Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 5, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 32CoE/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215206872
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2215206872.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov - predsedu JUDr. Daniela Ilavského a členov JUDr.
Petra Dumana a JUDr. Róberta Foltána v exekučnej veci oprávnenej: BENCONT COLLECTION, a. s.,
IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, Bratislava, proti povinnému: O. S., nar. XX.XX.XXXX, X., O. N. (bez
adresy), o vymoženie 1.000 € s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská
Streda z 28.03.2017, č. k. 7Er/379/2015-46 takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie sa potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 1,2

zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“ ), § 39, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r), 5, § 54 ods.
1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len „OZ“).

3. Vecne argumentoval nespôsobilosťou rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Predložený
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok (špecifikovaný v napadnutom uznesení) bol totiž vydaný na

základe rozhodcovskej doložky, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Exekučný súd je
pri postupe podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) oprávnený
hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol. Právny predchodca
oprávnenej (Poštová banka, a. s.) zapracoval rozhodcovskú doložku, na základe ktorej mal konať
rozhodcovský súd, do všeobecných obchodných podmienok k zmluve o úvere, ktoré už vopred pripravil.
Táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je sformulovaná tak, že vlastne vyžaduje

od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a takúto podmienku
je potrebné považovať za absolútne neplatnú. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti
spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Ak neexistuje platná rozhodcovská
doložka, rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní bez takejto doložky nemôže byť exekučným titulom.
Taký rozsudok nemá žiadne účinky, pretože nebola založená právomoc rozhodcovského súdu platnou
rozhodcovskou doložkou. V danom prípade rozhodcovská doložka je absolútne neplatná z dôvodu jej

neprijateľnosti. Ak vo veci rozhodcovský súd konal a rozhodoval a vydal rozhodcovský rozsudok, o
ktorom oprávnená tvrdí, že je exekučným titulom, postupoval v rozpore so ZoRK, pretože nemal na to
danú právomoc. Ak ho napriek tomu vydal, ide o rozhodnutie nulitné, ktoré nemá účinky exekučného
titulu, ako to má na mysli Exekučný poriadok. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul je v rozpore so zákonom.

4. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie právna predchodkyňa oprávnenej (v tom čase PRO
CIVITAS, s.r.o.) prostredníctvom právnej zástupkyne. Uviedla, že exekučný súd prekročil zákonnélimity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 EP a nebol príslušný konať
ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. O platnosti
rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu,

aby bola opätovne posúdená. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe
splnenia zákonnej povinnosti banky podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len
„zákon o bankách“). Súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 OZ a porušil § 215 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Z dôvodu absencie akýchkoľvek dôkazov pre
právne závery v rozhodnutí je nezákonné skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a konštatovať, že

spôsobila hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa, bez uvedenia v čom má
údajná nerovnováha spočívať. Exekučný súd nijako neskúmal vôľu povinného, a teda nebol preukázaný
jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky, ale rovno ju označil za neplatnú, nerešpektujúc
princíp zmluvnej slobody. Ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, súd sa nevyjadril, akým
iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší
proces, dokázala náležite naplánovať. Právna predchodkyňa oprávnenej poukázala na Rokovací

poriadok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s.
a uviedla, že rozhodcami pôsobiacimi v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom
sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním, pochádzajúce
z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň
ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. Právna predchodkyňa oprávnenej

ďalej poukázala na nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 499/2012, podľa ktorého záver o značnej
nerovnováhe nemožno získať inak, než dôkladným preskúmaním každej jednotlivej klauzuly a jej
porovnaním so stavom, aký by tu existoval bez jej existencie. Bez ohľadu na záver, ku ktorému exekučný
súd dospeje, ide v jednom i v druhom prípade o právny následok viazaný na konkrétne skutkové zistenia
zistené z vykonaných dôkazov. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávnenej súd

odňal oprávnenej možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Exekučný súd pri
skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu,
pričomoprávnenánemalamožnosťsaktaktovykonávanýmdôkazomaknovovytvorenémuskutkovému
stavu vyjadriť sa. CSP, ani Exekučný poriadok a ani ZoRK neposkytujú pritom žiadnu oporu pre záver,
že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovského rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo

veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo rozsudok zrušiť, či zmeniť
jeho výrok. V náleze Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 499/2012 sa konštatuje, že ak exekučný súd pri
rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2 EP vykoná iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne
uvedené v citovanom ustanovení (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie
poverenia), ako aj v prípadoch, keď exekučný súd na ťarchu oprávnenej reviduje skutkový stav, na

ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenej možnosť sa k takto vykonaným dôkazom
a takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. K aplikácii sekundárneho práva Európskej únie
súdom prvej inštancie právna predchodkyňa oprávnenej uviedla, že smernica je záväzná pre každý
členský štát, ktorému je určená pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem
a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Vzhľadom na uvedené nie je možné záver o neplatnosti

rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu EHS č. 93/13/EHS. Pokiaľ by súd uvažoval o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky, nie je možné brať do úvahy ani judikatúru SDEÚ, keďže táto judikatúra
vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských
zmluvách nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná.
Judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky zdôrazňuje hranice absolútnej ochrany spotrebiteľa, ako

aj odmietnutie poskytnutia právnej ochrany ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti (rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky z 29.06.2010, sp. zn. N23 Cdo 1201/2009, uznesenie Najvyššieho súdu Českej
republiky z 28.04.2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2009). Súd prvej inštancie porušil princíp právnej istoty a
legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydávajú
aj zamietajú. Právna predchodkyňa oprávnenej poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013, v ktorom ústavný súd uviedol že, hoci účelom exekučného práva je
aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia, určite
ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. V exekučnom konaní nezohráva
fakt, že povinný bol v základnom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú
úlohu. Poukázala aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Banskej Bystrici,

ktorými boli zrušené uznesenia okresných súdov, ktorými bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia
v obdobných veciach. Skúmanie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovské
rozhodnutie, má svoje limity, ktorými sú predmet skúmania, ktorým je rozhodcovský rozsudok v rozsahu
§ 40 ods. 1 písm. a) a b) ZoRK, to znamená, že predmetom skúmania je plnenie vyplývajúce zrozhodcovského rozhodnutia, teda nie okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu tohto exekučného titulu.
Objektívna nemožnosť plnenia môže byť právna alebo faktická. Plnenie možno považovať za právne
nedovolené vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo keď zákon obchádza.

Súd prvej inštancie podľa právnej predchodkyne oprávnenej neprimerane zvýhodnil povinného pred
exekučným súdom. Exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Právna predchodkyňa
oprávnenej v neposlednom rade poukázala na skutočnosť, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná,
a. s. ako zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská

a mediačná, a. s. zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov vedených Ministerstvom
spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory. Na základe uvedeného
právnapredchodkyňaoprávnenejnavrhla,abyodvolacísúdnapadnutéuzneseniezmeniltak,žežiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, prípadne aby odvolací súd
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „OSP“), pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP,
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú

zachované.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.7.2016 do 31.03.2017, ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 44 ods. 2 EP),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP ods. 1),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

8. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1

alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

9. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi

napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

10. Exekučné konanie predstavuje postup súdu, súdneho exekútora a účastníkov konania pri nútenom
výkonejudikovanéhoprávavyjadrenéhoexekučnýmtitulom,ktoréhopovahaurčujerozsahmateriálneho

preskúmania exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu ako to vyplýva z ustanovenia §
44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd sa v rámci materiálneho preskúmania exekučného titulu
zameriava na skúmanie hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu ako sú dovolenosť, možnosť
plnenia a jeho súlad s dobrými mravmi, a teda skúma, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať.
Ustanovenie § 45 ZoRK umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského

rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na to, aby mohla byť
vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, nesmie rozhodcovský rozsudok zaväzovať
naplnenie,ktoréjeobjektívnenemožné,právomnedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Exekučný
súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne
právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 227, § 228 a § 230 CSP (za účinnosti OSP - § 159

OSP) a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti.

11. Zo zmluvy o úvere č. 3435513911 zo dňa 05.01.2011, ktorej kópia je pripojená v spise, vyplýva,
že právna predchodkyňa oprávnenej (Poštová banka, a.s.) sa zaviazala, že poskytne povinnému úver1.000,- Eur, ktorý mal povinný splatiť v 40 mesačných splátkach po 40,62 €. Podľa čl. 5 zmluvy sa
zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, vrátane sporov o jej vznik,
platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10 II.

Časti Všeobecných obchodných podmienok. Podľa čl. 10 bodu 10.2.2 časti Všeobecných obchodných
podmienok sa banka a klient dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov,
ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov
a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy,
a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na

prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré
sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom
klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to
podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského
konaniaalebovšeobecnémusúdu.Zformyaobsahuzmluvyoúverejezrejmé,žeideotzv.„formulárovú“
zmluvu, ktorej predtlač formulára mala právna predchodkyňa oprávnenej už pripravenú a dopisovala do

nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným
spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil.

12.S účinnosťou od 01.01.2008 OZ v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa

ods. 4 cit. ust. je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13.Je nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 OZ. Jej
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ

obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil (§ 53 ods. 1, 2 a 3 OZ). Právna predchodkyňa
oprávnenej bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, keď vystupovala v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ.
Vzhľadom na to, že povinný pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnejčinnostialeboinejpodnikateľskejčinnosti,jepotrebnéhovzmysle§52ods.4OZvuvedenom

znení považovať za spotrebiteľa. Keďže predmetnou zmluvou o úvere sa zaviazala poskytnúť právna
predchodkyňa oprávnenej ako dodávateľ povinnému ako spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky vo
forme úveru a povinný ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky zvýšené o príslušný
poplatok vrátiť, ide o spotrebiteľský vzťah.

14. Odvolací súd v súvislosti s rozhodcovskou doložkou poukazuje aj na § 93b ods. 1 a 2
zákona o bankách účinného v čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi, podľa ktorého banky a
pobočky zahraničných bánk boli povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak,

aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. Návrh rozhodcovskej zmluvy boli banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim
klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahovala už uzavretá rozhodcovská zmluva.
Klient nebol povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený bankou. Ak klient neprijal návrh
rozhodcovskej zmluvy, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa mali riešiť postupom

podľa osobitných predpisov (na všeobecných súdoch). Uvedené ustanovenie uložilo banke povinnosť
ponúknuť svojim klientom uzatvoriť rozhodcovskú doložku. Slovné spojenie povinnosť ponúknuť je však
potrebné vyložiť tak, že povinnosťou banky bolo ponúknuť klientovi možnosť rozhodnúť sa (vybrať si),
či v prípade sporu bude rozhodovať spor všeobecný súd a ktorákoľvek zmluvná strana podá návrh na
tento súd alebo spor bude rozhodovať rozhodcovský súd a návrh podá ktorákoľvek zmluvná strana na

takýto súd (a to počas trvania záväzkového vzťahu, resp. vzniku sporu). Ak však banka naformulovala
rozhodcovskú doložku v hore uvedenom znení, klientovi nič neponúkla, ale sama určila, že oprávnený
rozhodovať spory je rozhodcovský súd. Dohodnutá rozhodcovská doložka je podľa názoru odvolacieho
súdu v danom prípade aj v rozpore s § 93b ods. 1 a 2 zákona o bankách.15. Odvolací súd berúc zreteľ na požiadavku Európskej únie na ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách, podrobil kontrole rozhodcovskú zmluvu, resp. doložku, a

tu dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská zmluva, ako zmluvná podmienka v štandardne
formulovanej zmluve, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, je skutočne neprijateľnou
zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5
OZ neplatná. Teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa

mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

16. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy o
úvere i rozhodcovskej zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm.

r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Článok 1 písm. q) prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 účinnej od 21.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá predstavuje interpretačné pravidlo, za neprijateľnú
zmluvnú podmienku odporúča aj „zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne

obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“.

18. Podľa čl. 2 písm. a) smernice Rady 93/13/EHS na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú
zmluvné podmienky definované v čl. 3. Podľa čl. 3 ods.1 a 2 smernice Rady 93/13/EHS zmluvná

podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku
škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred
a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti a predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna

podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu.

19. Smernica ako právny akt orgánov Európskej únie na rozdiel od nariadenia pritom nemá priamu

právnu záväznosť, ale všeobecne sa vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva bol eurokonformný,
teda aby súd vykladal vnútroštátne normy vo svetle európskych smerníc a to i v tom období, keď ich
zásady neboli ešte do vnútroštátnych noriem inkorporované.

20. Európsky súdny dvor v rozsudku z 27.06.2000 vo veci navrhovateľa Océano Grupo Editorial SA

nariadil,ženárodnýsúdjepovinnýpočaspoužitiaustanovenínárodnéhopráva,ktorésúskoršiehoalebo
neskoršieho dátumu než uvedená smernica (93/13/EHS o neprimeraných nečestných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách) interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu
smernice. Požiadavka o výklad v zhode so smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý
by na jeho vlastný návrh nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej

podmienky.

21.Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Akrozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu
tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi
podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné

predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Okrem toho táto zmluva nebola dojednaná v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Predmetná rozhodcovská
doložka, ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte predtým podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami vo formulárovej zmluve ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu
(ak žalobu podal dodávateľ). Rozhodcovská doložka teda napĺňa znaky neprijateľnej podmienky
spotrebiteľskejzmluvypodľa§53ods.1OZ,pretoženútispotrebiteľanenávratneavýhradnesapodrobiť
rozhodcovskému konaniu, aj keď si to spotrebiteľ výslovne neželá.

22.V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí z 24.02.2011, sp. zn. IV.ÚS 55/2011 zaujal stanovisko, že
pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom
súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje

dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 52
a nasl. OZ za použitia ich výkladu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno
považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv
sťažovateľa nedošlo.

23. Je zrejmé, že rozhodcovská doložka je v priamom rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) OZ,
keď neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky odvolací súd vyslovil aj za použitia jeho
eurokonformného výkladu, s poukazom na vyššie uvedenú smernicu, závery Súdneho dvora EÚ i
Ústavného súdu SR.

24.Predmetná rozhodcovská doložka s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 5 OZ, a preto je neplatná. Keďže medzi zmluvnými stranami
nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasl. ZoRK, nebola tak založená ani
právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu,
ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne

následky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 EP a výkon exekúcie na jeho
podklade je neprípustný (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo 20/2008). Ak je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z
neprijateľnej rozhodcovskej doložky [§ 39, § 53 ods. 5 OZ, § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 ZoRK], súd
žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu v zmysle § 44 ods. 2

EP zamietne.

25.Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania nebolo rozhodované, keďže zamietnutie žiadosti exekútora
o udelenie poverenia nepredstavuje konečné rozhodnutie, ale je zákonným dôvodom pre následné
zastavenie exekučného konania podľa § 44 ods. 4 EP (§ 262 ods. 1 CSP). Povinnosťou súdu prvej
inštancie bude rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 262 CSP).

27. Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu dovolanie nie je prípustné.