Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Dzurdzík, PhD.

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/310/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201785
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1021201785.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: T. J., bytom F. XXXX/XX, XXX XX B., právne
zastúpená: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava,
IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974
01 Banská Bystrica, za účasti: Q. J., bytom F. XX, XXX XX B. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 1001401/293162/2021 zo dňa 17.08.2021, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
28.10.2021 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 28.10.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“
alebo „tunajší súd“) dňa 29.10.2021, sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného číslo: 1001401/293162/2021 zo dňa 17.08.2021, ktorým žalovaný, podľa § 74 ods. 4
zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, potvrdil odvolaním žalobkyne napadnuté rozhodnutie Colného úradu
Bratislava zn. 138254/2021 zo dňa 01.04.2021 (ďalej aj ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého
stupňa“). Napadnutým rozhodnutím colný úrad podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 466/2009 Z.z.
o medzinárodnej spolupráci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 466/2009 Z.z.“) v súlade s
ustanovením § 56a zákona č. 199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 199/2004 Z.z.“) a s ustanovením § 81 ods. 1 zákona č.
563/2009 Z.z. zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam, presne špecifikovaným vo výroku napadnutého
rozhodnutia, za účelom zabezpečenia nedoplatku, vo výške 208.368,61 EUR, dlžnému na základe
výkazu nedoplatkov vydaného Ministerstvom financií Rakúskej republiky č. 100/68274/246/2000 zo dňa

10.10.2005 a zníženému o sumu úhrad solidárnych dlžníkov.

2. Žalobným návrhom sa žalobkyňa domáha, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného
ako i rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a priznal žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov
konania voči žalovanému.

3. Žalobkyňa v žalobe zároveň požiadala správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok
podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnila tým, že okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí
závažná ujma žalobkyni, ktorá má nenapraviteľné následky. Tvrdila, že zriadením záložného práva k

bytu č. 51 na 12. poschodí, vchod: Mlynarovičova 14, zapísaný na LV č. 2604 pre katastrálne územie
Petržalka, prípadne následným speňažením, by bol zmarený účel tejto správnej žaloby (spočívajúci vposkytovaní ochrany subjektívnym právam), keďže prípadným speňažením bytu by vznikla žalobkyni
nenapraviteľná ujma. Tvrdila, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a ani
záujmom tretích osôb vrátane žalovaného s tým, že žalovaný, resp. Colný úrad Bratislava konania vedie

už viac ako 4 roky bez relevantného výsledku. Podľa žalobkyne zriadením záložného práva a následným
speňažením bytu už z povahy veci dochádza k nenapraviteľnému následku, keďže je všeobecne známe,
ženávratdopredošléhostavuniejemožný,resp.niejedosiahnuteľnýbezenormnejfinančnej,časoveja
inej súvisiacej záťaže žalobkyne. Pokiaľ by odkladný účinok správnej žalobe priznaný nebol a žalobkyňa
by bola v konaní o preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správnym súdom úspešná, utrpel

by tak ujmu, ktorá by sa nedala napraviť. Argumentujúc tým, že zriadenie záložného práva predstavuje
mimoriadne vážny zásah do práva na rešpektovanie obydlia, ďalej uviedla, že v prípade straty bývania
v dôsledku zriadenia záložného práva a speňaženia bytu hrozí vznik škody či inej ujmy a dochádza k
porušovaniu jej práv a to až do takej miery, ktorá je ťažko napraviteľná, resp. nenapraviteľná.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 16.02.2022, doručeným tunajšiemu

súdu taktiež dňa 16.02.2022. Predložil správnemu súdu administratívny spis, vo vyjadrení zaujal
stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobkyne a k návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe uviedol, že Colný úrad Bratislava postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v
súlade s platnými právnymi predpismi a dostatočne zdôvodnil oprávnenosť a aj povinnosť zriadiť na
zabezpečenie vymáhania pohľadávky postupujúceho orgánu Rakúskej republiky colné záložné právo.

Námietky žalobkyne uvedené v žalobnom návrhu považoval žalovaný za irelevantné a bezpredmetné s
tým, že predmetné námietky žalobkyne neodôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí ani priznanie
odkladného účinku žalobe. V tejto súvislosti žalovaný upozornil na tú skutočnosť, že žalobkyňa za
celé doterajšie vymáhacie konanie neprejavila snahu o splatenie dlhu ani čo i len čiastočnou hradou
pohľadávky. Naopak, z konania žalobkyne, najmä z uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu, je

podľa žalovaného možné usudzovať, že žalobkyňa sa snaží zbavovaním majetku obchádzať veriteľa -
postupujúci orgán Rakúskej republiky najmä tým, že nehnuteľnosť uvedenú v napadnutom rozhodnutí
účelovo previedla už počas vymáhania nedoplatku darovacou zmluvou na svoju dcéru Stanislavu
Rajnohovú.Nazákladevyššieuvedenéhožalovanýnavrhol,abysprávnysúduznesenímpodanejžalobe
odkladný účinok nepriznal.

5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po

vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom
alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná
ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku
nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy

alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého
platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a
priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe

rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

Podľa § 147 ods. 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorýmtvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne

iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku
správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré
má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,
náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.

Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca
nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť
žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného
k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa
pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo

opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia
sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy.

10. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobkyne a dospel k záveru, že v
preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP ani
podľa ust. § 185 písm. b) SSP.

11. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je
naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku
závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy
na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto
následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého

rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné
naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje,
pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným
záujmom. Žalobkyňa svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou
žalobou-akojejsúčasť,odôvodňovalahrozbouzávažnejujmyvspojenísokamžitýmvýkonomsprávnou

žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobkyne
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu, obsahom
spisového materiálu súdenej veci, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Správny súd zastal názor,
že tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobkyňa neosvedčila.
Dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí

žalobkyni ňou tvrdený následok (hrozba závažnej ujmy) nepredložila. Zo samotného konštatovania
žalobkyne, že „okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma žalobkyni, ktorá
má nenapraviteľné následky“ spočívajúce v obave „zo straty bývania a speňaženia bytu“ v spojení s
okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného, bez bližšieho zdôvodnenia, preukázania
týchto tvrdení a súvislostí (predovšetkým predložením príslušných listinných dôkazov atď.) zo strany

žalobkyne, tvrdená hrozba závažnej ujmy na strane žalobkyne okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia žalovaného, nevyplýva.

12. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí
podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj

dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) §
185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj
konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti,
že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Potreba dočasnej úpravy
právnych pomerov musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá

žiadosť žalobcu o odloženie vykonateľnosti a účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
bez náležitého osvedčenia tvrdených následkov, len s poukazom na hrozbu závažnej ujmy, značnej
hospodárskej škody, finančnej škody, iných vážnych nenapraviteľných následkov, nepostačuje.13. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby
predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej
nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia

k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný
charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP.
Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť
tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú
ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. To znamená, že žalobca je povinný presne
konkretizovať a špecifikovať tvrdenú hrozbu vzniku týchto následkov.

14. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať
odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobkyne obsiahnutej v návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobkyňa hodnoverne neosvedčila

tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
žalovaného.

15. Záverom pre úplnosť správny súd poznamenáva, že priznanie odkladného účinku neslúži na
zhojenie nepriaznivej finančnej situácie žiadateľa o jeho priznanie a nepredstavuje spôsob vyhnutia

sa plneniu záväzkov zo strany žalobcu. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje
žalobcu povinnosti zaplatenia pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď
by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej
povinnosti ako takej. Hoci SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej
škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125

ods. 1 Trestného zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami
trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá
„hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená
a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu
ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má

žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a
aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp
právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút.
Naviac, žalobkyňa v predmetnej právnej veci nepreukázala ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného
účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.

16. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v
právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

17. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa neosvedčila splnenie základných zákonom vyžadovaných
predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh
žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v

spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2
písm. e/ SSP.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.