Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. február 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/130/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200377
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3021200377.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a

sudcov JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobkyne W. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, zastúpenej JUDr. Marekom Horníkom, advokátom so sídlom
Jesenského2,Bratislava,IČO42253861protižalovanémuOkresnémuúraduTrenčín,odboropravných
prostriedkov so sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín, za účasti ďalšieho účastníka konania Y. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 10/2021 zo dňa
30.08.2021, č. sp. OU-TN-OOP5-2021/026685-002, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov č. Xo

10/2021 zo dňa 30.08.2021, č. sp. OU-TN-OOP5-2021/026685-002 a z r u š u j e rozhodnutie
Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor č. sp. X-26/2020/2 zo dňa 26. marca
2021 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie žalovaného

1. Podaním zo dňa 17.06.2020 požiadala žalobkyňa podľa § 59 Katastrálneho zákona o opravu
priebehu hranice v súlade s rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne č.k. 10C/324/1990-30 zo dňa
31.08.1990 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/528/1990, 14Co/529/1990 zo
dňa 05.12.1990, nakoľko z grafickej prílohy znaleckého posudku, ktorý je súčasťou uvedeného rozsudku
je zrejmé, že predmetná hranica prechádza v dostatočnej vzdialenosti od stavby letnej kuchyne, avšak
podľa geometrického plánu Ing. B. T. č. 34493956-26/20 zo dňa 16.03.2020 letná kuchyňa zasahuje do
susedného pozemku.

2. Listom zo dňa 01.07.2020 prvostupňový správny orgán podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku oznámil
začatie katastrálne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte.

3. Dňa 13.07.2020 prebehlo ústne pojednávanie na prvostupňovom správnom orgáne so záverom,
že medzi žalobkyňou a ďalším účastníkom nie je vôľa dohodnúť sa na priebehu vlastníckej hranice
medzipredmetnýmipozemkamiaprvostupňovýsprávnyorgánnemôževykonaťopravupodľapodaného

návrhu.

4. Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor svojím v poradí prvým rozhodnutím č. sp.
X-26/2020 zo dňa 27.07.2020 žiadosť žalobkyne o opravu chýb v katastrálnom operáte podľa § 59a ods.2 Katastrálneho zákona zamietol. Na odvolanie žalobkyne žalovaný svojím rozhodnutím č. Xo 13/2020,
č. sp. OU-TN-OOP5-2020/037473-002 zo dňa 17.12.2020 prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 3
Správneho poriadku zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

5. Následne, svojím v poradí druhým rozhodnutím č. sp. X-26/2020/2 zo dňa 26.03.2021 Okresný
úrad Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor žiadosť žalobkyne o opravu chýb v katastrálnom
operáte podľa § 59a ods. 2 Katastrálneho zákona opätovne zamietol, pričom žalovaný, ktorý vo
veci konal na základe odvolania podaného žalobkyňou, prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods.

2 Správneho poriadku napadnutým rozhodnutím č. Xo 10/2021 zo dňa 30.08.2021, č. sp. OU-TN-
OOP5-2021/026685-002 potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol s odôvodnením, že v konaní nezistil
také závažné pochybenie prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorého by bolo potrebné
napadnuté rozhodnutie zrušiť, prípadne vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie.
V postupe prvostupňového správneho orgánu neboli zistené žiadne vady, ktoré by mali vplyv na
zmenu napadnutého rozhodnutia. Žalovaný dodal, že vady, ktoré v napadnutom rozhodnutí zistil, nemali

za následok nezákonnosť a nesprávnosť rozhodnutia a opätovné vrátenie veci na nové rozhodnutie
prvostupňovému správnemu orgánu z dôvodu ich úplného odstránenia by bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania, pretože oprava hranice v katastrálnom operáte tak, ako ju navrhuje žalobkyňa,
sa v súčasnosti vykonať nedá, najmä z dôvodu zápisu ďalších právnych skutočností. Žalovaný uzavrel,
že prvostupňový správny orgán rozhodol vecne správne, keď opravu zamietol.

6. Ako ďalej vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalovaný z odvolacích námietok
žalobkyne akceptoval len námietku, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia sa môže javiť ako
zmätočné a nedostatočné, a preto žalovaný túto namietanú vadu odstránil vo svojom rozhodnutí
tak, že rozšíril odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti preskúmania zápisu rozhodnutia súdu

o určení hranice a vysvetlil tvrdenia prvostupňového správneho orgánu, ktoré sa zdali protichodné
a zmätočné. Žalovaný vyslovil záver, že dôvodom namietanej zmätočnosti je najmä skutočnosť, že
samotná listina, na základe ktorej žiadala žalobkyňa opravu vykonať - znalecký posudok zo dňa
28.07.1990, ktorý je súčasťou rozhodnutia Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 10C/324/90-30 - je
zmätočný a nejednoznačný. Žalovaný zdôraznil, že navrhovanú opravu zápisu nie je možné vykonať

najmä z dôvodu existencie následných zápisov v katastrálnom operáte, ktoré vychádzali zo stavu
evidencie hranice definovanej 4 lomovými bodmi.

7. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu, že Okresný súd v Trenčíne
rozhodoval vo veci určenia priebehu vlastníckej hranice medzi parcelami č. XXX a XXX zapísaných v

pvk. vl. č. XXXX k. ú. K. a parcelami č. XXX/X, XXX/X a XXX/X zapísaných v pvk. vl. XXXX k. ú. K. na
základe žaloby žalobcov V. a W. O.. Žalovanými boli W. N. a W. K., právne predchodkyne navrhovateľky.
Žalobcovia tvrdili, že dochádza k sústavným nezhodám, pretože žalované spochybňujú hranicu medzi
pozemkami a tvrdia, že prebieha iným miestom ako je postavený plot. V konaní boli úspešní žalobcovia,
pričom v odvolacom konaní Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu v Trenčíne sp. zn.

10C/324/90-30 potvrdil. Okresný súd v Trenčíne v rozsudku konštatoval, že pri určení hranice medzi
spornými pozemkami nebolo potrebné vypracovať geometrický plán, pretože stačili kódové body, ktoré
sú zavedené v mapových podkladoch. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že pre určenie hranice
sapoužiliúdajemeraniazobnovovaniamapyENameraniavroku1956.Zvyšetrovaciehoameračského
náčrtu, ktorý bol vyhotovený pri ZMVM vyplýva, že v mapových podkladoch boli v rokoch 1985 - 1987

zamerané štyri lomové body, z ktorých dva možno stotožniť s polohou bodov A (lomový bod 18-94) a D
(lomový bod 18-92) zo znaleckého posudku. Koncový bod hranice sporných pozemkov nie je v grafickej
časti znaleckého pozemku označený, polohovo však korešponduje s lomovým bodom 18-115. Tento bod
je v písomnej časti znaleckého posudku označený písmenom „H“, avšak znalec uvádza, že tento je už
mimo sporné územie. Sporná hranica určená rozsudkom preto zahŕňala len body A - K. Žalovaný v tejto

súvislostiupozornilnato,žehranicamedzipozemkamivčastiKažHznaleckéhoposudkunebolasúdom
určená, keďže sa určoval priebeh hranice medzi pôvodnými parcelami č. XXX a XXX a parcelami XXX/
X, XXX/X a XXX/X k. ú. K.. Ďalej žalovaný dospel k záveru, že bod K nebol napriek vyjadreniu súdu vo
vtedajších mapových podkladoch bližšie polohovo určený. Znalec v písomnej časti znaleckého posudku
uviedol, že bod K bol v prírode označený dreveným kolíkom. Žalovaný dodal, že bod A nebol priamo

polohovo určený v znaleckom posudku, avšak na základe uvedených omerných mier je pravdepodobné,
že je možné ho stotožniť s lomovým bodom 18-94. Hranica, ktorá bola určená ako priamka z bodu A
do bodu K, však aj napriek možnej identifikácii bodu A nemohla byť bez ďalších meraní jednoznačne
určená, keďže jeden z bodov priamky nemal bližšie polohové určenie. Znalec v znaleckom posudku vsúvislosti so stavbou plota uviedol, že začína v bode D, ktorý je 6 cm vzdialený do pozemku žalovaných.
Túto odchýlku znalec označil za zanedbateľnú a uviedol, že by nemalo dôjsť k prestavbe plotu.

8. Žalovaný ustálil, že nebolo jednoznačne preukázané, že prvostupňový správny orgán urobil pri
zápise listiny - rozhodnutia súdu o určení hranice chybu, keď nevykonal zápis tak, ako žiadala v
návrhu žalobkyňa. Napriek tomu, že súd určil ako hranicu medzi pozemkami priamku A - K, nebola
podľa žalovaného grafická príloha znaleckého posudku zápisuschopná. Poukázal pri tom i na záver
katastrálnej inšpekcie, ktorá konštatovala, že v takejto forme nebolo možné zapísať danú grafiku z

prílohy do katastrálneho operátu a premietnuť tak polohu bodov A, K do katastrálnej mapy. Žalovaný
ale zároveň poukázal na skutočnosť, že znalec explicitne v posudku uviedol, že k zmene zákresu
na novej mape EN nedôjde. Podľa písomnej časti znaleckého posudku bod 8 na novej mape EN je
hranica medzi pozemkami účastníkov vyznačená ako sporná, zákres tejto hranice je však vykonaný
podľa zameraného plotu, a preto pri jej určení nedôjde k zmene zákresu. Práve toto konštatovanie
znalca spolu s konštatovaním, že hranicou je priamka z bodu A do K, pričom na novej mape EN

bola hranica určená štyrmi lomovými bodmi (teda nie ako priamka) spôsobilo zmätočnosť znaleckého
posudku a následnú nejednoznačnosť pri zápise rozhodnutia súdu. Za stavu, že priamo v znaleckom
posudku bolo uvedené, že k zmene zákresu nedochádza, spolu so skutočnosťou, že bod K priamky
nebol na mapových podkladoch jednoznačne polohovo stabilizovaný, nie je možné podľa žalovaného
jednoznačne konštatovať, že pri zápise súdnych rozhodnutí došlo zo strany správneho orgánu na

úseku evidencie nehnuteľností v roku 1991 k chybe. Správny orgán pravdepodobne vyhodnotil listinu
ako bezpredmetnú z dôvodu jej nejednoznačnosti a na základe bodu 8 znaleckého posudku, ktorý
bol záverečným bodom posudku, zmenu zákresu nevykonal. Žalovaný dodal, že príčinu nezapísania
rozhodnutia súdu nie je vzhľadom na plynutie času jednoduché určiť, pretože dôvody nezapísania listín
nepodliehali ani nepodliehajú evidencii.

9. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opakovane zdôraznil, že v konaní o oprave chyby
podľa § 59 Katastrálneho zákona nie je možné vzhľadom na jeho nesporový charakter a zásadu zákazu
opravy chýb v prípade zápisu ďalšej právnej skutočnosti, opraviť všetky chyby, ku ktorým zo strany
správnych orgánov došlo. Opravu v katastrálnom operáte je tak možné vykonať iba v prípade, ak

od chybného zápisu nebola zapísaná ďalšia verejná alebo súkromná listina, ktorá by bola v rozpore
s vykonanou opravou. Od roku 1991 boli vykonané do katastrálneho operátu viaceré zápisy, ktoré
vychádzali z platného stavu evidovaného v katastrálnom operáte a ktoré prvostupňový správny orgán v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne uviedol. Sama žalobkyňa získala vlastníctvo k dielom
parc. XXX k. ú. K. na základe vydržania, pričom prílohou osvedčenia o vydržaní bol geometrický

plán, ktorý vychádzal z údajov platného operátu, a teda z hraníc evidovaných štyrmi lomovými bodmi.
Rovnako aj ďalší dotknutý účastník konania - Y. X. nadobudol vlastníctvo k svojím nehnuteľnostiam, na
základe stavu evidovaného v katastrálnej mape. Ďalším z dôvodov nemožnosti opravy zápisu tak ako
ho navrhuje žalobkyňa, je teda okrem nepreukázania chyby ako základnej hmotnoprávnej podmienky
konania uvedenej v § 59 ods. 1 Katastrálneho zákona, aj existencia ďalších právnych skutočností -

časovo neskorších zápisov, ktoré sú v rozpore so stavom hranice navrhovaným navrhovateľkou.

II.
Argumenty žalobkyne, vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka

10. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 27.10.2021, keď v záhlaví tohto rozsudku
označené rozhodnutie žalovaného si prevzala žalobkyňa dňa 03.09.2021, sa žalobkyňa domáha
zrušenia uvedeného rozhodnutia žalovaného č. Xo 10/2021 zo dňa 30.08.2021, č. sp. OU-TN-
OOP5-2021/026685-002 ako i rozhodnutia Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor
č. sp. X-26/2020/2 zo dňa 26. marca 2021 s odôvodnením, že žalobkyňa, ako účastníčka správneho

konania bola rozhodnutím žalovaného ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch z
dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, f/, g/ S.s.p.

11. Žalobkyňa uviedla, že dňa 17. júna 2020 sa na prvostupňovom správnom orgáne domáhala opravy
priebehu hranice medzi pozemkami v k. ú. K., a to CKN parc. č. XXX, XXX, ktoré sú v jej výlučnom

vlastníctve a parc. č. XXX, XXX, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve ďalšieho účastníka Y. X., a to
z dôvodu, že po zameraní svojej letnej kuchyne geometrickým plánom č. 34493956-26/20 zo dňa
16.03.2020, vyhotoveným Ing. B. T. zistila, že táto zasahuje do susedného pozemku parc. č. XXX.
Žalobkyňa zdôraznila, že predmetná hranica bola určená rozsudkom Okresného súdu v Trenčíneč.k. 10C/324/1990-30 zo dňa 31.08.1990 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.
14Co/528/1990, 14Co/529/1990 zo dňa 05.12.1990 v zmysle Znaleckého posudku Dr. Ing. V. Q., znalca
z odboru geodézie zo dňa 28.07.1990 a Grafickej prílohy znaleckého posudku tak, že prechádzala

pomimo už v tom čase postavenej letnej kuchyne. K objasneniu veci žalobkyňa dodala, že pozemky
parc. č. XXX, XXX boli v čase uvedeného súdneho sporu vo vlastníctve V. O. a G. O. a pôvodne boli
označené ako pozemky parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X. Pozemky parc. č. XXX, XXX boli zase v čase
uvedeného súdneho sporu vo vlastníctve W. N. a W. K. a pôvodne boli označené ako pozemky parc. č.
XXX, XXX. Žalobkyňa požaduje, aby hranica medzi dotknutými pozemkami bola opravená tak, ako to

vyplýva z uvedeného právoplatného rozsudku a tvrdí, že pri zápise predmetného rozsudku do katastra
nehnuteľností došlo k chybe.

12. Žalobkyňa poukázala na to, že prvostupňový správny orgán vo svojom v poradí prvom rozhodnutí
č. X-26/2020 zo dňa 27.07.2020 návrhu žalobkyne nevyhovel s odôvodnením, že súdne rozhodnutia
nie sú pre neho právne relevantné, hranicu medzi dotknutými pozemkami po 15.09.2011 evidoval

nesprávne ako nespornú, hoci stále mala byť sporná, a to aj po súdnych rozhodnutiach s tým, že
po posúdení veci dospel k záveru, že sa jedná o občianskoprávny spor medzi vlastníkmi susedných
nehnuteľností o určenie hranice a tým je daná právomoc všeobecných súdov na jeho rozhodnutie.
Na odvolanie žalobkyne žalovaný svojím rozhodnutím č. Xo 13/2020 zo dňa 17.12.2020, č. sp. OU-
TN-OOP5-2020/037473-002 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu

orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom v odôvodnení okrem iného uviedol, že je toho
názoru, že súd priamo vo výroku rozhodnutia jednoznačne určil, že vlastnícka hranica prebieha v
bodoch A-K vyznačených v grafickej prílohe znaleckého posudku Dr. Ing. Q. zo dňa 28.07.1990,
ktorý je súčasťou rozsudku a kataster nehnuteľností je len evidenčný systém a pokiaľ hranicu medzi
pozemkami raz právoplatne určil súd, tak rozdielne evidovanie tejto hranice v katastri nehnuteľností

nemá samo o sebe žiadny právotvorný účinok. V poradí druhým rozhodnutím č. X-26/2020/2 zo dňa
26.03.2021 prvostupňový správny orgán návrh žalobkyne opätovne zamietol, pričom žalovaný, ktorý
na odvolanie žalobkyne prvostupňové rozhodnutie preskúmal, toto považoval za správne a správnou
žalobou napadnutým rozhodnutím rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie
žalobkynezamietol,ajkeďmalovadyodôvodnenia,ktoréžalovanýodstrániltým,žerozšírilodôvodnenie

prvostupňového rozhodnutia v časti preskúmania zápisu rozhodnutia súdu o určení hranice a vysvetlil
tvrdenia prvostupňového správneho orgánu, ktoré sa zdali protichodné a zmätočné.

13. Žalobkyňa namieta, že jednotlivé tvrdenia a závery žalovaného a prvostupňového správneho
orgánu uvedené v odôvodneniach napadnutého rozhodnutia ako i prvostupňového rozhodnutia sú vo

vzájomnom vnútornom rozpore a nie je možné riadne a kvalifikovane posúdiť, z ktorých právnych a
skutkových okolností žalovaný a prvostupňový správny orgán vychádzali pri rozhodovaní, z ktorého
dôvodu sú rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zmätočné a nepreskúmateľné.
Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný takmer celé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia venuje
hlavne dopĺňaniu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, a to v zásade tým, že nanovo vykonáva

dôkazy, pričom bez ďalšieho vysvetlenia uvádza iné závery, protichodné s tými, ktoré na odôvodnenie
prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí. Takýmto postupom žalovaného trpí napadnuté
rozhodnutie nepreskúmateľnosťou pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, z ktorých by bolo
zrejmé,prečožalovanýtakrozhodolazároveňjenapadnutérozhodnutienezákonnézdôvoduporušenia
procesných práv žalobkyne. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je žalobkyni nijako zrejmé,

ktoré konkrétne dôkazy odvolací orgán nanovo vykonával, ako ich hodnotil a z čoho toto jeho hodnotenie
vyplývalo.

14. Žalobkyňa ďalej namieta, že žalovaný si v napadnutom rozhodnutí odporuje so svojím
predchádzajúcim rozhodnutím, ktoré v tejto veci už raz vydal. V napadnutom rozhodnutí totiž žalovaný

uvádza, že odvolanie žalobkyne zamietol najmä z dôvodu, že nejde o chybu v zmysle ustanovenia § 59
ods. 1 zákona č. 165/1995 Z. z. a ak by aj išlo, nie je ju možné odstrániť z dôvodu, že znalecký posudok
a jeho grafická príloha ako neoddeliteľné súčasti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne sú pre zápis
do evidencie bezpredmetné a nezapísateľné. Vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, ktorým žalovaný
prvostupňové rozhodnutie zrušil však žalovaný uvádza opačné právne a skutkové posúdenie veci,

keď považuje znalecký posudok a jeho grafickú prílohu za neoddeliteľnú súčasť rozsudku Okresného
súdu v Trenčíne a za listinu, na základe ktorej sa žalobkyňa domáhala opravy, pričom je toho názoru,
že súd priamo vo výroku rozhodnutia jednoznačne určil, že vlastnícka hranica prebieha v bodoch
A - K vyznačených v grafickej prílohe znaleckého posudku Dr. Ing. Q. zo dňa 28.07.1990, ktorý jesúčasťou rozsudku. Ďalej žalovaný uvádza, že kataster nehnuteľností je len evidenčný systém a pokiaľ
hranicu medzi pozemkami raz právoplatne určil súd, tak rozdielne evidovanie tejto hranice v katastri
nehnuteľností nemá samo o sebe žiadny právotvorný účinok. Žalovaný vo svojom predchádzajúcom

rozhodnutí bez ďalšieho a za totožného právneho a skutkového stavu ustálil, že chybou je okrem
chyby pri prepise listiny do katastrálneho operátu potrebné rozumieť aj porušenie ustanovenia zákona,
resp. iného všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej právnej sily, ktorý v tom čase upravoval
povinnosti správneho orgánu pri zápise do evidencie nehnuteľností. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný tak
vydal napadnuté rozhodnutie v stave, kedy je v zjavnom rozpore s jeho predchádzajúcim rozhodnutím

v tejto veci a s takýmto odklonom sa v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal.

15. Žalobkyňa taktiež namieta, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne a zmätočne
uvádza, že žalobkyňa sa vykonania opravy chyby v katastrálnom operáte domáhala na základe
znaleckého posudku zo dňa 28.07.1990, ktorý je súčasťou rozhodnutia Okresného súdu v Topoľčanoch
sp. zn. 10C/324/90-30. Žalobkyňa o rozhodnutí Okresného súdu v Topoľčanoch a o jeho súvise

s prejednávanou vecou nemá žiadnu vedomosť a nikdy nebola zo strany žalovaného, alebo
prvostupňového správneho orgánu na takúto listinu upozornená. Aj keď sa spisová značka
10C/324/90-30 uvádzaná žalovaným zhoduje s číslom konania 10C/324/90-30, pod ktorou sa eviduje
rozsudok Okresného súdu v Trenčíne vo veci určenia hranice medzi pozemkami, žalovaná nevie
posúdiť, či sa jedná len o zjavnú chybu v písaní a správne má byť namiesto „v Topoľčanoch“ uvedené

„v Trenčíne“, a to aj z dôvodu, že sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nachádza na rôznych
miestach, alebo ide o iné konanie, o ktorom nemala do dnešného dňa vedomosť. Zároveň žalobkyňa
poukazujenato,žežalovanýnepravdivouvádza,žežalobkyňažiadalavykonaťopravuchybynazáklade
znaleckého posudku. Žalobkyňa kontinuálne a rovnako, počas celého konania žiadala vykonať opravu
chyby v katastrálnom operáte na základe rozsudku Okresného súdu v Trenčíne v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave. Takéto vady podľa žalobkyne robia napadnuté rozhodnutie zmätočným a
nezrozumiteľným.

16. Žalobkyňa poukazuje taktiež na to, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj
odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu jednoznačne vyplýva, že žalovaný, ako

aj prvostupňový správny orgán vykonali fakticky prieskum súdneho rozhodnutia, a to bez príslušného
zákonného zmocnenia, teda v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný v
napadnutom rozhodnutí rovnako ako prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí neuvádza
žiadnu právnu normu, ktorá by ho oprávňovala na prieskum právoplatných súdnych rozhodnutí, práve
naopak, takáto právomoc nie je, ani nikdy nebola žalovanému, ani prvostupňovému správnemu orgánu

zverená. Žalobkyňa tvrdí, že z administratívneho spisu žalovaného a prvostupňového správneho
orgánu nepochybne vyplýva, že nešlo o prvý prípad nezákonného a protiprávneho konania správneho
orgánu, kedy si uzurpoval právomoc prieskumu súdnych rozhodnutí bez ďalšieho, prvýkrát sa tak
stalo pravdepodobne v čase doručenia súdnych rozhodnutí príslušnému správnemu orgánu na úseku
katastra nehnuteľností dňa 21.03.1991, kedy tento orgán ignoroval právoplatné a vykonateľné súdne

rozhodnutia. Tvrdenie žalovaného, že v tomto konkrétnom prípade sa má jednať len o prieskum zápisu
schopnosti znaleckého posudku ako izolovanej listiny podľa žalobkyne neobstojí, je účelový, zjavne
nesprávny, v rozpore s všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj zo zisteniami uvedenými v
jeho rozhodnutí. Žalobkyňa v tejto súvislosti opätovne zdôraznila, že tvrdenie žalovaného, že žiadala
o opravu chyby na základe znaleckého posudku je nesprávne a účelové, nakoľko žalobkyňa žiadala o

opravu chyby na základe rozsudku Okresného súdu v Trenčíne v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave. Navyše, znalecký posudok nebol nikdy sám o sebe, ako samostatná listina, predložený
príslušnému katastrálnemu úradu na zápis. Žalobkyňa dodala, že z výroku rozsudku Okresného súdu
v Trenčíne vyplýva, že znalecký posudok vrátane jeho grafickej prílohy je priamo súčasťou výroku
tohto súdneho rozhodnutia, pričom podľa § 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný

pre všetky orgány. Žalovaný nijakým relevantným spôsobom nevysvetlil porušenie § 159 ods. 2 O.s.p.
prvostupňovým správnym orgánom, práve naopak, v napadnutom rozhodnutí tento protiprávny postup
schvaľuje ako fakticky správny.

17. Žalobkyňa nesúhlasí so záverom žalovaného, že nebolo jednoznačne preukázané, že správny

orgán na úseku evidencie nehnuteľností urobil pri zápise rozhodnutia súdu o určení hranice chybu, keď
nevykonal zápis tak, ako žiadala žalobkyňa. Záver žalovaného má údajne vyplývať z tohto, že žalovaný
stotožňuje iné body (bod A) zo znaleckého posudku s lomovými bodmi, pritom sám vykonáva dôkazy,
opätovne konštatuje zmätočnosť znaleckého posudku, bez vysporiadania sa s § 159 ods. 2 O.s.p. azároveň uvádza presne opačné závery, k akým na základe tých istých dôkazov dospel prvostupňový
správny orgán. Bol to práve žalovaný, ktorý uložil v zrušujúcom rozhodnutí prvostupňovému správnemu
orgánu, aby túto časť riadne skúmal, zhodnotil a vyvodil závery, pričom sám žalovaný v zrušujúcom

rozhodnutí prvostupňovému správnemu orgánu uviedol, že chybou je potrebné rozumieť aj porušenie
ustanovenia zákona, resp. iného všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej právnej sily, ktorý v
tom čase upravoval povinnosti správneho orgánu pri zápise do evidencie nehnuteľností.

18. Žalobkyňa taktiež napáda, že z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, postup ktorého správneho

orgánu vôbec posudzoval. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí označuje Okresný úrad Nové Mesto nad
Váhom, ktorý rozhodoval o návrhu žalobkyne ako prvostupňový správny orgán, zároveň však žalovaný
konštatuje, že skúmal postup (zrejme iného) správneho orgánu, ktorý označuje ako správny orgán na
úseku evidencie nehnuteľností. Podľa žalobkyne ide o vnútorný rozpor.

19. Žalobkyňa namieta, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí len „sucho“ uvádza, že

rozsudok Okresného súdu v Trenčíne bol zaevidovaný podľa toho času platnej vyhlášky č. 23/1964
Zb. do výkazu zmien pod č. 8/1991. Pritom v tejto časti porušil prvostupňový správny orgán pokyn
žalovaného ako odvolacieho orgánu, ktorý mu bol uložený v zrušujúcom rozhodnutí a podľa ktorého mal
riadne preskúmať, či pri zápise rozhodnutia súdu v roku 1991 správny orgán pochybil. Hoc malo dôjsť
k aplikácii vyhlášky č. 23/1964 Zb., z prvostupňového ani z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké

konkrétne ustanovenia vyhlášky sa aplikovali a aký právny záver z ich aplikácie správne orgány vyvodili.
Žalobkyňa poukázala na znenie § 6 ods. 3 vyhl. č. 23/1964 Zb. s tým, že žalovaný, ani prvostupňový
správny orgán sa s uvedeným znením nevysporiadali, hoci prvostupňový správny orgán údajne vyhlášku
aplikoval. Žalobkyňa v kontexte čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky považuje za neprípustné,
aby žalovaný, ako správny orgán hádal, na základe akých zákonných kritérií správny orgán na úseku

evidencie nehnuteľností posudzoval rozsudok Okresného súdu v Trenčíne, resp. rozsudok Okresného
súdu v Trenčíne ani neevidoval.

20. Žalobkyňa v správnej žalobe opakovane poukazuje na to, že žalovaný si na viacerých miestach
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporuje. Hoci tvrdí, že pri zápise rozsudku Okresného súdu

v Trenčíne o určení hranice nespravil správny orgán na úseku evidencie nehnuteľností žiadnu chybu,
v tom istom odôvodnení napadnutého rozhodnutia tvrdí, že žiadny zápis (zákres hranice) nevykonal,
listinu vyhodnotil ako bezpredmetnú a príčinu nezapísania listiny nie je možné zistiť a podobne. Všetky
tieto tvrdenia žalovaného však postrádajú akýkoľvek právny základ, hoci štátne orgány musia konať
výlučne len na základe zákonného zmocnenia. Prvostupňový orgán pritom dospel k záveru, že rozsudok

Okresného súdu v Trenčíne bol evidovaný vo výkaze zmien pod č. 8/1991, t.j. pravdepodobne bol
predmetom úkonu štátneho orgánu.

21. Žalobkyňa taktiež uviedla, že z administratívnych spisov nevyplýva, akým spôsobom bol v roku 1991
vyhodnotený rozsudok Okresného súdu v Trenčíne v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave,

ani to, z akých dôvodov nebol evidovaný, hranica nebola zakreslená správne a pre akékoľvek ďalšie
právneúkonysanepoužívalpriebehhranicetak,akohoprávoplatneurčilOkresnýsúdvTrenčíne.Pokiaľ
teda žalovaný vyvodzuje z nedostatku skutkových okolností veci záver, prečo správny orgán na úseku
evidencie nehnuteľností postupoval tak, ako postupoval, t.j. rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne sa
nezaoberal a považoval ho za bezpredmetný, zo strany žalovaného ide len o hádanie dôvodov, ktoré

nemajú oporu v skutkových okolnostiach uvedených v administratívnom spise.

22. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatuje, že prvostupňový
správny orgán svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, neuviedol podstatné skutkové okolnosti a ak
svoje rozhodnutie v nejakej časti aj odôvodnil, toto odôvodnenie je zmätočné a nezrozumiteľné. Z tohto

dôvodu musel žalovaný pristúpiť k opätovnému vykonaniu dokazovania, dôkazy nanovo posúdiť a v
rámci toho dospel k rozdielnym skutkovým záverom. Nakoľko išlo o podstatné doplnenie odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia, ktoré viedlo k novým skutkovým záverom, ktoré majú podstatný vplyv na
rozhodnutievovecisamejježalobkyňatohonázoru,žeajvtomtoprípadesamaloaplikovaťustanovenie
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku a žalovaný bol povinný dať žalobkyni možnosť, aby sa pred vydaním

rozhodnutia mohla vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, a to vzhľadom na podstatnú
zmenu samotného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Žalobkyňa ďalej zopakovala a osobitne
zdôraznila, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré je v úplnom protiklade voči jeho vlastnému
a v tejto veci už raz vydanému rozhodnutiu.23. Žalobkyňa taktiež namieta nesprávny záver žalovaného, podľa ktorého aj v prípade, ak by
ktorýkoľvek správny orgán konštatoval chybu pri zápise rozsudku Okresného súdu v Trenčíne v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, nie je možné chybný zákres hranice opraviť, pretože od času
zápisu rozhodnutia súdu boli zapísané viaceré geometrické plány, ktoré vychádzali z platného stavu a
zmena hranice by spôsobila nesúlad s týmito následne zapísanými verejnými listinami. Dôvodom na
takýto postup je zásada zákazu opravy chyby v prípade, ak bola do katastrálneho operátu zapísaná
ďalšia právna skutočnosť a táto zásada bola viacnásobne judikovaná Najvyšším súdom Slovenskej

republiky. Takýto záver a zistenie žalovaného je podľa žalobkyne zjavne nesprávne a odporuje ďalším
tvrdeniam a skutkovým zisteniam uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ žalovaný uvádza, že od
času zápisu rozhodnutia súdu sa udiali nejaké nekonkrétne udalosti, fakticky tvrdí, že k zápisu rozsudku
Okresného súdu v Trenčíne do evidencie došlo. Ako však k nemu došlo a aké právne skutočnosti sa
zapísali, sa z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nedozvieme. Žalobkyňa zároveň poukazuje na to,
že žalovaný na druhej strane rovnako tvrdí, že rozsudok Okresného súdu v Trenčíne nebol zapísaný

do evidencie, lebo táto listina nebola zápisuschopná, bola bezpredmetná a príčinu jeho nezapísania nie
je jednoduché určiť. Žalobkyňa ďalej nesúhlasí s konštatovaním žalovaného, že boli zapísané viaceré
geometrické plány, ktoré vychádzali z platného stavu a zmena hranice by spôsobila nesúlad s týmito
následne zapísanými verejnými listinami, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva,
žeby v tomto smere žalovaný, alebo prvostupňový správny orgán vykonali akékoľvek dôkazy, z ktorých

by bolo možné vyvodiť vyššie uvedené zistenia. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán fakticky nikdy
neskúmali tvrdený nesúlad medzi týmito údajnými verejnými listinami a rozsudkom Okresného súdu v
Trenčíne v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave a nevykonávali k tomu žiadne dokazovanie.
Zároveň rovnako platí, že pokiaľ žalovaný v jednej vete tvrdí, že vyššie uvedené geometrické plány
boli zapísané od času zápisu rozhodnutia súdu a zároveň aj to, že vychádzali z platného stavu, t. j. zo

zapísaného súdneho rozhodnutia, museli toto rozhodnutie priamo zohľadňovať, minimálne však nemôžu
s ním byť v priamom rozpore. Podľa žalobkyne sú takéto tvrdenia žalovaného v príkrom rozpore s jeho
tvrdeniami uvedenými v napadnutom rozhodnutí, kde sám žalovaný uvádza, že kataster nehnuteľností
je len evidenčný systém a hranica je de facto tam, ako jednotliví vlastníci svoje pozemky užívajú.

24. Žalobkyňa zosumarizovala, že žalovaný odignoroval právoplatné súdne rozhodnutie, pričom v
rozpore so svojimi právomocami správne orgány toto súdne rozhodnutie posudzovali a narábali s ním
nie ako s verejnou a bez ďalšieho pre nich záväznou listinou, ale ako s nesúvisiacim zdrapom papiera,
v dôsledku čoho vyprodukovali rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s týmto súdnym rozhodnutím, a teda
chybné a z takéhoto bezprávia vyvodili, že vniklo právo, t.j. presný opak zásady nášho právneho

poriadku, že z bezprávia nevzniká právo.

25. V závere žalobkyňa poukázala na procesné pochybenie správnych orgánov, ktoré sa nevysporiadali
s návrhom žalobkyne na vykonanie dôkazov. Poukázala na to, že z rozsudku Okresného súdu v
Trenčíne nepochybne vyplýva, že hranica medzi pozemkami bola určená ako priamka, prechádzajúca

po existujúcom oplotení. Toto oplotenie tam preto stojí dodnes a ako žalovaný, tak aj prvostupňový
správny orgán majú prostriedky na to, aby vedeli toto oplotenie zamerať, lomové body porovnať so
znaleckým posudkom a grafickou prílohou a určiť, či sú následné právne úkony touto chybou dotknuté,
alebo nie. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že nebolo potrebné vykonať dôkaz obhliadkou na mieste samom,
žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že žalovaný argumentuje úplne inými dôvodmi než tými, ktoré

na odmietnutie vykonania dôkazu použil prvostupňový správny orgán. S tvrdením žalobkyne, že z
tejto obhliadky spomínanej prvostupňovým orgánom neexistuje zápisnica, minimálne žalobkyňa o nej
nevie, nepodpisovala ju ani s jej obsahom nebola nikdy oboznámená, sa žalovaný nijakým spôsobom
nevysporiadal.

26. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. S dôvodmi správnej žaloby nesúhlasí a napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové
rozhodnutie pokladá za správne a zákonné. Uviedol, že dňa 17.06.2020 sa žalobkyňa domáhala opravy
priebehu hranice medzi CKN parc. XXX a XXX k. ú. K., ktoré sú v jej výlučnom vlastníctve a CKN parc.
č. XXX a XXX k. ú. K., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve Y. X. s tým, že si dala vypracovať geometrický

plán na zameranie stavieb na parc. č. XXX/X-X, č. XXXXXXXX-XX/XX a podľa tohto geometrického
plánu zasahuje stavba jej letnej kuchyne do susedného pozemku CKN parc. č. XXX, pričom žalobkyňa
upozornila, že hranica medzi CKN parcelami č. XXX, XXX, XXX a XXX k. ú. K. (pôvodne XXX/X,
XXX/X a XXX/X) bola predmetom konania na Okresnom súde v Trenčíne č.k. 10C/324/90-30 o určenípriebehu vlastníckej hranice, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 14Co/528/90 zo dňa 05.12.1990. Obidva rozsudky určili spornú hranicu medzi pozemkami podľa
znaleckého posudku Dr. Ing. V. Q. zo dňa 28.07.1990. Letná kuchyňa vo vlastníctve navrhovateľky

bola v grafickej prílohe k znaleckému posudku Dr. Ing V. Q. zo dňa 28.07.1990 zakreslená tak, že
nezasahovala do susedného pozemku. Žalobkyňa na základe uvedeného nesúhlasí s posunom hranice,
ktorý narušuje jej vlastnícke právo. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. X-26/2020 zo dňa
05.02.2020 návrh žalobkyne na opravu chyby podľa § 59 a nasl. Katastrálneho zákona zamietol a
uviedol, že v rokoch 1985-1987 prebiehalo v katastrálnom území K. mapovanie Základnej mapy veľkej

mierky, pri ktorom sa prešetrovali aj vlastnícke hranice, pričom hranica pôvodných parciel XXX, XXX/
X a XXX/X bola vyznačená ako sporná a priebeh spornej hranice bol zadefinovaný štyrmi lomovými
bodmi. Priebeh hranice riešili vtedajší vlastníci v súdnom konaní, v ktorom súd určil vlastnícku hranicu
v rozsudku Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 10C/324/90-30 s odkazom na znalecký posudok Dr. Ing
V. Q. zo dňa 28.07.1990. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že sporná hranica je vyznačená
ako priamka medzi bodmi A a K, avšak v grafickej prílohe posudku neboli vyznačené lomové body z

mapovania Základnej mapy veľkej mierky, ktoré po vytvorení spojnice vytvárajú lom. Súradnice bodu K
neboli evidované v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností. Prvostupňový správny orgán
poukázal, že znalec zároveň konštatoval, že na novej mape EN je hranica medzi pozemkami vyznačená
ako sporná, zákres tejto hranice je vykonaný podľa zameraného plotu, a preto pri jej určení nedôjde k
zmene zákresu a zároveň konštatoval, že hranica medzi spornými pozemkami má prechádzať bodmi A

- K grafickej prílohy, pričom by nemalo dôjsť k prestavbe plotu. V rozhodnutí ďalej prvostupňový správny
orgán zistil, že medzi účastníkmi konania nie je vôľa dohodnúť sa na priebehu vlastníckej hranice medzi
predmetnými pozemkami a konštatoval, že v konaní o oprave chýb nie je možné rozhodovať spory o
vecné právo a z toho dôvodu navrhovanú opravu nevykoná. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala
žalobkyňaodvolanie,oktoromrozhodolžalovanýtak,žerozhodnutieprvostupňovéhosprávnehoorgánu

zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, pričom konštatoval porušenie § 3 ods. 2, § 32 ods. 1, § 33,
§ 46 a § 47 Správneho poriadku, keď prvostupňový správny orgán vec nesprávne právne posúdil a
nedostatočne prešetril skutkový stav. V uvedenom rozhodnutí žalovaný správny orgán upozornil aj na
stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností SR, odboru katastrálnej inšpekcie č.
OKI/2020/996-4 zo dňa 25.09.2020, v ktorom katastrálna inšpekcia konštatovala nemožnosť opravy.

Žalovaný správny orgán sa stotožnil s názorom katastrálnej inšpekcie, že je potrebné, aby účastníci
konania dospeli k spoločnej dohode, inak bude potrebné osvedčenie vydržania, prípadne súdne konanie
o určenie vlastníctva. Rozhodnutím č. X-26/2020/2 zo dňa 26.03.2021 prvostupňový správny orgán s
poukázaním na § 59 ods. 2 písm. a) a b) a § 59a ods. 2 katastrálneho zákona návrh žalobkyne opätovne
zamietol. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia podobne opísal skutkový a právny stav dotknutých

nehnuteľností a uviedol, že opravu hranice podľa znaleckého posudku nie je možné vykonať, nakoľko
nie je možné zapísať grafiku z prílohy znaleckého posudku do katastrálneho operátu a premietnuť tak
polohu bodov A, K do katastrálnej mapy. K námietkam žalobkyne uviedol, že obhliadka miesta bola
vykonaná dňa 30.07.2020 pracovníkom katastrálnej inšpekcie a vypracovanie geometrického plánu nie
je v kompetencií prvostupňového správneho orgánu. Na odvolanie žalobkyne vo veci rozhodol žalovaný

napadnutým rozhodnutím č. Xo 10/2021 zo dňa 30.08.2021 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol
a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia napadnutého
správnou žalobou žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán rozhodol o návrhu žalobkyne
vecne správne, pretože navrhovaná oprava sa postupom podľa § 59 a nasl. Katastrálneho zákona
nedá vykonať. Ako dôvod nemožnosti vykonať opravu uviedol žalovaný najmä existenciu zápisu ďalších

právnych skutočností, zároveň však počas prešetrenia dospel aj k názoru, že nie je preukázaná ani
samostatná existencia chyby v katastrálnom operáte, pretože dôvodom chyby v katastrálnom operáte je
najmä nejednoznačnosť zapisovanej listiny - rozhodnutia súdu o určení hranice. Žalovaný v napadnutom
rozhodnutí pripustil, že prvostupňové rozhodnutie trpí aj viacerými vadami, avšak tieto vady nemali
podľa žalovaného vplyv na meritórne rozhodnutie vo veci a zrušenie prvostupňového rozhodnutia iba z

dôvodu ich odstránenia by neviedlo k zmene výroku prvostupňového rozhodnutia, ale iba k predlžovaniu
konania na správnych orgánoch. Preto vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania odstránil namietané
vady v druhostupňovom rozhodnutí. Žalobkyňou namietaný nedostatok, ktorý sa týkal zmätočnosti
prvostupňového rozhodnutia odstránil žalovaný správny orgán doplnením odôvodnenia, ktoré vykonal
vo svojom vlastnom rozhodnutí. V napadnutom rozhodnutí žalovaný poukázal na to, že dôvodom

namietanej zmätočnosti odôvodnenia je najmä skutočnosť, že samotná listina, na základe ktorej žiadala
žalobkyňaopravuvykonať-znaleckýposudokzodňa28.07.1990,ktorýjesúčasťourozhodnutiaourčení
hranice - je zmätočný a nejednoznačný. Žalovaný na základe analýzy znenia rozhodnutia súdu, ako aj
znaleckého posudku, ktorý je jeho nedielnou súčasťou, dospel k záveru, že chyba zo strany správnehoorgánu na úseku evidencie nehnuteľností nebola preukázaná. Za stavu, že priamo v znaleckom posudku
bolo uvedené, že k zmene zákresu na novej mape EN nedochádza, spolu so skutočnosťou, že bod
K priamky nebol na mapových podkladoch jednoznačne polohovo stabilizovaný, nie je možné podľa

žalovaného správneho orgánu jednoznačne konštatovať, že pri zápise súdnych rozhodnutí došlo zo
strany správneho orgánu na úseku evidencie nehnuteľností v roku 1991 k chybe. Podľa písomnej časti
znaleckého posudku bod 8 na novej mape EN je hranica medzi pozemkami účastníkov vyznačená ako
sporná, zákres tejto hranice je však vykonaný podľa zameraného plotu a preto pri jej určení nedôjde
k zmene zákresu. Žalovaný správny orgán práve na základe tohto konštatovania znalca spolu s jeho

druhým konštatovaním, že hranicou je priamka z bodu A do K, pričom na novej mape EN bola hranica
určená štyrmi lomovými bodmi (teda nie ako priamka) dospel k záveru, že práve tieto protichodné
tvrdenia spôsobili zmätočnosť znaleckého posudku a následnú nejednoznačnosť pri zápise rozhodnutia
súdu. Toto bol podľa žalovaného pravdepodobne dôvod, prečo správny orgán na úseku evidencie
v roku 1991 vyhodnotil listinu - rozhodnutie súdu o určení hranice ako bezpredmetnú. Žalovaný v
napadnutom rozhodnutí konštatoval, že opravu zápisu nie je možné vykonať zároveň aj z dôvodu

existencie následných zápisov v katastrálnom operáte, ktoré vychádzali zo stavu evidencie hranice
definovanej 4 lomovými bodmi. Žalovaný pripustil, že tento právny záver prvostupňový správny orgán
opomenul v napadnutom rozhodnutí uviesť. Keďže však toto právne posúdenie nemalo vplyv na výrok
napadnutého rozhodnutia, nebolo podľa žalovaného dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Zároveň žalovaný nepokladal tento právny záver pre žalobkyňu za prekvapivý, pretože bol formulovaný

aj v liste katastrálnej inšpekcie č. OKI/2020/996-4 zo dňa 25.09.2020.

27. K žalobnému bodu nesprávneho právneho posúdenia žalovaný uviedol, že tento nie je jednoznačne
právne vymedzený a žalobkyňa v správnej žalobe neuviedla, aké konkrétne zákonné ustanovenie
žalovaný pri rozhodovaní v napadnutom konaní podľa § 59 a nasl. katastrálneho zákona porušil a akú

právnu normu nesprávne právne posúdil.

28. K tvrdenej zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaný uviedol, že v napadnutom
rozhodnutí vysvetlil dôvody, prečo sa podrobnejšie zaoberal odôvodnením skutočností, ktoré neboli
účastníkom konania jasné a zreteľné už priamo z prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný dodal, že

často krát vo svojej rozhodovacej praxi v odvolacom konaní opätovne odôvodňuje skutkový a právny
stav nad rozsah prvostupňových rozhodnutí, a to najmä v prípade, ak účastníci správneho konania
namietajú, že niektoré skutočnosti im z prvostupňového rozhodnutia nie sú jasné a zrozumiteľné.
Žalovaný upozornil, že zmena odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je v odvolacom konaní možná.
Správnyorgánmôževodvolacomkonanípotvrdiťsprávnosťazákonnosťpreskúmavanéhorozhodnutia,

ale v odôvodnení rozhodnutia sa odchýli od bodov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí. Zmena
odôvodnenia rozhodnutia, ktorá je v rozhodnutí náležite vysvetlená nemôže byť vnímaná ako dôvod
nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Žalovaný zdôraznil, že nevykonával v odvolacom konaní žiadne nové
dôkazy, iba rozšíril odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti preskúmania zápisu rozhodnutia súdu
o určení hranice a vysvetlil tvrdenia prvostupňového správneho orgánu, ktoré sa zdali protichodné

a zmätočné. Zápis rozhodnutia súdu vyhodnotil žalovaný správny orgán rovnako, ako prvostupňový
správny orgán, t.j. ako zápis, v ktorom sa nepreukázalo pochybenie správnych orgánov. K tomuto
hodnoteniu dospel žalovaný správny orgán na základe prešetrenia znenia rozhodnutia súdu o určení
hranice, pretože okrem tejto listiny nemali správne orgány k dispozícii žiaden dôkaz, prečo a či vôbec
došlo k chybe pri zápise rozhodnutia súdu o určení hranice.

29. K nesprávnemu označeniu rozhodnutia súdu tak, že namiesto označenia „rozhodnutie Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 10C/324/90-30“ uviedol označenie „rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany sp. zn.
10C/324/90-30“ žalovaný uviedol, že ide o zjavnú chybu v písaní, ktorá nemôže mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Z textu odôvodnia napadnutého rozhodnutia je podľa žalovaného správneho

orgánu zrejmé, o aké rozhodnutie ide, pretože žalovaný správny orgán podrobne rozoberá, čo bolo
predmetomsúdnehokonania,ktobolžalobcaaktožalovaný.Tútochybujemožnénapraviťajvpriebehu
konania na správnom súde postupom podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku.

30. Žalovaný zásadne nesúhlasí s účelovým tvrdením žalobkyne o rozpore medzi napadnutým

rozhodnutím žalovaného a jeho predchádzajúcim rozhodnutím a upozorňuje, že rozhodnutie č. Xo
13/2020 ničím neodporuje neskôr vydanému napadnutému rozhodnutiu. Žalovaný správny orgán
rozhodnutím č. Xo 13/2020 zrušil prvostupňové rozhodnutie č. X- 26/2020 z dôvodu hrubých
procesných a právnych chýb zo strany prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na novéprešetrenie.Žalovanýsprávnyorgánvrozhodnutíč.Xo13/2020nešetrilosobitneskutkovýaprávnystav,
ale poukázal na to, že tento stav je potrebné prešetriť na prvostupňovom správnom orgáne. Žalobkyňa
po vydaní tohto rozhodnutia nadobudla nesprávny názor, že žalovaný správny orgán tým, že rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu zrušil s navrhovanou opravou súhlasí, pričom z rozhodnutia č. Xo
13/2020 takáto možnosť vôbec nevyplývala. Naopak žalovaný správny orgán v závere napadnutého
rozhodnutia rovnako ako katastrálna inšpekcia odporučil na nápravu stavu dohodu účastníkov konania,
prípadne osvedčenie vydržania alebo určovaciu žalobu. Zároveň žalovaný správny orgán uviedol, že aj
v prípade, ak navrhovanú opravu nie je možné vykonať, je nevyhnutné a potrebné dostatočne objasniť

skutkový a právny stav, aby tieto skutočnosti mohli účastníci konania neskôr použiť v súdnom konaní.
Rozhodnutím č. Xo 13/2020 vrátil žalovaný správny orgán vec prvostupňovému správnemu orgánu z
dôvodu, že tento vec nesprávne právne kvalifikoval a nedostatočne zistil skutkový a právny stav veci
(nezaoberal sa existenciou súdneho rozhodnutia o určení hranice). V uvedenom rozhodnutí žalovaný
správny orgán upozornil prvostupňový správny orgán, že nemôže ignorovať rozhodnutie súdu o určení
hranice takým spôsobom, že opätovne odkáže účastníkov konania na súd v tej istej veci. Rovnako

v tomto rozhodnutí upozornil žalovaný správny orgán účastníka konania Y. X., ktorý vyjadril pred
prvostupňovým správnym orgánom úmysel zbúrať existujúci plot, že zameranie pozemkov a zistenie,
že sused užíva časť pozemku, ktorá je v grafickej časti katastrálneho operátu evidovaná ako jeho
vlastníctvo ešte neznamená, že evidovaný stav je aj reálnym vlastníckym stavom. Žalovaný správny
orgán v rozhodnutí č. Xo 13/2020 síce uviedol, že „súd určil hranicu ako priamku, ktorá prebieha bodmi

A - K“, toto tvrdenie sa však netýkalo správnosti alebo nesprávnosti zápisu určenia hranice do katastra
nehnuteľností, ale iba konštatovalo skutočnosť, na ktorú prvostupňový správny orgán v rozhodnutí č. X
26-2020 zo dňa 05.02.2020 vôbec neprihliadol.

31. Žalovaný zdôraznil, že správny orgán v konaní podľa § 59 Katastrálneho zákona nemôže riešiť

otázku vlastníctva, ale iba otázku, či zápis v katastrálnom operáte prebehol správne alebo existuje
chyba spôsobená zo strany správnych orgánov. Ak chyba exituje, je potrebné skúmať, či je možné
túto chybu odstrániť, pretože v konaní podľa § 59 a nasl. Katastrálneho zákona nie je možné opraviť
všetky chyby. Skutočnosť, že následne po prešetrení skutkového a právneho stavu v napadnutom
rozhodnutí žalovaný konštatoval, že vzhľadom na nejednoznačnosť zapisovanej listiny - rozhodnutia

o určení hranice, t.j. vzhľadom na rozpornosť samotnej zapisovanej listiny, nie je
jednoznačne možné konštatovať, že zo strany správneho orgánu došlo k chybe, nemôže byť chápaná
ako rozpor dvoch rozhodnutí žalovaného. Vyjadrenia žalovaného v rozhodnutí č. Xo 13/2020 nie je
možné účelovo vysvetľovať v prospech navrhovanej opravy. Ide o všeobecné vyjadrenia žalovaného,
z ktorých si žalobkyňa vyvodila nesprávne právne závery. To že žalovaný uviedol, napr. že evidovanie

hranice v rozpore s rozhodnutím súdu nemá žiaden právotvorný účinok, nevedie automaticky k možnosti
tento rozdielny zápis opraviť v katastrálnom konaní podľa § 59 katastrálneho zákona, tak ako to uvádza
žalobkyňa. Stav zápisov v katastri nehnuteľností je hodnoverný do momentu ak sa preukáže opak a
pokiaľ sa preukáže, že súd určil hranicu pozemku inak ako je evidovaná v katastri nehnuteľností, nemá
tento nesprávny zápis vplyv na reálne právotvorné účinky rozhodnutia. Túto skutočnosť ale nemôže

opraviť prvostupňový správny orgán v konaní o oprave chýb v čase, keď už boli zapísané aj iné právne
skutočnosti, ktoré vychádzajú z pôvodného zápisu. Tým by totiž vznikol nesúlad s časovo neskoršími
listinami. Preto správne orgány uviedli, že situácia je riešiteľná, iba prostredníctvom dohody medzi
účastníkmi, vydržania alebo na základe nového rozhodnutia súdu.

32. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že vykonal faktický prieskum súdneho rozhodnutia, a to
bez zákonného zmocnenia. Žalovaný správny orgán uvádza, že nevykonal žiadny prieskum súdneho
rozhodnutia, tak ako to namietala žalovaná, ale iba posúdil znenie listiny - rozsudku súdu o určení
hranice z hľadiska jeho zapísateľnosti do katastrálneho operátu. Žalovaný rovnako uvádza, že nikdy
neposudzoval znalecký posudok ako samostatnú listinu, ale vždy ako súčasť rozsudku súdu. Dôvodom

prečo žalovaný skúmal znenie rozsudku súdu o určení hranice a znaleckého posudku, bola snaha zistiť,
prečo správny orgán na úseku nehnuteľností v roku 1991 tento zápis nevykonal, t.j. bolo to skúmanie
skutkového a právneho stavu z dôvodu zistenia existencie chyby pri zápise listiny. Keďže správne
orgány nemali žiadnu povinnosť, ustanovenú všeobecne záväzným predpisom, aby evidovali dôvody,
prečo predložené listiny nezapísali, je samotné znenie rozhodnutia súdu jediným dôkazom, ktorý sa pri

prešetrovaní dá použiť. Pokiaľ by bolo zo znenia rozhodnutia súdu o určení hranice zrejmé, že zápis sa
dal vykonať, bolo by zrejmé, že chyba vznikla na základe činnosti správnych orgánov. Pokiaľ by bolo v
rozhodnutí súdu o určení hranice uvedené, že hranica je priamka a súd by zároveň nekonštatoval, že
zmena zákresu nie je potrebná, bolo by možné konštatovať, že správny orgán porušil vyhlášku 23/1964Zb., pretože si nevyžiadal k zápisu ďalšie potrebné podklady. Pokiaľ ale je v rozhodnutí súdu o určení
hranice uvedené, že hranica je priamka a zápis na novej mape EN sa zároveň nemení, nie je možné
konštatovať, že chyba vznikla na strane správnych orgánov. Žalovaný na základe prešetrenia listiny

dospel k záveru, že správny orgán na úseku evidencie nehnuteľností v roku 1991 posúdil predloženú
listinu - rozhodnutie súdu o určení hranice pravdepodobne v súlade s posledným bodom znaleckého
posudku, ktorý znie, cit.: „Na novej mape EN je hranica medzi pozemkami účastníkov vyznačená ako
sporná, zákres tejto hranice je však vykonaný podľa zameraného plotu a preto pri jej určení nedôjde
k zmene zákresu“.

33. K vnútornému rozporu použitím pojmu „správny orgán na úseku evidencie nehnuteľností“ žalovaný
uviedol, že pojem „správny orgán na úseku evidencie nehnuteľností“ použil na označenie orgánu, ktorý v
roku 1991 zapisoval rozhodnutie o určení hranice do vtedajšej evidencie nehnuteľností. V roku 1991 totiž
orgán označený v napadnutom rozhodnutí ako prvostupňový správny orgán ešte neexistoval. Žalovaný
teda nenašiel v napadnutom rozhodnutí žiaden „vnútorný rozpor“ vo vzťahu k označovaniu správnych

orgánov.

34. K námietke nevykonania dôkazov, žalovaný zotrval na svojom vyjadrení, ktoré uviedol v napadnutom
rozhodnutí. K tvrdeniu žalobkyne, že z obhliadky vykonanej katastrálnou inšpekciou neexistuje
zápisnica, žalovaný uviedol, že vyjadrenie katastrálnej inšpekcie bolo súčasťou administratívneho spisu

už od odvolacieho konania sp. zn. Xo 13/2020 a žalovaný správny orgán o záveroch katastrálnej
inšpekcie informoval aj v odôvodnení rozhodnutia č. Xo 13/2020.

35. K námietke žalobkyne, že žalovaný nepravdivo uvádza, že žalobkyňa žiada vykonať opravu chýb
na základe znaleckého posudku a že žalovaný nie je schopný rozlíšiť, čo tvorí výrokovú vetu žalovaný

poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie je potrebné vnímať ako celok a nevytrhávať z neho čiastkové
slová a informácie s tým, že žalovaný na viacerých miestach uvádza, že znalecký posudok tvorí súčasť
rozhodnutia súdu.

36. V závere vyjadrenia žalovaný zopakoval, že navrhovaná oprava sa v katastrálnom konaní podľa

§ 59 Katastrálneho zákona vykonať nedá a je potrebné, aby účastníci použili na riešenie situácie iné
právne prostriedky ako nesporové konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte. Navrhovaná oprava
sa nevykonala z dôvodu, že prešetrovanie zápisu listiny z roku 1991 nepreukázalo jednoznačnú chybu
zo strany správnych orgánov. Existencia chyby je základnou hmotnoprávnou podmienkou konania o
oprave chýb podľa § 59 ods. 1 Katastrálneho zákona.

37. Žalovaný uzavrel, že v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že dôvodom označenia listiny
predloženej na zápis - rozhodnutie súdu o určení hranice ako „bezpredmetné“ v roku 1991 bola
zmätočnosť tejto listiny a poukázal, že zo samotného rozhodnutia súdu o určení hranice vyplývalo,
že k zmene zákresu nedôjde. Uvedenú listinu pokladá žalovaný správny orgán za zmätočnú, pretože

obsahuje dve protichodné tvrdenia, ktoré sa nedajú spoločne zrealizovať. Nebolo možné vyznačiť
hranicu ako priamku a zároveň nezmeniť zákres v novej EN mape. Ďalším dôvodom, prečo sa
oprava nemohla vykonať je existencia ďalších právnych skutočností, ktoré boli následne zapísané na
dotknutýchnehnuteľnostiach.Tietoprávnezmenysúpodrobnechronologickyuvedenévprvostupňovom
rozhodnutí č. Xo-26/2020/2. Hoci prvostupňový správny orgán tento dôvod v prvostupňovom rozhodnutí

č. X-26/2020/2 neuviedol, žalovaný nepokladal za potrebné opätovne zrušiť prvostupňové rozhodnutie
a vec vrátiť na nové konanie, pretože táto skutočnosť nemala už žiaden vplyv na znenie výroku
prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo vecne správne.

38. Žalobkyňa v replike a žalovaný v duplike zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

39. Správny súd uznesením č.k. 13S/130/2021-41 zo dňa 01.12.2021 pribral do konania ďalšieho
účastníka Y. X., ktorý právo vyjadriť sa k veci nevyužil.

III.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov

40. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci
je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) amiestnepríslušnýnakonanie(§13ods.1S.s.p.),vychádzajúczoskutkovéhostavuvčaseprávoplatnosti
napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods.

1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a
dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré
prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§
178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.),
proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec rozhodol

bez pojednávania (§ 107 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 182 ods. 1 písm. g/ S.s.p. a § 105 ods. 2 písm. a/
S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom
súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z.vspojenís§139ods.4vetaprváS.s.p.)kzáveru,ženakoľkorozhodnutiežalovanéhoniejevsúlade
so zákonom, keď je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ S.s.p.), je potrebné
priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§137

ods. 4 S.s.p.) vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie I. stupňového správneho
orgánu a vec vracia I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie (§ 191 ods. 1 písm. f/ S.s.p.
v spojení s § 191 ods. 3 písm. a/, ods. 4 S.s.p.).

41. Podľa § 191 ods. 1 písm. f) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu

verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

42. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že správnym orgánom ustálený skutkový
stav musí vyplývať z podkladov obsiahnutých v administratívnom spise. Len v takom prípade možno

považovať rozhodnutie za presvedčivé. Správny súd konštatuje, že v administratívnom spise sú
nazhromaždené všetky podklady, z ktorých správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali.
Pozornosti správneho súdu však neuniklo, že znalecký posudok Dr. Ing. V. Q. zo dňa 28.07.1990, ktorý
je súčasťou rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 31.08.1990, č.k. 10C/324/90-30 nie je prefotený
v celosti, keď z jeho obsahu sa javí, že absentuje strana s bodmi 4, 5 a 6 (čl. 9a administratívneho

spisu). Tento nedostatok je podľa správneho súdu závažný, nakoľko žalovaný ako jeden z dôvodov
zamietnutia návrhu žalobkyne na opravu chyby v katastri ustálil, že uvedený znalecký posudok je
zmätočný. Takýto záver, keďže sa žalovaný neoboznámil s celým znením znaleckého posudku nemá
oporu v administratívnom spise. Navyše, znalec pri určení spornej hranice vychádzal z údajov merania
z obnovovania mapy EN, ktoré vychádzali z vyšetrovacieho a meračského náčrtu č. 18 pre k.ú K. (čl.

14 administratívneho spisu). Z tohto vyšetrovacieho a meračského náčrtu vyplýva, že sporná hranica je
určená bodmi 92-94-115-121, ale zároveň sa správnemu súdu z náčrtu (ktorý je v mierke 1:500) javí, že
body 92-94-121 sú umiestnené na priamke, teda sporná hranica sa v týchto bodoch neláme. K zlomu
hranice podľa tohto náčrtu nedochádza ani v bode 121. Zlom hranice zakreslenej na tomto náčrte možno
pozorovať až v mieste, kde sporná hranica končí, teda v bode, ktorý je na znaleckom posudku Dr. Ing.

V. Q. zo dňa 28.07.1990 označený ako bod „K“. Hranica za bodom „K“ oddeľuje pozemky pôvodného
potoka, ktoré boli predmetom vkladov V 1916/99 a V 7544/1992 (čl. 10, 11 administratívneho spisu).
Záver znalca, že sporná hranica má byť priamkou a vedie z bodu „A“ do bodu „K“, sa správnemu súdu
z tohto pohľadu nejaví ako zmätočná. Zmätočným podľa správneho súdu nie je ani záver znalca, že
nie je potrebná zmena zákresu (aj na spomínanom meračskom náčrte č. 18, ako už správny súd vyššie

uviedol, je sporná hranica zakreslená ako priamka). Pokiaľ bolo následným zameraním pri vyhotovovaní
geometrického a polohopisného plánu v roku 2020 (čl. 19, 20 administratívneho spisu) zistené, že body
92-94-121 neležia na priamke, ide o skutočnosti zistené po vypracovaní znaleckého posudku Dr. Ing.
V. Q. zo dňa 28.07.1990.

43. Rovnako z administratívneho spisu podľa názoru správneho súdu nevyplýva, žeby boli vykonané
neskoršie zápisy, ktoré sú v rozpore so stavom hranice navrhovaným žalobkyňou. Z administratívneho
spisu je zrejmé, že dňa 11.12.1192 pod V 7544/1992 a dňa 07.12.1999 pod V 1916/1999 (čl. 10,
11 administratívneho spisu) bol povolený vklad na základe kúpnych zmlúv, ktorých prílohou boli
geometrické plány, ich predmetom však nebolo riešenie vlastníckej hranice, ani jej zmeny, a preto

predmetná hranica zostala v katastrálnej mape aj naďalej evidovaná ako sporná. Správnemu súdu
potom nie je zrejmá úvaha žalovaného, na základe ktorej dospel k záveru, že medzi stavom hranice po
povolení predmetných vkladov a stavom hranice navrhovaným žalobkyňou je rozpor. Na stave hranice
sa totiž po povolení predmetných vkladov nič nezmenilo, rovnako ako pred povolením uvedenýchvkladov zostala hranica spornou. V tejto súvislosti správnemu súdu neunikla nejednotnosť názorov
správnych orgánov pri posudzovaní, aký charakter má mať predmetná hranica. Žalovaný v napadnutom
rozhodnutí totiž poukázal na technickú chybu, kedy sa opomenulo zrušiť mapové označenie hranice

ako spornej a zmeniť v katastrálnej mape prerušovanú čiaru na plnú s tým, že táto chyba bola neskôr
neformálne odstránená. Naopak, prvostupňový správny orgán v svojom rozhodnutí konštatuje, že
zobrazenie predmetnej hranice vo vektorovej katastrálnej mape plnou čiarou je nesprávne, nakoľko na
zmenu zobrazenia hranice vo vektorovej katastrálnej mape nebol predložený žiaden technický podklad
s tým, že správny orgán začne katastrálne konanie na opravu chyby neformálnym spôsobom opravou

zákresu predmetnej hranice vo vektorovej katastrálnej mape z plnej čiary na bodkočiarkovanú čiaru, t.j.
spornú hranicu.

44. Ako vyplýva z bodov 42 a 43 tohto rozsudku, žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo
skutkového stavu, ktorý nemá podklad v administratívnom spise, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou
nezákonnosti, z ktorého dôvodu správny súd rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. f)

S.a.p. zrušil. V tomto smere vyhodnotil správny súd žalobné námietky ako dôvodné. Žalobkyňa sa
domáhala zrušenia aj prvostupňového rozhodnutia a správny súd jej návrhu podľa § 191 ods. 3 písm. a)
S.s.p. vyhovel, nakoľko rovnako ako žalovaný, ani prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní
nedisponoval kompletným znaleckým posudkom znalca Dr. Ing. V. Q. zo dňa 28.07.1990. Podľa §
191 ods. 4 S.s.p. potom správny súd vec vrátil na ďalšie konanie I. stupňovému správnemu orgánu.

Pre úplnosť správny súd uvádza, že k posúdeniu právnych argumentov obsiahnutých v napadnutom
rozhodnutí môže správny súd pristúpiť až potom, čo bude vo veci ustálený skutkový stav, ktorý bude
mať oporu v administratívnom spise.

45. V ďalšom konaní si správne orgány zabezpečia kompletný znalecký posudok Dr. Ing. V. Q. zo dňa

28.07.1990, opätovne ustália skutkový stav tak, aby mal oporu v administratívnom spise, prípadne si
podľa potreby zaobstarajú i nové dôkazy, vo veci opätovne rozhodnú a svoje rozhodnutia náležitým
spôsob odôvodnia, aby spĺňali atribúty presvedčivosti.

46. Pokiaľ ide o ďalšie žalobné námietky, správny súd sa k nim nebude bližšie vyjadrovať. Jednak by

nespôsobili zmenu správnym súdom vyhláseného rozsudku. Ďalším dôvodom je to, že posúdenie, či je
rozhodnutie zrozumiteľné, či obsahuje dostatok presvedčivých dôvodov a či nie je vnútorne rozporuplné
má zmysel až vtedy, čo sa vo veci ustáli skutkový stav, ktorý bude mať oporu v administratívnom spise.

47. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému právo na

úplnú náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 S.s.p.).

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v
Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo
sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v

akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).