Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/151/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118214378
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4118214378.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcov: 1. X. S., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX/X K., 2. Z. S., nar.

XX.X.XXXX, bytom X. XXX/X K., proti žalovanému: Fakultná nemocnica Nitra, IČO: 17 336 007, so
sídlom Špitálska 6 Nitra, zast.: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., IČO: 36 856
282, so sídlom Farská 25 Nitra, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, sudkyňou
Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu zamieta.

II.Žalovanému súd náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 7.12.2018 a doplnením žaloby doručeným súdu

dňa 14.10.2019 domáhali určenia, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
označených v geometrickom pláne č. 4-7-2018, vyhotovenom GEO-MOL s.r.o., Klinčekova 31, Nitra,
vyhotovenom dňa 6.7.2008 Q. Q., úradne overeným Ing. X. Q., dňa 24.7.2018 ako parc. č. XXXX/X ako
zast. plocha o výmere 42 m2, stav podľa registra "C" KN.
Žalobuodôvodnilitým,žekúpnouzmluvouzroku1976 nadobudliparc.č.XXXXač.XXXX,nehnuteľnosť
mala pene tvorené hranice X. ulicou a V. cestou /teraz W. ulicou/, a plotom susedov H. O. a P.
B.. Predávajúci pod hrozbou vyvlastňovacieho konania odpredali pre prístupovú komunikáciu výmeru

485m2. Na snímke z pozemkovej mapy bolo napojenie X. ulice na V. cestu zakreslené veľkým oblúkom,
čo nezodpovedá skutočnému napojeniu v kolmom smere. Pred osadením ohrady si dali vyhotoviť
geometrický plán z roku 1985, nová hranica parc.č. XXXX bola SKN akceptovaná. Pri ROEP v roku
2010 nebol akceptovaný skutkový stav, parc.č. XXXX/X užívajú bez problémov 42 rokov, žalovaný sa
nezaujímal o fiktívnych 42m2 v ich záhrade.

2.Žalobca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že žiada zrušiť vlastníctvo 42m2 podľa GP. Nehnuteľnosti

kúpili v r. 1976, 30 rokov nehnuteľnosti užíval, videl všetky čmáranice, pred osadením ohrady si dal
urobiť GP, tvorcu GP žiadal, aby zabezpečil zmenu aj v Katastri nehnuteľností, dostal kópiu katastrálnej
mapy, hranica bola upravená podľa GP. V r. 2010 sa obnovovali zápisy, niekto neregistroval, čo bolo
zapísané v mape ale vychádzal z toho, čo bolo zapísané v Katastri nehnuteľností. Projektová štúdia
uvažovala, že prístupová cesta bude robená veľkým oblúkom cez záhrady, toto nebolo zakreslené.
10 rokov po ukončení výstavby detskej nemocnice dokončoval výstavbu svojho domu, bagrom bol
porušený kábel, musel zaplatiť škodu. Dozvedel sa po 30 rokoch, že nemocnica má ich 42m2. Napísal

71 listov, nedovolal sa pravdy, písal na Mesto, Kataster, Nemocnici, Ministerstvo vnútra, na Okresný aj
Krajský súd. Poukazoval na kópiu z Katastrálnej mapy z 23.9.1993 a z 2.7.2018, chcel aby bola urobená
obhliadka, boli urobené tri, ale ani jedna nepopísala skutkový stav. Chce dať veci do poriadku ešte zasvojho života. Ukazovateľom do zápisu Katastra nehnuteľností nie je výmera, ale konfigurácia hraníc v
teréne. Cez kupovaný pozemok cesta nejde.

3.Žalobkyňa v 2. rade súhlasila s výpoveďou žalobcu v 1. rade.

4.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že samotné užívanie nehnuteľností nie je
dostatočným právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva. Žalovaný sa k podmienkam pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním podrobne vyjadril vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa

19.2.2019, žalobcovia si napriek užívaniu nehnuteľnosti museli byť vedomí, že jej vlastníkom je iný
subjekt. Absentuje tak jeden zo základných predpokladov vydržania vlastníckeho práva, ktorým je
dobromyseľnosť. Žalovaný poukazuje najmä na GP z r. 1985 z ktorého je zrejmé, že novovytvorená
parcela č. XXXX/X nevznikla z CKN parc. č. XXXX ale vyčlenením časti EKN parc. č. XXXX/X, taktiež
poukazuje na žalobcami predloženú kúpnu zmluvu z r. 1976 ako aj na vyjadrenie Okresného úradu Nitra,
katastrálneho odboru zo dňa 16.1.2019. Žalovaný je povinný ako správca majetku štátu postupovať len v

súlade s ustanovením § 3 Zákona č. 278/1993 Z.z. Žalobcovia nepreukázali existenciu ich vlastníckeho
práva k predmetnej nehnuteľnosti, ani splnenie podmienok pre nadobudnutie takéhoto práva vydržaním.
Navrhol žalobu zamietnuť.

5.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, právneho zástupcu žalovaného, oboznámením

sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobcovia 1,2 ako kupujúci a I. O. a I. O. ako predávajúci uzatvorili dňa 15.3.1976 kúpnu zmluvu
vo forme notárskej zápisnice sp.zn. N 146/76, NZ 149/76 na nehnuteľnosti parc.č. XXXX/X záhrada
o výmere 3 áre a 75 m2 a parc.č. XXXX/X záhrada o výmere 3 áre a 48m2, spolu 7 árov a 23 m2,

zapísane na LV č. XXXX Mesta K. a žalobcovia 1,2 boli zapísaní do listu vlastníctva ako vlastníci a ako
titul nadobudnutia bola uvedená Kúpna zmluva RI 203/76 zo dňa 23.31976.

Parcely boli v rámci THM v roku 1984 prečíslované a boli im spresnené výmery, boli zapísané na LV č.
XXX ako parcely č. XXXX o výmere 388m2 a č. XXXX o výmere 364m2, spolu 752m2 s priebehom

hraníc zakreslených v mape evidencie nehnuteľností, ktorý korešponduje so súčasným zákresom v
platnej katastrálnej mape.

Predávajúci I. O. a I. O. pre výstavbu Dojčenského ústavu v K. dostali ponuku na odkúpenie
nehnuteľností parc.č. XXXX/X a XXXX/X o výmere 282m2 + 203m2, spolu 485m2 a to listom zo dňa

14.9.1965. Boli upozornení, že po márnom uplynutí lehoty bude začaté vyvlastňovacie konanie. Kúpnou
zmluvou zo dňa 14.11.1966 nehnuteľnosti odpredali.

Následne žalobcovia 1,2 požiadali Mestský národný výbor, odbor pre výstavbu Nitra o prepísanie
stavebného povolenia a zmenu v projektovej dokumentácii.

V súčasnosti sú žalobcovia evidovaní na LV č. XXX ako vlastníci parc.č. XXXX vinica o výmere 364m2 v
podiele 1/1, kat.úz. G.. Ako titul nadobudnutia je uvedené RI 203/76-224/76 a parc.č. XXXX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 255m2 a parc.č. XXXX/X zastavaná plocha nádvorie o výmere 133m2 v
podielovom spoluvlastníctve žalobcov každého z nich v podiele 1 na LV č. XXXX.

V súčasnosti je žalovaný evidovaný na LV č. XXXX ako vlastník parc.č. XXXX/X zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 2210 m2 v podiele 1/1, kat.úz. G.. Ako titul nadobudnutia je uvedené Hospodárska
zmluva V 337/1966 - 185/66/ PKV X-XXX pod B1/ a ROEP - G. Z 7184/2010 / „E“ parc.č. XXXX/X /.

Žalobcovia sa domáhajú určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností označených v
geometrickom pláne č. 4-7-2018, vyhotovenom GEO-MOL s.r.o., Klinčekova 31, Nitra, vyhotovenom
dňa 6.7.2008 Q. Q., úradne overeným Ing. X. Q., dňa 24.7.2018 ako parc. č. XXXX/X ako zast. plocha
o výmere 42 m2.

Parcela č. XXXX/X vznikla z parcely registra „E“ parc.č.XXXX/X. Žalobcovia nikdy neboli vlastníkmi
parcely č. XXXX/X, z ktorej bola parcela č. XXXX/X vytvorená. Parcela č. XXXX/X nevznikla z parcely
č. XXXX , ale vyčlenením časti parcely č. XXXX/X o výmere 42m2, ktorú si žalobcovia pričlenili k svojej
parcele č. XXXX.6.Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7.Vo všeobecnosti sa vychádza z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak
je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením
žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť. Otázka
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je daná s poukazom na § 137 písmeno c/ CSP.
Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pretože ich právne postavenie je neisté

a má ňou byť riešená otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých určenia vlastníctva sa
domáhajú a ktorých ako vlastník je na liste vlastníctva zapísaný žalovaný.

8.Podľa § 129 ods.1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo

pre seba.

Podľa § 130 ods.1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 130 ods. 3. OZ, do doby podľa odseku1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

Podľa § 134 ods.1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

9.Žalobcovia sa domáhajú určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parc.č. XXXX/X o výmere
42m2. S poukazom na ustanovenie §132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom. Žalobcovia v konaní netvrdili, že by vlastníctvo k parc. č. XXXX/

X o výmere 42 m2 nadobudli kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, prípadne rozhodnutím
štátneho orgánu, ani takýto dôkaz o nadobudnutí vlastníctva sa v spise nenachádza, ani produkovaný
stranami sporu nebol. Potom tak prichádza do úvahy nadobudnutie vlastníckeho práva na základe iných
právnych skutočností ustanovených zákonom a takouto inou právnou skutočnosťou je nadobudnutie
vlastníctva vydržaním s poukazom na ustanovenie § 134 OZ, podľa ktorého oprávnený držiteľ sa stáva

vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

10.Otázka vydržania v občianskom práve na Slovensku bola a je riešená rôzne v závislosti od času
úpravy. Podľa Uhorského obyčajového práva platného na Slovensku do roku 1950 vydržaním vlastníctvo
k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju, pokojne v držbe.

Vydržanie bolo prípustné voči každému za splnenia podmienky, že došlo k udalosti, ktorá dôvodne
mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom a tieto nehnuteľnosti mal v príslušnú,
zákonomustanovenúdobu32rokovvdržbe.Občianskyzákonníkč.141/1950v§115§116(tzv.Stredný
OZ) upravoval vydržanie takým spôsobom, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti mohol nadobudnúť ten,
kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu 10 dokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten,

kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu
dobu. Dobromyseľnosť sa vyžadovala už na začiatku držby, a teda nemohlo dôjsť k vydržaniu, ak
užívateľ nehnuteľnosti vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne, že sa jej zmocnil
bezprávneho dôvodu alebo vedel, že patrí inému, no nevrátil ju. Pri skutočnej držbe sa predpokladalo,
že je v súlade s právom a poctivá; opak sa musel preukázať. V zmysle ust. § 115 a § 116 ods. 1 v

spojení s § 145tzv. Stredného OZ z roku 1950, vlastnícke právo vydržaním mohol nadobudnúť ten,
kto oprávnene držal nehnuteľnú vec po dobu 10 rokov; vydržanie bolo vylúčené iba medzi manželmi
a iba pri nescudziteľných veciach, ktoré boli v socialistickom vlastníctve a boli určené na to, aby ich
tieto organizácie trvale užívali. Oprávneným držiteľom bol ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnostidobromyseľný, že mu vec patrí; v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená. Tvrdenie
držiteľa o tom, že mu vec patrí, a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi
okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu

dôvodné (viď R 8/1991 ). Pre započítanie uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej doby je významné
intertemporálne ustanovenie§ 865 ods. 3 (zák. č. 131/1982 Zb.), umožňujúce občanovi započítať aj čas
pred 01. 04. 1964, so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 01. 04. 1984, ako aj ust. § 872 ods.
6 (zák. č. 509/1991Zb.), umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku započítala
čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 01. 01. 1992.Vydržanie

je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení nasledovných
zákonom požadovaných predpokladov:
a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania,
b) držba musí byť oprávnená,
c)držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.

Občiansky zákonník č.40/1964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie zákonom č. 131/1982 Zb, teda
do 1.4.1983 neupravoval, uvedená novela v ustanoveniach § 132a, § 135a novo upravila vydržanie s
možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.4.1983, s tým, že tento čas sa
neskončilskôrnež1.4.1984,prezapočítanieuplynulýchdôbdo nepretržitejvydržacejdobyjevýznamné
intertemporálne ustanovenie § 865 ods. 3 / § 507a ods. 3 zák.č. 131/1982 Zb. / umožňujúce započítať

aj čas pred 1.4.1983 so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 1.4.1984, ako aj ustanovenie §
872 ods. 6 / zák.č. 509/1991 Zb. /, umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku
započítala čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 1.1.1992.

11.V predmetnej veci žalobcovia tvrdili, že parcelu č. XXXX/X užívajú nerušne 42 rokov, teda od roku

1976, ale súčasne v žalobe tvrdili a teda vedeli o tom, že ich právni predchodcovia - predávajúci I. O.
a I. O. ich informovali, že časť pozemku o výmere 485m2 odpredali na cestu, sami žalobcovia si dali v
roku 1985 vyhotoviť geometrický plán, aby šírka V. cesty posunutím hranice parc.č. XXXX zodpovedala
obojstrannej premávke s možnosťou vybudovania chodníka, nová hranica parc.č. XXXX bola Správou
katastra Nitra akceptovaná. Z mapy a j z geometrického plánu z roku 1985 je zrejmé, že parc.č. XXXX/

X nevznikla za parcely č.XXXX, ktorá je vo vlastníctve žalobcov, ale z parcely č. XXXX/X, ktorá nikdy
vo vlastníctve žalobcov nebola a žalobcovia si parc.č. XXXX/X o výmere 42m2 pričlenili v svojej parcele
č. XXXX. Žalobcovia kúpnou zmluvou z roku 1976 nadobudli nehnuteľnosti v celkovej výmere 723m2,
po THM bola spresnená výmera spolu 752m2. Žalobcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k
parc.č. XXXX/X vydržaním, pretože nepreukázali v konaní žiaden právny titul, ktorý by ich oprávňoval

k nadobudnutiu vlastníckeho práva spornej parcely a od roku 1976 vedeli, že časť parc.č. XXXX/X,
ktorá je na geometrickom pláne vyznačená ako parc.č. XXXX/X bola ešte ich právnymi predchodcami
odpredaná pre účely vybudovania cestnej komunikácie a netvorila predmet kúpy v kúpnej zmluve z roku
1976. Takže žalobcovia nesplnili všetky podmienky pre vydržanie - aj keď predmetnú nehnuteľnosť
dlhodobo užívajú, nenadobudli k nej vlastnícke právo vydržaním, pretože nesplnili všetky podmienky

vydržania, ktoré musia byť splnené súčasne a ktorými súd tieto podmienky : 1. musí ísť o spôsobilý
predmetvydržania,tátopodmienkabysplnenábola,pretožesajednáozastavanúplochuatojepredmet
spôsobilý vydržania 2. držba musí byť oprávnená, táto podmienky splnená nebola, pretože žalobcovia
nepreukázali právny titul nadobudnutia a dobromyseľnosť 3. držba musí byť nepretržitá počas celej
zákonom ustanovenej doby 10 rokov, čo tiež splnené nebolo, pretože žalobcovia už v čase kúpy v roku

1976 vedeli, že časť nehnuteľností netvorila predmet kúpy a doba 10 rokov neuplynula ani od roku 1976
do roku 1985, kedy si sami žalobcovia dali vypracovať geometrický plán, z ktorého im muselo byť zrejmé,
že parc.č. XXXX/X nevznikla za parcely č.XXXX, ktorá je vo vlastníctve žalobcov, ale z parcely č. XXXX/
X, ktorá nikdy vo vlastníctve žalobcov nebola a žalobcovia si parc.č. XXXX/X o výmere 42m2 pričlenili v
svojej parcele č. XXXX bez právneho titulu. Nehnuteľnosti síce žalobcovia užívajú ako svoje vlastné, ale

nemohli byť dobromyseľní v tom, že im nehnuteľnosti aj patria, nemajú žiadny právny titul nadobudnutia.
Subjekt, ktorý sa dovoláva súdnej ochrany musí preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať
jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, nie
samú dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie - psychický stav. Narušenie dobrej viery nastane
okamihom, keď sa stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u

neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí a takými skutočnosťami súd informácie od
predávajúcich O. a GP z roku 1985. Existencia dobrej viery sa vždy hodnotí objektívne, teda nielen
zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa. Dobromyseľnosť
ako vnútorný psychický stav nemožno vždy priamo dokázať; možno o nej usudzovať z okolností, zktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu
dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci. Súd je toho názoru, že u žalobcov nebola splnená
podmienka dobromyseľnosti pri držbe pozemkov, pretože sami v žalobe poukazovali na skutočnosti,

ktoré popierajú ich dobromyseľnosť.

13.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobu zamietol. Návrh žalobcu 1 na
doplnenie dokazovania - vypočuť svedka Ing. J., ktorý vykonával na Mestskom úrade funkciu vedúceho

úradu architektúry, súd zamietol, pretože vykonanie takéhoto dokazovania nepovažoval za potrebné a
nadbytočné, pretože listinné dôkazy svedčia o nemožnosti nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcami
vydržaním a výpoveď svedka by na týchto skutočnostiach nič nezmenila.

14.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd náhradu
trov konania nepriznal v plnej výške, aj keď vo veci mal plný úspech, keďže žaloba bola v celom rozsahu

zamietnutá, nakoľko žalovaný si náhradu trov konania voči žalobcom neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona
č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).