Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616203325
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8616203325.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom ul.
Z. XX/X, XXX XX L., štátny občan SR, zastúpeného JUDr. Martinou Fabianovou, advokátkou, so sídlom
Hencovská 2043, 093 02 Hencovce, proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova
17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpenému JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, so
sídlom Štefánikovo námestie 13, 052 01 Spišská Nová Ves, o zaplatenie 800,- eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 6C/106/2016 - 130 zo dňa 27.05.2021,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti t.j. okrem výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšku.
P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu
s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
800,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 28.7.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu zamietol.

III. Žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. § 3 ods. 1, 2, 3; § 48 ods. 1, 2; §
52 ods. 1, 2; § 788 ods. 1, 3; § 796 ods. 1, 2; § 797 ods. 1, 2; § 801 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka
(ďalej OZ), a podľa § 79 ods. 1, 2, 3 zákona č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve.

3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dňa 20.01.2015 žalobca ako poistník a súčasne poistený
uzavrel so žalovaným ako poisťovateľom poistnú zmluvu Poistenie úrazu a zodpovednosti so začiatkom
poistenia 0:00 hod. 21.1.2015, s poistnou dobou v závislosti od dojednaného rizika, s ročným poistným
obdobím, so spôsobom platenia poistného: štvrťročne, s celkovým ročným poistným 178,- eur a
výslednou štvrťročnou splátkou poistného 44,50 eur, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Všeobecné
poistné podmienky pre poistenie úrazu a zodpovednosti. Žalobca podpisom zmluvy prehlásil, že sa
oboznámil so Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie úrazu a zodpovednosti, vrátane

údajov podľa § 792a OZ a v písomnej forme ich prevzal spolu s formulárom o dôležitých zmluvných
podmienkach poistnej zmluvy a že bol oboznámený s informáciami o dojednaných poisteniach
uvedenými v Oceňovacích tabuľkách pre trvalé následky v dôsledku úrazu a v Oceňovacích tabuľkách
pre dobu nevyhnutného liečenia úrazu. Z uvedeného je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy bolžalobca so Všeobecnými poistnými podmienkami oboznámený, aj keď v žalobe a na začiatku výsluchu
na pojednávaní tvrdil, že všeobecné poistné podmienky mu neboli odovzdané. Súd prvej inštancie
konštatoval, že poistná zmluva medzi stranami bola platne uzavretá. Poistné za prvé poistné obdobie

vo výške 44,50 eur žalobca uhradil dňa 27.3.2015. Z lekárskej správy mal súd prvej inštancie za
preukázané, že žalobca dňa 9.3.2015 utrpel úraz - podvrtnutie pravého kolenného kĺbu s konečnou
diagnózoudiskrétnaléziazadnéhorohumed.menisku.Zpodaniažalovanéhozodňa3.6.2015jezrejmé,
že žalovaný odstúpil od poistnej zmluvy s poukazom na zmluvné dojednania uvedené v článku 3 ods. 8,
písm. b) Všeobecných poistných podmienok, podľa ktorých poistiteľ je oprávnený odstúpiť od poistnej

zmluvy, ak poistné za prvé poistné obdobie, resp. splátka poistného za prvé poistné obdobie, nebolo
uhradené a pripísané na účet poistiteľa do 5 dní odo dňa začiatku poistenia a v dobe omeškania so
zaplatením poistného za prvé poistné obdobie, resp. splátky poistného za prvé poistné obdobie, nastala
poistná udalosť, čo je prípad žalobcu, nakoľko žalobca utrpel úraz dňa 9.3.2015 a poistné za prvé
poistné obdobie uhradil až dňa 27.03.2015.

4. Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je dvojstranný právny úkon, ktorú uzatvára
na jednej strane poisťovateľ a na strane druhej - poistník. Žalobca ako poistník so žalovaným ako
poisťovateľom uzavreli poistnú zmluvu, ktorej predmetom je poistenie osôb. Dôvodom uzavretia poistnej
zmluvy je skutočnosť, že v budúcnosti vznikne náhodná, nepredvídaná udalosť v zmluve bližšie
špecifikovaná. Poistník sa poistnou zmluvou zaväzuje platiť v zmluve dohodnuté poistné a poisťovateľ

sa zaväzuje v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom sa tieto dva subjekty
zmluvne dohodli. Poistná zmluva spĺňa atribúty spotrebiteľskej zmluvy podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka. Je z nej zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a žalobca ako spotrebiteľ uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské
zmluvyjepritomcharakteristické,žesajednáozmluvy,ktorésúuzatváranéopakovanesveľkýmpočtom

zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ
nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv.

5. Pri konštatovaní súdu prvej inštancie, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu,
sa tento súd zaoberal skutočnosťou, či uzatvorená zmluva obsahuje alebo neobsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky, nakoľko v spotrebiteľských právnych vzťahoch je rozhodujúci princíp ochrany
práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Podľa názoru súdu prvej inštancie v zhode s názorom
žalobcu a odvolacieho súdu je ustanovenie čl. 3 ods. 8 písm. b/ Všeobecných poistných podmienok,
v ktorom mala byť dohodnutá možnosť odstúpenia od zmluvy tak, ako to urobil žalovaný, v rozpore
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka týkajúcimi sa poistných zmlúv. Občiansky zákonník ako

zákonná norma má prednosť pred poistnými podmienkami a poistné podmienky nesmú byť v rozpore
so zákonom a nesmú obsahovať neprijateľné podmienky. Poistné podmienky nesmú byť v rozpore s
Ústavou SR, so zákonmi, ktoré majú vyššiu právnu silu a tými sú teda aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie § 802
ods. 1 Občianskeho zákonníka je osobitným ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 48 Občianskeho

zákonníka,nazneniektoréhopoukazovalžalovanýatotoustanoveniebránimožnostiinejprávnejúpravy
v zmluve, prípadne v poistných podmienkach. Poistná zmluva bola v čase poistnej udalosti platná a
účinná, pričom začiatok poistenia bol stanovený na 21.1.2015 o 00,00 hodine. Omeškanie s platením
poistného nemá vplyv na voľnosť poisťovateľa plniť ani vtedy, ak v čase omeškania s platením poistného
nastanepoistnáudalosť,akotobolovprípadežalobcu. Výnimka sa týkaibaprípaduuvedenéhov§795

ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca bol pri zaplatení poistného za prvé poistné obdobie v zmysle §
801ods.1Občianskehozákonníkavzákonnejlehote.Zuvedenéhojezrejmé,žeodstúpeniežalovaného
od zmluvy nie je platné, že žalovaný nepreukázal splnenie žiadnych predpokladov na odstúpenie od
poistnej zmluvy a že žalobca preukázal danosť poistného krytia v čase deklarovanej poistnej udalosti.
Nakoniec aj sám žalovaný vo svojej odpovedi na žiadosť žalobcu zo dňa 1.8.2015 potvrdil, že dojednané

poistenie trvá so všetkými právami a povinnosťami zmluvných strán.

6. Súd prvej inštancie považoval za preukázaný aj nárok žalobcu z dôvodu naplnenia zmluvných
definičných znakov poistnej udalosti. Nie je možné súhlasiť s uznaním doby nevyhnutného liečenia
úrazu žalobcu zo strany žalovaného v období od 16.3.2015 do 25.3.2015, čím podľa žalovaného nebola

dosiahnutá zmluvne dojednaná karenčná doba v dĺžke 14 dní. Žalobca utrpel úraz dňa 9.3.2015,
lekárske ošetrenie vyhľadal 10.3.2015. Doporučené ortopedické vyšetrenie absolvoval žalobca
dňa 16.3.2015, kde mu vzhľadom na nález a diagnózu bola predpísaná terapia - E.. Ďalšiu kontrolu
absolvoval 25.3.2015, kde boli popisované subjektívne ťažkosti - bolesť kolena, na ktorú bol predpísanýFlektor a doporučené MRI vyšetrenie. Doporučené MRI vyšetrenie žalobca absolvoval dňa 19.5.2015,
následne kontrolu po MRI dňa 26.5.2015, kde lekár zhodnotil nález na MRI - lézia zadného rohu
mediálneho menisku. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že podľa správy ošetrujúceho lekára -

zmluvného lekára žalobcu bola určená doba nevyhnutného lekárskeho liečenia následkov úrazu od
10.3.2015 do 26.5.2015, teda 78 dní. S poukazom na oceňovacie tabuľky pod bodom 4.123 poranenie
vonkajšieho alebo vnútorného menisku liečené konzervatívne, kde je stanovená doba liečenia v dňoch
do 50 dní si žalobca oprávnene uplatnil denné odškodné po úraze a počas dlhodobej PN. V zmysle
Všeobecných poistných podmienok článku 15 bod 6 má žalobca nárok na sumu 800,- eur, vypočítanú

ako súčin výšky denného odškodného po úraze určenej podľa odseku 7 tohto článku, čo je 16,- eur
a počtu dní doby nevyhnutného lekárskeho liečenia úrazu určenej podľa odseku 1 alebo 2 článku, čo
je 50 dní.

7. Výrok o úroku z omeškania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, a podľa § 3 Nariadenia vlády č. 20/2013, ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č.

87/1995 Z.z. Pretože žalovaný svoj dlh žalobcovi včas nezaplatil, dostal sa do omeškania s plnením
peňažného dlhu a preto súd žalobcovi priznal vo výroku I. rozsudku v zmysle citovaných zákonných
ustanovení aj úrok z omeškania ročne z priznanej istiny v zákonnej výške 5 %, a to po zmene žaloby od
podania žaloby na súde, vo zvyšku požadovaného úroku z omeškania súd žalobu vo výroku II. zamietol.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2
Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). Žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, súd vo výroku
III. rozsudku priznal náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

9. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný, a to proti výroku I. a III.. Proti výroku II.
odvolanie nepodal. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a
prizná žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%. Právne odôvodnil svoje odvolanie žalovaný podľa ust. § 355 ods.
1 a § 359 CSP, a odvolacie dôvody podľa ust. § 365 písm. f/ a h/ CSP. Poukázal na to, že nesúhlasí s

názorom súdu prvej inštancie, ktorý považoval nárok žalobcu z dôvodu naplnenia zmluvne definovaných
znakov poistnej zmluvy za preukázaný. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nedostatočne
vysvetlil prečo vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd prvej inštancie si
bez náležitého skúmania nekriticky osvojil argumentáciu žalobcu, pričom riadne nevysvetlil prečo sa tak
stalo. Rovnako žiadnym spôsobom v odôvodnení rozsudku nevysvetľuje ako sa vyporiadal s právnou

argumentáciou žalovaného. Žalovaný zastáva názor, že súd prvej inštancie si bez akéhokoľvek ďalšieho
skúmania nesprávne vyložil pokyn odvolacieho súdu. Ako vyplýva z pokynu odvolacieho súdu, súd prvej
inštancie sa mal zaoberať odvolacími námietkami žalobcu, nie ich nekriticky prijať a rozhodnúť opačne.
Žalovaný má za to, že odvolací súd nikdy v odôvodnení svojho rozhodnutia nekonštatoval, že ust.
článku 3 ods. 8 písm. b/ všeobecných poistných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Túto

skutočnosť mal súd prvej inštancie skúmať a riadne odôvodniť. Namiesto toho však len konštatoval, že
rozhodol v zhode s názorom odvolacieho súdu, pričom odvolací súd takýto názor nikdy nevyslovil. Súd
prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysvetlil ako sa vyporiadal s právnou argumentáciou žalovaného,
týkajúcou sa vzťahu medzi ust. § 48 ods. 1 a § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Opäť sa nekriticky, a
podľa názoru žalovaného bez náležitého odôvodnenia stotožnil s právnym názorom žalobcu. Rovnako

tak spravil aj pri argumentácií žalobcu v časti o nevyhnutnej dobe liečenia. Žalovaný považoval na
nevyhnutné poukázať na tú skutočnosť, že v porovnaní skutkového stavu pred prvým rozhodnutím
súdu prvej inštancie, a rozhodnutím súdu prvej inštancie proti ktorého smeruje toto odvolanie nedošlo
k vykonaniu žiadnych ďalších dôkazov. Pritom rozhodnutie súdu prvej inštancie je úplne opačné. Pre
žalovaného je nepochopiteľné ako súd prvej inštancie mohol bez vykonania ďalších dôkazov rozhodnúť

o otázke naplnenia zmluvných definičných znakov poistnej udalosti. Súd prvej inštancie sa v prvom
rozhodnutí stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného. Uviedol, že nedošlo k naplneniu definičných
znakov poistnej udalosti. Po vrátení veci odvolacím súdom rozhodol úplne opačne, pričom odkazuje
na správu ošetrujúceho lekára, ktorou bola určená doba nevyhnutného liečenia v trvaní 78 dní. Túto
správu však mal súd prvej inštancie k dispozícií už pri prvom rozhodovaní vo veci samej, a vtedy

na túto správu neprihliadol a argumentoval, že nedošlo zo strany žalobcu k preukázaniu naplnenia
definičných znakov poistnej udalosti v zmysle všeobecných poistných podmienok. Žalovaný zároveň
nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadom trov konania, nakoľko mal za to, že súd prvej
inštancie mal rozhodnúť inak. Preto napadol i výrok o trovách konania. Zároveň žalovaný namietal ajnedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie s tým, že právo na spravodlivý
proces subsumuje okrem iných aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu, a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Žalovaný má za to, že z obsahu

odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty žalovaného, ako ani iné okolnosti na ktoré je súd viazaný v zmysle ust.
§ 220 ods. 2 CSP.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. V celom rozsahu sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej

inštancie a jeho odôvodnením. Mal za to, že súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Preto
navrhol, aby rozsudok odvolací súd v napadnutej časti potvrdil. V celom rozsahu poukázal na písomné a
ústne vyjadrenia prednesené žalobcom v tomto konaní. Prvoinštančný súd sa správne plne vysporiadal
s usmernením Krajského súdu v Prešove v zmysle jeho uznesenia zo dňa 07.05.2020. Odvolanie
žalovaného je všeobecné, nepoukazuje na žiadne konkrétne rozhodnutia súdov a dôkazy, ktoré by

preukazovali opak.

11. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol že žalobca vo svojom
vyjadreníneuvádzažiadnetvrdenia,kuktorýmbysažalovanýužskoršienevyjadril.Žalovanýtaknaďalej
v celom rozsahu trvá na predchádzajúcich písomných a ústnych vyjadreniach, ako aj na podanom

odvolaní a jeho odôvodnení a navrhol, aby odvolací súd sám rozhodol, žalobu zamietol a žalovanému
priznal náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100%.

12. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané na možné vyjadrenie žalobcovi v prípade, že to považuje za
dôležité. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

13. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasledujúcich CSP v
napadnutej časti, t.j. okrem výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšku s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 25.03.2022 a zistil,

že odvolanie žalovaného v napadnutej časti nie je dôvodné.

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v
kontexte s namietaným nesplnením procesných podmienok, porušením práva na spravodlivý proces,

nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS

78/05).

16. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd poznamenáva, že nezávislosť
rozhodovania súdov sa musí uskutočňovať v ústavnom a v zákonnom procesnoprávnom a
hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a

spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 ods. 1 a násl. Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Jednýmztýchtoprincípov,predstavujúcimsúčasťprávanaspravodlivýprocesavylučujúcimľubovôľupri
rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v ust. § 220
ods. 2 CSP, ktoré stanovuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie
rozsudku a jeho záväznú logickú štruktúru. Odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka nebola

naplnená.

17. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred
súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdeniepredmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP. Odvolací
súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda

spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti

tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní ( pozri rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to,
že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,
procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky
uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať

v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, a to v každom štádia civilného
procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.

18. Pretože odvolací súd v napadnutej časti preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ

ideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdeniestranamitvrdenéhonároku,pričomipodľaodvolacieho
súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver
vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 CSP odvolací súd
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť,

a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa
potom žiada dodať už len nasledovné.

19.Súdprvejinštanciesprávnevbode33svojhorozhodnutiaodôvodnil,žepoistnázmluvaspĺňaatribúty
spotrebiteľskej zmluvy podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Je z nej zrejmé, že

žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca ako spotrebiteľ
uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná
o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv
sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto
navrhnutých zmlúv. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal aj otázkou, či uzavretá zmluva obsahuje

alebo neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Skutočne v spotrebiteľských právnych vzťahoch je
rozhodujúci princíp ochrany práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Odvolací súd, aj keď to
možnojasneneuviedolvosvojomzrušujúcomuznesení,terazsúhlasísnázoromsúduprvejinštancie,že
ust. článku 3 ods. 8 písm. b/ všeobecných poistných podmienok, v ktorom mala byť dohodnutá možnosť
odstúpenia od zmluvy, tak ako to urobil žalovaný je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka

týkajúcimi sa poistných zmlúv. Ustanovenie § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka je skutočne osobitným
ustanovením vo vzťahu k ust. § 48 Občianskeho zákonníka, na znenie ktorého poukazoval žalovaný,
a toto ustanovenie bráni možnosti inej právnej úpravy v zmluve, prípade v poistných podmienkach. I
odvolací súd má za to, že poistná zmluva bola v čase poistnej udalosti platná a účinná, pričom začiatok
poistenia bol stanovený na 21.01.2015 o 00.00 hodine. Omeškania s platením poistného nemá vplyv na

voľnosť poisťovateľa plniť ani vtedy, ak v čase omeškania s platením poistného nastane poistná udalosť
ako to bolo v prípade žalobcu. Výnimka sa skutočne týka iba prípadu uvedeného v ust. § 795 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Žalobca skutočne preukázal danosť poistného krytia v čase deklarovanej
poistnej udalosti. Skutočne aj sám žalovaný vo svojej odpovedi na žiadosť žalobcu zo dňa 01.08.2015
potvrdil, že dojednané poistenie trvá so všetkými právami a povinnosťami zmluvných strán.

20. Odvolací súd súhlasí i s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol v bode 35 svojho odôvodnenia.
Žalovaný uznal nevyhnutú dobu liečenia úrazu žalobcu v období od 16.03.2015 do 25.03.2015, čím
podľa neho nebola dosiahnutá zmluvne dojednaná kadenčná doba v dĺžke 14 dní. Tak, ako uviedol
súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku žalobca utrpel úraz dňa 09.03.2015. Lekárske ošetrenie

vyhľadal dňa 10.03.2015. Doporučené ortopedické vyšetrenie absolvoval žalobca dňa 16.03.2015, kde
mu vzhľadom na nález a diagnózu bola predpísaná terapia - E.. Ďalšiu kontrolu absolvoval žalobca
dňa 25.03.2015, kde boli popisované subjektívne ťažkosti žalobcu, a to bolesť kolena na ktorú mu bol
predpísaný Flector a doporučené MRI vyšetrenie, toto žalobca absolvoval dňa 19.05.2015. Následnekontrolu MRI dňa 26.05.2015, kde lekár zhodnotil nález na MRI, ako léziu zadného rohu mediálneho
menisku. Zo správy ošetrujúceho lekára skutočne tak, ako uviedol súd prvej inštancie bola určená
doba nevyhnutného lekárskeho liečenia následkov úrazu od 10.03.2015 do 26.05.2015, teda 78 dní. S

poukazom na oceňovacie tabuľky pod bodom 4.123 poranenie vonkajšieho alebo vnútorného menisku
liečené konzervatívne, kde je stanovená doba liečenia v dňoch do 50 dní, si teda žalobca tak ako to
správneuviedolsúdprvejinštancie,oprávnenéuplatnildennéodškodnépoúrazeapočasdlhodobejPN.
V zmysle všeobecných poistných podmienok článok 15 bod 6 mal žalobca skutočne nárok na sumu 800,-
eur, vypočítanú ako súčin výšky denného odškodného po úraze určenej podľa ods. 7 tohto článku, čo je

16,- eur, a počtu dní doby nevyhnutného lekárskeho liečenia úrazu určenej podľa ods. 1 alebo 2 článku,
čo je 50 dní. Odvolací súd nemá pochybnosti o dobe nevyhnutného lekárskeho liečenia následkov úrazu
tak, ako to uviedol zmluvný lekár žalobcu, teda od 10.03.2015 do 26.05.2015. Žalobca riadne vyhľadal
lekárske ošetrenie na ďalší deň po úraze a absolvoval doporučené vyšetrenia. Nemôže mu byť preto na
ujmu stanovený spôsob liečby i to, že až dňa 26.05.2015 lekár zhodnotil nález na MRI ako léziu zadného
rohu mediálneho menisku. V oceňovacích tabuľkách pod bodom 4.123 toto poranenie je riadne uvedené

a je aj stanovená doba liečenia. Žalovaný v odvolaní namieta, že dôkaz o trvaní nevyhnutného liečenia
v dobe 78 dní mal súd prvej inštancie k dispozícií už pred svojim prvým rozhodnutím vo veci, a vtedy na
túto správu neprihliadal. Žalovaný z uvedeného usudzoval, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné
bremeno. Preto je podľa žalovaného náhla zmena postoja súdu prvej inštancie k uvedenej lekárskej
správe prinajmenšom prekvapujúca. Odvolací súd k tomu uvádza, že v bode 14 odôvodnenia uznesenia

č.k. 5Co/24/2019 - 105 zo dňa 07.05.2020 sa otázkou dosiahnutia zmluvne dojednanej kadenčnej
doby v dĺžke 14 dní, v súlade s článkom 15 bod 1.12 všeobecných poistných podmienok pre poistenie
úrazu a zodpovednosti zaoberal s tým, že žalobca poukázal na oceňovacie tabuľky pod bodom 4.123
poranenievonkajšiehoalebovnútornéhomeniskuliečenékonzervatívne,kdejestanovenádobaliečenia
v dňoch 50 dní. Preto táto otázka podľa názoru odvolacieho súdu vo vzťahu k žalovanému nemôže byť

otázkou prekvapujúcou. Zároveň odvolací súd konštatoval, že uvedené zmluvné dojednania je potrebné
vysvetliť i s ohľadom na normy spotrebiteľského práva. Žalovaný ani v priebehu konania na súde prvej
inštancie, ani v odvolacom konaní nepredostrel taký argument, prípadne dôkaz, ktorým by tvrdenie súdu
prvej inštancie spochybnil. Preto podľa názoru odvolacieho súdu, odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov na ktorých založil svoje rozhodnutie. Jeho postup je

v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, a zároveň súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania
vyhodnotil v súlade s pravidlami formálnej logiky.

21. Súd prvej inštancie správne rozhodol i čo do trov konania. Preto odvolací súd rozsudok v napadnutej
časti, t.j. okrem výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšku podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne

správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v súlade s ust.
§ 255 ods. 1 CSP, a priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie

samostatným uznesením, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).