Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. marec 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/172/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200917
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7020200917.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a

členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Radovana Turčíka, v právnej veci žalobcu: X.. N.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v I. XX, I. N., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária
Prešov, so sídlom v Prešove, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
KaPO/24063/2020, ČRZ: 130309/2020 zo dňa 24.11.2020 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 10.12.2020 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu

súdu (ďalej aj súd) dňa 14.12.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
KaPO/24063/2020, ČRZ:130309/2020 zo dňa 24.11.2020 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo
preskúmavané rozhodnutie) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu
trov konania.

administratívne rozhodnutie

2. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci.
Žalovaný svoje rozhodnutie po citácii § 3 ods. 1, § 6 a § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní
právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a
o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v

znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej aj zákon č. 327/2005 Z. z.) odôvodnil tým, že vychádzajúc zo zákona
č. 327/2005 Z. z., žiadateľ v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť úspešný len vtedy,
ak súčasne (kumulatívne) preukáže splnenie všetkých troch podmienok, a to:
- že sa nachádza v stave materiálnej núdze,
- že v prípade jeho sporu sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť,
- že spor prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ak je možné ju vyčísliť v peniazoch.

Žiadateľ má právo na poskytnutie právnej pomoci, ak hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy
(t.j. v súčasnosti 580 eur), okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.3. Žalovaný ďalej uviedol, že žiadateľ (žalobca) k žiadosti doložil doklady, z ktorých je zrejmé, že
žiada o právnu pomoc v správnom súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 409711/2020 zo dňa 04.09.2020, ktorým bolo

potvrdené rozhodnutie Mesta Spišské Podhradie č. 179152020 zo dňa 17.04.2020, o vyrubení dane z
nehnuteľností na rok 2020 v sume 23,80 eur, ktorá predstavuje hodnotu sporu a je nižšia ako aktuálna
hodnota minimálnej mzdy, t.j. 580 eur, a teda nebola splnená podmienka hodnoty sporu, čím žalobca
nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Dodal, že
vzhľadom na uvedené nie je nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žalobca spĺňa podmienku

stavu materiálnej núdze a podmienku, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, preto sa tým žalovaný
nezaoberal, keďže by tak zbytočne zaťažoval žiadateľa (žalobcu) byrokratickým postupom, a tiež by tým
dochádzalo k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami štátu.

4. V závere konštatoval, že nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie
právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci.

správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe a replika

5. Žalobca včas podanou správnou žalobou žiadal na nariadenom pojednávaní preskúmavané
rozhodnutie žalovaného zrušiť ako nezákonné a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Namietal,
že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; zistenie skutkového
stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci; skutkový stav, ktorý žalovaný vzal za základ
napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom alebo v spise nemá oporu a zároveň

došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia (zrušovacie dôvody uvedené v ustanovení § 191 ods. 1
písm. c/, e/, f/, g/ zákona č. 162/1015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, ďalej aj SSP). Uviedol tiež,
že nepriznaním nároku na právnu pomoc, žalovaný konal v rozpore s právom žalobcu na súdnu a inú
právnu pomoc a ochranu garantovanú čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

6. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné,
zavádzajúce, nesprávne, nedostatočne odôvodnené a žalobca ním bol ukrátený na svojich právach
alebo právom chránených záujmoch.

7. Dodal, že v odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že ide o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu,
niepreskúmanievýšky,tedahodnotysporunazákladektorejžalovanýnepriznalnároknaprávnupomoc.
Preto argumentácia žalovaného správneho orgánu je v rozpore s nálezmi ústavného súdu, kde sa
poukazujeprávenatieto2rozdielneposúdeniaveci,akoajnato,žežiadateľoprávnupomoc,ktorýžiada
o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu nevie nijako ovplyvniť uvádzanú sumu, resp. hodnotu

sporu, a preto je potrebné rozlišovať 2 prípady súdnych sporov (konaní) v opačnom prípade by došlo k
porušeniu práva (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky).

8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11.2016 konštatoval, že poskytovanie právnej pomoci v

súdnych konaniach, v ktorých síce ide o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, avšak jedná sa
o rozhodnutie, ktorého predmetom je zaplatenie presne určenej sumy (napr. poplatku za konkrétne
obdobie), nie dávky opakujúcej sa do budúcna s neurčitou dĺžkou trvania (napr. dôchodku), v danom
prípade dane z nehnuteľností na rok 2020 v sume 23,80 eur, kde je možné hodnotu sporu vyčísliť
v peniazoch, a tá neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú nariadením vlády Slovenskej

republiky č. 324/2019 Z. z., t.j. sumu 580 eur, nie je splnená podmienka hodnoty sporu podľa § 6 zákona
č. 327/2005 Z. z., a preto žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie právnej
pomoci.

9. Žalovaný tiež odkázal na úvahu z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

3Sžo/42/2014 zo dňa 19.05.2015: „Úlohou Centra je filtrovať šikanózne, neopodstatnené a bagateľné
návrhy svojich žiadateľov, čím odbremeňuje činnosť súdov. Zároveň však týmto Centrum určitým
spôsobom aj chráni žiadateľov pred podávaním neúspešných žalôb, či pokračovaní v neúspešnom
súdnom konaní (...).“10. Žalovaný dodal, že žalobca na výzvu, aby uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky za nezákonné, reagoval tak, že tieto uvedie kvalifikovaný

právny zástupca. Žalovaný sa preto zaoberal len posúdením podmienky hodnoty sporu, nie jeho
bezúspešnosťou, pretože nie je jeho úlohou vymýšľať dôvody pre podanie správnej žaloby žalobcu.
Žalobca nebol schopný vecne argumentovať, s čím konkrétne v rozhodnutí Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky nesúhlasí a prečo.

11. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
Súhlasil tiež s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

12. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného replikou zo dňa 22.06.2021, v ktorej konštatoval, že
vyjadrenie žalovaného je zrkadlom žalovaného, jeho právneho vedomia a jeho neschopnosti odborne
vecne právne argumentovať. Napadnuté rozhodnutie a jeho odôvodnenie je chabé a nezodpovedá

zákonu č. 327/2005 Z. z. v spojení so zákonom č. 71/1967 Zb. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 7S/78/2018 zo dňa 20.11.2019, ktorý podľa jeho názoru vyvracia vyjadrenia
žalovaného a zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.

13. Žalovanému bola replika doručená dňa 20.07.2021, no žalovaný nevyužil možnosť na podanie

dupliky.

14. V prejednávanej veci súd nariadil pojednávanie na deň 25.11.2021 o 12:30 hod. Žalovaný
ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní písomným podaním doručeným súdu dňa 15.11.2021
z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a súhlasil s rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Podaním

doručeným súdu dňa 22.11.2021 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní aj žalobca, ktorý vo svojom
písomnom podaní uviedol, že nie je zaočkovaný proti COVIDU. Dodal, že dňa 18.11.2021 boli nariadené
nové protipandemické opatrenia o obmedzení pohybu medzi okresmi v čiernej farbe, ktoré musí žalobca
rešpektovať, a preto žiada o odročenie pojednávania. Z uvedených dôvodov súd pojednávanie zrušil.

15. Vo veci súd nariadil nové pojednávanie na deň 17.03.2022. Žalovaný svojim písomným podaním
zo dňa 25.02.2022 opätovne ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu pracovnej
zaneprázdnenosti a súhlasil s rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Žalobca v písomnom podaní
doručenom súdu dňa 16.03.2022 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal o ďalšie odročenie
pojednávania. Prioritným dôvodom bolo ochorenie syna K., starostlivosť o rodinného príslušníka a

sprevádzanie na lekárske ošetrenie. Ďalším dôvodom bolo kolidovanie pojednávaní na tom istom súde
nariadených senátom 6S.

16. Súd neakceptoval dôvody žalobcu na zrušenie pojednávania nariadeného na deň 17.03.2022,
nakoľko žalobca svoje tvrdenie o ochorení syna či o jeho sprevádzaní na lekárske vyšetrenie žiadnym

spôsobom (ani dodatočne) nepreukázal. Ku kolidovaniu pojednávaní nariadených senátmi 8S a 6S súd
uvádza, že predvolania na pojednávania nariadené senátom 6S boli žalobcovi doručené dňa 28.02.2022
a v prejednávanej veci (vedenej pod sp. zn. 8S/172/2020) dňa 04.03.2022, a teda žalobca mal dostatok
času na kolíziu pojednávaní nariadených na deň 17.03.2022 reagovať a túto súdu oznámiť. Žalobca
tak však urobil až deň pred pojednávaniami, a teda zrušením resp. odročením pojednávania by došlo

k nehospodárnemu a neúčelnému konaniu súdu. Súd poukazuje tiež na skutočnosť, že vykonanie
nariadených pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach v prejednávanej veci o 9:00 hod. v pojednávacej
miestnosti č. 207 a vo veci vedenej pod sp. zn. 6S/78/2018 o 9:05 hod. v pojednávacej miestnosti
č. 201 súd považuje za bezpochyby technicky zvládnuteľnú situáciu. Obe pojednávacie miestnosti sa
nachádzajú na rovnakom poschodí, na spoločnej chodbe a sú od seba vzdialené cca 20 metrov, a teda

senátom krajského súdu by nič nebránilo počkať do skončenia prebiehajúceho pojednávania a následne
vykonať ďalšie súdne pojednávanie. Uvedená situácia nie je ničím výnimočná.

17. Správny súd po vyhodnotení týchto skutočností dospel k záveru, že pojednávanie vo veci sa môže
uskutočniť aj v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol na pojednávanie riadne predvolaný a ním uvedené

dôvody jeho neprítomnosti neodôvodňujú záver o potrebe pojednávanie zrušiť resp. odročiť na iný
termín. Súd preto vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, resp. ich zástupcov,
a to procesným postupom podľa § 114 SSP.18. Navyše súd dodáva, že i keď súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu, žalobcovi nebola odopretá
možnosť konať pred súdom, pretože v prejednávanom prípade neboli skutkové okolnosti sporné a
právne otázky sa nevyznačovali osobitnou zložitosťou.

právny názor správneho súdu

19. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd po preskúmaní žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s obsahom súdneho i administratívneho
spisu, vo veci rozhodol rozsudkom na pojednávaní konanom dňa 17.03.2022 keď dospel k záveru, že
žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

20. Predmetom správnej žaloby je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
KaPO/24063/2020, ČRZ: 130309/2020 zo dňa 24.11.2020, ktorým žalovaný rozhodol o nepriznaní
nároku na poskytnutie právnej pomoci, o ktorú požiadal žalobca žiadosťou zo dňa 30.09.2020
vo veci preskúmania rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 409711/2020 zo
dňa 04.09.2020. Rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 409711/2020 zo dňa

04.09.2020 bolo potvrdené rozhodnutie Mesta Spišské Podhradie č. 179152020 zo dňa 17.04.2020,
ktorým bola žalobcovi vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2020 v sume 23,80 eur.

21. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a

právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.
(ďalej aj zákon č. 327/2005 Z. z.), účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a

zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku
svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv,
v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom
vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa
o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej

činnosti (ďalej len „protispoločenská činnosť“) alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť
pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych
sporov.

24. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z. z., tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie

právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v
správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej
len „vnútroštátne spory“).

25. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z. z., na účely tohto zákona je právnou pomocou
poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním
jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane
sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konanípred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým
spojených.

26. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, ak
a/ jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a

c/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

27. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej
účasti podľa odseku 1 písm. a/ a b/ musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej
pomoci.

28. Podľa § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy
životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej
sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie
právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20

% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b/
a c/ tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.

29. Podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z., ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby
zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť

o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú
podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra.

30. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci
a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (t.j.

Správny poriadok).

31. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

32. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

33. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

34. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

35. Z ustanovenia § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. vyplýva jeho účel, a to vytvoriť systém poskytovania
právnejpomociazabezpečiťjejposkytovanievrozsahuustanovenomtýmtozákonomfyzickýmosobám,

ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a
ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej
miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. V takom prípade je
viac ako vhodné stanoviť podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám
patriť, a to predovšetkým v snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy. Zákonodarca stanovil tieto

podmienky v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. kumulatívne, čo znamená, že na to, aby bola žiadosť
o poskytnutie právnej pomoci posúdená kladne, je nevyhnutné splniť všetky v uvedenom zákonnom
ustanovení upravené podmienky. Dve z troch týchto podmienok musia byť navyše splnené počas celého
trvania poskytovania právnej pomoci (6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.). Jednou z takýchto podmienokje práve určenie hodnoty sporu, v rámci ktorého sa o právnu pomoc žiada. Hodnota takého sporu musí
prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy stanovenej v príslušnom období.

36. Poukazujúc na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/58/2020 zo
dňa 29.09.2021 a vychádzajúc zo systematiky zákona č. 327/2005 Z. z. má súd za to, že zákonodarca
pojem „spor“ chápe v širšom zmysle, a to ako právnu vec. Nejde teda len o súdne sporové konania, ale
aj o preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve, a teda v konaniach o preskúmanie rozhodnutí
správnych orgánov v rámci správneho súdnictva, v ktorých sa žiada o poskytnutie právnej pomoci,

je potrebné posudzovať splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., vrátane
podmienky minimálnej hodnoty sporu. Samozrejme za predpokladu, že sa hodnota sporu v rámci
správneho súdnictva dá vyčísliť v peniazoch. Prípad žalobcu patrí práve do tejto skupiny sporov,
keďže jeho predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktorými mu bola
vyrubená daň z nehnuteľností v jednorazovej presne stanovenej výške. Aj napriek tomu, že primárnym
predmetom tohto typu „sporu“ je posúdenie zákonnosti ako určitej peniazmi neoceniteľnej kategórie,

v konečnom dôsledku nemožno opomenúť ani sekundárny aspekt tohto sporu, ktorým je vyčíslené
peňažné plnenie v rozhodnutí, v danom prípade daň za nehnuteľnosti vo výške 23,80 eur. Uvedené
nemožno ignorovať alebo vnímať izolovane, práve naopak, treba prihliadať na oba tieto aspekty. Iná
situácia by nastala napr. pri konaniach o nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorých hodnotu nemožno
jasne ohraničiť a tým pádom ani presne vyčísliť. Na základe uvedeného súd uzatvára, že nemožno bez

ďalšieho tvrdiť, že hodnotu konania v správnom súdnictve nemožno nikdy vyčísliť, obzvlášť ak je to
racionálne odôvodniteľné vzhľadom na skutkové okolnosti. Inými slovami povedané, o hodnote sporu
na účely posúdenia splnenia podmienok pre poskytnutie právnej pomoci tak možno hovoriť aj v prípade
správneho súdnictva. Napriek tomu, že predmetom konania je posúdenie zákonností rozhodnutia
správneho orgánu, ktoré nemožno vyčísliť v peniazoch, v prípade, ak výrok rozhodnutia správneho

orgánu obsahuje jasne určenú, fixnú výšku peňažného plnenia, túto možno pre účely aplikácie § 6 ods.
1 písm. c/ zákona č. 327/2005 Z. z. vnímať ako hodnotu sporu.

37. Vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. súd uvádza, že právnu pomoc
je možné poskytnúť len za podmienok ustanovených zákonom č. 327/2005 Z. z. Vzhľadom na účel

zákona, predmet právnej úpravy a podmienky na poskytovanie právnej pomoci je zrejmé, že oprávnenou
osobou na poskytovanie právnej pomoci je fyzická osoba, ako to vyplýva z ustanovení § 1, § 6 a § 6a
tohto zákona. Výnimočne by bolo možné priznať právnu pomoc aplikovaním § 5b ods. 6 tohto zákona
aj osobám, ktoré podmienky na poskytovanie právnej pomoci nespĺňajú. Zákonodarca prostredníctvom
tohto ustanovenia reagoval na situácie, kedy je potrebné zabezpečiť prístup k spravodlivosti vo

veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti Centra, ale je spoločensky žiaduce, aby existoval spôsob na
zabezpečenie právnej pomoci aj v takýchto prípadoch (napr. únosy maloletých detí do krajín, v ktorých
nie je možné právnu pomoc zabezpečiť na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv, alebo
žiadosť právnickej osoby o právnu pomoc). Tiež predpokladom priznania právnej pomoci podľa vyššie
citovaného ustanovenia § 5b ods. 6 tohto zákona je kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to že ide

o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, a teda ide o vec, kde je
poskytnutie právnej pomoci celospoločenský žiaduce. V danom prípade ide o preskúmanie rozhodnutia,
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi vyrubená miestna daň z nehnuteľností na rok
2020 v sume 23,80 eur, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za vec celospoločenského významu.

38. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom,

že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom
tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté

v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a
slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá
pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich
vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o meritenávrhu; inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).

39. Záver, ktorý žalovaný zo zistených skutkových okolností ustálil, zodpovedá zásadám logického
myslenia a správneho uváženia. Súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie je v súlade so zákonom
č. 327/2005 Z. z. ako i Správnym poriadkom. Pred vydaním rozhodnutia bol riadne zistený skutkový stav
veci, a to v súlade s ustanovením § 32 Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne

zrozumiteľné, obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti podľa ustanovenia § 47 Správneho
poriadku, ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie a je z neho zrejmé,
akými úvahami sa správny orgán pri hodnotení dôkazov riadil a ako použil správnu úvahu pri použití
právnych predpisov. Z uvedeného dôvodu dospel správny súd k záveru, že preskúmavané rozhodnutie
žalovaného je vecne správne a nedošlo ním k porušeniu zákona ani chránených záujmov žalobcu, a
preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

40. Tiež je vhodné dodať, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Pozri judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky,

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu
(napr. Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03-14, prípadne sp. zn. IV.
ÚS 112/05, alebo sp. zn. I. ÚS 117/05, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

7Asan/3/2019 zo dňa 29. januára 2020).

41. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal
právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na
náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré

by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a/másťažovateľaleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.