Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 26, 2021

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 6T/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119010221
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2021:7119010221.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Košice I JUDr. Martin Baločko na hlavom pojednávaní konanom dňa

26.05.2021 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

W. D., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom X., G. XXX/XX

u z n á v a s a v i n n o u , ž e

po dlhší čas, najmenej od 01.05.2003 ( po uplynutí lehoty výpovede z nájmu ) protiprávne do súčasnosti,

bez právneho titulu, užíva nebytové priestory nachádzajúce sa v Košiciach na ul. Alžbetina č. 29,
pozostávajúce z 22 m2 v suteréne a 57,53m2 na prízemí, ktorého vlastníkom je mesto Košice, Trieda
SNP 48/A, 040 11 Košice a správcom na základe zmluvy o výkone správy č. 1336/2008 je Bytový
podnik mesta Košice, s.r.o. so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, IČO : XXXXXXXX, ktorému neuhrádza
náklady spojené s užívaním uvedených nebytových priestoroch a aj napriek rozsudku Okresného súdu
Košice I, zo dňa 12.05.2005, sp. zn. 17C/98/2003-37, právoplatnosť a vykonateľnosť 02.2.2006, ktorým
rozhodol, že odporkyňa je povinná vypratať prenajaté nebytové priestory v suteréne objektu na ul.

Alžbetine č. 29 v Košiciach v celkovej výmere 22 m2, ktoré sú vo vlastníctve mesta Košice a sú vedené
na katastrálnom úrade v Košiciach, Správe katastra Košice I, katastrálne územie Stredné mesto a to
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a taktiež aj napriek rozsudku Okresného súdu Košice I, zo dňa
26.03.2014, sp. zn. 13C/208/2003-284, právoplatnosť a vykonateľnosť 10.12.20015, ktorým rozhodol,
že odporkyňa je povinná vypratať nebytový priestor nachádzajúci sa na prízemí domu súp. Č. 613 na ul.
Alžbetine č. 29 v Košiciach, postaveného na parcele č. 534, zapísaného na liste vlastníctva č. 10936 pre
okres Košice I, obec Košice - Staré mesto, kat. územie Stredné Mesto vo výmere 57,53 m2 a odovzdať
ho navrhovateľovi - Bytovému podniku mesta Košice, s.r.o. Južné nábrežie 13, Košice, IČO : 44 XXX

XXX do 15 od právoplatnosti rozsudku, pričom k odovzdaniu nebytových priestorov doposiaľ nedošlo

t e d a

- protiprávne užíva nebytový priestor iného a oprávnenej osobe neoprávnene bráni v užívaní nebytového
priestoru závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l a

- prečin neoprávnené ho zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218
ods.2, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s použitím § 138 písm. b/ Tr. zák.

Z a t o jej súd ukladáPodľa § 218 ods.3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti
§ 36 Tr. zák. a neprihliadnutia na priťažujúcu okolnosť § 37 písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody
vo výmere jedného roka.

Podľa § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zák. jej súd výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods.1 Tr. zák.
u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere jedného roka.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák. súd obžalovanej ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze vysťahovať

sa z nebytových priestorov nachádzajúcich sa v Košiciach na ul. Alžbetina č. 29, pozostávajúce z 22 m2
v suteréne a 57,53 m2 na prízemí, ktoré neoprávnene užíva.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I podal na obžalovanú W. D. obžalobu pod sp. zn. 3Pv 194/2018
pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k
nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s použitím § 138 písm. b/ Tr.

zákona na tom skutkovom základe ako je to uvedené v tejto obžalobe.

Hlavné pojednávanie sa so súhlasom obžalovanej konalo bez jej prítomnosti, pričom v prípravnom
konaní využila svoje právo a vo veci odmietla vypovedať.

Svedkyňa - poškodená H.. M. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že agendu právneho oddelenia na
BPMK prevzala v máji roku 2020 a dodala, že obžalovaná nekomunikuje s BPMK a naďalej predmetné
priestory obýva a neplatí nájom k dnešnému dňu, pričom momentálne prebieha exekučné konanie. Čo
sa týka toho väčšieho priestoru vo výmere 57,3m2, tak exekučné konanie voči nemu je momentálne
prerušené z dôvodu podanie námietok zo strany obžalovanej. Na uvedené priestory bola uzatvorená v

roku 1996 nájomná zmluva medzi BPMK a obžalovanou a následne tieto dve nájomné zmluvy na tieto
dva nebytové priestory boli zlúčené z dôvodu jednej nájomnej zmluvy. V roku 2003 bola zo strany BPMK
podaná výpoveď tejto nájomnej zmluvy z dôvodu neplatenia nájomného, pričom výpoveď obžalovaná
nerešpektovala, v dôsledku čoho prebehlo súdne konanie o vypratanie priestoru a súd rozhodol, že
daný priestor má obžalovaná vypratať, nakoľko toto rozhodnutie súdu zo strany obžalovanej nebolo

rešpektované, boli iniciované exekučné konania. Mala vedomosť o tom, že rozhodnutie o vyprataní
nehnuteľnosti nadobudlo právoplatnosť v roku 2014. Uviedla, že vlastníkom nehnuteľnosti je mesto
Košice a správcom majetku mesta Košice je BPMK.

Svedok J. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že čo sa týka predmetnej pivnice pozostávajúcej z 22m2

tak na ňu sú 3 nájomné zmluvy. Prvá - nebytový priestor o ktorom rozhodoval aj Okresný súd Košice I a
nakoľko tento súd prehral, bolo nariadené aj exekučne konanie, ktoré nebolo možné vykonať z dôvodu,
že ide o jeden priestor a nedalo sa stotožniť 22m2. Ani vlastník nehnuteľnosti, ani správca nehnuteľností
- BPMK nevedeli identifikovať o ktorú nehnuteľnosť sa jedná. Druhá zmluva v tej istej pivnici je viazaná
z bytu č. 6, tretia zmluva je viazaná na nebytový priestor č. 12/5. Táto pivnica nemôže byť nebytový

priestor podľa stavebného zákona, pretože musí byť ohraničená vstupnými dverami a tento priestor to
nemá. Čo sa týka nebytového priestoru 12/5 vo výmere 54m2, takýto priestor na Alžbetinej 29 neexistuje
ani defakto ani dejure. Na liste vlastníctva patriacemu mestu Košice je napísaný priestor XY, nevedel
uviesť ktorý, ako priestor 12/5 vo výmere 84 m2. Fyzicky teda neexistuje takýto priestor a taktiež podľa
rozhodnutia civilného súdu, ktorý rozhodol o vyprataní priestoru, tak rozhodol o priestore 54m2,, nie

tých 84m2, ako je uvedené v liste vlastníctva. Z tohto dôvodu je toto rozhodnutie súdu nevykonateľné,
nakoľko takýto priestor neexistuje. Na základe právoplatného rozhodnutia súdu o tento priestor 12/5, je
vydané exekučné rozhodnutie na výkon exekúcie. Manželka podala námietky voči výkonu rozhodnutia
na exekúciu tohto priestoru, nakoľko sa jedná o dva podnikateľské subjekty. Ďalej svedok uviedol, že
na tejto priestor spolu s manželkou podali na súd návrh na určenie charakteru takéhoto priestoru, kde

odporcom je mesto Košice ako vlastník priestoru. Okresný súd Košice I dal za úlohu stavebnému úradu,
aby určil aký je charakter tohto priestoru, bytový alebo nebytový. Stavebný úrad v Košiciach delegoval
túto povinnosť z dôvodu zaujatosti na Stavebný úrad Bidovce, ktorý je v tejto otázke nečinný. Záverom
uvádza, že podľa jeho zistení je stále tento priestor nebytovým priestorom. V závere takisto opravil, že sa
zmýlil vo výmere, keď uvádzal 54m2, že sa malo jednať o 74m2, čo dokazuje aj list vlastníctva a že tentopriestor neexistuje. Na otázku prokurátor odpovedal, že tento priestor využíva spoločne s manželkou na
základe nájomnej zmluvy spísanej z roku 1996.

Svedok H.. R. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že zastupoval pána J. D., jeho manželku ako aj
dcéru v množstve sporných vecí, týkajúcich sa nehnuteľností na Alžbetinej č. 29 v Košiciach. Kontakt
udržiaval iba s pánom D. a jeho manželku s dcérou zastupoval iba na základe plnomocenstva. Dodal,
že pokiaľ ide o sporné nebytové priestor, celým nešťastím tejto veci je skutočnosť, že mesto Košice
je jednak účastníkom a dotknutou stranou v týchto konaniach a súčasne je v postavení mandáta vo

vzťahu ku správe nehnuteľnosti a súčasne aj stavebným úradom I. stupňa. Stavený úrad mesta Košice -
pracovisko Staré mesto rozhoduje v týchto veciach striedavo tak, že niekedy konštatuje svoju zaujatosť
a predpojatosť a inokedy že predpojatý nie je. Konštatoval, že Stavebný úrad Košice v predmetných
nebytových priestorov vyslovil svoju predpojatosť a delegoval vec na Stavebný úrad Bidovce, ktorý vo
veci doposiaľ nerozhodol. Takisto potvrdil, že má vedomosť, že ohľadom týchto nebytových priestorov
prebehlo súdne konanie s tým, že súd vyhovel žalobe, teda mestu Košice, resp. BPMK.

Svedok J.. R. U. - exekútor uviedol, že vykonáva exekučne konanie, ktoré sa vedie od roku 216 do
dnešnej doby na nebytový priestor č. 12/, nachádzajúci sa na prízemí domu, súd. číslo 613 na ul.
Alžbetina č. 29 v Košiciach, avšak momentálne je zo strany povinnej osoby - W. D. podané podanie
žiadajúce odklad exekúcie, čiže momentálne exekútor konať nemôže. Dodal, že je v poradí už tretí

exekútor, pričom na základe rozhodnutia súdu, ktorý zamietol námietky povinných, vydal exekučný
príkaz a nariadil termín vypratania, avšak následne došlo o odklad výkonu exekúcie, o čom svedčí aj
listinný dôkaz na č.l. 254 - 255, kde exekútor zrušil termín vypratania dňa 27.2.2020 o 09.00 hod. na
základe exekučného príkazu z dôvodu podania zo strany obžalovanej Návrh na odklad exekúcie. Na
otázku samosudcu uviedol, že takýmto odkladom o výkone exekúcie v podstate sa môže výkon exekúcie

len oddialiť.

Z listinného dôkazu na č.l. 75 až 77 - výpoveď z nájmu nebytového priestoru na ul. Alžbetiná č. 29
v Košiciach je zrejmé, že takáto výpoveď k predmetnému nebytovému priestoru bola daná k dátumu
13.3.2003.

Z listinného dôkazu na č.l. 78 vyplýva výzva BPMK na odovzdanie nebytového priestoru z vyčíslením
nedoplatku ku dňu podania výzvy t.j. 14.4.2003.
Na č.l. 79 je listinný dôkaz - žiadosť o potvrdenie zostatkov pohľadávok s určením konkrétnej sumy
pohľadávky.
Z rozsudku Okresného súdu Košice I na č.l. 80-86 pod sp. zn. 17C/98/2003 vyplýva, že odporkyňa W.

D. - obžalovaná je povinná vypratať prenajaté nebytové priestory, nachádzajúce sa v objekte na ul.
Alžbetinej č. 29 v suteréne v Košiciach v celkovej výmere 22m2 súp. č. 614, ktoré sú vo vlastníctve
mesta Košice a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ktoré sa stalo právoplatným 2.2.2006 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach. K tejto nehnuteľnosti bol vydaný aj rozsudok Okresného súdu
Košice I pod tou istou spisovou značkou zo dňa 12.5.2005, kde opätovne súd rozhodol o povinnosti

odporkyne - obžalovanej vypratať predmetné prenajaté priestory.

Z ďalšieho rozsudku Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 13C 208/2003 zo dňa 26.03.2014 vyplýva pre
obžalovanú (odporkyňu) tá istá povinnosť vzťahujúca sa však na nebytový priestor č. 12- 5, nachádzajúci
sa na prízemí bytu súp. č. 613 na ul. Alžbetinej č. 29 v Košiciach, postaveného na parcele č. 534,

zapísaného na liste vlastníctve č. 10936 vo výmere 57,53m2. K predmetnej nehnuteľnosti sa týka aj
rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 13C/207/2003 zo dňa 30.09.2016, keď súd rozhodol že
vzájomnú žalobu žalovaných v prvom a v druhom rade ( manželia D. ) voči žalobcom v prvom a druhom
rade ( BPMK a mesto Košice ) o zaplatenie 400.920.-€ zamieta.
RozsudkomKrajskéhosúduvKošiciachnač.l.90-91podsp.zn.6Co/249/2005bolrozsudokOkresného

súdu Košice I 17C/98/2003 zo dňa 12.5.2005 potvrdený. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom
2.2.2006.

Aj ďalší rozsudok Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 3Co/9/2017 zo dňa 8.2.02018, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 26.3.2018 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 13C/207/2003.

Predmetné nehnuteľnosti dokumentujú aj listy vlastníctva na č.l. 101-106.Z listinných dôkazov a písomností zo strany BPMK na č.l. 107 - 127 potvrdzujú slová poškodenej strany
ohľadom výkonu exekúcie na predmetné nehnuteľnosti.

Zo správy o povesti na obžalovanú na č.l. 129, ide o všeobecnú charakteristiku od mestskej časti Košice
- Staré mesto.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov na obžalovanú W. D. v období do 6.11.2018 vyplýva jeden
záznam a to, že v období od 24.7.2013 až do 15.1.2014 na

odbernom mieste G. XX v X. bez platnej zmluvy o dodávke elektrickej energie neoprávnene odoberala
elektrickú energiu zo spôsobením škody vo výške 395,51.€. Toto priestupkové konanie bolo skončené
pokarhaním.
Z odpisu z registra trestov na č.l. XXX, XXX vyplýva jeden záznam a to trestný rozkaz Okresného
súdu Košice I, sp.zn. 7T 46/2005 zo dňa 22.4.2005, právoplatný dňa 16.6.2005, kde jej bola uložená
podmienka na 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov, pričom sa ne ňu hľadí ako keby nebola

odsúdená.

Po takto vykonanom dokazovaní podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov
podľa svojho vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. XX Trestného poriadku súd dospel
k záveru o vine obžalovaného.

Y. po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o vine obžalovanej. V rámci prípravného konania, ako aj
konania pred súdom bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok, tak ako

je uvedený v obžalobe sa stal, a že ho spáchala práve obžalovaná.
T. obžalovanej je preukázaná dostatočným a zákonným spôsobom vo veci vykonaným dokazovaním,
najmä exaktne výpoveďou poškodeného subjektu a listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového
materiálu.
K. uzatvorila nájomné zmluvy na nebytové priestory nachádzajúce sa v dome na ul. Alžbetina č.29

v Košiciach. Jedna zmluva bola uzatvorená a podpísaná dňa 14.03.1994 to medzi Mestskou časťou
Košice - Staré mesto a nájomcami p. J. S. a S. F.. Zmluva bola na prenájom nebytových priestorov
na prízemí v rozlohe XX m2. Na základe dodatku č.2, ktorý nadobudol účinnosť dňa 20.12.1996 sa
nájomcom týchto nebytových priestorov stala obžalovaná D.. V zmluve je uvedený rozmer 55 m2, ale
neskôr došlo k novému zameraniu priestoru na tých 57,53 m2 v roku 2006, čo sa stalo počas súdneho

konania o vypratanie nebytového priestoru. Q. sa správcom uvedených priestorov stal BPMK, a to od
01.04.1997, a teda všetky práva a povinnosti prešli na BPMK. Uvedený nebytový priestor je v majetku
Mesta Košice a je zapísaný na LV č.10936 KU Stredné mesto.
W.menovanásmestskoučasťouX.-Y.mestodňa22.02.1995uzatvorilazmluvuoprenájmenebytových
priestorov nachádzajúcich sa v suteréne, kde je uvedená rozloha 96 m2 , ale dodatkom č.1 k uvedenej

zmluve došlo k zníženiu rozlohy na 22 m2 (zmluva + dodatok sú súčasťou spisu).
W.došlokspojeniunebytovýchpriestorovč.Xač.6,ktorémomentálnenauvedenomLVč.10936 vedené
ako nebytový priestor č.5. Nedošlo k fyzickému spojeniu uvedených priestorov a podľa vedomosti
zástupkyne poškodenej doteraz nie sú prepojené, teda majú samostatné vchody.
Q. keďže si obžalovaná neplnila svoje povinnosti vyplývajúce z nájomných zmlúv - neplatila nájomné

a úhrady za služby za prenajaté priestory, bola jej daná výpoveď zo dňa 13.03.2003 na oba nebytové
priestory, keďže túto výpoveď obžalovaná nerešpektovala, tak prišli na rad civilné rozsudky tak
Okresných súdov, ako aj následne po odvolaní W. D. X. súdov, pričom ako je vyššie citované a na
hlavnom pojednávaní dokázané, ide o rozsudky, ktoré dali za pravdu prenajímateľovi BPMK a vlastníkovi
mestu Košice. Oba tieto rozsudky sú právoplatné a vykonateľné a obžalovaná aj napriek tomuto faktu

do dnešného dňa nevydala a dokonca neumožňuje vstup oprávneným osobám do týchto priestorov.

Aj napriek podanému trestnému oznámeniu BPMK s.r.o. sa momentálne domáha vypratania týchto
nebytových priestorov exekučnými konaniami, pričom k výkonu exekúcie nedošlo a to aj vinou
obžalovanej z dôvodu, že podáva námietky voči exekúcií, čo je síce jej právo, ale aj odklad exekúcie, ku

ktorým sa vyjadril aj jeden z exekútorov na hlavnom pojednávaní vypočutý ako svedok J.. U., že takýmito
podaniami povinná len odďaľuje výkon exekúcie ako takej.R. § 218 ods. 2, ods. X písm. a/ Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. b/ Trestného zákona sa
prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru dopustí ten, kto
protiprávne obsadí alebo užíva dom alebo byt iného alebo kto oprávnenej osobe v užívaní domu alebo

bytu neoprávnene bráni, a takýto čin spácha závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.

R. vniknutie je nežiaduce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa vykonané vojdenie do
nebytového priestoru, ktorým sa zasahuje do užívacieho práva (judikát R 11/1997) .

Knámietkeobžalovanej,resp.záverečnejrečiobhajcuobžalovanejkzásadeultimaratiotrestnéhopráva
súd poukazuje na tú skutočnosť že, v rámci skutku je presne zadefinovaná objektívna stránka skutkovej
podstaty trestného činu, a rovnako presné ohraničenie od kedy do kedy, obžalovaná neoprávnene
zasahuje do práva k nebytovému priestoru. V danom prípade sa jedná o tzv. trváci trestný čin,
preto je rozhodujúcim momentom právoplatnosť civilného súdu o vyprataní nehnuteľnosti a trvajúca
ignoráciapovinnéhotentopriestorvypratať.Stanoviskostavebnéhoúradujepreúčelytrestnéhokonania

irelevantné. To, či pôjde o bytový alebo nebytový priestor, v tomto smere uvádzam, že skutková podstata
trestného činu podľa § 218 Tr. zák. v sebe subsumuje obe špecifikácie nehnuteľnosti, to znamená tak
zásah do bytu i nebytového priestoru.
Y. má za to, že o občiansko-právny spor to v žiadnom prípade nemôže ísť, nakoľko takéto konanie
predsa už prebehlo /viď vyššie rozsudky civilných súdov/.

W. právo je skutočne prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť), čo znamená,
že v trestnoprávnej náuke ako aj praxi sa už tradične vychádza zo zásady pomocnej úlohy trestnej rep-
resie (zásada subsidiarity). Podľa tejto zásady má byť trestné právo použité len ako najkrajnejší pros-
triedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda
len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné, teda už

boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné

W.tné právo a v tomto prípade skutkovú podstatu prečinu podľa § 218 Tr. zák. je možné použiť len v prí-
padoch, ktoré možno označiť za závažné excesy zo súkromnoprávnych vzťahov, ktoré už zjavne pre-
sahujú ich rámec a napríklad už majú povahu ignorácie právoplatného súdneho rozhodnutia vydané-

ho v civilnom konaní, či úmyselného a bezdôvodného znemožňovania jeho realizácie, respektíve je-
ho sťažovania (napríklad rozhodnutia súdu, ktoré sa týka povinnosti vypratať nehnuteľnosť a podobne).
Len takémuto striktnému prístupu totiž zodpovedá to, že trestné právo má byť uplatňované len ako naj-
krajnejší prostriedok k postihu typovo najzávažnejších prípadov porušenia práva a tam, kde prostried-
ky iných právnych odvetví už nie sú účinné (ide o už zmieňovanú subsidiaritu trestnej represie, tzv. prin-

cíp ultima ratio).
Z prameňov práva vyplýva, že už samotná ignorácia, aj nevynútená, súdneho rozhodnutia o vyprataní
nehnuteľnosti, napĺňa znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Vedenie exekučného
konaniajeakousinadstavbou,ajednásaužovýkonrozhodnutiasúduvcivilnomkonaní,toznamená,že
obžalovaná by sa trestného činu dopustila i keby vo veci nebola vedená exekúcia, pričom aj k tejto forme

výkonu súdneho rozhodnutia došlo. Exekútor pri výkone exekúcie, v prípade neurčitého zamerania,
môže využiť všetky zákonné dostupné prostriedky na riadny výkon exekúcie, zabezpečiť si napríklad
geodeta a pod., ale súd sa domnieva, že nie je úlohou súdu riešiť vykonateľnosť rozhodnutia a jeho
samotný postup.
R. subjekt sa XX rokov neúspešne domáha svojej nehnuteľnosti a vyzýva obžalovanú na odstránenie

nezákonného stavu, ak uspel v civilnom konaní na súde prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu,
ak rozsudku o vypratanie nehnuteľnosti nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, čo iné, ako trestná
represia môže prichádzať do úvahy, aby tu existovala vymožiteľnosť práva, a aby poškodený mohol
riadne realizovať svoje vlastnícke právo chránené Ústavou SR.
T.navšetkyuvedenéskutočnostiaokolnostispáchaniaskutkukonanieobž. napĺňapoformálnejstránke

všetky subjektívne a objektívne znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného zásahu do práva
k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s
poukázaním na § 138 písm. b/ Trestného zákona .
R.zodňaXX.XX.XXXXzostranyobžalovanej,obžalovanážiadaladodaťdôkaznéprostriedky,ktorémali
dokumentovať to, že U. nie je vlastníkom a nemá ani žiaden spoluvlastnícky podiel na priestoroch domu

Alžbetina29atýmpádomnemôžebyťvžiadnomprípadepoškodenoustranouvtomtovykonštruovanom
konaní.Y. tieto návrhy na doplnenie dokazovania odmietol, stotožňujúc sa aj s vyjadrením prokurátora Okresnej
prokuratúry Košice I, nakoľko aj bez vykonania týchto dôkazov je zrejmé, že moment nerešpektovania
právoplatného rozhodnutia súdu o vypratanie nehnuteľností je momentom, ktorý zakladá trestnoprávnu

zodpovednosť, ktorá v tomto prípade po vykonanom dokazovaní je práve odvolávajúc sa na rozsudky
civilných súdov presne a konkrétne daná.

Na základe vyššie uvedeného súd teda o vine obžalovanej nemal absolútne žiadne pochybnosti a preto
v zmysle § 218 ods. 3 Tr. zákona pri vyhodnotení, že u obžalovanej nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť

v zmysle § 36 Tr. zákona a zároveň neprihliadol na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm.m/ Tr.
zákona, jej uložil trest odňatia slobody na samej spodnej zákonom určenej hranici vo výmere 1 roka,
ktorý jej podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 1 roka.

I. trest súd považuje za nevyhnutný a zároveň aj postačujúci pre dosiahnutie účelu trestu, ktorým v
prípade obžalovaného je zabrániť mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti.

M. súd v zmysle § 51 ods. X písm.c/ Tr. zák. obžalovanej uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze
vysťahovať sa z nebytových priestorov nachádzajúcich sa v Košiciach na ul. Alžbetinej č. 29,
pozostávajúcich z 22m2 a 57,53m2 na prízemí, ktoré neoprávnene
užíva. Túto povinnosť súd uložil z dôvodu, aby vlastník nehnuteľnosti konečne po dlhých rokoch mohol

predmetné nehnuteľnosti užívať a nakladať s nimi.

To boli dôvody pre ktoré okresný súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní
od oznámenia rozsudku.