Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 23, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120307672
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6120307672.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v
spore žalobcu: Slovak Estate s.r.o., IČO: 50 050 907, so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava-Staré
Mesto, zastúpený Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., IČO: 47 240 482, so sídlom Žižkova
4D, 040 01 Košice-Juh, proti žalovanému: P. O., nar. 9. februára XXXX, bytom E. XX, XXX XX E.,
zastúpený JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou, so sídlom AK Železničná 291, 987 01 Poltár, o
zaplatenie 2.097,78 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec,
č.k. 21C/33/2020-240 zo dňa 13. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu proti výroku, ktorým súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 598,52
Eur zastavil (výrok I.)o d m i e t a.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e.

III. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%,
ktoré mu je žalobca p o v i n n ý zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej

inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
21C/33/2020-240 zo dňa 13. septembra 2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté
rozhodnutie“) konanie v časti zaplatenia sumy 598,52 Eur zastavil (prvá výroková veta). Zároveň
rozhodol tak, že žalobu zamietol (druhá výroková veta), o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak,
že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (tretia výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny
vo výške 2.097,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 12.05.2020
do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti,
pozemku parc. registra „C“ č. XX o výmere 698 m2, druh pozemku záhrada, k.ú. E., túto nehnuteľnosť
žalovaný užíva ako záhradu prislúchajúcu k rodinnému domu so súpis. č. XX, ktorého je vlastníkom,
bez akejkoľvek dohody, resp. zmluvy o užívaní alebo nájomnej zmluvy. Na strane žalovaného tak
dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu sa za užívanie nehnuteľnosti v období od 22.08.2018 do

11.05.2020. Žalobca výšku bezdôvodného obohatenia vypočítal ako 10% hodnoty nehnuteľnosti ročne;
hodnota nehnuteľnosti bola určená ako priemer cien nehnuteľností v okolí v danom období. Sumu
2.097,70 Eur tak vypočítal za 629 dní užívania, hodnotu nehnuteľnosti 17,44 Eur/m2 ako 10% hodnoty
nehnuteľnosti ročne. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd upomínací, vo veci vydal platobný rozkazsp.zn. 32Up/857/2020 dňa 24.06.2020; žalovaný v podanom odpore argumentoval, že pozemok ako
záhradu neužíva, ide o plochu zarastenú trávou, kde sú staré ovocné stromy, za ktoré každý rok platí daň
z nehnuteľnosti a aby zabránil šíreniu náletových drevín a škodcov, trávu každoročne pokosí, s čistením

pozemku mu vznikajú náklady. Žalovaný vyjadril záujem vziať pozemok do dlhodobého nájmu za sumu
10,-Eur ročne a pozemok ďalej udržiavať. Spochybnil aj uplatnenú výšku bezdôvodného obohatenia
námietkou nesprávne vyčíslenej ceny nehnuteľnosti; predmetný pozemok nemá prístupovú cestu, nie
je napojený na inžinierske siete, nachádza sa v obci Ozdín, ktorá nedisponuje školou, lekárňou, poštou,
zdravotníckym zariadením ani predajňou potravín. V obci nie sú žiadne pracovné príležitosti a jediným

zamestnávateľom je obecný úrad. Uvedené má vplyv na cenu pozemku.

1.2 Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie na nariadenom pojednávaní, oboznámil sa s
podanou žalobou, odporom proti platobnému rozkazu, písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu.
Vykonal dokazovanie listinami predloženými stranami sporu, najmä súkromným znaleckým posudkom
č. 159/2020 zo dňa 20.10.2020, vypracovaným znalcom Ing. Petrom Báthorym, ktorý znalecký posudok

predložil žalobca. Vykonal tiež dokazovanie znaleckým posudkom č. 114/2020, vypracovaným znalcom
Ing.JánomKubaliakom,predloženýmžalovanoustranou.OboznámilsasčestnýmvyhlásenímP.(matky
žalovaného), výsluchom svedkov G.. F. X., H. Q. a P. O.. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia §
451 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka.

1.3 Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a
to pozemku parcela reg. „C“ č. XX o výmere 698 m2, druh pozemku záhrada, k.ú. E., ktorú nadobudol
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.06.2018 od predávajúceho KRIVANKON, k.s. správca konkurznej
podstaty dlžníka: P. O. za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 1.005,07 Eur. O uvedenej parcele žalobca
tvrdil, že je využívaná zo strany žalovaného, čím sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť a získať

tak majetkový prospech na úkor žalobcu. Žalovaný namietal pasívnu vecnú legitimáciu tvrdením, že
uvedenú záhradu neužíval, trávu každoročne kosí len z dôvodu zabránenia šíreniu náletových drevín
a škodcov; s kosením záhrady mu vznikajú náklady. Okresný súd postupom podľa § 196 ods.3 C.s.p.
vyslúchol P. O., ktorá uviedla, že záhradu za domom od roku 2018 až do dnes užíva ona; celý život
v záhrade pestuje zeleninu, zemiaky. Je tam aj tráva a zopár stromov. Nikto iný záhradu neužíval; jej

syn pracuje na smeny, stravuje sa v robote a nemá čas robiť v záhrade. Žalovaný záhradu neužíva,
nesadí, neokopáva, nezberá úrodu. Vykosí záhradu raz do roka na krajoch, aby nezarastala. Svedok
G.. F. X. uviedol, že nový vlastník sa o záhradu vôbec nestará, nekosí a neobhospodaruje ju; k pozemku
nevedie žiadna cesta, pozemok nie je stavebným pozemkom. K užívaniu pozemku svedok uviedol, že on
sám žalovanému zakázal akýmkoľvek spôsobom sa do pozemku starať a užívať ho; žalovaný však pod

tlakom matky musel pozemok pokosiť, lebo je zaburinený a jeho matka nedokáže pochopiť, že pozemok
už nie je ich a nepatrí im. Svedkyňa H. Q. ako najbližšia susedka žalovaného uviedla, že na pozemku
nikto nič nepestuje, tento rok mala len matka žalovaného zasadený cesnak na kúsku pozemku. Žalovaný
v záhrade fyzicky nič nerobieva, nikdy ho tam nevidela, jedenkrát musel záhradu pokosiť, keď mu tak
matka nakázala. Svedok P. O. taktiež uviedol, že sporná parcela - záhrada za domom žalovaného je

zarastená burinou, je tam tráva a nemá vedomosť o tom, že by žalovaný na nej niečo fyzicky robil.

1.4 Súd prvej inštancie prioritne skúmal otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní aj s
prihliadnutím na takto vznesenú námietku, poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho
súdu SR, sp.zn. 3Cdo/192/2004 a uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Cdo/214/2011 zo dňa

18.01.2021 a ustálil, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že práve žalovaný je tou osobou,
ktorá užívala parcelu č. XX, k.ú. E., a teda že by sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.
Okresný súd mal dostatočne preukázané, že žalovaný spornú parcelu nikdy neužíval, jeho matka
užívala uvedenú nehnuteľnosť v minulosti ako záhradu, čo vyplynulo zo svedeckej výpovede a čestného
prehlásenia matky žalovaného, ale aj z výpovedí svedkov. Ak žalobca v konaní namietal, že skutkové

tvrdenia žalovaného prišli v konaní neskoro a bolo potrebné prihliadnuť na sudcovskú koncentráciu
konania, okresný súd ustálil, že dôkazné bremeno tvrdenia zaťažuje žalobcu. Ako iniciátor sporu mal
preukázať, že žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a len v prípade preukázania pasívnej
vecnej legitimácie mohol byť v konaní úspešný. Žalovaný už v podanom odpore poprel skutkové tvrdenia
žalobcu o tom, že užíva spornú nehnuteľnosť a na prvom pojednávaní namietal nedostatok pasívnej

vecnej legitimácie. Práve na preukázanie tohto tvrdenia žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne
navrhol vypočuť v konaní svedkov.1.5 Okresný súd tak ustálil, že je v rozpore s princípom spravodlivosti, aby rozhodol o povinnosti vydania
bezdôvodného obohatenia voči osobe, ktorej nesvedčí pasívna vecná legitimácia a ktorá v konaní
dostatočne preukázala, že nie je osobou, ktorá hospodári a užíva pozemok vo vlastníctve žalobcu. Je

teda zrejmé, že žalovaný sa na úkor žalobcu nijakým spôsobom bezdôvodne neobohatil. Z uvedeného
dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

1.6 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 262 ods.1,
§ 255 ods.1 C.s.p., rozhodol v zmysle zásady úspechu a žalovanému ako plne úspešnému v konaní

priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Zohľadnil, že pokiaľ žalobu v časti sumy 598,52 Eur
zastavil, bolo tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom bez zavinenia žalovaného.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca (ďalej
aj „odvolateľ“) a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. f) a h) C.s.p., tvrdil tak,

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že
odvolanie podáva voči rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

2.1 Odvolateľ nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorá bola základom pre zamietnutie

podanej žaloby. Tvrdil, že už v rámci vyjadrenia k podanému odporu predložil fotodokumentáciu spornej
nehnuteľnosti, z ktorej vyplýva, že na pozemku sú pestované plodiny - zemiaky. Žalovaný popieral
užívanie tohto pozemku, pričom jeho tvrdenia sú rozporné, nakoľko v podanom odpore najprv uviedol,
že pozemok neužíva a následne v tom istom odpore uviedol, že pozemok kosí, aby sa zabránilo šíreniu
náletových drevín. Žalobca poukázal na skutočnosť, že prvé pojednávanie nariadené na deň 05.10.2020

bolo so súhlasom strán sporu odročené na neurčito z dôvodu možného mimosúdneho riešenia sporu.
Žalobca následne predložil súdu súkromný znalecký posudok č. 159/2020 zo dňa 20.10.2020, ktorým
bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti a z toho dôvodu upravil petit žaloby a požadoval od
žalovaného zaplatenie sumy 1.499,26 Eur. K tomuto posudku sa vyjadrila žalovaná strana podaním zo
dňa 02.12.2020; k vyjadreniu predložila súkromný znalecký posudok č. 114/2020, z ktorého vyplýva iná

hodnota sporného pozemku. Až následne dňa 31.05.2021 bolo súdu doručené čestné vyhlásenie P. O.
a na pojednávaní konanom dňa 21.06.2021 súd pristúpil k diaľkovému písomnému vypočutiu uvedenej
svedkyne. Napokon súd až na pojednávaní dňa 13.09.2021 vykonal aj výsluchy svedkov, ktorí uviedli,
že podľa ich vedomosti pozemok neužíva ani žalovaný a ani jeho matka. Žalobca namietal procesný
postup žalovaného vzhľadom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania.

2.2 Odvolateľ považoval tvrdenia žalovaného a ním predkladané dôkazy za rozporné a vnútorne
nekonzistentné. V tomto smere zdôraznil, že žalovaný pôvodne (v odpore) uviedol, že nehnuteľnosť
neužíva, avšak uviedol, že ju kosí. Po predložení fotodokumentácie sa žalovaný vyjadril, že záhradu
neužíva. Nie je tak zrejmé, prečo žalovaný už vtedy neuviedol, kto na predmetnom pozemku hospodári;

ak bolo predložené čestné vyhlásenie pani O., prečo žalovaný toto neuviedol už v rámci vyjadrenia
k vyjadreniu žalobcu. Odvolateľ poukázal na ustanovenie § 151 ods.2 C.s.p. a tvrdil, že popretie
skutkových tvrdení žalobcu žalovaným bolo neúčinné, nakoľko Civilný sporový poriadok v predmetnom
ustanovení vyžaduje, aby popierajúca strana výslovne poprela skutkové zistenia a zároveň uviedla
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach.

2.3 Žalobca namietal, že pokiaľ ide o čestné vyhlásenie pani O., súd prvej inštancie sa neriadil zásadou
sudcovskej koncentrácie konania; v rozpore s princípom sudcovskej koncentrácie bolo predloženie
čestného vyhlásenia po takmer 8 mesiacoch od posledného pojednávania. Poukázal na právno-
teoretické východiská sudcovskej koncentrácie konania a tvrdil, že prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na oneskorene predložené prostriedky
procesnej obrany súd nemusí prihliadnuť, ak by to vyžadoval nariadením ďalšieho pojednávania alebo
vykonaním ďalších úkonov súdu. V zmysle uvedeného odvolateľ tvrdil, že okresný súd už vykonanie
dôkazu - čestného vyhlásenia P. O. nemal pripustiť.

2.4 Odvolateľ mal zato, že žalovaný a jeho matka v spore zavádzali. Bolo pristúpené k diaľkovému
písomnému vypočutiu svedkyne O., ktorá sa vzhľadom na jej vek a zdravotný stav nevedela dostať
k podaniu svedeckej výpovede, avšak v rámci odpovedí na položené otázky uviedla, že na pozemkupestuje zeleninu, zemiaky a nikto iný záhradu neužíva. Žalovaná tak síce nie je schopná vzhľadom na
zdravotný stav dostaviť sa do priestorov budovy súdu, je však schopná pracovať v záhrade a starať
sa o zasadené plodiny bez pomoci akejkoľvek ďalšej osoby. Napokon rozpor s čestným vyhlásením

svedkyne O. vyplýva aj zo svedeckých výpovedí; svedkovia uviedli, že pozemok pani O. neužíva, resp.
ho užíva len v malom rozsahu. Pre žalobcu z uvedeného vyplýva benevolencia súdu, ktorý umožnil
žalovanému zavádzať súd; žalovaný modifikoval tvrdenia o dôležitých skutočnostiach podľa toho, ako sa
mu to hodilo. S logickou rozpornosťou tvrdení žalovaného sa súd prvej inštancie nevysporiadal, pričom
žalobca má za to, že žalovaný v záujme úspechu v spore zabezpečoval nepravdivé dôkazné prostriedky

a uvádzal nepravdivé a zavádzajúce skutkové tvrdenia.

2.5 V zmysle vyššie uvedeného žalobca ustálil, že skutočným užívateľom predmetnej parcely je
žalovaný; jeho dom a pozemok sa nachádzajú priamo pred predmetnou parcelou, prístup na túto parcelu
je len cez parcelu žalovaného a žalovaný účelovo 8 mesiacov od prvého pojednávania zmenil svoju
dovtedajšiu argumentáciu a „hodil“ užívanie pozemku na svoju matku. Táto je však zdravotne v takom

stave,ženiejeschopnádôjsťnasúdvovecivypovedať.Akmatkažalovanéhopestujezeleninu,akotvrdí
žalovaný, je nutné aj skúmať, s koho súhlasom tam zeleninu pestuje, keďže jediný prístup a jediný kto
pestovanie zeleniny mohol umožniť je okrem žalobcu len žalovaný. Žalobca súhlas nedal a ak tam matka
žalovaného pestuje zeleninu so súhlasom žalovaného, žalovaný je procesne zodpovedný vo vzťahu k
žalobcovi, nakoľko toto užívanie pozemku umožňuje a je pasívne legitimovaným subjektom.

2.6 Odvolateľ napokon tvrdil, že súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko
bola porušená zásada ústnosti tým, že matka žalovaného nebola vypočutá. Ak táto je schopná pestovať
zeleninu a starať sa o záhradu o výmere skoro 700 m2, je nepochybne schopná aj prísť na súd v danej
veci vypovedať a uviesť skutočnú pravdu.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho
konania. Uviedol, že dôkazné bremeno v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia spočíva na
žalobcovi, ktorý má preukázať, kto sa na jeho úkor obohatil a v akej výške. Pasívnu vecnú legitimáciu

žalovaného žalobca preukazoval fotografiou z roku 2020, na ktorej vidieť, že sa na pozemku pestujú
zemiaky. Uvedenou fotografiou bolo zo strany žalobcu preukázané pestovanie zemiakov na malej časti
pozemku, nebolo preukázané, kým je pozemok takto využívaný. Žalovaný sa v priebehu celého konania
pred súdom prvej inštancie bránil tvrdením, že pozemok neužíva v zmysle jeho obhospodarovania, teda
pestovania poľnohospodárskych plodín, neberie z pozemku žiadne úžitky. Iba pokosí pozemok, nakoľko

žalobca ako vlastník pozemok neudržiava, nestará sa oň, a teda žalovaný nahrádza svojou prácou
povinnosť žalobcu ako vlastníka. Svedkovia zhodne potvrdili, že žalovaný iba pozemok vyčistil na príkaz
svojej matky, ktorá nerozumie, že žalovanému už pozemok nepatrí; z ich výpovedí vyplýva, že pozemok
neužíva žalovaný, ale jeho matka, aj to len v časti.

3.1 Podľa žalovaného bolo preukázané, že žalovaný pozemok neužíva, nie je tak pasívne vecne
legitimovaný v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia. Tieto dôkazy neboli zo strany žalobcu ničím
vyvrátené.

3.2 Žalovaný zdôraznil, že nie je jeho povinnosťou preukazovať svoje neužívanie pozemku, avšak za

účelom preukázania skutkového stavu navrhol vypočuť svedkov. Poprel tak skutkové tvrdenia žalobcu,
uviedol vlastné a podoprel ich aj dôkazmi.

3.3 Ak žalobca namietal rozpor, resp. nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý umožnil neúčasť
svedkyne na pojednávaní z dôvodu zlého zdravotného stavu v porovnaní s jej schopnosťami obrábať

záhradu, ide o mylné tvrdenie žalobcu. Z ničoho nevyplýva, že by svedkyňa O. bola v zlom fyzickom
stave. Je fyzicky v dobrej kondícii, vzhľadom na skutočnosť, že je hluchonemá a neovláda posunkovú
reč,niejeschopnávypovedať.Toboldôvod,prečosúdzvolilvýpoveďsvedkyneprostredníctvomotázok;
jej účasť na pojednávaní by bola zbytočná aj za prítomnosti tlmočníka z posunkovej reči. Napokon
užívaniepozemkupaniO.bolopreukázanévýpoveďamiostatnýchsvedkov;ojejpestovanízemiakovav

roku 2021 pestovaní cesnaku na malej výmere žalobca nemá vedomosť, nakoľko obec E. nenavštevuje
a o pozemok neprejavuje záujem.3.4 Ak žalobca tvrdil procesnú zodpovednosť žalovaného vo vzťahu k žalobcovi tým, že mal dať súhlas
pani O. na užívanie záhrady, žalovaný zdôraznil, že pasívne vecne legitimovaný účastník musí byť
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Žalovaný nie je k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v žiadnom

právnom vzťahu, nie je nositeľom žiadnej právnej povinnosti voči pozemku, ani voči jeho vlastníkovi,
nie je jeho nájomcom, detentorom, nezaviazal sa žalobcovi žiadnym záväzkom, že bude jeho pozemok
chrániť pred neoprávneným užívaním treťou osobou. Podľa teórie žalobcu by mohli byť pasívne vecne
legitimovaní všetci občania, ktorí pasívne súhlasia s tým, aby pani O. pestovala cesnak a aktívne jej
v tom nebránia.

4. Žalobca v ďalšom vyjadrení (replika) zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených.
Ťažisko argumentácie položil na konštatovaní, že došlo k porušeniu zásady sudcovskej koncentrácie
konania a súd prvej inštancie sa nevysporiadal s logickou rozpornosťou tvrdení žalovaného ako aj
svedkyne.

5. Žalovaný v ďalšom vyjadrení (duplika) žiadne nové relevantné skutočnosti neuviedol a naďalej zotrval
na námietke absencie pasívnej vecnej legitimácie v spore.

6. Žalobca v reakcii na dupliku žiadne ďalšie (nové) skutočnosti neuviedol.

7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie vo výrokoch II. a III. podľa § 387 ods. 1, ods.2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil; postupom
podľa § 386 písm. b) odvolanie žalobcu proti výroku I. odmietol z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou
osobou.

7.1 Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie
spolusnapadnutýmrozhodnutímsúduprvejinštancie.Súdprvejinštanciedospelksprávnymskutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne
posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci

sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd sa so závermi
súdu prvej inštancie vo vzťahu k absencii pasívnej vecnej legitimácie v celom rozsahu stotožňuje
a v konkrétnostiach na ne poukazuje. Reagujúc na odvolacie dôvody však uvádza aj nasledovné

skutočnosti:

9. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné.
Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými
úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a

zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu.
Odvolací súd sa v podstatnom rozsahu stotožňuje so záverom a argumentáciou súdu prvej inštancie. V
prejednávanej veci sa žalobca pôvodne domáhal zaplatenia sumy 2.097,78 Eur titulom bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného, ktoré právne odôvodnil tým, že žalovaný bez právneho dôvodu
užíva nehnuteľnosť žalobcu - záhradu, ktorá prislúcha k rodinnému domu súpisné číslo XX (k.ú. E.),

ktorého vlastníkom je žalovaný. Poukázal pritom na ustanovenie § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka.
Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 3.11.2020 (čl.107 spisu) žalobca upravil žalobu
a v zmysle záverov ním predloženého znaleckého posudku žiadal, aby súd žalovaného zaviazal k
zaplateniu sumy 1.499,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.499,26 Eur
od 12.5.2020 do zaplatenia.

9.1 Niet sporu o tom, že podanie žalobcu doručené súdu prvej inštancie dňa 3.11.2020 je späťvzatím
žaloby; žalobca zobral žalobu späť v časti prevyšujúcej sumu 1.499,26 Eur. Súd prvej inštancie prvou
výrokovou vetou napadnutého rozsudku konanie v časti 598,52 Eur zastavil, správne tak aplikovalustanovenie § 145 ods.2 C.s.p. a o čiastočnom späťvzatí rozhodol v rozhodnutí vo veci samej.
Skutočnosť, že v napadnutom rozsudku absentuje poukaz na ustanovenie § 145 ods.2 C.s.p. nezakladá
dôvod na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie v tejto časti; je zrejmé,

o akom nároku žalobcu súd prvej inštancie po čiastočnom späťvzatí konal a je zrejmé, že žalobca
v priebehu ďalšieho konania uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 1.499,26 Eur s príslušenstvom.
Žalovaný nevyjadril s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlas (§ 146 ods.1 C.s.p.).

9.2 Žalobca v podanom odvolaní výslovne uviedol, že rozsudok okresného súdu napáda v celom

rozsahu. Z uvedeného musí vychádzať aj odvolací súd bez ohľadu na skutočnosť, že vo vzťahu k výroku
o čiastočnom zastavení konania (výrok I.) rozhodnutie súdu prvej inštancie argumentačne nenapadol.

9.3 Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania (§ 357 písm. a/
C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

9.4 Z vyššie uvedeného vyplýva, že proti výroku o čiastočnom zastavení konania bol oprávnený podať
odvolanieiba žalovaný(akbysčiastočnýmzastavenímkonaniazvážnychdôvodovnesúhlasil),nakoľko
výrokom o čiastočnom zastavení konania súd prvej inštancie v plnom rozsahu vyhovel dispozitívnemu
úkonu žalobcu ako pána sporu (dominus litis). Ak žalobca žalobu zobral v časti späť a súd prvej inštancie
jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel, nemôže žalobca dôvodne tvrdiť, že rozhodnutie o čiastočnom

zastavení konania bolo vydané na jeho neprospech. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie
žalobcu smerujúce proti výroku o čiastočnom zastavení konania (výrok I.) s poukazom na ustanovenie
§ 386 písm. b) C.s.p. odmietol, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou.

10. Súd prvej inštancie tak konal o žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.499,26 Eur s

príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré podľa tvrdenia žalobcu malo vzniknúť užívaním
nehnuteľnosti - záhrady žalovaným bez právneho dôvodu. K uvedenému odvolací súd vo všeobecnosti
konštatuje, že o plnenie bez právneho dôvodu podľa ustanovenia§ 451 ods.2 Občianskeho zákonníka
ide vtedy, ak právny dôvod od samého počiatku neexistoval; neexistencia právneho dôvodu od začiatku
znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu,

obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. Žalobca tvrdil (a preukázal),
že je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku, ktorý bez právneho dôvodu užíva práve žalovaný tým, že na
uvedenom pozemku pestuje hospodárske plodiny.

10.1 Odvolací súd súhlasí s tvrdením, že užívanie cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy alebo

iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec je plnením bez právneho dôvodu. Prospech (bezdôvodné
obohatenie) vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie a neplatí za to úhradu; tomuto užívateľovi
sa majetkový stav nezmenšil o prostriedky (nájom) vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom
(nájmom), ktorý zakladá právo vec (nehnuteľnosť) užívať. V takomto prípade je užívateľ nehnuteľnosti
povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou; výška peňažnej náhrady musí vychádzať

z finančného ocenenia prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol. Takáto peňažná náhrada by
mala zodpovedať čiastka, ktorá zodpovedá sumám obvykle vynakladaným v danom mieste a v danom
čase za užívanie veci spravidla formou nájmu a ktorú by bol nájomca povinný platiť podľa nájomnej
zmluvy.

10.2 Súd prvej inštancie sa v rámci vykonaného dokazovania aj v dôsledku námietky v odpore proti
platobnému rozkazu zaoberal aj otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, o ktorom žalobca
tvrdil, že sa na jeho úkor obohacuje; na závere o absencií pasívnej vecnej legitimácie aj založil svoje
rozhodnutie, pokiaľ žalobu vo zvyšnej (nespäťvzatej) časti zamietol.

10.3 Skúmanie vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, ak ju žiadna zo strán
sporu nenamieta. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. „Vecnou
legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania
(navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne

legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti
(je pasívne vecne legitimovaný)“ (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. III. ÚS
517/2011-9 zo dňa 22.11.2011). Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 3Cdo 192/2004
vyslovil,že:„Nato,abysaniektostalúčastníkomkonanianetreba,abybolúčastníkomhmotno-právnehovzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takomto prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola
protinemupodanážaloba(vtakomprípadesastávažalovaným).Čivšakbudežalobcavsporeúspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.

Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva, ktoré
sú predmetom konania, sa v občianskom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia
vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len
subjektívne cíti byť účastníkom hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je
alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom

hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľnom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o ktorom žalobca tvrdí, že
je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú
v konaní ide.“ Aj po prijatí nového procesného predpisu sú vyššie citované závery plne aplikovateľné.

10.4 Žalobca iba tvrdil, že žalovaný je užívateľom žalobcovi patriacej nehnuteľnosti; vo vzťahu k tejto

skutočnosti však neprodukoval žiadne dôkazy. Z kontextu podanej žaloby a tvrdení žalobcu vyplýva,
že uvedené tvrdenie vyvodzuje zo skutočnosti, že predmetná záhrada prislúcha k rodinnému domu,
ktorého vlastníkom je žalovaný; žalobca sa tak iba domnieva, že osobou, ktorá sa na jeho úkor
bezdôvodne obohacuje, je žalovaný. Žalobca zároveň fotodokumentáciou preukázal, že záhrada bola
v júni 2020 užívaná tým, že na pozemku sú pestované plodiny - zemiaky. Uvedená fotodokumentácia

je však bez výpovednej hodnoty k tomu, kto zemiaky na pozemku pestuje, a teda kto sa na úkor
žalobcu bezdôvodne obohacuje. Dôkazné bremeno preukázania nositeľa hmotnoprávnej povinnosti
(vydať bezdôvodné obohatenie) v spore zaťažovala žalobcu ako nositeľa tvrdenia; odvolací súd súhlasí
so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol.

10.5 Naopak, žalovaný ním navrhnutým a súdom vykonaným dokazovaním preukázal, že záhradu, čo aj
v časti užíva iná osoba, ktorá užívanie záhrady svojím čestným vyhlásením potvrdila; tvrdenia žalobcu
sú tiež preukázané aj ďalšími svedeckými výpoveďami. Ak za takto zisteného skutkového stavu súd
prvej inštancie žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol, jeho závery nie sú výsledkom
nesprávneho právneho posúdenia.

11. Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že argumentácia žalovaného v spore nebola konzistentná a
svoje tvrdenia si v priebehu sporu prispôsoboval. Uvedená argumentácia neobstojí. Žalovaný už v
podanom odpore tvrdil, že „ja tento pozemok ako záhradu neužívam..., ... trávu každoročne pokosím“.
Pasívnu vecnú legitimáciu poprela na pojednávaní dňa 5.10.2020 aj právna zástupkyňa žalovaného,

ktorá iba uviedla, že „žalovaný tam občas pokosí, lebo mu na susednej nehnuteľnosti býva matka,
ktorá s tým má problém, aby susedia nepovedali a navyše ide o ochranu vlastného pozemku pred
burinami, ale to je všetko“. K uvedenému právny zástupca žalobcu uviedol, že „pozemok, ktorý je vo
vlastníctve žalobcu, susedí s pozemkom žalovaného a jeho matky, a preto si neviem dobre predstaviť,
aby na tomto pozemku niekto iný sadil zemiaky“. V písomnom vyjadrení zo dňa 30.10.2020 žalovaný

zotrval na tvrdení, že „pozemok on osobne neužíva, za účelom pestovania zeleniny“. Aj na pojednávaní
dňa 21.6.2021 právna zástupkyňa žalovaného namietala pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, v tejto
procesnej situácií s poukazom na čestné prehlásenie matky žalovaného, ktorá predmetnú záhradu
užíva, taktiež sa vyjadrila, že „môj klient uvedený pozemok neužíval, len ho pokosí, aby nedošlo k
zaburineniujehopozemku“.Vzmysleuvedenéhonemožnodôvodnetvrdiť,žeargumentáciažalovaného

bola nekonzistentná; žalovaný počas celého konania pred súdom prvej inštancie namietal svoju pasívnu
vecnú legitimáciu tvrdením, že on nehnuteľnosť žalobcu neužíva. Naopak, vyššie uvedené tvrdenie
žalobcu preukazuje, že žalobca sa iba domnieva, že neoprávneným užívateľom nehnuteľnosti má byť
žalovaný, a to z dôvodu susedstva nehnuteľností. Dôkaz svojho tvrdenia žalobca neposkytol.

11.1 Odvolateľ tvrdil, že popretie jeho skutkových tvrdení (a teda, že nehnuteľnosť užíval žalobca),
bolo právne neúčinné z dôvodu, že žalovaný neuviedol vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach. K
uvedenému odvolací súd uvádza, že žalovaný už pri prvom úkone (odpor proti platobnému rozkazu)
poprel skutkové tvrdenie žalobcu a uviedol, že on nehnuteľnosť ako záhradu neužíva, iba každoročne
pokosí trávu. Takéto popretie by mohlo byť neúčinné iba v prípade, že ide o skutkové tvrdenie týkajúce

sa konania alebo vnímania žalovaného; ak žalovaný poprel užívanie nehnuteľnosti, popretá skutková
okolnosť sa netýkala jeho konania. Nemožno na vrub správnosti napadnutého rozhodnutia vnímať
ani skutočnosť, že skutková okolnosť sa týkala aj vnímania žalovaného (nepochybne mu muselo
byť známe, kto záhradu užíva) a žalovaný vlastné skutkové tvrdenia uviedol až v priebehu konania(a nie pri prvom úkone, prípadne písomnom vyjadrení). V každom prípade bolo skutkové tvrdenie
žalobcu žalovaným popreté, žalovaný uviedol vlastné skutkové tvrdenie, predložil na preukázanie svojho
skutkového tvrdenia dôkaz (čestné prehlásenie svojej matky), na preukázanie svojho tvrdenia navrhol

ďalšie dôkazy, ktoré súd vykonal. Civilný sporový poriadok je síce založený aj na zásade hospodárnosti
konania; prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktoré nie sú uplatnené v bezprostrednej
reakcii na skutkové tvrdenie protistrany však nesankcionuje tým, že na ne nie je možné prihliadať;
uvedené platí iba v prípade zákonnej koncentrácie konania, podľa ktorej prostriedky procesného útoku a
prostriedkyprocesnejobranymožnouplatniťnajneskôrdovyhláseniauznesenia,ktorýmsadokazovanie

končí. A o takýto prípad v prejednávanej veci nejde.

11.2 Odvolateľ namietal nedodržanie sudcovskej koncentrácie konania, keď súd prvej inštancie pripustil
ako dôkaz čestné vyhlásenie pani O., po takmer ôsmich mesiacoch od posledného pojednávania. K
uvedenému odvolací súd uvádza, že prvé pojednávanie vo veci samej sa uskutočnilo dňa 5.10.2020,
na ktorom žalovaný namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu a sporná bola aj výška prípadného

bezdôvodného obohatenia; pojednávanie bolo odročené za účelom mimosúdneho rokovania strán
sporu. Okresný súd stranám sporu žiadnu povinnosť vo vzťahu k dokazovaniu neuložil a neurčil im ani
žiadnulehotunapredkladanieďalšíchdôkazovpodsankciou,ženaneskôrpredloženédôkazyprihliadať
nebude (napr. postupom podľa ustanovenia § 181 ods.4 C.s.p.). Následne strany sporu oznámili, že
k mimosúdnej dohode nedošlo, predložili vlastné znalecké posudky. Súd prvej inštancie vyzval na

súčinnosť príslušný okresný úrad, katastrálny odbor a na deň 21.6.2021 vytýčil pojednávanie. Žalobca
dňa 31.5.2021 v rámci vyjadrenia predložil namietané čestné vyhlásenie, tento dôkaz bol žalobcovi
doručený dňa 7.6.2021, v dostatočnom časovom odstupe pred pojednávaním na to, aby sa žalobca s
týmto dôkazom oboznámil.

11.3 Účelom koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali spor neskoro
vykonanými procesnými úkonmi; prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v zásade nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo a so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. V zásade platí, že nie je prípustné, aby strana sporu predkladala ďalšie
prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany až na pojednávaní, čo by znamenalo zmarenie už

nariadeného a prebiehajúceho pojednávania a potrebu vytýčiť ďalšie pojednávanie vo veci. Vykonané
dokazovanie však môže priniesť zmenu skutkových okolností; ak v takom prípade strana sporu predloží
nové dôkazy (doposiaľ súdu neznáme) ako reakciu na skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania a o
ktorých strana nevedela a ani ich nemohla predvídať, súd musí tieto prostriedky procesného útoku a
procesnej obrany považovať za uplatnené včas, ak nové skutočnosti vyšli najavo až potom, ako mala

strana sporu povinnosť označiť a predložiť dôkazy. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie prvé
pojednávanie odročil z dôvodu možnej mimosúdnej dohody a zároveň z dôvodu, že výška prípadného
bezdôvodného obohatenia bola sporná, v tomto smere žalovaná strana navrhovala vykonať aj znalecké
dokazovanie.

11.4 Pokiaľ však ide o čestné prehlásenie pani O. (matky žalovaného), tento prostriedok procesnej
obrany nebol predložený na pojednávaní (čo by mohlo mať za následok potrebu ďalšieho odročenia
pojednávania), ale bol predložený v dostatočnej lehote pred nariadeným termínom pojednávania tak,
aby sa mal žalobca možnosť s dôkazom oboznámiť, prípadne sa k nemu vyjadriť, resp. navrhnúť
ďalšie dôkazy v reakcii na obranu žalovaného. V konečnom dôsledku, pre predložené čestné vyhlásenie

sudcovská koncentrácia uplatnená nebola, išlo o nový dôkaz, do tej doby neuplatnený. Vykonanie
takéhoto dôkazu nebolo v rozpore s požiadavkou hospodárnosti konania (ktorá so sudcovskou
koncentráciou úzko súvisí); čestným vyhlásením žalovaný podporil svoje tvrdenie o absencii pasívnej
vecnej legitimácie. Navyše, Civilný sporový poriadok v ustanovení § 153 ods.2 formuláciou „nemusí“
nedáva súdu povinnosť neprihliadať na prostriedky procesnej obrany, ktoré strana sporu nepredložila

včas. Uvedená formulácia dáva súdu možnosť aj na oneskorene predložené dôkazy prihliadnuť. V
danom prípade vykonanie predloženého dôkazu nevyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a ani
vykonanie ďalších úkonov súdu. Postup súdu, pokiaľ na predložený dôkaz prihliadal a vykonal ho, nie
je v rozpore s ustanoveniami Civilného sporového poriadku.

11.5 Žalobca na pojednávaní dňa 21.6.2021 žiadal, aby bola na ďalšie pojednávanie predvolaná ako
svedkyňa matka žalovaného (pani O.), k uvedenému právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že táto je
osobou staršieho veku, pričom je hluchonemá. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby sa vyjadril, či
vo vzťahu k výsluchu pani O. súhlasí s postupom podľa ustanovenia § 196 ods.3 C.s.p., podľa ktoréhomôže súd výnimočne z dôvodov hospodárnosti svedkovi uložiť, aby na otázky zodpovedal písomne.
Žalobca s takýmto postupom nesúhlasil. Žalovaná strana však predložila lekársku správu MUDr. Petra
Olšiaka, podľa ktorej P. O. vzhľadom na svoj zdravotný stav (predovšetkým je hluchonemá a neovláda

posunkovú reč) nie je schopná vypovedať na súdnom pojednávaní. Z uvedeného dôvodu okresný súd
oznámil žalobcovi, že pristúpi k výsluchu svedkyne písomne, nakoľko jej predvolanie na pojednávanie
a prizvanie tlmočníka by bolo nehospodárne a neúčelné; žalobcu vyzval, aby súdu oznámil otázky,
ktoré navrhuje, aby boli svedkyni položené. Následne svedkyni, ktorú zodpovedajúcim spôsobom poučil,
uložil povinnosť písomne odpovedať na položené otázky; na otázky svedkyňa písomne odpovedala.

Tento dôkaz bol na pojednávaní dňa 13.9.2021 vykonaný. Postup súdu prvej inštancie bol súhlasný
s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, najmä ustanovením § 196 ods.3 C.s.p.. Predvolanie
a vypočutie svedkyne na pojednávaní bolo neúčelné a nehospodárne s prihliadnutím na jej lekárskou
správou preukázané zdravotné postihnutie (hluchonemosť a neovládanie posunkovej reči). Postupom v
súlade s procesným predpisom nemohlo dôjsť ani k porušeniu zásady ústnosti konania pred súdom.

11.6 Odvolateľ pri svojej argumentácii vo vzťahu k nemožnosti výsluchu svedkyne a ňou tvrdenému
pestovaniu zeleniny nepostrehol, že súd pristúpil k položeniu otázok písomne z dôvodu, že svedkyňa je
hluchonemá a nie z dôvodu, že by sa svedkyňa nevedela z dôvodu veku, prípadne fyzického postihnutia
(ktoré by jej bránilo v pestovaní zeleniny) dostaviť na súd.

11.7 Žalobca poukazoval na logickú rozpornosť výpovedí žalovaného, rozpor čestného prehlásenia
svedkyne a svedeckých výpovedí ostatných svedkov. Súd prvej inštancie rozpor v týchto výpovediach
nevidelanezistilichaniodvolacísúd.Žalovanývpriebehuceléhokonaniatvrdil,ženiejevsporepasívne
vecne legitimovaný z dôvodu, že pozemok žalobcu neužíva. Toto jeho tvrdenie podporili svedeckými
výpoveďami nielen jeho matka P. O., ale aj ďalší svedkovia. V konečnom dôsledku dôkazné bremeno

na preukázanie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného (najmä ak tento poprel užívanie nehnuteľnosti)
zaťažovalo žalobcu; žalobca žiadny dôkaz okrem domnienky užívania pozemku žalobcom v spore
neprodukoval. Ak na pozemku žalobcu zeleninu pestuje matka žalovaného, nemožno pasívnu vecnú
legitimáciu žalovaného vyvodiť z tvrdenia, že pestovanie zeleniny jej musel umožniť žalovaný, ktorý je
bez právneho vzťahu k nehnuteľnosti žalobcu.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažujúc podané odvolanie za dôvodné, postupom
podľa § 387 ods.1 ods.2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým súd prvej
inštancie žalobu zamietol (výrok II.) potvrdil. Zároveň napadnuté rozhodnutie potvrdil vo výroku o trovách
konania, keď súd prvej inštancie vychádzajúc z princípu úspechu v spore nárok na náhradu trov konania

priznal v konaní plne úspešnému žalovanému. Odvolanie proti výroku I. postupom podľa § 386 písm.b)
C.s.p. odmietol ako podané neoprávnenou osobou.

13. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. V
predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu odvolací súd priznal v rozsahu
100%. Dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. odvolací súd nezistil.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 C.s.p.)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.