Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. máj 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15P/160/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720203540
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8720203540.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudca JUDr. Dagmar Soliarová, v právnej veci mal. dieťaťa: H. F., X.. XX.XX.XXXX,

bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa
rodičov: matka H. M., X.. XX.XX.XXXX, L. P., F. XXX, právne zastúpená: JUDr. Tibor Bašista, advokát,
Štefánikova 8, 058 01 Poprad a otec K. F., X.. XX.XX.XXXX, L. R. Š., R. XXX, právne zastúpený: Hudzík
& Partners s.r.o., Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností
k mal. dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Mal. H. F. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky H. M., L. P., F. XXX.

II. Otec mal. dieťaťa K. F. sa zaväzuje prispievať na výživu mal. H. sumou 160,- eur mesačne počnúc
dňom 01.12.2020, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky.

III. Zaostalé výživné v sume 300,- eur za obdobie od 01.12.2020 do 30.04.2021 je otec povinný uhradiť
v 20-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

IV. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamieta.

V. Konanie o styku otca s mal. dieťaťom súd zastavuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Tunajšiemu súdu bol doručený návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. H.
F.. Matka vo svojom návrhu uviedla, že mal. dieťa pochádza z partnerského vzťahu, pričom v čase
narodenia dieťaťa žili v spoločnej domácnosti, avšak po narodení syna začali vo vzťahu vážnejšie
nezhody, v dôsledku ktorých sa otec dieťaťa odsťahoval. Matka uviedla, že od narodenia dieťaťa sa

sama stará o dieťa, k dohode ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností nedošlo a preto matka
podala predmetný návrh, v ktorom žiadala zveriť mal. H. do svojej osobnej starostlivosti, určiť výživné
vo výške 200,- eur mesačne a rozhodnúť o styku otca s dieťaťom.

2.Napojednávanímatkatrvalanapodanomnávrhustým,žeostykuniejepotrebnérozhodnúť,natomto
sa vedia dohodnúť. Matka uviedla, že je toho času na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok
vo výške 276,- eur a rodinné prídavky. Iný príjem nemá. Spolu s dieťaťom býva u svojich rodičov, ktorým

prispieva na domácnosť sumou 100,- eur mesačne. Výdavky na dieťa predstavujú plienky v sume 50,-
eur mesačne, mlieko 40,- eur mesačne, strava pre dieťa - detské krupice, výživy, drogéria okolo 50,- eur
mesačne, ošatenie, hračky podľa potreby okolo 130,- eur mesačne, detské sporenie 20,- eur mesačne.
Dieťa je zdravé, zvýšené výdaje na dieťa nie sú. Iné vyživovacie povinnosti matka nemá.3. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že súhlasí s tým, aby dieťa bolo zverené do starostlivosti matky
a taktiež súhlasil s tým, že o styku nie je potrebné rozhodnúť, na tomto sa vedia spolu s matkou

dohodnúť. Nesúhlasí však s výškou výživného, pracuje ako taxikár s príjmom 360,- eur mesačne, iný
príjem nemá. V priebehu mesiaca november 2020 pracoval aj ako vodič pre spoločnosť P. F., jednalo
sa však o nočné zmeny čo bolo veľmi náročné, dovoz sa týkal územia celého Slovenska, preto túto
prácu ukončil v skúšobnej dobe. Momentálne inú prácu ako taxikár nevykonáva. Bol sa informovať vo
firmách aj ohľadom možnosti výkonu ďalších prác, resp. práce s vyšším zárobkom, avšak takúto si

zatiaľ nenašiel. Žije u svojich rodičov, ktorým prispieva na domácnosť v sume 100,- eur mesačne. Iné
vyživovacie povinnosti taktiež nemá. Po narodení dieťaťa si plnil vyživovaciu povinnosť vo výške 200,-
eur mesačne po dobu štyroch mesiacov, keďže v tom čase mal aj vyšší príjem, avšak následne pri
znížení príjmu začal hradiť výživné vo výške 100,- eur mesačne a takéto výživné hradí doposiaľ. Taktiež
uviedol, že pokiaľ sa týka práce v rámci nočných prác u zamestnávateľa P. F., bolo to vyčerpávajúce,
pretože v nočných hodinách o 23.00 hod. sa nakladala hydina, následne mal cestu do Bratislavy a späť,

zopár hodín na regeneráciu a spánok a v noci sa opäť nastupovalo do práce. Toto bolo nad rámec jeho
síl a takúto prácu už nevedel zvládnuť.

4. Právny zástupca otca uviedol, že spornou ostáva jedine výška výživného a nie je v možnostiach
a schopnostiach otca, aby prispieval na dieťa výživným v sume 200,- eur mesačne. Poukázal aj na

ustálenú prax týkajúcu sa percentuálneho rozmeru určenia výšky výživného aj vzhľadom k veku dieťaťa.
Výdavky uvádzané matkou nie sú vzhľadom k veku dieťaťa adekvátne.

5. Matka k tomuto uviedla, že sa jedná skutočne o pravidelné mesačné výdavky, ktoré na dieťa má
a ktoré dieťa aj spotrebuje. Poukázala tiež na to, že otec okrem výživného iným spôsobom na dieťa

neprispieva a okrem sviatkov - narodenín a menín dieťaťu nič nekúpil. Ďalej uviedla, že otec dieťaťa
pracuje v nočných zmenách v taxíku a podľa jej názoru je uňho vyšší príjem ako deklaruje.

6. Kolízny opatrovník navrhol zveriť mal. dieťa do starostlivosti matky a čo sa týka výšky výživného,
navrhol určiť výživné v minimálnej sume 160,- eur mesačne, pretože je potrebné prihliadnuť aj na

potencialitu príjmu na strane príjmu a na jeho možnosti. Nepreukázalo sa, že by otcovi dieťaťa
znemožňoval napríklad zdravotný stav výkon akejkoľvek inej práce.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s pripojenými
listinnými dôkazmi ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

8.Mal.dieťapochádzazpartnerskéhovzťahurodičov,ktorínežijúvspoločnejdomácnosti.Matkadieťaťa
býva u svojich rodičov, toho času je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 270,-
eur a prídavky na dieťa. Iný príjem nemá. Rodičom prispieva na domácnosť v sume 100,- eur mesačne.
Výdavky na dieťa predstavujú zakúpenie plienok, umelého mlieka, drogérie, ošatenia, hračiek a matka

mu hradí detské sporenie vo výške 20,- eur mesačne. Mal. dieťa je zdravé.

9. Otec dieťaťa v súčasnosti pracuje ako taxikár a uvádza príjem 360,- eur mesačne. Momentálne iný
príjem nemá. Žije u svojich rodičov, ktorým prispieva na domácnosť sumou 100,- eur. Obaja rodičia majú
len túto vyživovaciu povinnosť. Otec uviedol, že od februára 2020 do augusta 2020 prispieval sumou

200,- eur mesačne a od septembra 2020 prispieva sumou 100,- eur mesačne na dieťa.

10.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného a na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením
vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať a
to s prihliadnutím na predpoklady na strane rodičov. Rozsah a charakter potrieb maloletého dieťaťa
bol matkou tvrdený a aj preukázaný. Výdaje na maloleté dieťa zodpovedajú jeho veku a potrebám v

súčasnosti. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie
nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi základné patrí bývanie, stravovanie,
ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby, náklady spojené s plnením
školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky na záujmovú činnosť.

17. Ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej
povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v
spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov
podieľať sa na výživnom v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Každý rodič má povinnosť v
prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné

prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné
životné potreby rodiča alebo potreby iné.

18. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov.
Predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Plnenie

vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia je poskytovanie vecných plnení napríklad bývania. Treťou formou plnenia je platenie výživného
ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti povinného

rodiča, schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.

19. V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd okrem iných kritérií na strane povinného

skúma aj jeho majetkové pomery. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť
výživné súd neprihliada len na skutočné faktické príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia
rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, tzn. príjmov, ktoré povinný mohol mať vzhľadom
na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, dopyt na
trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané

majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k
strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd
prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne
bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné aké má konanie
povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených)

vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej
výhodné kde dosahuje nižší príjem, má úmyselné protiprávne konanie povinného majúce znaky trestnej
činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody pri výkone, ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal
objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia
§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medzi iným k tomu,

že povinný by sa svojím úmyselným násilným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a
právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody zbavil alebo mohol zbaviť svojej
vyživovacej povinnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018).

20. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že matka sa o dieťa riadne stará, v jej starostlivosti

neboli zistené žiadne nedostatky, preto súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky. S týmto
súhlasil aj otec dieťaťa. Pokiaľ sa týka styku otca s mal. dieťaťom, na tomto sa rodičia vedeli dohodnúť
aj mimosúdne, matka netrvala v časti návrhu o určení styku, v tomto zobrala návrh späť a preto súd v
tejto časti konanie zastavil. Pri určení výšky výživného súd zobral do úvahy pomery na strane oboch
rodičov ako aj na strane dieťaťa. Matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, vykonáva celodennú
starostlivosť o dieťa. Dieťa zatiaľ nenavštevuje jasličky, je v útlom veku a matka nemá inú možnosť

výkonu práce a súd v tomto teda prihliada aj na osobnú starostlivosť, ktorou si matka čiastočne plní svoju
vyživovaciu povinnosť ku dieťaťu. Otec dieťaťa pracuje ako taxikár momentálne s príjmom 360,- eur
mesačne. Ako sám uvádza tieto príjmy oproti minulému roku v dôsledku pandémie poklesli. V mesiaci
november 2020 pracoval ako vodič pre P. F. kde jeho príjem činil 840,- eur. V dôsledku náročnosti a
výkonu nočných zmien túto prácu ukončil v rámci skúšobnej doby. Je však nesporné, že otcovi nebráni

zdravotný stav ani iná prekážka výkonu práce kde by dosahoval príjem vyšší, z ktorého by si mohol
riadne plniť vyživovaciu povinnosť. Taktiež je tu predpoklad opätovného zvýšenia príjmu vzhľadom
k uvoľňovaniu pandemických opatrení a taktiež možnosti výkonu iných prác vzhľadom na pracovné
ponuky.Vsúčasnostinemožnototižvychádzaťpriurčenívýškyvýživnéholenzpríjmu,ktorývsúčasnosti
dosahuje kedy aj k poklesu tohto príjmu došlo už z vyššie spomenutých dôvodov pandémie, pričom

sa jedná o nie trvalý stav, ale prechodný, ktorý po určitej fáze pominie. Navyše výdavky spomenuté zo
strany matky na dieťa sú bežného charakteru, najmä čo sa týka zakúpenia plienok, výživy, drogérie a
ošatenia na dieťa. Súd preto určil výživné vo výške 160,- eur mesačne, ktoré zodpovedá možnostiam
a schopnostiam na strane otca, tak aj v súčasnosti potrebám dieťaťa. Toto výživné súd určil počnúc
dňom 01.12.2020, t. j. od podania predmetného návrhu, nakoľko si otec po narodení dieťaťa riadne plnil

vyživovaciu povinnosť. Spočiatku v sume 200,- eur mesačne, neskôr v sume 100,- eur mesačne a do
podania návrhu na výživnom nemal žiadny dlh.

21. Zaostalé výživné od 01.12.2020 do 30.04.2021 predstavuje sumu 300,- eur (5 mesiacov x 60,- eur,
nakoľko sumu 100,- eur hradí otec pravidelne) a súd túto sumu povolil otcovi hradiť v 20-eurových

mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

22. V súčasnosti nie je v možnostiach a schopnostiach otca hradiť výživné v sume 200,- eur mesačne,
preto súd v tejto časti návrh matky zamietol.

23. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia v 3
vyhotoveniach, a to prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.