôkazysvedčiaceoreálnejmožnostispotrebiteľaodmietnuť

jej uzavretie bez vplyvu na získanie úveru však - najmä s poukazom na to, že podľa § 53 ods. 3 OZ platí
zákonná prezumpcia o tom, že zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dohodnuté, ak dodávateľ nepreukáže opak, osobitne vzhľadom na tvrdenia
žalobcu, že ak chcel úver získať, musel túto dohodu podpísať - žalovaný, okrem toho, žalobca obdobnú
zmluvu a dohodu s ním uzavrel už aj predtým, v konaní neuviedol a ani dôkazy na ich preukázanie

nenavrhol).
Namietal tiež, že poplatok za poskytnutie možnosti odkladu splátok, je cenou plnenia, a preto s
poukazom na ust. § 53 ods. 1 OZ je podľa neho vylúčená úvaha o neprimeranosti dojednania
o tejto odplate, keďže ani cena plnenia, ani dojednanie o odplate, nemôžu byť neprijateľnými
zmluvnými podmienkami (pozn. súdu: už na tomto mieste však treba uviesť, že zákon ustanovuje, že

zákazu posudzovania nerovnováhy resp. neprijateľnosti z hľadiska ceny nepodlieha len posudzovanie
podmienok, „ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny“, viď. ust. § 53 ods. 1 veta
druhá OZ - teda len ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti jeho ceny, a naopak arg. a
contrario teda posudzovaniu podliehajú, ak sa týkajú, ako v tomto prípade, vedľajšieho predmetu plnenia
a primeranosti jeho ceny, keďže z obsahu a zmyslu tejto dohody vyplýva, že táto dohoda je závislá

na existencii zmluvy o úvere, je ňou podmienená, a vo vzťahu k nej tak má len vedľajšiu akcesorickú
povahu).

12. Vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný namietal (voči tvrdeniam
žalobcu o tom, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti vyžadované v ust. § 9 ods. 2

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch) tým, že zmluva o revolvingovom úvere pozostáva
z ustanovení nachádzajúcich sa na prednej (lícnej) strane listiny, zmluvných dojednaní nachádzajúcimi
sa na zadnej (rubovej) strane listiny a príloh, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, a v tomto prípade je
samotná úverová zmluva tvorená aj oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.
V súvislosti s náležitosťami zmluvy o revolvingovom úvere následne žalovaný (okrem iného) tvrdil, že z

ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že úver je po každom revolvingu splatný
podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený, a že údaj o dni splatnosti
poslednej splátky (ktorým je podľa neho vymedzený termín konečnej splatnosti úveru), vyplýva nielen
zo spomenutého splátkového kalendára (pozn. súdu: s ktorým mal byť dlžník oboznámený až následnepo jeho podpise zmluvy, a v konaní predložený nebol), ale aj z oznámenia veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi (pozn. súdu: ktoré malo byť dlžníkovi zaslané taktiež až po podpise žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru zo strany žalobcu), a zmluva tak podľa neho údaj o termíne konečnej splatnosti

úveru obsahuje. Ohľadom uvedenia počtu, výšky a termínov splatnosti splátok tvrdil, že zmluva o
revolvingovom úvere uvedené obsahuje, keď určuje že výška splátky je 89,65 Eur, počet 36 a splatnosť
k 1. dňu príslušného kalendárneho mesiaca (pozn. súdu: bez toho aby bolo zrejmé, kde v zmluve bola
splatnosť takto uvedená, a ktoré príslušné mesiace by to mali byť).

13. Žalobca zastúpený advokátom sa k doručenému vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril, hoci
ho na to súd pri príprave pojednávania uznesením podľa § 167 ods. 3 CSP vyzval s tým, že na neskôr
predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť (viď aj § 291 ods. 3 CSP).

14. Po nariadení pojednávania žalobca písomným podaním zo dňa 3.10.2021 navrhol rozšírenie žaloby
o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, túto zmenu žaloby však súd v zmysle ust. § 142 ods.

1 a § 143 ods. 1 CSP uznesením vyhláseným na nasledujúcom pojednávaní nepripustil, keďže v tomto
štádiu konania už boli vykonané všetky úkony pri príprave pojednávania (podľa § 167 ods. 2 a 3 CSP)
a museli by sa preto opakovať a ďalej dopĺňať, a výsledky doterajšieho konania by tak nemohli byť
podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

15. Súd sa oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany
sporu počas konania uplatnili, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, ktorých
odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (§ 204 CSP), a na základe zhodných (resp.
nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1, § 151 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných
dôkazov si osvojil podstatný skutkový stav tak (v rozsahu a obsahovej zhode s tým) ako ho v rozhodných

nesporných okolnostiach vo svojich podaniach opísali strany sporu, v ktorých nimi prednesené skutkové
tvrdenia (nie ich právne zhodnotenie) nikto nespochybnil, a ani súd nemal žiadny dôvod pochybovať o
ich pravdivosti (viď primerane § 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP), a sporný tak nebol.

16. Okrem toho súd z predloženého písomného vyhotovenia zmluvy o revolvingovom úvere zistil,

že táto bola vyhotovená na predtlačenom formulári žalovaného, do ktorého boli v bodoch 2. až 6.
doplnené osobné údaje žalobcu ako dlžníka a údaje o požadovanom a schválenom revolvingovom
úvere s mesačnou splátkou vo výške 53,25 Eur a o mesačnej platbe (s platbou podľa dohody o
poskytovaní služieb, ak bude uzavretá) vo výške 89,65 Eur. V bode 7. je uvedené, že zmluvné strany
v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere

(na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy), na zadnej strane predloženej kópie zmluvy sú však pod bodmi
8. až 13. ďalej uvedené už len sankcie a záverečné ustanovenia. Ďalšie zmluvné dojednania zmluvy
o revolvingovom úvere boli súdu predložené na 3 tlačených stranách napísaných drobným písmom,
ktoré bolo menšie než bolo písmo, ktorým bol napísaný ostatný text zmluvy. Z predloženého vyplneného
tlačiva zmluvy o revolvingovom úvere, na ktoré žalobca ako spotrebiteľ pripojil svoj podpis, pritom

súd ďalej ešte zistil, že jej písomné vyhotovenie, okrem chýbajúceho údaja o dobe trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienok upravujúcich jeho čerpanie, neobsahuje napokon ani údaj o
podmienkach, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby. Okrem toho vzhľadom na to, že v texte
písomnej zmluvy, na ktorú spotrebiteľ pripojil svoj, nie sú uvedené podmienky upravujúce čerpanie úveru
(kedy spotrebiteľ dostane peniaze), a je uvedený len počet splátok (bez toho aby bolo zrejmé kedy sa

majú splácať), zo zmluvy samotnej (bez vymedzenia spôsobu čerpania úveru a začiatku uplatňovania
úrokovej sadzby zakladajúcich dlh samotný) nie je teda tiež ani odvodene vôbec zrejmý konkrétny termín
prvej a následných splátok (ktoré by sa mali platiť zrejme až po jeho čerpaní).

17. V bode 7.1. dohody o poskytovaní služieb číslo XXXXXXXXXX je uvedené, že: „Zákazník sa

zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,51 % zo sumy
schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto
odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov
za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“ V bode 7.2. tejto dohody je pritom uvedené,
že počet a dátum splátok odplaty podľa tejto dohody je rovnaký s počtom a dátumom splatnosti splátok

úveru a úroku za úver s tým, že ak dôjde k zosplatneniu splátok podľa príslušnej zmluvy o revolvingovom
úvere, neuhradené splátky odplaty sa stanú splatnými dňom zosplatnenia splátok a zákazník je povinný
ich uhradiť spolu so zosplatnenými splátkami podľa príslušnej zmluvy o revolvingovom úvere.18. V čl. II dohody o poskytovaní služieb číslo XXXXXXXXXX označenom ako Definícia služieb je
uvedené, že na základe tejto dohody sa poskytuje zákazníkovi nasledovný komplexný balíček služieb:
1. služba „informácia o zostávajúcich záväzkoch“, 2. služba „odklad splatnosti splátok“ spočívajúca v

možnosti zákazníka odložiť si splatnosť (3) troch akýchkoľvek splátok podľa zmluvy o revolvingovom
úvere“, 3. služba „informácia pred splatnosťou splátky“, 4. služba „informácia o prijatí platby“, 5. služba
„vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie“, 6. služba „zmena zmluvy na podnet klienta“, 7. služba
„prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu“, 8. služba „druhá upomienka zdarma“ a služba „podpora call
centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom“.

I. Určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom
úvere (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti

takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

23. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi

na súde domáhať ochrany svojho práva.

24. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej

podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej
podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenietejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

25.Vdanomprípadesažalobcadomáhalurčenia,ženímoznačenézmluvnépodmienkysúvzmysleust.
§ 54 OZ neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Z ust. § 53 ods. 1 OZ pritom vyplýva, že za neprijateľné
podmienky (ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatné), sú považované ustanovenia obsiahnuté v
spotrebiteľských zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, s výnimkou tých prípadov (v ktorých to neplatí, resp. sa na to

neprihliada), ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny (a sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne), alebo ak boli individuálne dojednané. Tieto kritériá neprijateľnosti zmluvnej podmienky
(ako ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve, ktoré nie je vylúčené z prieskumu a spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa) boli pritom v danom
prípade naplnené iba v prípade druhej žalobcom napadnutej zmluvnej podmienky (týkajúcej sa odplaty
za dohodu o poskytovaní služieb).

26. Prvé zo žalobcom napadnutých zmluvných ustanovení, a to ustanovenie o poplatku za poskytnutie
úveru 50 Eur, je totiž podľa názoru súdu v bode 6 zmluvy o revolvingovom úvere vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne, a to už svojim označením za čo sa platí a v akej výške, pričom tento poplatok je zo strany
dodávateľa požadovaný (aj podľa tvrdení žalobcu) popri úroku ako súčasť odplaty (ceny) za poskytnutie

úveru, čím sa nepochybne týka hlavného predmetu plnenia (poskytnutia úveru) a primeranosti jeho
ceny, a z posudzovania jeho neprijateľnosti je tak v zmysle ust. § 53 ods. 1 veta druhá OZ vylúčené.

27. Už len pre úplnosť súd dodáva, že poplatok za poskytnutie úveru jasne definuje protiplnenie, a
to poskytnutie úveru (dojednanie záväzku poskytnúť peňažné prostriedky), pričom daný poplatok je

súčasťou odplaty za úver. Tento poplatok nie je vylúčený zákonom o spotrebiteľských úveroch, ani
Občianskym zákonníkom resp. iným zákonom, ba práve naopak napr. Obchodný zákonník v ust. §
499 OBZ počíta s tým, že za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ktorá tak môže byť súčasťou odplaty za poskytnutie úveru. V tejto súvislosti súd tiež
podporne poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 15CoCsp/23/2020 - 154, ako aj jeho

odôvodnenie, v ktorom tento uviedol, že „z pracovného dokumentu útvarov komisie - Usmernenie na
uplatňovanie smernice 2008/48/ES vo vzťahu k nákladom a ročnej percentuálnej miere nákladov z 8.
mája 2012 SWD (2012) 128 vyplýva, že celkové náklady spojené s úverom zahrňujú celé spektrum
nákladov, ktoré spotrebiteľ musí zaplatiť za prístup k úveru alebo jeho využívanie a okrem iného
administratívne poplatky (napr. za prípravu pôžičky alebo preskúmanie a schválenie úveru). Keďže

spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom poskytujúcim spotrebiteľské úvery z dôvodu,
že chce získať úver, podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné dospieť k záveru, že poplatok za
poskytnutie úveru slúži len záujmom dodávateľa.“ Okrem toho ak by ho aj súd vecne posudzoval, tak
aj z hľadiska výšky tohto poplatku ho nemožno považovať za celkom zjavne neprimeraný, ktorý by
spôsoboval značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto súd žalobu v tejto

časti zamietol.

28. Ohľadom druhej zmluvnej podmienky, týkajúcej sa odplaty za dohodu o poskytovaní služieb, však
súd dospel k záveru, že táto zmluvná podmienka uvedená v dohode o poskytovaní služieb k zmluve
o revolvingovom úvere (ktorá je vedľajšou zmluvou k zmluve o revolvingovom úvere, ktorú dopĺňa a

ktorou je podmienená), sa v tomto zmluvnom vzťahu týka vedľajšieho predmetu plnenia a jeho ceny, a
z predmetu prieskumu v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ tak vylúčená nie je.

29. Dojednanie odplaty za informačné služby (nezávislé od výšky vyčerpaného úveru) a za službu
spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch splátok úveru, špecifikované v čl. II. dohody o

poskytovaní služieb, a to vo výške 2,51% mesačne zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu
poplatku za poskytnutie úveru, v celkovej výške 90,36% (36 splátok x 2,51%) z poskytnutej sumy úveru,
a osobitne aj vzhľadom na povinnosť jej úhrady spolu so splátkami úveru aj v prípade ak dôjde k
zosplatneniu splátok podľa zmluvy o revolvingovom úvere, keď niektoré z týchto služieb navyše ani
pri trvaní zmluvy nemusia byť reálne poskytnuté (nakoľko sú podmienené aj ďalšími podmienkami),

spôsobujecelkomzjavneznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospech
spotrebiteľa, a v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ tak predstavuje neprijateľnú podmienku. Žalobca teda
podľa názoru súdu celkom oprávnene poukazuje na to, že táto zmluvná podmienka spôsobuje zjavnú
materiálnu disproporciu (tohto poplatku a plnenia dodávateľa) ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1Smernice Rady 93/13/EHS), podľa ktorej by dlžník mal byť povinný platiť (dokonca takto neprimerane
vysoký) poplatok za služby, ktorá mu v konečnom dôsledku materiálne ani nemusia byť poskytnuté, a
o ktoré ani nemusí mať záujem, a to napr. aj bez ohľadu na to, či spotrebiteľ napokon o odklad splátok

vôbec niekedy požiada a túto službu aktivuje.

30. Obrana žalovaného pritom spočívala v podstate len v tom, že za individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku možno považovať aj takú, ktorú mohol spotrebiteľ vylúčiť, resp. pri ktorej mohol spotrebiteľ
dosiahnuť,žesanestanesúčasťoujehovzťahusdodávateľombeztoho,abysazmenilojehopostavenie

oproti stavu, ak by podmienku prijal, čo však v tomto konaní zo strany žalovaného ako dodávateľa
konkrétne tvrdené a ani preukázané nebolo. Súd pritom poukazuje na to, podľa § 53 ods. 3 OZ platí
zákonná prezumpcia o tom, že zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané, ak dodávateľ nepreukáže opak, a ten v danom prípade
preukázaný nebol. Žalobca totiž v tejto súvislosti nijako konkrétne netvrdil a ani nepreukázal, že by si
spotrebiteľ uvedenú zmluvnú podmienku osobitne vyžiadal, ani to ako bola spotrebiteľovi táto zmluvná

podmienka ponúknutá, a či bola pritom spotrebiteľovi zo strany dodávateľa (ktorý jej text formuloval),
vrátane porovnania výhod i prípadných negatív tejto zmluvnej podmienky (čo za to dostane), vzhľadom
na jej povahu, aj riadne a transparentne vysvetlená.
Žalovaný pritom netvrdil a nepreukázal (napr. poukazom na iné zmluvné vzťahy z tohto obdobia)
napokon vlastne ani to, že by mal takto poučený spotrebiteľ (ktorý pritom tvrdil, že ak chcel úver získať,

musel dohodu podpísať) zároveň reálnu možnosť pôsobenie tohto ustanovenia (podmienky) vylúčiť.

31. Ďalej obrana žalovaného vo vzťahu k tejto zmluvnej podmienke spočívala v podstate už len na tom,
že dojednanie o cene a predmete plnenia nie je neprijateľnou podmienkou, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny

(resp. že ustanovenia týkajúce sa tejto služby ako hlavného predmetu plnenia a primeranosti jej
ceny posudzovaniu neprijateľnosti nepodliehajú), k čomu však súd poukazuje na to, že ak napadnuté
ustanovenie, resp. zmluvná podmienka v zmysle tvrdení žalovaného nebola, resp. nemala byť
podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, tak má vo vzťahu k tejto zmluve, ktorou je
podmienená, nepochybne iba vedľajšiu (akcesorickú) povahu, teda netýka sa hlavného (ale vedľajšieho)

predmetu plnenia a primeranosti jeho ceny, a z posudzovania zákazu nerovnováhy zmluvných
ustanovení, resp. neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ preto vylúčená nie je.
Voči tvrdeniam žalobcu o tom, že vyžadovanie plnenia na základe tejto podmienky v celkovom rozsahu
90,36 % z poskytnutej sumy predstavuje značnú materiálnu disproporciu (na škodu spotrebiteľa), pritom
žalovaný ani nenamietal.

32. Pozornosti súdu napokon neušlo ani to, že napadnutá zmluvná podmienka zmluvné postavenie
žalobcu ako spotrebiteľa oproti bežnej zákonnej úprave v zmysle ust. § 54 ods. 1 OZ aj nepochybne
neprípustne zhoršuje. Situácia s odloženou, resp. neskoršou úhradou splátok, okrem možnosti jej
dojednania priamo pri úprave ich splatnosti, je totiž, ak by aj reálne (a nie len potenciálne, so zaplatením

poplatku vopred bez ohľadu na jej výskyt) nastala, je totiž nepochybne dostatočne podporne a primerane
riešená zákonnými ustanoveniami, a to najmä ustanoveniami o úročení úveru až do jeho vrátenia (resp.
podľa dojednaného spôsobu uplatňovania úrokovej sadzby uvedeného v zmluve - viď úroková sadzba
spotrebiteľského úveru, a podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010
Z.z.), a ustanoveniami o zákonných úrokoch z omeškania, ktoré by boli pre spotrebiteľa celkom zjavne

výhodnejšie, a odklon od nich tak jeho pozíciu nepochybne (neprípustne) zhoršuje. Žalobcom označená
zmluvná podmienka týkajúca odplaty za dohodu o poskytovaní služieb v znení uvedenom vo výrokovej
časti tohto rozsudku, je teda aj podľa názoru súdu nepochybne neprijateľná.

33. Pochybnosti však mal súd o význame a prípustnosti osobitnej žaloby v časti o určenie neprijateľnosti

zmluvných podmienok v individuálnom spotrebiteľskom spore, ktoré konajúci súd v minulosti už
aj viackrát vyslovil a formuloval v niektorých svojich skorších rozhodnutiach (napr. v rozsudku vo
veci 13C/372/2015, 13C/1/2016, a ďalších), v ktorých súd vychádzal z neprípustnosti individuálnej
spotrebiteľskej žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky vzhľadom na to, že žalobcovia
neobjasnili a nepreukázali naliehavý právny záujem na žiadanom určení. Súd pritom vychádzal z toho,

že naliehavý právny záujem na individuálnej žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky nijako
nevyplýva (na rozdiel od toho ako to tvrdili žalobcovia) priamo z ustanovení hmotného práva podľa § 53
OZ, ani z ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochranysvojho (konkrétneho) práva (ktoré žalobcovia nešpecifikovali), a ani z ust. § 298 CSP, či poukazu na
povinnosť štátu zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takou podmienkou viazaný.
Konajúci súd v týchto veciach opakovanej vyslovil názor, že ak ide len o záujem žalobcu deklaratórne

rozhodnutím súdu určiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky, o ktorej žalobca, tvrdiac s tým súvisiace
hmotnoprávne dôvody, má svoju predstavu, vie, že je neprijateľná, a tiež to, že v inom konaní (ako
tvrdí) už boli predmetné zmluvné podmienky vyhlásené za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti, že z
ustanovenia § 53a OZ vyplýva pre dodávateľa povinnosť zdržať sa ich používania, a že neprijateľná
zmluvná podmienka je absolútne neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ „a to samozrejme bez ohľadu na

iniciatívu
spotrebiteľa“ (viď bod 7. tohto odôvodnenia), tak právny záujem na tomto určení (význam tohto súdneho
konania v tejto časti) - len pre to, aby o tomto (časti právneho vzťahu) nadobudol judikovanú istotu,
resp. aby to bolo určené aj v tomto konaní, keď nie je zrejmé či inak vôbec bude resp. má byť toto
právo predmetom súdneho konania, teda či si voči nemu žalovaný dodávateľ (napr. aj s poukazom na
premlčanie) bude na súde vôbec nejaké s tým súvisiace právo uplatňovať a či je takáto súdna ochrana

nejakého jeho konkrétneho práva vôbec potrebná - s poukazom na hospodárnosť konania a v zmysle
predchádzania zbytočnému rozmnožovaniu sporov, nie je naliehavý. Súd k tomu poukazoval aj na to, že
uvedené je ešte zreteľnejšie v prípadoch, ak je žalobca zastúpený advokátom, keď súčasťou právnych
služieb advokáta je nepochybne aj poskytovanie základného právneho poradenstva, a jeho úloha a
ochranná funkcia práva (tam kde právne normy pôsobia objektívne) tak môže byť a je už primerane

naplnená tým, že advokát spotrebiteľovi vysvetlí, aké sú jeho práva a povinnosti a ako sa má zachovať,
a nie tým, že ho bude viesť k nepotrebnému nadužívaniu právnych prostriedkov, a za každú cenu,
bez rozumného a primeraného záujmu samotného spotrebiteľa, tohoto zaťažovať zbytočnými súdnymi
spormi, „tlačiť“ do súdneho konania a zastupovať v ňom.
Súd pritom tiež poukazoval na to, že prípustnosť takejto osobitnej určovacej žaloby nemožno odôvodniť

iba poukazom na ust. § 298 CSP, keďže toto ustanovenie je vymedzené ako osobitné oprávnenie súdu
resp. osobitná náležitosť rozhodnutia v spotrebiteľských veciach (uviesť znenie takej podmienky vo
výroku rozsudku), a nie ako ustanovenie oprávňujúce žalobcu na podanie osobitne k tomu smerujúcej
žaloby (porovnaj k tomu aj gramatické vyjadrenie „uvedie vo výroku“ verzus možnosť požadovať aby „sa
rozhodlo o určení“). Z hľadiska prvotného posudzovania žalôb a ich účelu totiž netreba stratiť zo zreteľa,

že aj určenie neprijateľnosti, a teda neplatnosti zmluvnej podmienky, je nepochybne určením právnej
skutočnosti, pričom pre procesnú prípustnosť takejto žaloby (a nie len povinnosť a prípustnosť s tým
súvisiaceho predbežného právneho posúdenia a osobitného uvedenia jej znenia vo výroku rozsudku
zo strany súdu) je preto nevyhnutné, aby v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP možnosť takejto žaloby
(vrátane s tým súvisiaceho osobitného právneho významu) vyplývala z osobitného predpisu. Súd pritom

zdôraznil, že žiadne súdne konanie nemôže byť samoúčelné. Žiadny osobitný predpis pritom možnosť
takejto žaloby a jej osobitný význam pre daného konkrétneho spotrebiteľa nikde neustanovuje.
Konajúci súd tiež dodal, že aj z hľadiska doslovného (gramatického) výkladu ust. § 137 písm. d) CSP
(umožňujúceho požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, „ak to vyplýva z osobitného
predpisu“) ustanovenie § 298 CSP (toho istého zákona) vo vzťahu k ust. § 137 písm. d) CSP nepochybne

žiadnym osobitným predpisom (zákonom) nie je, a teda osobitný význam a ani osobitnú možnosť takejto
žaloby pre dotknutého spotrebiteľa v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP osobitne nezakladá, a na podanie
takejto osobitnej žaloby tak individuálneho spotrebiteľa ani neoprávňuje. Súd k tomu poukazoval aj
na názor vyjadrený v komentovanej odbornej literatúre, podľa ktorého „hoci výpočet § 137 CSP je
len demonštratívny, domnievame sa, že žaloba výlučne na určenie neplatnosti zmluvnej podmienky v

individuálnom spotrebiteľskom spore už nebude prichádzať do úvahy. Pravidlom budú žaloby, ktorých
obsahomjesplneniepovinnosti(plniť,vydaťbezdôvodnéobohatenie,nahradiťškodu,zaplatiťprimerané
finančné zadosťučinenie a pod. - porovnaj ods. 2 komentovaného ustanovenia) alebo určenie, či tu
právo je (napr. vlastnícke), a súd bude platnosť ustanovení spotrebiteľskej zmluvy posudzovať ako
prejudiciálnu otázku.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,

Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, s. 1037.).
V súvislosti s úvahami o (ne)potrebe (naliehavého) právneho záujmu na požadovanom určení pritom
konajúcisúdvtýchtoprípadochnapokontiežpoukázalnato,žepodľajehonázorunestačíaneprichádza
do úvahy ani iba prípadný jednoduchý poukaz na ust. § 3 ods. 3 a 5 zák. č. 250/2007 Z.z., ktorý deklaruje,

že (ods. 3) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pre neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a (ods.
5) možnosť spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa domáhať sa na súde ochrany svojho práva proti porušiteľovi. Uvedené ustanovenie v ods.
3 totiž deklaruje iba legitímny cieľ a účel nášho právneho poriadku v spotrebiteľských veciach, t.j. (právona) ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami bez toho, aby z tohto ustanovenia vyplývali
konkrétne práva, resp. spôsob ako má byť táto ochrana právne zabezpečená, prípadne že sa tak má
stať výlučne a vždy iba v súdnom konaní, a že by táto ochrana nemohla byť, v podmienkach nášho

štátu, riadne zabezpečená (podobne ako rad ďalších práv, napr. právo na ochranu pred inými neplatnými
úkonmi alebo zmluvnými dojednaniami, právo na ochranu majetku a vlastníckeho práva, právo na
ochranu obydlia, života a zdravia, atď.) bez nutnej ingerencie súdu už prijatím a objektívnym pôsobením
všeobecne záväzných právnych predpisov (stanovujúcich napr. absolútnu neplatnosť právnych úkonov
aleboichčastí,nevymáhateľnosťnemravnýchnárokov,exoffokontroluzmluvnýchpodmienokvsúdnom

konaní tam, kde sa súvisiace vzťahy stanú predmetom konania na súde, a pod. - viď aj znenie záväzku
členských štátov EÚ, vrátane SR, podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS „zabezpečiť“, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa). Nasledujúce ust. v § 3 ods. 5 z.č.
250/2007 Z.z. v nadväznosti na to potom deklaruje právo spotrebiteľa domáhať sa proti porušeniu
ochrany svojho práva aj na súde, teda právo na súdnu ochranu, avšak, tak ako vyplýva z doslovného

textu aj zrejmého účelu tohto ustanovenia, malo by ísť o ochranu jeho konkrétneho práva (s prihliadnutím
na jeho povahu), a (vzhľadom na absenciu úpravy ďalších podrobností) za podmenok ustanovených
ostatnými zákonmi (upravujúcimi napr. súdne poplatky, právomoc a príslušnosť súdu, podmienky a
prekážky konania), a nie o jeho absolútnu nepotrebnú abstraktnú ochranu v zbytočných sporoch bez
praktického významu (naliehavého právneho záujmu), v ktorých nie je zrejmé o ochranu ktorého jeho

konkrétneho práva by vlastne pri osobitnej žalobe na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky malo
ísť.

34. Všetky rozsudky, v ktorých konajúci súd ohľadom neprípustnosti a zbytočnosti osobitných žalôb o
určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky vychádzal z vyššie uvedených názorov (uvedených v bode

33. tohto odôvodnenia) však boli odvolacím súdom zrušené (bez vysvetlenia dôvodov zrušenia týchto
rozsudkovnamiestomožnostiichzmenyvzmysle§388CSP,akoajvysvetleniaindividuálnehovýznamu
týchto žalôb) a vrátené konajúcemu súdu na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 3 ods. 3 a ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. a ust. § 298 CSP a právny názor, že spotrebiteľ sa vždy môže domáhať určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky (bez vysvetlenia osobitného významu týchto konaní), a to dokonca

bez ohľadu na plynutie času a skutočnosť, či sú tieto zmluvné vzťahy už ukončené, a tiež bez ohľadu
na to či si spotrebiteľ už splnil aspoň svoje základné (nesporné) skutočnosti a či si dodávateľ voči nemu
neprijateľnú zmluvnú podmienku aktuálne vôbec nejako uplatňuje, a preto súd napokon vzhľadom na
takúto rozhodovaciu prax tunajšieho
odvolacieho súdu, v záujme nepredlžovania súdneho sporu, formálne vyslovil zistenú neprijateľnosť

druhej zmluvnej podmienky, ktorej určenia sa žalobca domáhal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku, hoci žalobca v tomto konaní nijako nevysvetlil, netvrdil a ani nepreukázal, že by bol
akokoľvek nútený domáhať sa v tomto smere súdnej ochrany a uplatňovať určenie jej neprijateľnosti vo
výroku rozsudku v tomto súdnom konaní.

II. Bezdôvodné obohatenie

35. Skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že mu bola z revolvingového úveru poskytnutá len suma vo
výške 1.450,- Eur a z jeho strany bola zaplatená suma spolu vo výške 1.704,95 Eur, neboli v konaní
nijako spochybnené, a preto z nich súd ďalej aj vychádzal. Okrem toho z predloženej písomnej zmluvy

o revolvingovom úvere, na ktorú žalobca ako spotrebiteľ pripojil svoj podpis, súd navyše zistil, že jej
písomné vyhotovenie, okrem chýbajúceho údaja o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o
podmienkach upravujúcich jeho čerpanie, neobsahuje ani údaj s spôsobe uplatňovania úrokovej sadzby.

36. V prejednávanom prípade je zrejmé, že ide o právny vzťah súvisiaci so zmluvou o úvere, ktorá

má v zmysle ust. § 261 ods. 6 OBZ povahu tzv. absolútneho obchodného záväzkového vzťahu
spravujúceho sa ustanoveniami tretej časti tohto zákona. Zo skutočností uvedených žalobcom, ako i z
písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, však vyplýva, že v podrobnostiach ide o nároky súvisiace
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a právny vzťah (zmluvu) medzi účastníkmi je preto potrebné
posúdiť aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSU“), ktorý stanovuje špeciálnu
úpravu spotrebiteľských úverov.37. Podľa § 1 ods. 1 ZoSU tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových

nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

38. Podľa § 9 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

37. Podľa § 9 ods. 2 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka (§ 52 a 60 o spotrebiteľských zmluvách) musí obsahovať (okrem ďalších tam
uvedených, pozn. súdu) tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj
časovéobdobia,vktorýchdochádzakzmenevýškyúrokovejsadzbyspotrebiteľskéhoúveru,podmienky
a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za
rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny.

39. Podľa § 273 OBZ časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky
vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky,
ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

40. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

41.Podľa§40ods.3Občianskehozákonníkapísomnýprávnyúkonjeplatný,akjepodpísanýkonajúcou
osobou.

42. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) ZoSU poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
, alebo neobsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y) a § 10 ods. 1 .

43. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

44. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

45. Podľa § 563 OZ - ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

46. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa
§ 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení platnom v čase vzniku omeškania - výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnychbodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

47. Vychádzajúc z ust. § 497 OBZ zmluva o úvere predpokladá záväzok veriteľa, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a záväzok dlžníka poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Ďalší obsah takéhoto právneho vzťahu (vrátane niektorých
otázoktýkajúcisaúročenia,úrokovaichsplatnosti)jevovšeobecnostisubsidiárneurčenýdispozitívnymi
normami § 498 a nasl. Obchodného zákonníka (ak strany nedohodnú inak). V prípade zmluvy o

spotrebiteľskom úvere však zákon pre vznik práva na úroky a poplatky v zmysle § 9 ods. 2 ZoSU, okrem
písomnej formy zmluvy, vyžaduje aj jej ďalšie obligatórne obsahové náležitosti (inak sa podľa § 11 ods.
1 písm. a) ZoSU poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov).

48. V písomnej zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť preto určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 OZ),
okrem ďalších náležitostí, v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSU určená:

f) doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere - čím sa, vzhľadom na vymedzenie pojmu zmluvy o
spotrebiteľskom úmere (§ 2), rozumie doba trvania záväzku poskytnúť peňažné prostriedky (čo má
osobitný význam najmä pri neskoršom, prípadne postupnom čerpaní úveru resp. pri revolvingu) a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) podmienky upravujúce jeho čerpanie - teda „Akým spôsobom a kedy spotrebiteľ dostane peniaze“ (viď
formulárpreštandardnéinformácieospotrebiteľskomúvere, ktorýjeuvedenývpríloháchč.3a4 tohto zákona, a obsahuje niektoré vysvetľujúce
informácie),

i) úroková sadzba spotrebiteľského úveru - ktorou je podľa § 2 písm. j) ZoSU úroková sadzba vyjadrená
ako fixné alebo variabilné percento, a súčasne podmienky ktoré upravujú jej uplatňovanie - ktorými
sa, vychádzajúc z podstaty a zmyslu úročenia, rozumejú všetky podmienky tak aby bolo zrejmé ako,
resp. z akej sumy a odkedy (napr. či už od dojednania úveru - rezervácie peňažných prostriedkov,

alebo od reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného
času v prípade dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do
stanoveného času splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť
platenia úrokov (napr. aj v situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných
prostriedkov). Len takýto výklad požiadavky zákona totiž spĺňa účel spotrebiteľského práva, a to jednak

venovať zvýšenú pozornosť ochrane spotrebiteľa (ktorý by nemal byť zavádzaný a mal by mať čo najviac
informácií umožňujúcich mu - pred, ale i dodatočne po poskytnutí úveru - čo najlepšie posúdiť situáciu a
urobiť rozhodnutie ohľadom uzavretia zmluvy a následne aj spôsobu, resp. rýchlosti splácania úveru), a
tiež preto, že len pri vyššie uvedenom riadnom vymedzení uplatňovania úrokovej sadzby (úročenia) je
možné kedykoľvek (i v priebehu splácania) určiť obsah právneho vzťahu, t.j. výšku zostávajúcej istiny,

úrokov a ostatných poplatkov.

49. Prax, a ako vyplýva z ust. § 9 ods. 2 písm. l) a m) ZoSU aj zákon (rozlišujúci minimálne splácanie
s amortizáciou istiny alebo bez), totiž pozná rôzne spôsoby splácania úveru. Napríklad poskytnuté
peňažné prostriedky (istina) sa môžu splácať na začiatku a úroky až na konci, prípadne naopak, alebo

sa úroky a poplatky strhnú ihneď z celkovej výšky spotrebiteľského úveru (pozri napr. vysvetlivky k
položke 2C formulára o zmluvných podmienkach podľa vyhl. č. 620/2007 Z.z. v pôvodnom znení),
prípadne sa istina spláca spolu s úrokmi v rôznych kombináciách (čo navonok nevylučuje rovnakú
resp. nemennú výšku celkovej splátky), či už s pevnou splátkou istiny a sumy úroku, resp. podľa ich
rôzne stanoveného podielu, alebo sa amortizuje celkovými rovnomernými tzv. anuitnými splátkami, pri

ktorých sa plynule mení výška a pomer splátky istiny a úroku. Spôsob úročenia a splácania úveru a jeho
jednotlivých častí musí byť preto vyjadrený určitým a zrozumiteľným spôsobom vylučujúcim pochybnosti
o obsahu povinnosti splácať jeho jednotlivé položky (vrátane postupu jej splnenia). Na spotrebiteľský
úversatotižnevzťahujúautomatickyobvyklévšeobecnésubsidiárnepravidláúročeniaasplácaniapodľa
dispozitívnych ustanovení OBZ (v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSU v spojení s ust. § 11 ods. 1 ZoSU), a úroky,

resp. výška úrokov (úroková sadzba), podmienky jej uplatňovania a podmienky splácania istiny, úrokov
a iných poplatkov musia byť výslovne písomne dohodnuté, resp. určené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere. Inak sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a veriteľ nárok na úroky a poplatky nemá.50. Pre úplnosť treba uviesť, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na obchodné
podmienky, nemalo by sa to však týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len dojednaní technického
a vysvetľujúceho charakteru), keďže tieto informácie sa musia povinne uvádzať spotrebiteľovi už v

predzmluvnom formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 ZoSU), a nič by
preto, v prípade poctivého prístupu veriteľa, nemalo brániť tomu uviesť ich aj priamo v zmluve (mutatis
mutandis aj nález ÚS ČR citovaný nižšie). Okrem toho tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy
odkazom na obchodného podmienky nemôže byť ani neprimerane všeobecné (nestačí iba zmienka o
obchodnýchpodmienkach),pretožeakmábyťsúčasťouzmluvy(akoprejavuvôle),platiapreňho,aksas

ním majú spájať právne účinky, rovnaké pravidlá ako aj pre iné právne úkony. Časť obsahu zmluvy, ktorú
tento odkaz určuje (poukazom na obchodné podmienky), by sa mala preto stanoviť konkrétne (určite a
zrozumiteľne, § 37 ods. 1 OZ) tak, aby bolo zrejmé úpravu ktorej časti zmluvy (práv a povinností) treba
hľadať a vykladať na inom mieste (napr. v obchodných podmienkach), písomne (§ 9 ods. 1 ZoSu), a
zároveň aj nie menším písmom ako iná časť takejto zmluvy (§ 53c OZ). V tomto prípade tomu tak nebolo.

51. V tejto súvislosti súd tiež pripomína, že určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere ako dvojstranného právneho úkonu nesvedčí ani rozsiahlosť a neprehľadnosť textu obchodných
podmienok napísaná drobným písmom so súčasným zakomponovaním viacerých podstatných
zmluvných náležitostí zmluvy o úvere na ich viacerých miestach. Inými slovami vo vzťahu k ich platnosti
súd zdôrazňuje, že v prípade konfliktu záujmov spotrebiteľa a jeho zmluvného partnera je potrebné

poskytnúť vyššiu mieru ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V kontexte s týmto princípom
je potrebné posúdiť aj úverové zmluvné podmienky. Tie zásadne nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa
podmienky, ktoré sú podstatné, a o ktorých môže predpokladať, že uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak
učiní, čo sa stalo aj v tomto prípade, spreneverí sa princípu dôvery a preto takému jednaniu nemožno

priznať právnu ochranu pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

52. K tomu možno poukázať aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu ČR z 11.11.2013,
sp. zn. I.ÚS 3512/11. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute
(argumentum a minori ad maius tým skôr o predmete hlavného záväzku resp. o podstatných

náležitostiach zmluvy, pozn. súdu) v zásade nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných zmluvných
podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Ústavný
súd zdôraznil, že dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo,
v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj
tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného

charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby
nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru,
a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom
písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá,
že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú.

53. Vzhľadom na to, že samotná zmluva resp. text zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorý spotrebiteľ
pripojil svoj podpis, neobsahuje (ad 1.) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere - teda dobu
trvania záväzku poskytnúť peňažné prostriedky (čo má osobitný význam najmä pri neskoršom, prípadne
postupnomčerpaníúveruresp.prirevolvingu)aúdajeosplatnosti-uvedenézrejmelenvjednostrannom

dodatočnom oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi po podpise zmluvného formulára (viď bod
12. tohto odôvodnenia), odkazujúceho tak v čase podpisu zmluvy na ešte neexistujúci resp. nevyplnený
či spotrebiteľovi neznámy údaj (v čase podpisu zmluvy tento údaj nebol jej súčasťou), ktorý nepochybne
nemožno považovať za súčasť dohodnutej písomnej zmluvy, na ktorú spotrebiteľ pripojil svoj podpis, (ad
2.) podmienky upravujúce čerpanie úveru - teda „Akým spôsobom a kedy spotrebiteľ dostane peniaze“,

a ďalej tiež ani (ad 3.) podmienky upravujúce uplatňovanie úrokovej sadzby - ktorými sa, vychádzajúc
z podstaty a zmyslu úročenia, rozumejú všetky podmienky tak aby bolo zrejmé ako, resp. z akej sumy
a odkedy (napr. či už od dojednania úveru - rezervácie peňažných prostriedkov, alebo od reálneho
poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného času v prípade
dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do stanoveného času

splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť platenia úrokov
(napr. aj v situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných prostriedkov),
poskytnutý spotrebiteľský úver sa preto v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a), b) ZoSU považuje zabezúročný a bez poplatkov, a teda veriteľ právo na ich úhradu nemal. Tým sa majú na mysli nepochybne
všetky úroky a poplatky vzťahujúce sa k tomuto úveru.

54. Vzhľadom na to súd považoval túto žalobu za dôvodnú aj v časti o vydanie bezdôvodného
obohatenia, a preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi jeho sumu v rozsahu rozdielu
medzi peňažnými prostriedkami, ktoré žalobcovi na základe revolvingovej zmluvy v sume 1.450,-
Eur reálne poskytol (a na ktorých vrátenie tak mal nárok) a tými, ktoré žalobca na tento úver v
jeho prospech vo výške 1.704,95 Eur celkovo uhradil, teda vo výške 254,95 Eur. Pokiaľ ide o úroky

z omeškania spojené s vydaním bezdôvodného obohatenia (uplatnené odo dňa nasledujúceho po
doručení žaloby žalovanému), nakoľko čas splnenia tohto dlhu nie je ustanovený právnym predpisom
a žalobca žalovaného o jeho vydanie osobitne nepožiadal, v zmysle ust. § 563 OZ bol žalovaný
povinný vydať žalobcovi toto bezdôvodné obohatenie nasledujúceho dňa po doručení žaloby (doručenej
mu 21.8.2017), od ďalšieho dňa je v omeškaní s plnením tohto peňažného dlhu, a preto je povinný
platiť žalobcovi z dlžnej sumy aj úroky z omeškania. Súd preto žalobcovi priznal uplatnenú sumu

bezdôvodného obohatenia spolu so zákonnými úrokmi z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády Slovenskej za čas po jeho splatnosti vo výške o päť
percentuálnych bodov vyššej než bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania tak, ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

55. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. Žalobca bol v konaní proti žalovanému úspešný v celom rozsahu v časti o zaplatenie sumy 254,95
Eur, preto mu súd v tejto časti voči žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania potrebných
na účelné uplatňovanie tohto práva v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd samostatným
uznesením. V časti o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok bol žalobca úspešný v časti týkajúcej

sa jednej zmluvnej podmienky, a žalovaný v časti týkajúcej sa druhej zmluvnej podmienky, čim sa ich
úspech v konaní v tejto časti navzájom kompenzoval, a preto súd náhradu trov konania v tejto časti
stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.