Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Michal Antala
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/48/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121011401
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3121011401.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.
JozefaJaníkaaJUDr.RastislavaDlugoša,PhD.vtrestnejveciodsúdenéhoH.Q.,nar.XX.XX.XXXXvE.,
trvale bytom V. G. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. apríla 2022 v Trenčíne, prejednal
sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 07.
marca 2022 pod sp. zn. 6Pp/344/2021 a jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je
dôvodná.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 0T/88/2021 zo dňa 12. augusta 2021 bol
odsúdenému H. Q. pre trestný čin prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek
1 písm. d) Tr. zákona právoplatne uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, na ktorý nastúpil dňa 12. augusta
2021 s tým, že po započítaní doby väzby (od 23. júla 2021 do 12. augusta 2021) ho vykonal dňa 23.
januára 2022.
Po výkone vyššie uvedeného trestu odňatia slobody (dňa 23. januára 2022) odsúdený H. Q.
bezprostredne nastúpil na výkon trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace, so zaradením do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol právoplatne uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 0T/74/2021 zo dňa 28. mája 2021 v spojení
s uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 0T/74/2021 zo dňa 09. decembra 2021 o
neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre trestný čin prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d) Tr. zákona. Tento (neskorší) trest odňatia slobody
má odsúdený H. Q. predpokladane vykonať dňa 23. mája 2022. Lehota pre to, aby mohol byť odsúdený
podmienečné prepustený mu plynie od dňa 23. decembra 2021.
Dňa 22. novembra 2021 bol Okresnému súdu Trenčín (vecne a miestne príslušnému súdu) Okresným
súdom Banská Bystrica postúpený návrh odsúdeného H. Q. na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody.
Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 07. marca 2022 po výsluchu odsúdeného
a vykonaní ďalších dôkazov rozhodol uznesením toho istého dňa pod sp. zn. 6Pp/344/2021 tak, že
odsúdeného H. Q. podľa § 66 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona podmienečne prepustil z výkonu trestu
odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 0T/88/2021 zo
dňa 12. augusta 2021 a trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 0T/74/2021 zo
dňa 28. mája 2021 v spojení s uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 0T/74/2021 zodňa 09. decembra 2021 a podľa § 68 odsek 1 Tr. zákona obligatórne určil odsúdenému skúšobnú dobu
na 1 (jeden) rok.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť prokurátor v neprospech
odsúdeného, ktorú písomne odôvodnil tým, že sa nedá súhlasiť s tým, že by boli splnené materiálne
podmienky na podanie návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Je toho
názoru, že odsúdený vykonával svoj doterajší trest odňatia slobody čiastočne v súlade s pravidlami a
stanovami ústavu, avšak ústav odsúdenému vytýkal kritický postoj k páchanej trestnej činnosti. Síce
formálne ľutuje spáchanie trestnej činnosti, avšak vyhovára sa na okolnosti. Riziko resocializačného
zlyhania u odsúdeného je hodnotené ako menej priaznivé s ohľadom na vysoké riziko sociálneho
zlyhania. Odsúdený má iba formálne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, preto nie je daná
záruka, že prepustením na slobodu bude viesť riadny život. Prokurátor poukázal
na to, že prvoradým kritériom na rozhodovanie o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného je
hodnotenie ústavu, v ktorom si odsúdený svoj trest vykonáva. Práve hodnotenie je spracované ľuďmi a
vychádza z poznatkov ľudí, ktorí denne prichádzajú s odsúdeným do kontaktu a poznajú jeho správanie,
osobnosť a vystupovanie aj mimo pojednávaciu miestnosť. Z hodnotenia ústavu vyplýva, že odsúdený
len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a zároveň podmienečné
prepustenie ústav neodporúča. Navrhol, aby nadriadený Krajský súd v Trenčíne napadnuté uznesenie
okresného súdu podľa § 194 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku zrušil a okresnému súdu uložil, aby vo veci
znovu konal s rozhodol.
Odsúdený H. Q. sa k písomne odôvodnenej sťažnosti prokurátora do dňa konania neverejného
zasadnutia krajského súdu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd na podklade sťažnosti prokurátora, ktorá mu spolu so
spisom bola predložená 12. apríla 2022, preskúmal dňa 21. apríla 2022 na neverejnom
zasadnutí podľa § 192 odsek 1 Tr. poriadku správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj
konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora, hoci bola podaná
oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste, nie je dôvodná.
Podľa § 66 odsek 1 písm. a) Tr. zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin
po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 odsek 2 Tr. zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 66 odsek 3 Tr. zákona, ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže
byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku
1 písm. a) až c), § 67 odsek 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 odsek 2.
Podľa § 68 odsek 1 veta prvá a druhá Tr. zákona, pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu
na jeden rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Súd
môže zároveň nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoviť mu
primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 odsek 3 a 4.
Krajský súd v súlade s právnymi závermi okresného súdu v napadnutom uznesení dospel k tomu,
že v posudzovanom prípade všetky zákonom vyžadované podmienky na podmienečné prepustenie
odsúdeného H. Q. uvedené v ustanovení § 66 Tr. zákona boli splnené. Odsúdený vykonal príslušnú
(pomernú) časť uložených nepodmienečných trestov odňatia slobody dňa 23. decembra 2021 a teda
formálnapodmienkanajehopodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobodytakbolasplnená.
Okresný súd v posudzovanom prípade sa všetkými zákonnými hľadiskami dôsledne riadil, prihliadol na
všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečnéprepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone
trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život. V uvedenom smere vykonal všetky potrebné dôkazy a dospel k vecne správnemu
záveru, podľa ktorého odsúdený H. Q. vo výkone trestu plnením povinností a správaním preukázal
nielen polepšenie, ale čiastočným plnením stanoveného programu zaobchádzania aj dostatočnú
snahu po náprave a zmene hodnotovej orientácie, ktorá odôvodňuje predpoklad jeho pozitívneho
správania v budúcnosti. Krajský súd k čiastočnému plneniu stanoveného programu zaobchádzania
uvádza, že nedostatok bol zaznamenaný len v časti edukácia, z dôvodu čiastočne kritického postoja
k svojej (páchanej) trestnej činnosti a v časti aktivity vo voľnom čase, nakoľko svoj voľný čas využíva
pasívne. Postoj odsúdeného k jeho trestnej činnosti však musí súd preskúmať sám, a to nielen na
základe hodnotenia zo strany riaditeľa ústavu na výkon trestu, kde odsúdený trest odňatia slobody
vykonáva, ale aj za súčasného prihliadnutia na trestnú činnosť, pre ktorú je odsúdený vo výkone trestu
odňatia slobody. Z uvedeného dôvodu preto nemožno súhlasiť s argumentom prokurátora
uvedenom v sťažnosti, že prvoradým kritériom na rozhodovanie o žiadosti o podmienečné prepustenie
odsúdeného je hodnotenie ústavu, v ktorom si odsúdený svoj trest vykonáva. Súd pri rozhodovaní
totiž nevychádza len z tohto hodnotenia, ale pri zisťovaní skutkového stavu, ktorý môže vyústiť do
rozhodnutia o tom, že odsúdený spĺňa zákonné podmienky na jeho podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody, sám zisťuje možnosť aplikácie ustanovenia § 66 Tr. zákona. Pri tomto zisťovaní
preto súd prirodzene nemôže byť vo vzťahu k odsúdenému limitovaný (obmedzovaný) len samotným
hodnotením riaditeľa ústavu na výkon trestu, ale musí ho komplexne verifikovať (overiť)
aj inými skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie dôležité (celkové správanie odsúdeného vo
výkone trestu v spojení so skúmaním pozitívnej prognózy správania odsúdeného v prípade
jeho podmienečného prepustenia na slobodu). Súd nemá nepochybnú istotu, ako sa bude odsúdený
po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody skutočne správať, a preto zákon pre
posilnenie tohto inštitútu obligatórne ukladá súdu určiť odsúdenému primeranú skúšobnú dobu (§ 68
odsek 1 Tr. zákona). Pokiaľ by sme však pripustili možnosť, aby pri akýchkoľvek nedostatkoch v správaní
odsúdených,ktorýchvystupovanieapostojvústavenavýkontrestumožnovcelkovommeradlehodnotiť
ako slušné (v preskúmavanej veci čiastočne kritický postoj odsúdeného k trestnej činnosti a pasívne
využívanie voľného času) bol dôvod pre zamietnutie návrhu odsúdených na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, podávanie takýchto návrhov zo strany odsúdených v budúcnosti by
nielen stratilo opodstatnenie, ale súčasne by nebolo ústavne udržateľné (konformné). Odsúdený H.
Q. pôvodne vykonával trest odňatia slobody uložený a nariadený mu rozsudkom Okresného súdu
Rimavská Sobota, sp. zn. 0T/88/2021 zo dňa 12. augusta 2021 vo výmere 6 (šesť) mesiacov, pre
trestný čin prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d) Tr. zákona,
ktorý vykonal dňa 23. januára 2022. Následne nastúpil na výkon trestu odňatia slobody vo výmere 4
(štyri) mesiace, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn.
0T/74/2021 zo dňa 28. mája 2021 v spojení s uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn.
0T/74/2021 zo dňa 09. decembra 2021 o neosvedčení sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, pre trestný čin prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
odsek 1 písm. d) Tr. zákona. Uvedené trestné veci boli právoplatne rozhodnuté rozsudkom (vec vedená
na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 0T/88/2021) a trestným rozkazom (vec vedená na
Okresnom Rimavská Sobota pod sp. zn. 0T/88/2021, v spojení s uznesením Okresného súdu Rimavská
Sobota o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia). Postoj odsúdeného
k jeho trestnej činnosti je preto potrebné posúdiť (zohľadniť) aj v tejto súvislosti, keď preukázateľne
nespochybňoval vinu, pričom rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 0T/88/2021 zo dňa
12. augusta 2021 nadobudol právoplatnosť dňa 12. augusta 2021, nakoľko ho odsúdený nenapadol
riadnymopravnýmprostriedkom(odvolaním)atrestnýrozkazOkresnéhosúduRimavskáSobota,sp.zn.
0T/74/2021 zo dňa 28. mája 2021 nadobudol právoplatnosť dňa 28. mája 2021 z dôvodu, že odsúdený
proti uvedenému trestnému rozkazu nepodal odpor. Okresný súd vo vzťahu k postoju odsúdeného k
spáchanej trestnej činnosti tiež správne prihliadol na vyjadrenie odsúdeného na verejnom zasadnutí s
konštatovaním, že svoje predošlé konanie oľutoval a počas výkonu trestu odňatia slobody si uvedomil
nepriaznivé následky na svoj život, no najmä na život svojich maloletých detí. Rovnako nemôže vyznieť
v neprospech odsúdeného (čo by odôvodňovalo zamietnuť jeho návrh na podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody), ak odsúdený využíva svoj voľný čas pasívne, pričom prokurátor túto
skutočnosť ani expressis verbis nenamietal. Z hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu podľa názoru
krajského súdu nepochybne vyplýva, že napriek tomu, že odsúdený svoj voľný čas využíva pasívnym
spôsobom na izbe, v tomto čase sleduje televízne vysielanie, počúva rozhlas, lúšti krížovky a číta. V
tomto smere sa dá teda nepochybne usúdiť, že ostatné časti stanoveného programu zaobchádzaniaplní na požadovanej úrovni. I keď bola u odsúdeného konštatovaná resocializačná prognóza
ako menej priaznivá z dôvodu stredného rizika recidívy trestnej činnosti, krajský súd dospel k záveru,
že odsúdený spĺňa zákonné podmienky odôvodňujúce jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody. Okrem predmetných dvoch trestov odňatia slobody (dvoch nepodmienečných odsúdení
celkovo vo výmere desať mesiacov) bol odsúdený síce trikrát súdne trestaný, ale s tým
právnym záverom, že sa na odsúdeného hľadí, akoby nebol odsúdený. Krajský súd naviac poukazuje na
to, že odsúdený H. Q. si trest odňatia slobody vykonáva v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, pričom počas doteraz vykonanej časti trestu nebol síce disciplinárne odmenený, ale na druhej
strane ani disciplinárne potrestaný.
Vzhľadom na správanie odsúdeného vo výkone trestu, ktorého hodnotenie vyznieva v konečnom
dôsledku pozitívne i napriek menej priaznivej resocializačnej prognóze (z toho dôvodu záver hodnotenia
ústavu o čiastočnom splnení podmienok na podmienečné prepustenie), za súčasného obligatórneho
určenia primeranej skúšobnej doby na 1 rok, možno dôvodne očakávať, že odsúdený v budúcnosti
povedie už iba riadny život tak, ako to predpokladá ustanovenie § 66 odsek 1 Tr. zákona.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd sťažnosť prokurátora nepovažoval za dôvodnú a túto
potom podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.