Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. apríl 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sa/3/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200149
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7020200149.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, ako správny súd pred sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci
žalobkyne W. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. Z., prechodne bytom Z. XX, XXX XX N., právne
zastúpenej JUDr. Tatianou Jánošíkovou, advokátkou, so sídlom Rooseveltova 6, 040 01 Košice, proti
žalovanému Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o správnej
žalobe o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.11.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 16.11.2019 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa
25. marca 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti žalobkyne pani W. K., spísanej dňa 17.10.2018 o
priznanie invalidného dôchodku, rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 25.marca 2019, ktorým
podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom postení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zák. č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný
dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočky Košice z 12.februára 2019 účastníčka konania (žalobkyňa) nie je invalidná podľa § 71 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania bola posudkovým lekárom sociálneho
poistenia určená na 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Proti predmetnému rozhodnutiu
podala účastníčka konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie, doručené Sociálnej poisťovni,
pobočke Košice 11.júla 2019, v ktorom nesúhlasila so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 35%, pretože má viac zdravotných postihnutí, ktoré podmieňujú jej dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav. Žiadala zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na
45% a priznať invalidný dôchodok. K odvolaniu pripojila kópie ďalších lekárskych správ. Generálny
riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie a priloženú spisovú
dokumentáciu účastníčky konania v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 25.marca 2019 je potrebné potvrdiť. Zároveň rozhodol tak, že
podľa § 70 ods. 1, § 112 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení sa žalobkyni od 28.augusta
2019 priznáva invalidný dôchodok v sume 111,50 EUR mesačne. Ďalším výrokom rozhodol tak, že podľa
§ 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení sa invalidný dôchodok zvyšuje od 1.januára 2020 na sumu
115,80 EUR mesačne.

2. V odvolacom konaní bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice 17.júla 2019, ktorý zotrval na posúdení
zdravotného stavu účastníčky konania dňa 12.februára 2019. Nakoľko nevyhovel odvolaniu, predložil
kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie
so sídlom v Košiciach. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v
Košiciach sa v odvolacom konaní oboznámil s celou doručenou zdravotnou dokumentáciou účastníčky
konania, so všetkými predloženými odbornými nálezmi, objektívne vyšetril účastníčku konania, posúdil
jej zdravotný stav a 5. septembra 2019 vyhotovil odborný posudok o invalidite s nasledovným
posudkovým záverom: „Za iné zdravotné postihnutia účastníčky konania, osteoartróza kĺbov rúk a
nôh, osteopénia, je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 %, podľa
§ 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Dátum vzniku invalidity s
celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% je stanovený od 28. augusta
2019, t.j. kontrolným ortopedickým vyšetrením, ktoré účastníčke konania dokumentuje progresiu iného
zdravotného postihnutia - progresiu artrózy v oboch kolenách. Celková miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania od 28. augusta 2019 je určená na 45% v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou.“

3. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli
preukázané počas odvolacieho konania, pričom výsledok jeho posúdenia je uvedený v odbornom
posudku o invalidite z 5.septembra 2019. V tejto súvislosti žalovaný správny orgán v preskúmavanom
rozhodnutí uvádza: „V dôsledku zmeny v posudkových záveroch posudkového lekára sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie bol opätovne posúdený nárok účastníčky konania na invalidný
dôchodok od 28.augusta 2019 v súlade s § 70 a s 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov. (...) Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníčka konania v odvolacom konaní
nepredložila dôkazy, ktorými by preukázala nesprávnosť posúdenia jej zdravotného stavu k 17. októbru
2018, teda ku dňu uplatnenia nároku na invalidný dôchodok, nakoľko účastníčka konania nebola uznaná
za invalidnú. Na základe novodoložených lekárskych správ, najmä kontrolného ortopedického vyšetrenia
z 28.augusta 2019, ktoré účastníčke konania dokumentuje progresiu iného zdravotného postihnutia, a
to progresiu artrózy v oboch kolenách, bola uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 45% až od 28.augusta 2019. Z uvedených dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 25.marca 2019 potvrdené.(...)

II. Správna žaloba, vyjadrenie a replika

4. Včas podanou správnou žalobu, doručenou správnemu súdu dňa 26.2.2020, sa žalobkyňa domáhala
zrušenia rozhodnutia žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
16.11.2019 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.marca
2019. Zároveň žiadala priznať právo na náhradu trov konania. Tento žalobný návrh spresnila svojím
podaním zo dňa 9.11.2020 právna zástupkyňa žalobkyne, ktorá bola ustanovená Centrom právnej
pomoci, Kancelária Košice.

5. V správnej žalobe zo dňa 26.2.2020 žalobkyňa namietala nesprávnosť preskúmavaných rozhodnutí
takto: „Dňa 17.10.2018 som osobne na pobočku Sociálnej poisťovne v Košiciach doručila lekárske
nálezy, v súvislosti s Dodaním žiadostí o invalidný dôchodok, ktorý mi bol priznaný, až na základe
odvolania z 25.3.2019 č. XXX XXX XXXX X s dátumom vzniku od 28.8.2019. V odbornom lekárskom
posudku sú uvádzané nálezy z roku 2018 a preto si myslím, že dátum vzniku invalidity mal byť určený
od 17.10.2018, kedy som nálezy doručila. Nálezy z roku 2019 potvrdzujú, že môj zdravotný stav sa
zhoršuje. Navrhujem preto vydanie tohto rozsudku Zmena dátumu na priznanie invalidného dôchodku
z 28.8.2019 na 17.10.2018.“

6. Právna zástupkyňa žalobkyne spresnila svojím podaním zo dňa 9.11.2020 správnu žalobu týmto
spôsobom :„Žalobkyňa žiada o preskúmanie rozhodnutia žalovaného súdom a to v celom jeho rozsahu
z dôvodu, že má za to, že invalidný dôchodok jej mal byť priznaný už od 17.10.2018 a nie až odo
dňa 28.8.2019. Žalobkyňa si uplatnila nárok na invalidný dôchodok už dňa 17.10.2018, čo výslovne
uvádza žalovaný v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 16.11.2019 na str. 7 v ôsmom odseku a nie až
dňa 12.2.2019, ako nesprávne vo svojich rozhodnutiach uvádzajú správne orgány. Iné postihnutia -
artróza kĺbov rúk a nôh, za ktoré žalovaný priznal žalobkyni až na odvolanie pokles schopnosti o

ďalších 10%, mala žalobkyňa aj pred dňom 28.8.2019. Uvedené iné (teda nie rozhodujúce) zdravotné
postihnutie (artróza kĺbov rok a nôh) sa uvádza aj v Odbornom posudku o invalidite zo dňa 12.02.2019,
kde je poukazované na správy ortopedického oddelenia zo dňa 06.02.2018, 06.06.2018, 13.06.2018,
28.11.2018 a 07.02.2019, pričom v týchto lekárskych správach a aj v Odbornom posudku o invalidite
sa uvádza:
- RTG pravého ramenného kĺbu - artróza III. stupňa,
- Artróza 2. prsta ľavej ruky a palca + 2. prsta pravej ruky,
- Gonartróza (artróza kolena)

Vzhľadom na uvedené, nie je pravdivé konštatovanie žalovaného, že až v odvolacom konaní bola zistená
artróza kĺbov rúk a nôh žalobkyne, ako uvádza žalovaný. Z lekárskych správ doložených už v prvom
stupni správneho konania ako aj Odborného posudku o invalidite vyplýva, že žalobkyňa trpela aj iným
zdravotným postihnutím, ktoré odôvodňovalo navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o 10% a teda žalobkyni už odo dňa uplatnenia nároku, t.j. odo dňa 17.10.2018 mala byť určená
miera poklesu schopnosti celkom o 45% a mal jej byť priznaný invalidný dôchodok.“

7. Listom zo dňa 28.12.2019 sa vyjadril správny orgán prvého stupňa, ktorý zotrval na svojom
právnom názore vyslovenom v napádaných rozhodnutiach a zopakoval argumentáciu, ktorá bola v
nich obsiahnutá. V tejto súvislosti poukázal na výkon lekárskej posudkovej činnosti a na § 135 zák. č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) a súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia
pojednávania.

8. Replikou zo dňa 14.1.2021 sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobkyne tak, že zotrvala na doterajšom
právnom názore pričom uviedla: „Žalobkyňa nesúhlasí s tým, že by uvedené iné postihnutia - artróza
kĺbov rúk a nôh, za ktoré žalovaný priznal žalobkyni až na odvolanie pokles schopnosti o ďalších 10%,
boli preukázané až kontrolným ortopedickým vyšetrením dňa 28.8.2018. Poukazujem na to, že uvedené
iné zdravotné postihnutie (artróza kĺbov rok a nôh) sa uvádza už v Odbornom posudku o invalidite zo dňa
12.02.2019, kde je poukazované na správy ortopedického oddelenia zo dňa 06.02.2018, 06.06.2018,
13.06.2018, 28.11.2018 a 07.02.2019, pričom v týchto lekárskych správach a aj v Odbornom posudku
o invalidite sa uvádza:
- RTG pravého ramenného kĺbu - artróza III. stupňa,
- Artróza 2. prsta ľavej ruky a palca + 2. prsta pravej ruky,
- Gonartróza (artróza kolena)

Vzhľadom na uvedené, nie je pravdivé konštatovanie žalovaného, že až v odvolacom konaní bola zistená
artróza kĺbov rúk a nôh žalobkyne odôvodňujúca navýšenie miery poklesu schopnosti o 10%, ako uvádza
žalovaný. Z lekárskych správ doložených už v prvom stupni správneho konania ako aj Odborného
posudku o invalidite vyplýva, že žalobkyňa trpela aj iným zdravotným postihnutím, ktoré odôvodňovalo
navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% a teda žalobkyni už odo dňa
uplatnenia nároku, t.j. odo dňa 17.10.2018 mala byť určená miera poklesu schopnosti celkom o 45%
a mal jej byť priznaný invalidný dôchodok najneskôr od tohto dátumu.” Na repliku už žalovaný správny
orgán nereagoval.

III. Právny názor správneho súdu

9. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej
správy prvého stupňa ako aj postup ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v
správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby
v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 a § 134
ods. 2 písm. d/ SSP.

10. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne, pretože napadnuté
rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP a preto rozhodnutie
žalovaného zrušil, rovnako ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v zmysle ust. § 191
ods. 3 písm. a) SSP a vrátil vec orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods.
4 prvá veta SSP).

11. Správny súd rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle
§ 107 ods. 2 SSP, keďže nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné
nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Správny súd postupoval v súlade s
§ 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 6.4.2022 bolo zverejnené
na úradnej tabuli dňa 31.3.2022.

12. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

15. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania a s obsahom
pripojeného administratívneho spisu. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa žiadosťou
spísanou dňa 17.10.2018 žiadala Sociálnu poisťovňu v Košiciach o priznanie invalidného dôchodku.
Následne správne orgány oboch stupňov postupovali tak, ako to je popísané v bodoch 1.-3. tohto
rozsudku a v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.

16. Podstatou správnej žaloby je námietka žalobkyne o časovej nesprávnosti priznania nároku na
invalidný dôchodok, nakoľko má za to, že už v čase podania žiadosti o priznanie invalidného dôchodku
(t.j. dňa 17.10.2018) mala postihnutia, na základe ktorých bola uznaná invalidnou až od dňa 28.augusta
2019 v zmysle záveru posudkového lekára sociálneho poistenia, ktoré boli podľa názoru žalovaného,
preukázané až počas odvolacieho konania, pričom výsledok posúdenia je uvedený v odbornom posudku
o invalidite z 5.septembra 2019.

17. Žalobkyňa poukazovala na závery lekárskych správ a posudkov, ktoré predchádzali posudku z
5.septembra 2019, ktorý bol podkladom k rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa
16.11.2019, pričom zvýraznila fakt, že z posudku zo dňa 5.9.2019 a z predchádzajúcich posudkov a
lekárskych správ nijako nevyplýva záver, že až v odvolacom konaní boli zistené postihnutia žalobkyne.

18. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

19. Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou.

20. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je potrebné rozlišovať pojmy - vznik invalidity a
vznik nároku na invalidný dôchodok. Ich rozlišovanie je pre posúdenie veci podstatné. V zmysle ust. §
70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný.
Uvedené zákonné ustanovenie teda používa ako dva samostatné pojmy, vznik invalidity a vznik nároku
na invalidný dôchodok.

21. Správny sú vo vyššie naznačenom kontexte zameral svoju pozornosť na tvrdené skutočnosti
žalobkyňou, t.j. či záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli
preukázané až počas odvolacieho konania, pričom výsledok jeho posúdenia je uvedený v odbornom
posudku o invalidite z 5.septembra 2019. Za týmto účelom správny súd porovnal zistenia a závery
posudkov zo dňa 12.2.2019 a z 5.9.2019 a zistil, že k zmene posudkových záverov došlo na základe

zistenia postihnutia „za iné zdravotné postihnutia účastníčky konania, osteoartróza kĺbov rúk a nôh,
osteopénia. Žalovaný správny orgán tak postupoval „na základe novodoložených lekárskych správ,
najmä kontrolného ortopedického vyšetrenia z 28.augusta 2019, ktoré účastníčke konania dokumentuje
progresiu iného zdravotného postihnutia, a to progresiu artrózy v oboch kolenách, bola uznaná za
invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% až od 28.augusta 2019.“

22. Vzhľadom na zákonnú požiadavku preskúmateľnosti rozhodnutia musí lekárska správa a posudok
posudkového lekára, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia obsahovať všetky
relevantné údaje o zdravotnom stave poistenca a o ich vplyve na jeho pracovnú schopnosť a to
vyčerpávajúcim, konkrétnym, zrozumiteľným, presvedčivým a logickým spôsobom tak, aby bolo možné
jeho závery z hľadiska úplnosti i z hľadiska závažnosti zdravotných ťažkostí poistenca preskúmať.
Jeho posudkový záver musí byť podložený výsledkami odborných vyšetrení. Dátum vzniku invalidity
je podmienený medicínskymi zisteniami o takom dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave poistenca,
ktorý znižuje jeho pracovnú schopnosť o viac ako o 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Pre rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku na základe podanej žiadosti poistenca je rozhodujúci
dátum vzniku jeho invalidity (nie dátum vypracovania posudku), pretože od uvedeného dátumu sa
posudzuje, či bol splnený zákonný predpoklad získania potrebného obdobia dôchodkového poistenia.
V posudzovanom prípade je však potrebné dať za pravdu žalobkyni, pretože z posudkov nevyplýva
jednoznačný medicínsky záver, kedy, prečo a ako došlo k vzniku jej invalidity práve v konkrétny deň.
Posudkový lekár sa v odbornom lekárskom posudku zo dňa 28.8.2019 obmedzil len na konštatáciu,
že došlo k progresu iného zdravotného postihnutia - artrózy v oboch kolenách, čo považoval za nové
zistenie, pričom súd dáva do pozornosti, že takéto postihnutie bolo diagnostikované už v posudku zo
dňa 12.2.2019 v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa. Inými slovami povedané, ak posudkový
lekár konštatuje progres istého zdravotného postihnutia, logicky to znamená, že dané postihnutie už
diagnostikované bolo a teda nie je nové, pričom takýto lekársky nález má význam najmä pre určenie
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a nemožno ho hodnotiť ako novú právnu
skutočnosť.

23. Posudkový lekár a tým aj žalovaný správny orgán zaťažili svoje rozhodnutie tým, že je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), nakoľko
nie je z neho zrejmé, kedy došlo k vzniku invalidity u žalobkyne a prečo v posudku zo dňa 12.2.2019
neboli zistené iné zdravotné postihnutia žalobkyne (pozn. súdu - posudok neobsahuje žiadne zvýšenie
percentuálnej miery za iné zdravotné postihnutie), ktoré v posudku zo dňa 5.9.2019 boli zistené ako tie
postihnutia, ktoré zaznamenali progres oproti minulým zdravotným zisteniam.

24. Vzhľadom na uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu súd rozhodol v súlade s ustanovením § 191
ods. 1 písm. d) SSP a zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a správneho orgánu prvého
stupňa a vec vrátil tomuto orgán na ďalšie konanie. Úlohou konajúceho správneho orgánu bude v ďalšom
konaní odstrániť rozpory, ktoré sú v namietaných odborných lekárskych posudkoch, ktoré tvorili podklad
pre rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, a na ktoré poukazovala aj žalobkyňa v tomto súdnom
konaní. Po takomto dokazovaní konajúci správny orgán rozhodne opäť tak, že vyhodnotí každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

25. Podľa § 191 ods. 6, prvá veta SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Požiadavka na doplnenie obsahu
argumentácie žalovaného správneho orgánu v danej právnej veci (v novom rozhodnutí správneho
orgánu) smerujúca ku komplexnému obsahu argumentácie reagujúcemu na všetky námietky vznesené
účastníkom v konaní súvisí aj s právom na spravodlivé súdne konanie. Iba presvedčivé rozhodnutie
reagujúce na všetky prednesy a námietky účastníka konania je podľa názoru správneho súdu
rozhodnutím zodpovedajúcim základnej požiadavke uvedenej v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v
konaní úspešný priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške, ktorých bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.)

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1
S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná
sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie,
údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 26. 9. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.