Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 1T/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613010013
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5613010013.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Podhorcovej

a prísediacich Eleny Paliderovej a Ing. Anny Kováčovej na hlavnom pojednávaní dňa 27. júna 2017 v
Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

U. P., nar. XX. X. XXXX X. G. U., trvale bytom
G. U., H. X. U.L. XXXX/XXX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že
vo večerných hodinách dňa 10. 3. 2012 vedome použil ako pravú 500,-eurovú bankovku s chýbajúcim
sériovým číslom s reprodukciou lícnej strany na oboch stranách bankovky, a to na úhradu za prenájom
motorového vozidla zn. LM-959BX prenajímateľovi Luna motor s.r.o., Revolučná 3, Liptovský Mikuláš,

tak, že vložil zrolovanú bankovku do priehradky pod rádiom, vozidlo odstavil asi 15 m od čerpacej
stanice Oktan na Ulici 1. mája Liptovský Mikuláš, vozidlo uzamkol a kľúče od neho vhodil do schránky
brata pracovníka prenajímateľa U. I., vedomý si, že vozidlo malo byť vrátené v sídle prenajímateľa,
tomuto pracovníkovi v deň, keď malo byť vozidlo vrátené - 12. 3. 2012 v ranných hodinách, zatelefonoval
do práce s uvedením, kde sa vozidlo nachádza, a tiež kľúče od vozidla, taktiež povedal, že z
ponechanej 500-eurovej bankovky má U. I. namiesto neho dotankovať pohonné hmoty do auta, zaplatiť
prenájom vozidla, súčasne oznámil, že po výdavok si príde osobne, pričom U. I. zrolovanú bankovku
po dotankovaní pohonných hmôt použil pri platení na označenej čerpacej stanici, kde bolo zistené, že

bankovka je falošná,

t e d a

falšované peniaze dal ako pravé,

č í m s p á c h a l

zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods.
2 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j epodľa § 270 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere

7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal na obžalovaného U. P. obžalobu pre skutok

kvalifikovaný obžalobou ako zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby cenných papierov
a peňazí podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že 500-eurovú bankovku našiel v bytovke. Nebol pozorný,
bankovky boli poskladané, nevie na koľkokrát. Keď boli poskladané, nazrel do nich a uložil ich do

vnútorného náprsného vrecka bundy. Potom, keď bol v aute, nahmatal jeden kus z nich a vybral ho.
Peniaze použil, lebo si myslel, že sú pravé. Bankovky takejto nominálnej hodnoty nepoznal, od roku
2005 sa zdržiaval a pracoval v Českej republike. V tom čase mal u zamestnávateľa náhradné voľno.
Prišiel v noci druhého marca domov a piateho sa zastavil vo firme Luna, kde jednali o požičaní auta.
Jeho zamestnávateľom bola spoločnosť Škoda. V Lune išli za I., bavili sa o podmienkach požičania

vozidla. Jemu zamestnávateľ jedenkrát ročne mohol preplatiť cestu autom. V Lune mu povedali, že auto
sa požičiava s plnou nádržou, a rovnako sa i vracia. Požičovné bolo 20,- eur na deň. Dohodli sa, že auto
mu požičajú na týždeň, od pondelka do pondelka. Požičal si ho z toho dôvodu, že sa mal v Lamberku,
v Českej republike, sťahovať a kúpiť tam byt. Cena bytu sa stále menila a nakoniec sa prišlo na to,
že na ňom viazne vecná ťarcha. Toto zistil v utorok, teda po tom, ako prišiel do Českej republiky na

požičanom aute. Ešte v ten deň, teda 6. 3., sa v nočných hodinách vrátil k rodičom. V tom čase bol
kmeňovým zamestnancom Škody v Českej republike, kde mal na naše pomery až luxusný plat, cez
25.000,- Kč, a každého pol roka mali 13. a 14. plat. Výplata mu chodila na účet. Keď šiel k rodičom,
mal hotovosť asi 1.500,- Kč. České koruny si rozmieňa v záložni, tak to urobil i toho piateho. Keď bol u
rodičov, peniaze si už nevymieňal. Pri ceste na Slovensko 6. 3., tankoval v Českej republike a platil tam

českými korunami, tie mal uložené v byte v Českej republike ako rezervu. V čase pobytu na Slovensku
nemal výdavky, len si kupoval cigarety. Pri skončení pobytu na Slovensku mal 7,- eur a asi 300,- Kč. Pri
požičaní auta sa dohodol, že mu vyhovuje zaplatiť za auto v hotovosti pri jeho vrátení s dátumom 12. 3.
Keď sa vrátil z Českej republiky druhýkrát, bolo to vo štvrtok, rodičia mu povedali, že ho odvezú späť do
Čiech 11. 3. Oznámili mu to v sobotu 10. 3. okolo deviatej večer, brat K. bol s nimi. Rodičia ho odvážali

11. 3. späť v ranných hodinách, teda od prvého príchodu na Slovensko 2. 3., až do 11. 3., bol v Českej
republike dvakrát. Prvýkrát šiel do Českej republiky na požičanom aute a vrátil sa vo štvrtok. Do Českej
republikyvtedyišielkvôlijednaniusvedúciminéhozamestnávateľaohľadnemožnostipracovaťsúbežne
aj pre iného zamestnávateľa, kde by mal ešte lepší zárobok. Pokiaľ ide o preplatenie cesty vozidlom
zamestnávateľom, bolo by to za podmienky predloženia faktúry alebo cestovných lístkov, alebo dokladu

svedčiaceho o tankovaní. V rodine mal svoje auto otec, to by mu však nedal, a jeho auto bolo v servise.
V čase, keď ho rodičia viezli večer 11. 3., na druhý deň mal nastúpiť do firmy Lach na nočné upratovanie
a 13. 3. mal nastúpiť do zmeny v Škode. V tom čase nebolo povolené, aby pracoval pre zamestnávateľa
Škoda a súbežne aj pre iného zamestnávateľa. Pri neoficiálnych rokovaniach s vedúcim firmy Lach U. Š.
mu bolo vysvetlené, že ak bude pracovať pri nich 3 mesiace, musel by si vybaviť náhradné voľno alebo

neplatenévoľnovŠkode.Pokiaľideojednaniepripožičaníautasp.G.,priktorombolajI.,všeobecnesa
rozprávali o tom, že zamestnávateľ má možnosť jednu cestu preplatiť mu, ale toto jednanie sa netýkalo
vtedy požičaného auta, ale možného požičania v budúcnosti. Pokiaľ ide o to, ako bol pripravený platiť
za požičané auto, v Českej republike mal peňažnú hotovosť a desiateho mu nabiehala výplata. Na účte
mal v dobe, keď mu nabehla výplata, ešte 300,- Kč, plus mohol ísť do debetu, čo však nevyužíval. V

dobe skutku nemal na Slovensku účet. Predtým mal účet v Z., ale ten zrušil kvôli odchodu do Čiech.
Z účtu, ktorým disponoval v Českej republike, sa nedali vyberať peniaze na Slovensku. Túto možnosť
zablokoval po tom, ako sa mu raz stalo, že transakcia bola dvakrát zaúčtovaná. Zablokovanie účtu na
tento účel bolo vykonané ešte pred predmetným obdobím. K dispozícii mal na účte v Českej republike
už k 1. 3. 300,- Kč. Po tom, ako ho rodičia odviezli do Českej republiky, mal v pláne prísť opäť do SR

asi o mesiac.Vtedy, keď našiel peniaze, to prebiehalo tak, že si išiel zapáliť vedľa bytovky, kde je výklenok, kde sa
dá sadnúť. Zobral si čaj, bolo prítmie, a keď vychádzal von, našiel pred výťahom na chodbe niečo, čo

chcel najskôr odkopnúť, ale zohol sa, zbadal číslo 500, zobral to, bolo to poskladané na obdĺžnik, pozrel
sa na to a odložil. Nepozrel sa na to, koľko je tam bankoviek, venoval pozornosť iným myšlienkam. Bol
unavený, mal iné starosti, myslel na iné veci. Hrozil mu vtedy aj syndróm vyhorenia, bol rád, že má
kľud. Osvetlenie bolo slabé, staré, systém v chodbe nefungoval dobre, boli tam také svetlá, že keď stlačil
vypínač, buď sa svetlo zasvietilo, alebo nie, boli tam relátka, a tie fungovali tak, že po zapnutí nejakú

dobu svetlo svietilo a potom sa vyplo. V tej dobe to však nefungovalo. Svetlo zvonku dnu nedoliehalo.
Vypil čaj, dofajčil, vrátil sa domov. Rodičia už spali, o náleze nehovoril ani im, ani bratovi, za kamarátmi
nechodí. Bankovky nechal v náprsnom vrecku bundy a nevenoval im pozornosť až do toho večera,
ako mu rodičia oznámili, že ho odvezú do Českej republiky. Nevie, akou hotovosťou vtedy disponoval.
Peniaze našiel v stredu alebo vo štvrtok, nevie, či to bolo pred cestou alebo po ceste do Českej republiky,
kam išiel vo štvrtok. Pokiaľ ide o dohodu týkajúcu sa požičaného auta, mal zaň zaplatiť v pondelok. Keď

mu bolo oznámené, že ho rodičia odvezú v nedeľu, pobalil sa, nahádzal veci do tašky, išiel natankovať.
Napadlo mu, že natankuje na čerpacej stanici Oktan, táto však bola zavretá. Auto zaparkoval medzi
čerpacou stanicou a ich bytovkou. Peniaze nechal v aute a potom kľúče od auta vhodil do schránky brata
p. I., ktorý býva v ich bytovke na 7. poschodí. Zaplatil tak, že nahmatal jednu bankovku tak, že ju vybral,
keď boli spolu poskladané, a vložil ju do priehradky pod rádio. V pondelok hneď ráno o tom zavolal U.

I.. Nevravel mu, že si príde po výdavok, ale požiadal ho, aby výdavok priniesol jeho rodičom. Peniaze
nechal v aute okolo desiatej hod. večer. Keď volal I., ten mu povedal, že takto sa auto nevracia. Na to mu
vysvetlil, že inak sa mu to urobiť nedá. Keď mu I. zavolal a oznámil, že ide o falošnú bankovku, povedal
mu, že zaplatil peniazmi, ktoré našiel. Obžalovaný mu opäť zavolal, že má dať jeho číslo policajtom,
lebo ešte má jednu takú bankovku. Bratovi volal asi v utorok alebo v stredu, aby išiel zaplatiť. Potom mu

volal majiteľ G. a chcel, aby prišiel zaplatiť za požičanie auta do dvoch dní. Povedal mu, že to nestihne,
ale poprosí brata. Keď volal bratovi, ten už to vedel, lebo medzitým prišli policajti kontrolovať počítač a
tlačiareň. On druhú bankovku skontroloval až potom, ako mu volal I.. Bola čudná. I. povedal, že má takú
istú bankovku a myslel tým, že nie je pravá. I. povedal, že je divná z oboch strán. Keď držal bankovky
prvýkrát, pocitovo tomu nevenoval nejakú pozornosť. Nejaké skúsenosti s bankovkami mal, ale tieto boli

zložené, zdali sa mu byť ako nepoužité. Jemu nenapadlo skontrolovať si ich ešte v ten večer, keď ich
našiel, bola to chyba. Nevie povedať, na koľkokrát boli bankovky zložené. Keď ich našiel, rozprestrel ich
a vložil si ich do vrecka. Keď bankovku uložil do priehradky, najskôr ju vybral z náprsného vrecka tak,
ako bola, ani ju neroloval, ani nemanipuloval, len ju vložil do priehradky.

Vo vyjadreniach obžalovaného na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní dňa 6. 7. 2012 boli
rozpory, preto na hlavnom pojednávaní, na základe návrhu prokurátora, v súlade s ust. § 258 ods. 4
Trestného poriadku, bola prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi obžalovaného zo dňa 6. 7. 2012 v časti,
v ktorej sa vyjadroval o stretnutí s právnikom, v otázke, akým spôsobom sa dohodol s rodičmi o ceste
do Čiech, v časti týkajúcej sa používania jeho účtu a dôvodom, prečo nemohol vybrať peniaze z účtu,

tiež v časti týkajúcej sa vyjadrenia obžalovaného na koľko častí boli bankovky zložené, a v časti, v ktorej
vypovedal, že bankovky neroztváral. V prípravnom konaní obžalovaný uviedol, na rozdiel od vyjadrenia
na hlavnom pojednávaní, že pokiaľ ide o plánovanú kúpu bytu, mal k dispozícii právnika predávajúcej
strany, avšak na hlavnom pojednávaní tvrdil, že právnika nemal. Obžalovaný sa na jednej strane tiež
vyjadroval, že o odvoz do Českej republiky požiadal on svojich rodičov, kým v inej časti výpovede tvrdil,

že mu to ponúkli oni.

V ďalších vyjadreniach obžalovaný uvádzal, že ak by nebol našiel peniaze, požiadal by o požičanie
svojich rodičov, aby zaplatil za nájom vozidla. Čakal, že mu na účet v Českej republike príde výplata,
v Čechách peniaze nevyberal, neboli na účte, ostalo mu 300,- Kč, t. j. povinný minimálny zostatok. V

Českej republike mu chodila výplata na účet vždy do 10. dňa v mesiaci. Kým obžalovaný v prípravnom
konaní tvrdil, že keď zbadal niečo na zemi, bolo to zložené, nevie presne, ale asi na dva razy, a ako to
dvihol, videl, že sú to eurové bankovky a na hornej strane videl číslo 500, vtedy ich nerozbalil, lebo ako
boli zložené, tak to len rozhrnul, ako na polovicu, a tak zbadal, že sú tam dva kusy, kým na hlavnom
pojednávaní tvrdil, že nepozeral na to, koľko je tam bankoviek, venoval pozornosť iným myšlienkam.

V rámci doplňujúceho výsluchu obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 17. 6. 2016 uviedol, že účet
na Slovensku, ktorý má v Z., mal zrušený asi v roku 2005, nevie to už presne. V roku 2006 si založil
účet v Českej republike v Č.W. F., a asi v desiatom mesiaci v roku 2011 si založil účet v T. U. V.. Tentoúčet zrušil po ukončení zamestnania v Škode asi v apríli 2012. Keď mu bolo v Čechách avizované, že
tam už nebude pracovať, bolo mu zbytočné mať tam tento účet. Nevie presne povedať, akou sumou
na účte disponoval v čase, kedy mal byť spáchaný skutok. Vtedy, keď uvažoval kúpiť si byt, chcel to

riešiť hypotékou. Záležalo by od ceny nehnuteľnosti, v akej výške by bol poskytnutý hypotekárny úver.
Ku jednaniu o percentuálnom rozsahu sa potom ani nedostal, keď na byte bola zistená ťarcha. V čase,
keď uvažoval o kúpe bytu, mal dobrý zárobok, ale keď sa zistila na byte ťarcha, bol z toho sklamaný a
už to neriešil. Pani, čo predávala byt, stále menila výšku ceny, riešil to potom cez právnikov, a keď sa
zistila ťarcha, už mu neplatili doklady - potvrdenia o príjme, poskytované banke, ktoré mohli byť staré

najviac tri mesiace. Od banky mal predtým ústny prísľub na poskytnutie úveru v sume milión Kč. Číslo
jeho účtu v Čechách si nepamätá a ani si nenechal doklady, je to už dlhá doba, nie je mu to treba. Je pre
neho bezpredmetné držať doma číslo účtu. Ak by chcel vedieť číslo toho účtu, musel by ísť do Českej
republiky, lebo cez telefón mu to neposkytnú. Na ten účet mu chodila výplata.

Svedok U. I. vo svojej výpovedi uviedol, že začiatkom marca 2012, keď si obžalovaný prišiel v sprievode

majiteľa spoločnosti Luna motor, s.r.o., na týždeň požičať vozidlo, bol pri tom. Obžalovaný uviedol, že
vozidlo, ktoré si prenajíma, Honda City, bude platiť na faktúru, avšak nevedel uviesť fakturačné údaje,
tieto sľúbil uviesť pri vrátení vozidla. Hovoril, že bude musieť jedenkrát služobne odísť do Vsetína, takže
mu prenájom preplatí firma. V skutočnosti bol však aj inde, lebo mal najazdených množstvo kilometrov,
asi 1.700. Neskôr povedal, že bol dvakrát v Bratislave, účel neuviedol. Už pri požičiavaní vozidla, ktoré

chcel na týždeň, vedel, že má zase o týždeň v pondelok doniesť auto aj s natankovanou nádržou. O
požičaní vozidla podpísal preberací protokol, jedno vyhotovenie si prevzal a jedno zostalo vo firme.
Obžalovaný odovzdal vozidlo neštandardne, toto za celú svoju, asi deväťročnú, prax nevidel. V pondelok
ráno mu obžalovaný zavolal do práce a povedal, že musí súrne odcestovať do práce, že kľúče hodil
do schránky jeho brata (svedka) a v úložnom priestore vpredu vo vozidle nechal 500,- eur. Povedal

svedkovi, aby peniaze použil na dotankovanie a zaplatenie zapožičania, a po výdavok, že si príde o
dva dni.

Hoci obžalovaný tvrdil, že peniaze boli poskladané, a takto ich vložil do priehradky pod rádio, svedok sa
vyjadril, že peniaze boli stočené v rolke. On ich neroztváral, vybral ich z priečinka, dal si ich do vrecka

a peňaženky a predložil ich na benzínovej pumpe po natankovaní ku platbe. Pracovníčka za pultom
zistila, že bankovka nie je pravá. Po uvedenom zistení mu obžalovaný opakovane nedvíhal telefón, hoci
mu volal na telefónne číslo, ktoré uviedol v preberacom protokole. Následne si od brata obžalovaného
vyžiadal číslo na obžalovaného, toto bolo iné, a ani na ňom spočiatku nedvíhal. Keď sa mu s ním podarilo
spojiť a povedať, že bankovka je falošná, obžalovaný sa začal ospravedlňovať a povedal, aby ju nechal

u nich vo firme a že to príde do dvoch dní zaplatiť. Svedok mu oznámil, že musí volať policajtov, s čím
obžalovaný súhlasil a povedal, že on to policajtom vysvetlí a že má takých bankoviek viac. Podľa neho,
obžalovaný vedel, aké sú to peniaze, a nechápe, prečo ich chcel takto oklamať. Ospravedlňoval sa,
avšak napriek sľubu, že zaplatí do dvoch dní, sa tak nestalo, a až na základe urgencií prišiel zaplatiť za
dotankovanie a požičovné brat obžalovaného asi po dvoch týždňoch od incidentu. Obžalovaný neprišiel,

ani sa osobne nikomu neospravedlnil.

Svedok L. G., majiteľ spoločnosti Luna motor, s.r.o., uviedol, že jeho pracovník I. je spoľahlivý
zamestnanec a nemá dôvod mu neveriť. Ten ho informoval, že obžalovaný vrátil vozidlo čudným
spôsobom,odstavilhokúsokodbenzínky,neďalekobytu,kdebývasrodičmi,avovozidlenechalfalošnú

bankovku na zaplatenie. Keď sa to dozvedel, hneď volal obžalovanému, ten vedel, že je zle, ale nič
riadne nepovedal, len to, že je v Čechách a že to príde zaplatiť a vysvetliť, avšak neprišiel. Zaplatiť prišiel
niekto z jeho príbuzných.

Rodičia obžalovaného X. P. a U. P. sa nevedeli bližšie vyjadriť ku okolnostiam prejednávaného skutku,

potvrdili len, že v období prejednávaného skutku viezli syna na svojom osobnom motorovom vozidle do
Českej republiky.

Svedkyňa U. V., pracovníčka čerpacej stanice Oktan, potvrdila, že pracovník z Luna motor pri platbe
na čerpacej stanici vytiahol 500-eurovú bankovku, ktorá bola falošná. Nepamätá si, odkiaľ ju vytiahol,

bolo vtedy denné svetlo, nepamätá si, či bankovka bola pokrčená, zrolovaná alebo vystretá. Už na prvý
pohľad bolo vidno, že je to falošná bankovka, urobená po domácky, vystrihnutá z papiera. Veľkosť mala
ako 500-eurová bankovka. Aj keď na prvý pohľad bola bankovka falošná, tak aby to videl aj pán, ktorýju priniesol, vložila ju do čítačky, zapípalo to a vyhodilo von. Potom mu ju vrátila a on povedal, že pôjde
na políciu.

Svedkyňa R. G. potvrdila, že obžalovaný si bol od nich požičať auto. Vyhotovený bol preberací protokol,
poskytnutá bola plná nádrž, auto mal požičané asi na týždeň. Následne jej pracovník U. I. povedal, že
volal obžalovaný, že nechal auto pri čerpacej stanici Oktan, lebo musel odcestovať. Tiež povedal, že
treba ísť po vozidlo a že kľúče od auta boli v schránke. Odviezla ho a odišla. Ešte z čerpacej stanice
jej U. I. volal, že peniaze, ktoré našiel v priečinku v aute, sú falošné. Ona pri tom nebola, keď svedok

volal s obžalovaným. Išla spolu s U. I. oznámiť vec na políciu. Za požičanie auta prišli zaplatiť príbuzní
obžalovaného asi po dvoch týždňoch.

Okrem výsluchu obžalovaného a svedkov bolo vykonané dokazovanie oboznámením s obsahom
potvrdenia o zaistení veci, s odborným posudkom O. V. F., s fotodokumentáciou, s protokolom
o zapožičaní vozidla, s evidenčným listom dôchodkového poistenia obžalovaného, s pokladničným

dokladom čerpacej stanice Oktan, s oznámeniami spoločnosti Škoda Auto, a. s., so správou o
povesti na obžalovaného, so správou ÚPSVaR Liptovský Mikuláš, s odpisom registra trestov Generálnej
prokuratúry SR, s lustráciou v evidencii konaní pred súdmi SR, s obsahom lekárskeho posudku,
so správou banky v Českej republike, T. U., s potvrdením o majetkových a zárobkových pomeroch
obžalovaného, s oznámením ÚPSVaR Liptovský Mikuláš, s potvrdením o zdaniteľných príjmoch

obžalovaného.

Z odborného posudku O. V. F. zo dňa 27. 3. 2012 vyplýva, že na analýzu boli predložené 2 ks
falzifikátov bez uvedenia sériového čísla s nečitateľným číslom tlačovej dosky s indikatívom SKA0500
L00000, zadržané OR PZ, odborom kriminálnej polície Liptovský Mikuláš, dňa 12. 3. 2012 a 16. 3.

2012. Predkladateľom bol U. I.. Z charakteristiky uvedených falzifikátov vyplýva, že na oboch stranách
majú reprodukovanú lícnu stranu. Z uvedeného dôvodu charakteristika ochranných prvkov, ktoré sa na
pravej bankovke nachádzajú na rubovej strane, nebola uvedená. Technika vyhotovenia: digitálna tlač -
elektrofotografia. Papier je hladký, reaguje na ultrafialové svetlo - jasne svieti ( papier pravej bankovky
na ultrafialové svetlo nereaguje). Vodoznak: stupňovitý, vysokosvetlý a stĺpcový - chýbajú, ochranný

prúžok: na pravej bankovke metalický s negatívnym mikrotextom a minitextom, ktorý je zapracovaný
do papiera; na falzifikáte chýba. Ochranné fluorescenčné vlákna chýbajú, fluorescenčné farby, nie
sú napodobnené, mikrotexty sú nečitateľné. Sútlačová značka: obrazec na lícnej strane, ktorý tvorí
časť sútlačovej značky, je reprodukovaný s hlavnou tlačou, holografický medailón: chýba, tvar, ako
aj motívy pravého holografického medailónu, sú reprodukované s hlavnou tlačou. Tlač: na obidvoch

stranách falzifikátu je reprodukovaná lícna strana pravej bankovky, obrazce sú zhotovené na farebnom
reprografickom zariadení s použitím práškového toneru. V porovnaní s pravou bankovkou, na ktorej je
tlačený obrazec vytvorený prevažne z liniek, na falzifikáte je viditeľná digitalizácia obrazu, jeho rozpad
na pravidelne usporiadané bodky, ktoré sú zložené z mikroskopických častí azúrovej, žltej, purpurovej
a čiernej farby. Z doplnenia odborného posudku zo dňa 24. 5. 2012 vyplýva nasledovné: falzifikáty

majú obojstranne reprodukovanú lícnu stranu v pomere 1:1 a sú vyhotovené plnofarebnou digitálnou
tlačou s použitím práškového toneru. Rozmer pravej bankovky 500,- eur je 160x82 mm, falzifikáty majú
šírku v tolerancii. 1 ks falzifikátu je v porovnaní s pravou bankovkou dlhší o 5 mm, druhý kus je v
tolerancii. Ochranné prvky nie sú úmyselne napodobnené a sú reprodukované s hlavnou tlačou. Napriek
tomu, že ide o nekvalitné falzifikáty, na ktorých absentujú ochranné prvky a majú na oboch stranách

reprodukovanú lícnu stranu, sú plnofarebné a takéto reprodukcie je možné za nepriaznivých podmienok
pre prijímateľa, či už svetelných alebo pri jeho nepozornosti, zameniť za pravú bankovku. Osoba, ktorá
venuje dostatočnú pozornosť prijímaným peniazom, by mala identifikovať takéto podozrivé platidlá.
Vzhľadomnatechnickúúroveňvyhotoveniatýchtofalzifikátovbolizaradenédoindikatívu,ktorýoznačuje
miestnu spoločnú triedu SKA0500 L00000. Do tohto indikatívu sú zaraďované falzifikáty vyhotovené

obdobným spôsobom, ktorých výskyt je ojedinelý. Vo všeobecnosti z falzifikátov, ktoré sú vyhotovené
digitálnou tlačou, je možné v spolupráci s EUROPOLOM zistiť bitmapový kód, podľa ktorého sa dá
identifikovať typ zariadenia, ako aj miesto, kde bolo dodané. V prípade, že nie je zaistené zariadenie,
na ktorom boli falzifikáty vyhotovené, je možné požiadať EUROPOL o zistenie bitmapy.

Z vyhotovenej fotodokumentácie falšovaných bankoviek je zistiteľné, že na ich obidvoch stranách sa
nachádza rovnaká reprodukovaná lícna strana.Z protokolu o zapožičaní náhradného vozidla medzi prenajímateľom Luna motor, s.r.o., Liptovský
Mikuláš, a nájomcom U. P. vyplýva, že nájomca si zapožičal dňa 5. 3. 2012 o 9.45 hod. osobné motorové
vozidlo Honda City, 1,4 LS, evidenčné číslo LM-959-BX so stavom tachometra 20.125. Na protokole o

zapožičaní náhradného vozidla bol uvedený telefonický kontakt na U. P.: XXXX XXX XXX.

Z obchodného registra spoločnosti Luna motor, s.r.o., Revolučná 3, Liptovský Mikuláš, vyplýva predmet
činnosti - okrem iného, prenájom hnuteľných vecí.

Z pokladničného dokladu spoločnosti Oktan, a.s., čerpacia stanica Liptovský Mikuláš, vyplýva čerpanie
pohonných hmôt - Natural 95 v cene 1,59 eur s celkovou sumou 46,80 eur dňa 12. 3. 2012 o 9.14-16 hod.

Zo správy spoločnosti Škoda Auto, CZ zo dňa 18. 9. vyplýva informácia, že U. P., ani U. Š. k uvedenému
dátumu neboli a nie sú zamestnanci spoločnosti Škoda Auto.

Z písomnej správy spoločnosti Škoda Auto, a.s., Mladá Boleslav, zo dňa 11. 9. 2012 vyplýva, že U. P.,
nar. X. X. XXXX, nie je zamestnancom firmy Škoda Auto, a.s., Mladá Boleslav, závod Kvasiny.

Zo správy uvedeného podniku zo dňa 18. 9. 2012 tiež vyplýva, že U. P., ani U. Š. nikdy neboli vedení
v evidencii zamestnancov Škoda Auto, a.s.

Z doplňujúcej správy spoločnosti Škoda Auto, a.s., Mladá Boleslav, zo dňa 8. 11. 2012 vyplýva, že U. P.,
ktorého správny dátum narodenia je XX. X. XXXX, a nie X. X. XXXX, bol zamestnancom firmy Škoda,
a.s., závod Kvasiny, v dobe od 1. 6. 2007 do 30. 4. 2012. Pracovný pomer bol ukončený zo strany
podniku.Vdňoch1.3.2012,14.3.2012a15.3.2012čerpalnáhradnévoľno.5.3.2012a9.3.2012malv

dochádzkovom systéme uvedené neplatené voľno. Zo správy zo dňa 13. 11. 2012 tohto zamestnávateľa
vyplýva, že bol zamestnaný ako zoraďovač od 1. 6. 2007 do 30. 4. 2012. Pracovný pomer bol ukončený
okamžitýmzrušenímzostranypodniku.JehovedúcimbolpánX..Medzizamestnancamiuvedenýpodnik
nemá nikoho s menom U. Š.. Z posudku o pracovnej činnosti zo dňa 13. 11. 2012, závod Kvasiny,
podniku Škoda, a.s., vyplýva, že U. P. nedodržiaval v zamestnaní pracovnú dobu. Bolo mu adresované

dvakrát upozornenie na porušenie pracovnej povinnosti (10/2010, 5/2011), jedenkrát mu bolo znížené
osobné ohodnotenie (11/2009). Mal neospravedlnené zmeny v decembri 2011, dvakrát v marci 2012 a
počas celého apríla 2012. Dôvodom skončenia pracovného pomeru boli opakované neospravedlnené
absencie.

Z lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu, vypracovaného všeobecnou lekárkou U.. K.
Č. dňa 17. 6. 2016 na obžalovaného, vyplýva o. i., že je schopný na prácu v noci.

Zo správy banky U. U. V., a.s., Česká republika, zo dňa 22. 9. 2016 vyplýva, že obžalovaný mal založený
účet dňa 24. 9. 2009, zrušený bol dňa 4. 2. 2015, vypovedaný bol dňa 8. 11. 2012 z dôvodu dlhodobého

debetného zostaku. Dňa 3. 2. 2015 bol bankou vykonaný odpis pohľadávky. Dispozičné právo k účtu
mal po celú dobu jeho vedenia iba majiteľ U. P.. K účtu bola vydaná medzinárodná elektronická platobná
karta Maestro, slúžiaca k platbe v obchodoch s elektronickými platobnými terminálmi, na internete a k
výberu hotovosti z bankomatov. Platobná karta je platná celosvetovo.

Z prehľadu výpisu bežného účtu obžalovaného v T. U. V., a. s., vyplýva zostatok na jeho účte 14. 2.
2012 v sume mínus 1.378,30 Kč, 14. 3. 2012 v sume mínus 1.554,05 Kč, 13. 4. 2012 v sume mínus
1.736,32 Kč.

Z potvrdenia o majetkových a zárobkových pomeroch obžalovaného - z čestného vyhlásenia

obžalovaného vyplýva, že v roku 2012 bol práceneschopný, hospitalizovaný, nemal uznanú
práceneschopnosť, ukončil pracovný pomer v spoločnosti Škoda Auto, Kvasiny, CZ, nebol evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie, ani ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi, nebol evidovaný v zdravotnej
poisťovni a Sociálnej poisťovni, až do 13. 1. 2014. Zamestnaný bol od 14. 10. 2014 do 21. 7. 2015 v
spoločnosti IKEA Industry.

Z potvrdenia ÚPSVaR Liptovský Mikuláš zo dňa 24. 5. 2017 vyplýva, že obžalovaný bol príjemcom
pomoci v hmotnej núdzi v obdobiach od 1. 6. 2004 do 31. 8. 2006, od 1. 2. 2014 do 31. 10. 2014, od
1. 9. 2015 do 31. 12. 2016. Ako uchádzač o zamestnanie bol evidovaný naposledy od 22. 7. 2015 do13. 10. 2015, predtým v obdobiach od 13. 1. 2014 do 13. 10. 2014, od 12. 7. 2004 do novembra 2004,
taktiež v minulosti naposledy od roku 1999.

Z odpisu registra trestov zo dňa 26. 6. 2017 vyplýva, že obžalovaný má záznam o odsúdení Okresným
súdom Rychnov nad Kněžnou rozhodnutím zo dňa 30. 8. 2012 pre úmyselný trestný čin - ublíženie na
zdraví podľa § 146 ods. 1 Trestného zákona Českej republiky, dňa 1. 1. 2012 bol účastný amnestie.

Z lustrácie v evidencii pred súdmi Slovenskej republiky vyplýva, že okrem prejednávanej veci sa proti

obžalovanému nevedie žiadne ďalšie trestné stíhanie.
Nazákladevýsledkovvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázanýnasledovnýskutkovýaprávnystav.

Výpoveďou obžalovaného a svedka U. I. je jednoznačne a bez pochybností preukázané, že obžalovaný
vo večerných hodinách dňa 10. 3. 2012 vložil do priehradky pod rádiom osobného motorového
vozidla ev. číslo LM-959-BX patriaceho prenajímateľovi - spoločnosti Luna motor, s.r.o., Revolučná 3,

Liptovský Mikuláš, zrolovaný papier rozmerov bankovky nominálnej hodnoty 500,- eur, s obojstrannou
reprodukciou lícnej strany, s cieľom, aby slúžila na úhradu za prenájom tohto motorového vozidla.
Obžalovaný vozidlo odstavil asi 15 metrov od čerpacej stanice Oktan na Ulici 1. mája, Liptovský Mikuláš,
vozidlo uzamkol a kľúče od neho vhodil do schránky brata pracovníka prenajímateľa. Vozidlo podľa
dohody malo byť vrátené v sídle prenajímateľa dňa 12. 3. 2012 v ranných hodinách, a vtedy mal

obžalovaný za nájom i zaplatiť. V uvedený deň obžalovaný oznámil, kde vozidlo odstavil a odložil kľúče
od vozidla. Súčasne požiadal U. I., aby z ponechanej 500-eurovej bankovky dotankoval do vozidla
pohonné hmoty a zaplatil za prenájom. Oznámil tiež, že si po výdavok príde osobne.

Výpoveďou svedka U. I. a výpoveďou pracovníčky čerpacej stanice U. V. bolo jednoznačne a bez

pochybností preukázané, že U.O. I. nepravú bankovkou predložil na zaplatenie. Pracovníčka čerpacej
stanice už na mieste zistila, že ide o falzifikát bankovky, čo je jednoznačne potvrdené i odborným
vyjadrením O. V. F..

Obžalovaný na svoju obhajobu uvádzal, že našiel dve bankovky v priestoroch bytovky svojich rodičov a

jednou z nich zaplatil za prenajaté osobné motorové vozidlo. Tvrdenia obžalovaného vykazujú viaceré
rozpory, nelogické vysvetlenia, ako aj údaje, ktoré sa nezakladajú na pravde. Tvrdenia obžalovaného, že
bankovky, ktoré našiel, nechal zložené, neskúmal ich bližšie a nevenoval im väčšiu pozornosť, sú nielen
nepresvedčivé, nelogické, ale v časti odporujú i vyjadreniam svedkov I. a V.. Kým obžalovaný tvrdil, že
bankovky boli poskladané, svedok I. sa vyjadril, že tieto boli zrolované. Ťažko možno uveriť tvrdeniu

obžalovaného, že nevenoval pozornosť bankovke, ktorú našiel, nechal ju poskladanú a zaujímavý nález
bližšie neskúmal, pretože to odporuje prirodzenej ľudskej zvedavosti, radosti či opatrnosti. Tvrdené
argumenty obžalovaného svedčia o jeho pochybnom zakrývaní priameho úmyslu. V konaní bolo
preukázané, že obžalovaný bol v čase skutku schopný výkonu práce v nočnom režime, nebolo zistené,
že by mal nejaké zrakové znevýhodnenie, ktoré by mu bránilo pri bežnej pozornosti zistiť, že ide o

falzifikát, zvlášť, keď na ňom bola reprodukovaná lícna strana 500-eurovej bankovky po oboch stranách.
Svedok I. sa vyjadril, že zrolovanú bankovku v tomto stave odovzdal pracovníčke čerpacej stanice,
teda je zrejmé, že on pri prvom kontakte neskúmal pravosť bankovky. V súvislosti s útvarom falošných
bankoviek, ktoré mali byť podľa jedného z vyjadrení obžalovaného poskladané, súd poukazuje na iné
vyjadrenie, kde obžalovaný tvrdil, že bankovky našiel zrolované, čo opäť svedčí o rozporoch vyjadrení

obžalovaného.

Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že obžalovaný v čase
inkriminovaného skutku nedisponoval dostatkom finančných prostriedkov, práve naopak, z oznámenia
banky vyplýva, že jeho účet bol dlhodobo v debete. Za týchto okolností opäť nemá logické opodstatnenie

konanie obžalovaného, keď si prenajal osobné motorové vozidlo, keď bolo zrejmé, že tento nájom nemá
z čoho zaplatiť. Súd taktiež neuveril jeho tvrdeniu, že ak by nenašiel bankovky, na úhradu prenajatého
vozidla by si požičal peniaze od otca, pretože toto vyjadrenie nemá oporu vo vykonaných dôkazoch,
pretože z výpovede ani jedného z rodičov obžalovaného, ani z výpovede jeho samotného nevyplýva,
že by sa pred požičaním vozidla o tejto otázke vôbec rozprávali a neriešili ju, pričom je zrejmé, že by

nešlo o zanedbateľnú položku, keďže podľa vyjadrenia I. obžalovaný najazdil okolo 1700 km a vozidlo
mal k dispozícii najmenej týždeň. Peniaze, ktorými v uvedenom čase obžalovaný, podľa jeho vlastného
vyjadrenia, mohol disponovať, t. j. cca 7 eur a 300 Kč, by mu nestačili ani na nájom, ktorý by bol v sume
najmenej 140 eur za 7 dní, nehovoriac o tom, že dotankovanie nádrže by predstavovalo ďalšiu položku.Z výpovede svedka I. tiež vyplýva, že obžalovaný sa jednoznačne vyjadroval pri preberaní vozidla, že za
vozidlo bude zaplatené cez faktúru zamestnávateľom, pritom však od svedka pri vrátení vozidla faktúru,
ani iný doklad vôbec nežiadal, a chcel len, aby mu svedok uschoval výdavok. Tiež je nelogické tvrdenie

obžalovaného u prenajímateľa, že má ísť vozidlom na služobnú cestu do Vsetína, a teda zamestnávateľ
faktúru preplatí, pretože v inej časti výpovede tvrdil, že zamestnávateľ mu údajne jedenkrát do roka
môže preplatiť cestu domov motorovým vozidlom.

Ku konštatovaniu o účelovej argumentácii obžalovaného prispieva i fakt, že obžalovaný po odhalení jeho

konania nevyvinul žiadne aktívne úsilie zaplatiť za prenajaté osobné motorové vozidlo, práve naopak,
komunikácii so svedkom I. sa vyhýbal, až napokon museli zaplatiť jeho príbuzní. Ak by bolo pravdivé
jeho tvrdenie, že nevedel, že bankovky sú falošné, s vysokou mierou pravdepodobnosti by sa snažil
dlh uhradiť a celú situáciu vysvetliť. Obžalovaný však po bezprostrednom telefonáte svedka I. tomuto
oznámil,resp.požiadalho,abyjehotelefónnečíslooznámilpolícii,pričomvzáujmevysvetleniaokolnosti
nájdených bankoviek by bolo logické vyvinúť aktívny prístup, nakontaktovať sa na políciu a vysvetliť

situáciu, čo však neurobil, pričom preukázané bolo, že v marci 2012 mal dlhodobo v práci absencie, teda
nebol zaneprázdnený v dôsledku plnenia pracovných povinností u svojho kmeňového zamestnávateľa.
Obžalovaný tiež nehovoril pravdu, keď tvrdil, že okolo desiateho dňa v mesiaci mu mala prísť výplata
na účet, pretože výpisom z účtu bolo preukázané, že sa tak nestalo, práve naopak v uvedenom období
mal mínusový stav na účte, o ktorom tvrdil, že mu naň chodia peniaze.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v obdobiach minimálne od roku 2006 sa viedli proti
obžalovanému pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš viaceré konania o vymoženie pohľadávok,
v jednom prípade v sume minimálne 165.764,- Sk vo vzťahu ku veriteľovi Ľ. V., a.s., vo vzťahu ku
veriteľoviČ.D.V.išloopohľadávkuvsume163.150,21Skspríslušenstvom,aďalšiekonaniatýkajúcesa

viacerých pohľadávok veriteľov opakovane vo výškach niekoľko desiatok tisíc Sk. Z uvedeného vyplýva,
že obžalovaný bol dlhodobo v nepriaznivej finančnej situácii, pod ťarchou exekúcií, a tak aj jeho tvrdenia
o údajnom úmysle kúpiť byt v Českej republike mali len vytvoriť mylný dojem o jeho platobnej schopnosti,
pričom v skutočnosti sa spoliehal, že nezákonné použitie falzifikátu bankovky v roku 2012 mu pomôže
čiastočne preklenúť finančnú núdzu.

Vykonanými dôkazmi mal súd jednoznačne a bez pochybností preukázané, že obžalovaný vedome
použil falzifikát bankovky a účelovo premysleným spôsobom to urobil tak, aby ich neuvádzal do obehu
osobne, čo však význam jeho viny neznižuje. Tým, že obžalovaný prostredníctvom U. I. chcel zaplatiť za
prenájom vozidla a dal falšované peniaze ako pravé, naplnil všetky pojmové znaky zločinu falšovania,

pozmeňovania a neoprávnenej výroby cenných papierov a peňazí podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona.

Obžalovaný konal v priamom úmysle, a to proti záujmu spoločnosti na ochrane slovenských a
cudzozemských peňazí. Za falšovanie sa považuje akékoľvek neoprávnené zhotovovanie slovenských
alebo cudzozemských peňazí alebo cenných papierov pre seba alebo pre iného. Sú to napodobeniny

(kópie) zákonných peňazí a cenných papierov, ktoré vzhľadom na svoju kvalitu môžu byť pri uvádzaní,
hoci len za určitých okolností, zamenené s pravými peniazmi, a tak sa dostať do obehu, pričom nezáleží
na tom, aká technológia sa pri falšovaní použila.

Na naplnenie znakov trestného činu falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa §

270 ods. 2 druhá alinea sa vyžaduje, aby páchateľ použil falšované alebo pozmenené peniaze alebo
cenné papiere, ktoré získal inak než tým, že mu bolo nimi platené, a je dokonaný až vtedy, keď ich dá
ako pravé (R39/1998-I). Z hľadiska subjektívnej stránky u obžalovaného bol preukázaný úmysel dať
falzifikáty do obehu ako pravé peniaze. Z potvrdenia O. V. F. vyplýva, že hoci ide o nekvalitný falzifikát,
a v tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že obžalovaný, ak by boli pravdivé jeho tvrdenia o náleze, by bol

uvedené odhalil, za určitých nepriaznivých podmienok pre prijímateľa, či už svetelných alebo pri jeho
nepozornosti, by bolo možné zameniť ho za pravú bankovku.

Trestná činnosť, ktorej sa dopustil obžalovaný, je v rozpore so záujmami na ochranu stability ekonomiky,
meny a peňažného obehu.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu bral súd do úvahy, že trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie
účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na
ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľmi trestného činu, voči ktorým sa prejavuje prvok represie(zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia),
a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej
prevencie. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

U obžalovaného bola zistená prevaha poľahčujúcich okolností, keď pred spáchaním prejednávanej
trestnej činnosti viedol riadny život. Základná trestná sadzba, vzťahujúca sa k § 270 ods. 2 Trestného
zákona, predstavuje rozpätie vo výmere 7 - 10 rokov, pričom pri prevahe poľahčujúcich okolností sa
v súlade s ust. § 36 ods. 3 Trestného zákona znižuje horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu.

Z hľadiska naplnenia účelu trestu, individuálnej i generálnej prevencie, poukazujúc tiež na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestnej činnosti, ako aj na možnosti nápravy páchateľa, u ktorého bolo zistené,
že sa proti nemu v súčasnosti nevedie žiadne ďalšie trestné stíhanie, súd považuje za primeraný
trest odňatia slobody vymeraný na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Vzhľadom k
tomu, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestnej činnosti nebol vo výkone
trestu odňatia slobody za inú úmyselnú trestnú činnosť, v súlade s ust. § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného

zákona bol zaradený na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.