Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. september 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoZm/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515209739
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1515209739.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a

členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: P.. A. N., H..
XX.XX.XXXX, Na N. Č.. X, XXX XX P. S. M., právne zastúpený: AGILITA ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA,
spol. s.r.o., Panenská 7, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Z. Q., H.. XX.XX.XXXX, Z. Č.. XXXX/XX,
XXXXXC.,právnezastúpený:Mgr.KarolHaťapka,advokát,Vretenová4,84104Bratislava,ozaplatenie
40.500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k.
3CbZm/366/2015-220 zo dňa 02.08.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 3CbZm/366/2015-220 zo dňa

02.08.2018 p o t v r d z u j e .

Žalobca má právo voči žalovanému na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) zmenkový platobný rozkaz č.k.
3CbZm/366/2015-21 zo dňa 21.05.2015 v časti 6 % ročného úroku zo sumy 60.500 eur od 01.05.2012
do 25.09.2014 zrušil a konanie v tejto časti zastavil, vo zvyšnej časti zmenkový platobný rozkaz
č.k. 3CbZm/366/2015-21 zo dňa 21.05.2015 ponechal v platnosti. Súd zároveň priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného

rozkazu v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.
Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 470 ods. 1, § 472 ods. 2, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262
ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), čl. I § 31 ods. 4, čl. I § 75,
čl. I § 76 ods. 2, čl. I § 77 ods. 1, čl. I § 13 ods. 1, čl. I § 16 ods. 1, čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950
Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zmenkový zákon“), § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“).
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.04.2015 domáhal,

aby súd zaviazal žalovaného zmenkovým platobným rozkazom na zaplatenie zmenkovej sumy 40.500
eur s úrokom 6 % zo sumy 60.500 eur od 01.05.2012 do 25.09.2014, zo sumy 40.500 eur od 26.09.2014
do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.11.2011 vystavil žalovaný
vlastnú zmenku, ktorá obsahovala bezpodmienečný sľub žalovaného zaplatiť na rad žalobcu zmenkovú
sumu60.500euraktorúpodpísalperavalE.Q.,čímsazaručilzajejzaplatenie.Uviedol,žezmenkabola
dňa 30.11.2012 indosovaná na rad p. S. D., a následne dňa 02.02.2014 indosovaná späť na žalobcu.
Konštatoval, že vystavená zmenka je svojím obsahom vista zmenkou a bola splatná dňa 01.05.2012,

kedy bola žalovanému predložená na preplatenie, platobným miestom zmenky je Bratislava. Ďalej
uviedol, že na zmenku zaplatil 20.000 eur a ku dňu podania žaloby zostala nezaplatená zmenková suma
40.500 eur. Zdôraznil, že žalovaný zmenkou zabezpečoval splatenie pôžičky, ktorú mu vo výške 60.500
eur poskytol žalobca bezúročne, pričom pôžička bola splatná dňa 30.04.2012.Súd žalobe vyhovel a dňa 21.05.2015 vydal zmenkový platobný rozkaz č.k. 3CbZm/366/2015-21,
voči ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote námietky a žiadal súd, aby zrušil zmenkový platobný
rozkaz v celom rozsahu. Žalovaný uplatnil kauzálnu námietku a namietal falošnosť zmenky. Uviedol,

že podmienky uvedené v zmenkovej dohode sa nikdy nenaplnili, žalovanú sumu žalobcovi nedlží,
nakoľko uplatnená pohľadávka bola v minulosti prevedená na tretiu osobu a medzi novým vlastníkom
pohľadávky a žalovaným došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok. Ďalej uviedol, že p. D. oznámil,
že časť svojho záväzku vo výške 20.000 eur už splnil dňa 12.11.2012, t.j. ešte pred postúpením
pohľadávky, plnením priamo žalobcovi. Poukázal na to, že dňa 14.10.2014 prostredníctvom právneho

zástupcu doručil p. D. Oznámenie o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok, ktoré opätovne
menovanému potvrdil aj na osobnom stretnutí, čím došlo k zániku záväzku zabezpečovaného vlastnou
zmenkou. Ďalej uviedol, že o opätovnom postúpení pohľadávky p. D. na žalobcu sa dozvedel až v
priebehu roka 2015, a to na základe výzvy zo dňa 24.02.2015, ktorou ho právny zástupca žalobcu
vyzval na uhradenie dlžnej sumy vo výške 40.500 eur, a keďže predmetná výzva neobsahovala
oznámenie o opätovnom nadobudnutí pohľadávky, o jej spätnom nadobudnutí žalobcom sa žalovaný

dozvedel až dňom doručenia zmenkového platobného rozkazu. Vzniesol kauzálnu námietku, ktorej
základom bola existujúca zmenková dohoda, ktorá predchádzala samotnému vystaveniu zmenky a v
ktorej bol dohodnutý účel vystavenia zmenky, t.j. zabezpečenie poskytnutia finančnej pôžičky žalobcom
žalovanému. Potvrdil, že k poskytnutiu pôžičky došlo, ale záväzok žalovaného zanikol započítaním
vzájomných pohľadávok žalovaného s p. D. v čase, kedy bol vlastníkom pohľadávky voči žalovanému.

Namietol protiprávnosť konania žalobcu, nakoľko podľa jeho názoru ide o konanie proti dobrým mravom
a nemôže požívať právnu ochranu. Z opatrnosti namietol aj formálnosť zmenky, konkrétne nesprávne
vyplnený údaj o čase vystavenia zmenky a dátume splatnosti zmenky, ako aj neurčitosť platobného
miesta.
Pojednávanie dňa 02.08.2018, na ktorom súd vo veci rozhodol, sa uskutočnilo v neprítomnosti

žalovaného a jeho právneho zástupcu. Súd žiadosť o odročenie pojednávania zo strany právneho
zástupcu žalovaného neakceptoval, nakoľko dôvod na odročenie pojednávania mu nebol oznámený
bezodkladne, a zároveň zmena právneho zástupcu nie je dôležitým dôvodom na odročenie
pojednávania.
Súd po vykonanom dokazovaní z prvopisu zmenky vystavenej v Bratislave dňa 8.11.2011 zistil, že

žalovaný ako vystaviteľ vlastnej zmenky dal bezpodmienečný sľub zaplatiť na rad žalobcu sumu 60.500
eur s miestom platenia v Bratislave, zmenku per aval podpísal E. Q., čím sa zaručil za jej zaplatenie.
Konštatoval, že aj napriek tomu, že na zmenke nie je uvedené za koho ručiteľské prehlásenie prevzal,
v zmysle čl. I § 31 ods. 4 zmenkového zákona sa zaručil za zaplatenie zmenky za vystaviteľa. K
zmenke sú pripojené prívesky, z ktorých vyplýva, že zmenka bola dňa 30.11.2012 indosovaná na rad

S. D.R. a dňa 02.02.2014 späť na rad žalobcu. Uviedol, že okrem údaju splatnosti zmenky obsahuje
žalobcom predložená listina všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú
zmenku, pričom absencia tohto údaju nespôsobuje neplatnosť zmenky, keďže podľa čl. I. § 76 ods. 2
zmenkového zákona, pri vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, platí, že je splatná na videnie.
Zmenka na videnie je splatná pri predložení a keďže žalovaný ako vystaviteľ lehotu na predloženie

zmenky na platenie neskrátil ani nepredĺžil, žalobca mu bol povinný zmenku na preplatenie predložiť
najneskôr do 8.11.2012. Žalobca v návrhu uviedol, že zmenka je svojím obsahom vista zmenkou a stala
sa splatnou dňom 01.05.2012, kedy bola žalovanému predložená na preplatenie, žalovaný toto tvrdenie
žalobcu nesporoval, súd preto považoval skutkové tvrdenie ohľadne splatnosti zmenky za nesporné.
Okrem toho konštatoval, že prvopisom zmenky s nepretržitým radom indosamentov uvedených na

príveskoch žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má podľa čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona
právo postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ zmenka nebola zaplatená a šesťpercentné úroky odo
dňa splatnosti. Vychádzajúc len z abstraktného charakteru zmenky, by preto podľa súdu bolo možné
považovať uplatnený nárok žalobcu za preukázaný. Súd ďalej uviedol, že v konaní bolo nesporné,
že strany sporu uzatvorili dňa 08.11.2011 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca žalovanému

(ako dlžníkovi), poskytol finančné prostriedky vo výške 60.500 eur. Zo zhodných tvrdení strán súdu
ďalej vyplynulo, že žalovaný svoj záväzok zo Zmluvy o pôžičke čiastočne uhradil vo výške 20.000 eur,
avšak spornou zostala otázka, kedy sa tak stalo. Keďže dátum plnenia dňa 12.11.2012 bol stranami
sporu neskôr už zhodne tvrdený a nesporný, súd sa námietkou žalovaného o dátume splnenia časti
záväzku vo výške 20.000 eur ďalej nezaoberal. Uviedol, že žalobca si v konaní uplatnil nárok zo

zmenky len vo výške 40.500 eur, čiže čiastočnú úhradu vo výške 20.000 eur zo strany žalovaného pri
podanínávrhunavydaniezmenkovéhoplatobnéhorozkazuzohľadnil.Námietkužalovanéhoofalošnosti
zmenky vyhodnotil ako nedôvodnú a ničím nepreukázanú, pretože žalovaný toto svoje tvrdenie žiadnym
spôsobom nešpecifikoval. Poukázal na to, že žalovaný v podaných námietkach sám uvádza, že nazabezpečenie záväzku zo Zmluvy o pôžičke vystavil v prospech žalobcu vlastnú zmenku a v tých istých
námietkach namieta jej falošnosť.
Zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve o prevode nehnuteľností (ďalej len „Zmluva“), ktorú uzatvoril dňa

22.08.2013 žalovaný ako budúci predávajúci s p. S. D. ako budúcim kupujúcim, mal súd preukázané, že
predmetom Zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - rodinného domu, nachádzajúceho
sa v Z. Q. za splnenia podmienok dohodnutých v Zmluve za kúpnu cenu 160.500 eur. V čl. 3
bod 6 Zmluvy je uvedené, že budúci kupujúci je majiteľom zmenky znejúcej na sumu 60.500 eur,
vystavenej dňa 08.11.2011 v Bratislave Z. Q. ako vystaviteľom vlastnej zmenky v prospech P.. A. N., bez

uvedenia dátumu splatnosti. Budúci kupujúci sa stal majiteľom zmenky na základe jej indosovania od
predchádzajúceho majiteľa P.. A. N.. V čl. 3 bod 7 Zmluvy budúci predávajúci výslovne prehlásil, že časť
zmenkovej sumy vo výške 20.000 eur už uhradil pred podpisom Zmluvy k rukám pôvodného majiteľa
zmenky, ktorý čiastočnú úhradu prijal. V čl. 3 bod 8 Zmluvy budúci kupujúci prehlásil, že si je vedomý
a uznáva čiastočnú úhradu zmenkovej sumy vo výške 20.000 eur. V čl. 3 bod 2 Zmluvy sa zmluvné
strany dohodli, že časť kúpnej ceny vo výške 40.500 eur bude uhradená započítaním vzájomných

pohľadávok za podmienok a spôsobom podľa čl. 5 ods. 1 Zmluvy. Zároveň si zmluvné strany v čl. 3
bod 3 Zmluvy dohodli rozväzovaciu podmienku tak, že Zmluva stratí účinnosť dňom 31.12.2013, ak
budúci kupujúci neuhradí budúcemu predávajúcemu celú kúpnu cenu vo výške 160.500 eur riadne
a včas do 31.12.2013. Na Zmluve sú overené podpisy dňa 22.08.2013. Zmluva bola modifikovaná
Dodatkomč.1zodňa30.12.2013,vktoromjevpreambuleuvedené,žeZmluvavsúladesrozväzovacou

podmienkou v čl. 3 ods. 3 Zmluvy, stratila platnosť a účinnosť dňom 31.12.2013. Zmluvné strany za
účelom úpravy vzájomných práv a povinností dohodli sa na obsahu tohto Dodatku, ktorým sa mení a
dopĺňa Zmluva, ako je uvedené v dodatku. Z Dodatku č. 1 k Zmluve vyplynulo, že si zmluvné strany
opätovne dohodli rozväzovaciu podmienku tak, že Zmluva stratí účinnosť dňom 30.09.2014, ak budúci
kupujúci neuhradí budúcemu predávajúcemu celú kúpnu cenu vo výške 173.500 eur, s tým, že časť

kúpnej ceny má byť zaplatená vzájomným započítaním pohľadávok zo zmenky vo výške 40.500 eur.
Na Dodatku č. 1 k Zmluve sú podľa osvedčovacej doložky overené podpisy dňa 24.06.2014, t.j. takmer
pol roka po jeho podpise. Z výzvy na úhradu kúpnej ceny zo dňa 18.09.2014 súd zistil, že žalovaný
vyzval p. S. D., aby najneskôr do 30.09.2014 zaplatil neuhradenú časť kúpnej ceny s tým, že v prípade
neuhradenia zostávajúcej časti kúpnej ceny dôjde k naplneniu rozväzovacej podmienky. Z oznámenia

o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 14.10.2014, ktoré zaslal žalovaný p. S.
D., vyplynulo naplnenie rozväzovacej podmienky a Zmluva v znení jej Dodatku č. 1 stratila účinnosť.
V uvedenom liste zároveň žalovaný p. D. oznámil, že jeho nehnuteľnosť užíval od marca 2013 do
septembra 2014 a eviduje voči nemu dlh na nájomnom vo výške 20.030 eur, a zároveň mu p. D.
spôsobil škodu vo výške 9.505,21 eur, pričom celková výška pohľadávky žalovaného je 29.030 eur, ktorú

týmto oznámením započítal voči zostávajúcemu dlhu vyplývajúcemu zo zmenky vo výške 40.500 eur.
Žalovaný k oznámeniu pripojil aj podací lístok a doručenku, preukazujúcu doručenie oznámenia p. D..
Súd konštatoval, že na predmetnej doručenke je adresát preškrtnutý a podpis p. D. je vizuálne odlišný
od jeho podpisu na Zmluve a dodatku k nej, čo vyvoláva pochybnosti o riadnom doručení oznámenia p.
D.. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že k započítaniu pohľadávok zo Zmluvy o budúcej kúpnej

zmluve v znení jej dodatku, t.j. k započítaniu zmenkovej sumy vo výške 40.500 eur k časti kúpnej ceny
nedošlo, nakoľko bola naplnená rozväzovacia podmienka a Zmluva v znení jej dodatku stratila účinnosť.
Vovzťahukzapočítaniuvzájomnýchpohľadávokžalovanéhoap.D.,t.j.dlžnéhonájomnéhoavzniknutej
škody, spolu vo výške 29.030 eur, voči zmenkovej sume 40.500 eur, na základe oznámenia žalovaného
o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 14.10.2014, poukázal na § 580 OZ a na

skutočnosť, že v čase započítania vzájomných pohľadávok, t.j. 14.10.2014 už bola zmenka indosovaná
späť na žalobcu, a to dňa 02.02.2014. Z prívesku k zmenke mal súd preukázané, že dňa 02.02.2014
p. S. D. zmenku indosoval späť na rad žalobcu a žalovaný uskutočnil jednostranný prejav smerujúci k
započítaniu vzájomných pohľadávok medzi ním a p. D. až dňa 14.10.2014, t.j. v čase kedy už p. S. D.
nebol majiteľom zmenky. Súd sa zaoberal predbežnou otázkou platnosti právneho úkonu započítania a

dospel k záveru, že nemohlo dôjsť z vzájomnému započítaniu pohľadávok v zmysle § 580 OZ, nakoľko
pohľadávky žalovaného a p. S. D. v čase započítavacieho prejavu už neboli vzájomné, p. D. už nebol
majiteľom zmenky. Neexistencia zmenkovej pohľadávky S. D. voči žalovanému v čase započítania má
podľa názoru súdu za následok neplatnosť právneho úkonu započítania. Súd z tohto dôvodu posúdil
námietkužalovanéhoozánikuzáväzkuzozmenkyzapočítanímakonedôvodnú.Námietkuprotiprávnosti

konania žalobcu, ktoré má podľa názoru žalovaného charakter konania proti dobrým mravom, súd
taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú. Konštatoval, že rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, na ktoré žalovaný
poukazoval, nie je možné aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko žalovaný v konaní nepreukázal, že
dôvod vystavenia zmenky odpadol. K námietke formálnosti zmenky, konkrétne nesprávne vyplnenéhoúdaja o čase vystavenia zmenky, dátume splatnosti zmenky ako aj neurčitosti platobného miesta, súd
zdôraznil,žežalovanýneuviedol,včomspočívajúnamietanénesprávnostianeurčitosti,azároveňpodľa
názoru súdu žalobcom predložená zmenka spĺňa všetky formálne náležitosti zmenky vlastnej podľa

čl. I. § 75 zmenkového zákona. Súd dospel k záveru, že žalovaný žiadnu zo skutočností tvrdených v
námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu nepreukázal, ako ani ich prípadný vplyv na platnosť,
resp.neplatnosťprijatéhozmenkovéhozáväzku,pretoknimnebolomožnézhľadiskazmenko-právneho
prihliadnuť.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že
neakceptovaním ospravedlnenia právneho zástupcu z pojednávania vytýčeného na deň 02.08.2018
došlo k porušeniu ústavného práva na spravodlivý súdny proces. Vyjadril názor, že dôvod a čas
uvedený v ospravedlnení, ktoré bolo riadne doručené súdu, je dostačujúci na riadne ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní a jeho odročenie. Uviedol, že postupom súdu mu bolo odňaté právo vyjadriť
sa ku všetkým okolnostiam a dôkazom prebiehajúceho konania za účasti svojho riadne zvoleného

právneho zástupcu a bolo mu odňaté právo robiť návrhy a podávať žiadosti. Mal za to, že právny
zástupca žalovaného riadne ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a v zmysle Spravovacieho a
kancelárskehoporiadkupresúdyvykonalvšetkypotrebnéúkony,abyodôvodochneúčastižalovanéhoa
jeho právneho zástupcu bol riadne a včas súd informovaný. Namietal, že postupom súdu bola porušená
aj zásada zabezpečenia práva na právne zastúpenie. Ospravedlnenie právneho zástupcu a žalovaného

z pojednávania bolo podľa jeho názoru hodnoverné a včasné. Namietal, že súd vykonal pojednávanie
v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu bez splnenia zákonných podmienok, pričom
nezákonnosť tohto postupu má za následok nepoužiteľnosť všetkých dôkazov, ktoré boli na tomto
pojednávaní vykonané, a preto je potrebné v celom rozsahu zopakovať pojednávanie. Tým, že súd
napriek riadnemu ospravedlneniu právneho zástupcu a žalovaného konal, dospel podľa žalovaného k

neúplnému zisteniu skutkového stavu a rozhodol predčasne. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že dňa 30.11.2012 mu žalobca a
následne aj pán S. D. oznámili, že pohľadávku zo zmluvy o pôžičke, zabezpečenej vlastnou zmenkou

postúpili práve na menovaného S. D., ktorý žalovaného zároveň vyzval na splnenie si záväzku vo
výške 60.500 eur. Žalovaný dal do pozornosti súdu, že okamžite p. D. informoval, že časť svojho
záväzku vo výške 20.000 eur si už splnil dňa 12.11.2012, t.j. ešte pred postúpením pohľadávky, plnením
priamo žalobcovi, napriek tomu dňa 11.12.2012 pán D. podal na súde návrh na vydanie zmenkového
platobného rozkazu na sumu 60.500 eur a dňa 27.02.2013 súd vydal zmenkový platobný rozkaz č.k.

4Zm 212/2012-19 na sumu 60.500 eur s príslušenstvom, voči ktorému podal žalovaný námietky, ktoré
odôvodnil zánikom záväzku jeho plnením a započítaním vzájomných pohľadávok. Poukázal na to, že
pán S. D. podaním zo dňa 19.03.2013 zobral návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu v
plnom rozsahu späť, na čo súd uznesením zo dňa 23.5.2013 zrušil Zmenkový platobný rozkaz č.k.
4Zm 212/2012-19 zo dňa 27.02.2013 a konanie vo veci zastavil. Ďalej uviedol, že dňa 14.10.2014

prostredníctvom svojho zástupcu doručil ešte stále vlastníkovi vlastnej zmenky na rad Oznámenie
o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok, ktoré opätovne menovanému potvrdil aj na
osobnom stretnutí, čím došlo k zániku záväzku zabezpečeného vlastnou zmenkou. Zdôraznil, že o
opätovnom postúpení pohľadávky z pána D. na žalobcu sa dozvedel až v priebehu roku 2015 na
základe výzvy zo dňa 24.02.2015, ktorou ho právny zástupca žalobcu vyzval na uhradenie dlžnej sumy

40.500 eur a nakoľko v tejto výzve nebolo oznámenie o opätovnom nadobudnutí pohľadávky, o jej
spätnom nadobudnutí sa dozvedel až dňom doručenia napádaného zmenkového platobného rozkazu.
Namietal, že uvedenú skutočnosť súd odignoroval a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je
možnévydedukovaťakýmiúvahamisasúdriadilprijehovydaní,pretopovažovalnapadnutérozhodnutie
i za arbitrárne. S ohľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil v celom

rozsahu.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 19.11.2018. Mal za to, že
napadnutý rozsudok je zákonný a vecne i formálne správny. Obsah odvolania žalovaného považoval za
neodôvodnený a zmätočný. Namietané porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces, spočívajúce

v odňatí práva vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam a dôkazom prebiehajúceho konania za účasti svojho
zvoleného právneho zástupcu, v odňatí práva robiť návrhy a podávať žiadosti a v porušení zásady
zabezpečenia práva na právne zastúpenie, považoval za nemajúce oporu v skutkovom stave. Vyjadril
názor, že správanie žalovaného a jeho právneho zástupcu, počas celého konania, preukazuje očividnýnezáujem žalovaného o výsledok tohto sporu, vzhľadom na to, že žalovaný bol počas celého konania
pasívny, ani raz sa osobne nedostavil na nariadené pojednávanie a spolu so svojím právnym zástupcom
zapríčiňovali prieťahy v konaní. Poukázal na to, že prvého pojednávania dňa 19.10.2016 sa žalovaný a

jeho právny zástupca nezúčastnili napriek tomu, že boli riadne predvolaní. Druhého pojednávania dňa
14.06.2017 sa zúčastnil len právny zástupca žalovaného, ktorý sa nevedel k skutočnostiam uvedeným v
námietkach, ani k argumentom uvádzaným právnym zástupcom žalobcu, vyjadriť a do zápisnice uviedol,
že sa k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu vyjadrí písomne, čo sa však do dnešného dňa nestalo.
Ďalej uviedol, že na pojednávaní dňa 05.04.2018, dňa 25.06.2018 a dňa 02.08.2018, napriek riadnemu

predvolaniu na pojednávanie, sa žalovaný a jeho právny zástupca na pojednávaní nezúčastnili, keď
svoju účasť ospravedlnili. V tejto súvislosti poukázal na čl. 5 CSP, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 22Cdo 1567/2004, § 183 ods. 1 a 2 CSP a komentár k Civilnému sporovému poriadku. Stotožnil sa s
argumentáciou súdu uvedenou na str. 4 napadnutého rozsudku, kde sa súd zaoberal neospravedlnenou
neúčasťou žalovaného a jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 02.08.2018. Zdôraznil, že Z.. D.
už dňa 25.06.2018 prebral zastupovanie žalovaného, teda žalovaný i jeho nový právny zástupca mali

šesť týždňov na prebratie právneho zastupovania žalovaného. S poukazom na § 183 CSP mal za to, že
právny zástupca žalovaného neuviedol žiadny dôležitý dôvod, prečo by malo byť pojednávanie odročené
a žiadosť o odročenie pojednávania označil za účelovú snahu o predĺženie trvania konania. Poukázal na
to, že v žiadosti o odročenie pojednávania nie je žiadne odôvodnenie, obsahujúce dôvod, odôvodňujúci
požiadavku trvania žalovaného na prítomnosti zvoleného právneho zástupcu Z.. D. a vzhľadom na to,

že Z.. D. je advokát, možno od neho vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom -
substitútom. Okrem toho uviedol, že v žiadosti o odročenie pojednávania absentuje odôvodnenie, pre
ktoré sa sám žalovaný nemohol dostaviť na nariadené pojednávanie. Mal za to, že zo strany žalovaného
sa jedná o šikanózny výkon práva, nepožívajúci právnu ochranu. K námietke žalovaného o nevykonaní
navrhovanýchdôkazovuviedol,žežalovanýnenavrhovalžiadnedôkazy,ktorébymalsúdvtomtokonaní

vykonať. K Oznámeniu o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 14.10.2014 uviedol,
že z neho nie je zrejmé a ani dokázateľné, čo malo byť obsahom zásielky, na doručenke je adresát -
pán D. prečiarknutý, z čoho vyplýva, že adresát nebol zastihnutý a prijatie tejto písomnosti je podpísané
treťou osobou. Porovnaním podpisu pána D. na predloženej Zmluve o budúcej kúpnej zmluve o prevode
nehnuteľnosti zo dňa 22.08.2013, uzatvorenej medzi žalovaným ako budúcim predávajúcim a pánom

S. D. ako budúcim kupujúcim (ďalej len „Zmluva“), podpísanej u notára, je podľa žalobcu zrejmé, že
písomnosť neprevzal pán D., ale tretia, jemu neznáma osoba. Uviedol, že aj v prípade, ak by pán D.
v danom čase bol majiteľom zmenky (čo nebol), tak by nemohlo medzi pánom D. a žalovaným dôjsť
k platnému započítaniu pohľadávok v zmysle § 580 OZ. Tvrdenia žalovaného, ktorý už vo februári
2013 tvrdil, že jeho záväzok zo zmenky zanikol plnením a započítaním, keď v ZoBKZ bolo uvedené,

že predmetná zmenka, ktorou v tom čase disponoval pán D. ako jej vlastník, zabezpečovala sumu
40.500 eur mala byť započítaná voči plneniu, na ktoré sa pán D. zaviazal, t.j. mala byť započítaná voči
kúpnej cene za dom, ktorý bol predmetom ZoBKZ, sa podľa žalobcu nezakladajú na pravde. Poukázal
na to, že k tvrdeniu, že zmenka zanikla jej započítaním, žalovaný nepredložil žiadny relevantný dôkaz.
Zdôraznil, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania dôvodnosti zmenkových námietok je v plnej miere

na žalovanom, žalobcovi k preukázaniu aktívnej legitimácie v spore stačí predložiť zmenku. Uviedol,
že predložením prvopisu zmenky, ktorá mala všetky náležitosti predpísané v § 75 zmenkového zákona
žalobca svoj nárok vyplývajúci zo zmenky preukázal. Mal za to, že žalovaný ani jednu zo skutočností
tvrdených v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu nepreukázal, ako ani ich prípadný
vplyv na platnosť, resp. neplatnosť prijatého zmenkového záväzku. Vzhľadom na uvedené navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a aby žalobcovi priznal náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského
súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 3CbZm/366/2015-220 zo

dňa 02.08.2018 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.7. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

8. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali

zastúpiť.

9. Podľa § 183 ods. 2 CSP, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním
a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom
zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany
možnovždyspravodlivožiadať,abysadalanaďalšompojednávanízastúpiťinouosobou,akkodročeniu

pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

10. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod
bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky
okolnosti mohla predpokladať.

11. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie
je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním.

13. Podľa § 1 ods. 2 OBZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona.
Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho
práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak
ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

14. Podľa § 358 OBZ, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde.
Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa
pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

15. Podľa § 526 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), postúpenie

pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie
pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi
nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

16. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,

zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

17. Podľa § 220 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a

aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.19. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/366/2015-220 zo dňa 02.08.2018, pretože vo
výrokuvykazujeznámkyvecnejsprávnosti.Vodvolanížalovanýneargumentuježiadnymiskutočnosťami

a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej
inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v
odvolaníuvedenéargumentyniesúspôsobiléprivodiťinéprávnehodnoteniestavuveci.Nazdôraznenie
správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

20. V prvej časti odvolania žalovaný namietal, že neakceptovaním ospravedlnenia jeho právneho
zástupcu z pojednávania dňa 02.08.2018 došlo k porušeniu ústavného práva žalovaného na spravodlivý
proces a k porušeniu zásady zabezpečenia práva na právne zastúpenie, kedy ospravedlnenie právneho
zástupcu a žalovaného z predmetného pojednávania bolo hodnoverné a včasné. Odvolací súd v tejto
súvislosti považuje za potrebné uviesť, že odročenie pojednávania prichádza do úvahy len z dôležitého
dôvodu, t.j. ak sa strana sporu alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôžu dostaviť na pojednávanie

a zároveň od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. V zmysle
uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo 19/2014 “Ak účastník konania nepreukáže existenciu
objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta v primeranej lehote po riadnom doručení
predvolania na pojednávanie, nie je možné akceptovať udelenie plnej moci advokátovi v krátkom
čase pred termínom pojednávania, prípadne v deň pojednávania ako dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania.“ V citovanom rozhodnutí Najvyšší súd SR pomerne jednoznačne konštatoval, že ak bol
účastník (strana) riadne a včas predvolaný, je iba on sám zodpovedný za to, že si zvolí advokáta
včas, a zároveň advokát je sám zodpovedný za to, že prevezme zastúpenie iba v prípade, ak je
spôsobilý ho aj reálne poskytnúť na nariadenom pojednávaní. Takéto žiadosti o odročenie nemôže teda
súd za žiadnych okolností akceptovať. To platí ešte viac pri zmene zástupcu, t.j. spravidla jeden deň

pred pojednávaním niekto odvolá plnomocenstvo a udelí ho novému „neoboznámenému“ advokátovi.
Ustanovenie § 183 ods. 3 CSP ukladá povinnosť strane, resp. jej zástupcovi žiadať o odročenie termínu
pojednávania bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvie alebo sa o ňom mohla dozvedieť, alebo s
prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohla predpokladať. Termín bezodkladne je potrebné vykladať v
intenciách „hneď“. (Civilný sporový poriadok, 1. vydanie, 2017, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová,

Bajánková, Tomašovič a kol.)

21. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného o tom, že
neakceptovaním ospravedlnenia právneho zástupcu z pojednávania dňa 02.08.2018 došlo k porušeniu
ústavného práva žalovaného vo forme práva na spravodlivý proces a k porušeniu zásady zabezpečenia

práva na právne zastúpenie. Na tomto mieste považuje odvolací súd potrebné upriamiť pozornosť
na procesnú pasivitu žalovaného a jeho právneho zástupcu počas celého konania pred súdom prvej
inštancie. Výpovedne o tejto skutočnosti svedčí fakt, že v prejednávanej veci bolo na súde prvej inštancie
uskutočnených celkovo sedem pojednávaní (dňa 03.12.2015, 19.10.2016, 14.06.2017, 05.04.2018,
03.05.2018, 25.06.2018, 02.08.2018), pričom len na jednom z nich (pojednávanie dňa 14.06.2017) sa

zúčastnil právny zástupca žalovaného, a žalovaný nebol prítomný ani na jednom z uskutočnených
pojednávaní. Na pojednávaní dňa 02.08.2018, na ktoré sa nedostavil žalovaný ani jeho právny zástupca,
súd vo veci rozhodol. V tomto smere je potrebné poukázať na chronológiu úkonov pred uvedeným
pojednávaním. Dňa 25.06.2018 bolo súdu doručené podanie, ktorým A.. Z. S. informoval súd o tom,
že zo zdravotných dôvodov vypovedal zastupovanie žalovaného a požiadal Z.. E. D.B. o prevzatie

tohto prípadu, ktorý s tým súhlasil a požiadal o minimálny čas na jeho naštudovanie a nahliadnutie
do spisu. Súd na žiadosť právneho zástupcu žalovaného odročil pojednávanie na deň 02.08.2018.
Predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 02.08.2018 bolo žalovanému doručené dňa 09.07.2018
a z opatrnosti aj A.. Z. S. dňa 16.07.2018 (č.l. 144). Právny zástupca žalovaného (Z.. E. D.) podaním
doručenýmsúdudňa01.08.2018,t.j.deňpredpojednávanímoznámil,žedňa31.07.2018prevzalprávne

zastúpenie žalovaného po A.. S., ktorý sa vzdal zastupovania zo zdravotných dôvodov, o čom bol Z..
E. D. skôr telefonicky informovaný A.. S., a zároveň bol požiadaný o prevzatie zastupovania. Právny
zástupca žalovaného v tomto podaní zároveň uviedol, že pre dlhodobo plánovanú dovolenku, z ktorej
sa vrátil až dňa 30.07.2018 nemal dostatočný časový priestor na osobné stretnutie s A.. S. a žalovaným
a z uvedeného dôvodu požiadal o odročenie pojednávania, pretože pre krátkosť času nebolo možné

naštudovať si spis a pripraviť sa na pojednávanie. Súd s poukazom na ustanovenie § 183 ods. 4
CSP bezodkladne upovedomil mailom právneho zástupcu žalovaného, že jeho žiadosť o odročenie
pojednávania neakceptuje (č.l. 175). Napriek tomu sa žalovaný ani jeho právny zástupca na pojednávaní
dňa 02.08.2018 nezúčastnili. Vzhľadom na uvedený časový sled úkonov sa odvolací súd stotožnil správnym názorom súdu, že žalovaný a jeho právny zástupca dôvod na odročenie pojednávania súdu
neoznámili bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedeli. Súd správne konštatoval, že žalovaný mal
dostatočný priestor na zvolenie si právneho zástupcu včas a jeho nový právny zástupca Z.. E. D., mal

dostatok času na naštudovanie spisového materiálu, nakoľko už z podania A.. Z. S. zo dňa 25.06.2018
vyplýva, že A.. E. D. s prevzatím zastúpenia súhlasil, a teda mal o ňom vedomosť minimálne odo dňa
25.06.2018. Nakoľko v danom prípade dôvod na odročenie pojednávania nebol súdu zo strany právneho
zástupcu žalovaného oznámený bezodkladne a zároveň zmena právneho zástupcu nie je dôležitým
dôvodom na odročenie pojednávania, súd postupoval správne, keď žiadosť o odročenie pojednávania

zo strany právneho zástupcu žalovaného neakceptoval a pojednávanie v neprítomnosti žalovaného a
jeho právneho zástupcu uskutočnil.

22. V ďalšej časti odvolania žalovaný namietal, že na základe oznámenia o jednostrannom započítaní
vzájomných pohľadávok zo dňa 14.10.2014 došlo k zániku záväzku zabezpečeného vlastnou zmenkou.
Uviedol, že o opätovnom postúpení pohľadávky z pána D. na žalobcu sa dozvedel až v priebehu roku

2015 na základe výzvy zo dňa 24.02.2015, ktorou ho právny zástupca žalobcu vyzval na uhradenie
dlžnej sumy vo výške 40.500 eur a nakoľko v tejto výzve nebolo oznámenie o opätovnom nadobudnutí
pohľadávky, o jej spätnom nadobudnutí sa žalovaný dozvedel až dňom doručenia zmenkového
platobného rozkazu. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý
započítanie vzájomných pohľadávok žalovaného a p. D. (dlžného nájomného a vzniknutej škody)

spolu vo výške 29.030 eur voči zmenkovej sume vo výške 40.500 eur, vyhodnotil ako neplatný
právny úkon z dôvodu, že v čase započítania vzájomných pohľadávok, t.j. 14.10.2014 už bola zmenka
indosovaná späť na žalobcu, a to dňa 02.02.2014, teda pohľadávky žalovaného a p. Horvátha v
čase započítavacieho úkonu už neboli vzájomné. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 526 OZ,
podľa ktorého „Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.

Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.“ Započítací úkon žalovaného voči
p. D., týkajúci sa vzájomných pohľadávok, bol uskutočnený dňa 14.10.2014. O spätnom postúpení
pohľadávky z pána D. na žalobcu sa však žalovaný dozvedel až v priebehu roka 2015, a to na
základe Výzvy zo dňa 24.02.2015, ktorou ho právny zástupca žalobcu vyzval na uhradenie dlžnej

sumy vo výške 40.500 eur a keďže v predmetnej výzve nebolo oznámenie o opätovnom nadobudnutí
pohľadávky, o jej spätnom nadobudnutí sa žalovaný dozvedel až na základe doručenia zmenkového
platobného rozkazu č.k. 3CbZm 366/2015-21 zo dňa 21.05.2015, a to dňa 05.06.2015 (doručenka z č.l.
21). Nakoľko postúpenie pohľadávky nebolo žalovanému oznámené do uskutočnenia jednostranného
započítacieho úkonu, bolo voči nemu v tom čase právne neúčinné, v dôsledku čoho mohol splniť dlh

pôvodnému veriteľovi, resp. ak by žalovaný urobil platný započítací prejav voči postupcovi (svojmu
pôvodnému veriteľovi), nastali by účinky započítania. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zastáva
názor, že žalovaný by bol oprávnený, s poukazom na § 526 Občianskeho zákonníka, jednostranne
započítať svoju pohľadávku voči p. D..

23. Okrem toho je však potrebné upriamiť pozornosť na predpoklady jednostranného započítacieho
úkonu, ktoré musia byť splnené, aby bol tento úkon schopný vyvolať zamýšľané právne následky.
V zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka, započítanie je spôsobom zániku navzájom sa
kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o

dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej
pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky
musiabyťspôsobilénazapočítanie.Pritomkzapočítaniunedochádzaautomaticky,lenčosapohľadávky
stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť
o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa

uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa
nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav
možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala
splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom
sa navzájom kryjú.

24. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že ku kompenzácii je potrebné, aby jeden z účastníkov urobil
prejav smerujúci k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi. Forma takéhoto právneho úkonu
nie je predpísaná, musí však spĺňať všeobecné náležitosti stanovené v § 34 a nasl. Občianskehozákonníka a z jeho obsahu musí byť zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje na započítanie
proti pohľadávke veriteľa. Žalovaný vykonal sporný započítací úkon prostredníctvom Oznámenia o
jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 14.10.2014, adresovaného p. S. D.. Uvedené

oznámenie malo byť podľa priloženej doručenky (č.l. 30) doručené p. S. D. dňa 23.10.2014. Na
predmetnej doručenke je adresát preškrtnutý a podpis p. S. D. je vizuálne odlišný ako jeho podpis
na Zmluve o budúcej kúpnej zmluve o prevode nehnuteľností zo dňa 22.08.2013 (č.l. 41), Dodatku
č. 1 k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve o prevode nehnuteľnosti zo dňa 22.08.2013 (č.l. 46) i na
prívesku k zmenke (č.l. 13). Uvedené skutočnosti vyvolávajú relevantné pochybnosti o riadnom doručení

tohto oznámenia p. S. D.. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd nemal preukázané riadne doručenie
Oznámenia o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 14.10.2014, v dôsledku čoho
ani kompenzačný prejav žalovaného voči p. S. D. nemožno považovať za riadne uskutočnený. Naopak,
takto učinený započítací úkon žalovaného nie je schopný vyvolať zamýšľané právne následky. Odvolací
súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že predmetný započítací úkon žalovaného bol neplatný,
avšak z iného dôvodu, ako sa domnieval súd v napadnutom rozhodnutí.

25. Žalovaný ďalej namietal, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností. Uvedené tvrdenie však žalovaný žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval, neuviedol,
ktoré dôkazy súd údajne nevykonal. Odvolací súd po preskúmaní veci nezistil, že by súd niektorý zo
žalovaným navrhovaných dôkazov nevykonal, preto vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Rovnako

za nedôvodné považoval odvolací súd tvrdenie žalovaného o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky náležitosti požadované ustanovením § 220 ods.
2 CSP, súd v odôvodnení rozsudku zreteľným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti mal v konaní
preukázané a ktoré nie, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Rovnako

z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil. Takéto odôvodnenie
napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za dostačujúce a presvedčivé.

26. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

27. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k.
3CbZm/366/2015-220 zo dňa 02.08.2018 v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vo výroku vecne
správny.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).