Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 28, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/79/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114012052
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2114012052.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a
sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému J. S., nar.
XX.XX.XXXX v F. a obžalovanému X. O., nar. XX.XX.XXXX v B., pre prečin poškodzovania cudzej veci
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona účinného do 31.12.2016 k § 245 ods. 1 Trestného
zákona a iné, o odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo

dňa 24.06.2021, sp.zn. 7T/32/2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.marca 2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 24.06.2021 sp. zn. 7T/32/2014 boli obžalovaní J. S.,
nar. XX.XX.XXXX a X. O., nar. XX.XX.XXXX uznaní za vinných z prečinu poškodzovania cudzej veci
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona účinného do 31.12.2016 k § 245 ods. 1 Trestného

zákona, prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods. 1 Trestného
zákona a prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 218 ods. 2 Trestného zákona, na tom skutkovom
základe,

že

obžalovaní X. O. a J. S., spoločne s B. Z., právoplatne odsúdeným trestným rozkazom Okresného súdu
Trnava sp.zn. 7T/32/2014 zo dňa 28.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k jeho osobe
dňa 15.11.2014 a s doposiaľ nestotožnenou ďalšou osobou, po predchádzajúcej vzájomnej dohode, dňa
10.03.2013 v čase asi od 03.30 hod. do 07.30 hod. v katastrálnom území obce V. cez dieru v pletivovom
oplotení vnikli do areálu závlahovej čerpacej stanice vo vlastníctve štátneho podniku Hydromeliorácie,

ktorý je v nájme Poľnohospodársko-obchodného družstva Abrahám, následne cez rozbité okno vnikli
do budovy závlahovej čerpacej stanice, kde odstrihli medené elektroinštalačné káble v rôznych dĺžkach,
tieto vyniesli z budovy závlahovej čerpacej stanice k plotu areálu, pričom časť odcudzených medených
káblov - a to zn. CYKY 4Bx1,5 o dĺžke 10 metrov, CYKY-J 19x1,5 o dĺžke 10 metrov, CYKY-J 3x2,5
o dĺžke 55 metrov, CYKY-J 7x2,5 o dĺžke 30 metrov, CYKY-J 12x2,5 o dĺžke 10 metrov, CYKY-J
35x2,5 o dĺžke 10 metrov a CYKY 3x120+70 o dĺžke 10 metrov, naložili do vozidla zn. Škoda Felícia,

EČ: BA227BD, červenej farby, pričom pri nakladaní odcudzených medených káblov boli vyrušení X.
G., následne s predmetným vozidlom z miesta ušli, čím poškodenému Hydromeliorácie, štátny podnik
so sídlom Vrakunská 29, 825 63 Bratislava, IČO: 35 860 839 odstrihnutím medených káblov a ich
následnou krádežou spôsobili škodu odcudzením medených káblov a poškodením závlahovej čerpacej
stanice vo výške 641,- EUR bez DPH.Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému X. O. podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona,
§ 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu 12 (dvanásť)
mesiacov.

Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému J. S. podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, §
36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu 12 (dvanásť)

mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd poškodených Hydromeliorácie, štátny podnik so
sídlom Vrakunská 29, 825 63 Bratislava, IČO: 35 860 839 a Poľnohospodársko-obchodné družstvo
Abrahám so sídlom 925 45 Abrahám č. 220, IČO: 00 191 876 s ich nárokmi na náhradu škody odkázal

na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 817-829 spisu.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že po prednesení obžaloby prokurátorom a poučení podľa

§ 257 Trestného poriadku a ustanovení § 38, § 41 a § 42 Trestného zákona obžalovaný J. S. po
porade s obhajcom uviedol, že nepopiera, že na mieste bol, ale s výškou škody nesúhlasil a obžalovaný
X. O. uviedol, že nechce urobiť žiadne vyhlásenie.

Okresný súd mal spáchanie skutku obžalovanými J. S. a X. O. za preukázané najmä výpoveďou svedka

B. Z. (pôvodne spoluobvineného) ako aj výpoveďou obžalovaného J. S.. Obžalovaný J. S. ako aj svedok
B. Z. v podstatných okolnostiach opisovali spáchanie skutku ako aj to, čo jeho spáchaniu predchádzalo
zhodne. Obžalovaný J. S. potvrdil, že skutok spáchal s B. Z. a s obžalovaným X. O. a potvrdil aj to, že
na miesto činu prišli s cieľom odcudziť medené káble. Výpoveď B. Z. je verifikovaná výpoveďou svedka
X. G., ktorý bol tým pánom, ktorý deň pred spáchaním skutku na mieste videl dvoch alebo troch pánov

na červenej Felícii, pričom vodič vozidla mu mal povedať, že zbierajú staré železo. Svedok X. G. bol tiež
tou osobou, ktorá páchateľov pristihla pri páchaní trestného činu a následne volal políciu a páchateľov
prenasledoval na svojom motorovom vozidle.

Obžalovaní boli svedkom X. G. prichytení pri nakladaní káblov do vozidla, z čoho je tiež možné usúdiť,

že k tejto záverečnej fáze spáchania skutku (naloženia odstrihnutých káblov do vozidla a odchod z
miesta činu) obžalovaní pristúpili až potom, keď mali všetky odstrihnuté káble vynosené z budovy von
a pripravené na naloženie do auta, teda pokiaľ by mali záujem odcudziť aj napájače, rozvádzače či
iné vybavenie ZČS, potom by zrejme pri plote mali aj takéto zariadenie pripravené na naloženie do
auta, čo sa však nepotvrdilo, pretože ohliadka miesta činu dokumentuje, že pri plote bol pripravený len

zväzok odstrihnutých káblov. Zhrnúc všetko uvedené mal okresný súd dôvodné pochybnosti o tom, že za
poškodenie závlahovej čerpacej stanice ( ďalej len ,,ZČS“) v celom rozsahu zodpovedajú len obžalovaní,
a teda v tomto smere sa priklonil k ich argumentácii, že na mieste činu boli pred obžalovanými aj iné
osoby, a to buď len vandali, ktorí mohli ZČS poškodiť, alebo aj iné osoby, ktoré rovnako mali záujem
odcudziť medené káble.

Pokiaľ ide o výšku spôsobenej škody okresný súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že
konaním obžalovaných, svedka B. Z. a štvrtej nestotožnenej osoby bola spôsobená škoda len vo výške
641,- EUR bez DPH, poukázal pritom na znalecký posudok č. 07/2014 vypracovaný Ing. Ľubomírom
Streicherom, ktorý v značnej miere považoval za nepreskúmateľný. V tejto súvislosti okresný súd

uviedol, že znalec dokázal len zmerať zaistené odstrihnuté káble, tieto identifikovať a určiť ich hodnotu
na sumu 641 EUR bez DPH. Pokiaľ ide o sumu 35.000 EUR ako výšku škody spôsobenú poškodením
káblov, k tejto sa znalec dopracoval tak, že ide len o odhad nákladov na opravu, ktoré vznikli ich
odcudzením, pričom znalec na mieste činu fyzicky dĺžku káblov nemeral a nepopísal všetky poškodenékáble a pri určení uvedenej sumy vychádzal len z pôdorysu ZČS, na základe ktorého sa odhadom
dopracoval k celkovej dĺžke káblov, ktoré mali byť poškodené. Uvedené sa obdobne týka aj sumy 10.000
EUR, čo je znalcom odhadovaná suma všetkých odcudzených vecí zo ZČS, pričom aj v tomto prípade

absentuje identifikácia vecí, ktoré mali byť odcudzené a tiež sumy 105.000 EUR, čo má byť suma
výšky celkovej škody spôsobenej konaním páchateľov na ZČS, medzi iným aj odcudzených stykačov,
snímačov, vypínačov, automatiky atď..

Z vykonaného dokazovania preto okresný súd dospel k záveru, že obžalovaní J. S. a X. O. spáchali

prečin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona účinného do
31.12.2016 k § 245 ods. 1 Trestného zákona, ďalej prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona k § 212 ods. 1 Trestného zákona a prečin neoprávneného zásahu do práva k
domu, bytu alebo k nebytovému priestoru spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 218
ods. 2 Trestného zákona. Oproti obžalobe tak došlo k úprave právnej kvalifikácie, čo bolo dôsledkom
vykonaným dokazovaním ustálenej inej výšky spôsobenej škody a súčasne vypustením kvalifikačného

znaku „vlámaním“.

Pri ukladaní trestu u obžalovaného J. S. okresný súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to priznanie
sa k spáchaniu trestných činov a ich úprimné oľutovanie podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a jednu
priťažujúcu okolnosť, a to spáchanie viacerých trestných činov podľa § 37 písm. h) Trestného zákona

a u obžalovaného X. O. tiež jednu poľahčujúcu okolnosť, a to riadne vedenie života pred spáchaním
trestných činov a jednu priťažujúcu okolnosť, a to spáchanie viacerých trestných činov podľa § 37 písm.
h) Trestného zákona. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak bol u oboch obžalovaných
vyrovnaný, preto súd zákonom ustanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody neupravoval a obom
obžalovaným uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov s podmienečným odkladom

jeho výkonu a určením skúšobnej doby dvanásť mesiacov. Okresný súd tiež zohľadňoval skutočnosť, že
od spáchania skutku uplynulo viac ako 8 rokov, a teda obom obžalovaným uložil trest v dolnej polovici
trestnej sadzby a s minimálnou výmerou skúšobnej doby.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote v neprospech oboch obžalovaných (písomným

podaním na č. l. 816 spisu) podal prokurátor okresnej prokuratúry odvolanie, ktoré v rozsahu č. l.
832-834 spisu odôvodnil.

V písomnom odôvodnení odvolania prokurátor okresnej prokuratúry stručne zhrnul priebeh hlavného
pojednávania a obsah napadnutého rozsudku. Uviedol, že nesúhlasí so stanoviskom súdu, že nebola

preukázaná výška spôsobenej škody odôvodňujúca právnu kvalifikáciu v zmysle obžaloby a spáchanie
činu vlámaním, pričom má za to, že zmienené nesprávne úvahy súdu ohľadne výroku o vine
obžalovaných viedli aj k nezákonnému výroku o treste.

Rozsah škôd spôsobených na závlahovej čerpacej stanici Pavlice bol zdokumentovaný pri ohliadke

miesta činu a následnej ohliadke odcudzených vecí, ktoré obžalovaní odviezli zo závlahovej čerpacej
stanice na vozidle obžalovaného X. O. zn. Škoda Felícia, EČ: BA227BD potom, ako boli vyrušení
na mieste činu svedkom X. G.. Súd v napadnutom rozsudku ustálil škodu spôsobenú odcudzením
medených káblov a poškodením závlahovej čerpacej stanice len na sumu 641,-E bez DPH, hoci
zo záverov znaleckého posudku Ing. Ľubomíra Streichera z odboru elektrotechnika, odvetvie odhad

hodnotyelektrotechnickýchzariadeníaelektronikyč.7/2014akoajzvýpovedítohtoznalcavprípravnom
konaníanahlavnompojednávanívyplynulo,žezmienenásumapredstavujeibatzv.,,šrotovú"cenučasu
odcudzených medených káblov, s ktorými obžalovaní z miesta činu unikli. Skutočnú škodu spôsobenú
odcudzením týchto medených káblov však znalec ku dňu 10.03.2013 vyčíslil na 10.000,-€, ktorá suma
predstavuje reálne náklady, ktoré musel poškodený vynaložiť na zaobstaranie nových medených káblov,

nakoľko medené káble zaistené u obžalovaných boli vystrihnuté z podstatne dlhších káblov, ktoré
zostali v závlahovej čerpacej stanici (keďže obžalovaným sa nepodarilo ich zo žľabu, v ktorom boli
umiestnené, vytiahnuť) a ktoré sa vzhľadom na ich poškodenie už nemohli ďalej používať a museli
byť celé predmetom výmeny. Ako konštatoval znalec Ing. Streicher - kým odcudzené medené káble
boli prevažne 1 až 5 metrov dlhé, niektoré káble, z ktorých boli vystrihnuté, mali dÍžku až 25 metrov.

Káble pritom museli byt' nahradené aj s vypínačom či koncovou svorkou, nakoľko sa nedajú samostatne
zakúpiť, ani inštalovať na vypínač. S poukazom na ustanovenie § 126 ods. 1 Trestného zákona teda bolo
nutné na obstaranie nových medených káblov a uvedenie vecí do predošlého stavu vynaložiť náklady
až vo výške 10.000,-€ - t.j. ide o väčšiu škodu v zmysle ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona.Spôsob výpočtu týchto nákladov a rozpis odcudzených medených káblov znalec podrobne špecifikoval
nielen pri výsluchu dňa 10.12.2020, ale aj na č.l. 238-239 (pri výsluchu dňa 11.02.2014) a na č.l. 246
(znalecký posudok), čo súd pri ustaľovaní výšky spôsobenej škody a právnej kvalifikácie vôbec nevzal

do úvahy. Okrem zmienených medených káblov, ktoré obžalovaní odcudzili, však boli poškodené a
znehodnotené aj ďalšie pripojené káble - káble hliníkové, ktoré boli obžalovanými ponechané na mieste,
no rovnako sa už nedali používať, lebo mali znehodnotený izolačný stav z titulu zisťovania materiálu
kábla obžalovanými pod vonkajšou izolačnou vrstvou.

Znalec túto celkovú škodu spôsobenú poškodením ďalších káblov stanovil na sumu 35.000,-€ (čo
predstavuje značnú škodu v zmysle ust. § 125 ods. 1 Trestného zákona). Náklady na plné sfunkčnenie
závlahovej čerpacej stanice Pavlice, ktoré boli spôsobené poškodením a odcudzením, vyčíslil znalec ku
dňu 10.03.2013 na sumu 105.000,-€, pričom podľa oboznámených faktúr za opravu boli na čiastočné
sprevádzkovanie závlahovej stanice poškodeným Poľnohospodársko-obchodným družstvom Abrahám,
ktoré malo závlahovú stanicu v obci Pavlice v prenájme, reálne vynaložené náklady vo výške 29.279,04-

€.

Obžalovaný J. S. ani svedok B. Z., ktorí z trestnej činnosti usvedčili aj obžalovaného X. O., počas
celého dokazovania v prípravnom konaní ani v konaní pred súdom nezmienili, že by niektoré káble v
závlahovej čerpacej stanici boli v čase ich príchodu na miesto činu už poškodené, popierali len fakt,

že by sami poškodili aj rozvodné skrine a že by zasahovali do zariadenia závlahovej čerpacej stanice.
Z uvedeného je nutné odvodiť záver, že to boli práve obžalovaní, ktorí pri vyhľadávaní medených
káblov v závlahovej čerpacej stanici úmyselne poškodili aj izolačnú vrstvu káblov hliníkových, tým
hliníkové káble znefunkčnili, už ich nebolo možné naďalej používať a museli byt' nahradené spolu s
koncovou svorkou. O funkčnosti káblov pred zásahom obžalovaných svedčí aj fakt, že obžalovaní sa

najskôr presvedčili "prestrihnutím jedného kábla kliešťami s izoláciou, či sú káble pod napätím". Znalec
v znaleckom posudku i pri výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 10.12.2020 výslovne uviedol, že
suma 35.000,-€ (z ktorej vychádzala aj obžaloba pri kvalifikovaní skutku ako zločinu poškodzovania
cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona) predstavuje len
hodnotu samotných káblov, resp. náklady na opravu káblov, ktoré obžalovaní vedome svojim konaním

znehodnotili (poškodili) a nezahŕňa škodu spôsobenú odcudzením stykačov, snímačov, vypínačov,
automatiky a ostatných prístrojov a zariadení závlahovej čerpacej stanice - tá je vyjadrená až v celkových
nákladoch na sfunkčnenie závlahovej čerpacej stanice, vyčíslených znalcom na sumu 105.000,-€. Je
preto z hľadiska právnej kvalifikácie irelevantné, či sa na poškodení týchto ďalších zariadení závlahovej
čerpacej stanice spolupodielali (okrem obžalovaných) aj iné osoby.

Na rozdiel od súdu má tiež prokurátor za to, že obžalovaní sa činu dopustili „vlámaním" v zmysle § 122
ods. 4 Trestného zákona. Obžalovaný J. S. tvrdil, že okná na budove závlahovej čerpacej stanice už boli
rozbité a plot roztrhaný, z výpovedí svedkov E. lvančíka, Ing. Q. S., Ing. X. Y. a svedka X. G. vyplynulo,
že oplotenie a závlahová čerpacia stanica boli pred spáchaním skutku plne funkčné, závlahovú čerpaciu

stanicu chodili pravidelne kontrolovať, pričom okná ani dvere rozbité neboli. S poukazom na takto
vykonané dokazovanie bolo preto plne dôvodné uznať obžalovaných J. S. a X. O. vinnými na skutkovom
a právnom základe uvedenom v obžalobe Okresnej prokuratúry Tmava sp. zn. 2 Pv 176/13/2207-32,
podanej na Okresný súd Trnava dňa 10.10.2014.

Na základe uvedeného navrhol preto, aby Krajský súd v Trnave zrušil napadnutý rozsudok Okresného
súdu Tmava a vec vrátil Okresnému súdu Tmava na nové prejednanie a rozhodnutie.

Vyjadrenie k odvolaniu podal obžalovaný J. S. prostredníctvom obhajcu Mgr. Vladimíra Tomaja. Vo
vyjadrení uviedol, že obžalovaný sa v plnej miere stotožňuje s rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp.

zn. 7T/32/2014 zo dňa 24.06.2021 a to ako aj do výroku o vine, výroku a treste a taktiež sa obžalovaný
stotožňuje v plnej miere aj s odôvodnením predmetného rozsudku, ktoré považuje za právne správne
a náležite odôvodnené. Obžalovaný S. nesúhlasí s tvrdeniami obsiahnutými v odôvodnení odvolania
prokuratúrou zo dňa 05.08.2021. Tieto tvrdenia považuje za ničím neodôvodnené, výlučne účelové,
ktoré nemajú základ v žiadnom z dôkazov vykonaných v rámci konania pred prvostupňovým súdom.

Výška škody v rámci prvostupňového konania nebola nikdy spoľahlivo ustálená a ani spôsobená škoda
nebola nikdy žiadnym zákonným spôsobom zadokumentovaná a teda ani dokázaná. Navyše náhradu
škodu za poškodené zariadenie si, podľa názoru obvineného, účelovo uplatňujú dva rôzne subjekty, keďjedno a to isté poškodené zariadenie a spôsobenú škodu na ňom si uplatňuje Hydromeliorácie, š.p. a
zároveň aj PD Abrahám.

Obžalovaný J. S. nepopiera svoju účasť na krádeži medených káblov, ktoré sú podrobnejšie opísané v
obžalobe. V žiadnom prípade však nesúhlasí s tým, že by do budovy závlahovej čerpacej stanice v obci
Pavlice vnikol vlámaním. Tento fakt vo svojej výpovedi potvrdzuje aj spolupáchateľ B. Z., ktorý - zhodne
- uvádza, že jednak pletivový plot okolo areálu závlahovej čerpacej stanice bol už prestrihnutý a jednak,
že okno do budovy závlahovej čerpacej stanice bolo už rozbité.

Zároveň obžalovaný J. S. rovnako nesúhlasí ani s uvedenou výškou škody podľa obžaloby, ktorú svojim
činom mal spáchať, teda odstrihnutím a poškodením káblov a poškodením závlahovej čerpacej stanice
škodu a to vo výške minimálne 29.279,04 € a odcudzením medených káblov škodu vo výške 10.000,-
€. V tejto súvislosti poukazuje na fakt, že z obžaloby ani nie je zrejmé komu mal túto škodu spôsobiť
a v akej výške. Považuje za dôležité upriamiť pozornosť súdu na Zmluvu č. 148/NAJ/2007 o nájme

technicko-prevádzkových celkov hlavných závlahových zariadení za účelom ich využívania zo dňa
23.04.2007 uzatvorenú medzi prenajímateľom Hydromeliorácie, š.p. a nájomcom Poľnohospodársko-
obchodné družstvo Abrahám. Konkrétne poukazujeme na ustanovenia 4.10., 6.3. a 6.4. Zmluvy, podľa
ktorých, okrem iného: „Za škody spôsobené na predmete nájmu poškodením, zničením, odcudzením,
neodovzdaním ...... s výnimkou riadne zdokumentovaných škôd podľa bodu 6.3. tejto zmluvy zodpovedá

nájomca.“ Je teda nepochybné, že poškodenému nájomcovi Poľnohospodársko-obchodné družstvo
Abrahám nemohla konaním obvineného vzniknúť žiadna škoda. Ak by aj nájomca vynaložil akékoľvek
plnenie na odstránenie škody po krádeži, vznikla mu pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči
prenajímateľovi Hydromeliorácie, š.p.

V danom prípade počas prípravného konania nebol zadovážený žiaden taký dôkaz, ktorý by preukazoval
príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a spáchaním trestného činu. Práve naopak, Odborný
posudok č. 01/2014, zo dňa 14.01.2014, vypracovaný znalcom Ing. Ľubomírom Streicherom konštatuje,
že „ku dňu spáchania skutku odhadujem hodnotu odcudzených vecí na 10.000,- €“. Nakoľko, ako je
zrejmé aj zo samotnej obžaloby, obvinený sa podieľal len na krádeží vecí v hodnote 641,- € bez DPH

(769,20 € s DPH) muselo dôjsť k odcudzeniu ostatných vecí ešte pred spáchaním skutku, ktorý sa
obvinenému kladie za vinu.

Navrhuje teda, aby krajský súd odvolanie zamietol.

Konanie na odvolacom súde

Krajskýsúdvovecivykonalverejnézasadnutie vneprítomnostiobžalovanýchJ.S.aX.O.,poškodených
strán, ktorí boli o termíne verejného zasadnutia riadne a včas upovedomení.

Prokurátorka krajskej prokuratúry zotrvala na dôvodoch podaného odvolania a navrhla zrušiť rozsudok
okresného súdu a vec vrátiť súdu I.stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie okresného prokurátora zamietnuť .

Podľa § 317 ods.1) Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 odsek
1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na
to oprávnená, a to proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote
ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie prokurátora krajskej prokuratúry nie je dôvodné.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia v zmysle citovaného ustanovenia § 317 ods.1 Trestného
poriadku odvolací súd zistil :· prokurátor okresnej prokuratúry podal dňa 10.10.2014 pod č. 2 Pv 176/13/2207-32 obžalobu na
obvinených B. Z., J. S. a X. O., pre zločin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20,
§ 245 ods.1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212

ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona a prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu
alebo k nebytovému priestoru spolupáchateľstvom podľa § 20, § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona

· okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom oboch obžalovaných,

prečítaním zápisnice o výsluchoch svedkov - poškodených, výsluchom svedkov - B. Z., E. H., Ing.
P. S., Ing. Q. S., W. I., prečítaním znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu
Policajného zboru, odboru kriminalistickej identifikácie č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2013/4215 zo dňa
08.04.2013, výsluchom znalca pplk. Ing. René Čajkoviča, prečítaním znaleckého posudku č. 07/2014
zo dňa 04.08.2014, výsluchom znalca Ing. Ľubomíra Streichera, výpovede svedkov - Ing. X. Y., X.
G., A. B., prečítaním zápisnice o výsluchu svedka X. S., prečítaním zápisnice o výsluchu svedka V.

E., prečítaním zápisnice o výsluchu svedka Q. B., prečítaním zápisnice o výsluchu svedkyne V. O.
Q., prečítaním zápisnice o výsluchu svedka O. S., prečítaním zápisnice o výsluchu svedkyne Mgr. X.
W., prečítaním zápisnice o výsluchu svedkyne Mgr. X. W., prečítaním zápisnice o výsluchu svedka
Q. W., prečítaním zápisnice o výsluchu svedkyne X. S., prečítaním zápisnice o výsluchu svedkyne
X. S., oboznámením listinných dôkazov - zmluvy č. 148/NAJ/2007, faktúry č. 2021313, zápisnice

o rekognícii osoby, zápisnice o obhliadke miesta činu, fotodokumentácia mechanoskopických stôp,
zápisnice o prehliadke tela, zápisnice o vydaní veci, evidenčnej karty vozidla, odpisu registra trestov,
trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp.zn. 3T/147/2013 zo dňa 01.10.2013, trestného rozkazu
Okresného súdu Nitra sp.zn. 2T/13/2013 zo dňa 05.02.2013, znaleckého posudku Kriminalistického a
expertízneho ústavu PZ, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz č. ČES: PPZ-KEU-

BA-EXP-2013/4300.
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku : Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,

ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku : Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku : Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami

sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Na základe uvedeného krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby
vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil
individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 odsek 12 Trestného poriadku a následne sa
dopracoval k správnemu rozhodnutiu.

Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s ustanovením § 168
odsek1Trestnéhoporiadkuuviedol,ktoréskutočnostivzalzadokázané,aoktorédôkazysvojeskutkové
zistenia oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd

vyrovnal s obhajobou obžalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo
skutkovéhostavu,akoboltentozistenýnahlavnompojednávaní,krajskýsúdprotinemunemápodstatné
výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v značnej miere osvojuje a v podrobnostiach

na neho poukazuje.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvéhoadruhéhostupňatvoriajednotu,avprípade,aksaodvolacísúdstotožnísúvahamisúdunižšieho
stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí,

ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal. (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018
z 23. januára 2018)

V preskúmavanom prípade aj odvolací súd dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania, najmä z
výpovede obžalovaného J. S. vyplynulo, že skutok spáchal s B. Z. a s obžalovaným X. O. a potvrdil aj
to, že na miesto činu prišli s cieľom odcudziť medené káble. Svedok X. G. bol tiež tou osobou, ktorá

páchateľov pristihla pri páchaní trestného činu a následne volal políciu a páchateľov prenasledoval.

Z rozsiahleho vykonaného dokazovania mal aj odvolací súd za to, že skutky je treba právne kvalifikovať
ako prečin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona účinného
do 31.12.2016 (ďalej len „Trestný zákon“) k § 245 ods. 1 Trestného zákona, ďalej prečin krádeže

spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods. 1 Trestného zákona a prečin
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru spolupáchateľstvom podľa
§ 20 Trestného zákona k § 218 ods. 2 Trestného zákona, tak ako to ustálil okresný súd.

K dôvodom odvolania prokurátora:

Prokurátor okresnej prokuratúry v podstate namietal v odvolaní výšku spôsobenej škody odôvodňujúcu
právnu kvalifikáciu v zmysle obžaloby a spáchanie činu vlámaním.

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon
pritomneurčujeaaninemôžeurčiťkonkrétnepravidlá,podľaktorýchbysamalovychádzaťvkonkrétnom
prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne ich vzájomnej

súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená vo
vyššie citovanom ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Zásada voľného hodnotenia dôkazov,
vybudovaná na vnútornom presvedčení orgánov činných v trestnom konaní, znamená teda myšlienkovú
činnosť, ktorá vytvára pre súd možnosť dostatočného priestoru v rámci vlastnej úvahy k tomu, aby

sám určil rozsah dokazovania a vykonal prípadnú selekciu navrhovaných dôkazov procesnými stranami
v obsahovom kontexte významu navrhovaných dôkazov niektorou z procesných strán v porovnaní
s množstvom, kvalitou a závažnosťou tých dôkazov, ktoré už boli vo veci vykonané. (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 To 7/2012 zo dňa 30. januára 2013)

K odvolacej námietke prokurátora okresnej prokuratúry ohľadom zmeny právnej kvalifikácie žalovaného
skutku v prospech obžalovaných, a to s poukazom na výšku spôsobenej škody odvolací súd konštatuje,
že okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí dôkladne zaoberal výškou spôsobenej škody a všetky svoje
závery logicky a presvedčivo odôvodnil. V tejto súvislosti treba zvýrazniť obsah znaleckého posudku č.
07/2014 vypracovaný Ing. Ľubomírom Streicherom, ktorý dokázal len zmerať zaistené odstrihnuté káble,

tieto identifikovať a určiť ich hodnotu na sumu 641 EUR bez DPH. Odcudzené prístroje a zariadenia
neboli na mieste činu zaistené a nenachádzali sa ani vo vozidle Škoda Felícia po jeho zastavení v
obci Abrahám, čo dokumentuje ich ohliadka v POD Abrahám, kde sa nachádzali len odcudzené káble
a 5 kusov rozvodných skriniek čiernej farby, ktoré rozvádzače určite nemajú ani spolu s odcudzenými
káblami hodnotu 105.000 EUR.

Odvolací súd rovnako konštatuje zanedbanie vyšetrovania v časti dokazovania výšky spôsobenej škody
azjavnúnepreskúmateľnosťpodanéhoznaleckéhoposudkučovšaknemôžebyťnaujmuobžalovaných.K odvolacím námietkam prokurátora krajský súd primárne zdôrazňuje, že vyššie naznačenú
argumentáciu okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku si v plnom rozsahu osvojil. Okresný
súd vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné

pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a vyhodnotil všetky relevantné dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo ako aj v ich súhrne.

Spáchanie trestného činu vlámaním je osobitný kvalifikačný pojem, patriaci medzi závažnejšie spôsoby

konania. Znak vlámania môže byť naplnený troma spôsobmi vniknutia páchateľa do uzavretého
priestoru:
a) nedovoleným prekonaním uzamknutia, napríklad použitím pravých kľúčov, duplikátov kľúčov alebo
tzv. univerzálnym kľúčom (vrátane tzv. pakľúčov),
b) prekonaním inej zabezpečovacej prekážky za použitia sily, napríklad preskočenie plotu, rozbitie okna,
c) ľsťou, napríklad vydávanie sa za opravára elektriny, vpustenie páchateľa do bytu dieťaťom na základe

nepravdivej legendy.

K vypusteniu kvalifikačného znaku „vlámaním“, odvolací súd poukazuje na fotodokumentáciu z ohliadky
miesta činu, najmä fotografiu č. 2 (č. l. 170), kde je na zábere rozbité okno nasnímané z vnútornej strany,
pričomkjehospodnémurámusúúhľadnepristavenéresp.poukladanédoskyumožňujúcektomutooknu

pohodlne pešo pristúpiť, pričom je nepravdepodobné, že by si obžalovaní pri krádeži takýmto spôsobom
pedantne pripravili prístup k oknu z vnútornej strany budovy. Rovnaké okno je na fotografii č. 55 (č.l. 178)
z vonkajšej strany, kde pod týmto oknom na fotografiách č. 55 a č. 56 (č.l. 178) vidno časť zariadenia
ZČS a na fotografii č. 56 aj rozbité sklo, ktoré súdiac podľa porastu na zemi a jeho vyrastanie pomedzi
sklo nie je na predmetnom mieste krátko, t.j. fotografia skôr naznačuje, že sklo bolo rozbité a padlo na

zem dávnejšie pred skutkom. Odvolací súd ďalej poukazuje na diery v oplotení ZČS na fotografiách č.
59-63 (č.l. 178-179), z fotografií ktorých je možné usúdiť, že diery v pletivovom oplotení sú staršieho
dáta, pretože od nich smerom dnu i von je vychodený chodník, čo naznačuje, že do areálu už pred
obžalovanými vstupovali aj iné osoby. Rovnako svedok B. Z. a obžalovaný J. S. zhodne tvrdili, že ZČS
mala v čase spáchania skutku rozbité okná a poškodené oplotenie. Obžalovaní svojim konaní nenaplnili

znaky vlámania vyššie uvedenými troma spôsobmi vniknutia do uzavretého priestoru.

K uloženému trestu

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby
viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych
páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti
u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti
najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním

trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty
individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú.
Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému
pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest
samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou spoločnosťou. V treste je teda

obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne ako
aj etické. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Tost/19/2015 zo dňa 23.6.2015).

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú
v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je

vyjadrená zásada „nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio“. Trest ako právny následok trestného
činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu (zásada personálnosti trestu) tak, aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu (§ 34 ods. 3 Tr. zák.). Trest je jedným z prostriedkov
na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má
pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje

prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu
- rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým
sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovne pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Tost 19/2015 zo dňa 23.6.2015)Odvolací súd ustálil, že okresný súd nepochybil ani postupom v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti
potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné

dokazovanie, správne vyhodnotil osoby obžalovaných, ich povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre
uloženie spravodlivého trestu.

Rovnakovdôvodochrozsudkudostatočnevyhodnotil,nazákladeakýchmyšlienkovýchpostupovdospel
k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď u obžalovaného J. S. zistil jednu poľahčujúcu

okolnosť, a to priznanie sa k spáchaniu trestných činov a ich úprimné oľutovanie podľa § 36 písm.
l) Trestného zákona a jednu priťažujúcu okolnosť, a to spáchanie viacerých trestných činov podľa §
37 písm. h) Trestného zákona a u obžalovaného X. O. tiež jednu poľahčujúcu okolnosť, a to riadne
vedenie života pred spáchaním trestných činov podľa § 36 písm.l) Trestného zákona a jednu priťažujúcu
okolnosť, a to spáchanie viacerých trestných činov podľa § 37 písm. h) Trestného zákona. Pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak bol u oboch obžalovaných vyrovnaný, preto okresný súd

zákonom ustanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody neupravoval, t. j. nezvyšoval jej dolnú
hranicu a ani neznižoval jej dolnú hranicu.

Okresný súd postupoval správne, keď obom obžalovaným uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
šesť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby dvanásť mesiacov.

Okresný súd rovnako správne zohľadnil skutočnosť, že od spáchania skutku uplynulo viac ako 8 rokov, a
teda obom obžalovaným uložil trest v dolnej polovici trestnej sadzby a s minimálnou výmerou skúšobnej
doby. Na základe uvedených skutočností odvolací súd záverom konštatuje, že okresným súdom uložený
trest je zákonný a spravodlivý.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry
podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.