Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/51/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119211143
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3119211143.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. N.,
P.O. T. XX/XX, zastúpeného JUDr. Michalom Krutekom, advokátom, so sídlom Trnava, Hlavná 11 proti
žalovanému mestu Dubnica nad Váhom, so sídlom Dubnica nad Váhom, Bratislavská 434/9, IČO 00 317
209, zastúpenému JUDr. Andreou Bučencovou, advokátkou, so sídlom Dubnica nad Váhom, Murgašova
919/47, o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č.k. 17C/56/2019-136 zo dňa 10. júna 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o určenie neplatnosti výpovede
nájmu bytu a žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Na odôvodnenie
tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti výpovede
nájmu bytu danej mu žalovaným dňa 12.11.2019. Svoju žalobou odôvodnil tým, že so žalovaným ako
prenajímateľom uzatvoril na dobu neurčitú nájomnú zmluvu k bytu č. XX vo vchode č. 6, na 1. podlaží
bytového domu č. súp. XXX, postavenom na parc. č. XXXX/XX, evidovanom na LV č. XXXX, k.ú. N. nad

H. /ďalej aj ako „byt" alebo „predmetný byt“/. V mesiaci november 2019 bola žalobcovi doručená výpoveď
z nájomnej zmluvy z dôvodu, že mal hrubo porušiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, VZN č. 1/2009
a nájomnej zmluvy a to tak, že údajne dal byt do užívania inému občanovi, a to svojmu bratovi G.ovi I.,
ktorý mal údajne uviesť, že v byte býva dlhodobo a občas aj s jeho synom a priateľkou. Uvedené nie
je pravda. G. I. býva v predmetnom byte, ale spolu so žalobcom a spolu zdieľajú spoločnú domácnosť.
Žalobca nezarába na svojom bratovi, ale tomuto chcel len pomôcť, keďže sa ten dostal do ťažkej
životnej situácie. Z uvedeného dôvodu mu žalobca nezištne ponúkol, že s ním môže bývať v spoločnej

domácnosti, pričom od neho nechcel a ani v súčasnosti nedostáva žiadne peniaze, okrem príspevku na
stravu, resp. aby niekedy aj on nakúpil potraviny. Uvedené dočasné a bezodplatné spolužitie bratov v
spoločnejdomácnostijevsúladesnájomnouzmluvou,nespĺňadefiníciupodnájmuatedaanivýpovedný
dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka.

2. Súd v spore vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že podľa LV č. XXXX je žalovaný výlučným
vlastníkom predmetného bytu. Správou bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza, bola

poverená mestská príspevková organizácia Dumat. Sporové strany uzatvorili dňa 09.03.2018 zmluvu
o nájme bytu podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka. Správcom bytu bola mestská príspevková
organizácia Dumat. Prenajímateľom bol žalovaný a nájomcom bol žalobca. Žalobca bol v zmluve
označený trvalým bydliskom: U. N., ul. P.O.T. XX/XX. Podľa článku III nájomnej zmluvy bolo účelomnájmu to, aby nájomca užíval byt výlučne pre vlastnú potrebu bývania. Nájomca a osoby s ním žijúce v
spoločnej domácnosti majú právo užívať byt, spoločné priestory a zariadenie domu. Doba nájmu bola
v článku V. dohodnutá na neurčito od 01.04.2018. Ďalej bolo v článku VII. dohodnuté, že nájom bytu

zaniká aj písomnou výpoveďou jednej zo zmluvných strán. Správca môže vypovedať nájom bytu z
dôvodov podľa § 710 a 711 Občianskeho zákonníka. Podľa bodov 1 a 8 článku VIII. nájomnej zmluvy bol
nájomca neoprávnený byt alebo jeho časť prenechať do podnájmu tretej osobe bez predchádzajúceho
súhlasu správcu. Takisto bol povinný bezodkladne nahlásiť všetky zmeny, ktoré by mohli mať vplyv na
výpočet výšky nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Dňa 12.11.2019 žalovaný

vyhotovil písomnú výpoveď z nájmu bytu, pričom ako podstatné v nej uviedol najmä nasledovné:
„Podľa Článku V odsek 1 VZN č. 1/2009 žiadateľ o pridelenie mestského bytu musí spĺňať niekoľko
stanovených podmienok. Jednou z prvých podmienok je aby mal žiadateľ trvalý pobyt na území mesta.
Vy, ako žiadateľ, ste uviedli v žiadosti zo dňa 19.03.2014 zavádzajúci a klamlivý trvalý pobyt na adrese:
Palackého XXX/X, XXXXX N. nad H., z dôvodu vyhovenia podmienok VZN č. 1/2009 a získania bytu. V
tom čase ste mali trvalý pobyt na adrese: P. O. T. XX/XX, XXX XX U. N.. Podľa Článku VIII odsek 1 VZN č.

1/2009 nájomca bytu nemôže byt alebo jeho časť prenajať alebo dať do podnájmu na dočasné užívanie
inému občanovi. V prípade ak tak urobí, ide o hrubé porušenie povinností s následkom vypovedania
nájmu bytu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Taktiež aj v zmysle Článku VIII Nájomnej zmluvy
ako nájomca nie ste oprávnený prenajať byt tretej osobe bez predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa,
toto zmluvné ustanovenie reflektuje ustanovenie § 711 odsek 1 písmeno d) Občianskeho zákonníka.

Správca v rámci vykonanej kontroly dňa 25.09.2019 zistil, že ste bez písomného súhlasu prenajímateľa
byt dali do užívania inému občanovi a to svojmu bratovi G. I.. Pán G. I. uviedol, že v byte býva dlhodobo,
býva tam občas aj so svojim synom a priateľkou a byt ste mu dali do užívania Vy. Poukazujeme na
to, že ste svojim konaním hrubo porušili ustanovenia Občianskeho zákonníka, VZN č 1/2009 ako aj
ustanovenia Nájomnej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené Vám týmto Vypovedáme Nájomnú zmluvu

17/Nz/2018 podľa § 711 odsek 1 písmeno d) Občianskeho zákonníka, keďže ste ako nájomca prenechali
byt inému do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa.“. Dňa 19.03.2014 žalobca ako žiadateľ o pridelenie
mestského nájomného bytu v meste Dubnica nad Váhom vyplnil písomnú žiadosť, v ktorej uviedol, že
jeho trvalý pobyt je na adrese: D. XXX/X, N. nad H.. Prechodný pobyt neuviedol. Údaje o rodinných
príslušníkoch a príslušníkoch domácnosti neuviedol žiadne. V rovnaký deň podpísal aj písomné čestné

prehlásenie, v ktorom prehlásil, že ku dňu podpísania žiadosti nevlastní na území mesta byt, rodinný
dom a nemá pridelený nájomný byt. Dňa 31.03.2014 žalobca podpísal písomné čestné prehlásenie, v
ktorom neuviedol, žiadne osoby, ktoré by s ním bývali v spoločnej domácnosti. Vo Všeobecne záväznom
nariadení mesta N. nad H. č. 01/2009 Zásady prideľovania mestských nájomných bytov je v článku V
bod 1 písm. b), c) je uvedené, že žiadateľ o pridelenie mestského bytu musí spĺňať podmienku, že nemá

vlastný byt, rodinný dom alebo iné ubytovanie a nemá možnosť riešenia bytovej situácie iným spôsobom.
Dňa 25.09.2019 bol zástupcom náčelníka mestskej polície žalovaného (Mgr. D. L.) spísaný úradný
záznam, v ktorom je uvedené aj to, že v čase kontroly bytu č. XX bol prítomný G. I., nar. XX.XX.XXXX,
ktorý uviedol, že byt mu dal do užívania jeho brat D. I., nar. XX.XX.XXXX, a byt užíva osem rokov.
Okrem neho byt nepravidelne užíva jeho syn, ktorého má v striedavej starostlivosti a jeho priateľka.

Podľa príslušných listov vlastníctva je žalobca od roku 2004 výlučným vlastníkom bytu v N. nad H., a
od roku 2015 šestinovým podielovým spoluvlastníkom bytu v U. N. a výlučným vlastníkom záhradnej
chatky s pozemkami o výmere 322 m2 v N. nad H.. Žalobca v spore vypovedal, že byt riadne platí a to
odvtedy, čo mu ho mesto dalo do užívania. O byt v N. požiadal, keď bola taká možnosť a v tom čase
býval v N. nad H. v podnájme u kamaráta, v byte niekde pri Mestskom úrade. Presnú adresu nevie.

Nevie, čo sa nachádza na ulici D. XXX/X v N. nad H.. Jeho byt bol zaťažený úverom, teda byt vlastnila
banka. V priebehu toho ako existoval nájomný vzťah, býval aj u priateľky vo vlastnom byte a takisto aj na
Slobodárni na ulici R. v N.. Je pravdou, že vlastní záhradnú chatku v N. nad H., táto chatka je pripojená
na elektrinu, takisto na studenú vodu. Časť roka je voda odpojená kvôli nízkym teplotám. Vypína ju
záhradkárska osada. Je takisto pravdou, že vlastní byt v N. nad H., V. I XX/XXX, ktorý nadobudol asi

v roku 2004. V byte býva jeho priateľka. On tam prespí. Byt dlhé roky dezinfikoval a to približne 3-4
roky. Brata prichýlil asi začiatkom roku 2019, keď mal rodinné problémy. Tento nemal kde ísť bývať.
Dovtedy býval u svojej priateľky v 1-izbovom byte. Jeho priateľka ubytovala svoju dcéru s maloletým
dieťaťom. O ubytovaní brata mesto neinformoval, lebo o tom asi nevedel. On osobne do bytu prichádza
až večer, teda okolo 23. hod., alebo 24. hod. zo zamestnania. Odchádza ráno približne okolo 05,30

hod.. Za byt riadne platí a užíva ho. Čo sa týka míňania vody, tak nevie prečo by sa nemohol umyť
napríklad v Považskej Bystrici, kde pracuje. Čo sa týka pozemku v R., ktorý vlastní, tak zrejme podľa
žalovaného si asi má ísť ľahnúť na lúku. Žalovaný všetkým ostatným nájomcom byty predal a jemu nie.
Čo sa týka platenia za byt, tak má dohodu s bratom, že naplní chladničku, nakúpi drogériu. Od nehonič nechcel ani nechce. V minulosti žiadne kontroly políciou v bytovke robené neboli. Nikdy sa s tým
nestretol. Sprchuje sa doma, aj v Považskej Bystrici, kde je ubytovňa. Robia po celom Slovensku. Znenie
nájomnej zmluvy pripravil zástupca žalovaného. Žalovaný nemal výhrady k jeho trvalému pobytu v U.

N.. Takisto všetka pošta mu chodila na adresu trvalého pobytu. Nemá vedomosť, že by ho žalovaný
lustroval v registri obyvateľov. Okrem brata a jeho, nikto s nimi v byte nebýval. Raz alebo 2x za rok
tam prespal syn brata. Nemá vedomosť, komu bol syn brata zverený do osobnej starostlivosti, s bratom
tieto veci nerozoberajú a nestarajú sa do vlastných záležitostí. Každý majú svoje problémy. Svedok G.
I. (brat žalobcu) v spore vypovedal, že k bratovi sa nasťahoval na prelome rokov 2018 a 2019. Dovtedy

býval s priateľkou v jej byte. Avšak prisťahovala sa k nej jej dcéra, s ňou aj vnučka priateľky. Išlo o 1-
izbový byt. Nemal kde ísť. Tak poprosil brata, či by nemohol ísť bývať do jeho bytu. Bratov nájomný
byt je 1-izbový byt kde je kuchyňa a jedna izba. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. S bratom sa
dohodol tak, že mu bude prispievať na stravu. Čo sa týka spotreby vody, nevarí, nepečie, sprchuje
sa v práci, snaží sa šetriť. Niekedy prespáva aj u priateľky. Keď je v bratovom byte, tak odchádza o
6,30 hod. do práce a keď príde k nemu do bytu, tak sa vráti okolo 16-tej hodiny. Má syna, ktorý bol

zverený do osobnej starostlivosti matky, a väčšinou je u nej. Syn v bratovom byte prespal asi 10x. Je to
zriedkavé. Nikto iný v bratovom byte neprespáva. Čo sa týka kontrol bytov, o žiadnych iných kontrolách
ako v uvedený deň nemá vedomosť. Nevie si vysvetliť, prečo je v úradnom zázname napísané na č.
l. 62, že užíva bratov byt 8 rokov. Skutočne je pravdou, že začal u neho bývať na prelome rokov 2018
a 2019. Možno sa tá odpoveď týkala, ako dlho užíva brat byt. On spí na vyklápacej posteli a brat spí

na gauči. V byte prespáva v priemere asi 20x za mesiac a zvyšok u priateľky. O nájomný byt na U. N.
požiadal, avšak nebolo jeho žiadosti vyhovené. Aktuálne svoju bytovú otázku nerieši a stav je rovnaký.
Svedok L. R. pri výpovedi uviedol, že žalobcu pozná z videnia, nakoľko býva v tom istom vchode, kde
on vlastní byt. Sú susedia na tom istom poschodí, teda pred bytovými dverami majú spoločnú chodbu.
Má k žalobcovi neutrálny vzťah. Je domovým dôverníkom v tomto vchode približne 2 roky. Pomery v

bytovke pozná, nakoľko chodí odpisovať vodu z vodomerov do jednotlivých bytov. V bytovke býva asi
25 rokov. Pracuje ako kamionista. Ráno štartuje okolo 11.00 a domov prichádza medzi 19.30 a 20.00.
So žalobcom a jeho bratom sa stretáva odhadom v priemere asi raz za týždeň, ako s každým iným.
Naposledy videl vo vchode žalobcu asi pred 3 dňami a jeho brata asi pred týždňom. Má dojem, že
užívajú byt spoločne. Iné osoby v súvislosti s užívaním tohto bytu nevidel. Nevie, či pán G. I., teda brat

žalobcu, niečo platí žalobcovi. Jeho brat začal byt užívať asi pred rokom a pol, alebo pred 2 rokmi.
Podľa jeho vedomostí aktuálne v byte žalobcu býva žalobca a jeho brat. Svedkyňa C. G. vypovedala,
že je priateľkou brata žalobcu. K žalobcovi má neutrálny vzťah. S mestom N. nad H. nemá žiadne spory
a je jeho obyvateľkou. Čo sa týka predmetu konania, je jej známe, že ide o neoprávnene pridelený byt
pánovi I.. Pána G. I., brata žalobcu, pozná 8 rokov. Potom čo sa do jej 1-izbového bytu v roku 2018

musela vrátiť jej dcéra aj s dieťaťom, tak priateľ išiel bývať k svojmu bratovi. Vie kde sa byt nachádza.
Chodieva tam na návštevu. Naposledy tam bola tento týždeň. Niekedy zanesie pre priateľa niečo do
bytu, napríklad stravu. Má aj kľúče od bytu, ktoré jej dal jej priateľ, aj za účelom, aby urobila kontrolu,
keby sa niečo stalo a podobne. Nemá vedomosť, že by priateľ niečo bratovi platil za užívanie bytu. Jej
priateľ má 1 dieťa, ktoré býva u svojej matky. Väčšinou keď príde na návštevu za priateľom je v byte iba

jej priateľ. Dcéra s vnučkou u nej už nebývajú asi 1 rok, nakoľko dcéra odišla bývať k svojmu partnerovi,
avšak berie to tak, že nevie kedy sa môže vrátiť. Jej priateľ, teda brat žalobcu predtým, ako býval u nej
tak býval v Trenčíne v nájme. Priateľ u nej prespáva a to približne asi 4x do týždňa. Nad spoločným
bývaním uvažovali, avšak prvoradá je pre ňu dcéra, a preto túto otázku nechali otvorenú. Ona pracuje
na pošte približne od 08,00 do 17,00, priateľ pracuje v spoločnosti Suptel v Trenčín s pracovnou dobou

od 7.00 do 15.45 hod.. Do bytu žalobcu chodieva približne 5x do mesiaca, pričom tam má aj osobné veci
a to hygienické veci. O tom, či má žalobca priateľku a kde prespáva nemá vedomosť a nezaujíma sa
o to. Svedok Mgr. D. L. vypovedal, že k žalobcovi má neutrálny vzťah, nepozná ho. Žalovaným je jeho
zamestnávateľ, s ktorým má normálny pracovnoprávny vzťah. Príslušníkom Mestskej polície Dubnica
nad Váhom je od 04.11.2008, pričom kontroly bytov sa vykonávali pravidelne vždy a to aj za bývalého

vedenia mesta. Čo sa týka kontroly, z ktorej bol urobený úradný záznam 25.09.2019 vo vzťahu k bytu
číslo XX, tak všetko je tak, ako je uvedené v písomnom úradnom zázname. Osobne robil túto kontrolu
spolu s pani riaditeľkou C. a výsledok je písomne zaznamenaný. Stáva sa, v závislosti od aktuálnej
personálnej situácie, že na kontrolu vyrazia aj dvaja príslušníci MSP alebo jeden. Ak je v úradnom
zázname z kontroly uvedené, že byt užíva 8 rokov, tak išlo o vyjadrenie pána G. I., ktorý im otvoril byt a

užívanie v tejto dĺžke sa týkalo jeho a takisto uviedol, že v byte býva so svojou priateľkou a so synom, tak,
ako je uvedené v úradnom zázname. Videozáznam z tejto kontroly nie je. Štandardne sa z týchto kontrol
videozáznam nevyhotovuje. Videozáznam sa väčšinou robí pri prešetrovaní priestupkov. Toto bola len
kontrola. Po vykonaní kontroly už mestská polícia ďalej vec nerieši. Ide o zmluvný vzťah medzi správcoma užívateľom bytu. Čo sa týka úradného záznamu, tak tento bol spísaný na útvare Mestskej polície a
to na základe ručne napísaných poznámok prešetrujúceho policajta. Týka sa to akýchkoľvek zásahov
mestských policajtov, ktorí so sebou nenosia notebooky, ale robia si štandardne poznámky ohľadne

zistení. Prítomné osoby nepodpisujú žiadne zápisnice, ako je to napríklad v trestnom konaní. Čo sa
týka priebehu kontroly bytov, tak tie určuje správca. Takisto priestupkové konania sa začínajú z iniciatívy
správcu, pričom v danom prípade priestupkové konanie nebolo začaté. V tento deň sa robili celkovo 4
kontroly, ako vyplýva z úradného záznamu v tomto bytovom dome. Vo zvyšných troch prípadoch sa robili
dodatočné kontroly, keďže byty nikto neotváral. Čo sa týka kontroly predmetného bytu u pána žalobcu,

nepamätá si, či sa vykonávala kontrola aj v iný deň. Pri kontrolách ohľadne užívania nájomných bytov je
prax taká, že vo väčšine prípadov, teda pri viac ako 50 % kontrol, byt užívajú iné osoby, ako nájomcovia.
Riešia to aj cez priestupky, teda v niektorých prípadoch sú ukladané aj blokové pokuty a prax ukazuje
niekedy, že z užívateľov bytov sa stávajú návštevníci bytov.

3. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 710 ods. 1 a 3, § 711 ods. 1 písm. d), ods. 2 a 6 a

§ 115 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným existoval nájomný vzťah
k predmetnému bytu, založený nájomnou zmluvou zo dňa 09.03.2018. Táto okolnosť nebola medzi
stranami sporná. Vo všeobecnosti platí, že výpoveď z nájmu bytu je jednostranným právnym úkonom,
ktorý okrem všeobecných náležitostí právnych úkonov, musí byť urobený v písomnej forme a výpoveď
musí byť doručená druhému účastníkovi nájomného vzťahu. Výpoveď daná prenajímateľom nájomcovi

musí obsahovať aj uvedenie niektorého z výpovedných dôvodov taxatívne uvedených v § 711 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pričom dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho
nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Predmetná výpoveď bol urobená
písomne a bola riadne doručená žalobcovi. Žalovaný vypovedal nájom bytu podľa § 711 ods. 1 písm.
d) Občianskeho zákonníka, pričom skutkovo vymedzil výpoveď tým, že žalobca ako nájomca prenechal

byt inému do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa. Týmto svojim konaním mal hrubo porušiť jednak
článok VIII Nájomnej zmluvy a takisto aj článok VIII odsek 1 VZN mesta Dubnica nad Váhom č.
1/2009. Uvedenú skutočnosť mal žalovaný zistiť kontrolou vykonanou dňa 25.09.2019 za asistencie
príslušníka Mestskej polície v Dubnici nad Váhom. Vo výpovedi nájmu sa takisto okrem iného uvádza
aj to, že žalobca dal do užívania byt svojmu bratovi, G. I.. Žalobca v prvom rade argumentoval tým,

že uvedený výpovedný dôvod neexistoval (nedošlo ku vzniku podnájomného vzťahu) pretože s bratom
žil v spoločnej domácnosti (spolu zdieľali spoločnú domácnosť) a zároveň byt prenechal bratovi do
užívania bezodplatne. K tomu súd uviedol, že vo všeobecnosti platí, že na to, aby nejaká fyzická osoba
mohlabyťsúčasťounejakejdomácnostijepotrebnésplniťzákonnépodmienkypodľa§115Občianskeho
zákonníka, ktorými sú trvalé spolužitie osôb patriacich do spoločnej domácnosti (zároveň s ním musí

existovať úmysel trvalého spolužitia) a spoločná úhrada nákladov domácnosti. Spoločné bývanie sa
predpokladá, nie je to však nevyhnutné. Pritom každá fyzická osoba môže patriť len do jednej spoločnej
domácnosti. Z výpovedí žalobcu a svedkov G. I. a C. G. vyplýva, že žalobca brata ubytoval preto,
lebo nemal kde ísť bývať po tom, čo sa ku priateľke brata žalobcu prisťahovala jej dcéra s vnučkou
na prelome rokov 2018 a 2019. Takisto to, že žalobca od brata za bývanie v jeho byte nič nechcel ani

nechce. Možno konštatovať, že jednak absentuje úmysel trvalého spolužitia žalobcu so svojim bratom a
takisto nešlo o spoločnú úhradu nákladov domácnosti. Brat žalobcu podľa názoru súdu zdieľal spoločnú
domácnosť so svojou priateľkou, avšak pre nedostatok miesta v jej byte musel v roku 2018 opustiť
túto ich spoločnú domácnosť, pričom u neho nebol daný úmysel trvalého spolužitia s bratom. Išlo o
vyriešenie náhlej životnej situácie spočívajúcej v strate možnosti bývať u jeho priateľky. Podľa výpovede

svedkyne C. G. (priateľky brata žalobcu), tohto pozná 8 rokov, pričom za ním pravidelne chodieva na
návštevu do predmetného bytu, od ktorého má aj kľúče (dal jej ich brat žalobcu), aj za účelom, aby
urobila kontrolu, keby sa niečo stalo a podobne. Priateľ u nej prespáva približne asi 4x do týždňa, pričom
uvažovali aj nad spoločným bývaním. Tieto okolnosti vedú súd k uvedenému záveru o neexistencii
spoločnej domácnosti žalobcu a jeho brata. Je takisto pre súd zvláštnym javom, ak 51 ročný žalobca

(zamestnaný, má priateľku), ktorý vlastní od roku 2005 vlastný byt, kde ubytoval iba svoju priateľku (teda
sámtamnebýva),zároveňvlastnízáhradnúchatkuspriľahlýmpozemkom,garážatakisto jepodielovým
spoluvlastníkom ďalšieho bytu, zdieľa spoločnú domácnosť v byte o výmere 28,32 m2 so svojim 47
ročným bratom (ktorý je zamestnaný, má priateľku a dieťa). Takisto svedkyňa C. G. vypovedala, že
väčšinou keď príde na návštevu za priateľom je v byte iba jej priateľ. Do bytu pritom príde asi 5 krát za

mesiac. Z uvedených výpovedí bol zistený aj ďalší dôležitý fakt, a tým je absencia spoločnej úhrady
nákladov domácnosti. Ako totiž vypovedal samotný žalobca, od svojho brata za ubytovanie nič nechcel,
dohodli sa iba na tom, že brat naplní chladničku a nakúpi drogériu. K rovnakému záveru vedie aj tá
skutočnosť, vyplývajúca z výpovede žalobcu, že tento: "Nemá vedomosť, komu bol syn brata zverenýdo osobnej starostlivosti, s bratom tieto veci nerozoberajú a nestarajú sa do vlastných záležitostí. Každý
majú svoje problémy." Z vedeného vyplýva, že žalobca a jeho brat nezdieľajú ani vlastné problémy,
nieto ešte spoločnú domácnosť. To nasvedčuje účelovosti a nedôveryhodnosti argumentácie žalobcu

o existencii spoločnej domácnosti s jeho bratom, ktorému dal do užívania prenajatý byt bez súhlasu
prenajímateľa. Argumentácia žalobcu, že s bratom žil v spoločnej domácnosti (spolu zdieľali spoločnú
domácnosť), tak potom nie je dôvodná. K argumentácii žalobcu ohľadne bezodplatnosti užívania bytu
jeho bratom súd uviedol, že je nespravodlivé, aby bol žalovaný zaťažený dôkazným bremenom ohľadne
toho, či žalobca prenechal svojmu bratovi byt do užívania odplatne. Je iluzórne a následne aj v rozpore

s bežným ponímaním spravodlivosti, aby súd vyžadoval od žalovaného preukázanie tejto okolnosti,
vzhľadom na blízky vzťah žalobcu a jeho brata (ktorému žalobca pomohol v jeho životnej situácii).
Negatívnenásledkytoho,žežalobcaporušilsvojuzmluvnúpovinnosťpodľabodu8článkuVIII.nájomnej
zmluvy (povinnosť bezodkladne nahlásiť všetky zmeny, ktoré by mohli mať vplyv na výpočet výšky
nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu), nemôže niesť žalovaný ako prenajímateľ.
Súd akcentoval zásadu ex iniuria ius non oritur - z bezprávia (porušenie práva) nemôže vzísť právo.

Ak žalobca trvalo prenechal do užívania byt svojmu bratovi (popri tom, že ďalej byt sám užíval), mal
túto skutočnosť žalovanému aspoň nahlásiť. Ubytovanie ďalšej dospelej osoby v 1-izbovom byte totiž
má významný vplyv minimálne na výpočet úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Možno teda
uzavrieť, že odplatnosť užívania bytu bratom žalobcu nemôže žalovaný objektívne preukázať. To však
na výsledku právneho posúdenie tejto okolnosti, resp. dôvodnosti výpovede nájmu bytu, nič nemení. Ak

aj nebola jednoznačne preukázaná odplatnosť užívania bytu bratom žalobcu (a teda nebol preukázaný
vznik podnájmu bytu), aj samotné bezodplatné užívanie bytu bratom žalobcu, je hrubým porušením
nájomnej zmluvy v zmysle § 711 ods.1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Výpočet výpovedných dôvodov
uvedených v ustanovení § 711 ods.1 písm. d) Občianskeho zákonníka (teda skutočností zakladajúcich
hrubé porušenie vyplývajúce z nájmu bytu, ako napríklad ) je príkladmý, čo vyplýva z použitého slova

"najmä"vtomtoustanovení.Tedaakprenajímateľvypovedánájomajzinéhodôvoduakojenezaplatenie
nájomného alebo tam uvedenej úhrady za dlhší čas ako tri mesiace, alebo prenechanie byt alebo jeho
časti inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa, a ktorý prenajímateľ považuje za hrubé
porušenie vyplývajúce z nájmu bytu, je na súde, aby ustálil či tomu naozaj tak je. Súd je v prejednávanom
prípade tohto názoru, že za takéto hrubé porušenie je možné považovať aj to, že žalobca ako nájomca

prenechal hoc i bezodplatne byt do užívania inej osobe bez písomného súhlasu prenajímateľa. Je
potrebné prihliadať najmä na účel nájmu predmetného bytu. Jedná sa o obecný (mestský) byt, ktorý
mesto prenecháva do nájmu obyvateľom mesta za tým účelom, ktorý je výslovne uvedený aj v článku
III nájomnej zmluvy, a ktorým je "užívanie bytu výlučne pre vlastnú potrebu". Ak žalobca prenechal byt
do užívania svojmu bratovi (navyše obyvateľ iného mesta ako je žalovaný), ktorý potreboval byt, a to

na dlhšiu dobu (aktuálne sa už jedná o dobu viac ako dva roky), jednalo sa o popretie samotného účelu
nájmu. Navyše v prípade žalobcu ide o osobu, ktorá od roku 2005 vlastní vlastný byt, kde ubytoval iba
svoju priateľku, zároveň vlastní záhradnú chatku s priľahlým pozemkom, garáž a takisto je podielovým
spoluvlastníkom ďalšieho bytu. Vyvstáva tak aj legitímna otázka, či bolo možné už v čase uzatvorenia
nájomnej zmluvy uvažovať o naplnení účelu nájmu, a či žalovaný pri uzatváraní zmluvy vykonal patričné

zisťovanie toho, s kým uzatvára nájomnú zmluvu (v tom zmysle, či sú rešpektované Zásady a záväzné
podmienky prideľovania mestských nájomných bytov podľa článku V. Všeobecne záväzného nariadenia
č. 01/2009). V tomto smere je časť obrany žalovaného (týkajúca sa nesprávne uvádzaných údajov o
bydlisku a majetkových pomeroch žalobcu) nedôvodná, pretože na prípadné zavádzanie žalovaného
ohľadne ľahko overiteľných údajov o jeho osobe mal reagovať žalovaný v tom čase (a to konkrétne

zrejme bytová komisia žalovaného zriadená v zmysle uvádzaného VZN). Čo sa týka argumentácie
žalobcu, že dňa 06.11.2018 podpísal so žalovaným kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol uvedený byt,
pričom on nemal vedomosť o tom, že žalovaný si nesplnil povinnosť zverejnenia zmluvy podľa zákona
č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, a preto bol v domnení, že byt je jeho, tak k nej
súd uviedol, že nie je dôvodná. Je totiž notorietou, že vlastnícke právo k bytu sa nadobúda po zápise

vlastníckeho práva príslušným štátnym orgánom na úseku katastra nehnuteľností. Dovtedy nemôže byť
kupujúci subjektívne presvedčený (teda byť v domnení) o svojom vlastníckom práve k bytu. O zápise
vlastníckehoprávažalobcukbytujehovkladom(vdanomprípade),bybolžalobcanáslednevyrozumený
týmto štátnym orgánom. Navyše podľa § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka táto kúpna zmluva by bola
účinná až dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia. Žalobca sa nemohol v čase po uzavretí kúpnej

zmluvy a pred zápisom (zavkladovaní) svojho vlastníckeho práva správať akoby nájomný vzťah už
neexistoval. Ďalej bol ako nájomca nájomnou zmluvou viazaný a nebol vlastníkom bytu. Teda žalobca
nemohol nerešpektovať svoju povinnosť neprenechať inej osobe byt do podnájmu, resp. užívania, bez
súhlasu prenajímateľa. Súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu si žalobca radšej od prenajímateľa nevypýtalsúhlas s prenechaním bytu do užívania bratovi. Nie je vylúčené, že by taký súhlas dostal. Je takisto
účelovým tvrdením žalobcu, že svojho brata ubytoval iba dočasne, nakoľko ešte v čase rozhodnutia
súdu brat žalobcu v byte býva. Súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že rozhodná argumentácia

žalobcu, ktorá tvorí argumentačný základ žaloby, je nedôvodná.

4. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 255 ods.1 a § 262 ods.1, 2 zákona č.
150/2016 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/ s tým, že žalovaný bol v konaní plne úspešný.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Poukázal na to, že podľa § 115 Občianskeho
zákonníka, domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na
svoje potreby. Prvou z podmienok vzniku spoločnej domácnosti je trvalosť spolužitia. Zákonodarca
ale neurčil, čo sa považuje za trvalé žitie, resp. po uplynutí akej doby je možné hovoriť o trvalom žití
dvoch a viacerých osôb. Napríklad v prípade partnerov je nepochybne o domácnosti možné hovoriť
už od momentu nasťahovania sa do spoločnej domácnosti, aj keď by nájomná zmluva bola len na

jedného z partnerov. Zároveň ale zákonodarca neuviedol, že by sa predmetná požiadavka trvalosti
mala vzťahovať aj do budúcnosti spolužitia dvoch a viacerých osôb. V prípade, ak by bol akceptovaný
názor súdu prvej inštancie, že domácnosť vzniká len vtedy, ak spolu žijúce osoby neplánujú spoločné
bývanie po určitej dobe ukončiť, uvedené by ad absurdum znamenalo napr.: a) rodičia by nemohli k
sebe do bytu dočasne prichýliť dcéru, ktorá sa rozišla s partnerom a spolu s dieťaťom nemá kam ísť,

pretože by tým porušili nájomnú zmluvu, b) spoločná domácnosť by nevznikla ani deťom a rodičom,
nakoľko sa napr. dieťa vyjadrilo, že hneď po strednej škole sa chce odsťahovať. Napriek tomu, že
Občiansky zákonníka neurčuje žiadnu lehotu na vznik spoločnej domácnosti, možno túto v prípade
potreby odvodiť napr. z § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda trvanie jedného roka. Žalobca svojho
brata prichýlil na prelome rokov 2018 a 2019, pričom do dnešného dňa už prešlo viac ako 2 a pol

roka, teda nepochybne došlo ku vzniku spoločnej domácnosti. Zároveň ale podľa žalobcu platí, že
spoločná domácnosť vzniká okamihom, kedy spolu 2 a viac osôb začnú bývať v jednom byte/dome,
pričom ale uplynutie napr. predmetnej lehoty jedného roka podľa § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka
len verifikuje trvalosť ich spolužitia. To znamená, že aj keď ešte neuplynula napríklad lehota jedného
roka, tak napriek tomu došlo okamihom prichýlenia brata žalobcom ku vzniku spoločnej domácnosti.

Druhou z podmienok vzniku spoločnej domácnosti je spoločné uhrádzanie nákladov na svoje potreby.
V uvedenej súvislosti poukázal žalobca na svoje vyjadrenie v spore /zápisnica zo dňa 24.11.2020/,
že má dohodu s bratom, že naplní chladničku, nakúpi drogériu. Tiež jeho brat sa v spore vyjadril /v
rovnakej zápisnici/, že sa s bratom dohodol tak, že mu bude prispievať na stravu. Z uvedeného je zrejmé,
že brat žalobcu sa podieľal na spoločnom uhrádzaní nákladov, pričom toto vykonával spôsobom, že

prispieval žalobcovi na stravu a vykonával nákupy stravy a drogérie. Žalobca a jeho brat G. I. pritom
nemali oddelené, ktoré potraviny patria jednému a ktoré druhému. Podľa odbornej literatúry, náklady na
potreby domácnosti uhrádzajú aj tí, ktorí spoločne prispievajú len na časť osobných potrieb, napríklad
náklady spojené s bývaním, alebo stravovaním, kým ďalšie (vlastné) potreby ako ošatenie, kultúru a
podobne si obstarávajú a uhrádzajú sami. Nie je tiež potrebné, aby všetky osoby prispievali na chod

domácnosti v rovnakej miere, alebo aby prispievali výlučne finančne (H., M., N., A., R., J., W., M.,
E., F., F., M. a kol. O. zákonník II. § 451 ? 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s
788). Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade žalobcu a jeho brata boli naplnené všetky
podmienky vzniku spoločnej domácnosti, a to trvalosť spolužitia, ako aj spoločné uhrádzanie nákladov.
Ďalej žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že aj keď

nebola jednoznačne preukázaná odplatnosť užívania bytu bratom žalobcu (a teda nebol preukázaný
vznik podnájmu bytu), aj samotné bezodplatné užívanie bytu bratom žalobcu, je hrubým porušením
nájomnej zmluvy v zmysle § 711 ods.1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Tu sa súd prvej inštancie
odvolával na právny názor prezentovaný v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý však
nie je možné aplikovať v tomto konaní, a to nie z dôvodu, že ide o rozsudok súdu Českej republiky, ktoré

sú bežne akceptovateľnými z dôvodu podobnosti právnej úpravy, ale dôvodom, pre ktorý z neho nie
je možné vychádzať sú nasledovné odlišnosti v skutkovom stave. V tam súdenom prípade žalobkyňa
hrubo porušila svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu tým, že byt prenechala do užívania svojej sesternici,
jej manželovi a deťom, a sama v predmetnom byte nebývala. V tomto konaní ale bolo výpoveďami
žalobcu, G.a I. a L. R. preukázané, že žalobca býva v jednom byte spolu so svojim bratom G. I.. Tiež

v prípade, v ktorom rozhodoval český najvyšší súd umožnila žalobkyňa byt od roku 2011 užívať svojej
sesternici, teda osobe, ktorú nemožno bez ďalšieho považovať za osobu blízku v zmysle § 116, § 117
a § 22 Občanského zákonníku. Tu však podľa § 116 Občianskeho zákonníka G. I. ako brat žalobcu bol
jeho blízkou osobou. Žalobca potom opätovne poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8Co/330/2010 zo dňa 20.09.2011, podľa ktorého pokiaľ navrhovateľka ako nájomca bytu prijala do
bytu priateľa svojej dcéry ako ďalšiu osobu za účelom spolužitia s ňou v spoločnej domácnosti, hoci
bez súhlasu odporcu ako prenajímateľa, nezakladá to dôvod pre výpoveď nájmu bytu podľa § 711 ods.

1, písm. d) Občianskeho zákonníka, nakoľko týmto spolužitím nevznikol podnájom bytu, ale spoločná
domácnosť, ktorej vedenie s navrhovateľkou oprávňovalo priateľa jej dcéry priamo na základe zákona;
bez potreby súhlasu odporcu ako prenajímateľa; predmetný byt spoločne s navrhovateľkou (a jej dcérou)
užívať. S týmto právnym názorom sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom
rozsudku sp. zn. 5Cdo/199/2013 zo dňa 23.10.2014 publikovanom aj v zbierke stanovísk NS SR č.

6/2015 uviedol, že dôvodom pre výpoveď bolo, že hrubo porušovala povinnosti vyplývajúce z nájmu
bytu tým, že prenechala byt do podnájmu inému. V byte bývala aj jej dcéra a v období posledného roka
aj jej priateľ X. Pokiaľ X. so súhlasom navrhovateľky žil s ňou a jej dcérou v spoločnej domácnosti,
bol oprávnený v byte bývať na základe odvodeného právneho vzťahu. Nešlo o podnájom. Odporca
nemal preto dôvod vypovedať navrhovateľke nájom bytu s odôvodnením, že byt prenechala bez jeho
súhlasu do podnájmu. Súd prvého stupňa - napriek tomu, že ide o rozdielne právne tituly užívania bytu

- dôsledne nerozlíšil prenechanie bytu (jeho časti) do podnájmu tretej osobe a spolužitie v spoločnej
domácnosti, pričom ich súčasná existencia je zásadne vylúčená. Skutočnosť, že navrhovateľka prijala
do bytu priateľa svojej dcéry ako ďalšiu osobu za účelom spolužitia s ňou v spoločnej domácnosti
(hoci bez súhlasu odporcu ako prenajímateľa) nezakladá teda dôvod pre výpoveď nájmu bytu podľa
§ 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Výpoveď z nájmu bytu, daná navrhovateľke podľa

§ 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka nebola platná. Navrhovateľka bývala s dcérou ako
členkou domácnosti, preto tento vzťah sám osebe vylučuje vznik podnájomníckeho vzťahu. Žiadne
skutkové zistenie neumožňovalo prijať záver, že X. býva v byte ako podnájomník (§ 719 Občianskeho
zákonníka).“ . Ďalej žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že nezarábal a ani nezarába na svojom bratovi,
ale tomuto chcel len pomôcť, keďže ten sa dostal do ťažkej životnej situácie. Nezištne mu ponúkol,

že s ním môže bývať v spoločnej domácnosti, pričom od neho nechcel a ani v súčasnosti nedostáva
žiadne peniaze, okrem príspevku na stravu, resp. aby niekedy aj on nakúpil potraviny. Uvedené dočasné
a bezodplatné spolužitie bratov v spoločnej domácnosti preto aj z dôvodu absencie odplaty G. I. v
prospech žalobcu nespĺňa definíciu podnájmu a teda ani výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. d)
Občianskeho zákonníka. Situácia, kedy nájomca do svojej domácnosti príjme iného člena svojej blízkej

rodiny je bežnou a nie je možné, aby prenajímateľ uvedené konanie sankcionoval výpoveďou z nájmu
bez toho, aby nájomcovi zaslal akékoľvek upozornenie na domnelé porušenie zmluvy o nájme, resp. aby
požiadal nájomcu o zdôvodnenie, na základe akého dôvodu sa v prenajatom byte nachádza táto tretia
osoba. Podľa odbornej literatúry je potrebné pri posudzovaní výpovedného dôvodu zohľadniť aj to, „či a
ako nájomca reagoval na vytýkané porušenie povinnosti, pretože aj v tomto prípade sa vyžaduje hrubé

porušenie povinností z nájmu - ak napríklad nájomca po upozornení v primeranej dobe podnájom ukončí
aišlooojedineléporušeniepovinnosti,nemusíbyťtentovýpovednýdôvoddaný.“(Števček,M.,N.,A.,R.,
J., W., M., E., F., F., M. a kol. O. zákonník II. § 451 ? 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019,
s. 2720). Žalobca a aj jeho brat G. I. pritom postupovali čestne, keď G. I. sa nezatajoval, na zazvonenie
otvoril dvere a netvrdil, že je len návšteva, ako to majú v obľube tvrdiť iný užívatelia bytov, čo potvrdil

aj svedok Mgr. D. L.. Za takéto čestné správanie je potom žalobca sankcionovaní výpoveďou z nájmu
bytu, ktorý užíval od r. 2014. Rozhodujúcim pre predmetnú výpoveď z nájmu je Úradný záznam Mestskej
polície Dubnica nad Váhom zo dňa 25.09.2019. Ten je nesprávny& a nepravdivý, na čo poukázal aj súd
prvej inštancie konkrétne ohľadom tam uvedeného údaju o dĺžke užívania predmetného bytu G.om I..
V zázname je aj uvedené, že svedok G. I. uviedol, že „byt nepravidelne užíva jeho syn, ktorého má v

striedavej starostlivosti a jeho priateľka“. Podľa výpovede svedka G. I. v spore má G. I. syna, ktorý bol
zverený do osobnej starostlivosti matky, a väčšinou je u nej a v bratovom byte prespal asi 10x, je to
zriedkavé a nikto iný v bratovom byte neprespáva. Aj žalobca vypovedal, že syn brata v byte prespal
raz alebo 2x za rok. Z uvedeného je zrejmé, že aj údaj o tom, že by byt užíval syn G. I. a priateľka
G. I., ako aj tvrdenie, že by syn G. I. bol v striedavej starostlivosti sú nesprávne a nepravdivé. Jediné,

čo z predmetného úradného záznamu potom vyplýva, je že dňa 25.09.2019 dvere na predmetnom
byte otvoril G. I.. Taktiež nie je zrejmé, či predmetný úradný záznam nebol vyhotovený len dodatočne,
a to z dôvodu, že vo výpovedi z nájmu zaslanej žalobcovi žalovaným sa žiadny úradný záznam ani
len nespomína a nebol ani len priložený ako príloha predmetnej výpovede. Podľa žalobcu sa taktiež
súd prvej inštancie absolútne nevysporiadal so skutočnosťou, prečo ak by „údajné“ prenechanie bytu

do podnájmu G. I. predstavovalo výpovedný dôvod, tak žalovaný nezaslal predmetnú výpoveď bez
zbytočného odkladu, ale táto bola vyhotovená až dňa 12.11.2019 a predmetná kontrola sa mala odohrať
dňa 25.09.2019. Pokiaľ ide o tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobca mal žalovanému aspoň nahlásiť
ubytovanie ďalšej dospelej osoby v byte, keďže toto má významný vplyv minimálne na výpočet úhradyza plnenia poskytované s užívaním bytu, žalobca uvádza, že predmetný byt má samostatné merače,
pričom žalovaný v celom konaní netvrdil, že by v súvislosti s predmetným bytom evidoval akékoľvek
nedoplatky. Čo sa týka vlastníctva iných nehnuteľností žalobcom, žalovaný si túto skutočnosť mohol

kedykoľvek overiť rovnako, ako to urobil počas tohto súdneho konania. Skutočnosť, že žalobca vlastní aj
iné nehnuteľnosti ale nebola výpovedným dôvodom uvedeným vo výpovedi a preto uvedená skutočnosť
nie je schopná akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť výrok súdu prvej inštancie. Napriek tomu, že bývanie
žalobcu a jeho brata v spoločnej domácnosti môže súdu pripadať ako zvláštny jav, tak zvláštnosť nie je
výpovedným dôvodom podľa Občianskeho zákonníka. Žalovaný vo svojich podaniach taktiež uvádzal,

že žalobca v byte nikdy nebýval, ani ho za týmto účelom nepotreboval a že byt vždy bez súhlasu
žalovaného poskytoval tretím osobám do podnájmu. Uvedené tvrdenie bolo výpoveďami svedkov (a
aj samotného žalobcu) vyvrátené ako nepravdivé a nebolo doposiaľ žiadnym spôsobom preukázané,
pričom žalobca poukazuje najmä na výpoveď svedka L. R., ktorý je domovým dôverníkom a ktorý nie
je k žalobcovi ani jeho bratovi v žiadnom príbuzenskom pomere. Pokiaľ aj svedkyňa C. G. vypovedala
„Väčšinou keď prídem na návštevu je v byte iba môj priateľ. Chodím do bytu iba za priateľom.“, tak

žalobca dáva dôraz na údaj „väčšinou“, ktorý vyjadruje, že pri niektorých jej návštevách v byte je aj on
a zároveň uvádza, že jeho neprítomnosť v byte počas návštev svedkyne C. G. je logicky odôvodnená,
nakoľko sa jedná o malý byt a žalobca necháva žalovanému priestor na jeho súkromie. Žalobca je
taktiež pracovne zaneprázdnený, z bytu odchádza okolo 05:00 hod. a prichádza doň okolo 23:00 hod
až 24:00 hod. a je preto prirodzené, že C. G. v byte väčšinou nestretne, pretože je v práci. Nakoniec

žalobca poukázal aj na existenciu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu k predmetnému
bytu a riadne zaplatenie kúpnej ceny, čo ho viedlo k domnienke, že sa čoskoro stane vlastníkom
predmetného bytu a aj preto k sebe na prelome rokov 2018-2019 prichýlil k sebe svojho brata a s týmto
zdieľal spoločnú domácnosť. Na základe týchto všetkých skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe celkom vyhovie.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím
súdu prvej inštancie. Skutočnosti uvedené žalobcom v odvolaní nepreukazujú zdieľanie a existenciu
spoločnej domácnosti žalobcu a jeho brata - svedka G. I.. Toto žalobca nepreukázal ani výpoveďami nim
navrhnutých a vypočutých svedkov. Vyjadrenia žalobcu sú často rozporné, klamlivé. Svedkovia žalobcu,

a to ani jeden nepotvrdili existenciu spoločnej domácnosti v zmysle § 115 Občianskeho zákonníka.
Žalobca už počas svojej výpovede na pojednávaní nevedel vysvetliť rozpory vo svojich tvrdeniach o
tom, kde a ako reálne býval v čase podania žiadosti o pridelenie bytu ako aj o jej dôvodoch. Nemal
vedomosť kde sa nachádza ulica Palackého XXX/X a aká nehnuteľnosť sa tam nachádza, napriek tomu,
že práve na tejto adrese mal údajne bývať v podnájme u kamaráta v byte niekde pri Mestskom úrade

Dubnica nad Váhom (niekde kúsok od D. ulice). Až po tom, čo si neskôr pozrel v notebooku svojho
právneho zástupcu kde sa uvedená adresa nachádza sa snažil opraviť, resp. „ozrejmiť“ svoju výpoveď
v tejto časti. G. rozpor žalobcom tvrdenej skutočnosti je vlastníctvo jeho bytu na ulici Centrum I XX/XXX
v N. nad H., kde podľa slov žalobcu býva jeho priateľka a on tam len občas chodí. Toto tvrdenie len z
logického biologického hľadiska nedáva zmysel, aby dospelý 51 ročný muž býval v byte 28,32 m2 so

svojim bratom v jeho byte, ktorého je vlastníkom od roku 2004 bývala jeho priateľka. Žalobca teda 10
rokov po tom, čo sa stal vlastníkom požiadal o pridelenie bytu v N. nad H.. Ako uviedol na pojednávaní
dňa 24.11.2020, o byt požiadal, lebo „bola taká možnosť“. Až neskôr doplnil svoju výpoveď, že o byt
požiadal do nájmu s tým, že ho dostane - že si ho potom kúpi a potom si tam dá trvalý pobyt. Ďalej
žalobcauviedol,žebytnauliciCentrumIsikúpilnaúver,tedabytbolzaťaženýúveromatedahovlastnila

banka a bol v hroznom stave, musel ho dezinfikovať 3-4 roky. K uvedeným opakovaným klamlivým
tvrdeniam žalovaný uvádza, že z LV č. XXXX jasne a zreteľne vyplýva, že žalobca predmetný byt
nadobudol na základe darovacej zmluvy, ktorá bola zavkladovaná pod V 967/2004, z čoho opäť vyplýva,
že žalobca nehovoril pravdu ani o nadobudnutí tohto bytu. Taktiež z predložených listín je zrejmé, že
záhradná chatka ako je zapísaná na LV č. XXXX už dávno nie je záhradnou chatkou s výmerou 19

m2 zastavanej plochy, ale ide o plne vybavený rodinný dom zrejme aj s prístavbou alebo prístreškom.
Táto skutočnosť taktiež preukazuje klamlivé tvrdenia žalobcu, bez ohľadu na to, či má žalobca v danej
nehnuteľnosti možnosť bývať alebo nie. Posledná nájomná zmluva bola so žalobcom uzavretá dňa
09.03.2018 na dobu neurčitú od 01.04.2018. Podľa Článku III. tejto zmluvy sa nájomca (teda žalobca)
zaviazal užívať predmet nájmu výlučne pre vlastnú potrebu bývania. Napokon už v čestnom vyhlásení

žalobca v roku 2014 uviedol, že v byte bude bývať on sám. Žalobca sa počas konania snažil preukázať,
že so svojim bratom G. I. zdieľali a zdieľajú spoločnú domácnosť v predmetnom byte. Spolužitie sa
považuje za trvalé, ak tomu svedčia okolnosti, ktoré preukazujú viesť také spoločenstvo trvale, nielen
na prechodnú dobu. Spoločné uhradzovanie nákladov na životné potreby možno charakterizovať akohospodárske spolužitie, pri ktorom osoby spoločne hospodária so svojimi príjmami, nie sú presne
oddeľované finančnými prostriedkami a nerozlišuje sa, ktoré veci v domácnosti môžu tieto osoby užívať.
Len príležitostná výpomoc v domácnosti, spoločné trávenie dovoleniek a podobne na vznik spoločnej

domácnosti nestačí. Judikatúra súdov tiež uvádza, že bývanie niekoľkých osôb v spoločnom byte nie je
ešte spoločnou domácnosťou, aj keď všetky spolubývajúce osoby rovnakým dielom znášajú náklady na
nájomné, plyn, elektrinu a iné platby spojené s užívaním bytu, ak však každý zo spolubývajúcich si žije na
svoj účet a k ostatným nemá bližší vzťah vyplývajúci z uvedenej spolunáležitosti v spoločnej domácnosti
(R4 34/1960). Táto skutočnosť rozhodne žalobcom v predmetnom konaní preukázaná nebola. Vzťah

žalobcu a jeho brata plne vystihuje tvrdenie žalobcu v jeho výpovedi v spore, že „nemá vedomosť, komu
bol syn brata zverený, nerozoberajú ani tieto veci s bratom, nestarajú sa do vlastných záležitostí, každý
majú svoje problémy“. Okrem toho žalovaný k uvedenému dopĺňa, že na bývanie jednej dospelej osoby
v predmetnom byte (aj keď nepriamo) poukazujú spotreby vody a tepla. Tu sa počas pojednávania
žalobca ako aj svedok zrazu bránili tým, že ani jeden z nich sa v byte prakticky nesprchuje, lebo obaja
sa sprchujú u seba v zamestnaní a v byte sa takmer (okrem prespatia) nezdržiavajú, nevaria a podobne.

Výpoveď svedka G. I. je rovnako zmätočná, keď tento okrem iného uviedol, že v byte býva so žalobcom,
nemíňa takmer žiadne energie, občas prespáva u priateľky, občas v byte prespáva aj jeho syn, inak
v byte neprespáva nikto. Uviedol, že v byte prespáva asi tak priemerne 20x za mesiac a zvyšok je
u priateľky. Na otázku súdu, či v súčasnosti (teda ku dňu 25.11.2020) mieni nejak riešiť svoju bytovú
otázku uviedol, že túto nerieši a stav je rovnaký - teda býva ako to sám niekoľkokrát nazval „v bratovom

byte“. Svedkyňa C. G. - priateľka svedka G. I. na pojednávaní dňa 20.05.2021 okrem iného uviedla,
že asi pred rokom, t.j. počas roka 2020 sa dcéra od nej odsťahovala a opäť začal u nej prespávať jej
priateľ, a to asi 4 dni v týždni. Svedkyňa mala vedomosť, kde sa sporný byt nachádza, uviedla, že tam
chodievalaachodievaasi5xmesačne,mádokoncaajkľúčeodpredmetnéhobytu.Naotázkuuviedla,že
do predmetného bytu chodieva a má tam aj svoje osobné veci (hygienické potreby), teda je zrejmé, že v

byte aj prespáva. Vždy keď to bytu prišla sa tam žalobca nikdy nenachádzal. Na otázku, či má svedkyňa
vedomosťotom,čimážalobcapriateľkuakdežalobcažije,prespáva-svedkyňauviedla,ženemátakúto
vedomosť a nezaujíma sa o to. Aj z uvedeného je zrejmé, že ak by žalobca a svedok G. I. v predmetnom
byte bývali spoločne a zdieľali spoločnú domácnosť (tak ako sa to snažia tvrdiť), túto skutočnosť by si
svedkyňavšimlaavypovedalabyonej.Svedkyňavšakmávedomosťotejskutočnosti,ževpredmetnom

byte žil, býval iba jej priateľ G. I.. K výpovedi svedka L. R. žalovaný uviedol, že svedok uviedol, že
pracuje ako kamionista, pričom z bytu odchádza o 11.00 hod. a domov prichádza okolo 19.30-20.00 hod.
Ako zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa od 27.11.2019 stará o poriadok a údržbu v
bytovom dome, pričom od uvedenej doby chodí odpisovať aj stav vodomerov v bytoch. Pred 27.11.2019
tieto činnosti výslovne zabezpečovali zamestnanci žalovaného, resp. správcu majetku žalovaného -

DUMAT m.p.o.. Tiež uviedol, že žalobcu a jeho brata - svedka stretáva asi tak raz za mesiac na chodbe
bytového domu - tak ako každého iného. Na základe svedkom uvedených skutočností je teda zrejmé,
že svedok nemal a nemá skutočnú a presnú vedomosť kto a v ktorom byte sa nachádza, akú dobu -
teda či je len na návšteve alebo skutočne dlhodobo niektorý byt obýva. Svedok sám potvrdil, že v dobe
kontrol vykonávaných v bytovom dome v období mesiacov máj až september 2019 nevykonával funkciu

domovníka, teda nevstupoval do jednotlivých bytov a nemal prehľad kto kde býva. Naopak žalovaný
okrem iného aj výpoveďou ním navrhnutého svedka Mgr. D. L. - zástupcu náčelníka Mestskej polície
Dubnica nad Váhom preukázal, že došlo k porušeniu nájomnej zmluvy zo strany žalobcu tak ako vyplýva
z úradného záznamu zo dňa 25.09.2019. Potvrdil, že kontroly v bytoch žalobcu sa vykonávali vždy, a
teda aj za predchádzajúceho vedenia mesta - nešlo teda o účelovú kontrolu. Žalovaný naďalej trvá na

skutočnostiach, ktoré boli podľa neho aj v konaní preukázané, a teda že žalobca nezdieľa spoločnú
domácnosť s bratom v predmetnom byte, ale je zrejmé, že žije so svojou priateľkou v jeho byte na ulici
Centrum I v N. nad H., čo sa javí ako prirodzené a logické. Predmetný byt dal do užívania bez súhlasu
žalobcu svojmu bratovi, ktorý nemá roky vyriešenú svoju bytovú otázku a podľa jeho vyjadrenia ju ani
neplánoval riešiť. Celý spor žalobca vyvolal v domnení, že si od žalobcu predmetný byt kúpi za cca

500,- eur (na čo samozrejme - bez ohľadu na konečný výsledok tohto sporu - nemá žiadny zákonný
nárok). Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v
celom rozsahu.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu

a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP.8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie, ktoré viedli k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, z tohto dôvodu si odvolací súd aj

osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP
a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

9. Žalobca vo svojom odvolaní v prvom rade namieta záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca
so svojím bratom G. I. netvorili/netvoria spoločnú domácnosť v zmysle § 115 Občianskeho zákonníka.

10. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a
spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia možno
domácnosť, resp. spoločnú domácnosť vymedziť ako trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých fyzických
osôb, ktoré osoby zároveň spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.

11. Vykonaným dokazovaním, výpoveďami svedkov G. I. a C. G., bolo preukázané, že brat žalobcu tvoril
do roku 2018 spoločnú domácnosť so svojou priateľkou, ale musel jej byt opustiť z dôvodu, že k nej,
do jednoizbového bytu, prišla bývať jej dcéra s dieťaťom. Svedok G. I. podľa svojej výpovede požiadal
brata /žalobcu/, či by nemohol ísť bývať k nemu a ten ho, podľa svojej výpovede, keďže nemal kde ísť
bývať a mal rodinné problémy, prichýlil. Súčasný stav spolužitia žalobcu a jeho brata G. I. v predmetnom

byte vyplynul z výpovedí svedkov G. I. a C. G.. Svedok G. I. vypovedal, že v predmetnom byte prespáva
20krát do mesiaca a zvyšok je u priateľky. Tá /svedkyňa C. I./ vypovedala, že menovaný u nej prespáva
asi 4krát do týždňa a do predmetného bytu za svedkom G. I. chodieva asi 5krát do mesiaca, pričom
má v byte aj osobné veci a hygienické potreby, a od predmetného bytu má aj kľúče, ktoré jej dal brat
žalobcu. Samotný žalobca má podľa svojej výpovede tiež dlhodobo priateľku, ktorú ubytoval vo svojom

vlastnom byte, kde on podľa svojej výpovede sem tam prespáva.

12. Podľa odvolacieho súdu uvedený skutkový stav súd prvej inštancie správne z hľadiska § 115
Občianskeho zákonníka vyhodnotil tak, že žalobca a jeho brat G. I. netvoria spoločnú domácnosť. Je
celkom zrejmé, že v čase nasťahovania sa svedka G.a I. do predmetného bytu nemali ani žalobca

ani menovaný svedok v úmysle vytvoriť spoločnú domácnosť, teda trvalé spolužitie. Menovaný svedok
potreboval vyriešiť bývanie po tom, čo musel opustiť byt priateľky, ku ktorej sa nasťahovala dcéra s
dieťaťom a požiadal o pomoc brata-žalobcu. Ten mu pomoc poskytol a kvôli rodinným problémom ho
prichýlil. Žalobca teda začal žiť v predmetnom byte spolu so svojím bratom nie v úmysle vytvoriť trvalú
spoločnú domácnosť ale len aktuálne riešili potrebu bývania brata žalobcu. K zmene takto vytvoreného

spolužitia žalobcu a jeho brata v predmetnom byte na spoločnú domácnosť nedošlo podľa odvolacieho
súdu ani plynutím času, hoci brat žalobcu v predmetnom byte žije už štvrtý rok. Podľa zisteného
skutkového stavu žalobca i jeho brat majú každý priateľku. Žalobca vo vlastnom byte ubytoval svoju
priateľku a prespáva tam, podľa svojej výpovede sem tam. Brat žalobcu tiež prespáva u svojej priateľky,
podľa jej výpovede 4krát do týždňa a ona ho v predmetnom byte navštevuje, pričom má v byte svoje

osobné veci a hygienické potreby a má aj kľúč od predmetného bytu. Z uvedeného možno vyvodiť, že
určité spoločenstvo spolužijúcich osôb vytvára brat žalobcu nie so žalobcom ale so svojou priateľkou.

13. Odvolací súd sa tiež zhoduje so súdom prvej inštancie, že v spolužití žalobcu a jeho brata absentuje
aj druhý zákonný znak spoločnej domácnosti, spoločné uhrádzanie potrieb členov domácnosti. Žalobca

vypovedal, že je s bratom dohodnutý na tom, že za užívanie predmetného bytu naplní chladničku,
nakúpi drogériu. Brat žalobcu ako svedok potom vypovedal, že sa so žalobcom dohodol na tom, že
bude prispievať na stravu. Žalobca s bratom teda nehospodária spoločne, bez vzájomného rozlišovania
so svojimi príjmami a netvoria spotrebné spoločenstvo, ktorým spoločná domácnosť je. V ich prípade
možno skôr hovoriť o tom, že brat žalobcu poskytuje žalobcovi určité protiplnenie za možnosť užívania

predmetného bytu.14. Odvolací súd sa potom zhoduje so záverom súdu prvej inštancie, že skutočnosť, že žalobca
prenechal predmetný byt do užívania svojmu bratovi, s ktorým netvorili spoločnú domácnosť a to bez
súhlasu žalovaného ako prenajímateľa bytu, je hrubým porušením nájomnej zmluvy a tak dôvodom na

výpoveď nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca v odvolaní
poukazuje na to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26Cdo/4157/2017 zo
dňa 18.12.2018, z ktorého takýto právny názor vyplýva a ktorým súd prvej inštancie podporil svoje
závery v napadnutom rozsudku, je v tomto prípade nepoužiteľný s ohľadom na rozdielny skutkový
stav, odvolací súd uvádza, že uvedená námietka je čiastočne dôvodná, avšak bez významu na vecnú

správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. V uvedenej veci súdenej Najvyšším súdom
Českej republiky nájomca umožnil bez súhlasu prenajímateľa užívanie bytu svojej sesternici, ktorá
nebolaosoboublízkounájomcovi/§116Občianskehozákonníka/.Rozlíšenietoho,čibolbytprenechaný
nájomcom bez súhlasu prenajímateľa do užívania osobe blízkej alebo nie, je podstatné v pomeroch
tzv. Nového občanského zákonníku, ktorý bol aplikovaný aj v uvedenej veci Najvyšším súdom Českej
republiky, pretože ten umožňuje nájomcovi prenechať časť bytu do užívania osobe blízkej aj bez súhlasu

prenajímateľa, nájomca však musí v ňom sám trvale bývať /pri prenechaní celého bytu do užívania
potom zákon požaduje súhlas prenajímateľa vždy/. Takéto rozlíšenie je v pomeroch nášho Občianskeho
zákonníka nepodstatné, pretože ten umožňuje, aby prenajatý byt popri samotnom nájomcovi užívali aj
členovia jeho spoločnej domácnosti /§ 688 Občianskeho zákonníka/ ale nerozlišuje pritom, či sa jedná
o osoby blízke nájomcovi alebo nie, resp. neumožňuje nájomcovi odovzdať prenajatý byt do užívania

bez súhlasu prenajímateľa osobám blízkym nájomcovi. Z tohto pohľadu sa skutočne poukaz súdu prvej
inštancie na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky nehodí /teda nielen pre odlišný
skutkovýstavalenajmäpreodlišnúnatentostavdopadajúcuprávnuúpravu/.Nadruhejstranealepotom
na podporu názoru súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku možno poukázať na iné rozhodnutia
Najvyššieho súdu Českej republiky, napríklad sp.zn. 26 Cdo 250/99 zo dňa 16.5.2000, sp. zn. 26 Cdo

3492/2006 zo dňa 20. 9. 2007, sp. zn. 26 Cdo 3407/2011 zo dňa 13.6.2012. Tie vychádzajú ešte z
aplikácie Občanského zákonníku /zákon č. 40/1964 Sb./, teda v podstate zo zhodnej právnej úpravy ako
právna úprava platná a účinná v Slovenskej republike, a Najvyšší súd Českej republiky v nich zaujal
právny názor, že o porušenie povinnosti nájomcu ide aj v prípade, ak prenechá nájomca byt alebo jeho
časť do užívania inej osoby, hoci aj bezodplatne.

15. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
8Co/330/2010 zo dňa 20.09.2011 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/199/2013 zo
dňa 23.10.2014, z týchto nemožno v súdenej veci pre odlišný skutkový stav vychádzať. V prípade,
v ktorom boli uvedené rozhodnutia vydané nájomca umožnil užívanie prenajatého bytu bez súhlasu
prenajímateľa tretej osobe, ktorá ale bola členom jeho spoločnej domácnosti /priateľovi svojej dcéry ako

ďalšej osobe za účelom spolužitia s ňou v spoločnej domácnosti/. V tomto prípade, podľa zisteného
skutkového stavu, ktorý bol správne po právnej stránke posúdený súdom prvej inštancie, ale žalobca
a jeho brat netvorili spoločnú domácnosť a preto skutočnosť, že žalobca bez súhlasu žalovaného ako
prenajímateľa umožnil svojmu bratovi užívať predmetný byt, môže byť dôvodne posúdená ako hrubé
porušenie povinnosti nájomcu zakladajúce dôvod pre výpoveď nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d)

Občianskeho zákonníka.

16. Nedôvodné boli aj ostatné odvolacie námietky žalobcu. Úradný záznam Mestskej polície Dubnica
nad Váhom zo dňa 25.9.2019 skutočne obsahuje nesprávne, resp. nepravdivé skutočnosti. Toto však
nič nemení na výpovednom dôvode, ktorý žalovaný vo výpovedi uplatnil a ktorý skutkovo vymedzil

tak, že žalobca dal bez písomného súhlasu prenajímateľa predmetný byt do užívania inému občanovi,
a to svojmu bratovi G. Gajdošovi. Danosť takto skutkovo vymedzeného výpovedného dôvodu bola
v spore preukázaná. Za právne irelevantnú z hľadiska rozhodnutia v danej veci potom odvolací
súd považuje polemiku žalobcu so závermi súdu prvej inštancie o tom, či ubytovanie ďalšej dospel
osoby v byte má vplyv na výpočet úhrady za plnenie poskytované s užívaním bytu, resp. poukaz na

neexistenciu akýchkoľvek nedoplatkov žalobcu na týchto úhradách. Rovnako je bez právneho významu
pre rozhodnutie v danej veci to, že žalobca uzatvoril so žalovaným kúpnu zmluvu na predmetný byt.
Vlastnícke právo k bytu v prospech žalobcu na základe tejto zmluvy nebolo v čase výpovede nájmu bytu
zavkladované v katastri nehnuteľností a preto samotná existencia takejto zmluvy nemá žiadny vplyv na
posúdenie konania žalobcu-nájomcu ako dôvodu výpovede nájmu bytu.

17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s čl.
4 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní procesne úspešnému žalovanému
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).