Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2022

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 3C/9/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510200617
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2022:2510200617.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: TONE 1 s.r.o., so sídlom

Čučmianskadlhá26,Rožňava,IČO:44391544,právnezastúpený:JUDr.JánHalko,advokát,sosídlom
Cyrila a Metoda 105/2, Rožňava, proti žalovanému: V-REAL, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 2069/10,
Piešťany, IČO: 36 251 810, právne zastúpený: JUDr. Dušan Slanina, advokát, so sídlom Horné bašty
8943/25, Trnava, o vydanie veci, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi registratúrne záznamy úpadcu Poľnohospodárske družstvo
X. „v likvidácii“, so sídlom XXX XX X., IČO: XX XXX XXX, ktorých zoznam je uvedený v prílohe tohto
rozsudku, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 25.01.2010 domáhal proti žalovanému vydania
registratúrnych záznamov úpadcu Poľnohospodárske družstvo X. „. S. so sídlom X. XXX XX, IČO:
XX XXX XXX v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň sa domáhal náhrady trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX a následne XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom
a H.. J. S. správcom konkurznej podstaty Poľnohospodárskeho družstva X. „ T. S.“ so sídlom X.
uzatvorená Zmluva o skladovaní písomností a výkone archívnej činnosti. Žalobca sa uzavretím

zmlúv zaviazal k poradenskej činnosti spojenej s prípravou spisovej agendy na archiváciu, úschove
písomností nearchívnej povahy a dokumentov podľa zákonom stanovených uschovávacích lehôt a
zabezpečovanie archívnej správy písomností, uloženiu (dlhodobej úschove a starostlivosti) zverených
písomností zložiteľom a k prevzatiu registratúrnych záznamov (písomností zložiteľa na úschovu). V
článku II. bod 4/ uzatvorených zmlúv o skladovaní písomností a výkone archívnej činnosti H.. J. S.,
správca konkurznej podstaty Poľnohospodárskeho družstva X. „T. S.“ ako zložiteľ žalobcu splnomocnil k
prevzatiu registratúrnych záznamov, ktoré sú predmetom zmluvy. Podľa získaných informácií predmetné

registratúrne záznamy sa nachádzajú v priestoroch žalovaného, ktorý na základe Zmluvy o vytriedení
uzatvorenej H.. J. S., tento registratúrny fond prevzal. Predžalobnou výzvou z 05.01.2010 bol
žalovanývyzvanýnavydanieregistratúrnychzáznamov,avšakžalovanývýzvenevyhovelaregistratúrne
záznamy úpadcu nevydal. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu
proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci
od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec
u seba. Žalobca ako vlastník veci i ako osoba oprávnená mať vec u seba, je aktívne vecne legitimovaný

a pasívne legitimovanou je osoba, ktorá neoprávnene zadržiava vec, t.j. vec, ktorá sa nachádza v jej
faktickej moci bez právneho dôvodu, teda žalovaný.2. Žalobca ako dôkazy označil zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a H.. J. S. správcom konkurznej
podstaty R. D. X. „. S. zo dňa XX.XX.XXXX G. XX.XX.XXXX, predžalobnú výzvu z 05.01.2010.

3. Okresný súd Piešťany rozsudkom vydaným 17. januára 2011 žalovanému uložil povinnosť vydať
žalobcovi registratúrne záznamy úpadcu Poľnohospodárskeho družstva X. „. S.“, ktorých zoznam je
uvedený v prílohe tohto rozsudku, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku
podal žalovaný odvolanie a Krajský súd v Trnave uznesením z 30. novembra 2011 rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Okresný súd Piešťany po vykonanom dokazovaní rozsudkom vydaným 15. júla 2013 uložil
žalovanému povinnosť vydať žalobcovi registratúrne záznamy úpadcu Poľnohospodárskeho družstva
X. „. S.“, ktorých zoznam je uvedený v prílohe tohto rozsudku, v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie a Krajský súd v Trnave uznesením vydaným
31. októbra 2014 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie

poukazujúc na to, že súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil skutočnosť vyplývajúcu zo „Zoznamu
vecných skupín registratúrnych záznamov Poľnohospodárskeho družstva X. „. S. X.“, ktorý je prílohou k
rozsudku, podľa ktorého má tam uvedené dokumenty žalovaný žalobcovi vydať. V uvedenom zozname
je vyznačená aj lehota uloženia, z ktorej vyplýva, že táto pri mnohých z nich už uplynula, preto mohli
byť skartované, čo má za následok, že je takého rozhodnutie prvostupňového súdu nevykonateľné.

Odvolací súd ďalej vo svojom odôvodnení uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu bolo vydané
predčasne s nedostatočne zisteným skutkovým stavom a nesprávnym právnym posúdením. Súd prvého
stupňa musí dostatočne zistiť skutkový stav veci, vyhodnotiť z konania vzídené skutočnosti a po ich
právnom posúdenío veci opäť rozhodnúť s dôrazom na okolnosti spojené so zmluvou o uložení a výkone
správy registratúrnych záznamov, ktorý podľa žalovaného s ním v ústnej forme uzatvoril správca H.. X.,

keď Obchodný zákonník pre platnosť zmluvy o skladovaní písomnú formou nevyžaduje.

5. Riadiac sa názorom nadriadeného súdu, ktorým je súd nižšieho stupňa viazaný, bolo vykonané
dokazovanie vo vzťahu k potrebe posúdenia okolností spojených s uzatvorením zmluvy o uložení
a výkone správy registratúrnych záznamov, ktorá mala byť podľa vyjadrenia žalovaného uzatvorená

v ústnej forme s bývalým správcom konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárskeho družstva X.
„. S.“ H.. J. X.. H.. J. X. v písomnej odpovedi zo dňa 10.12.2014 (č.l. 258) súdu oznámil, že so
spoločnosťou V-REAL, a.s., Piešťany uzavrel dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o triedení a dočasnej správe
registratúrnych záznamov, ktorej predmetom bolo triedenie záznamov, dočasné uloženie a správa
prevzatých dokumentov ako aj doprava na miesto triedenia. Na základe tejto činnosti bol vypracovaný

zoznam predbežne pretriedených dokumentov spolu s návrhom na vyradenie archívnych dokumentov
a dokumentov ktorým uplynie povinná lehota uloženia a teda spoločnosť V-REAL, a.s. disponovala
s odovzdanými dokumentami. Následne vykonal výberové konanie oslovením viacerých spoločností
zaoberajúcich sa správou registratúry na predloženie ponuky na uloženie registratúrnych záznamov
a ako najlepšiu ponuku vyhodnotil ponuku spoločnosti V-REAL, a.s., Piešťany a požiadal o udelenie

opatrenia súdu na udelenie súhlasu s uzavretím zmluvy o uložení a správe registratúrnych záznamov
listom zo dňa 03.06.2008. Následne uznesením konkurzného súdu zo dňa 10.06.2008 bol odvolaný z
funkcie správcu. Nakoľko do tohto termínu neobdržal opatrenie súdu v ktorom by mu súd udelil súhlas
s uzavretím zmluvy o uložení a správe registratúrnych záznamov, túto neuzavrel ani v ústnej forme.

6. K otázke skartácie niektorých písomností zo strany žalovaného žalobca v písomnom vyjadrení z
20.10.2014 (č.l. 250) poukázal na zákon č. 395/2002 Z.z. o archívoch a registratúrach a o doplnení
niektorých zákonov, ako aj na Vyhlášku č. 628/2002 ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
o archívoch a registratúrach. V zmysle uvedených právnych predpisov je pôvodca registratúry povinný
odovzdať bezodkladne registratúru právnemu nástupcovi, ale ak zanikne bez právneho nástupcu

odovzdať registratúrne záznamy s trvalou dokumentárnou hodnotu ministerstvu prostredníctvom
príslušného štátneho archívu usporiadané podľa jeho pokynov a uložiť registratúrne záznamy bez trvalej
dokumentárnej hodnoty do uplynutia lehôt uloženia a oznámiť ministerstvu miesto ich uloženia. Z
pracovných zoznamov žalovaného vyplýva, že registratúrne záznamy sú rôzneho charakteru napriek
skutočnosti, že ako znak hodnoty je uvedené „S“ alebo „A“, ktoré boli zaužívané v archívnej praxi

pred vydaním zákona o archívnictve ako znak skartácie a znak archívu. Dnes sú už nepoužívané.
O tom, či registratúrny záznam je trvalej dokumentárnej hodnoty alebo bez trvalej dokumentárnej
hodnoty rozhoduje výlučne ministerstvo prostredníctvom príslušného štátneho archívu (§1 ods. 1
Vyhlášky). V prípade, ak úpadca počas svojho fungovania priebežne vyraďoval registratúrne záznamyv súčinnosti s príslušným štátnym archívom, jeho právny nástupca alebo uschovávateľ je povinný
nadviazať na posledné vyraďovacie konanie. V prípade, ak úpadca žiadne vyradenie počas svojej
existencie nevykonal uschovávateľ je povinný v súčinnosti s archívom vykonať vyraďovacie konanie.

Teda uschovávateľ môže vyradiť registratúrne záznamy len so súhlasom ministerstva. Ako dôkaz
zákonného postupu uschovávateľa by malo byť vydanie rozhodnutia príslušného štátneho archívu
o vyradení registratúrnych záznamov po uplynutí ich lehoty uloženia, trvalej dokumentárnej hodnoty
registratúrnych záznamov a termíne ich odovzdania do archívu a o tom, že uschovávateľ môže zničiť
registratúrne záznamy bez trvalej dokumentárnej hodnoty. Nakoľko z pracovných zoznamov žalovaného

jejednoznačnejasné,žeregistratúraúpadcuobsahujeajpísomnostistrvaloudokumentárnouhodnotou,
neprichádza do úvahy, aby uschovávateľ registratúrnych záznamov úpadcu a už vôbec nie žalovaný,
vyradil registratúrne záznamy bez súhlasu ministerstva. Tvrdenia žalovaného požaduje žalobca za
účelové.

7. Na pojednávaní konanom dňa 26.03.2015 zákonná sudkyňa postupom podľa § 118 ods. 2 OSP

uviedla, ktoré právne významné skutkové tvrdenia medzi účastníkmi možno považovať za zhodné,
ktoré zostali sporné a ktoré dôkazy budú vykonané. Skonštatovala, že v konaní je preukázaná aktívne
legitimácia navrhovateľa a pasívna legitimácia odporcu. Spornou zostala otázka skartácie niektorých
položiek z predmetného zoznamu a otázka, či bola ústne uzavretá zmluva medzi odporcom a H..
X., ako správcom konkurznej podstaty. Žalovaný v zastúpení svojim právnym zástupcom uviedol, že

zmluva o vytriedení mu stanovovala určité povinností a na základe tejto zmluvy rozhodol o tom, že z
256 dokumentov zostalo 56. Nemal doklady a dôkazy o tom, o ktoré konkrétne dokumenty sa jedná.
Poukázal na písomné vyjadrenie H.. J. X. z 22.05.2008, v ktorom uviedol: „ berte toto oznámenie ako
ústnu dohodu o skladovaní písomností “. Ďalej poukázal na to, že H.. X. nepotreboval na uzavretie
zmluvy opatrenie súdu a teda ústna zmluva o archivácii medzi žalovaným a H.. X., ako vtedajším

správcom konkurznej podstaty vznikla, pričom táto zmluva nemusí mať písomnú formu a tento právny
úkonplatí,keďžehoneodvolalanisamotnýH..X.aniniktoinýpoňom.TrvalnaosobnomvýsluchuH..X..

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.01.2019 (č.l. 464 a nasl.) poukázal na zoznam jednotlivých
položiek so znakom hodnoty „A“ uvedených v žalobe pod položkami číslo 185 až 190, 194, 197, 205

až 218, 240 až 260, spolu 42 položiek a návrh na vyradenie týchto položiek na Štátnom archíve Banská
Bystrica - pobočka Rimavská Sobota zo dňa 08.03.2008 a rozhodnutie o vyradení registratúrnych
záznamov zo Štátneho archívu v Banskej Bystrici - pobočka Rimavská Sobota zo dňa 17.03.2015. Ďalej
poukázal na zoznam položiek bez znaku hodnoty „A“ označených v žalobe pod položkami číslo 6, 8 až
10, 63, 67, 81, 82, 105, 106, 117 až 126 - 21 položiek, ktoré boli odovzdané v súlade s rozhodnutím

do štátneho archívu 17.03.2015. Ostatné položky číslo 1 až 5, 16 až 20, 22 až 31, 33 až 37, 9 až 41,
43 až 49, 51 až 74, 76 až 91, 93 až 114, 116 až 122, 124 až 133, 135 až 150, 150 až 156, 158 až 161
boli odovzdané na skartáciu v súlade s rozhodnutím štátneho archívu. Vypadnutím vyššie uvedených
položiek (archív a skartácia) zo žaloby predmetom žaloby by ostávali iba položky číslo 40, 127 až 151,
154 až 156, 159 až 172, 180 až 184, 193, 195, 201 až 203, 230, 233 a 238, spolu teda 58 položiek. Toto

vyjadrenie bol žalobcovi doručené 03.06.2019.

9. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Štátny archív v Banskej Bystrici - pobočka
Rimavská Sobota zo dňa 17.03.2015 (č.l. 467) vyplýva, že registratúrne záznamy uvedené v zozname
registratúrnych záznamov so znakom hodnoty „A“ pod poradovými číslami 1 až 37 spĺňajú kritériá

hodnoteniazáznamovpodľa§2a3Vyhlášky,podľaktorýchideoarchívnedokumenty,pretoMinisterstvo
navrhlo tieto odovzdať do Štátneho archívu - pobočka Rimavská Sobota v termíne do 15.07.2015.
Položky pod poradovými číslami 38 až 42 boli navrhnuté na zničenie. Registratúrne záznamy uvedeného
v zozname registratúrnych záznamov bez znaku hodnoty „A“ pod poradovými číslami 6 až 15, 21, 32,
38, 42, 50, 75, 92, 115, 123, 134, 151, 157 Ministerstvo navrhlo odovzdať do Štátneho archívu - pobočka

Rimavská Sobota v termíne do 15.07.2015. Ostatné položky pod poradovými číslami 1 až 5, 16 až
20, 22 až 31, 33 až 37, 39 až 41, 43 až 49, 51 až 74, 76 až 91, 91 až 114, 116 až 122, 124 až 133,
135 až 150, 152 až 156, 158 až 161 nespĺňajú kritériá hodnotenia záznamov podľa § 2 a 3 Vyhlášky,
nie sú archívnymi dokumentmi preto boli navrhnuté na zničenie. Registratúrne záznamy uvedené v
zozname bez znaku hodnoty „A“ pod poradovými číslami 1 až 57, ktorým neuplynula lehota uloženia

boli navrhnuté na ponechanie na úschovu v registratúrnom stredisku žalovaného do uplynutia lehoty
uloženia. Po uplynutí lehoty treba podať nový Návrh na vyradenie registratúrnych záznamov.10. Na pojednávaní konanom dňa 11.02.2020 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
poukázal na to, že žalovanému sa nepodarilo preukázať, že bola ústne uzatvorená zmluva o skladovaní
a rovnako sa mu nepodarilo preukázať vyraďovací proces jednotlivých záznamov ani to, že tieto boli

odovzdané štátnemu archívu. Žalovaný nepredložil doposiaľ protokol spísaný archívom. Žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na plnomocenstvo z 18.12.2007 zo strany H.. X., v
ktorom splnomocnil žalovaného vo veci vyraďovania registratúrnych záznamov, preberania so znakom
hodnota „A“ do archívu. Toto splnomocnenie preukazuje opodstatnenosť ústnej zmluvy o skladovaní.
Uviedol, že momentálne žalovaný disponuje asi 58 položkami a preto by malo byť rozhodované o

týchtopoložkách,pokiaľbybolažalobcaopodstatnená.VzhľadomnaprebiehajúcekonanienaKrajskom
súde v Banskej Bystrici navrhol prerušiť predmetné konanie do skončenia konania na Krajskom súde
v Banskej Bystrici.

11. Uznesením vydaným 11. februára 2020 súd prvého stupňa konanie prerušil do právoplatného
skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 29Cbi/5/2010. Proti

tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Trnave uznesením vydaným 14. septembra
2020 odvolacie konanie zastavil, vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorý vzal odvolanie v celom
rozsahu späť. Okresný súd Piešťany vydal dňa 26. októbra 2020 uznesenie ktorým pokračoval v
prerušenom konaní.

12. Na pojednávaní konanom 22.03.2022 súd návrh žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom
svedka H.. X. zamietol s odôvodnením, že vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné, neefektívne a
nehospodárne s poukazom na priebeh konania na Krajskom súde v Banskej Bystrici, na ktorom U. H..
X. ako svedok vyslúchnutý, pričom sporná otázka súvisiaca s uzatvorením ústnej zmluvy o skladovaní
registratúrnych záznamov bola rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyriešená.

13. Žalobca v záverečnom vyjadrení poukázal na neexistenciu právneho titulu oprávňujúceho
žalovaného mať veci ktorých vydanie sa toto konanie týka u seba. Otázka eventuálne ústne uzatvorenej
zmluvy s predchádzajúcim správcom úpadcu bola právoplatne vyriešená v inom a konaní vo vzťahu
k námietke žalovaného o údajnom skartovaní častí dokumentov, ktorých vydania sa žalobca domáha

touto žalobou, je žalobca toho názoru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že tieto dokumenty boli
zničené a rovnako nemôže byť pochýb, že ak správca úpadcu v decembri 2009 žiadal žalovaného o
odovzdanie veci ako vlastník, bolo by v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ak by žalovaný v roku 2015
pristúpil k ich likvidácii. Skutočnosť, že registratúrnym záznamom uplynula úložná lehota, znamená len,
že tieto už úpadca resp. ním poverené archívne stredisko nie je povinné ďalej uskladňovať. Ako s nimi

naloží je výlučne v kompetencii úpadcu v mene ktorého koná správca. O vydanie veci správca žiadal
pred začatím tohto konania, je neprípustné, aby v priebehu konania žalovaný dokumenty skartoval, preto
žiadal, aby súd žalobe vyhovel v zmysle žalobného petitu v plnom rozsahu.

14. V záverečnom vyjadrení žalovaný trval na svojom tvrdení, že sa stal oprávneným subjektom

zo zmluvy o skladovaní registratúrnych záznamov a žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že na základe
prejavov a vôle pôvodného správcu konkurznej podstaty a žalovaného došlo k uzatvoreniu zmluvy o
archivácii v ústnej forme, keďže žiadny právny predpis nevyžaduje súhlas konajúceho sudcu, pričom
poukázal aj na vyjadrenie dozorujúceho sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý na návrh
nového správcu na uzatvorenie zmluvy so žalovaným uviedol, že nie je potrebné vydávať opatrenie

na udelenie súhlasu ale správca môže uzatvoriť zmluvu o skladovaní aj bez tohto opatrenia. Zmluvy
uzatvorené novoustanoveným správcom so žalobcom na skladovanie registratúry úpadcu zo dňa
XX.XX.XXXX G. XX.XX.XXXX sú podľa žalovaného neplatné a neúčinné z dôvodu ich duálnosti na
jeden a ten istý predmet zmluvy. Vtedajší správca konkurznej podstaty R. X. „. S.“ so sídlom v X. oznámil
žalovanému písomne dňa 22.05.2008, že jeho ponuka na archiváciu je najvýhodnejšia a uviedol: „berte

toto vyhodnotenie ako ústnu dohodu o skladovaní písomností úpadcu“ s pokračovaním o podpísaní
písomnej zmluvy po formálnom schválení súdom. Po výmene správcu konkurznej podstaty úpadcu
H.. X. za novoustanoveného správcu konkurznej podstaty H.. S., podaním nového správcu zo dňa
XX.XX.XXXX s označením späťvzatie návrhu na udelenie opatrenia na uzatvorenie zmluvy o uložení
registratúrnych záznamov úpadcu je z tohto podania zrejmá plná vedomosť novoustanoveného správcu

o dovtedajších úkonoch dovtedajšieho správcu vo vzťahu k činnosti žalovaného nielen v rámci zmluvy
o triedení a dočasnej správe registratúrnych záznamov, ale aj žiadosti novoustanoveného správcu na
udelenie súhlasu s uzatváraním zmluvy o archivácii so žalovaným. Okrem iného upozornil, že aktuálne
sa jedná o 58 položiek.15. Predmetom prejednávaného sporu je nárok žalobcu voči žalovanému na vydanie registratúrnych
záznamov úpadcu Poľnohospodárske družstvo Kraskovo „v likvidácii“ so sídlom Kraskovo podľa § 126

ods. 1 Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
- záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku
1 sa spravujú ustanovenia tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení,

riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia
sa podľa obchodných zvyklostí a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

17. Podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho kto mu ju
neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

18.Podľa§131ods.1Občianskehozákonníkaneoprávnenýdržiteľjepovinnývždyvydaťvecvlastníkovi
spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať
náklady potrebné na údržbu a prevádzku veci.

19. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

21. Podľa § 527 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o skladovaní sa skladovateľ zaväzuje prevziať
vec, aby ju uložil a opatroval, a ukladateľ sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu (skladné).

22. Podľa § 529 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné zmluva zaniká ak ukladateľ
neodovzdá skladovateľovi vec na uskladnenie do doby určenej v zmluve, inak do šiestich mesiacov
po uzavretí zmluvy.

23. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení
mal súd v konaní preukázané platné uzatvorenie Zmlúv o skladovaní písomností a výkone archívnej
činnosti z XX.XX.XXXX G. M. XX.XX.XXXX medzi žalobcom a H.. J. S. správcom konkurznej podstaty
Poľnohospodárskeho družstva X. „. S.“, so sídlom X., predmetom ktorých je okrem iného aj prevzatie
registratúrnych záznamov (písomností zložiteľa na úschovu), ich úschova a uloženie. V zmysle

uvedených zmlúv (Článok II. bod 4/) je žalobca ako uschovávateľ oprávnený registratúrne záznamy
prevziať priamo od žalovaného. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že žalobca vyzval
žalovaného na vydanie registratúrnych záznamov úpadcu, avšak žalovaný tieto registratúrne záznamy
žalobcovi nevydal a teda je možné skonštatovať, že ich neoprávnene zadržiava. V dôsledku uvedeného
potom žalobcovi neostalo iné, ako sa domáhať ich vydania prostredníctvom podanej žaloby.

24. V priebehu predmetného konania sa žalovanému nepodarilo preukázať jeho tvrdenie o neplatnosti
zmlúv uzatvorených dňa XX.XX.XXXX G. XX.XX.XXXX medzi žalobcom a správcom konkurznej
podstaty úpadcu H.. J. S. a rovnako sa mu nepodarilo preukázať jeho tvrdenie v súvislosti s
platným uzatvorením zmluvy o skladovaní a výkone archívnej činnosti v ústnej forme medzi ním a

predchádzajúcim správcom konkurznej podstaty úpadcu H.. J. X.. H.. J. X. vo svojom písomnom
podaní zo dňa 10.12.2014 (č.l. 258) potvrdil, že zmluvu o skladovaní a výkone archívnej činnosti so
žalovaným neuzavrel ani v ústnej forme. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 29Cbi/5/2010
- 318 z 23. novembra 2018, právoplatného 21.05.2019 bolo zistené, že v predmetnom konaní po
vykonanom dokazovaní súd po zhodnotení skutkového stavu dospel k záveru, že spoločnosť V-REAL,

a.s. (žalovaný) po obdržaní výzvy správcu konkurznej podstaty úpadcu H.. J. S. zo dňa 01.12.2009, ktorá
mu bola doručená 09.12.2009 a ktorou bol žalovaný vyzvaný na vydanie vytriedených registratúrnych
záznamov žalobcovi, s ktorým uzavrel zmluvu o skladovaní písomností a výkone archívnej činnosti
už nemal dôvod skladovať u seba písomnosti úpadcu. Krajský súd konštatoval, že nemal v konanípreukázané, že by predchádzajúci správca H.. J. X. uzavrel so žalovaným akúkoľvek ďalšiu zmluvu
týkajúcu sa skladovania resp. archivácie dokumentácie úpadcu, a to ani ústnou formou. Predchádzajúci
správca H.. X. bol v konaní súdom vypočutý ako svedok, pričom uzavretie zmluvy o skladovaní a výkone

archívnej činnosti so žalovaným poprel a potvrdil len to, že s ním rokoval o uzavretí takejto zmluvy v
prípade, že s tým bude konkurzný súd súhlasiť. Napokon bol z funkcie konkurzného správcu odvolaný
dňa 10.06.2008 a už túto otázku neriešil. Súd skonštatoval, že mal preukázané, že okrem zmluvy o
triedení a dočasnej správe registratúrnych záznamov zo dňa 09.10.2007 nebola zo strany súčasného
ani bývalého správcu konkurznej podstaty so žalovaným uzavretá žiadna zmluva, ktorá by oprávňovala

na ďalšie držanie dokumentácie úpadcu v dispozícii žalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky
ako odvolací súd rozsudkom č. 3Obo/11/2019 z 24. júna 2020 rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 23. novembra 2018 č. k. 29Cbi/5/2010 - 318 zmenil tak, že žalobu žalobcu V-REAL, a.s.
zamietol. NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúdodvolacízopakovaldokazovanieadospelkzáveru,
že žalovanému vznikol záväzok skladovať veci úpadcu (registratúrne záznamy) za odplatu oddelene
od iných vecí s označením, že ide o veci úpadcu do 26.02.2008. Listom z 01.12.2009 vyzval správca

konkurznej podstaty žalovaného na oznámenie kde sa nachádzajú záznamy úpadcu s uvedením
kontaktnej osoby, ktorá umožní jej vydanie žalobcovi (TONE 1 s.r.o.), s ktorou správca konkurznej
podstaty uzavrel zmluvu o skladovaní písomností. Z obsahu zmluvy o triedení a dočasnej správe
registratúrnych záznamov z 09.10.2007 uzatvorenej medzi žalovaným a predchádzajúcim správcom
konkurznej podstaty úpadcu H.. J. X. mal odvolací súd preukázané, že ide o zmiešanú zmluvu, ktorá

má okrem iného aj prvky zmluvy o skladovaní. Obsahom tejto zmluvy bol okrem iného aj na dobu určitú
(do pretriedenia záznamov) záväzok skladovať určité veci (registratúrne záznamy úpadcu) v priestoroch
žalovaného oddelenie za odplatu. Kvalifikácia predmetnej zmluvy ako zmluvy o skladovaní podľa § 527
a nasl. Obchodného zákonníka je kľúčová pre rozhodnutie vo veci a to jednak z dôvodu, že zmluva o
skladovaní zaniká až vyzdvihnutím vecí a najmä preto, že po ukončení zmluvy má skladovateľ právo

na skladné za dobu po ktorú bola skladovaná vec u neho uložená z dôvodu, že ju ukladateľ včas
nevyzdvihol. Podľa názoru odvolacieho súdu aj po splnení záväzku žalovaného zo zmluvy o triedení a
dočasnej správe registratúrnych záznamov mal žalovaný voči H.. S. (resp. jeho predchodcovi) zmluvný
nárok v podobe skladného za obdobie od 01.03.2008 po okamih, kedy bol vyzvaný H.. S. na vydanie
záznamov úpadcu. Odvolací súd ďalej uviedol, že žalovaný nebol oprávnený prenechať skladované

záznamy v priestoroch iného subjektu, keďže zo zmluvy ktorú uzatvoril s predchádzajúcim správcom
konkurznej podstaty úpadcu H.. J. X. bol povinný skladovať registratúrne záznamy úpadcu vo svojich
vlastných priestoroch. Žalovaný v priebehu konania nepreukázal existenciu akejkoľvek dohody, či už so
súčasným alebo s predchádzajúcim správcom konkurznej podstaty, ktorá by ho oprávňovala nakladať
so záznamami úpadcu. Takéto oprávnenie nie je možné vyvodiť ani z ponuky žalovaného na dlhodobé

skladovanie registratúry úpadcu adresovanej ešte predchádzajúcemu správcovi, keďže k uzatvoreniu
takejto zmluvy nedošlo. Takáto ponuka, ako jednostranný právny úkon žalovaného nezaväzovala
predchádzajúceho správcu a rovnako ani súčasného správcu. Napriek tomu žalovaný svojvoľne a v
rozporesozmluvouuschovávalzáznamyúpadcuvpriestorochtretiehosubjektu.Odvolacísúdpoukázal,
že zo strany žalovaného okrem toho, že postupoval v rozpore so zmluvou sa jednalo o účelové konanie,

ktorého jediným cieľom bola snaha obohatiť sa na úkor konkurznej podstaty. Žalovaný na opakované
výzvy správcu konkurznej podstaty záznamy úpadcu nevydal a zadržiava ich bez právneho dôvodu.

25. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobca sa voči žalovanému opodstatnene
domáha vydania registratúrnych záznamov prostredníctvom podanej žaloby, keďže preukázal v konaní

svoj opodstatnený nárok, ako aj skutočnosť, že žalovaný zadržiava predmet sporu neprávom.

26. V prípade žaloby o vydanie veci (reivindikácia), žaloba musí znieť na vydanie veci tak, aby
rozhodnutie súdu bolo možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Žalovaný namietal opodstatnenosť žaloby aj z hľadiska

nevykonateľnosti žalobného petitu tvrdiac, že niektoré položky vďaka archivácii a skartácie už nemôžu
byť predmetom žaloby. Tvrdil, že predmetom konania by malo byť 58 položiek (č.40, 127 -151, 154 -156,
159-172, 180-184, 193, 195, 201-203, 230, 233 a 238). Na podporu svojho tvrdenia predložil rozhodnutie
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Štátny archív v Banskej Bystrici - pobočka Rimavská Sobota
zo dňa 17.03.2015 (č.l. 467). Žalobca namietal vyraďovací proces jednotlivých záznamov a spochybnil

tvrdenie žalovaného v súvislosti s archiváciou a skartáciou jednotlivých registratúrnych záznamov
poukazujúc na to, že žalovaný nepreukázal, že jednotlivé registratúrne záznamy boli odovzdané
štátnemu archívu, pričom žalovaný ani nepredložil protokol podpísaný štátnym archívom.27. Vo vzťahu k námietke žalovaného v súvislosti s počtom položiek ktorých vydania sa žalobca domáha
a teda s tým súvisiacej nevykonateľnosti súdneho rozhodnutia v prípade vyhovenia žalobe, je potrebné
uviesť, že súd nemal preukázané, ktoré dokumenty a v akom počte žalovaný odovzdal do Štátneho

archívu a ktoré dokumenty a v akom počte boli zničené. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, Štátny archív v Banskej Bystrici, Pobočka Rimavská Sobota zo dňa 17.03.2015 o vyradení
registratúrnych záznamov síce vyplýva, ktoré registratúrne záznamy spĺňajú kritériá odovzdania do
Štátneho archívu a ktoré majú byť zničené, avšak toto rozhodnutie nie je hodnoverným dôkazom
preukazujúcim,žežalovaný skutočneniektorýmipoložkamiuvedenýmivzoznamenedisponuje. Jeteda

potrebné prikloniť sa k názoru žalobcu a skonštatovať, že žalovaný nepredložil taký dôkaz, z ktorého by
jednoznačne a nepochybne vyplývalo, že ním uvedené položky skutočne odovzdal Štátnemu archívu a
teda ich reálne nemá k dispozícii. Okrem toho súd poukazuje aj na vyslovený právny názor Krajského
súdu v Banskej Bystrici a následne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu, že
žalovaný nebol oprávnený registratúrne záznamy úpadcu uskladňovať a teda nebol oprávnený tieto ani
skartovať, navyše keď bol zo strany správcu konkurznej podstaty úpadcu H.. S. vyzvaný na ich vydanie

ešte pred začatím tohto konania.

28. Poukazujúc na uvedené súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť vydať
žalobcovi registratúrne záznamy, ktorých zoznam tvorí nedeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancie poprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32.Súdprirozhodovaníonáhradetrovkonaniavychádzalzozásadyzodpovednostizavýsledokkonania
(zásada úspechu) a vzhľadom na zhora uvedené výsledky konania ustálil, že v konaní bol úspešnou

stranou žalobca, ktorému s použitím ust. § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu.

33. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvejinštancie,možnouplatniťzasplneniapodmienokpodľa§366CSPnajneskôrvlehotenavyjadrenie
k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.