Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 24, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/50/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118244956
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:6118244956.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: H. M., nar. XX.XX.XXXX bytom D., R.
XXXX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Čadca,
U. 17. novembra 3215, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., A. V. XX,
o zaplatenie 4.250 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov,
č.k. 8C/19/2018-152 z 23.07.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu
zamietol a vo výroku II. o trovách konania rozhodol tak, že ich úspešnému žalovanému nepriznal.

2. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou na žalovanom domáhal
zaplatenia sumy 4.250,-Eur s prísl., ktorá suma pretavuje bezdôvodné obohatenie sa žalovaného na
úkor žalobcu, pretože na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.10.2017 žalovaný, hoc vedel, že nie je
vlastníkom J. VW Q., O.: V. XXX G. rok výroby XXXX, to žalobcovi odpredal, a za ktoré mu žalobca

zaplatil sumu požadovanú touto žalobou, pričom pri prehlasovaní vlastníka J. na polícii žalobca zistil, že
predmetné J. je vo vlastníctve spoločnosti W. D.. a držiteľom tohto vozidla je spoločnosť N. - N. s.r.o.,
ktorej bol poskytnutý účelový úver vo výške 12.040,-Eur, a až po tom, čo na základe dohody o urovnaní
z 06.12.2017, uzavretej medzi žalobcom a vlastníkom vozidla, žalobca na základe tejto dohody uhradil
vlastníkovi vozidla sumu 2.487,73Eur, došlo k prepisu vozidla v prospech žalobcu. Žalovaný predmetné
havarované J. kúpil na burze, kúpnu cenu vo výške 3.300,-Eur zaplatil konateľovi držiteľa tohto J., ktorý
však zvyšok úveru vlastníkovi J. neuhradil, preto na J., ktoré žalovaný žalobcovi odpredal, viazla právna

vada, preto musel žalobca ako už bolo vyššie uvedené, uzavrieť dohodu o urovnaní a vyplatiť vlastníkovi
J. vyššie zmieňovanú sumu, a až následne na základe uvedeného došlo k prepisu J. v prospech žalobcu.
Požadovaná suma predstavuje bezdôvodné obohatenie sa žalovaného z neplatnej zmluvy, lebo ako
nevlastník J., to odpredal žalobcovi. Pretože v tomto prípade ide o synalagmatický záväzok, na čo bol
žalobca upozornený súdom prvej inštancie aj v rámci predbežného právneho posúdenia veci, a nič
na tom nemôže zmeniť ani skutočnosť, že žalobca je už na teraz vlastníkom vozidla potom, ako za
iného (držiteľa vozidla) plnil dlh, lebo povinnosť vrátiť si plnenie z neplatného právneho úkonu vzniká

k momentu prijatia plnenia, a žalobca aj napriek uvedenému, trval na to, že v súdenej veci nejde
o synalagmatický záväzok, súdu neostávalo nič iné, ako žalobu zamietnuť. Úspešný žalovaný trovy
nežiadal nahradiť, preto mu náhrada trov prvoinštančného konania nebola priznaná. Takto ustálenýskutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 451 ods. 1 a 3, § 454, § 456, § 457 a § 458 ods. 1 a
3 Obč. zák.; výrok o trovách konania podľa § 225 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

3. Označený rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca, súdu prvej inštancie vytýkajúc
nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), pričom
podstata odvolacej argumentácie žalobcu tkvie v názore, že v súdenej veci nejde o synalagmatický
záväzok, lebo ten nemožno založiť tam, kde došlo k absolútnej neplatnosti, ak on je navyše v súčasnosti
vlastníkom J. a nevie si dobre predstaviť, ako mu možno uložiť povinnosť previesť J. a nepreviesť aj

jeho vlastníctvo. Ak by bol vedel, že na J. viazne právna vada, teda, že žalovaný nie je jeho vlastníkom,
nikdy by ho od žalovaného nekúpil. Pre posúdenie veci nemalo výzvam ani to, že vlastníkom J. sa stal
na základe dohody o urovnaní a nie na základe kúpnej zmluvy. Rozhodnutie považuje aj za arbitrárne
(§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Protistrana sa ku podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355

ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez

potrebyzopakovaťalebodoplniťdokazovanie(§383,§384CSP),postupombeznariadeniaodvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok je
vo výroku vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní tak posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok
v kontexte s namietanou arbitrárnosťou, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávny právnym
posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval

príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri
napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

8. Odvolací súd v zmysle ustanovení § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna,
presvedčivá. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré odvolateľ uvádzal vo svojom odvolaní, vyriešil už súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nie
je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok.

9. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie stranami tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k

správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď
vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôžedať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada
dodať už len nasledovné.

10. V súdenej veci žalobca označil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
Posudzujúc však jeho odvolanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) je zrejmé, že odvolateľ uplatnil aj
odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

11. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami

strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods.
2 CSP). Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z
potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného
aktu (rozhodnutia). Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých
je založené, pričom rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť
vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na

každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky
vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia". Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže
obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti

Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa
žalobcomvodvolanínamietanýchskutočnostíjevyčerpávajúco,správneskutkovoaprávnezdôvodnené
a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v

odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky oboch strán. Z
odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
Samotný fakt, že sa žalobca s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňujú
ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Napadnutý rozsudok tak nie je arbitrárny.

13. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré
nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami prednesené, prípadne, že neprihliada
na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia

môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť,
zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

14. Odvolateľ v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robí z
vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa dôvodnosti žaloby. Za skutkové zistenia, ktoré

nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý
nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 CSP. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí
súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné
vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov

alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol
rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne
preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli
najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor aleboak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 192 - § 194 CSP. Odvolacím dôvodom podľa cit. zák.
ust. totiž možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je
možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto

smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP o nesprávnom právnom posúdení
veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade
táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne

dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Napokon polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vysloveného
právnehozáverupreodlišnéskutkovézáveryvyvodzovanéodvolateľom,pričomodvolateľomnamietaná
nesprávnosť vytvorenia skutkového základu nie je daná, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre
konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne právne
vec posúdil.

16. Podľa rozsudku NS ČR, sp. zn. 28Cdo/2182/2011: „V rozsudku zo 14.7.2010, sp.zn. 31 Cdo
2250/2009 veľká komora občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu vyvodila, že
ustanovenie § 457 Obč. zák. upravuje okrem spôsobu aj rozsah povinností účastníkov neplatnej alebo
zrušenej zmluvy na vrátenie vzájomného plnenia a uplatní sa v prípade, že na základe obojstranne

zaväzujúcej zmluvy si obe strany plnili. Typicky obojstranne zaväzujúcou zmluvou je kúpna zmluva,
kedy práva a povinnosti oboch účastníkov zmluvy sú vzájomne podmienené, a rovnako tak sú vzájomne
podmienené ich nároky na vrátenie už prijatých plnení, ak je ich zmluva neplatná alebo, ak bola
zrušená. Obe zmluvné strany sú zároveň povinným aj oprávneným z právneho vzťahu bezdôvodného
obohatenia získaného plnením podľa neplatnej či zrušenej zmluvy. Ide o ich synalagmatické práva v

zmysle ustanovenia § 560 Obč. zák., podľa ktorého, ak si majú zo zmluvy účastníci plniť navzájom,
môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho
splniť. Rozdiel oproti § 457 Obč. zák. je v tom, že ak ide o vrátenie plnenia z neplatnej alebo zrušenej
zmluvy, nie je synalagmatický vzťah založený zmluvou, ako je tomu v § 560 Obč. zák., ale vyplýva
priamo zo zákona. V prípade kúpy nehnuteľnosti sú vzájomnými a navzájom podmienenými plneniami

zo strany predávajúceho prevod vlastníctva a zo strany kupujúceho zaplatenie kúpnej ceny. Zaplatenie
kúpnej ceny je protiváhou vlastníctva k prevádzanej veci. Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená
a kupujúci teda nie je vlastníkom veci, hoci zaplatil kúpnu cenu, predávajúci je povinný kúpnu cenu mu
vrátiť; vrátenie kúpnej ceny je na druhej strane vyvážené tým, že vlastníctvo k predmetu prevodu ostáva
predávajúcemu. Veľký senát v citovanom rozsudku odkázal aj na skoršiu judikatúru (napr. R4/1988, s.

21-22), v ktorej dospel k záveru, že účastník neplatnej zmluvy splní povinnosť vrátiť prijaté plnenie podľa
§ 457 Obč. zák. tiež vtedy, ak vydá vec poškodenému (t.j. vlastníkovi). Tento názor zastáva Najvyšší súd
ajvďalšíchrozhodnutiach,napríkladvrozsudkuz25.5.2000,sp.zn.25Cdo2432/99;alebovuznesenízo
dňa 31.1.2007, sp.zn. 25Cdo 663/2005, podľa ktorých „kupujúci z neplatnej zmluvy tým, že vec vydá nie
účastníkovi zmluvy, ale priamo vlastníkovi, splní povinnosť vydať vec vlastne za predávajúceho, a tým

tiežsúčasnesplníajsvojupovinnosťvyplývajúcumuzosynalagmatickéhozáväzkuvočipredávajúcemu,
ktorý nie je vlastníkom prevádzanej veci“.

17. Z vyššie uvedeného pre posudzovaný prípad vyplýva, že ak si účastníci podľa kúpnej zmluvy
z 24.10.2017 plnili (žalovaný ako predávajúci prevzal kúpnu cenu a žalobca ako kupujúci prevzal

predmetné J.), vznikol medzi nimi synalagmatický záväzok zo zákona podľa § 457 Obč. zák., a obe
strany boli povinné si tieto plnenia navzájom vrátiť. Na charaktere ich synalagmatického záväzku nič
nemení ani okolnosť, že žalobca následne získal predmetné J. do svojho vlastníctva (nezávisle na
kúpnej zmluve z XX.XX.XXXX, a to na základe dohody o urovnaní z XX.XX.XXXX s vlastníkom J.),
lebo uvedené sa nemohlo nijako prejaviť ani na platnosti tejto kúpnej zmluvy a ani na spôsobe, akým

je potrebné vyrovnať práva a povinnosti účastníkov tejto (neplatnej) zmluvy. Po žalobcovi tak je možné
požadovať, aby plnil svoju povinnosť vyplývajúcemu mu zo synalagmatického záväzku a preto úvahu
súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol, nie je možné hodnotiť ako zjavne neprimeranú.18. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu
žalobcu, rozhodol vo výroku I. vecne správne a preto odvolací súd s použitím ustanovenia § 387 ods.
1, ods. 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavej časti, vrátane vecne správneho závislého

výroku II. o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nespochybneného), potvrdil. Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa zachádzajúcu do nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť zmenu
názoru odvolacieho súdu, nepovažoval odvolací súd za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
19. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s §

396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konania pasívny, k odvolaniu
sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen

nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).