Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. júl 2021

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 1Pc/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3221200554
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Bebjaková
ECLI: ECLI:SK:OSBN:2021:3221200554.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Bebjakovou, v právnej
veci navrhovateľky: X.Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Q. U., R. Č.. XXXX, právne zastúpenej:
Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom Bánovce nad Bebravou, J. Jesenského
69, IČO: 36 789 925 a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: H. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. Č.. XXX, o návrhu na určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Matka navrhovateľky, H. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. Č.. XXX j e p o v i n n á s
účinnosťou od 13.05.2021 prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 180 eur mesačne, ktoré
výživné je splatné vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
II. Zameškané výživné za obdobie od 13.05.2021 do 10.07.2021 vo výške 336,98 eur j e matka
navrhovateľky H. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. Č.. XXX p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur, ktoré sú splatné s bežným výživným.
III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 4P/32/2013 - 110 zo dňa

24.10.2013 v časti určenia vyživovacej povinnosti matky voči navrhovateľke.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.05.2021, žiadala, aby súd zaviazal
osobu povinnú platiť výživné podľa návrhu (ďalej aj „matka navrhovateľky“) k povinnosti prispievať
jej na výživu mesačne sumou 250 eur, počnúc dňom podania návrhu, pričom za obdobie odo dňa
podania návrhu až do rozhodnutia súdu žiadala priznať zročné výživné. Zároveň žiadala priznať právo

na náhradu trov konania voči osobe povinnej platiť výživné podľa návrhu. Uviedla, že naposledy bola
vyživovacia povinnosť osoby povinnej platiť výživné k navrhovateľke určená rozsudkom Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 4P/32/2013-110 zo dňa 24.10.2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19CoP/139/2013-136 zo dňa 26.03.2014, a to vo výške 95 eur
mesačne.Ksvojímosobnýmpomeromnavrhovateľkauviedla,ževškolskomroku2020/2021navštevuje
3.ročník stredoškolského štúdia v dennej forme, pričom plánuje pokračovať vo vysokoškolskom
štúdiu. V súvislosti so štúdiom vznikajú navrhovateľke rôzne náklady súvisiace so zabezpečením

študijných pomôcok, potrebnej literatúry, nákladov na lyžiarsky výcvik, nákladov na počítač zakúpený
kvôli dištančnému vzdelávaniu a v neposlednom rade doučovaniu, ktoré absolvuje 4x do mesiaca.
Vzhľadom k tomu, že charakter štúdia navrhovateľky jej neumožňuje byť finančne samostatnou, nie je
navrhovateľka schopná náklady na štúdium a svoje základné životné potreby uhrádzať v plnej výške
z vlastných zdrojov ani zo zdrojov poskytovaných jej otcom, nakoľko tento je starobný dôchodca.
Snaží sa nepravidelne si privyrábať. Na úhrade nákladov navrhovateľky sa podieľa iba jej otec, s

ktorým žije v spoločnej domácnosti, a ktorý je poberateľom starobného dôchodku, vo výške 351 eur
mesačne. Matka, ako osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné si svoju vyživovaciu povinnosť
k navrhovateľke plní iba v súdom stanovenej výške, t.j. vo výške 95 eur mesačne. Od poslednéhozvýšenia vyživovacej povinnosti k navrhovateľke v roku 2013 jej matka neposkytla žiadne výživné nad
rámec súdom stanovenej sumy, žiadnu inú finančnú pomoc, nedala jej žiadny darček na sviatok, ani
sa o ňu nijako nezaujíma. Svoje mesačné náklady navrhovateľka vyčíslila nasledovne: strava 300 eur

mesačne, oblečenie a obuv 30 eur mesačne, hygienické potreby 65 eur mesačne, školské pomôcky
65 eur mesačne, doučovanie 60 eur mesačne, telefón 20 eur mesačne, internet 15 eur mesačne,
zubár 15 eur ročne t.j. 1,25 eur mesačne, okuliare 80 eur ročne, t.j. 6,70 eur mesačne, kontaktné
šošovky 40 eur mesačne. Jednorázové náklady navrhovateľka vyčíslila nasledovne 650 eur autoškola,
350 eur lyžiarsky kurz a výstroj a 550 eur nový počítač kvôli dištančnému vzdelávaniu. Náklady na

spoločnú domácnosť navrhovateľky a jej otca vyčíslila nasledovne: elektrina 95 eur mesačne, drevo
500 eur ročne, t.j. 42 eur mesačne, uhlie 135 eur mesačne, voda 15 eur mesačne, miestne dane a
poplatky 209,34 eur ročne. Navrhovateľka, s poukazom na finančné pomery osoby, ktorá je povinná
platiť výživné ako aj mesačné náklady navrhovateľky s uspokojovaním základných životných potrieb a
soštúdiom,zasúčasnéhozohľadneniaskutočnosti,ževsúčasnostisaibaotecnavrhovateľkypodieľana
zabezpečovaní je životných potrieb, považovala za adekvátnu výšku výživného sumu 250 eur mesačne.

Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka súdu predložila: rodný list navrhovateľky, rozsudok OS
BN sp. zn. 4P/32/2013-110 zo dňa 24.10.2013, potvrdenie o návšteve školy, rozhodnutie o priznaní
starobnéhodôchodkuotcovinavrhovateľky,potvrdenieškolyoúhradáchzaškolsképomôcky,potvrdenie
o platbe za autoškolu, faktúra za notebook, výpisy z účtu otca navrhovateľky, potvrdenie o nákladoch
na domácnosť miestnych daniach, faktúra za telefón a pokladničné bloky z nákupu potravín, oblečenia

a hygienických potrieb.

2. Matka navrhovateľky, ako osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, sa k návrhu písomne
nevyjadrila.

3. Súd, v zmysle § 33 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
C.m.p.), vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a
osoby povinnej podľa návrhu platiť výživné (t.j. matky navrhovateľky) a listinami: návrh z č.l. 1-6,
rodný list z č.l. 9, rozsudok č.k. 4P/32/2013 zo dňa 24.10.2013, potvrdenie o návšteve školy č.l. 16,
rozhodnutie SP o priznaní starobného dôchodku otcovi navrhovateľky č.l. 17-18, potvrdenie o úhradách

za školské pomôcky č.l. 19, potvrdenie o platbe na autoškolu č.l. 20, faktúra za notebook č.l. 21,
výpisy z účtu otca navrhovateľky č.l. 22-26, doklady z nákupu brikiet, platby za dane a poplatku za KO
č.l. 27-29, faktúra za telefón č.l. 30, pokladničné bloky za nákup potravín, oblečenia a hygienických
potrieb č.l. 31-36, správa z ÚPSVaR BN o navrhovateľke a matke navrhovateľky č.l. 66, 71-72, správa
zo SP o navrhovateľke a matke navrhovateľky č.l. 67, 69, 70, správa od zamestnávateľa matky č.l.

73-75, zaslanie dôkazov navrhovateľkou č.l. 77-83, správa od zamestnávateľa navrhovateľky čl. 84-89,
pripojeného spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 4P/32/2013 a ostatného spisového
materiálu. Z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Navrhovateľka pri výsluchu uviedla, že je študentka na gymnázium. Žije sama s otcom a úspory,

o ktorých sa jej matka domnieva, že má tak za tie kúpil jej otec byt pre ňu do budúcnosti, takže tieto
peniaze už na účte nie sú. Otec je dôchodca a poberá dôchodok 350 eur. Navrhovateľka si občas
privyrobí brigádami, keď musí, ale nevychádza jej to časovo, pretože študuje a gymnázium nie je ľahká
škola. S matkou sa snažila dohodnúť mimosúdne prostredníctvom sms, ale k mimosúdnej dohode
neprišlo. S matkou sa snažila skontaktovať už dávnejšie cez bývalú manželku jej otca, ale nedopadlo

to podľa navrhovateľkiných predstáv. Niekoľkokrát sa matku snažila kontaktovať telefonicky, ale vždy jej
zložila telefón. O súčasných majetkových pomeroch svojej matky nemá žiadne vedomosti. Informovala
sa, ale u sestrenice z matkinej strany (G. T.), ktorá jej uviedla, že matke sa darí dosť dobre, že
nemá žiadne problémy. Navrhovateľka, podľa jej vyjadrenia, vie, že si jej matka privyrábala prostitúciou,
ale v súčasnosti o takýchto príjmoch matky nemá vedomosť. Dodala, že pokiaľ sa s matkou snažila

dohodnúť mimosúdne, tak nepožadovala žiadnu konkrétnu sumu výživného. Byt, ktorý kúpil jej otec na
zabezpečenie jej bývania v súčasnosti nikto neužíva, pričom náklady zaň platí jej otec približne vo výške
150 eur mesačne.

5. Matka navrhovateľky ako osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné pri výsluchu uviedla, že

mesačný príjem má 600 eur istý, s tým, že si nemôže dovoliť ísť na PN, lebo jej príjem by sa zmenšil.
Platí mesačne nájomné vo výške 280 eur, lekárov vo výške 90 eur, lieky 20 eur a vyživovaciu povinnosť
k dcére - navrhovateľke 95 eur. Na živobytie jej zostáva 75 eur, pričom z tejto sumy pokrýva aj svoje
náklady na stravu. V domácnosti býva sama, je rozvedená. Spoločnú domácnosť nezdieľa s nikým,všetky výdavky si pokrýva sama. Nemá žiadne veci vyššej hodnoty, nevlastní osobné vozidlo, o všetko
prišla vďaka bývalému manželovi, otcovi navrhovateľky. Bola v osobnom bankrote. Nemá žiadne dlhy
ani nespláca žiadne pôžičky, platí len výživné. Iné vyživovacie povinnosti okrem vyživovacej povinnosti k

navrhovateľke nemá. Nemá ani žiadne úspory, všetko minula v dôsledku osobného bankrotu. Iné príjmy
ako príjem zo zamestnania nemá. Nemôže si dovoliť cestovať za prácou, nemá na to financie, býva
v dedine, kde je zamestnaná. Dodala, že otec navrhovateľky predal reštauráciu, ktorú vlastnili počas
ich manželstva, takže financie z predaja reštaurácie musí mať. V súvislosti s predloženou Zmluvou o
nájme nebytových priestorov zo dňa 01.03.2021 uviedla, že rovnaké výdavky na bývanie mala aj pred

marcom 2021.

6. Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že navrhovateľka nie je a nikdy nebola
poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi ani žiadnych iných dávok a príspevkoch a prídavok na dieťa na
ňu poberá jej otec v sume 25,50 eur mesačne.

7. Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že matka navrhovateľky, sa v evidencii
ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie t.č. nenachádza (posledná evidencia bola od 27.08.2019 do
09.09.2019, pričom vyradená bola z dôvodu vzniku pracovného pomeru). Menovanej nie je (za obdobie
od 01.05.2020 doposiaľ) vyplácaná žiadna štátna sociálna dávka, ani iná sociálna dávka - dávka v
hmotnej núdzi.

8. Zo správy zo Sociálnej poisťovne súd zistil, že navrhovateľka nežiadala o poskytnutie dávky v
nezamestnanosti, nie je evidovaná ako poberateľ nemocenských dávok alebo poberateľ dôchodku.

9. Zo správy zo Sociálnej poisťovne súd zistil, že osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné

naposledy poberala dávku v nezamestnanosti v období od 27.08.2018 do 26.02.2019. V súčasnosti nie
je žiadateľkou ani poberateľkou dávky v nezamestnanosti.

10. Zo správy od zamestnávateľa osoby povinnej platiť výživné (COOP JEDNOTA SENICA) súd zistil,
že táto pracuje na pozícii predavačky v supermarkete v Lozorne, a to od 10.09.2019 doteraz. Jej čistá

priemerná mesačná mzda za obdobie od 01/2021 do 05/2021 bola vo výške 732,42 eur a od 05/2020
do 12/2020 bola vo výške 659,39 eur.

11. Zo správy od zamestnávateľa navrhovateľky (Oziris, s.r.o.) súd zistil, že navrhovateľka bola v
uvedenej spoločnosti zamestnaná na základe Dohody o pracovnej činnosti, naposledy od 12.05.2021

až doposiaľ ako pomocná pracovníčka. Z tejto činnosti je bola vyplatená za obdobie od 12.05.2021 až
doposiaľ suma 31,18 eur a za obdobie od 09.07.2020 do 14.10.2020 suma 88,40 eur.

12. Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa ust. § 65 ods. 3 zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

14. Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.15. Podľa ust. § 76 ods.1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

16. Po prejednaní veci a vykonanom dokazovaní dospel tunajší súd k záveru, že návrh navrhovateľky
je čiastočne dôvodný. Mal za preukázanú potrebu určenia výživného, resp. jeho zvýšenia zo strany
matky navrhovateľky k navrhovateľke. Vyživovacia povinnosť matky navrhovateľky k navrhovateľke
(v tom čase maloletej) bola naposledy zvýšená rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
sp. zn. 4P/32/2013-110 zo dňa 24.10.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

19CoP/139/2103-136 zo dňa 26.03.2013, a to na sumu 95 eur mesačne. Po preskúmaní súčasných
finančných, majetkových a zárobkových schopností matky navrhovateľky a aktuálnych nevyhnutných
životných potrieb a nákladov navrhovateľky, súd dospel k záveru, že súčasná výška vyživovacej
povinnosti matky navrhovateľky k navrhovateľke v sume 95 eur mesačne je nedostačujúca, a teda
že potreba zmeny výšky vyživovacej povinnosti matky navrhovateľky k navrhovateľke je odôvodnená.
Avšak súd súčasne dospel k záveru, že vzhľadom k súčasným majetkovým a zárobkovým možnostiam

matky navrhovateľky nie je možné túto zaviazať k plneniu vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, v
sume 250 eur mesačne, tak ako to žiadala navrhovateľka vo svojom návrhu.

17. V čase určenia poslednej výšky výživného matky navrhovateľky voči navrhovateľke (rozsudkom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 4P/32/2013-110 zo dňa 24.10.2013 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19CoP/139/2103-136 zo dňa 26.03.2013) bola
navrhovateľka maloletá, mala 11 rokov a navštevovala 5. ročník základnej školy. Matka navrhovateľky
bola v tom čase vyradená z evidencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzačka
o zamestnanie zo subjektívnych dôvodov. Pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti s
nepravidelným príjmom. Otec navrhovateľky bol v tom čase už starobným dôchodcom, pričom výška

jeho starobného dôchodku bola v tom čase 302,50 eur mesačne.

18. Pri posudzovaní aktuálnych pomerov na strane otca navrhovateľky, s ktorým navrhovateľka žije v
spoločnej domácnosti, súd zistil, že tak ako aj v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti je otec
navrhovateľky starobný dôchodca, v súčasnosti s výškou starobného dôchodku v sume 351,90 eur

mesačne, v zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 28.11.2019. Súčasne poberá aj prídavok
na dieťa, vo výške 25,50 eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti len s navrhovateľkou. Náklady na
ich spoločnú domácnosť sú nasledovné: elektrina 95 eur mesačne, drevo 42 eur mesačne, voda 15
eur mesačne, uhlie 135 eur mesačne, miestne dane a poplatky 209,34 eur ročne.

19.Priposudzovaníaktuálnychpomerovnastranematkynavrhovateľky,súdzistil,žetátojevsúčasnosti
zamestnaná na pozícii predavačky v supermarkete COOP Jednota Senica, a to od 10.09.2019 doteraz.
Jej čistá priemerná mzda, podľa správy od jej zamestnávateľa, je vo výške 732,42 eur. Žije sama, pričom
jej náklady na bývanie sú vo výške 280 eur mesačne a predstavujú sumu, ktorú platí za prenájom
nehnuteľnosti, v ktorej býva. V súvislosti so svojím psychickým stavom navštevuje špecializované

sanatórium, kde platí za návštevy mesačne 90 eur. Vynaloženie týchto nákladov mal súd za preukázané
z výpisov z účtu matky, z ktorých je zrejmé, že navštevuje špecializované sanatórium cca 2x mesačne,
pričom za jednu návštevu platí sumu 45 eur. Rovnako mal súd za preukázane vynaložené aj náklady za
lieky, a to vo výške 20 eur mesačne. Taktiež ako nevyhnutné náklady matky navrhovateľky zohľadnil aj
náklady na stravu, ktoré matka navrhovateľky pokrýva zo sumy 75 eur mesačne.

20. Čo sa týka aktuálnych pomerov na strane navrhovateľky, v súčasnosti je navrhovateľka, oproti
poslednej úprave vyživovacej povinnosti, už plnoletá, má 18 rokov a je študentkou gymnázia v
Bánovciach nad Bebravou. S poukazom na tento stav ešte stále nie je schopná sama sa živiť, pretože
sa sústavne pripravuje na výkon budúceho povolania, a to formou denného štúdia na gymnáziu. Na

strane navrhovateľky nastala teda, oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti, významná zmena,
spočívajúca zmene štúdia - už nie je žiačkou 2. stupňa základnej školy, ale od septembra 2021 bude
vo štvrtom, tzn. maturitnom ročníku gymnázia. Stále žije v spoločnej domácnosti s otcom. Mesačné
náklady navrhovateľky sú nasledovné: strava 300 eur mesačne, oblečenie a obuv 30 eur mesačne,
hygienické potreby a kozmetika 65 eur mesačne, školské pomôcky 65 eur mesačne, telefón 20 eur

mesačne, internet 15 eur mesačne, kontaktné šošovky a okuliare 46,70 eur mesačne, zubár 15 eur
ročne.Rovnakonavrhovateľkapreukázalaajjednorázovénákladyvynaloženézaposudzovanéobdobie,
a to na autoškolu vo výške 650 eur, počítač kvôli dištančnému vyučovaniu 550 eur. Napokon, ako
nevyhnutné náklady, zohľadnil súd aj náklady na bývanie a to vo výške, cca 150 eur mesačne, keďžena nákladoch spoločnej domácnosti sa navrhovateľka podieľa spoločne so svojím otcom, s ktorým býva
v spoločnej domácnosti.

21. Súdna prax za právne významnú zmenu pomerov, ktorá má subjektívny charakter považuje zmenu v
nákladoch na životné potreby oprávneného dieťaťa v závislosti od jeho veku, vzdelávania, jeho rôznych
aktivít a kultúrnych potrieb, ako aj ďalšie konkrétne potreby dieťaťa, ktoré sú povinní uspokojovať jeho
rodičia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Zmena pomerov, ako predpoklad
na zmenu predchádzajúcej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti, môže spočívať aj v zmene pomerov

na strane povinnej osoby. Pôjde napríklad o zvýšenie alebo nezavinené zníženie príjmu, vznik alebo
zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, prípadne ďalšie významné okolnosti.

22. Pri posudzovaní návrhu navrhovateľky súd vzal do úvahy hlavne samotnú skutočnosť výraznej
zmeny úrovne štúdia navrhovateľky, pričom už túto považoval za dostatočne odôvodňujúcu potrebu
zmenyvýškyvyživovacejpovinnostimatkynavrhovateľkyknavrhovateľke.Dospievanieanajmävýrazná

zmena štúdia (v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bola navrhovateľka žiačkou 5.ročníka,
2. stupňa ZŠ, v súčasnosti je študentkou 3. ročníka gymnázia) muselo automaticky viesť na strane
navrhovateľky k zvýšeniu potrieb na vzdelávanie a vyučovací proces, ale i na mimoškolské a záujmové
aktivity - trávenie voľného času. Súd kladne hodnotí aj snahu navrhovateľky, vo svojom voľnom čase,
zabezpečiť si vlastný príjem formou práce vykonávanej na základe Dohody o pracovnej činnosti. Avšak

je zrejmé, že príjem z takýchto brigád pokrýva jej potreby len veľmi čiastočne a nijako neovplyvňuje
vyživovaciu povinnosť jej rodičov voči nej, keďže sa súčasne sústavne pripravuje na výkon svojho
budúceho povolania, a teda zatiaľ nie je schopná sama sa živiť. Súd pri rozhodovaní prihliadal aj
na skutočnosť, že pomery na strane otca navrhovateľky, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, sa
od poslednej úpravy výživného nijako nezmenili. Tak ako aj v čase poslednej úpravy vyživovacej

povinnosti, tak aj teraz je starobný dôchodca, jeho príjmom je starobný dôchodok a jeho možnosti na
získanie ďalšieho príjmu sú vzhľadom na jeho vek (má 81 rokov), zdravotný stav vyplývajúci z jeho
veku a situáciu na trhu práce, obmedzené. Avšak, je zrejmé, že otec navrhovateľky, by si mohol, ak
by to považoval za potrebné, zabezpečiť príjem, napríklad z prenájmu bytu, ktorý podľa vyjadrenia
navrhovateľky kúpil pre jej osobné zabezpečenie, a ktorý je v súčasnosti neobývaný a náklady na

jeho údržbu hradí otec navrhovateľky. Avšak ani finančná situácia otca navrhovateľky, nič nemení na
povinnosti matky navrhovateľky prispievať na výživu svojej dcéry podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov, a to až o času pokiaľ nebude schopná sama sa živiť. Rovnako nič nemení
na povinnosti matky navrhovateľky prispievať na výživu svojej dcéry podľa jej schopností, možností a
majetkových pomerov skutočnosť, že niektoré z navrhovateľkou uvádzaných nákladov, súd nepovažoval

za nevyhnutne potrebne vynaložené náklady. V tejto súvislosti súd uvádza, že náklady na domácnosť
navrhovateľky, ktoré vyčíslila vo výške 320 eur mesačne, súd zohľadnil len v nižšej ako polovičnej výške
uvádzanej navrhovateľkou (cca 150 eur mesačne), nakoľko býva v spoločnej domácnosti so svojím
otcom a navyše nezohľadnil ako nevyhnutne vynaložený náklad navrhovateľky poplatok za telefón otca
vovýške15eurmesačneaanidaňzapsavovýške20eurročne.Rovnakosúddávadopozornosti,žeod

marca 2020, v súvislosti s pandémiou koronavírusu, navrhovateľka študovala dištančnou formou štúdia.
Pokiaľ teda súd zohľadnil ako nevyhnutný výdavok navrhovateľkou na tento účel zakúpený nový počítač,
nie je možné zohľadniť ako nevyhnutne vynaložené náklady poplatky za školské výlety, absolvované
divadelné podujatia, či školu v prírode, keďže tieto podujatia sa minimálne od marca 2020 konať
nemohli. Aj pri zohľadnení vyššie uvedených skutočností súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti

matky navrhovateľky k navrhovateľke dospel k jednoznačnému záveru, že súčasná výška vyživovacej
povinnosti matky navrhovateľky k navrhovateľke v sume 95 eur, je vzhľadom na vek, priemerné
životné náklady a najmä vzhľadom k potrebám vzdelávacieho procesu navrhovateľky, nedostatočná.
Ďalej zohľadnil aj skutočnosť, že matka navrhovateľky sa s navrhovateľkou nestretáva, neprispieva
jej finančne či materiálne nijako nad rámec súdom určenej výšky vyživovacej povinnosti. Ak aj k

vzájomnému ochladnutiu citov zo strany matky navrhovateľky k navrhovateľke a naopak došlo vplyvom
viacerých udalostí z minulosti, vyplývajúcich zo správania či už matky navrhovateľky, otca navrhovateľky,
resp. samotnej navrhovateľky, nič to nemení na skutočnosti, že matka navrhovateľky je povinná plniť si
svoju vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal z
aktuálneho príjmu matky navrhovateľky, v sume, ktorú mal za preukázanú zo správy zamestnávateľa

matky, pričom zohľadnil nevyhnutné náklady na strane matky, a to náklady na bývanie a stravu, náklady
súvisiace s návštevou špecializovaného sanatória a náklady za lieky. Okrem vyživovacej povinnosti k
navrhovateľke nemá matka navrhovateľky inú vyživovaciu povinnosť a pravidelne nespláca ani žiadne
iné dlhy, či pôžičky. Matka navrhovateľky je žena v produktívnom veku, okrem potreby liečenia svojhopsychického stavu, ktorého liečbu už absolvuje, bez iných vážnych zdravotných ťažkostí. Vzhľadom na
všetky zistené okolnosti a s poukazom na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť rodičov voči ich deťom
má prednosť pred všetkými ostatnými ich, nie nevyhnutnými, výdavkami súd dospel k záveru, že je v

možnostiach a schopnostiach matky navrhovateľky platiť navrhovateľke výživné v súdom určenej výške
180 eur mesačne, ktoré bude splatné vždy do 10.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky (výrok I.).

23. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), lehota
na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť
dlhšiu lehotu.

25. Súčasne súd uložil matke navrhovateľky nahradiť navrhovateľke aj zameškané výživné, a to odo

dňa podania návrhu, t.j. od 13.05.2021 do 10.07.2021, tzn. odo dňa podania návrhu až do splatnosti
prvého najbližšie splatného výživného v sume 180 eur mesačne, po rozhodnutí súdu, pričom zohľadnil
sumy pôvodne určeného výživného vo výške 95 eur, ktoré matka za dané obdobie už plnila. Zameškané
výživné umožnil matke navrhovateľky, vzhľadom k jej finančným schopnostiam a možnostiam ako aj
vzhľadomkvýškeurčenejvyživovacejpovinnosti,splácať vpravidelnýchmesačnýchsplátkachvovýške

50 eur, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným (výrok II.).

26. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou sp. zn. 4P/32/2013-110 zo dňa 24.10.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 19CoP/139/2103-136 zo dňa 26.03.2013, v časti určenia výšky výživného matky navrhovateľky

k navrhovateľke (výrok III.).

27. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p., tak, že žiaden z účastníkov konania
nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Vzhľadom na to, že navrhovateľka žiadala, aby súd
zaviazal matku navrhovateľky aj k náhrade trov konania navrhovateľky v tomto konaní, súd konštatuje,

že v predmetnej veci nezistil dôvod na postup podľa § 55 C.m.p.. Podľa názoru súdu by nebolo
spravodlivé, vzhľadom na okolnosti prípadu, navrhovateľke právo na náhradu trov konania priznať.
Čo do požadovanej výšky výživného súd nevyhovel návrhu navrhovateľky v celom rozsahu. Trovy
konania, ktoré v tejto veci navrhovateľke vznikli spočívajú hlavne v odmene jej právneho zástupcu.
Zvoliť si právneho zástupcu je, v konaní o vyživovacej povinnosti, právom nie povinnosťou účastníka

konania, pričom nejde o právne tak zložité konanie, aby bolo právne zastupovanie nevyhnutné. Pokiaľ
navrhovateľka využila možnosť dať sa v tomto konaní zastúpiť, muselo jej byť zrejmé, že bude musieť
svojmu právnemu zástupcovi hradiť jeho odmenu. Konanie o vyživovacej povinnosti je konanie vedené
podľa Civilného mimosporového poriadku, kde sa o trovách konania rozhoduje v zmysle § 52 C.m.p., v
zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje

inak. Súd síce má možnosť, ak by to bolo s ohľadom na okolnosti spravodlivé, priznať právo na náhradu
trov konania, avšak v danom prípade súd takéto okolnosti nevzhliadol.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde
Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať
účastník, v ktorého neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutia
o odvolaní.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové

tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho vzdal.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí
oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo
tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).