Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15Csp/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319200397
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2319200397.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobkyne:
K.. X. U., W.. X.XX.XXXX, bytom V. W. U. Č.. XX, v konaní zastúpená splnomocneným zástupcom:
Občianske združenie Centrum správnej pomoci Galanta, IČO: 51 412 802, so sídlom Galanta, Staničná
1702/10, proti žalovanému: 1./ OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, so sídlom Bratislava,
Štúrova č. 5, 2./ Dražobná spoločnosť, a.s., IČO: 35 849 703, so sídlom Bratislava, Zelinárska č. 6, v

konaní právne zastúpený advokátskou kanceláriou: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., IČO: 36 795
038, so sídlom Bratislava, Dunajská č. 15, 3./ R. J., W.. XX.X.XXXX, bytom Š., H. XXX/XX, 4./ JUDr.
Marta Pavlovičová, notárka so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie č. 4, 5./ JUDr. David Pavlovič,
notársky koncipient notárky JUDr. Marty Pavlovičovej, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie č. 4,
v konaní žalovaný v 4. a v 5.rade právne zastúpení advokátskou kanceláriou: InLaw, s.r.o., IČO: 36
716 979, so sídlom Bratislava, Záhradnícka č. 36, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovaným v 1/, 2/ 3/, 4/ a 5/ rade priznáva náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.1.2019 domáhala, aby súd prvým výrokom
určil, že dobrovoľná dražba nehnuteľností, konaná žalovaným v 2.rade dňa 26.11.2018, zapísaných na
N. Č.. XXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území V. W. U., U. na Okresnom úrade Šaľa, katastrálny

odbor, katastrálne územie V. W. U., I. V. W. U. E.:
- stavba: rodinný dom, súpisné číslo XX, na parcele č. XXX/X,
- pozemok T.. Č.. XXX/X, J. L.. Č. XX, T.. Č.. XXX/X - J. L..Č.. XX,
- pozemky parcely registra „C“: T.. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX Y.X,
- pozemky parcely registra „C“: T.. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o U. XX Y.X,
- pozemky parcely registra „C“: parc. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o U. X Y.X,
- pozemky parc. Č.. XXX - záhrady o výmere XXX Y.X, R. neplatná. Právny vzťah k stavbe evidovanej

na pozemku XXX/X R. X. W. N. Č.. XXX.

2. Druhým výrokom žalobkyňa žiadala, aby súd určil že výlučným vlastníkom vyššie uvedených
a špecifikovaných nehnuteľností je žalobkyňa. Žalobkyňa uviedla, že žalobu podáva s poukazom
na nemožnosť nadobudnutia veci od nevlastníka na dobrovoľnej dražbe, s poukazom na to, že
dobrovoľnádražbavskutočnostiniejeoriginárnymspôsobomnadobudnutiavlastníckehopráva,pretože

v dobrovoľnej dražbe nemožno nadobudnúť vec od nevlastníka. Navrhovateľ dobrovoľnej dražby sa
nikdy nestal vlastníkom dražených nehnuteľností. Veriteľ ani navrhovateľ dobrovoľnej dražby nezaslal
vlastníkovi predmetných nehnuteľností oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Začatie výkonuzáložného práva formou dobrovoľnej dražby nebolo medzi stranami sporu dohodnuté. Dražba prebehla
dňa XX.XX.XXXX bez súhlasu vlastníka, na základe návrhu žalovaného v 1.rade a vykonal ju žalovaný v
2.rade.JejpriebehbolosvedčenýnotárskouzápisnicouW.XXXX/XXXX, W.XXXXX/XXXX,

W. XXXXX/XXXX, vyhotovenou notárskym úradom žalovaného v 4.rade, kde je zamestnaný žalovaný v
5.rade (notárska zápisnica podľa tvrdení žalobkyne jej nebola predložená). Vydražiteľom bol žalovaný v
3.rade. Žalobkyňa v podanej žalobe namietala, že žalovaný v 4.rade neopísal presný opis deja dražby.
Dobrovoľná dražba sa začala oneskorene, žalobkyňa na nej prítomná nebola, nakoľko bola v práci a
nedostala voľno. Dražby sa zúčastnila jej matka (X. U.), ktorá sa o konaní a termíne dražby dozvedela

od známych a z internetu. Matka žalobkyne na dražbe požiadala žalovaného v 5.rade o zapísanie
prednesených námietok do notárskej zápisnice (tento odmietol námietky do zápisnice uviesť, urobil tam
len zápis o nesúhlase s dobrovoľnou dražbou), pričom vyjadrila svoj nesúhlas s dobrovoľnou dražbou
ústnym a písomným vyhlásením. V rámci podaných námietok uviedla, že predmet dražby nemožno
dražiť z dôvodov, že
- navrhovateľ dražby nie je vlastníkom dražených nehnuteľností a nebol oprávnený navrhnúť príklep a

vlastník nesúhlasí s dražením predmetných nehnuteľností;
- znalecký posudok je nepravdivý a bol vyhotovený v rozpore so zákonom;
- všeobecná hodnota nie je zistená podľa zákona;
- záložná zmluva trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť;
- zmluva o dražbe trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť;

- pohľadávka nie je splatná a je sporná čo do výšky a dôvodu;
- pohľadávka bez jej príslušenstva neprevyšuje 2 000,- Eur;
- oznámenie o dražbe nebolo zverejnené v zákonnej lehote a zákonným spôsobom.

3. K vypracovanému znaleckému posudku č. XX/XXXX A. H. XX.X.XXXX, ktorý bol vypracovaný

znalcom K.. Y. K., a ktorý žalobkyni nebol riadne doručený, žalobkyňa uviedla, že nebol urobený v
prítomnosti vlastníka nehnuteľností a na základe obhliadky nehnuteľností. Stanovenie všeobecnej ceny
nehnuteľností bolo vykonané v neprospech žalobkyne a spôsobilo zámerné zníženú ceny nehnuteľností.
Ide o nepravdivý znalecký posudok úmyselný, pretože znalec musí poznať ceny v danej lokalite, ak
vyhotoví znalecký posudok metódou ako vyhotovil. Žalobkyňa má zato, že vykonanou dražbou boli

dotknuté a porušené jej ústavné práva, vykonaná dražba trpí formálnymi, procesnými a obsahovými
vadami a bola vykonaná v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách, s Ústavou SR, s únijným
právom, ako aj v rozpore s Občianskym zákonníkom. Neplatnosť dražby žalobkyňa odvodzovala aj od
spornosti hypotekárnej A. Č.. XX/XXXX/XXHU (rôzne rodné čísla) a spornosti návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností. Záložný veriteľ nepoučil ani neupovedomil žalobkyňu o následkoch

záložnejzmluvyanineobjasnilto,ženezaplatenímktorejkoľveksplátkymôžezáložcaprísťostrechunad
hlavou. Veriteľ hrubo porušil zákon č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa žalobkyne dražobník
mal od vykonania dražby upustiť, a to podľa § 19 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.

4. Podaná žaloba bola zaslaná na vyjadrenie sa žalovaným, pričom jednotlivý žalovaní k nej uviedli a

podali nižšie uvedené písomné vyjadrenia.

5. Žalovaný v 1.rade vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že so žalobkyňou mal uzavretú zmluvu o I. Q.
Ú. Č.. XXX/XXXX/XX L. A. H.E. X.X.XXXX (zmluva o úvere), na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý
hypotekárny úver vo výške XX XXX,- X., a to za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti od T. M., rodinný

dom s pozemkami na N. Č.. XXX, katastrálne územie V. W. U.. T. M. zároveň uvedenú
nehnuteľnosť založil v prospech žalovaného v 1.rade podľa záložnej zmluvy A. V. G.
Č.. XXX/XXXX/XXSU A. H. X.X.XXXX. Nakoľko žalobkyňa neplnila dohodnuté podmienky - nesplácala
splátky zo zmluvy o úvere, žalovaný v 1.rade vyhlásil úver za predčasne splatný a dňa 28.6.2018
podal na tunajší súd žalobu o zaplatenie XX XXX,XX Eur s príslušenstvom. Na základe podanej žaloby

tunajší súd vydal platobný rozkaz, ktorým podanej žalobe vyhovel v plnom rozsahu, a ktorý riadne
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Pohľadávka žalovaného v 1.rade voči žalobkyni je teda toho
času vymáhaná v exekučnom konaní. Žalovaný v 1.rade nedisponuje žiadnym stanoviskom žalobkyne
k vymáhanej pohľadávke z priebehu konania, v ktorom bolo rozhodnuté platobným rozkazom, ktoré by
ju spochybňovalo. Nakoľko ide o spotrebiteľa, súd ex offo skúmal pred vydaním rozhodnutia, či neboli

porušené práva žalobkyne. Taktiež aj exekučný súd opätovne skúmal (z predloženej úverovej zmluvy a
VOP), či nedošlo k porušeniu práv spotrebiteľa. To, že po tejto dvojakej súdnej kontrole sa pohľadávka
žalovaného v 1 .rade dostala do exekučného konania, vypovedá to o tom, že zmluvné dokumenty
neobsahujú protispotrebiteľské ustanovenia. Nehnuteľnosť, ktorá zabezpečovala pohľadávku zo zmluvyo úvere, bola v decembri 2018 vydražená a dňa XX.XX.XXXX bol výťažok dražby pripísaný na úverový
účet vymáhanej pohľadávky. Námietky žalobkyne vo veci neplatných ustanovení úverovej zmluvy, ako
i celej úverovej dokumentácie, nie sú dôvodné. Žalobkyňa uvádza, že sa na dobrovoľnej dražbe so

žalovaným v 1.rade nedohodla, a že k nej nedala súhlas. Žalobkyňa si však zobrala u žalovaného v
1.rade úver na nadobudnutie nehnuteľnosti, ktorá nehnuteľnosť návratnosť tohto úveru žalovanému v l.
rade zabezpečovala a žalovaný v 1. rade uzavrel s vtedajším majiteľom nehnuteľnosti, pánom M.Ó., na
tentoúčelzáložnúzmluvu.Vzmysleplatnéhopráva,ponadobudnutívlastníctvazaloženejnehnuteľnosti
žalobkyňou, toto záložné právo prešlo s nehnuteľnosťou na žalobkyňu. V samotnej zmluve o úvere (čl.

VII bod 2 písm. i) je dohodnuté, že v prípade porušenia zmluvných povinností klientom/žalobcom je
veriteľ/žalovaný v l. rade oprávnený uplatniť práva vyplývajúce zo zabezpečenia úveru (napr. predaj
zálohu). Záložná zmluva zasa upravuje dohodu s vlastníkom zálohu o výkone záložného práva v čl.
V., kde ako prvá možnosť sa uvádza predaj zálohu na dražbe. Zo znenia § 7 zákona č. 527/2002 Z.z.
(zákona o dobrovoľných dražbách „ďalej len ZoDD“) vyplýva, že navrhovateľ dražby nemusí byť len
vlastník nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade z pozície záložného veriteľa mal plný mandát na podnet k

dobrovoľnej dražbe pre vymáhanie pohľadávky zo zmluvy o úvere. Na samotný výkon záložného práva
sa nevyžaduje súhlas vlastníka založenej nehnuteľnosti - vlastník je povinný len výkon záložného práva
strpieť.

6. Žalovaný v 2.rade vo svojom vyjadrení uviedol, že je nesporné, že ako dražobník zrealizoval dňa

26.11.2018 dražbu, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou vyhotovenou žalovaným v
5.rade, povereným žalovaným v 4.rade. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti zapísané na N. Č.. XXX,
presne špecifikované v podanej žalobe, ktorých vlastníčkou bola v čase dražby žalobkyňa. Úvodom
svojho vyjadrenia žalovaný v 2.rade poukázal na skutočnosť, že konanie o neplatnosť dobrovoľnej
dražby je konaním osobitnej povahy, pričom samotný ZoDD stanovuje lehotu na podanie takejto

žaloby, ako aj podmienky, ktoré musia byť súdom nevyhnutne zistené na to, aby bolo možné žalobe
vyhovieť. Predpokladom úspechu žalobkyne v rámci konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
je preukázanie kumulatívneho splnenia nasledovných podmienok:
1. porušenie ustanovení zákona ZoDD,
2. poškodenie práv žalobkyne,

3. príčinná súvislosť medzi porušením ustanovení ZoDD a poškodením práv žalobkyne.
V prípade, ak ich splnenie žalobkyňa v konaní nepreukáže, súd žalobe vyhovieť nemôže. Žalovaný v
2.rade poukázal na to, že žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala existenciu naliehavého právneho
záujmu na určení požadovanom petitom č. 2 žalobného návrhu. Tento petit považuje za nadbytočný,
keďže ním žalobkyňa sleduje rovnaký výsledok ako petitom č. 1. Žalobkyňa sa petitom

č. 1 žaloby domáha určenia neplatnosti dražby, pričom za predpokladu, že by súd určil dražbu za
neplatnú, zanikli by účinky príklepu ku dňu konania dražby, t.j. ku dňu 26.11.2018, čím by sa obnovilo
vlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnosti. V zmysle uvedeného je
teda požadované určenie v zmysle petitu č. 2 žaloby nadbytočné, pretože ak by sa v rozhodnutí súdu
určila neplatnosť dražby a toto rozhodnutie by nadobudlo právoplatnosť, vlastníctvo k nehnuteľnosti,

ktorá bola predmetom dražby by nadobudla znovu žalobkyňa. Žalovaný v 2.rade vo vyjadrení vzniesol
námietku absencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 4.rade (notár) a žalovaného v 5.rade
(notársky koncipient). ZoDD určuje okruh účastníkov konania o určenie neplatnosti dražby v § 21 ods. 4,
podľa ktorého účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby,
dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Dotknutou osobou

podľa ods. 2 je osoba, ktorá tvrdí, že bola pri realizácii dražby dotknutá na svojich právach. Už zo
samotnej povahy postavenia notára a notárskeho koncipienta vyplýva, že ich nemožno stotožniť ani
s jednou osobou, ktorú zákon určuje ako účastníka konania o určenie neplatnosti dražby. K námietke
žalobkyne, že prostredníctvom dražby došlo bez jej súhlasu ako vlastníčky k scudzeniu nehnuteľností,
ktoré boli pôvodne v jej výlučnom vlastníctve, žalovaný v 2.rade poukázal na ustanovenie §

151m ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ
v mene záložcu. Podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci
s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na
vydraženieveci,pričomObčianskyzákonníkvychádzaztoho,žesamotnéuzatvoreniezmluvyozriadení
záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom

dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná
dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého
svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (ZoDD). Z uvedeného teda logicky vyplýva, že
v posudzovanom prípade napadnutej dražby, navrhovateľom dražby bol žalovaný v 1.rade ako záložnýveriteľ, ktorý v zmysle zákonného splnomocnenia zakotveného v § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka,
konal v mene žalobkyne ako záložkyne a pôvodnej vlastníčky nehnuteľností, ktorej vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam nespochybňuje ani samotná žalobkyňa. K namietaniu rozporu inštitútu dobrovoľnej

dražby s Ústavou SR, s únijným právom, žalovaný v 2.rade uviedol, že zákonná úprava výkonu
záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je situovaná v ZoDD a v Občianskom zákonníku.
Výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby predstavuje zákonnú možnosť danú na
základe § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého „ak pohľadávka zabezpečená záložným
právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu

záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu
na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných
zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Do pozornosti súdu dal okrem
viacerých rozhodnutí Súdneho dvora EÚ aj piatu hlavu prvej časti Občianskeho zákonníka obsahujúcu
úpravu spotrebiteľských zmlúv, kde sa dokonca explicitne uvádza: „Ak záložné právo zabezpečuje
záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť

len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných
zákonov.“ (viď § 53 ods. 10 OZ). Z toho vyplýva, že práve časť Občianskeho zákonníka venujúca sa
právam spotrebiteľov a ochrane týchto práv výslovne preferuje predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe. Ani
ustanovenia Občianskeho zákonníka či ustanovenia ZoDD nemajú na základe žiadneho rozhodnutia
ÚS SR zrušenú účinnosť ani platnosť, a teda boli a sú plne aplikovateľné a v súlade s Ústavou SR.

Ústavný súd SR sa pritom v minulosti viackrát zaoberal posudzovaní súladu ZoDD s Ústavou SR a nikdy
nedospelkzáveruojehoprotiústavnosti.Anitvrdeniežalobkyneotom,žežalovanýv1.rade,akozáložný
veriteľ, jej nezaslal oznámenie o začatí výkonu záložného práva, sa nezakladá na pravde. Žalovaný v
1.rade zaslal žalobkyni oznámenie o začatí výkonu záložného práva listom Č.. X/XXXX/XXXX zo dňa
XX.X.XXXX „. XXXX/XXXX - Oznámenie o začatí výkonu záložného práva“, ktorý žalobkyňa prevzala

dňa X.X.XXXX (dôkaz doručenka). Žalobkyňa ďalej namietala neplatnosť zmluvy o hypotekárnom úvere
azároveňnamietalaspornosťpohľadávky,prektorúsavykonávalozáložnéprávo.Akžalobkyňanamieta
pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, a tým de facto namieta pravdivosť vyhlásenia žalovaného v
1.rade, tak by mala zároveň predložiť súdu dôkazy svedčiace o opodstatnenosti jej námietky. V opačnom
prípade žalobkyňa neunesie dôkazné bremeno. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD, neplatnosť dobrovoľnej dražby

možno vyhlásiť iba v prípade takého porušenia ZoDD, ktoré malo súčasne vplyv na vydraženie predmetu
dražby a zapríčinilo tak ujmu na právach žalobkyne. Navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť
vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Záložný veriteľ zodpovedá
za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. V prípade, ak
sa žalobkyňa domnieva, že jej v súvislosti s vyhlásením podľa § 7 ods. 2 ZoDD a následným rozvrhom

výťažku z dražby vznikla ujma - škoda, mala by si ju uplatniť voči záložnému veriteľovi - žalovanému v
1.rade v konaní o náhradu škody podľa § 33 ods. 2 ZoDD (žaloba o plnenie), nie v konaní o
neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 ZoDD (určovacia žaloba). Žalobkyňa namietala, že začiatok dražby
bol oneskorený (o 12.22 hod.), licitátor však začal dražbu vyvolaním o 12:20 hod., teda stanovený čas
otvoreniadražbyboldodržaný.Čosatýkaúdajnéhonepripojenianámietokprotidražbe knotárskej

zápisnici, poukázal na ustanovenie § 24 ods. 3 ZoDD, podľa ktorého súčasťou zápisnice sú aj vznesené
námietky zaslané dražobníkovi a návrhy a námietky účastníkov dražby alebo ich zástupcov vznesené
na dražbe, najmä ak tieto mohli mať vplyv na platnosť dražby. Námietky žalobkyne proti dražbe uvedené
v liste zo dňa 13.11.2018 a doručené žalovanému v 2.rade dňa 15.11.2018 sú pripojené k notárskej
zápisnici a tvoria jej súčasť. Pokiaľ ide o námietky vznesené priamo na dražbe, súčasťou zápisnice

sú v zmysle zákona len námietky účastníkov dražby alebo ich zástupcov (matka žalobkyne, ako jej
splnomocnená zástupkyňa, účastníčkou dražby nebola). Okrem uvedených námietok bol žalovanému v
2.rade dňa XX.X.XXXX H. N. A. H. XX.X.XXXX - Nesúhlas s dobrovoľnou dražbou, s ktorým listom sa
žalovaný v 2.rade vysporiadal písomne, a to listom zo dňa 8.8.2018, ktorý bol žalobkyni doručený dňa
13.8.2018. Spolu s vyjadrením žalovaný v 2.rade predložil doručenku k Oznámeniu o opakovanej dražbe

zn. XXX/XXXX, z ktorej vyplýva, že žalovaný v 2.rade oznámenie o dražbe zaslal a žalobkyňa si ho
dňa 25.10.2018 osobne prevzala. Tvrdenie žalobkyne o nedoručení oznámenia o opakovanej dražbe sa
teda nezakladá na pravde. Počas celého procesu dražby, žalobkyňa a matka žalobkyne boli v kontakte
so zamestnancami žalovaného v 2.rade, či už písomnom alebo telefonickom. Žalobkyňa sa dokonca
pokúšala vyplatiť svoj záväzok voči žalovanému v 1.rade, čo sa jej nakoniec z dôvodu

nedostatku finančných prostriedkov nepodarilo. V súvislosti s námietkami týkajúcimi sa neúmerného
podhodnoteniahodnotynehnuteľnostístanovenejznaleckýmposudkomč.XX/XXXXvypracovanýmdňa
27.4.2018 znalcom K.. Y. K. žalovaný v 2.rade uviedol, že v prípade, ak je pre určenie všeobecnej
ceny predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok znalcom zapísaným v zozname znalcov MS SR,splnil si dražobník všetky svoje povinnosti v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby. Nie je úlohou
ani právom dražobníka preverovať údaje alebo závery znaleckého posudku. Dražobník na rozdiel od
znalca nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou na to, aby sám vykonal odhad ceny

nehnuteľností alebo aby prehodnocoval správnosť odhadu znalca. Prípadné nesprávne závery súdneho
znalca však nepredstavujú porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, a preto nemôžu
mať za následok neplatnosť dražby. Uvedená skutočnosť nepredstavuje naplnenie dôvodu stanoveného
§ 21 ZoDD pre vyslovenie neplatnosti dražby. Reálna trhová hodnota predmetu dražby bola určená
cenou dosiahnutou vydražením, ktorá bola vo výške XX XXX,- X.. Z notárskej zápisnice vyplýva, že

dražby sa zúčastnili dvaja účastníci, pričom len jeden z nich urobil na dražbe podanie, ktoré už ani po
trojitejvýzvelicitátorazvýšenénebolo.Vsúvislostisnámietkou,žeznaleckýposudokbolvyhotovenýbez
prítomnosti vlastníčky nehnuteľností a bez obhliadky ohodnocovaných nehnuteľností, predložil žalovaný
v 2.rade Protokol o vykonaní ohodnotenia nehnuteľnosti zo dňa 30.1.2018, z ktorého vyplýva,
že znalec vykonal fyzickú obhliadku ohodnocovaných nehnuteľností za prítomnosti matky žalobkyne. Je
teda zrejmé, že zaistením vykonania ohodnotenia predmetu dražby znaleckým posudkom č. 12/2018

si žalovaný v 2.rade ako dražobník riadne splnil svoju zákonnú povinnosť ustanovenú v § 12 ods. 1
ZoDD. Znalecký posudok bol žalobkyni riadne dourčený o čom svedčí aj podací poštový hárok, z ktorého
vyplýva,žežalovanýv2.radezaslalžalobkyniznaleckýposudokdňa2.5.2018,pričomtátosihoprevzala
dňa 4.5.2018. Ako jeden z dôvodov neplatnosti dražby žalobkyňa uviedla aj údajnú neplatnosť právnych
úkonov žalovaného v 1.rade ako záložného veriteľa a navrhovateľa dražby. V žalobe

však bližšie neuvádza a nekonkretizuje, ktoré právne úkony žalovaného v 1.rade pri realizácii záložného
práva považuje za neplatné a neuvádza ani dôvod ich neplatnosti. Zároveň nepredložila žiadne dôkazy,
ktoré by túto údajnú neplatnosť preukazovali. Žalobkyňa si teda nesplnila povinnosť tvrdenia a zároveň
ani pri tomto svojom tvrdení neuniesla dôkazné bremeno. Rovnako tak žalobkyňa nepreukázala ani
pravdivosťtvrdeniaotom,žejejnebolapredloženánotárskazápisnicaovykonanejdražbe.Svedčíotom

doručenka k notárskej zápisnici, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa si ju prevzala dňa 3.12.2018. K tvrdeniu
žalobkyne, že žalovaný v 2.rade, ako dražobník, mal od dražby upustiť, pretože nastala niektorá
zo skutočnosti uvedená v § 19 ZoDD (konkrétne žalobkyňa uviedla, že neboli splnené podmienky
ustanovené § 13 a 17 ZoDD), žalovaný v 2.rade predložil Záznam z obhliadky
pre záujemcov zo dňa XX.XX.XXXX (1. zákonná obhliadka pre záujemcov) a

Záznam z obhliadky pre záujemcov zo dňa 13.11.2018 (2. zákonná obhliadka pre záujemcov), z ktorých
vyplýva, že prítomná matka žalobkyne odmietla sprístupniť nehnuteľnosť prítomným záujemcom o účasť
na dražbe. Konštatuje, že obhliadka predmetu dražby nebola umožnená zo strany žalobkyne, ktorá si
nesplnila povinnosť vyplývajúcu z § 12 ods. 2 ZoDD. Zároveň poukázal na ustanovenie
§ 21 ods. 6 ZoDD, podľa ktorého neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu, ak neumožnil

vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má k predmetu dražby iné ako vlastnícke právo, vykonať
riadnu obhliadku predmetu dražby. Žalobkyňa ďalej namieta, že v oznámení o dražbe nebol uvedený
termín obhliadky predmetu dražby. Toto tvrdenie žalobkyne sa opakovane nezakladá na pravde, nakoľko
v časti I. Oznámenia o opakovanej dražbe zn. XXX/XXXX sú termíny obhliadky predmetu dražby
uvedené. Rovnako je nepravdivé tvrdenie žalobkyne, že predmet dražby nebol označený podľa zákona.

Z predloženej fotodokumentácie je zrejmé označenie predmetu dražby v súlade so zákonom. Žalobkyňa
napokon uvádza, že oznámenie o dražbe nebolo zverejnené. Toto tvrdenie žalovaný v 2.rade taktiež
považuje za účelové a na jeho vyvrátenie predložil e-mailovú správu p. F. A. obecného úradu Kráľová
nad Váhom, v ktorom potvrdzuje, že Oznámenie o opakovanej dražbe A.. XXX/XXXX bolo obci doručené
dňa XX.XX.XXXX a v rovnaký deň bolo vyvesené a vyvesené bolo až do XX.XX.XXXX. So zreteľom na

všetky vyššie uvedené skutočnosti, predložené dôkazy a právnu argumentáciu žalovaný v 2.rade má
za to, že žalobný návrh je v celom rozsahu nedôvodný. Žalobkyňa nepreukázala porušenie žiadneho
ustanovenia ZoDD, nepreukázala vznik ujmy na svojich právach, ktorý jej mal v procese dražby vzniknúť
a ani kauzálny nexus medzi porušením zákona a ujmou. Máme za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno vymedzené ustanovením § 21 ods. 2 ZoDD. Všetky jej vznesené námietky sú účelové,

nepodložené, nedôvodné a nepreukázané.

7. Žalovaný v 3.rade uviedol, že dražba bola zákonná a je platná. Žalobkyňa ako aj jej matka a všetky
ostatné osoby sú povinné vydražené nehnuteľnosti uvoľniť a umožniť jemu ako vydražiteľovi aby ich
využíval. Udelením príklepu sa stal výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Nakoľko však

žalobkyňa vydraženú nehnuteľnosť neopustila, podal na tunajší súd žalobu o vypratanie vydražených
nehnuteľností, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. XXC/X/XXXX. Ohľadne dražby, až na jeden krát,
komunikoval vždy s matkou žalobkyne. Matka žalobkyne bola prítomná pri obhliadkach aj dražbách
nehnuteľnosti. Žalobkyňu nikdy nevidel. Žiadosť o uzatvorenie hypotekárnej zmluvy podala žalobkyňasama dobrovoľne a sama ju aj dobrovoľne podpísala, pričom mala možnosť si ju zobrať a nechať posúdiť
či je právne v poriadku, a ak bola tak nevýhodná ako teraz tvrdí, mohla ju odmietnuť pred podpisom.
Výkon záložného práva začal dňa XX.X.XXXX, čo bolo zapísané na LV. Verí, že navrhovateľ dražby

(žalovanýv1.rade)urobilvšetkomožné,abytožalobkynioznámilasvojzámerurčitepreukážepomocou
dôkazných listín. Je však bežná prax nepreberať zásielky a potom sa tváriť prekvapene, a tvrdiť že
k informovaniu nedošlo. Žalobkyňa zavádza keď tvrdí, že nebola informovaná o konaní dražby keďže
vedela časy a dátumy obhliadok. Druhej obhliadky dňa 13.8.2018 o 10:00 hod., sa zúčastnila matka
žalobkyne ako splnomocnená osoba spolu (pravdepodobne) s členmi Centra Správnej pomoci, pričom

vykonanie obhliadky neumožnili. Pri druhom kole dražby matka žalobkyne znova neumožnila obhliadku
a svojím správaním odradila ostatných potenciálnych záujemcov o kúpu, čím sama spôsobila zníženie
ceny nehnuteľnosti v druhom kole dražby konaného dňa 26.11.2018. Žalobkyňa namieta platnosť
hypotekárnej zmluvy, ako aj platnosť návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, kde
nemajú byť totožné rodné čísla. V prílohe žaloby sa ale nachádza zmluva o OTP HYPO ÚVERE č.XXX/
XXXX/XXSU (K. číslo ako uvádza žalobkyňa v žalobe), kde rodné čísla sú totožné. K znaleckému

posudku žalovaný v 3.rade uviedol, že ním určená cena nehnuteľností bola určená na sumu 98 700,-
Eur, čo podľa neho podhodnotenie nie je.

8. Vyjadrenie žalovaného v 4. a v 5.rade je možné považovať za takmer totožné, nakoľko žalovaný v
4.rade je notár, ktorý osvedčoval priebeh napadnutej dražby a žalovaný v 5.rade je notársky koncipient,

zamestnaný na notárskom úrade žalovaného v 4.rade. Žalovaný v 4. a 5.rade považuje žalobu voči
ich osobe za zjavne nedôvodnú a zdôrazňujú, že v danej veci nie sú osobami pasívne
vecne legitimovanými. Žalovaný v 4.rade uviedol, že priebeh dražby osvedčil na základe požiadavky
žalovaného v 2.rade, pričom na vykonanie uvedeného úkonu poveril žalovaného v 5.rade. Žalovaný v
4.rade sa dražby nezúčastnil. Žalovaný v 5.rade osvedčil priebeh dražby spísaným notárskej zápisnice,

v ktorej uviedol všetky skutočnosti, zákonom vyžadované. Pri jej vyhotovovaní vychádzal z Oznámenia
o opakovanej dražbe A.. XXX/XXXX, uverejneného dražobníkom v registri dražieb dňa XX.XX.XXXX
T. W. Č.. XXXX/XXXX, ako i zo samotného priebehu dražby. Dražbu otvoril licitátor dňa 26.11.2018
o 12.20 hod. (v žalobe uvedené, že dražba začala oneskorene o 12.22 hod.). Žalobkyňa,
ako sama uviedla, sa dražby sa nezúčastnila. Dražby sa pravdepodobne zúčastnila ako verejnosť

(nie ako účastník) pani X. U., matka žalobkyne, ktorá na dražbe predniesla námietky, pričom tieto
však žalovaný v 5.rade odmietol zapísať do zápisnice. V súvislosti s uvedeným, bolo poukázané
na ustanovenie § 24 ods. 3 ZoDD, v zmysle ktorého súčasťou zápisnice sú aj vznesené námietky
zaslané dražobníkovi a návrhy a námietky účastníkov dražby alebo ich zástupcov
vznesené na dražbe, najmä ak by tieto mohli mať vplyv na platnosť dražby. Účastníkom dražby, podľa

§ 5 ods. 1 ZoDD, je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom
urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. Podľa citovaného ustanovenia zákona
účastníkmi predmetnej dražby boli dvaja záujemcovia, ktorí zložili dražobnú zábezpeku a dražili pod
číslom101 a119tak,akojeuvedenévbode7/notárskejzápisnice.PretožeX.U.aanižalobkyňa
účastníčkami dražby neboli, z uvedeného dôvodu nemohli na dražbe vzniesť námietky. Súčasťou

notárskej zápisnice bol aj list žalobkyne doručený dražobníkovi - Nesúhlas s dobrovoľnou dražbou,
ktorý dražobník vyhodnotil ako vznesené námietky doručené dražobníkovi. Uvedenú skutočnosť licitátor
skonštatoval na dražbe tak, ako je uvedené v bode 7/ notárskej zápisnice a list, ktorý dražobník
vyhodnotil ako vznesené námietky, tvorí prílohu notárskej zápisnice ako jej neoddeliteľná súčasť. K
uvedenej veci žalovaný v 4.rade uviedol, že notár svojou činnosťou v procese priebehu dobrovoľných

dražieb je garantom zákonnosti, chráni práva účastníkov dobrovoľnej dražby ako aj právom chránené
záujmy garantované Ústavou SR a aj ostatnými zákonmi a predpismi SR. V danej veci zákonodarca
zveril notárovi v priebehu dobrovoľných dražieb iba jednu tzv. osvedčovaciu kompetenciu. Notár, ako
štátom určená osoba vykonávať notársku činnosť, pri osvedčovaní priebehu dobrovoľnej dražby spíše
notársku zápisnicu, ktorá musí obsahovať zákonom stanovené údaje. Z uvedeného vyplýva, že notárovi

zákonodarca nezveril žiadnu organizačnú, rozhodovaciu, kontrolnú resp. preskúmavaciu kompetenciu
pri osvedčovaní dobrovoľných dražieb. Osvedčovacia kompetencia umožňuje notárovi iba osvedčiť,
teda podať dôkaz o tom, čo sa pred ním udialo, pričom notár nemôže zasahovať do prebiehajúceho
deja. Samotné osvedčenie o priebehu dražby je podkladom pre uplatnenie si práv alebo môžu byť ním
spôsobené právne následky. Spôsob organizácie dražby, oznámenie o dražbe, zaradenie predmetu

dražby do dobrovoľnej dražby, miesto, dátum a čas otvorenia dražby, oznámenie o dražbe v registri
dražieb a pod. zveril zákonodarca dražobníkovi. Žalobkyňa vo svojej žalobe ďalej uvádza, že jej notár
ani notársky kandidát dodnes nepredložil notársku zápisnicu. V súvislosti s uvedeným žalovaný v 4.radepoukázal na ustanovenie § 24 ods. 7 zákona č. 527/2002 Z.z. a ustanovenie § 74 ods. 2 zákona č.
323/1992 Zb.

9. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 19.11.2019, pričom po jeho otvorení zistil že osobne sa ho
zúčastnil splnomocnený zástupca žalobkyne, právny zástupca žalovaného v 2.rade, žalovaný v 3.rade a
právny zástupca žalovaného v 4. a 5.rade. Žalovaný v 1.rade svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil
(e-mail doručený súdu dňa 19.11.2019), pričom súhlasil, aby súd vo veci konal a rozhodol aj bez jeho
osobnej účasti. Súd teda pojednával v prítomnosti zúčastnených.

10. V deň pojednávania splnomocnený zástupca žalobkyne súdu predložil písomné podanie označené
ako Zmena žaloby a uplatnenie práva o určenie neprijateľných podmienok. V predmetnom podaní bolo
uvedené, že žalobkyňa žiada, aby súd v tomto konaní rozhodol aj o neprijateľných podmienkach v
spotrebiteľskej zmluve. Má za to, že zmluva o HYPO ÚVERE je neplatným právnym úkonom, pričom
ide o absolútnu neplatnosť. Má zato, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré považuje za

podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Žalovaný v 1.rade má v dôsledku toho právny nárok len na sumu výšky úveru. Ako
neprijateľné podmienky žalobkyňa uviedla:
- dohoda o zrážkach zo mzdy;
- poplatok za spracovanie úveru;

- oprávnenie banky odpisovať peňažné prostriedky z iných účtov dlžníka v banke;
- právo banky vyhlásiť predčasnú splatnosť, ak dlžník neuhradí svoje splatné dlhy alebo z dôvodu
porušenia ďalších podmienok a povinností uvedených v zmluve o úvere, alebo súvisiacich zmluvách,
ak bol na dlžníka podaný návrh na začatie exekučného konania, ak existuje akákoľvek významná
skutočnosť, ktorá môže mať podstatný vplyv na schopnosť dlžníka splácať;

- RPMN, celková čiastka a odplata.
Žalobkyňa zároveň žiadala, aby súd určil že neprijateľné podmienky sú aj v zmluve o zriadení záložného
práva.

11. Strany konania a ich zástupcovia sa na pojednávaní dňa 19.11.2019 pred súdom pridržiavali svojich

písomne podaných vyjadrení.

12. Splnomocnený zástupca žalobkyne pred súdom uviedol, že na podanej žalobe žalobkyňa trvá,
pretože táto bola podaná dôvodne. Všetci označení žalovaní svojim konaním porušili resp. ohrozili právo
žalobkyne. Jej majetok bol predmetom vykonanej dražby, ktorá bola vykonaná na podklade zmluvy

medzi žalovaným v 1. a 2.rade. O takejto zmluve, resp. jej existencii nemal vedomosť pôvodný vlastník
nehnuteľnosti, a to T. M., ktorý bol v Zmluve o zriadení záložného práva označený ako záložca. Právo
žalobkyne domáhať sa neplatnosti dražby vyplýva priamo zo zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré
právo umožňuje domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby a to jednak z dôvodu neplatnosti záložnej
zmluvy ako aj z dôvodu, že neboli dodržané ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Zmluva o

zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 4.7.2013 bola uzavretá medzi žalovaným v 1.rade a
záložcom T. M.. Žalobkyňa nebola účastníčkou tejto zmluvy a zastáva názor, že žiadne práva z tejto
zabezpečovacej zmluvy na ňu neprešli. Má za to, že na základe tejto skutočnosti, keďže žalobkyňa
nebola účastníkom zmluvy o zriadení záložného práva, nemohlo byť postupované v zmysle čl. V. tejto
zmluvy a nemohla byť vykonaná dobrovoľná dražba. Poukázal na to, že žalovaný v 1.rade taktiež

nedodržal ustanovenia Občianskeho zákonníka v § 151 a nasl., nakoľko neoznámil Patrikovi Tóthovi ako
záložcovi vykonávanie dražby. Má za to, že zabezpečovaná pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej
zmluvyjespornáčodosvojhodôvoduavýšky.Niejeustálenávýškanárokužalovanéhov1.rade.Neboli
naplnené ustanovenia § 29 ZoDD, pretože žalovaný v 2.rade si nemohol splniť povinnosť odovzdať
predmet dražby vydražiteľovi, nakoľko tento fakticky nedržal a neovládal. Dobrovoľná dražba je neplatná

aj z toho dôvodu, že Zmluva o zriadení záložného práva jednostranným vyhlásením splatnosti úveru ako
vedľajší zabezpečovací právny úkon zanikla, preto nebolo možné vykonať záložné právo vyplývajúce
zo Zmluvy o zriadení záložného práva. Aktívnu legitimáciu žalovaného v 4.
a v 5.rade odvodzuje zo skutočností, na základe ktorých je potrebné považovať notársku zápisnicu o
vykonaní dražby za neplatnú. Žalovaní v 4. a v 5.rade rade si nesplnili svoju povinnosť vyplývajúcu z §

64 notárskeho poriadku, v zmysle ktorého boli povinní zaznamenať celý priebeh dražby, teda vrátane
námietok, ktoré boli vznesené matkou žalobkyne, ktorá bola na dražbe prítomná. Takýmto ich konaním
došlo k porušeniu práv žalobkyne, pričom v zmysle § 37 a 39 Občianskeho zákonníka je notársku
zápisnicupovažovaťzaabsolútneneplatnýprávnyúkon,pričomnatútoskutočnosťmusísúdprihliadnuť.Čosatýkanedodržaniaustanovenízákona odobrovoľnýchdražbáchpoukazujenato,žepredmet
dražby musí byť ocenený v mieste a čase konania dražby. Dražba bola vykonaná v mieste Nitra, kde bola
v tom čase cena obdobných nehnuteľností vo výške 200 000,- Eur, pričom znalecký posudok oceňoval

nehnuteľnosťpodľacienvlokaliteV.W.U..Čosatýkaichpodaniazodňa19.11.2019uvádza,žežiadajú,
aby súd v konaní určil nimi uvádzané ustanovenia Zmluvy o hypoúvere za neprijateľné zmluvné
podmienky, a z tohto dôvodu určil ich neplatnosť. Žiada, aby súd doplnil protokoláciu o tú skutočnosť,
že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa X.X.XXXX uvádza, že
zabezpečovaná pohľadávka vyplýva zo Zmluvy o spotrebnom úvere č. XXX/XXXX/XX L. A. H.

X.X.XXXX, a to z toho dôvodu, že záložca nebol účastníkom Zmluvy o hypoúvere.

13. Právny zástupca žalovaného v 2.rade pred súdom uviedol, že s prednesenými argumentmi sa
nestotožňuje. Dražba je podľa neho právom probovaným legitímnym prostriedkom speňažovania
predmetu zálohu. Legitímnosť tohto prostriedku vyplýva aj z rozhodnutí Ústavného súdu. Čo sa týka
spornosti pohľadávky zabezpečovanej záložným právom poukazuje na ustanovenie § 7 ods. 2 ZoDD,

podľa ktorého dražobník vychádza z vyhlásenia veriteľa a nemá zákonnú povinnosť dokonca ani
možnosť verifikovať vyhlásenie veriteľa. V konečnom dôsledku poukazuje na ustanovenie § 33 ZoDD, v
zmysle ktorého veriteľ zodpovedá za škodu, a to objektívne. Čo sa týka zmeny žaloby v zmysle podania
žalobkyne zo dňa 19.11.2019 má za to, že by túto súd nemal pripustiť, pretože sa netýka prejednávanej
veci. Čo sa týka odovzdania predmetu dražby a argumentov s tým spojených poukázal na to, že tieto

neboli uvádzané v pôvodnej žalobe, pričom lehota prekluzívneho charakteru na uplatnenie si svojich
práv titulom neplatnosti dražby u žalobkyni už uplynula. Žiada, aby súd na tieto argumenty neprihliadal.
Nestotožňuje sa taktiež s tvrdením a podľa neho nie je pravdou, že dlžník musí nejakým spôsobom
potvrdiť odovzdanie predmetu dražby. Z ustanovenia § 29 ods. 1 poslednej vety ZoDD vyplýva iba tá
skutočnosť, že prevzatie predmetu dražby potvrdzuje vydražiteľ.

14. Žalovaný v 3.rade uviedol, že nevidí žiadne dôvody neplatnosti dražby, iba ak by nezaplatil cenu,
za ktorú bola nehnuteľnosť vydražená. Dražby sa zúčastnil práve z dôvodu, že navrhovateľ dražby bola
OTP banka, pre neho seriózna banková inštitúcia. Čo sa týka zápisnice o prevzatí predmetu dražby táto
obsahuje pri mene žalobkyne šifru nula s tým, že ju odmietla podpísať. Toto bolo aj predmetom šetrenia

orgánov policajného zboru.

15. Právny zástupca žalovaného v 4. a v 5.rade pred súdom uviedol, že zo žiadnych pred súdom
prezentovaných skutočností nevyplýva pasívna legitimácia žalovaného v 4. a v
5.rade. Vychádza taktiež z toho, že pre tento druh konaní je okruh účastníkov jednoznačne stanovený

a uvedený v § 21 ods. 4 ZoDD. Notár ani notársky koncipient medzi takto stanovené subjekty nepatria.
Vo všeobecnosti si taktiež dovolí uviesť, že zásady civilného konania vyplývajú z ustanovení Civilného
sporového poriadku a sú nimi viazané obe strany sporu. Žalobkyňa však tieto zásady nerešpektuje, čoho
vyjadrením je aj podanie jej splnomocneného zástupcu, ktoré bolo súdu a žalovaným doručené v deň
konania pojednávania. Má za to, že splnomocnený zástupca žalobkyne svojim doterajším neodborným

postupom vystavuje svojich klientov riziku platenia vysokých trov konania.

16. Právo záverečnej reči využila žalobkyňa, právny zástupca žalovaného v 2.rade a žalovaný v 3.rade.

17. Žalobkyňa cestou svojho splnomocneného zástupcu v záverečnej reči uviedla, že na podanej žalobe

trvá, napádaná dražba je neplatná. Má za to, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor a
žiada, aby súd aplikoval ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedených v Občianskom zákonníku.
Žalobkyňa je spotrebiteľka podľa § 52 Občianskeho zákonníka, žalovaný v 1. a v 2.rade rade sú
dodávatelia a úverová zmluva a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam sú spotrebiteľské
zmluvy. Spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, ktorá žalobkyni nebola poskytnutá, pretože nebola

stranou zmluvy, nebola s ňou oboznámená, nebola jej vysvetlená. Spotrebiteľka - žalobkyňa nikdy
zmluvu nečítala a žalovaný v 1.rade jej zmluvu nepredložil. Žalovaný v 1.rade navrhol vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností, kde rodné číslo nie je totožné s číslom, ktoré je uvedené na zmluve o
úvere, pričom sa má za to, že uvedený zápis je neplatný právny úkon, z ktorého neplynú platné právne
účinky, a tak je napádaná dražba neplatná. V ďalšom sa v záverečnej reči pridržiavala už uvedeného,

pričom vyjadrenia žalovaných, či už písomné alebo ústne, poprela.

18. Žalovaný v 2.rade cestou svojho právneho zástupcu v záverečnej reči uviedol, že k veci samej
sa pomerne dosť široko vyjadril vo svojom vyjadrení podanom k žalobe, ktorého vyjadrenia sapridržiava. Nad rámec už uvedeného, žalovaný v 2.rade poukázal na to, že žalobkyňa sa v celom
konaní odvoláva na svoje postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany. Žalobkyňa však postavenie
spotrebiteľa v predmetnom konaní nemá. Aj keď je pravda, že je spotrebiteľom z úverového vzťahu

uzatvoreného zo žalovaným v 1.rade, toto postavenie nie je možné ponímať extenzívne aj na konanie
o neplatnosť dobrovoľnej dražby, čo je konaním o neplatnosti určitej právnej skutočnosti. Postavenie
spotrebiteľa nemožno žalobcovi priznať predovšetkým z toho dôvodu, že ustanovenie § 21 ods. 4 ZoDD
ustanovuje nútené spoločenstvo účastníkov sporu. Ak by sme prijali argumentáciu žalobkyne a priznali
jejpostaveniespotrebiteľa,došlobyvcivilnomsporovomkonaní,ktoréjevzásadepostavenénaprincípe

kontradiktórnosti k situácií, že by v konaní boli znevýhodnené subjekty, ktoré nemajú, a ani v inom
právnom vzťahu nemali voči žalobcovi postavenie dodávateľa. Nebola by to teda žalobkyňa, kto by
bol dotknutý na svojich právach, ale (minimálne) žalovaní v 2. až 5.rade. Má za to, že takáto právna
konštrukcia je právne neudržateľná a mohla by mať aj závažné ústavnoprávne dôsledky. Uvedené
skutočnosti uvádza predovšetkým v spojitosti s uplatnením sudcovskej koncentrácie,
nakoľko žalobkyňa do konania prináša neustále nové tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov, čo vedie

k absolútnemu popretiu povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej. Uviedol, že pri dražbe dochádza k
nadobudnutiu práva na základe inej právnej skutočnosti - príklepu licitátora na dražbe, a nejedná sa teda
o prevod vlastníckeho práva (ktoré je viazané na určitý právny úkon) ale o jeho prechod. K ohodnoteniu
dražených nehnuteľností k už uvedenému žalovaný v 2.rade poukázal na to, že ZoDD reflektuje prípad,
keď vlastník predmetu dražby nie je spokojný s jej ohodnotením. Ustanovenie § 12 ods. 5 ZoDD dáva

vlastníkovi predmetu dražby možnosť nie len vzniesť námietky voči znaleckému posudku (čo žalobkyňa
urobila), ale zároveň žiadať vyhotoviť nový znalecký posudok - čo žalobkyňa nevyužila. Vo vzťahu
k spôsobu ohodnotenia predmetu dražby, kde podľa žalobkyne malo byť zabezpečené ohodnotenie
predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty nie podľa miesta kde sa nehnuteľnosť nachádza, ale podľa
miesta, kde sa koná dražba má za to, že takýto výklad zákona je absolútne neudržateľný. Takýto výklad

z ustanovenia § 12 ods. 1 ZoDD nevyplýva tak z relevantnej právnej doktríny
ako ani zo súdnej praxe, pričom zároveň uvádza, že takýto záver nie je možný taktiež ani po logickej a
praktickej stránke, nakoľko ohodnotenie predmetu dražby mnohokrát časovo predchádza samotnému
určeniu, kde sa dražba uskutoční. K námietke kumulácie výkonu záložného práva prostredníctvom
dobrovoľnej dražby a exekúcie uviedol, že toto sa taktiež nezakladá na pravde. Súdu bol predložený LV

platný ku dňu 26.11.2018 (t.j. ku dňu konania napádanej dražby), z ktorého je zrejmé, že na predmete
dražby neviazlo exekučné záložné právo. Pokiaľ ide o preskúmavanie záložnej zmluvy a neprijateľné
podmienky v Zmluve o OTP HYPO ÚVERE č. XXX/XXXX/XX L. A. H. X.X.XXXX, tak tu uviedol, že on
ako dražobník nebol zmluvnou stranou záložnej zmluvy, a preto sa k uvedenému nemôže kvalifikovane
vyjadriť. Avšak poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu, v ktorom súd žalobu o určenie neplatnosti

vyššie uvedenej úverovej zmluvy a záložnej zmluvy zamietol. Žalovaný v 2.rade k ostatným námietkam
žalobkyne uvedených v žalobe odkázala na svoje predošlé písomné vyjadrenie, pričom má za to, že ku
všetkým hlavným argumentom žalobkyne sa vyjadril dostatočne.

19. Žalovaný v 3.rade v záverečnej reči uviedol, že sa pridržiava svojho písomného ako aj ústneho

vyjadrenia podaného k veci. Má za to, že žaloba je nedôvodná, pričom žalobkyňa neuniesla ťarchu
dôkazného bremena.

20. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: výpis z N. Č.. XXX
V. H. X.XX.XXXX, V. H. XX.X.XXXX, W. A. W. XXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, W.

XXXXX/XXXX A. H. XX.XX.XXXX, T. W. L. H. H. A. H. XX.XX.XXXX, oznámenie o dražbe zn. XXX/
XXXX, oznámenie o opakovanej dražbe zn. XXX/XXXX, odhad ceny nehnuteľnosti z internetu, zmluva
o I. Q. Ú. Č.. XXX/XXXX/XXSU A. H. X.X.XXXX, zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam A. V. Ú. Č.. XXX/XXXX/XXSU A. H. X.X.XXXX, znalecký posudok č. XX/XXXX, H.
o doručení znaleckého posudku žalobkyni, podpísaná žalobkyňou, doručenka o doručení oznámenia

o dražbe I. Č.. XXX/XXXX žalobkyni, podpísaná žalobkyňou, fotodokumentácia predmetu dražby,
Nesúhlas s dobrovoľnou dražbou zo dňa 25.5.2018, Vyjadrenie žalovaného v 2.rade k námietkam zo
dňa 8.8.2018 (+ doručenka preukazujúca doručenie tohto vyjadrenia žalobkyni, podpísaná žalobkyňou),
Nesúhlas s dobrovoľnou dražbou zo dňa 13.11.2018, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva
zo dňa 29.4.2016 s doručenkou preukazujúcou doručenie tohto oznámenia žalobkyni, podpísaná

žalobkyňou, e-mailová komunikácia s p. F. zo dňa 6.3.2019, Protokol o vykonaní ohodnotenia
nehnuteľnosti, Záznam z obhliadky pre záujemcov zo dňa 31.10.2018, zo dňa 13.11.2018 (vykonanie
obidvoch obhliadok odmietnuté matkou žalobkyne).21. Návrhy dôkazov prednesené splnomocnenou zástupkyňou žalobkyne na pojednávaní konanom dňa
19.11.2019 súd zamietol, nakoľko mal za to, že ich vykonanie by bolo nadbytočným, pričom by nijako
neprispeli k veci samej.

22. V rámci predbežného právneho posúdenia súd uviedol, že medzi stranami sporu ostalo sporné
všetko (platnosť dražby, jej priebeh, zabezpečená pohľadávka, zmluva o úvere, zmluva o zriadení
záložného práva). Do pozornosti strán bola daná skutočnosť, že nárok uplatnený predmetnou žalobou
bude posudzovaný v zmysle ustanovení ZoDD, ktorý zákon presne špecifikuje dôvody, ktoré majú za

následok neplatnosť dražby. Čo sa týka záložnej zmluvy tak súd uvádza, že z nej bolo zrejmé kto ju
uzatváral, čo sa ňou zabezpečovalo a čo bolo predmetom zálohu. K pohľadávke žalovaného v 1.rade,
ktorá bola zálohom zabezpečená, súd uviedol, že táto bola judikovaná, súdom priznaná.

23. Podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení Zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ZoDD). V prípade ak sa spochybňuje

platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona môže osoba ktorá tvrdí že tým
bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

24. Podľa § 21 ods. 4 Zákona č. 527/2002 ZoDD účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa
odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa

odseku 2.

25. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia považuje súd za potrebné uviesť, že vyššie citované
ustanovenie § Z 21 ods. 4 ZoDD explicitne ustanovuje okruh účastníkov súdneho konania. Medzi
týmto okruhom účastníkov však nie sú uvedení notár, resp. osoba poverená notárom, ktorí vyhotovovali

zápisnicu o vykonaní dobrovoľnej dražby. Z uvedeného dôvodu preto súd žalobu voči žalovaným v
4/ rade a 5/ rade zamietol, pretože nejde o osoby, ktoré spadajú do rámca účastníkov konania, ktorý
vymedzuje zákon.

26. V danom prípade súd pri rozhodovaní v spore vychádzal z toho, že § 21 ods. 2 ZoDD umožňuje

domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby iba z dôvodov spočívajúcich v neplatnosti záložnej zmluvy
alebo v porušení ustanovení ZoDD. V danom prípade je teda potrebné uviesť, že časť dôvodov
neplatnosti dobrovoľnej dražby ktoré uvádza v spore žalobkyňa a ktoré majú spočívať v neplatnosti
úverovej zmluvy resp. v spornosti pohľadávky ktorá bola zabezpečená záložným právom uplatneným
v dobrovoľnej dražbe nie sú spôsobilé privodiť pre žalobkyňu priaznivé rozhodnutie vo veci. V danom

prípade v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby nie je súd oprávnený skúmať platnosť právneho
úkonu na základe ktorého vznikla pohľadávka, ktorej riadne nesplácanie malo za následok speňaženie
zálohu,ktorýzabezpečovaltútopohľadávku.Navyševdanomprípadejepotrebnéuviesť,žepohľadávka
zabezpečená záložným právom nie je sporná, pretože táto pohľadávka bola judikovaná Okresným
súdom v Galante v spore vedenom pod sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX, ktorej predmetom bol nárok

žalovaného v 1/ rade vyplývajúci z úverovej zmluvy o hypoúvere č. XXX/XXXX/XXSU A. H. X.X.XXXX.
V uvedenom konaní na základe tejto zmluvy boli žalovaným v 1/ rade žalobkyni poskytnuté finančné
prostriedky vo výške 94 640,- Eur za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti I. T. M., pričom išlo o
nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX, T. V.. Ú.. V. W. U.. Predávajúci T. M. tieto nehnuteľnosti založil v
prospech žalovaného v 1/ rade na zabezpečenie jeho pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o hypoúvere

uzatvorenej so žalobkyňou. Keďže žalobkyňa neplnila dohodnuté podmienky a nesplácala riadne a
včas svoj záväzok z úverovej zmluvy uplatnil si žalovaný v 1/ rade voči nej žalobou zo dňa 28.6.2018
nárok na zaplatenie 88 344,15 Eur. Súd v spore rozhodol tak, že vydal platobný rozkaz dňa 24.7.2018,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 22.8.2018. Voči uvedenému platobnému rozkazu
žalobkyňa nepodala odpor, teda je potrebné skonštatovať, že tento platobný rozkaz jednoznačným

spôsobom judikoval nárok žalovaného v 1/ rade, ktorý vyplýva z úverovej zmluvy a tento platobný rozkaz
zaväzuje strany sporu v zmysle ustanovenia § 228 C.s.p.. Týmto spôsobom sa sama žalobkyňa tým,
že nepodala voči vydanému platobnému rozkazu odpor pripravila o možnosť vznášať námietky voči
platnosti úverovej zmluvy, resp. spochybňovať pohľadávku vyplývajúcu z tejto úverovej zmluvy čo do
výšky a právneho dôvodu. Keďže žalobkyňa takýto postup nevyužila v spore o plnenie, nie je ho možné

už využiť v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Keďže pohľadávka bola žalovanému v 1/ rade
riadne priznaná súdom, voči rozhodnutiu ktorého žalobkyňa nevyužila opravný prostriedok vychádzal
súd z toho, že v čase rozhodnutia súdu táto pohľadávka existovala, pričom bola zabezpečená záložným
právom v zmysle zmluvy A. V. Č.. XXX/XXXX/XXSU A. H.E. X.X.XXXX. Z uvedených dôvodov teda súdzamietol návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré boli prednesené žalobkyňou, pretože tieto smerovali k
výsluchu zamestnancov žalovaného v 1/ rade, ktorí sa mali podieľať na príprave a uzatváraní úverovej
zmluvy.

27. Súd taktiež považuje za potrebné uviesť, že spor o neplatnosť dobrovoľnej dražby nie je sporom
spotrebiteľským, hoci má základ v spotrebiteľskom vzťahu a to vzhľadom na tú skutočnosť, že
účastníci takéhoto súdneho konania nemajú voči žalobkyni okrem navrhovateľa dražby postavenie
dodávateľa tovaru alebo služby. Ak by súd prijal argumentáciu žalobkyne a v konaní uplatnil zásady

sporov s ochranou slabšej strany, spôsobil by ujmu na právach subjektom, ktoré neboli účastníkmi
spotrebiteľského právneho vzťahu so žalobkyňou.

28. Podľa § 151 a/ Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a
jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len záloh) ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

29. Podľa § 151 e/ ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

30. Na základe vyššie citovaných ustanovení má súd za jednoznačne preukázané, že v prospech

žalovaného v 1/ rade bolo zriadené záložné právo Patrikom Tóthom, od ktorého nehnuteľnosti tvoriace
predmet zálohu kupovala žalobkyňa, pričom finančné prostriedky na kúpu týchto nehnuteľností jej boli
poskytnutéžalovanýmv1/radenazákladezmluvyohypoúvereč.XXX/XXXX/XXSU.Predmetomzálohu
boli nehnuteľnosti kupované žalobkyňou vedené na N. Č.. XXX pre katastrálne územie Kráľová nad
Váhom. K zriadeniu záložného práva došlo písomnou zmluvou Z.A.. X V. Ú. Č.. XXX/XXXX/XXSU zo

dňa X.X.XXXX. K podpisu tejto zmluvy došlo medzi záložným veriteľom žalovaným 1/ rade a záložcom
Patrikom Tóthom, ktorý bol v tom čase vlastníkom nehnuteľností tvoriacich predmet zálohy. Záložné
právo vzniklo v prospech žalovaného v 1/ rade a to povolením vkladu tohto záložného práva W. N. Č..
XXX pre katastrálne Ú. V. W. U. T. U. XXXX/XXXX A. H. XX.X.XXXX.

31. Podľa § 151 h/ ods. 1 Občianskeho zákonníka pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné
právo voči nadobúdateľovi zálohu ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže
záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitý
zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 151 h/ ods. 2 Občianskeho zákonníka na nadobúdateľa zálohu voči ktorému pôsobí záložné
právo prechádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy
o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ zálohu voči ktorému pôsobí záložné právo je povinný strpieť
výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.

33. Podľa § 151 l/ ods. 1 Občianskeho zákonníka začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ
povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu.

34. Podľa § 151 m/ ods.1 Občianskeho zákonníka predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení

záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o
začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu
ak osobitný zákon neustanovuje inak.

35.Podľa§151m/ods.6Občianskehozákonníkapripredajizálohukonázáložnýveriteľvmenezáložcu.

36. Na základe vyššie cit. zákonných ustanovení má súd za to, že ich obsahom je vyvrátenie
argumentácie žalobkyne, že k výkonu záložného práva došlo nezákonným spôsobom a dokonca, že
výkon záložného práva je v rozpore s právnym poriadkom. Je potrebné uviesť, že výkon záložného
práva formou dobrovoľnej dražby je v právnom poriadku Slovenskej republiky aprobovaný samostatným

zákonom, ktorý žiadnym spôsobom neobmedzuje, že by tento inštitút nemohol byť aplikovaný
na pohľadávky vznikajúce zo spotrebiteľských právnych vzťahov, ktoré sú zabezpečené záložným
právom. Taktiež obsah vyššie uvedených zákonných ustanovení jednoznačným spôsobom vyvracia
argumentáciužalobkyne,žeprivýkonezáložnéhoprávadošlobezjejsúhlasuakovlastníčkykscudzeniunehnuteľností, ktoré boli pôvodne v jej výlučnom vlastníctve. Žalobkyňa poukazuje na nemožnosť
nadobudnutiaveciodnevlastníka.Takátoargumentáciažalobkynepodľanázorusúduneobstojí,pretože
z vyššie cit. ustanovení jednoznačne vyplýva, že okamihom nadobudnutia predmetu zálohu do jej

vlastníctva na ňu prešli všetky práva a povinnosti záložcu pričom je potrebné poznamenať, že žalobkyňa
nehnuteľnosti nadobúdala do vlastníctva od pôvodného záložcu Patrika Tótha vedomá si toho, že
záložné právo je zriadené práve za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného v 1/ rade, ktorá
vznikla z hypotekárneho úverového vzťahu práve s ňou. Taktiež neobstoja námietky, že žalovaný v
1/ rade nebol oprávnený pristúpiť k realizácii záložného práva formou podania návrhu na vykonanie

dobrovoľnej dražby. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že žalovaný v 1/ rade ako záložný veriteľ
konal v zmysle § 151 m/ Občianskeho zákonníka v mene záložcu, ktorým už v tom čase bola žalobkyňa
ako výlučná vlastníčka nehnuteľností. K výkonu záložného práva došlo po predchádzajúcom oznámení
o začatí výkonu záložného práva zo dňa 29.4.2016, ktoré bolo žalobkyni riadne doručené dňa 5.5.2016.
Následne záložný veriteľ - žalovaný v 1/ rade pristúpil k tomu, že výkon záložného práva realizoval
formou dobrovoľnej dražby.

37. Na základe vyššie uvedeného teda súd preskúmal platnosť záložnej zmluvy a celého procesu, ktorý
smeroval k výkonu záložného práva a zistil, že napádanú vyššie označenú záložnú zmluvu je potrebné
považovať za platnú, pričom k realizácii výkonu záložného práva došlo oprávnenou osobou záložným
veriteľom - žalovaným v 1/ rade a predmetom realizácie záložného práva boli nehnuteľnosti, ktoré v čase

jeho realizácie tvorili predmet zálohu a boli vo vlastníctve dlžníka - žalobkyne, na ktorú prešli práva a
povinnosti záložcu okamihom nadobudnutia predmetu zálohu. V ďalšom vyhodnocovaní dokazovania
teda súd skúmal, či v priebehu realizácie dobrovoľnej dražby nedošlo k porušeniu ustanovenia ZoDD.

38. Podľa § 7 ods. 1 ZoDD navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba ktorá vykonáva

záložné právo (záložný veriteľ) alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa
osobitného zákona.

39. V danom prípade je nesporné, že navrhovateľom dražby bola osoba na to oprávnená, čiže žalovaný
v 1/ rade ako osoba vykonávajúca záložné právo, čiže záložný veriteľ. Čo sa týka námietok o nedoručení

Oznámenia o začatí výkonu záložného práva ako aj námietok smerujúcim k nedoručeniu Oznámenia
o opakovanej dražbe poukazuje súd na to, že listinnými dôkazmi boli tieto námietky žalobkyne
jednoznačne vyvrátené, pretože Oznámenie o začatí výkonu záložného práva ako je už uvedené vyššie,
bolo žalobkyni doručené dňa X.X.XXXX a Oznámenie o opakovanej dražbe bolo žalobkyni doručené
dňa XX.XX.XXXX. Teda ani v tejto časti súd nezistil žiadne porušenie ZoDD, ktoré by mohlo mať za

následok neplatnosť realizovanej dobrovoľnej dražby.

40. Podľa § 12 ods. 1 veta prvá ZoDD dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej
hodnoty v mieste a času konania dražby.

41. Podľa § 12 ods. 4/ ZoDD ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi
predmetu dražby znalecký posudok a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

42. Podľa § 12 ods. 5/ ZoDD vlastník predmetu dražby je oprávnený do 10. - tich pracovných dní od
doručenia znaleckého posudku podľa ods. 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu

dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom.

43. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr 5 pracovných
dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď.

44. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký
posudok bezodkladne, do 30.-tich dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

45. Ani v danom prípade po vyhodnotení vykonaného dokazovania nebolo súdom zistené žiadne
porušenie ZoDD v časti ohodnocovania predmetu dražby. Dňa XX.X.XXXX bol vypracovaný Znalecký

posudok č. XX/XXXX A. K.. Y. K.. K vypracovaniu uvedeného znaleckého posudku došlo na základe
fyzickej ohliadky týchto nehnuteľností, pričom o tomto bol vyhotovený znalcom protokol zo dňa
30.1.2018. Dôvodom neplatnosti dražby nemôže byť to, že ohliadka bola vykonaná bez prítomnosti
vlastníka nehnuteľnosti, pretože takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia ZoDD. Znaleckýposudok bol dražobníkom žalovaným v 2/ rade žalobkyni riadne doručený, pričom tento si prevzala dňa
4.5.2018. Dňa 23.7.2018 bol žalovanému v 2/ rade doručený list žalobkyne zo dňa 25.5.2018 označený
ako „Nesúhlas s dobrovoľnou dražbou“, ktorý obsahoval námietky žalobkyne voči znaleckému posudku,

ktorý však podľa tvrdenia samotnej žalobkyne jej nemal byť nikdy doručený. Aj táto skutočnosť podľa
názoru súdu svedčí o účelovosti tvrdení žalobkyne, ktoré prezentovala v celom spore. Žalovaný v 2/ rade
sa s námietkami žalobkyne vysporiadal a listom zo dňa 8.8.2018 ktorý bol žalobkyni doručený 13.8.2018
námietky žalobkyne zhodnotil. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že žalobkyňa v svojom liste zo
dňa 25.5.2018 neuviedla, že žiada vykonať nové znalecké dokazovanie, teda žalovaný v 2/ rade nebol

povinný zabezpečiť vyhotovenie nového znaleckého posudku. Na základe vyššie uvedeného teda súd
nezistil, že by pri vykonávaní dobrovoľnej dražby došlo k porušeniu § 12 ZoDD.

46. Podľa § 24 ods. 1 ZoDD po ukončení dražby vyhotoví dražobník bez zbytočného odkladu zápisnicu
o vykonaní dražby, ak sa priebeh dražby neosvedčuje notárskou zápisnicou.

47. Podľa § 24 ods. 2 písm. h/ ZoDD v zápisnici o vykonaní dražby dražobník uvedie námietky proti
priebehu dražby.

48. Podľa § 24 ods. 3 ZoDD súčasťou zápisnice je podpísaný rovnopis oznámenia o dražbe a jeho
prípadné dodatky. Súčasťou zápisnice sú aj vznesené námietky zaslané dražobníkovi a návrhy a

námietky účastníkov dražby alebo ich zástupcov vznesené na dražbe, najmä ak by tieto mohli mať vplyv
na platnosť dražby.

49. Podľa § 24 ods. 8 ZoDD ak sa priebeh dražby osvedčuje notárskou zápisnicou, na obsah notárskej
zápisnice platia ustanovenia ods. 2 až 7 obdobne.

50. Z argumentácie žalobkyne vyplynulo, že táto neplatnosť dražby videla aj v tom, že notárska zápisnica
W. XXXX/XXXX, W. XX XXX/XXXX, W. XX XXX/XXXX, ktoré vyhotovila z dražby žalovaná v 5/ rade ako
notárka neosvedčovala skutočný priebeh dražby, pretože táto mala začať oneskorene, teda namiesto o
12,20 hod. o 12,22 hod. a taktiež, že táto notárska zápisnica neobsahuje vznesené námietky zaslané

dražobníkovi a taktiež neobsahuje námietky, ktoré počas priebehu dražby vzniesla matka žalobkyne
ako jej splnomocnená zástupkyňa. Po vyhodnotení skutkového dokazovania súd dospel k tomu, že ani
v tomto prípade nie je daný dôvod na vyslovenie neplatnosti dražby a to z toho dôvodu, že námietky
žalobkyne voči dražbe uvedené v liste zo dňa 13.11.2018 sú pripojené k notárskej zápisnici a tvoria jej
súčasť. Čo sa týka námietok ktoré mala vzniesť matka žalobkyne ako jej splnomocnená zástupkyňa na

dražbe považuje súd za potrebné uviesť, že § 5 ods. 1 ZoDD ustanovuje, že účastníkom dražby je osoba
prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto
zákonom, pričom v zmysle ust. § 5 ods. 9/ ZoDD účastníkom dražby nemôže byť dlžník a manžel dlžníka
ani nikto nemôže dražiť v ich mene. Z uvedených ustanovení § 5 ZoDD teda vyplýva, že žalobkyňa ako
dlžníčka a ani jej splnomocnená zástupkyňa nemôžu byť považované na účastníka dražby a teda ani

ich prípadne vznesené námietky nemusia byť uvedené v zápisnici osvedčujúcej priebeh dražby, pretože
v tejto zápisnici musia byť zachytené iba námietky účastníkov dražby vznesené priamo na dražbe. Ani
v tejto časti teda súd nevidel žiadny dôvod vysloviť, že dražba je neplatná.

51. Podľa § 19 ods. 1 písm. d/ ZoDD dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr od jej začatia

ak neboli splnené podmienky v §§ 13 a 17.

52. Rovnako aj v časti týchto námietok súd z vykonaného dokazovania zistil, že nie je dôvod pre
vyslovenie neplatnosti dražby, pretože nebolo zistené, že by nebolo možné dražiť, pretože účastníkom
dražby nebola umožnená ohliadka predmetu dražby a taktiež, že nebolo možné dražiť, pretože nebol

uvedený termín ohliadky predmetu dražby v oznámení o dražbe a taktiež, že nebolo možné dražiť,
pretože nebol označený predmet dražby podľa zákona a nebolo obcou zverejnené podľa zákona verejné
konanie dražby. Takéto námietky sú vyvrátené samotnými listinnými dôkazmi, pretože v Oznámení o
opakovanej dražbe ZN 306/2018 sú uvedené v časti l. tohto oznámenia termíny, ohliadky predmetu
dražby a to 30.10.2018 a 13.11.2018 pričom konanie týchto ohliadok osvedčujú záznamy z ohliadky

pre záujemcov z uvedených dní, ktoré boli vyhotovené. Z uvedených záznamov taktiež vyplýva, že
ohliadka predmetu dražby nebola umožnená prítomnou matkou žalobkyne. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať na ust. § 21 ods. 6 ZoDD, podľa ktorého nie je možné vysloviť neplatnosť dražby z dôvodu, ak
neumožnil vlastník predmetu dražby ako aj osoba, ktorá má k predmetu dražby iné ako vlastnícke právovykonať riadnu ohliadku predmetu dražby. Keďže ohliadka predmetu dražby bola znemožnená práve zo
strany žalobkyne, nie je možné podľa názoru súdu za dôvod neplatnosti dražby považovať to, že nebolo
možné vykonať záujemcami dôkladnú ohliadku predmetu dražby. Z listinných dôkazov taktiež vyplýva,

že žalovaný v 2/ rade ako dražobník splnil aj tú povinnosť, v zmysle ktorej je povinný prostredníctvom
obce zverejniť údaje o verejne konanej dražbe. Z e-mailovej správy zamestnankyne I. Ú. V.Á. W. U.
pritom vyplýva, že I. I. I. H. A. XXX/XXXX bolo obci doručené 25.10.2018. V rovnaký deň bolo obcou
zverejenené a zvesené z úradnej tabule bolo až dňa 26.11.2018. Vzhľadom na uvedené teda musel
súd konštatovať, že neboli splnené podmienky a neboli dané dôvody na upustenie od dražby v zmysle

§ 19 ZoDD.

53. Na základe vyššie uvedených skutočností a zistení, na podklade vykonaného dokazovania súd
dospel k názoru, že v danom prípade žalobkyňa svojou chaotickou a nekonzistentnou miestami až
absurdnou argumentáciou nepreukázala žiadny dôvod, pre ktorý by mohlo byť vyslovené, že dražba
vykonaná žalovaným v 2/ rade dňa 26.11.2018 je neplatná.

54.Súdtaktiežzamietolžalobužalobkyneajvprípadedruhéhovýrokuktorýmžiadalaurčiť,žežalobkyňa
je naďalej výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na N. Č.. XXX.

55. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je

alebonieje,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem.Naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať
ak vyplýva z osobitného predpisu.

56. V zmysle vyššie cit. zákonného ustanovenie je súd toho názoru, že žalobe nebolo možné vyhovieť
ani v časti druhého petitu ktorý smeroval k určeniu, že žalobkyňa je naďalej vlastníčkou nehnuteľností,

ktoré tvorili predmet dražby. Na takomto určení podľa názoru súdu nie je naliehavý právny záujem,
pretože žalobkyňa v svojej situácii kedy došlo k prechodu vlastníckeho práva v dôsledku vykonania
dobrovoľnej dražby má iný prostriedok právnej nápravy, ktorým je žaloba o určenie neplatnosti dražby,
ktorého sa žalobkyňa domáhala v prvom petite svojej žaloby. Keďže žalobkyňa mala iný prostriedok
právnej nápravy ktorý aj skutočne využila, nie je daný naliehavý právny záujem na samotnom určení jej

existencie vlastníckeho práva. Pre nedostatok naliehavého právneho záujmu preto súd žalobu zamietol
aj v druhej časti žalobného petitu.

57. Súd žalobu ako celok teda zamietol, pričom vychádzal z vykonaného dokazovania, pričom
do pozornosti žalobkyni dáva, že v spore musí strana predkladať nielen tvrdenia, ale musí tieto

svoje tvrdenia pokiaľ sú spochybňované podložiť aj dôkazmi. Žalobkyňa však v priebehu konania
neprodukovala žiadne dôkazy, ktorými by spochybnila dôkazy produkované žalovanými, ktoré vyvracali
jej tvrdenia.

58. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Keďže žaloba bola vo všetkých svojich výrokoch zamietnutá je potrebné konštatovať, že plný úspech
v spore mali žalovaní v 1/ až 5/ rade, teda súd žalobkyňu zaviazal k plnej náhrade trov konania. O výške
náhrady trov konania bude pritom rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať

návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.