Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Štubniaková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 4T/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719010497
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Štubniaková Kochanová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2022:6719010497.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou v trestnej veci

obžalovaného 1/ a 2/ ako spolupáchateľov podľa § 20 Tr. zákona pre zločin: ublíženie na zdraví podľa
§ 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b Trestného zákona a prečin: porušovanie domovej slobody podľa §
194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.01.2021
vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
2/ B. S. C.. XX.XX.XXXX A. Ž.Y. C. N., D. S. M. XXX/XX, H., D..Č.. A. Ú. X. Ú. S. S., L. O.

j e v i n n ý , ž e

dňa 29.08.2017 v presne nezistenom čase od 00.00 ho do 01.20 h v obci O. L. H. po predchádzajúcej
dohode sa spoločne s obžalovaným B. C. vlámali do rodinného domu č. XXX, ktorého majiteľkou je B.
A., C.. X.X.XXXX tým spôsobom, že spoločne vytlačili plastové okno vedúce do kotolne, cez ktoré do
priestorov rodinného domu vnikol B. C., ktorý následne na prízemí rodinného domu otvoril veľké okno,
cez ktoré do domu vnikol B. S., následne prechádzali jednotlivými miestnosťami, ktoré prehľadávali,

pričom v jednej z miestnosti domu našiel B. S. spať majiteľku domu B. A., ktorú fyzicky napadol tým
spôsobom, že ju udieral rukami do oblasti tváre a dusil ju paplónom, pričom po tom ako sa B. A. jeho
útoku bránila od svojho konania upustil a z domu spolu s B. C. ušli, čím spôsobil majiteľke domu B. A., C..
XX.XX.XXXX, D. S. O. XXX, L. H. zranenia a to otras mozgu, zlomeninu dolného konca vretennej kosti
s posunom, zlomeninu dolného konca lakťovej kosti s posunom, roztrhnutie väzivového spojenia medzi
kosťami zápästia a to kosťou člnkovitou akosťou polmesiačkovitou, tržnú ranu na čele vľavo siahajúcu
do obočia, mnohopočetné pomliaždeniny tváre s podliatinami, pomliaždenie hrudníka v oblasti prsníkov
s podliatinami, pomliaždenie brucha s podliatinou a pomliaždenie pravého kolena s podliatinou, ktoré

zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia a v trvaní 100 dní a škodu poškodením
okna rodinného domu vo výške 50 €,

kde uvedeného konania sa B. S. dopustil napriek tomu, že bol

- pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 odsúdený právoplatným
rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. 3T 75/03 zo dňa 10.09.2004, za čo mu bol uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do
I. NVS, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.
1Pp 81/05 dňa 29.07.2005 so skúšobnou dobou v trvaní 4 rokov,

- pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona a iné odsúdený právoplatným rozsudkom Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 3T 160/11 zo dňa 30.03.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. 4To 54/12 zo dňa 04.07.2012, za čo mu bol uložený nepodmienečný súhrnný a úhrnný

trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestuodňatia slobody so stredným stupňom stráženia, kde z uvedeného výkon bol podmienečne prepustený
Okresným súdom Košice I. sp. zn. 4 Pp 50/16 dňa 25.07.2016 so skúšobnou dobou v trvaní 3 rokov,

t e d a

- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,
pričom bol za takýto trestný čin uvedený v ustanovení § 47 ods. 2 Trestného zákona dvakrát potrestaný

nepodmienečným trestom odňatia slobody,
- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- vlámaním,

č í m s p á c h a l

- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie
§ 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona pričom obžalovaný 2/Marek Berger ako páchateľ za dokonaný trestný
čin podľa § 47 ods. 2 Tr. zákona

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na

ustanovenie § 138 písm. e/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1, § 46,
§ 47 ods. 2 Tr. zákona na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného 2/ na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd z r u š u j e výrok o treste uložený obžalovanému B. S. trestným
rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/38/2018 zo dňa 11.04.2018, právoplatný dňa 26.04.2018,
ktorým bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok v

ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

V ostatných častiach zostáva trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/38/2018 zo dňa
11.04.2018, právoplatný dňa 26.04.2018 n e z m e n e n ý .

Podľa § 76 ods. 2, § 78 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému 2/ ukladá ochranný dohľad v trvaní 3 (tri)
roky.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd ukladá obžalovanému 2/ trest prepadnutia veci - 1 ks slnečné

okuliare.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát - Slovenská republika.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku sa obžalovanému 2/ B. S. u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenej

B. A., C.. XX.XX.XXXX, D. S. O. XXX škodu titulom bolestného vo výške 4.652 €.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku sa obžalovanému 2/ B. S. u k l a d á povinnosť nahradiť Q. H. M.
Š. D. M. H. O. B. A. vo výške 3.553,63 €.

Obžalovaný
1/ B. C. C.. XX.XX.XXXX A. H., D. S. Q., L. H., D..Č.. Ú. S. S. - I., L. O.

j e v i n n ý , ž edňa 29.08.2017 v presne nezistenom čase od 00.00 ho do 01.20 h v obci O. L. H. po predchádzajúcej
dohode sa spoločne s obžalovaným B. S. vlámali do rodinného domu č. 227, ktorého majiteľkou je B.

A., C.. X.X.XXXX tým spôsobom, že spoločne vytlačili plastové okno vedúce do kotolne, cez ktoré do
priestorov rodinného domu vnikol B. C., ktorý následne na prízemí rodinného domu otvoril veľké okno,
cez ktoré do domu vnikol B. S., následne prechádzali jednotlivými miestnosťami, ktoré prehľadávali, čím
spôsobil majiteľke domu B. A., C.. XX.XX.XXXX, D. S. O. XXX, L. H. škodu poškodením okna rodinného
domu vo výške 50 €,

t e d a

- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- vlámaním,

č í m s p á c h a l

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na

ustanovenie § 138 písm. e/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. h/. m/, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1, §
42 ods. 1, § 46 Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného 1/ na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd z r u š u j e výrok o treste uložený obžalovanému B. C. trestným
rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/158/2018 zo dňa 12.06.2019, právoplatný dňa 12.06.2019,

ktorým bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace v
ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

V ostatných častiach zostáva trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/158/2018 zo dňa

12.06.2019, právoplatný dňa 12.06.2019 n e z m e n e n ý .

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona súd obžalovanému 1/ ukladá ochranné opatrenie - ochranné
protitoxikomanické liečenie.

Podľa § 74 ods. 1 Tr. zákona sa ochranné protitoxikomanické liečenie vykoná ústavnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku sa obžalovanému 1/ B. C. a obžalovanému 2/ B. S. u k l a d á povinnosť
nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenej B. A., C.. XX.XX.XXXX, D. S. O. XXX škodu poškodením
okna rodinného domu vo výške 50,-Eur (päťdesiat eur).

naproti tomu
Obžalovaný 1/ B. C.

sa podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry

Zvolen č. k. 3 Pv 394/17/6611-91 zo dňa 08.08.2019, pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1,
ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
počas toho ako sa dňa 29.08.2017 v presne nezistenom čase od 00.00 ho do 01.20 h v obci O. L.
H. po predchádzajúcej dohode spoločne s obžalovaným B. S. vlámal do rodinného domu č. XXX,ktorého majiteľkou je B. A., C.. X.X.XXXX a kde následne prechádzali jednotlivými miestnosťami, ktoré
prehľadávali,keďvjednejzmiestnostidomunašielB.S.spaťmajiteľkudomuB.A.,ktorúfyzickynapadol
tým spôsobom, že ju udieral rukami do oblasti tváre a dusil ju paplónom, pričom po tom ako sa B. A. jeho

útokubránilaodsvojhokonaniaupustilazdomuspolusB.C.ušli,čímspôsobilimajiteľkedomuB.A.,C..
XX.XX.XXXX, D. S. O. XXX, L. H. zranenia a to otras mozgu, zlomeninu dolného konca vretennej kosti
s posunom, zlomeninu dolného konca lakťovej kosti s posunom, roztrhnutie väzivového spojenia medzi
kosťami zápästia a to kosťou člnkovitou akosťou polmesiačkovitou, tržnú ranu na čele vľavo siahajúcu
do obočia, mnohopočetné pomliaždeniny tváre s podliatinami, pomliaždenie hrudníka v oblasti prsníkov

s podliatinami, pomliaždenie brucha s podliatinou a pomliaždenie pravého kolena s podliatinou, ktoré
zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia a v trvaní 100 dní

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný 1/ B. C..

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala pod č. 3Pv 394/17/6611-91 dňa 09.08.2019 na

Okresný súd Zvolen obžalobu na obžalovaných 1/ a 2/ ako spolupáchateľov podľa § 20 Tr. zákona pre
zločin: ublíženie na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, pričom u B. S. ako páchateľ za dokonaný trestný
čin podľa § 47 ods. 2 Trestného zákona a prečin: porušovanie domovej slobody podľa § 194 odsek
1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 29.08.2017 v presne

nezistenom čase od 00.00 ho do 01.20 h v obci O. L. H. po predchádzajúcej dohode sa spoločne vlámali
do rodinného domu č. XXX, ktorého majiteľkou je B. A., C.. X.X.XXXX tým spôsobom, že spoločne
vytlačili plastové okno vedúce do kotolne, cez ktoré do priestorov rodinného domu vnikol B. C., ktorý
následne na prízemí rodinného domu otvoril veľké okno, cez ktoré do domu vnikol B. S., následne
prechádzali jednotlivými miestnosťami, ktoré prehľadávali, pričom v jednej z miestnosti domu našiel B.

S. spať majiteľku domu B. A., ktorú fyzicky napadol tým spôsobom, že ju udieral rukami do oblasti tváre
a dusili ju paplónom, pričom po tom ako sa B. A. jeho útoku bránila od svojho konania upustil a z domu
spolu s B. C. ušli, čím spôsobili majiteľke domu B. A., C.. XX.XX.XXXX, D. S. O. XXX, L. H. zranenia a to
otras mozgu, zlomeninu dolného konca vretennej kosti s posunom, zlomeninu dolného konca lakťovej
kostisposunom,roztrhnutieväzivovéhospojeniamedzikosťamizápästiaatokosťoučlnkovitouakosťou

polmesiačkovitou, tržnú ranu na čele vľavo siahajúcu do obočia, mnohopočetné pomliaždeniny tváre s
podliatinami, pomliaždenie hrudníka v oblasti prsníkov s podliatinami, pomliaždenie brucha s podliatinou
a pomliaždenie pravého kolena s podliatinou, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú
s dobou liečenia a v trvaní 100 dní a škodu poškodením okna rodinného domu vo výške 50 €, kde
uvedeného konania sa B. S. dopustil napriek tomu, že bol pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr.

zákonaúčinnéhodo01.01.2006odsúdenýprávoplatnýmrozsudkomOkresnéhosúduvoZvolenesp.zn.
3T 75/03 zo dňa 10.09.2004, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov
a 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do I. NVS, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený
Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 1Pp 81/05 dňa 29.07.2005 so skúšobnou dobou v trvaní
4 rokov a pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona a iné odsúdený právoplatným rozsudkom

Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 160/11 zo dňa 30.03.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Banská Bystrica sp. zn. 4To 54/12 zo dňa 04.07.2012, za čo mu bol uložený nepodmienečný súhrnný a
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, kde z uvedeného výkon bol podmienečne prepustený
Okresným súdom Košice I. sp. zn. 4 Pp 50/16 dňa 25.07.2016 so skúšobnou dobou v trvaní 3 rokov.

Obžalovaný 1/ vo vzťahu ku skutkom, ktoré mu boli kladené za vinu v obžalobe na prvom hlavnom
pojednávaní uviedol, že nepopiera spáchanie trestného činu porušovania domovej slobody, ale nie je
stotožnený s tým, že je mu kladený za vinu aj trestný čin ublíženia na zdraví. Po zmene v osobe
samosudkyne obžalovaný 1/ po výzve súdu podľa § 277a Tr. poriadku so zmenou súhlasil.

Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný 2/ prišiel za ním, že mu je známe
miesto kde je väčšia finančná hotovosť a to rodinný dom v O.. Povedal mu, že v tomto dome nikto nebýva
a že vlastníčka domu má ešte iný dom niekde inde asi na O. alebo v jeho okolí, kde má bývať. V čase
skutku bol na mieste prvý krát. Išli tam s odstupom niekoľkých dní po tejto informácii od obžalovaného

2/. Ďalej uviedol, že zobral mamine auto N. Y. XX bielej farby, ktoré šoféroval S., nakoľko on nemal aani nemá vodičský preukaz. Na presný čas si už nepamätá, bola už tma isto bolo po 22.00 h., keď išli
do O.. Na aute išli len oni dvaja. Tiež uviedol, že svedka B. S. vidí prvý krát. Vozidlo odstavili pred
obchodom. Obžalovaný 2/ vedel číslo rodinného domu, tento ho na miesto priviedol, do dvora prešli cez

plot vedúci do záhrady. Po príchode do rodinného domu hľadali ako do domu vojdú. Do domu vošiel
cez prvé plastové okno, to okno bolo úzke, ono bolo otvorené na vetračku, mal problém cez neho vojsť.
Následne otvoril obžalovanému 2/ okno na chodbe, cez ktoré aj on vošiel do domu. Obidvaja mali na
rukách nejaké rukavice. Ďalej uviedol, že obžalovaný 2/ mal slnečné okuliare na hlave a mal aj určite
šiltovku. Obžalovaný 2/ mal obuté biele tenisky, nespomína si čo mal oblečené. On sám mal čiapku a

kapucňu, maskáče, ale čo presne mal oblečené si nepamätá. Keď vošli do domu išli hneď na poschodie,
ktoišielakoprvýsiužnespomína.Následneprešielnaposchodíizby,boloich4alebo5,hľadalhotovosť,
všetko v izbách prehľadával, ale nič som nenašiel. Obžalovaný 2/ vynášal z izieb rôzne veci, kabelky,
kožuchy a značkové šatstvo. Obidvaja používali tlmené svetlo-baterku. Keď sa pýtal obžalovaného 2/
kde sú peniaze, on mu hovoril, že tam určite niekde budú. Nato zišli na prízemie, tu boli asi 2 izby,
presný počet nevie. Aj tu videl už povynášané nejaké veci. Keď sa nachádzal pri prahu dverí miestnosti,

videl, že obžalovaný 2/ niečo drží v ruke, nevedel to hneď identifikovať. Potom započul výkrik pani,
ako presne vykríkla si už nepamätá. Bolo to zároveň v čase, keď zbadal, že obžalovaný drží niečo v
ruke. Obžalovaný mu bol vtedy chrbtom, videl tam posteľ, na ktorej bola tá pani. Videl, že obžalovaný
2/ sa na ňu zahnal pravou rukou. Táto asi v tom okamihu podľa neho už sedela. Nevidel kde smeroval
úder obžalovaného 2/, keďže tento mu stál chrbtom. Keď toto videl zbabelo utiekol, nakoľko spanikáril,

bol v šoku z celej situácie. Utiekol cez okno, ktoré predtým otvoril obžalovanému 2/ a cez ktoré tento
aj do domu vošiel. Utekal cez bránu k autu. Asi do minúty až minúty a pol prišiel za ním do auta aj
obžalovaný 2/. Boli v aute len oni dvaja, bol v šoku, preto sa začali s obžalovaným 2/ hádať. Hneď na
vozidle odišli, išli ku nemu domov, vtedy býval na M.. Vo H. C. M. mu obžalovaný 2/ v aute povedal, že
stratil okuliare aj korenie, ktoré mal u seba. On sám mal tiež u seba korenie za účelom zahladenia stôp.

Po príchode ku nemu domov obžalovanému 2/ požičal tenisky, nakoľko ho o to požiadal, nepovedal mu
dôvod. Obžalovaný 2/ ho stále kontaktoval telefonicky, ale hlavne cez internet. Asi po týždni sa s ním
stretol na základe ich dohody kedy mu vonku pred domom v B. vrátil tie tenisky, bolo to za prítomnosti
Ľ. alebo Ľ. W., S. P., H., bol to bývalý policajt. On sa už po tomto s obžalovaným 2/ odmietol stretnúť,
hoci ho tento neustále kontaktoval. Asi po mesiaci mu obžalovaný 2/ znovu volal s tým, že má pre neho

dobrú správu. Myslel si, že našiel stratené veci zo skutku, ale obžalovaný 2/ mu povedal, že našiel
vo H. nejaké kľúče na parapete a pýtal sa ho, či s ním pôjde do ďalšej vlámačky. Nato mu neslušne
odpovedal, v tom zmysle, že či mu nehrabe. Obžalovaný 2/ mu celý čas vypisoval, chcel sa stretnúť,
volal mu, asi sa bál aby nešiel na políciu. Na ďalšie otázky obžalovaný 1/ uviedol, že nepredpokladal,
že je dom obývaný, podľa obžalovaného 2/ mal byť prázdny. Tento mu nechcel povedať odkiaľ vie, že

tam majú byť peniaze. Keď sa s obžalovaným 2/ rozprávali neskôr po skutku, tento mu povedal, že ho
ohľadom peňazí neoklamal, nepýtal sa ho prečo napadol poškodenú. S obžalovaným 2/ pred skutkom
nemal žiadny konflikt, mali spolu len kriminálny vzťah, začali s ním konflikty potom čo sa s ním stretol
na polícii, vtedy sa nepohodli, že sa ku skutku priznal. Ďalej uviedol, že je pravák. Do domu vošiel ako
prvý po vzájomnej dohode s obžalovaným 2/. Na poschodí sa následne rozdelili, aby rýchlejšie našli

peniaze. Nemá prezývku, jeho otec mal „kapor“, ak ho niekto osloví tak „ kaprov syn“. Cestou do O. mal
obžalovaný 2/ slnečné okuliare na holej hlave a v dome ich mal na šiltovke, ktorú mal na hlave. Kde
mal šiltovku v aute, to netuší.

Obžalovaný 2/ na hlavnom pojednávaní dňa 02.10.2019 uviedol, že skutok nespáchal, celé prípravné

konanie bolo smerované voči jeho osobe tak zo strany vyšetrovateľa ako aj prokurátora. V predmetný
deň sa s obžalovaným 1/ viezol vo Zvolene na bielom N., keďže obžalovaný 1/ mu hovoril, že toto vozidlo
patrí jeho kamarátovi. Stretli sa v čase cca l6.00 hod. v krčme I. kde mal aj šoféra a obžalovaný 1/ mu
hovoril, že tento jeho šofér pil. Po vzájomnej dohode sa potom vozili po H.. Asi v čase cca o 20.30 hod. sa
stretli pred B. A. H. s kamarátom B. S.. Obžalovaný 1/ ho vtedy požiadal, či by ho nezaviezol k priateľke

do O., pričom predtým ho ešte mal zaviesť domov, čo aj urobil. Obžalovaného 1/ s Milanom Bahylom
čakal pred bytovým domom obžalovaného 1/ asi 20 min. a následne keď sa do vozidla obžalovaný 1/
vrátil, išli s ním do O.. Obžalovaný 1/ ho navigoval kde má v O. s vozidlom ísť, povedal, že má zastaviť pri
potravinách kde aj zastal. Obžalovaný 1/ mu ešte vo H. povedal, že sa u priateľky dlho nezdrží, možno
10-15 min. Obžalovaný 1/ s vozidla vystúpil a odišiel. Oni s S. čakali na neho v aute. Ako vychádzal

z vozidla mal obžalovaný 1/ na hlave jeho šiltovku, na ktorej mal slnečné okuliare vsunuté nad šiltom.
Túto šiltovku si zložil ešte vo H. potom čo prvý krát sadol do vozidla N.. Vtedy si ju už obž.1/ nasadil na
hlavu a celý čas s ňou chodil. Vo vozidle čakali s S. na obžalovaného 1/ pred potravinami asi l -l,5 hod.,
keď sa obž.1/ do vozidla vrátil. Povedal mu, aby sa odtiaľ pohli a odišli preč. Ešte sa obžalovaného 1/vtedy posmešne spýtal, či si aspoň vrzol. On mu na to povedal, choď preč. Následne nato sklonil hlavu
a písal si niečo do telefónu. Obžalovaný 1/ v čase príchodu aj odchodu zo O. sedel na zadnom sedadle,
tam sa presúval. Cestou vo H. na kruháči pri K. A. B. S., ktorý ho o to požiadal. Následne išli domov k

obžalovanému 1/ na M. kde mu kázal odparkovať vozidlo s tým, že ide domov. On sám v tom čase býval
v B., mohlo byť asi 02.00 h., nie je si istý. Vozidlo odparkoval, obžalovaný 1/ odišiel domov a on išiel pešo
do centra, nakoľko sa mu vybil telefón a nemohol si zavolať taxík, následne na taxíku spred M. odišiel a
išiel domov do B.. Zo spisu vie o slnečných okuliaroch. Má za to, že obžalovaný 1/ sa chce vyviniť. Skutok
nespáchal, obžaloba bola vypracovaná na základe prípravného konania. S obžalovaným 1/ sa stretol

potom pred Vianocami roku 2017, predtým boli v kontakte na facebooku, cez SMS. V tom decembri
2017 mu obžalovaný 1/ povedal, že má kupca na mobil aj notebook, preto mu tieto veci odovzdal. Tieto
veci mal on predať a dať mu za ne peniaze, čo však neurobil. Nevrátil mu ani veci ani mu nedal peniaze
za ne. Obžalovaný 1/ spáchal skutok v rámci podmienečného prepustenia z výkonu trestu a nikto sa
týmto nezaoberal, nezaoberal sa pravdivosťou jeho výpovede. Obžalovaný 1/ sa chcel dostať do pozície
spolupracujúceho obžalovaného. O tomto konaní sa sám dozvedel až z uznesenia o vznesení obvinenia

doručeného mu poštou do výkonu trestu v inej veci. V tomto uznesení bolo uvedené, že bol obvinený na
základe na mieste nájdených jeho slnečných okuliarov. Pokiaľ v prípravnom konaní pri svojom prvom
výsluchu v právnom postavení obvineného nespomenul meno tretieho človeka v aute, on netvrdil v tejto
výpovedi výslovne, že bol vo vozidle s obžalovaným 1/ sám. Ďalej uviedol, že je ľavák. Viac-menej sa
pozná s otcom obžalovaného 1/. O obžalovanom vedel, že je „kaprov“ syn, spoznal ho potom, čo si tento

chcel kúpiť ako l4. ročný marihuanu, čo telefonicky oznámil jeho otcovi. Po tomto išiel obžalovaný 1/ na
liečenie. Nevie, či aj toto nie je motívom konania obžalovaného 1/ v tejto veci. Od decembra 2017 nebol
s obžalovaným 1/ v podstate v kontakte. Od obvinenia má naňho svoj názor. Manželka môže potvrdiť,
že v decembri 2017 keď mu obžalovaný nevrátil peniaze ani veci, ktoré mal predať mu napísal, že je
„ na facky“ a vtedy si ho aj obžalovaný 1/ blokol v messengeri.

Nakoľkoobžalovaný2/nesúhlasilpozmenevosobesamosudcustoutozmenouažiadalvykonaťhlavné
pojednávanie znova, súd podľa § 277a Tr. poriadku opätovne vypočul obžalovaného 2/, vzhľadom k
tomu, že obžalovaný 1/ súhlasil so zmenou v osobe samosudcu súd vychádzal z jeho výpovede na
pôvodnom hlavnom pojednávaní a tiež súd podľa § 277a ods. 3, ods. 4 Tr. poriadku prehral zvukové

záznamy z predchádzajúcich hlavných pojednávaní, aby sa oboznámil s výpoveďami poškodenej a
svedkov a prečítal časť zápisnice z hlavného pojednávania o výpovedi znalkyne M.. K.T. V..
.
Obžalovaný 2/ na hlavnom pojednávaní (po zmene samosudcu) dňa 18.06.2021, uviedol, že mu bolo
23.03.2018 doručené uznesenie o obvinení, kde bolo uvedené, že mal spáchať trestný čin ublíženia na

zdraví a v tomto uznesení sa dočítal, s kým bol obvinený a že to bolo na základe nájdenia slnečných
okuliarov v obci O.. On si nevedel hneď spomenúť, či sa tam v tom čase nachádzal alebo nie, bolo
to už skoro rok a podal voči uzneseniu sťažnosť, kde túto riešil krajský prokurátor, ktorý skonštatoval
v rozhodnutí, že túto vec, tieto okuliare nie je možné považovať za dôkaz odôvodňujúci vznesenie
obvinenia voči mne. Obžalovaný C. mal dva mesiace na to, aby si rozmyslel čo ide vypovedať, lebo

aj jemu bolo doručované toto uznesenie a vyšetrovateľ I. ho predvolal na výsluch až dva mesiace po
prevzatí uznesenia. Teda obžalovaný C. vedel, že tie okuliare mal na hlave aj s jeho šiltovkou. Ku skutku
obžalovaný uviedol, že v deň skutku sa s obžalovaným 1/ stretol v meste pred I. a teda nie je pravdou, že
by mu telefonoval dva dni pred tým a že mal nejaký tip. C. ho oslovil s tým, že či má auto a vodičák, resp.
či vie šoférovať auto, lebo kamarát mal vypité a tackalo ho. Ďalej obžalovaný 2/ uviedol, že si potom v

aute zložil z hlavy šiltovku, kde som mal aj slnečné okuliare a tie boli nad šiltom. Túto šiltovku si potom
dal na hlavu obžalovaný C.. Boli v herni B. s obžalovaným C. a hrali na stroji a stretli sa s B. S., bolo to
o 20,30 hod. večer, keď sa ho C. spýtal, či ho neodvezie do O. za nejakou babou, že sa nezdrží dlho.
Išli tam aj s B. S., chceli sa porozprávať, lebo sa dlhšie nevideli, ešte išli na M. I. C., kde ho v aute čakal
asi 15 minút a potom išli do obce O., kde ho C. navigoval kadiaľ má ísť a kde má odparkovať auto. Celý

čas si písal na mobile a na jeho otázku povedal, že si píše s babou, ale on videl na telefóne profil jeho
otca. S B. ho čakali vyše hodiny v aute a keď sa vrátil, už bol aj rád a spýtal sa ho zo srandy „či si vrzol“
na čo mu odpovedal „jeb na to a poď preč“. B. vyhodili na kruhovom objazde a C. C. M. kde vybehol
a išiel domov. On si vtedy zabudol pýtať šiltovku od neho a keďže sa mu vybil mobil, išiel peši k M.,
kde si zobral taxík. Myslí si, že sa chcel obžalovaný 1/ dostať do pozície spolupracujúceho obvineného,

pričom skutok spáchal v podmienke a chcel aj zhodiť na neho vinu z ublíženia na zdraví. Obžalovaný
2/ ďalej uviedol, že sa lepšie pozná s otcom obžalovaného 1/, aj s ním sedel vo väzbe, neraz spolu aj
pili, on robil vyhadzovača aj v B.. S obžalovaným 1/ sa v podstate iba zdravil. Spomína si na situáciu,
keď mal obžalovaný 13-14 rokov, keď si chcel na H. od niekoho kúpiť marihuanu a on to zatelefonovaljeho otcovi. Otca obžalovaného 1/ ako aj obžalovaného 1/ prezývajú „kapor“. On sám je ľavák. V deň
skutku v Sielnici mal oblečenú svetlú mikinu značky NIKE a krémové rifle. Obuté som mal „Hi Tecy“.
Ďalej uviedol, že v súčasnosti má 96 kg a 184 cm a v auguste roku 2017 mal cca 106-107 kg, teraz

schudol. S obžalovaným 2/ sa stretli ešte pred Vianocami 2017, predtým si s ním písal, lebo synovi chcel
kúpiť nový notebook a prípadne telefón, s tým, že starší notebook chcel predať, tento bol tiež synov.
Asi týždeň pred Vianocami prišiel za ním obžalovaný 1/ a notebook a telefón mu dal a mal sa stretnúť
s osobou W. R., ale následne ako zobral tento notebook a mobil už mu najprv odpisoval len, že príde,
potom už neodpisoval, neprišiel, notebook nevrátil ani peniaze.

Svedkyňa - poškodená B. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že býva sama v rodinnom dome. Spávala
v zadnej časti domu v spálni. Do 22.30 hod pozerala TV v spálni a potom si ľahla. Ako spala, otočená
na boku, hlavou ku stene, prebrala sa na bitie po hlave, po zátylku. Videla len dlhé štíhle ruky, ktoré
aj dotykom cítila. Bola vo veľkom strese. Sadla si na posteli. Chránila si hlavu obidvoma rukami pred
údermi. Už sa nevládala brániť. Spadla v posteli na chrbát. Bola bitá ďalej. Znovu sa posadila, ale keď

sa už znovu nevládala brániť, spadla zas na posteľ. On sa asi zľakol, že ju zabil. Začal ju prikrývať
paplónom, po ktorom ju trieskal. Pritláčal jej paplón na hlavu. Keď s týmto prestal, stihla si odkryť hlavu.
Keďútočníkužpreskakovalprahizbydokuchyne,videlalensiluetyjehorukyatozpouličnéhoosvetlenia
cez kuchynské okno. Okrem tejto ruky útočníka nevidela. Po celý čas útočník ani ona nič nepovedali.
Mala v spálni mobilný telefón na stolíku pri posteli, preto hneď zavolala známej B. A. a povedala jej,

že ju prepadli a poprosila ju, aby hneď prišli. Následne sa išla pozrieť na seba do zrkadla. Cestou
pozapaľovala svetlá v dome. Vtedy videla v chodbe plnú chodbu vecí - oblečenia, kabátov, plnú cestovnú
tašku obuvi a bol tam aj jeden obraz z poschodia domu. Na chodbe bolo otvorené okno a tiež na pivnici
bolo okno vypáčené. Išla známym otvoriť vchodové dvere a vrátila sa späť do spálne, kde ich čakala.
Sedela na gauči. B. A. s manželom prišli takmer hneď po jej telefonáte. Potom privolali aj políciu. Kto

volal záchranku to nevie. Tiež prišla aj sestra Ľ. M.. Chcela ísť na ošetrenie do S. S., preto ju odviezol
pán A. na ošetrenie, pretože sa celá rodina liečia v S. S.. Tu bola hneď hospitalizovaná. Na urgente
bola hneď podrobená röntgenu ruky a hlavy. Bol jej potvrdený otras mozgu a zlomenina pravej ruky.
Kvôli zlomenine musela byť hospitalizovaná. Keď bola vypočúvaná kriminálkou, ešte v nemocnici sa
dozvedela o čiernych slnečných okuliaroch, ona o nich nič nevedela, také nenosí. Po skutku videla v

spálni, kde bola prepadnutá, na stolíku sáčok s korením. Tiež videla porozhadzované veci v kuchyni, kde
boli vyhádzané aj jej peňaženky v kuchyni, tieto boli pootvárané. Vo všetkých izbách, okrem spálne, v
ktorej spala boli vyhádzané skrine. Tiež v jednej obývačke boli vyhádzané skrine, ale menej. Myslí si, že
museli byť v dome veľmi dlho, kým to všetko prichystali a povyhadzovali. Koberce, ktoré boli zrolované v
chodbe, kde aj bolo otvorené okno, už boli zrolované aj predtým, jedná sa o jej koberce. V izbe, v ktorej

došlo k útoku nebolo rozhádzané nič čo by nasvedčovalo, že aj tam došlo k hľadaniu vecí k odcudzeniu.
Po skutku našla peňaženky 3 alebo 4, boli pred miestnosťou, kde bola napadnutá, teda v kuchyni. Pred
skutkom ich mala v kuchynskej linke v zatvorenom nadstavci - skrinke. Po skutku ich videla, jednu
určite na stole a asi dve na zemi a otvorenú. Okrem páchateľa, ktorý ju napadol neregistrovala nikoho
iného. Obvinených videla prvýkrát na prvom hlavnom pojednávaní dňa 02.10.2019. Po skutku krvácala

v tvárovej časti a ďalšie zranenia boli to, že cítila bolesť v pravej ruke, zápästí a ruku mala prepadnutú.
Tvár mala dobitú, modriny na nej, poudieraná bola po tele, po prsníkoch, po kolenách. V ruke má skrutky,
všetko jej z nej padá, má ju neohybnú. Stále v ruke pociťuje bolesti. Pred skutkom nemala zdravotné
problémy. Útočník ju udieral obidvoma rukami na zátylok hlavy. Čo mal páchateľ oblečené nezachytila,
zrejme podľa nej nemal ani rukavice, ona ich necítila. Myslí si, že páchatelia museli byť dvaja, keďže

tam bolo toľko nanosených vecí, ako by ich jeden odnášal.

Svedkyňa B. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že býva tri domy od poškodenej. Táto im volala o 01.30
hod, že bola prepadnutá. Žiadala ich, aby ku nej prišli. Keď k nej s manželom prišli, dvere boli otvorené,
lebo poškodenú predtým požiadala, aby ich otvorila. Poškodená sedela na gauči v izbe, v ktorej mala

byť prepadnutá. Táto si držala ľavou rukou svoju pravú ruku, táto jej ovísala, sťažovala sa na ňu, že ju
bolí. Nad ľavým obočím mala rozťaté čelo, tiekla jej odtiaľ krv. Všade bola krv, na posteli, na vankúši a
paplóne a na pyžame poškodenej. V celom dome videli bordel, povyhadzované šuflíky. Poprehadzované
boli veci. Tiež v chodbe pri vchode dverí boli veci na kope, kufor, vrecia. Keď videli, v akom je poškodená
stave, hneď manžel zavolal políciu. Rýchlu zdravotnú pomoc volali policajti. S odstupom jednej hodiny

zavolala sestru Ľ. M., aby jej prišla pomôcť, čo majú robiť. V tom čase tam ale už boli policajti. Vie, že
rýchla zdravotná pomoc dala poškodenej injekciu a po jej ošetrení odišla. Nevie prečo táto nezobrala
poškodenú. Poškodená chcela ísť na vyšetrenie do BB. Ďalej svedkyňa uviedla, že Y.. Ľ. A. je jej syn,
tento pracuje na polícii vo Zvolene, je policajt, podľa nej je vyšetrovateľ.Svedok B. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní čo sa týka jeho
stretnutia s obžalovanými a ich následnej cesty do Sielnice, ako aj ich pobytu v O.. Ďalej uviedol, že s

obžalovaným 2/ sa stretol po dlhšom čase v B., H., preto sa s ním išiel previesť do O.. Cestou do O. O.
O. B. S. rozprával niečo v tom zmysle, ako sa má. Išiel sa s nimi len previezť, mal čas. Obžalovaného
C. dovtedy nepoznal, on sa mu v ten večer predstavil ako kapor. V ten deň sa od obžalovaného 2/
dozvedel, že sa jedná o B. C., dozvedel sa jeho meno. Obžalovaný 2/ mal niečo športové a obžalovaný
1/ maskáče, tmavú bundu a šiltovku. Myslí, že mal na šiltovke okuliare, asi športové hrubšie. Obžalovaný

2/ mal na sebe nejakú bundu s dlhým rukávom svetlej farby a tiež nejaké svetlé nohavice, buď rifle, alebo
nejaké športové nohavice. Obžalovaný 2/ nemal na hlave šiltovku ani okuliare. K rozporom ohľadne
výpovede z prípravného konania týkajúcej sa opisu slnečných okuliarov uviedol, že pred vyšetrovateľom
povedal, že sa jednalo o športové alebo elegantné čierne, značku nevie. Keď vyšetrovateľovi uviedol,
že ich nevie presne opísať, zaprotokoloval len toto. Počas toho ako čakali na C., nevystúpili z vozidla. S
obžalovaným 2/ sa po skutku stretol počas výkonu trestu v Banskej Bystrici - Kráľovej, s jeho rodinnými

príslušníkmi sa nestretol, len ich videl v meste. Nemal na neho však telefónne číslo. Stretával sa aj s
bratom obžalovaného 2/, B. S.. V roku 2017 sa s obžalovaným 2/ a jeho bratom B. stretával v jarných
a letných mesiacoch 2017 a to máj, jún, júl, august 2017. Počas cesty do Sielnice sa obžalovaní medzi
sebou nerozprávali, C. si ťukal celú cestu do telefónu. Písal si s niekým. Asi mal dotykový telefón. Keď sa
obžalovaný 1/ vrátil do auta nekomunikovali spolu. Obžalovaný 1/ prišiel do auta zadýchaný a povedal

obžalovanému 2/ „poď preč, poď preč“. On v tom čase sedel vpredu. Po tomto sa už obžalovaní medzi
sebounerozprávali.Jehonezaujímaloprečosavrátilzadýchaný,ničsahonepýtalanion,aniobžalovaný
2/. Na ďalšie otázky svedok uviedol, že majú spolu s obžalovaným 2/ len kamarátsky vzťah, pričom
odmietol sa vyjadriť k tomu, čo v aute s obžalovaným 2/ robili kým čakali na obžalovaného 1/.

Svedkyňa K. Š. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného 2/ nepozná, len z počutia alebo
videnia, možno sa stretli v meste, ale nerozprávali sa. Pozná len jeho sestru a to z práce. Obžalovaného
1/ C. pozná už dlhšie, jedná sa o osobu vo veku okolo 30-32 rokov, vysoký, chudý, vlasy na krátko
ostrihané, jeho mama robí na O. vo škôlke a bola učiteľkou jej dcéry v škôlke. Mala s ním normálny
priateľský vzťah a to niekedy v roku 2019, potom asi začal brať drogy a išlo to s ním dole vodou.

Potom prestali mať kamarátsky vzťah, lebo sa dozvedela, že jej chcel nabehnúť na byt a okradnúť ju.
Obžalovaný 1/ má prezývku po otcovi „I.“. Jeho otca volajú kapor a obžalovaného „I., B. I.“. Vzťah s
obžalovaným 1/ nemali žiadny. Obžalovaný 1/ je hanbou svojej rodiny, nemajú spolu dobrý vzťah, zvykol
prespávať na hoteloch alebo moteloch a keď neboli voľné, tak ho ona prichýlila. To bolo na Š. X, H., keď
u nej prespával. Jedná sa o mamin byt, kde ona prespávala, tento byt má dva balkóny. A. S. V. je jej

dcéra, býva teraz v O., ale trvalý pobyt má vedený na CY., O.. V auguste 2021 bola vo väzbe v Banskej
Bystrici. Pozná sestru obžalovaného 2/, volá sa I.C. M.. Má ju za priateľku na facebooku a posielala jej aj
list na adresu, ale tento jej zrejme neprišiel. Poslala list teda cez A.. S I. M. sa spoznala začiatkom roka
2019 a to vo fabrike, bola to nejaká talianska firma, kalibrovala súčiastky do práčok. Pracovali na jednej
linke. Robili tam a stretávali sa do apríla - mája 2019, potom I.Í. išla robiť do inej firmy a ona sama tiež. Po

tomto období si telefonovali a písali na facebooku. Bol medzi nimi taký kolegiálny vzťah. I. posielala dva
listy a to jeden na adresu domov do B., ale tam neprišiel. Druhý list posielala cez dcéru, aby C. tento list
dala. V tomto liste písala o čom sa rozprávali s I. na balkóne, bola zvedavá, tak sa ho pýtala. Najprv sa o
tomto incidente dozvedela od I., lebo sa pýtala, ako sa majú bratia, lebo vedela, že má bratov. Povedala
jej, že jej brat B. W. A. C. a jej brat B. je zavretý, že mal s I. spraviť nejaký dom v O., to bolo všetko, čo sa

spolu bavili. To bolo začiatkom roka 2019. O tomto sa bavili v robote. Následne koncom roka 2019, pred
Vianocami, kapor mal vtedy narodeniny alebo niečo oslavovali, išli spolu vonku fajčiť na balkón v byte a
tam sa ho spýtala, že ako to bolo s tým domom, že či tam bol aj B., že prečo tam bol B. v tom dome, keď
tam nebol a kapor uviedol, že mal požičané okuliare a šiltovku a okuliare tam stratil. Pýtala sa ho, ako
mohol stratiť okuliare, keď ich mal na očiach. On jej povedal, že nemal okuliare na očiach, ale na šilte,

hore. Potom jej tiež povedal, že veľa vecí, ktoré povedal na polícii, že klamal a že on nepôjde na veľké
roky do basy. To je všetko, čo jej povedal. C. vtedy nepovedal kde bol obžalovaný 2/, len o sebe hovoril.
Uviedol, že prišiel dnu do domu, vie, že to malo byť niekde v O., lebo jej to dcéra hovorila. Zrazu ho teta
načapala a či ju zrútil alebo zbil to nevie a že stratil okuliare, čo mal od B. požičané, keď utekal z domu.
Obžalovaného 2/ nijako nespomínal, hovoril iba o sebe a o obžalovanom 2/ nehovoril. Ešte to povedal,

že preto je do toho obžalovaný 2/ namočený, lebo tam boli nájdené okuliare. Ona sama bola pri situácii,
kde sa pobil kapor s kamošom. Chcela to I. už dávnejšie povedať, ale nejako na to zabudla, potom bola
na PN, chodila do roboty. S I. bola v kontakte aj po stretnutí s kaprom cez sms aj telefonicky, tak do
januára 2020, potom už nie. O obžalovanom 1/ ešte uviedla, že bral istý čas aj heroín a chodil si braťdo BB, keď mal krízu bol agresívny fyzicky aj verbálne, je to nervák. Voči nej sa to ale nikdy neprejavilo,
že by bol voči nej agresívny. Ona sa potom neskôr dozvedela od jeho kamaráta A. A., že chce na ňu
obžalovaný 1/ urobiť lúpežné prepadnutie. A. A. poznala len krátko, od 02/2020 do 04/2020 kedy bola

zadržaná. Tento Viktor jej robil šoféra, aj iným ľuďom ak potrebovali. Svedkyňa na ďalšie otázky uviedla,
že v minulosti tiež páchala aj krádeže a chodili aj spolu s obžalovaným 1/, obžalovaný 1/ sa pozná aj
s jej bývalým mužom. Voči nej obžalovaný 1/ nemal dôveru. On len uvádzal všetko o sebe, neuvádzal,
že či tam bol sám alebo nebol sám ani presne čo tam robili. Pri rozhovore s ňou sa C. nevyjadril, kto
fyzicky zaútočil na starú pani.

Svedkyňa I. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný 2/ je jej brat. Jej prezývka je C., všetci
ju tak volajú. K. Š. pozná z práce. Spoznala sa s ňou v robote vo A. v januári, februári 2018, keď tam
nastúpila, predtým sa nepoznali. Začali sa rozprávať o všetkom a zdôverovali sa so všetkým, či rodina,
či muž. Dôverovali jedna druhej, aj si volali na messengeri. Keď odišla z práce 02/2018 ostali v kontakte,
ozaj mali dobrý vzťah. A. S. V. je dcéra K. Š.. Teraz s K. nie sú v kontakte, raz jej dcéra K. písala na

messenger, že jej mama jej volala a pýtala, či jej prišiel list. Potom si aj bola u Vanesy po list. Následne
kontaktovala obhajcu svojho brata, že čo idú robiť. S K. bola v kontakte aj po zmene práce, občas
sa náhodne stretli v meste, objali, porozprávali, zasmiali, niekedy si aj zavolali. Potom bol ten kontakt
sporadickejší a už sa len dozvedela, čo porobila a bolo jej to ľúto. Nevie presne časovo uviesť, dokedy
spolu boli v kontakte, kým bola zadržaná.

Podľa § 263 ods. 4 Tr. poriadku, čítala sa svedecká výpoveď X. C. z prípravného konania zo dňa
04.07.2019, kde uviedol, že je bratom obžalovaného 1/, obžalovaného 2/ nepozná, nevie kto to je. S
bratom sa nestretáva, len mu občas zatelefonuje, keď potrebuje peniaze. O ňom, ani o jeho trestnej
činnosti nemá žiadnu vedomosť. Na ďalšie otázky uviedol, že v auguste 2017 nebol s bratom ani s B.

S. v obci O., ani ich tam neviezol. Motorové vozidlo zn. A. V. K.. Č.. H. XXX S. bolo ich, vlastnil ho otec,
ale aj on ho používal. V lete roku 2017 mali aj N. Y. S. farby, je to mamine auto. Myslí si, že jeho brat
nie je násilnej povahy, je pravák. Brat nemá žiadnu prezývku, otca volajú kapor, ale otec nechce, aby
jeho alebo brata niekto tak volal.

Znalkyňa MUDr. W. S. na hlavnom pojednávaní uviedla, že vypracovala znalecký posudok v júli 2019,
kde vyšetrovala obžalovaného S. v CPZ Banská Bystrica. Na záveroch znaleckého posudku trvá,
u menovaného nezistila žiadnu duševnú poruchu ani chorobu, ani závislosť na alkohole ani iných
omamných látkach. Ako bolo konštatované v znaleckom posudku do popredia vystupuje poruchová
osobnosť obžalovaného, čo však nie je duševná choroba alebo porucha, ale sú to odchýlky povahy

od bežnej normy. Pokiaľ v závere znaleckého posudku konštatovala, že náprava obžalovaného je
diskutabilná, toto vyplynulo jednak zo znaleckého vyšetrenia a jednak zo skutočností ako vek, kriminálna
kariéra menovaného, nakoľko jedno nevylučuje druhé. Osobnosť človeka sa formuje po celý život,
obžalovanýužnadruhomstupniZŠmalzníženúznámkuzosprávaniaazhoršilsamuprospech,strednú
školunedokončilaodišiel,keďsámnatotouvádzal,žetohočasubolzlákanýnazléchodníčky.Následne

bol obžalovaný tri krát vo výkone trestu, ale aj keď sa vrátil, nedošlo u neho k nejakej náprave a teda
uvedené konštatovanie vyplýva jednak z tohto a tiež aj na základe samotného vyšetrenia. Jedna vec je
to, čo obžalovaný hovorí a druhá vec je jeho správanie, keď obžalovaný bol už v niekoľkých zariadeniach
na prevýchovu, kde po návrate hovoril ako zmení svoj život a deklaroval svoju nevinu, toto však nič
nemení na závere, ktorý konštatovala v znaleckom posudku. Pri vyšetrení použila klasické znalecké

forenzné vyšetrenie, na základe ktorého posudzovala, či menovaný trpí duševnou poruchou. V otázke
spolupráce obžalovaného 2/ počas vyšetrenia odkázala v podrobnostiach na stranu 18 znaleckého
posudku, kde uviedla, že bolo potrebné obžalovaného opakovane usmerňovať, čo vnímal ako nezáujem
oto,čorozprávaadosťdlhotrvalototovyšetrenie,keďobžalovanýchcelhovoriťosebeaotomživotnom
období spáchania skutku, kde opakovane uvádzal, že tam nebol, že sedel v aute, že sa teší na súdne

pojednávanie, že sa ukáže pravda.

Znalkyňa M.. K. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že osobnosť obžalovaného B. S. nie je
charakterizovaná žiadnym duševným ochorením. Má ambície uspieť v zamestnaní, byť prospešný pre
svoju rodinu, nedopúšťať sa ďalších trestných činov, ale tieto jeho dobré úmysly a ašpirácie sú v realite

narušované tým, že je to osobnosť impulzívna, koná bez rozmyslu aké jeho činy budú mať dopad
pre neho a jeho okolie. Tým je zvýšená pravdepodobnosť, že by sa v budúcnosti mohol dopúšťať
rozličnej trestnej činnosti a v prípade, že mu bude uložený trest odňatia slobody je pre neho vhodné
zaradenie do intenzívneho programu nácviku sociálnych zručností. Ďalej znalkyňa na otázky uviedla, žeznalecké psychologické vyšetrenie sa odohrávalo za špecifických okolností, prebiehalo v CPZ a kedy
obvinený bol z tejto okolnosti rozrušený, podráždený, mal záujem prioritne riešiť túto okolnosť, teda
prečo je tam umiestnený, keď bol ochotný spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Nemal

záujem o absolvovanie psychologického vyšetrenia, vypracovania techník, odpovedať na otázky, ktoré
sú nutné na vypracovanie znaleckého posudku. Ďalej uviedla, že psychologické vyšetrenie spočíva v
dvoch zložkách, jedno je psychologický rozhovor, kde sa robí osobná, rodinná anamnéza a vyjadrenie
k samotnému predmetnému trestnému činu. Druhou zložkou je použitie psychologických techník, kde
sa dávajú techniky, ktoré sa nazývajú projektívne a ostatné, výkonové a dotazníkové techniky. Pri

výkonových a dotazníkových technikách má aj bežný priemerný človek stále prehľad, na čo je tá
technika zameraná. Pri projektívnych technikách každá osoba tento prehľad stráca a spôsobom akým
ich realizuje, potom psychológovi dáva možnosť ich kvantitatívne a kvalitatívne vyvrátiť. B. S. pri tejto
technike mal najhoršiu spoluprácu, odmietal reagovať a charakter odpovedí takéhoto typu znamená,
že osoba nechce, aby sa zistili jeho pravé povahové vlastnosti. Skutočnú podstatu a osobnosť. Táto
technika sa považuje v psychológii a psychiatrii za najdôležitejšiu techniku na diagnostiku osobnosti.

Preto je veľmi významné, akým spôsobom je spracovaná. Keď subjekt takto reaguje, je za tým určite
aj snaha neodhaliť sa, niečo zamlčať, niečo neprezradiť, neriskovať že výjdu najavo informácie, ktoré
by boli pre neho nepriaznivé. Na začiatku sa osoby vždy pýtajú na jeho zdravotný stav, ako sa v ten
deň cíti, to sú základné otázky, ktoré sú súčasťou každého psychologického vyšetrenia, boli kladené
aj B. S. a sú popisované aj na strane 14 aj na strane 16 znaleckého posudku. Zdravotný stav B. S.

mohol teda mať vplyv na vykonané techniky, čo aj v znaleckom posudku na strane 20 uviedla, kde
sa môže zhoršiť výkon pozornosti, sústredenosti, krátkodobej pamäti. Ale na projektívne techniky na
takýto stav nemá význam, že by ich skreslil. Zdravotný stav obžalovaného 2/ nemal dopady na závery
znaleckého posudku. Znalkyňa ďalej uviedla, že psychológovia sú zvyknutí pracovať s ľuďmi, ktorí nie sú
psychickyvpohode,ktoríodmietajúpsychologickévyšetrenie,ktorísúvovýraznomemočnomrozrušení,

pod vplyvom duševného ochorenia, psychofarmák. Klinickí psychológovia sú schopní aj v okolnosti,
keď je vyšetrovaná osoba v emočnom strese, užila psychofarmaká vytvoriť relevantné závery a posúdiť
psychický stav vyšetrovanej osoby. Z tohto dôvodu bolo možné objektívne posúdenie duševného stavu
obžalovaného 2/ v CPZ, kedy bol zo svojho zadržania rozrušený, nespokojný a po užití Apaurinu a
Neurolu. Tento jeho stav nemal vplyv na objektívne závery psychologického vyšetrenia.

Znalkyňa B.. S. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že trvá na záveroch znaleckého posudku ako bol
písomne podaný a u obžalovaného zistila závislosť na pervitíne a opijátoch, pričom pri opijátoch sa jedná
o tramal a suboxone, ktoré aj sám obžalovaný udával pri vyšetrení a tieto sú aj predpisované lekárom,
avšak dajú sa získavať aj mimo lekárskeho predpisu nelegálne. Nemyslí si, že závislosť je motiváciou

ku krivej výpovedi.

Znalkyňa B.. A. Č. na hlavnom pojednávaní uviedla, že trvá na záveroch v znaleckom posudku tak,
ako uviedla v jeho písomnom vyhotovení. K prognóze ďalšieho vývoja obžalovaného 1/ uviedla, že
vzhľadom k uvedenému popisu osobnosti obžalovaného 1/, jeho predošlej kriminogenéze a znalcom

psychiatrom konštatovanej závislosti od psychoaktívnych látok je významnejšia zmena k ďalšiemu
vývoju jeho osobnosti menej pravdepodobná. U obžalovaného 1/ nebola znalcom diagnostikovaná
duševná porucha, ktorá by narúšala jeho kontakt s realitou a teda napriek jeho závislosti, duševný
stav sa pohybuje v rámci normality. Jeho poznávacie schopnosti fungujú spoľahlivo. Jeho pamäťové
schopnosti sú dobré aj v jeho krátkodobej aj dlhodobej pamäti. Je schopný zapamätať si prežité udalosti

aj ich reprodukovať. K záveru, že miera agresie u obžalovaného 1/ je skôr nižšia, prišla na základe
projektívnej techniky - hand test, test ruky, kde výsledky uvádza na strane 21 znaleckého posudku
a kde vyšiel u obžalovaného index 6:3, čo znamená, že číslo 3 je akoby agresia, to znamená, že
agresia je črtou jeho osobnosti, avšak nie v takej miere, že by ho ovládala, vie si poradiť s vlastnou
agresivitou a nie je dominantnou v jeho osobnosti. Tieto výsledky nezískala na základe dotazníka, ten

je inou technikou a pri tejto vie dotyčná osoba určitým spôsobom upraviť výpovede vo svoj prospech,
avšak hand test je projektívna technika, rozumovo menej kontrolovaná a považuje sa za objektívnu
techniku. Predkladajú sa podnety vyšetrovanej osobe, ku ktorým asociuje. Ďalej uviedla, že osobnostné
charakteristiky obžalovaného sú zamerané na seba a potom na druhého, až keď sú naplnené jeho
potreby, až následne rieši potreby ostatných. K danému záveru došla psychodiagnostickým vyšetrením

štúdiomspisu,psychodiagnostickýmrozhovoromapoužitímprojektívnych,výkonovýchadotazníkových
techník. Pri vypracúvaní znaleckého posudku použila štandardizované techniky a v znaleckom posudku
nie je nič, čo by bolo získané neštandardizovanou technikou, teda boli použité techniky bežné pre
znalecké dokazovanie.Znalec B.. W. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na záveroch v znaleckom posudku tak
ako ho vypracoval v písomnom vyhotovení. Na otázky uviedol, že zo zranení, ktoré konštatoval vo

svojom znaleckom posudku nie je možné určiť, či osoba ktorá mala byť páchateľom trestného činu
je pravákom alebo ľavákom, pretože následky zraňujúceho násilia sa nachádzali vo veľkom počte po
celom tele poškodenej a to vo forme pomliaždenín a podkožných krvných výronov od hlavy až po kolená.
Poškodenábolaveľmispredubitáopakovanýmiúdermi.Vievylúčiťkopanceapoužitieprípadnekameňa
alebo predmetu z bytu. Dospel k záveru, že to bol agresívny pästný útok. Útok bol primárne vedený

na prednú časť tela, na tvár, hrudník a brucho, kde sa nachádzajú najväčšie ložiská pomliaždenín a
krvnýchvýronov,keďtietosanachádzalinahlave,načele,naobochkončatinách,predlaktiach,naoboch
prsníkoch. Poškodená sa v čase útoku nachádzala v polohe ležmo a sedmo, ležiac a sediac na lôžku.
Útočník jej bol tvárou v tvár. Vychádza z toho, že nikde na tele poškodenej, čo sa týka na bokoch tela, na
chrbte alebo na sedacej časti vzadu neboli prítomné zranenia. K mechanizmu vzniku zlomeniny dolného
konca vretennej a lakťovej kosti zastáva názor, že toto vzniklo na základe pudovej obrany poškodenej

nastavovaním horných končatín oproti útoku. Jeden z týchto silných útokov jej zasiahol dolnú časť dlane
tesne nad zápästím, kde došlo k vyvráteniu ruky smerom dozadu a vzniku tzv. extenčných zlomenín s
roztrhaním väziva medzi zápästnými kosťami a to člnkovitou a polmesiačkovitou kosťou.

Znalec B.. U. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na záveroch uvedených v znaleckom posudku

tak, ako je v jeho písomnom vyhotovení pričom nič nechce doplniť ani na ňom zmeniť. Stopy boli
vytvorené zhodnou časťou vzoru. Nevie určiť, či sa na mieste činu pohybovali prípadne dve osoby v
obuvi s rovnakým vzorom podošiev. Nepredpokladá, že by sa jednalo o dve osoby, ktoré boli v čase
skutku na mieste činu s rovnakým vzorom podošiev. Na skúmanie boli predložené dve čierne želatinové
fólie a to stopa 1 a 7, tieto boli zaistené na mieste činu, pričom presnú polohu nálezu on uviesť nevie.

Vie len, že sa zaistili na mieste činu. Nie je možné jednoznačne určiť druh obuvi, vo vzoroch, ktoré
majú v katalógu, táto vzorka sa tam nenachádza, toto aj uvádza v znaleckom posudku, že vzor obuvi sa
nenachádza v dostupných katalógoch na KEÚ PZ. Zo skladby jednotlivých dezénnych prvkov vie určiť,
že sa jedná o športovú obuv, avšak nie je možné určiť konkrétnu značku, výrobcu.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku súd čítal znalecké posudky (čl. 209-352). V znaleckom posudku KEÚ PZ
Slovenská Ľupča ČES : PPZ-KEU-SL-EXP-2017/2297 zo dňa 14.09.2017 čl. 138 - 141) boli predmetom
skúmania vecné stopy nájdené na mieste činu a to stopy označené ako č. 2 - plastové vrece a č. 3
- krabička, pričom daktyloskopické stopy na týchto stopách boli vyhodnotené ako neupotrebiteľné. V
znaleckom posudku KEÚ PZ Slovenská Ľupča ČES : PPZ-KEU-SL-EXP-2017/2297 zo dňa 22.09.2017

(čl. 142-145) boli hodnotené dve trasologické stopy (čl. 1 a č. 7) nájdené na mieste činu, kde bolo
zistené, že sa jedná o neúplné plošné odtlačky vytvorené zhodnou časťou vzoru podošvy športovej
obuvi s textilným, koženkovým a alebo kombinovanýn zvrškom. V stope č. 7 sa zároveň nachádza
aj malá časť odtlačku inej bližšie neurčenej podošvy obuvi. Dĺžku podošiev ako aj veľkosť obuvi pre
neúplnosťodtlačkovniejemožnézistiť.Vstopáchč.1a7sanachádzajúznakynaurčenielenskupinovej

príslušnosti podošiev športovej obuvi. Porovnaním stopy č. 1 a 7 so stopami založenými do zbierky
trasologických stôp vhodných na individuálnu identifikáciu za rok 2017 v okrese Zvolen zhoda zistená
nebola. Zo znaleckého posudku KEÚ PZ Slovenská Ľupča ČES : PPZ-KEU-SL-EXP-2017/2297 zo
dňa 08.02.2018 (čl. 147-150) súd zistil, že stopy zaistené pri ohliadke miesta činu a to stopa č. 1 -
obliečka z periny, stopa č. 2 - plastové vrece, stopa č. 3 - krabička, stopa č. 4 - kľúč od skrine, stopa

č. 5 - kľúč od skrine, stopa č. 6 - kľúč od skrine, stopa č. 9 - kľúč od skrine, stopa č. 10 - peňaženka,
stopa č. 11 - peňaženka, stopa č. 12 - peňaženka, stopa č. 14 - okuliare, stopa č. 15 - obliečka z
vankúša, stopa č. 16 - obliečka z vankúša. Z výsledkov DNA analýzy a porovnania vyplýva, že z
krvných stôp nachádzajúcich sa na povrchu plastového vreca predloženého ako stopa č. 2, na povrchu
obliečok z vankúšov č. 15 a 16 a na povrchu obliečky na perinu (stopa č. 1), z biologického materiálu

zaisteného z povrchu kovového kľúča (stopa č. 6), z povrchu neznečistených častí obliečok na vankúše
predložených ako stopy č. 15 a 16, z povrchu neznečistených častí obliečky na perinu predloženej ako
stopa č. 1 z nečistôt nachádzajúcich sa na hrotoch drevených špáradiel predložených ako „ster spod
nechtov ľavá ruka, B. A.“ bola izolovaná DNA ženského pôvodu a zistený rovnaký DNA profil je zhodný
s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru osoby B. A.. DNA analýzou bolo dokázané,

že pôvodcom analyzovaného DNA materiálu v uvedených stopách je osoba B. A., od ktorej bola
predloženáporovnávaciavzorkabukálnehovýteru.ZistenýDNAprofilbiologickéhomateriáluzaisteného
z povrchu vnútorných vreciek na mince a na bankovky a z povrchu otvárania peňaženky predloženej ako
stopa č. 11 pochádza od osoby mužského pohlavia a je vhodný na individuálnu identifikáciu pôvodcu.Porovnaním DNA profilov v národnej databáze bola zistená zhoda DNA profilu stopy č. 11 s DNA
profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru osoby B. C., C.. XX.XX.XXXX. Prítomnosť biologického
materiálu osoby B. A., C.. XX.XX.XXXX, od ktorej bola predložená porovnávacia vzorka bukálneho

výteru nebola DNA analýzou uvedenej stopy zistená. Z výsledkov DNA analýzy a porovnania ďalej
vyplýva, že zistený DNA profil biologického materiálu zaisteného z povrchu sedielok a ramien slnečných
okuliarov predložených ako stopa č. 14 pochádza od ďalšej osoby mužského pohlavia, pričom bola
zistená zhoda DNA profilu stopy č. 14 s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru osoby B.
S., C.. XX.XX.XXXX. Prítomnosť biologického materiálu osoby B. A., C.. XX.XX.XXXX, od ktorej bola

predložená porovnávacia vzorka bukálneho výteru nebola DNA analýzou uvedenej stopy zistená. Vo
vzorkách zaistených z povrchu krabice predloženej ako stopa č. 3, z povrchu kľúčov predložených ako
stopyč.4,5a9,zpovrchuvnútornýchvrecieknaminceanabankovkyazpovrchuotváraniapeňaženiek
predložených ako stopy č. 10 a 12 a z nečistôt nachádzajúcich sa na hrotoch drevených špáradiel
predložených ako „ster spod nechtov pravá ruka B. A.“ nebolo skúmaním zistené dostatočné množstvo
vhodného biologického materiálu potrebné na úspešné vykonanie DNA analýzy a preto nebolo možné

vykonať požadované porovnania.

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. W. V., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia
č. 95/2017 (čl. 153 - 190) vyplýva, že poškodená B. A. utrpela dňa 29.08.2017 poranenia : otras
mozgu, zlomeninu dolného konca vretennej kosti s posunom, zlomeninu dolného konca lakťovej

kosti s posunom, roztrhnutie väzivového spojenia medzi kosťami zápästia a to kosťou člnkovitou a
polmesiačkovitou, tržnú ranu na čele vľavo siahajúcu do obočia, mnohopočetné pomliaždeniny tváre s
podliatinami,pomliaždeniehrudníkavoblastiprsníkovspodliatinami,pomliaždeniebruchaspodliatinou,
pomliaždenie pravého kolena s podliatinou, ktoré zranenia charakterizoval znalec ako stredne ťažké
poranenie. Zlomeniny vretennej a lakťovej kosti nad pravým zápästím vznikli silným tupým úderom päste

do dlane pravej ruky, počas toho ako si poškodená rukami chránila hlavu pred útokom vedeným údermi
pästí. Jeden z úderov jej zasiahol ľavú nadočnicovú oblasť, kde jej zmliaždil a roztrhol kožu. Aj ostatné
pomliaždeniny s podliatinami vznikli následkom tupých úderov pästí. Zranenia výrazným spôsobom
obmedzili poškodenú na vedení obvyklého spôsobu života. V súvislosti s predmetnými zraneniami
nebola poškodená v nebezpečenstve smrti. Poškodenej v súvislosti s útokom páchateľa a to konkrétne

so zlomeninou oboch kostí pravého predlaktia hrozila ťažká ujma na zdraví, no nemala ohrozené svoje
životne dôležité orgány. Dobu liečenia a práceneschopnosti poškodenej stanovil znalec na 100 dní.
Bolestné znalec určil vo výške 4.652,-Eur.

Zo znaleckého posudku č. 10 a č. 69/2019 znalkýň MUDr. W. S., znalkyne z odboru Zdravotníctvo

a farmácia, odvetvia psychiatria a znalkyne PhDr. K. V., znalkyne z odboru Psychológia, klinická
psychológia dospelých súd zistil, že obžalovaný 2/ v čase spáchania trestného činu nemal narušený
úsudok ani kritickosť, preto mohol v plnom rozsahu rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť
a ovládať svoje konanie. Obžalovaný 2/ v súčasnej dobe, ani pred a po spáchaní trestného činu
nemal narušený úsudok, pre ktorý by nebol schopný chápať zmysel trestného stíhania, preto jeho

zmysel chápe v plnom rozsahu. U obžalovaného 2/ znalkyňa nezistila žiadne známky duševnej
choroby alebo poruchy v pravom zmysle slova, preto nepovažuje za potrebné navrhnúť a uložiť
voči obvinenému žiadne liečebné ochranné psychiatrické, protitoxikomanické ani protialkoholické
liečenie. Osobnostno-povahová štruktúra obžalovaného 2/ je disharmonicky štruktúrovaná s prejavmi
antisociálneho správania, je emočne nestabilná, zle korigujúca svoje impulzívne prejavy. V povahových

črtách prítomné tendecie k manipulatívnemu, amorálnemu, rýchlemu, bezpracnému zisku smerujúcemu
správaniu, k teatralite, tendencie vykresľovať seba v morálne lepšom svetle (navonok sa snaží vyhovieť,
pôsobiť konvenčne, plauzibilná racionalizácia svojho správania). Ide však o povahovú úchylku, nie
duševnú chorobu alebo poruchu v pravom slova zmysle Ďalší vývoj osobnosti bude do budúcna
závisieť od prostredia, v ktorom sa obvinený bude vyskytovať a aké vzorce správania si bude vo svojom

živote osvojovať a ďalej presadzovať. Vzhľadom na vek obvineného, kriminogénnu kariéru, životnú
filozofiu, osvojené vzorce správania, náprava obvineného i formou prevýchovy, sociálneho poradenstva
je diskutabilná, skôr problematická, nemožno vylúčiť páchanie obdobnej trestnej činnosti i v budúcnosti,
teda správanie v rozpore so spoločenskými normami a morálnymi zásadami.

Zo znaleckého posudku č. 4 a 5/2021 vypracovaného znalkyňami MUDr. S. V. X. B.. A. Č. zo dňa
26.01.2021 súd zistil, že obžalovaný 1/ v čase spáchania trestného činu a ani v súčasnosti netrpí
duševnou chorobou alebo poruchou typu psychózy. Bola u neho zistená abnormne štruktúrovaná
osobnosť s charakteropatiou toxickej genézy pri závislosti od viacerých psychoaktívnych a omamnýchlátok - pervitín, opioidy, ktorá sa u neho rozvíjala od pubertálneho veku, po stop prísune drog do
organizmu sa u neho vyskytujú abstinenčné príznaky psychické i fyzické - nervozita, únava, slabosť,
zimnica, hnačky, smäd, vyrážky. K abúzu drog je kritický, ale náhľad chýba. Obžalovaný 1/ mohol v

dobe spáchania trestného činu rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť a ovládať svoje konanie,
nebol pod vplyvom duševnej poruchy alebo choroby. Či bol pod vplyvom návykovej látky nie je
dokázané, ide len o hypotézu a tvrdenie obžalovaného, že určite bol pod vplyvom pervitínu, keďže
ho pravidelne v tom čase užíval. Avšak na spáchanie trestného činu sa vedome dohovoril a pripravil
vopred aj s druhým obžalovaným, jeho konanie bolo cielené, zištné. Ďalej znalkyne skonštatovali,

že pobyt obžalovaného 1/ na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný.
Vzhľadom k vytvorenej závislosti od pervitínu a opioidov, osobnostnej štruktúre a prezentovanej vôli
obžalovaného1/muznalcinavrhliuložiťochrannéliečenieprotitoxikomanickéústavnouformou,nakoľko
takéto liečenie absolvoval zatiaľ jedenkrát pred cca 7-8 rokmi a ktoré by malo posilniť jeho vôľu v
abstinencii, ktorú zatiaľ iba verbalizuje. Osobnosť obvineného 1/ znalci charakterizovali ako zmenenú
dlhodobým užívaním psychoaktívnych látok s rysmi nezdržanlivosti a emočnej lability. Jeho adaptačné

schopnosti sú limitované, je prízemnejší, výrazne individualistický - na seba zameraný. Myslenie je
šablónovitejšie, menej konvenčné a menej prispôsobivé, záujmy zúžené a ašpirácie plytké. Emočná
zložka je slabo rozvinutá, väzby nedostatočne vrelé, chýba hlbšia schopnosť pestovať vzájomnej
uspokojivé medziľudské vzťahy. Len nerád sa viaže a preberá na seba zodpovednosť, empatia je
nerozvinutá, objavuje sa impulzivita, až afektívna odbrzdenosť. Prítomná je nezrelosť, povrchnosť,

pohodlnosť, pôžitkárstvo, slabá vôľa, nestabilita, nedôvera až vzdor, známky prežitých sklamaní
pri pocite zviazanosti, nesamostatnosti. Problémy nedokáže konštruktívne riešiť, ľahko sa vzdáva,
uniká od podstatného k irelevantnému. Jeho sociálna pozícia je zlá, v životnom štýle prevládajú
momenty vlastného záujmu, je morálne uvoľnený s možnosťou kriminálnych prejavov v správaní.
Chýba mu pocit zázemia, pociťuje bezradnosť a dysfóriu, je závislejší vo svojom fungovaní, s potrebou

sebaprezentovania sa. Schopnosť obžalovaného 1/ správne a úplne vnímať sledované prežívané
udalosti, zapamätať si ich, hodnotiť a následne reprodukovať, je plne zachovaná. Jeho mentálne
schopnosti fungujú spoľahlivo, bez závažných patologických kvalít, kontakt s realitou je zachovaný.
Sociálne pozitívne, kooperatívne postoje, čiže sociálne žiadúce správanie prevláda nad nežiadúcimi,
spoločnosťou odmietanými postojmi. Direktívne, sebapresadzujúce sa tendencie podliehajú dostatočnej

rozumovej kontrole, preto miera agresie u obžalovaného 1/ a tým aj možnosť otvoreného agresívneho
správania sa je skôr nižšia.

Podľa § 269 Tr. poriadku sa súd oboznámil aj s listinnými dôkazmi, a to potvrdením o vrátení veci
(č.l. 194), lekárskymi správami (č.l. 195-201), výpisom z katastra nehnuteľností (č.l. 202), odborným

vyjadrením (č.l. 203), emailovou komunikáciou (č.l. 204), kartami pachovej identifikácie (č.l. 206-207),
zápisnica o OMČ + foto (č.l. 208-275), správy na obvinených (čl. 830, 832), správy mobilných operátorov
(čl. 836-837, 840), odpisy z RT č.l. (288-301, 400-420), potvrdenie ÚPSVaR (čl. 790), sms komunikácia
so svedkom Ľ.L. W. (čl. 854).

Podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku súd oboznámil aj obsah messengerovej komunikácie obžalovaného 1/
s osobou označenou ako U. C..

Podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku súd odmietol návrhy obžalovaného 2/ a obhajcu obžalovaného 2/ na
vykonanie dôkazov a to vypočutím svedka Ľ. W., na zabezpečenie komunikácie z aplikácie messenger

prostredníctvom spoločnosti Facebook, zabezpečenie spisov z príslušného OO PZ, týkajúcich sa
trestných činov vlámaním do rodinných domov v Sielnici za obdobie od 01.07.2017 do 01.10.2017,
nariadenie znaleckého dokazovania k zhodnoteniu hodnovernosti výpovede obžalovaného 1/ a návrh
na vykonanie rekonštrukcie skutku na mieste samom. Uvedené návrhy považoval súd za nadbytočné
vzhľadom na už vykonané rozsiahle dokazovanie, pričom skutkový stav považoval súd za ustálený z

iných, už skôr vykonaných dôkazov (výsluchy obžalovaných, poškodenej, svedkov, znalcov, zápisnica
o ohliadke mieste činu s fotodokumentáciou). Pokiaľ obžalovaný 2/ navrhoval vypočutie svedka Ľ.
W., z vykonaného šetrenia prostredníctvom príslušného OR PZ bolo zistené, že tento sa dlhodobo
zdržiava v zahraničí, prečítaním vyjadrenia tohto svedka (sms) bolo zrejmé, že tento si aj vzhľadom na
odstup času na udalosti spojené s obžalovanými nespomína, teda jeho vypočutie, resp. odročovanie

pojednávania za účelom jeho zabezpečenia by bolo neúčelné a to aj vzhľadom k skutočnosti, že
navrhovaný svedok nebol priamym svedkom trestného činu, ale mal svedčiť len o skutočnosti prebratia
tenisiek medzi obžalovanými navzájom, t.j. skutočnosti, ktorá sa len okrajovo dotýka predmetnej
trestnej činnosti. Zároveň v tejto súvislosti súd uvádza, že tento svedok bol spomenutý vo výpovediobžalovaného 1/ ešte na pojednávaní dňa 02.10.2019, ktorý však nevedel uviesť údaje na jeho
presnejšiu identifikáciu, tohto svedka žiadal opakovane vypočuť práve obžalovaný 2/, pričom až
na pojednávaní dňa 15.12.2021 (t.j. dva roky po pojednávaní, kde bolo meno svedka spomenuté)

obžalovaný 2/ až po priamej otázke samosudkyne uviedol, že svedka Ľ. W. sám pozná, tak 5-6 rokov,
ešte pred tým, ako sa mal skutok stať. Svedok robil vodiča na taxíku a občas ho vozil domov, teda
odtiaľ sa spoznali. Následne sám obžalovaný 2/ (resp. jeho obhajca) súdu poskytol jeho adresu a
aktuálne telefónne číslo. Teda obžalovaný 2/ uvedené údaje sprístupnil sám až po dvoch rokoch po
pojednávaní dňa 02.10.2019, čím sa sám čiastočne pričinil o to, že aj vzhľadom na odstup času od

skutku by bolo jeho vypočutie bezúčelné (nakoľko aj sám svedok v písomnej komunikácii so súdom
uviedol, že si ohľadne skutku nič nepamätá). Navrhované zabezpečenie komunikácie obžalovaného
1/ z aplikácie messenger prostredníctvom spoločnosti Facebook súd tiež považoval za nadbytočné,
nakoľko uvedenou komunikáciou sa malo dokázať, že v deň skutku, resp. deň predtým obžalovaný 1/
komunikoval so svojim otcom, resp. s inými osobami, pričom toto obžalovaný 1/ nevedel vzhľadom na
odstup času potvrdiť ani vyvrátiť, poskytol potrebnú súčinnosť na nahliadnutie do tejto komunikácie a

pokiaľ vzhľadom na odstup času sa táto komunikácia v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní
nenachádzala v danej aplikácii, túto skutočnosť nemožno dávať na ťarchu obžalovanému 1/, keď v
danom smere nebolo vykonané dokazovanie znalcom z príslušného odboru, či daná komunikácia
sa nedala otvoriť, bola vymazaná, resp. kým bola prípadne vymazaná. Podstatnou skutočnosťou ale
zostáva, že sa znovu jednalo len o skutočnosti, ktoré priamo so skutkom nesúvisia a okolnosť prípadnej

komunikácie, resp. nekomunikácie obžalovaného 1/ (prípadne aj obžalovaného 2/) v deň skutku
prostredníctvom sociálnych sietí aj vzhľadom na iné, už vykonané dôkazy má len okrajový význam.
Pokiaľ obžalovaný 2/ navrhoval aj nariadenie znaleckého dokazovania na zhodnotenie hodnovernosti
výpovede obžalovaného 1/, v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ohľadne osobnosti obžalovaného
1/ už bolo vykonané dokazovanie znalcami z príslušného odboru, títo aj boli na hlavnom pojednávaní

vypočutí, pričom otázka (ne)hodnovernosti výpovede(í) B. C. v postavení obžalovaného 1/ nie je v
konečnom dôsledku otázkou pre znalca, ale je úlohou súdu pri hodnotení dôkazov podľa § 2 ods.
12 Tr. poriadku. Ostatné návrhy na vykonanie dôkazov a to zabezpečenie spisov z príslušného OO
PZ, týkajúcich sa trestných činov vlámaním do rodinných domov v O. za obdobie od 01.07.2017 do
01.10.2017 a návrh na vykonanie rekonštrukcie skutku na mieste samom považoval súd za nadbytočné,

pričomsúdvsúvislostisnavrhovanourekonštrukcioupoukazujeajnarozsiahludokumentáciuzohliadky
miesta činu a pripojenú fotodokumentáciu z rodinného domu poškodenej, z ktorej je možné si vytvoriť
dostatočný prehľad o priestorových pomeroch na mieste činu.

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím

slobody na štyri roky až desať rokov.

Podľa § 155 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku.

Podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 194 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. e) Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
vlámaním.

Čo sa týka samotnej žalovanej trestnej činnosti, obžalovaný 1/ B. C. priznal spáchanie skutku
právne kvalifikovaného ako porušovanie domovej slobody a to už v prípravnom konaní, kde už v
prípravnom konaní a následne na hlavnom pojednávaní presvedčivo a totožne s výpoveďami učinenými
v prípravnom konaní popísal spôsob a priebeh spáchania skutku spoločne s obžalovaným 2/ B. S..

To, že obžalovaný 1/ naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona je zrejmé nielen z jeho výpovede, v ktorej sa k tomuto skutku
doznal, ale aj z ďalších vykonaných dôkazov a to jednak z listinných dôkazov - ohliadky miesta činu s
fotodokumentáciou, ktorá zachytáva poškodené okno rodinného domu kadiaľ páchatelia do domu vnikliako aj interiér rodinného domu, ktoré dôkazy podporujú výpoveď obžalovaného 1/ o priebehu skutku.
V neposlednom rade aj zo záverov znaleckého posudku, kde bol vyhodnotený a stotožnený DNA profil
obžalovaného 1/ B. C. zo stopy zabezpečenej na mieste činu a to z peňaženky poškodenej. Poškodená

vo svojej výpovedi uviedla, že sa jedná o jej peňaženku, s ktorou obžalovaný 1/ nemal ako prísť do
kontaktu, tohto predtým nikdy nevidela, nepozná ho. Čo sa týka časti žalovaného skutku popísaného
v obžalobe týkajúceho sa fyzického napadnutia poškodenej a kvalifikovaného ako zločin ublíženia na
zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, v tejto časti súd obžalovaného 1/ B. C. spod
obžaloby oslobodil z dôvodu, že nebolo preukázané, že sa ho dopustil. Z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že obžalovaní 1/ a 2/ konali spoločne v časti skutkového deja, kde po predchádzajúcej
dohode sa spoločne vlámali do rodinného domu poškodenej, avšak čo sa týka časti skutkového deja,
kde došlo k fyzickému napadnutiu poškodenej B. A., z vykonaného dokazovania a to najmä výsluchom
poškodenej nepochybne vyplýva, že pri fyzickom útoku vnímala jednu osobu, ktorá na ňu útočí, preto
možno konštatovať, že v tejto časti obžalovaný 2/ B. S. vybočil z rámca spoločnej dohody. V zmysle
tejto spoločnej dohody sa mali spoločne vlámať do rodinného domu poškodenej a odcudziť tam finančnú

hotovosť a teda v tejto časti skutkového deja je zodpovedný obžalovaný 2/ B. S. za trestnú činnosť
spáchanú na poškodenej a to fyzickým útokom na ňu, pri ktorých utrpela zranenia presne špecifikované
v skutkovej vete rozsudku. Spolupáchateľ 1/ B. C. však môže byť trestne zodpovedný a stíhaný len za
trestnú činnosť, ktorá bola obsahom spoločnej dohody. Konanie obžalovaného 1/ tak ako je popisované
v skutkovej vete obžaloby rovnako nenapĺňa pojmové znaky spolupáchateľstva ani účastníctva na

trestnom čine ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 Tr, zákona vo vzťahu k spôsobeniu zranení
poškodenej B. A.. Navyše aj zo záverov znaleckého posudku č. 4 a 5/2021 vypracovaného znalcami B..
V. X. B.. Č., ktoré boli vypočuté aj na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že miera agresie u obvineného
a tým aj možnosť otvoreného agresívneho správania je skôr nižšia. Uvedené závery znalcov ohľadne
osobnosti obžalovaného 1/ potvrdzuje aj súdom oboznamovaný odpis registra trestov, kde je zrejmé, že

hoci sa obžalovaný 1/ dopustil v minulosti viacerých trestných činov, jednalo sa vo všetkých prípadoch o
trestné činy proti majetku, resp. ani v jednom prípade sa nejednalo o trestné činy násilného charakteru,
čo potvrdzujú aj závery znaleckého posudku ako výpoveď znalkyne Mgr. Č. na hlavnom pojednávaní, že
obžalovaný nemá sklon k agresivite. Tieto vykonané dôkazy tak rovnako nepriamo potvrdzujú výpoveď
obžalovaného 1/, že osobou, ktorá sa dopustila fyzického útoku na poškodenú nie je obžalovaný 1/, ale

obžalovaný 2/.

Čo sa týka osoby obžalovaného 1/, má 1 záznam v registri priestupkov Ministerstva vnútra SR a to pre
priestupok za fajčenie mimo vyhradeného miesta, riešený napomenutím. Má 15 záznamov v odpise
registra trestov, naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/27/2021 zo

dňa 06.04.2021, právoplatný dňa 06.04.2021, kde mu bol uložený súhrnný trest vo výmere 4 roky a 4
mesiace, za súčasného zrušenia trestov, ktoré sú vedené v odpise registra trestov pod bodmi 11-14.
Predtým bol obžalovaný 1/ odsúdený ešte rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/158/2018 zo
dňa 12.06.2019, právoplatným dňa 12.06.2019 na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4
mesiace, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení
§ 34 Tr. zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest
musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Taktiež prihliadal na zásadu podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona,

podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a blízke osoby.

Obžalovanému bol za trestnú činnosť, z ktorej bol uznaný vinným ukladaný súhrnný trest vo výmere
3 roky a 6 mesiacov. Súd mu pri ukladaní trestu zohľadnil dve poľahčujúce okolnosti a to, že podľa §

36 písm. l) a písm. n) Tr. zákona, pretože sa k trestnému činu priznal a napomáhal orgánom činným
v trestnom konaní a to už počas prípravného konania. Zároveň však súd u obžalovaného vzhliadol
dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) a písm. m) Tr. zákona a to, že spáchal viac trestných
činov (z dôvodu, že mu bol za trestnú činnosť ukladaný súhrnný trest) a to, že už bol za trestné činy
v minulosti odsúdený. Pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností mu v zmysle § 194 ods. 2

Tr. zákona bolo možné ukladať trest vo výmere jeden až päť rokov. Súd obžalovanému ukladal trest
v polovici trestnej sadzby, vzhľadom k tomu, že sa už v minulosti dopustil viacerých porušení zákona,
zároveň mu tento trest bol ukladaný ako trest súhrnný, to znamená, že súd zároveň zrušil výrok o
treste ukladaný obžalovanému 1/ trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/158/2018zo dňa 12.06.2019, právoplatným dňa 12.06.2019, ktorým bol obžalovanému uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace v ústave na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, ktorý trest už vykonal dňa 04.09.2020, teda tento už vykonaný trest sa mu započíta do trestu

ukladaného v tomto konaní. Na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného 1/ zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko bol v posledných desiatich rokoch vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. V zmysle záverov znaleckého
posudku súd obžalovanému 1/ uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, ktoré
ako to konštatovali znalkyne má podporiť jeho zatiaľ len slovne verbalizovanú snahu o abstinenciu od

psychoaktívnych látok. Nakoľko súd obžalovaného 1/ uznal za vinného uložil mu aj povinnosť nahradiť
poškodenej B. A. škodu vo výške 50,-Eur, ktorá vznikla poškodením okna rodinného domu. Uvedenú
povinnosť ukladal obžalovanému 1/ spoločne a nerozdielne s obžalovaným 2/ B. S..

Obžalovaný 2/ spáchanie skutku od počiatku popieral, jeho obranu však vyvracia skupina dôkazov a to
jednak výpoveď spoluobžalovaného 1/ B. C. ako závery znaleckého posudku, kde bol vyhodnotený a

stotožnený DNA profil obžalovaného 2/ na slnečných okuliaroch nájdených na mieste skutku, pri posteli,
kde bola poškodená napadnutá. Výpoveď spoluobžalovaného 1/ B. C., ktorý sa k trestnej činnosti v
spolupáchateľstve s obžalovaným 2/ B. S. doznal možno hodnotiť ako dôveryhodnú a konzistentnú,
od ktorej sa v zásadných veciach pri popise podstatných okolností skutku neodklonil ani vo svojich
ďalších výpovediach, keď popisoval priebeh skutku a to od okamihu keď prišli do obce O. a počas

ich pohybu v rodinnom dome poškodenej. Pokiaľ obžalovaný 2/ opakovane poukazoval na rozpory vo
výpovediach obžalovaného 1/, tieto sa vo väčšine netýkali samotného skutku, ale dní predchádzajúcich
tomuto skutku, nemajúce závažný vplyv na hodnovernosť výpovede obžalovaného 1/. Obžalovaný 2/
tiež namietal, že je ľavákom, teda spochybnil výpoveď obžalovaného 1/ o tom, že videl obžalovaného
2/ udierať poškodenú pravou rukou. Z výpovede poškodenej však nepochybne vyplýva, že páchateľ ju

udieral oboma rukami, teda skutočnosť, či bol ľavákom či pravákom v tejto súvislosti nehrala veľkú rolu.
Obžalovaný tiež namietal rozpor vo výpovedi obžalovaného 1/ týkajúci sa jeho postavenia v čase, keď
videl útok obžalovaného 2/ na poškodenú. Súd aj v tejto časti zhodnotil výpoveď obžalovaného 1/ za
konzistentnú s jeho výpoveďami z prípravného konania, keď opakovane uviedol, že videl obžalovaného
2/ udierať poškodenú, pričom on stál vo dverách miestnosti, kde došlo k incidentu. Ak je vyjadrenie

obžalovaného1/ohľadnetoho,kdestál,keďvidelútok,zachytenéinýmspôsobomvznaleckomposudku
č. 4 a 5/2021 (čl. 639, str. 16 posudku) v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že sa nejedná o zápisnicu
o výpovedi obžalovaného ako dôkazný prostriedok, ktorá by bola prípadne aj verifikovaná podpisom
obžalovaného, ale len o záznamy vypracované znalkyňou počas vlastného psychiatrického vyšetrenia
obžalovaného 1/ (ktoré bolo navyše vykonané 3,5 roka po skutku). Obžalovaný 2/ poukazoval tiež na

závery znaleckého posudku znalca z odboru trasológia, z ktorého mala vyplynúť skutočnosť, že na
mieste činu sa nachádzala len jedna osoba. Tento záver však nezodpovedá tomu, čo znalec na hlavnom
pojednávaní v skutočnosti uviedol. Bolo totiž znalcom uvedené, že stopy boli vytvorené zhodnou časťou
vzoru. Nevie určiť, či sa na mieste činu pohybovali prípadne dve osoby v obuvi s rovnakým vzorom
podošiev. Nepredpokladá, že by sa jednalo o dve osoby, ktoré boli v čase skutku na mieste činu

s rovnakým vzorom podošiev. Teda v skutočnosti znalec len vylúčil to, že by sa na mieste skutku
pohybovali dve osoby v rovnakých topánkach, resp. s rovnakým vzorom na podošve, neuviedol však to,
že by na mieste skutku bola len jedna osoba.

Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že mu bolo 23.03.2018 doručené

uznesenie o obvinení, kde bolo uvedené, že mal spáchať trestný čin ublíženia na zdraví a v tomto
uznesení sa dočítal, s kým bol obvinený a že to bolo na základe nájdenia slnečných okuliarov v obci
O.. On si nevedel hneď spomenúť, či sa tam v tom čase nachádzal alebo nie, bolo to už skoro rok a
podal voči uzneseniu sťažnosť, kde túto riešil krajský prokurátor, ktorý skonštatoval v rozhodnutí, že
túto vec, tieto okuliare nie je možné považovať za dôkaz odôvodňujúci vznesenie obvinenia voči nemu.

Obžalovaný C. mal dva mesiace na to, aby si rozmyslel čo ide vypovedať, lebo aj jemu bolo doručované
toto uznesenie a vyšetrovateľ I. ho predvolal na výsluch až dva mesiace po prevzatí uznesenia. Teda
obžalovaný C. vedel, že tie okuliare mal na hlave aj s jeho šiltovkou. Ku skutku obžalovaný uviedol, že
v deň skutku sa s obžalovaným 1/ stretol v meste pred I. a teda nie je pravdou, že by mu telefonoval
dva dni pred tým a že mal nejaký tip. C. ho oslovil s tým, že či má auto a vodičák, resp. či vie šoférovať

auto, lebo kamarát mal vypité a tackalo ho. Ďalej obžalovaný 2/ uviedol, že si potom v aute zložil z hlavy
šiltovku, kde mal aj slnečné okuliare a tie boli nad šiltom. Túto šiltovku si potom dal na hlavu obžalovaný
C.. Boli v herni B. s obžalovaným C. a hrali na stroji a stretli sa s B. S., bolo to o 20,30 hod. večer, keď
sa ho C. spýtal, či ho neodvezie do O. za nejakou babou, že sa nezdrží dlho. Išli tam aj s B. S., chcelisa porozprávať, lebo sa dlhšie nevideli, ešte išli na M. I. C., kde ho v aute čakal asi 15 minút a potom išli
do obce O., kde ho C. navigoval kadiaľ má ísť a kde má odparkovať auto. Celý čas si písal na mobile a
na jeho otázku povedal, že si píše s babou, ale on videl na telefóne profil jeho otca. S B. ho čakali vyše

hodiny v aute a keď sa vrátil, už bol aj rád a spýtal sa ho zo srandy „či si vrzol“ na čo mu odpovedal „jeb
na to a poď preč“. B. vyhodili na kruhovom objazde a C. C. M. kde vybehol a išiel domov. On si vtedy
zabudol pýtať šiltovku od neho a keďže sa mu vybil mobil, išiel peši k M., kde si zobral taxík.

Pri hodnotení hodnovernosti výpovede obžalovaného 2/ je potrebné predovšetkým poukázať na

jednotlivévýpovedeobžalovanéhoajehovyjadreniaodsaméhopočiatkuprípravnéhokonania.Vosvojej
sťažnosti zo dňa 26.03.2018 (čl. 6) proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktoré mu bolo doručené dňa
23.03.2018 obžalovaný 2/ uviedol, že v deň skutku sa v žiadnom prípade na mieste činu nenachádzal
ani v okolí O.. Potom ako bol dňa 27.06.2018 vypočutý vo veci obžalovaný 1/ B. C., ktorý sa ku skutku
doznal a vo svojej výpovedi popísal trestnú činnosť aj v spolupáchateľstve s obžalovaným 2/, ktorému
bolo následne aj uznesením zo dňa 13.09.2018 vznesené obvinenie, vo svojej výpovedi dňa 08.11.2018

obžalovaný 2/ už priznáva, že v obci O. bol, avšak čakal na obžalovaného 1/ v motorovom vozidle.
V tejto výpovedi obžalovaný okrem iného uvádza v podstate totožné skutočnosti ako následne na
hlavnom pojednávaní, avšak v celej výpovedi nie je ako osoba, ktorá mala byť prítomná v motorovom
vozidle okrem obžalovaných ani slovom spomenutá osoba B. S.. Túto skutočnosť neskôr obžalovaný 2/
odôvodnil tým, že osobu B. S. vo svojej výpovedi nespomenul z dôvodu, že mal obavy z toho, že ak by

sa manželka dozvedela o jeho pomere s B. S. rozviedla by sa ním. Vo tejto svojej výpovedi obžalovaný
si tiež obžalovaný 2/ s detailnosťou spomína, že počas toho ako jazdil v aute s obžalovaným C. si zložil
z hlavy čiernu šiltovku zn. NIKE čiernej farby, na ktorej mal nad šiltom vsunuté čierne slnečné okuliare a
túto položil na prístrojovú dosku. Následne si túto šiltovku nasadil počas jazdy B. C., čomu on nevenoval
pozornosť a nepovažoval to za dôležité. Ďalej podrobne opisuje, že keď obžalovaný C. vystúpil z auta

mal šiltovku na hlave aj s okuliarmi a keď sa vrátil mal len šiltovku. Prvý krát obžalovaný 2/ spomína
meno svedka B. S. vo svojej ďalšej výpovedi dňa 28.03.2019, ktorý mal byť s ním v osobnom motorovom
vozidle. Je v tejto súvislosti potrebné však poukázať na to, že obžalovaný 2/ si na osobu svedka, ktorý
mal byť osobne prítomný v motorovom vozidle spomína až potom ako bol prepustený z výkonu trestu
odňatia slobody dňa 18.01.2019, kde v období od 19.06.2018 do 18.01.2019 bol v Ústave na výkon

trestu odňatia slobody spoločne s B. S.Ý., z toho od 07.08.2018 do 18.01.2019 boli na jednej ubytovni,
kde mali kontakt bez obmedzenia. Uvedené vyplýva zo správy UVTOS BB Kráľová (čl. 25.06.2019 kde
sa uvádza, že obžalovaný 2/ MX. S. S. O. B. S. vo výkone trestu od 19.06.2018 do 18.01.2019, kedy
mohlo dôjsť ku priamemu kontaktovaniu počas celoústavných aktivít. Od 07.08.2018 do 18.01.2019 boli
na jednej ubytovni, kde už mali kontakt bez obmedzenia.

Pri hodnotení hodnovernosti výpovede svedka S. je tiež potrebné poukázať na to, že tento aj napriek
tomu, že sa k tomu na hlavnom pojednávaní odmietol vyjadriť mal počas výkonu trestu pomer s
obžalovaným 2/, na čo obžalovaný 2/ vo svojej výpovedi sám poukázal. Nemožno teda tohto svedka
považovať celkom za nezainteresovaného na veci a k osobe obžalovaného 2/. Z jeho výpovede navyše

vyplývajú tiež viaceré rozpory, keď tento uviedol, že s obžalovanými sa stretol tesne predtým ako išli
do O., čo bolo tak 22.00-22.30, pričom obžalovaný 2/ uvádzal, že sa so svedkom S. stretli o 20:30
hod. Počas toho ako mali obžalovaný 2/ so svedkom čakať na obžalovaného 1/ v aute to trvalo podľa
vyjadrenia obžalovaného aj dve hodiny, pričom svedok S. uviedol, že čakali na obžalovaného pol hodinu,
možno trištvrte. Aj keby sme teoreticky pripustili, že do O. išli obžalovaní so svedkom až o 22:30 hod.

(čo je údaj uvedený svedkom S.), pričom obžalovaný C. mal stráviť mimo auta polhodinu, resp. trištvrte
hodinu, t.j. do cca 23:30 hod. (započítajúc aj cestu autom do O.), tento čas následne nie je totožný s
časom uvádzaným poškodenou ako aj svedkyňou B. A., kedy došlo k jej napadnutiu. Rovnako tento
časový údaj nesedí, aj pokiaľ by bola pravdivá verzia obžalovaného 2/, že stretli svedka o 20:30 hod., išli
na M., kde strávili tak 20 minút a následne by sa presunuli do O., kde by čakali na obžalovaného aj cca

dve hodiny (ako to uvádza obžalovaný 2/). V oboch prípadoch by obžalovaný 1/ miesto skutku musel
opustiť pred polnocou dňa 28.08.2017, pričom podľa výpovedí poškodenej a svedkyne B. A., poškodená
volala svedkyni bezprostredne po skutku o 01:30 hod. Tiež v tejto súvislosti je potrebné poukázať na
to, že v dome poškodenej, čo vyplýva nepochybne z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou zápisnice o
ohliadke miesta činu boli veci poprehadzované vo všetkých miestnostiach na hornom poschodí domu

a takmer vo všetkých miestnostiach na prízemí, čo v prípade, že obžalovaný 1/ B. C. sa mal zdržať
v dome sám tak cca polhodinu až trištvrte (ešte je však potrebné zarátať čas strávený cestou z auta
do rodinného domu a naspäť a vstup do samotného domu poškodenej) nie je pri jednej osobe fyzicky
možné. Zároveň je potrebné zohľadniť aj množstvo vecí pripravených páchateľom v chodbe rodinnéhodomu, keď samotná poškodená potvrdila, že na chodbe síce boli zrolované pred skutkom koberce, iné
veci sa tam však predtým nenachádzali. Nedôveryhodným sa súdu javí aj to, že pokiaľ by obžalovaný
1/ sa vedome pripravoval na krádež, resp. porušovanie domovej slobody u poškodenej a za týmto

účelom požiadal obžalovaného 2/ o odvoz na miesto činu, či by tento trestný čin sa rozhodol vykonať
aj za situácie, ktorú popisuje obžalovaný 2/ a to, že tesne pred odchodom do O. by nastúpila do auta
pre neho neznáma osoba, ktorá by bola nielen svedkom jeho cesty do O., ale následne aj svedkom
prípadného odnášania vecí z rodinného domu poškodenej, ktoré tam boli preukázateľne vo veľkom
množstve pripravené na odvoz. Navyše ani obžalovaný 2/, ani svedok S. neuvádzali, že by si obžalovaný

1/ pri odchode z vozidla niesol so sebou veľké igelitové vrecia na odvoz vecí z domu poškodenej, ktoré
sa následne našli pri ohliadke miesta činu a v ktorých boli zabalené veci na odvoz.

Nedôveryhodnou sa súdu javí aj výpoveď svedkyne K. Š., ktorá sa rozhodla vo veci vypovedať po dvoch
rokoch odvtedy ako sa dozvedela závažné skutočnosti o účasti obžalovaného 1/ a 2/ na trestnej činnosti,
pričom jej v skoršej výpovedi nebránili žiadne závažné skutočnosti. Svedkyňa si navyše vo svojej

výpovedivoviacerýchveciachprotirečí,keďnajednejstraneuvádza,žeobžalovanýC.knejnemalveľkú
dôveru, nemali bližší vzťah a na druhej strane sa jej mal zdôveriť so závažnými informáciami z trestnej
činnosti. Navyše, v jednej časti výpovede s určitosťou svedkyňa tvrdí, že obžalovaný C. jej uviedol, že
bol sám, na druhej strane na ďalšie podrobnejšie otázky tvrdí, že jej C. vlastne nehovoril, či tam bol
s obžalovaným 2/, nehovoril kto zaútočil na starú pani, len vtedy hovoril o sebe. Na dôveryhodnosti

výpovede tejto svedkyne nepridáva aj skutočnosť, že napriek tomu, že sa mala v decembri 2019
dozvedieť informácie o tejto trestnej činnosti a bola v tom čase v pravidelnom kontakte so sestrou
obžalovaného 2/, ktorú považovala za dobrú priateľku, tieto informácie jej neoznámila s odôvodnením,
že bola pracovnej zaneprázdnená a potom zabudla. Tieto skutočnosti sestre obžalovaného 2/ následne
uviedla v liste po skoro dvoch rokoch odvtedy ako sa ich dozvedela. Navyše pri porovnaní výpovedí

svedkýň K. Š. X. I. M. vyplynula aj ďalšie nezrovnalosť a to v roku, kedy sa mali obe svedkyne spoznať
v práci, keď svedkyňa Š. uvádza január 2019 a svedkyňa Petrová január 2018. Je však možné, že v
tejto súvislosti došlo len k nepozornosti, resp. nevýznamnému omylu, keď okolnosti spoločnej práce obe
svedkyne následne popisovali zhodným spôsobom. V neposlednom rade pri hodnotení dôveryhodnosti
výpovede svedkyne nemožno opomenúť fakt súdu známy z jeho úradnej činnosti a to, že svedkyňa K.

Š. bola (zatiaľ) neprávoplatne odsúdená za obzvlášť závažnú drogovú trestnú činnosť Okresným súdom
Zvolen dňa 17.12.2021 na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, pričom uvedenú
trestnú činnosť spáchala v skúšobnej dobe iného podmienečného odsúdenia.

Zároveň pri hodnotení osoby obžalovaného 2/ vo vzťahu k hodnovernosti výpovede obžalovaného 1/

o páchaní násilnej trestnej činnosti voči poškodenej je potrebné poukázať aj na závery znaleckého
posudku č. 10/2019 vypracovaného MP.. S. X. M.. V., z ktorých vyplýva, že osobnosť obžalovaného
2/ má labilnú afektívnu zložku, je emočne nestabilný typ, reagujúci impulzívne, často bez zváženia
ďalších následkov takéhoto reagovania pre svoje okolie, resp. aj pre seba samého. Má zvýšenú
pravdepodobnosť reagovať verbálnou agresiou v záťažových situáciách a nedá sa vylúčiť ani fyzická

agresia voči inej osobe. Zároveň z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný 2/ sa aj v minulosti
dopúšťal opakovane trestných činov, pričom sa jednalo aj o trestné činy násilného charakteru. U
obžalovaného 1/ však znalci jednoznačne skonštatovali, že direktívne, sebapresadzujúce sa tendencie
u neho podliehajú dostatočnej rozumovej kontrole, preto miera agresie u obžalovaného 1/ a tým aj
možnosť otvoreného agresívneho správania sa je skôr nižšia.

Podľa § 47 ods. 1 Tr. zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin úkladnej vraždy
podľa § 144, vraždy podľa § 145, ublíženia na zdraví podľa § 155, nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
2, 3 alebo 4, obchodovania s ľuďmi podľa § 179, zverenia dieťaťa do moci iného podľa § 180 ods. 2

alebo 3 alebo podľa § 181, brania rukojemníka podľa § 185, zavlečenia do cudziny podľa § 187, lúpeže
podľa § 188, vydierania podľa § 189 ods. 2, 3 alebo 4, hrubého nátlaku podľa § 190 alebo § 191 ods.
2, 3 alebo 4, znásilnenia podľa § 199, sexuálneho násilia podľa § 200, sexuálneho zneužívania podľa
§ 201 ods. 2, 3 alebo 4, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, všeobecného ohrozenia
podľa § 284, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa § 291, zavlečenia

vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293, založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 296, založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa §
297, teroru podľa § 313 alebo § 314, násilného prekročenia štátnej hranice podľa § 354 ods. 2, 3 alebo
4, prevádzačstva podľa § 355 ods. 3, 4 alebo 5, výroby detskej pornografie podľa § 368, genocídiapodľa § 418, teroristického útoku podľa § 419, niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b,
financovania terorizmu podľa § 419c, cestovania na účel terorizmu podľa § 419d alebo neľudskosti podľa
§ 425, ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným

trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené
v odseku 1 písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia
okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody
pod dvadsať rokov.

Obžalovaný 2/, má 1 záznam v registri priestupkov Ministerstva vnútra SR a to pre priestupok v doprave,
za jazdu bez vodičského oprávnenia. Má 5 záznamov v odpise registra trestov okrem iných pre trestný
čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 kedy bol odsúdený právoplatným
rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. 3T 75/03 zo dňa 10.09.2004, za čo mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený
do I. NVS, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.

zn. 1Pp 81/05 dňa 29.07.2005 so skúšobnou dobou v trvaní 4 rokov a pre zločin lúpeže podľa § 188
ods. 1 Tr. zákona a iné odsúdený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 160/11
zo dňa 30.03.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To 54/12 zo dňa
04.07.2012, za čo mu bol uložený nepodmienečný súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8
rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom

stráženia, kde z uvedeného výkon bol podmienečne prepustený Okresným súdom Košice I. sp. zn. 4
Pp 50/16 dňa 25.07.2016 so skúšobnou dobou v trvaní 3 rokov.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení
§ 34 Tr. zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest
musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Taktiež prihliadal na zásadu podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona,
podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a blízke osoby.

Súd pri ukladaní trestu u obžalovaného vzhliadol dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) a písm.
m) Tr. zákona a to, že spáchal viac trestných činov (z dôvodu, že mu bol za trestnú činnosť ukladaný
súhrnný trest) a to, že už bol za trestné činy v minulosti odsúdený.

V prípade obžalovaného 2/ prichádzalo do úvahy ukladanie trestu odňatia slobody na doživotie, pretože

sa daného skutku dopustil, hoci bol v minulosti už za trestný čin (uvedený v ustanovení § 47 Tr. zákona)
dvakrát potrestaný, súd však obžalovanému ukladal súhrnný trest vo výmere 20 rokov, keď prihliadol
na to, že obžalovaný 2/ sa síce dopustil trestného činu ublíženia na zdraví, avšak prioritne do domu
poškodenej išiel s úmyslom páchať majetkovú trestnú činnosť, nie inému ublížiť na zdraví. Navyše čo sa
týka možnosti nápravy u obžalovaného 2/ súd vychádzal aj zo záverov znaleckého posudku znalkyne

B.. W. S. X. M.. K. V., ktoré pri prognóze ďalšieho vývoja u obžalovaného 2/ uviedli, že u obvineného
je do budúcnosti vhodná forma určitého sociálneho výcviku, aby si osvojil menej impulzívne reagovanie
voči ľuďom a lepšie korekčné mechanizmy v sociabilite. Vzhľadom na vek a doterajšiu anamnézu by
bol potrebný dlhodobý výcvik sociálnych zručností. Obžalovanému 2/ bol zároveň tento trest ukladaný
ako trest súhrnný, to znamená, že súd zároveň trest zrušil výrok o treste ukladaný obžalovanému 2/ v

konaní sp. zn. 3T/38/2018 zo dňa 11.04.2018, právoplatný dňa 26.04.2018, ktorým bol obžalovanému
2/ uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok v ústave na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného 2/ zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, nakoľko bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Zároveň súd uložil obžalovanému 2/ podľa § 76 ods. 2, § 78 ods. 1 Tr. zákona aj ochranný dohľad v trvaní

3 (tri) roky, nakoľko obžalovaný už bol v minulosti dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný
trestný čin a znovu je mu ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom s prihliadnutím na jeho
osobu sú pochybnosti, či po výkone trestu povedie riadny život. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona
súd uložil obžalovanému 2/ aj trest prepadnutia veci - 1 ks slnečné okuliare.Nakoľko súd obžalovaného 2/ uznal za vinného uložil mu aj povinnosť nahradiť poškodenej B. A.
škodu vo výške 50,-Eur, ktorá vznikla poškodením okna rodinného domu. Uvedenú povinnosť ukladal

obžalovanému 2/ spoločne a nerozdielne s obžalovaným 1/ B. C.. Zároveň obžalovanému 2/ uložil
povinnosť nahradiť poškodenej B. A. aj bolestné vo výške 4.652,-Eur, tak ako to bolo ustálené v záveroch
znaleckého posudku znalca MUDr. Jaroslava Gregu a poškodenej spoločnosti Q. H. M. škodu titulom
poskytnutej zdravotnej starostlivosti B. A. vo výške 3.553,63 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní

od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a), a to v neprospech i v

prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308 ods. 2),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj
prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),

- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.