Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 10, 2022

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 17T/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920010434
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Boros

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2022:6920010434.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Zoltánom Borosom v trestnej veci proti

obžalovanému O. O., nar. XX.XX.XXXX v G. U., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. januára 2022 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. O., nar. XX.XX.XXXX v G. U., trvale bytom W. X, okres Rimavská Sobota, bez
pracovného pomeru,

sa spod obžaloby, ktorou mu je kladené za vinu, že
ako zodpovedný zástupca podnikateľského subjektu O. O. - U. so sídlom G. U., T..G.. Š. Č.. XXXX/

XX, N.: XXXXXXXX v období od 04.11.2013 do 10.12.2013 v Rimavskej Sobote na ul. W.. T. Č.. XX z
predajne spoločnosti U. - R., U..G..C.. U. U. X. X., Z. S. XX, N.: XXXXXXXX postupne odoberal stavebný
materiál, na ktoré dodávky boli vystavené faktúry:
faktúra číslo XXXXXXXXXX zo dňa 13.11.2013 v celkovej sume 6.441,526 Eur,
faktúra číslo XXXXXXXXXX zo dňa 30.11.2013 v celkovej hodnote 1.410,736 Eur,
faktúra číslo XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2013 v celkovej sume 94,306 Eur,

ktoré neuhradil ani sčasti, pričom v čase odoberania stavebného materiálu vedel, že s poukazom na
svoju nepriaznivú finančnú situáciu nebude schopný faktúry uhradiť, čím pre dodávateľskú spoločnosť
U. - R., U..G..C.. spôsobil celkovú škodu vo výške nie menej ako 7.946,556 Eur,

teda na škodu cudzieho majetku sa mal obohatiť tým, že uviedol niekoho do omylu a mal tak spôsobiť
na cudzom majetku väčšiu škodu,

a tým sa mal dopustiť prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona o s l o b o d z u
j e podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku, lebo skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku samosudca poškodeného U. - R., U..G..C.. U. U. X. X., Z. S. XX, N.:
XXXXXXXX s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci obvineného O. O. stíhaného pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote dňa 14. 8. 2020 na tunajší súd

obžalobu na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný sa považoval za nevinného. Vypovedal, že jeho spolupráca s poškodeným začala niekedy
v roku 2002-2003 a odvtedy opakovane odoberal od poškodeného tovar, a to väčšinou tým spôsobom,že mu sám osobne nahlásil, čo potrebuje a oni mu tento tovar doviezli. Tieto objednávky realizoval
telefonicky,niekedyajosobne,napredajnibolosobneasi3až5-krátdomesiaca.Opakovanesastávalo,
že mal pripravený zoznam tovaru na papieri. Za tovar sa stále platilo na základe vystavených faktúr.

Cenu tovaru sa snažil splácať v lehote splatnosti, avšak nie vždy k tomuto došlo. Osobitnú dohodu o
odklade splatnosti nemal s poškodeným uzavretú, stávalo sa, že bol upozornený na prekročenie lehoty
splatnosti. Ich obchodný vzťah nebol založený na nejakej osobitnej rámcovej kúpnej zmluve. Pokiaľ
komunikoval so stavebninami kvôli objednávkam, zvykol hovoriť s N.. I. a ak nebol na predajni, tak s
jeho zástupcom. S pánom R. v tejto súvislosti nejednal. Čo sa týka sporných troch faktúr uvedených aj

v obžalobe, ak sa dobre na to pamätá, odobratý tovar išiel na stavbu sociálnych bytov v obci W., kde sa
práce realizovali približne od konca októbra alebo novembra 2013 asi až do mája 2014. V tomto období
pracoval aj na iných zákazkách. Pri odobratí tovaru sa ho nik nepýtal, či voči nemu prebiehajú exekúcie
a o tejto okolnosti sa osobitne nezmienil. Nespochybňoval odobratie tovaru od poškodeného na základe
vystavených faktúr, tvrdil však, že tovar neodobral s úmyslom neuhradiť jeho cenu. Po neuhradení
sporných faktúr v lehote splatnosti bol zo strany poškodeného kontaktovaný a vyzývaný na dodatočnú

úhradu.

Svedok N.. T. I., ktorý v rozhodnom období bol zamestnancom poškodeného a bol vedúcim predajne, z
ktorej obžalovaný odoberal tovar, vo veci vypovedal, že obžalovaný zvykol zadávať objednávky na tovar
rôznymi spôsobmi, telefonicky, ústne aj mailom, pričom tieto objednávky následne prijal buď svedok

alebo niektorý jeho kolega. Rámcová kúpna zmluva nebola uzavretá, spolupracovali s obžalovaným
na základe predchádzajúcich dobrých skúseností. Na sporné tri faktúry sa až tak nepamätá, vie však,
že časť objednávky predstavovala krytina, na ktorú sa ho obžalovaný pýtal. Túto mali na sklade, bola
dodaná a riadne vyfakturovaná. Obžalovaný mu povedal, že tovar ide na stavbu v obci W., na stavbu
bytoviek. Jeho finančnú situáciu v tom čase neprejednávali a obžalovaný mu nič nehovoril o exekúciách

vedených na jeho majetok. Keby o týchto vedel, bol by zavolal pánovi R. a tovar by sám od seba
nevydal. Nepamätá sa, či bonitu obžalovaného ako klienta preveroval telefonicky u ostatných predajcov
stavebných materiálov. Na nič osobitné si v súvislosti s týmito tromi faktúrami nespomína. Odklad ich
splatnostisobžalovanýmnepreberal,splatnosťboladanáfirmoupoškodeného.Následkomneuhradenia
faktúr sa už ďalší tovar obžalovanému na faktúru nedodával. Pre tovar však chodil buď obžalovaný

alebo jeho zamestnanec a za tento tovar platil v hotovosti. Vie o tom, že okrem troch sporných faktúr
obžalovaný všetky svoje záväzky uhradil. Na otázku samosudcu, či sa pri objednávke tovaru cítil byť
uvedený do omylu v nejakej súvislosti alebo že bol využitý jeho omyl svedok uviedol, že celý čas veril
a dodnes verí, že obžalovaný chcel uvedený záväzok uhradiť.

Z výsluchu obžalovaného a svedka N.. I. vyplýva, že obvinený ako podnikateľ v oblasti stavebníctva
(živnostník s obchodným menom O. O. - U. U. L. N.: XX XXX XXX) bol pred odobratím tovaru v prípade
sporných faktúr už viac rokov aktívnym obchodným partnerom stavebnín poškodeného. Svedok N.. I.
odhadom zaradil obžalovaného do prvej päťky najvýznamnejších obchodných partnerov v Rimavskej
Sobote. Z ich výsluchu taktiež vyplynulo skutkové zistenie, že ich obchodno-právny vzťah nebol

podložený rámcovou kúpnou zmluvou alebo iným právnym nástrojom. Jednotlivé nákupy tovaru sa
realizovali na základe objednávok obžalovaného realizovaných ústne, telefonicky alebo emailom.

Iné skutkové zistenie o priebehu objednávky tovaru zo sporných faktúr nevyplynulo ani zo svedeckej
výpovede K.W. R., konateľa poškodeného. Svedok uviedol, že obžalovaný ako podnikateľský subjekt

odoberal od nich niekoľko rokov stavebný materiál z predajne v Rimavskej Sobote, pričom do 4. 11.
2013 uhrádzal faktúry v plnom rozsahu. Objednávky zadával osobne alebo telefonicky, niekedy aj
prostredníctvom emailu so zamestnancami predajne v Rimavskej Sobote. Tovar, cena ktorého bola
následne vyúčtovaná faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX H. XXXXXXXXXX, bol obžalovaným
vylákaný od poškodeného, pričom pri objednávke obžalovaný tvrdil, že realizuje výstavbu sociálnych

bytov v obci W.. Časť tovaru mu bola dodaná priamo do obce W. a časť preberal na predajni. Tovar
bol odobratý priamo obžalovaným, resp. jeho zamestnancom s priezviskom V.. Po neuhradení faktúr v
lehote ich splatnosti bol obžalovaný kontaktovaný najskôr vedúcim predajne N.. I. a po uplynutí 30 dní
od splatnosti agendu prevzal priamo svedok ako konateľ spoločnosti. Pri komunikácii s obžalovaným
bol svedok z jeho strany ubezpečovaný, že všetko uhradí, že nemá žiadne dlhy, čaká, kým mu obec W.

zaplatí faktúry. Pohľadávky napriek tomu neboli uhradené, preto bola pohľadávka daná na vymáhanie
súdnou cestou, neskôr v exekučnom konaní. Svedok mal za to, že obžalovaný minimálne vedel, že
kúpnu cenu nebude schopný uhradiť vzhľadom na to, že už bol predlžený a platobne neschopný. Týmto
uviedol spoločnosť poškodeného do omylu.Z predložených faktúr a dodacích listov súd zistil, že obžalovaný od poškodeného odobral tovar -
stavebný materiál, cena ktorého bola následne vyúčtovaná faktúrami:

- číslo XXXXXXXXX zo dňa 13.11.2013 splatnou dňa 27. 11. 2013 v celkovej sume 6.441,52 eur. Dátum
dodania tovaru podľa faktúry je 13. 11. 2013;
- číslo XXXXXXXXXX zo dňa 30.11.2013 splatnou dňa 14. 12. 2013 v celkovej hodnote 1.410,73 eur.
Dátum dodania tovaru podľa faktúry je 29. 11. 2013;
- číslo XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2013 splatnou dňa 3. 1. 2014 v celkovej sume 94,30 eur. Dátum

dodania tovaru podľa faktúry je 10. 12. 2013.

Odobratie tovaru v rozsahu uvedenom vyššie uznal aj samotný obžalovaný.

Z potvrdenia o jednorazovej platbe v hotovosti na č.l. 401 spisu bolo zistené, že dňa 1. 7. 2020
obžalovaný uhradil poškodenému sumu 5.000,- eur.

Poškodený úhradu sumy 5.000,- eur uznal, dlžnú istinu takto považoval za neuhradenú v rozsahu sumy
2.946,55 eur. Trval na uhradení zákonných úrokov z omeškania, ktoré špecifikoval sumou 4.915,57 eur,
ako aj trov konania sp. zn. 3Cb/59/2014. V odvolaní proti skôr vydanému rozsudku poškodený upresnil,
že jeho nárok na náhradu škody zahŕňa aj nárok na náhradu trov exekúcie sp. zn. EX 749/2016, v

ktorom sa nedoplatok zo sporných faktúr neúspešne vymáhal a ktoré ostali neuspokojené.

Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 5. 1. 2015, č. k. 3Cb/59/2014-56 súd zistil, že súd týmto rozsudkom
zaviazal obžalovaného (v civilnom konaní odporcu) v prospech poškodeného (v civilnom konaní
navrhovateľa) na zaplatenie sumy 7.946,55 eura spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

6.441,52 eura od 28. 11. 2013 do zaplatenia, zo sumy 1.410,73 eura od 15. 12. 2013 do zaplatenia, zo
sumy94,30euraod04.01.2014dozaplatenia,akoajtrovkonaniazazaplatenýsúdnypoplatokvovýške
476,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 1.159,45 eura. Nakoľko uvedený rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 3. 3. 2015, opätovnému uplatneniu totožného nároku v adhéznom konaní bráni
prekážka rozhodnutej veci, v Trestnom poriadku vyjadrená v ustanovení § 46 ods. 4. Nič na tom nemení

ani skutočnosť, že poškodený si výšku priznaných úrokov z omeškania na hlavnom pojednávaní uplatnil
v kapitalizovanej podobe, keďže ide stále o ten istý čiastkový nárok, len vyjadrený iným spôsobom.

Z upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré pod sp. zn. EX 749/2016 vydal súdny exekútor Y.. T. V. so
sídlom v J. W. vyplýva, že poškodený sa vymoženia svojho nároku priznaného rozsudkom tunajšieho

súdu sp. zn. 3Cb/59/2014 zo dňa 5. 1. 2015 domáhal aj v exekučnom konaní.

Zo správy Obecného úradu W. zo dňa 18. 12. 2019 a z pripojenej zmluvy o dielo datovanej dňa 5. 11.
2013 vyplýva, že obec W. mala so spoločnosťou O. O. - U. G., U.. G.. C.. uzavretú zmluvu o dielo z 5.
11. 2013 na výstavbu nájomných bytov s nižším štandardom. Všetky práce boli prevedené v termíne.

Stavba bola skolaudovaná. Finálna cena projektu bola 88.680,64 eur. Faktúry boli uhrádzané z dotácie
a z vlastného rozpočtu. Z evidenčného listu stavby vyplýva, že náklady stavby boli obcou čerpané v
období od 28. 2. 2014 do 2. 10. 2014.

Zo správy Obce R. zo dňa 9. 1. 2020 a z pripojených dokladov bolo zistené, že v súvislosti s výstavbou

sociálnych bytov spoločnosť U. G., U.. G.. C.. faktúrou č. XXXXX vyúčtovala náklady stavby v sume
181.868,74 eur. Faktúra bola splatná dňom 22. 4. 2015. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o udalosti,
ktoré nastali cca rok a pol po odobratí tovaru od poškodeného v sporných prípadoch, nejde o dôkaz
relevantný vo vzťahu ku eventuálnemu zámeru obžalovaného neuhradiť cenu tovaru daného v čase
odobratia tovaru.

Na hlavnom pojednávaní boli vykonané aj listinné dôkazy - informácia z Centrálneho registra exekúcií,
ako aj správy súdnych exekútorov o exekúciách vedených na majetok obžalovaného (č.l. 196 - 256
spisu). Z týchto listinných dôkazov vyplýva, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené vo
všetkých prípadoch až po odobratí tovaru na základe sporných 3 faktúr.

Podľa § 221 ods. 1 zák. č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (v ďalšom len
„Trestný zákon“) kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho doomylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím
slobody až na dva roky.

Podľaodseku2citovanéhoustanoveniaodňatímslobodynajedenrokažpäťrokovsapáchateľpotrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Súdvzhľadomnačasuskutočneniaskutkuvprvomradeskúmal,čitrestnéstíhaniejepremlčané.Dospel
pritom k negatívnemu záveru. Premlčacia lehota podľa § 87 ods. 1 písm. d) Trestného zákona sa podľa

§ 87 ods. 3 písm. d) Tr. zákona prerušila spáchaním iného úmyselného trestného činu, a to prečinu
sprenevery, ktorej sa obžalovaný dopustil dňa 5. 10. 2015 a za ktorý bol následne odsúdený tunajším
súdom v konaní sp. zn. 3T/90/2017. Nakoľko v prejednávanej trestnej veci došlo k vzneseniu obvinenia
uznesením vyšetrovateľa OR PZ Rimavská Sobota č. ČVS: ORP-259/2-VYS-RS-2019 dňa 7. 2. 2020,
t.j. pred uplynutím päťročnej premlčacej doby, trestné stíhanie nie je premlčané.

Súd taktiež na základe vykonaného dokazovania skúmal, či boli v danom prípade naplnené všetky
kvalifikačné znaky trestného činu podvodu. Nie je pochybné, že odobratím tovaru, cena ktorého ostane
zaplatená,dochádzanastranedodávateľakuvznikumajetkovejškodyvrozsahucenytovaruanastrane
odberateľa v rovnakom rozsahu k obohateniu. V tejto časti možno konštatovať, že skutok sa stal, keďže
obžalovaný tovar od poškodeného prevzal a jeho kúpnu cenu nezaplatil v dojednanej lehote, urobil tak

až v priebehu trestného konania. Týmto na strane poškodeného došlo ku vzniku majetkovej škody.

Na to, aby konanie odberateľa mohlo byť právne kvalifikované ako trestný čin podvodu, je potrebné,
aby uňho bol už v čase odobratia tovaru daný priamy alebo nepriamy úmysel nezaplatiť cenu tovaru
a jeho dodanie zabezpečiť uvedením dodávateľa do omylu alebo využiť jeho omyl v otázke podstatnej

pre rozhodovanie sa odberateľa o tom, či vstúpi do zmluvného vzťahu s odberateľom. V danom prípade
nebol produkovaný dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že obžalovaný uviedol poškodeného do omylu, resp.
že jeho omyl, ktorý sám nevyvolal, využil. Z vykonaného dokazovania vyplynul záver, že obchodná
spolupráca obžalovaného a poškodeného trvala viac rokov a táto bola bezproblémová - obžalovaný
faktúry za cenu odobratého tovaru splácal, i keď v niektorých prípadoch pri nedodržaní lehoty splatnosti.

Na základe jednotlivých objednávok tovaru boli uzavreté samostatné kúpne zmluvy, trvalý charakter
obchodnej spolupráce nebol pretavený do rámcovej kúpnej zmluvy alebo iného dokumentu trvale
upravujúceho modality odberu tovaru v jednotlivých prípadoch. Dlhotrvajúca obchodná prax existujúca
medzi obžalovaným a poškodeným zahŕňala dodávanie tvaru na faktúru, t. j. bez priamej platby pri
odobratí tovaru. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo zistenie o tom, že by bol obžalovaný pri

objednávke tovaru uviedol akýkoľvek nepravdivý údaj, ktorým by uviedol poškodeného do omylu a týmto
by vylákal plnenie. Pokiaľ sa pri objednávkach medzi nimi preberalo, že obžalovaný stavia sociálne byty
v W., táto informácia bola pravdivá.

Pokiaľ ide o prebiehajúce exekúcie na majetok obžalovaného, ak by aj obžalovaný mal podľa zmluvy

uzavretej s poškodeným informovať ho o exekúcii vedenej na jeho majetok (čo v danom prípade nebolo
medzinimidojednané),vtomtoprípadevnovembriadecembri2013preukázateľnúvedomosťoexekúcii
nemal - povinný sa o exekúcii štandardne dozvedá len z doručeného upovedomenie o začatí exekúcie.
Upovedomenia pritom boli vydané až v následnom období.

V konaní nebol produkovaný dôkaz, ktorý by preukazoval tvrdenie poškodeného, že v čase odobratia
tovaru bol obžalovaný predlžený a platobne neschopný. Samotná existencia neuhradených pohľadávok
voči tretím osobám sama osebe nezakladá záver o platobnej neschopnosti. Pokiaľ sa v prípravnom
konaní zisťovali jeho účty v bankách dopytom na jednotlivé banky, neboli zistené stavy v čase odobratia
tovaru, resp. v čase splatnosti pohľadávok. Pokiaľ sa obžalobou kladie obžalovanému za vinu, že

tovar odobral, hoci vedel, že s poukazom na svoju nepriaznivú finančnú situáciu nebude schopný
faktúry uhradiť, táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná nepochybným spôsobom. O opaku svedčí
skutočnosť, že podľa svedka N.. I. obžalovaný naďalej tovar od poškodeného odoberal, avšak na
platbu v hotovosti. Na základe uvedeného možno zhrnúť, že súd nepovažoval za preukázané, že
by sa obžalovaný v čase odobratia tovaru nachádzal v tak nepriaznivej finančnej situácii, že by to

znemožňovalo uhradenie kúpnej ceny tovaru.

V konaní nebola preukázaná objektívna stránka trestného činu podvodu v časti, v ktorej sa pre
spáchanie tohto činu vyžaduje, aby páchateľ uviedol niekoho do omylu alebo využil niečí omyl.Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na výpoveď svedka N.. I., ktorý sa sám necítil byť uvedený do
omylu, nepochyboval a nepochybuje o úprimnosti snahy obžalovaného svoje záväzky vyrovnať. Taktiež
nebol preukázaný jeho vopred daný úmysel (či už priamy alebo nepriamy) nezaplatiť cenu tovaru,

ktorý objednal a od poškodeného odobral. Na tento jeho úmysel nemožno usudzovať zo skutočnosti,
že obžalovaný sa v dedičskom konaní vzdal dedičského podielu, rovnako ani na základe priebehu
konania o jeho oddlžení. V oboch prípadoch ide o okolnosti, ktoré nastali viac rokov po odobratí
tovaru a ktoré takto nemajú žiadnu výpovednú hodnotu o danosti vôli obžalovaného uhradiť cenu ním
odobratého tovaru. Konanie poškodeného takto nepredstavuje protiprávne konanie, ktoré by prerástlo

medze obchodného záväzkového práva a predstavovalo by trestný čin podvodu. Na dôvažok sa
žiada poznamenať, že nebolo preukázané, že by bola poškodeným priebežne skúmaná aj bonita a
solventnosť obžalovaného a čo je podstatné, nebolo vymienené, že by mal obžalovaný informovať
poškodeného o svojej momentálnej finančnej situácii. Žiada sa pripomenúť, že od poškodeného ako
podnikateľského subjektu sa očakáva, že v právnych vzťahoch bude ako profesionál vystupovať s
obvyklou mierou opatrnosti tak, aby jeho právne a ekonomické záujmy boli nedotknuté. Nedodržanie

dostupných preventívnych opatrení nemôže byť nahradené inštitútmi trestného práva.

Súd zároveň rozhodol o zamietnutí dôkazných návrhov poškodeného na pripojenie spisov tunajšieho
súdu sp. zn. 9C/39/2020, 2D/90/2020, ktoré sa týkajú prejednania dedičstva po matke obžalovaného,
resp. nadväzne odporovateľnosti právneho úkonu v podobe vzdania sa dedičstva zo strany

obžalovaného. Rovnako súd neskúmal, či bol podaný návrh na obnovu konania o dedičstve. Priebeh
konania o dedičstve nemá žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu ku skutku, ktorý sa mal uskutočniť
v roku 2013. To isté obdobne platí aj o priebehu konania o oddlžení obžalovaného, ktoré malo byť
podľa poškodeného uskutočnené na základe rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica v konaní
sp. zn. 2Odk/424/2020. Súd nevyhovel ani dôkaznému návrhu na uskutočnenie dopytu na Sociálnu

poisťovňu za účelom ustálenia príjmov obžalovaného v rozhodnom období, nakoľko ani tento dôkaz by
sám osebe nemohol poskytnúť objektívny obraz o celkovej majetkovej a finančnej situácii obžalovaného
v rozhodnom období. Nie je ani celkom zrejmé, akú evidenciu mal poškodený na mysli, keďže Sociálna
poisťovňa nie je inštitúciou, ktorá sústreďuje údaje o výške príjmov podnikateľských subjektov.

Z uvedených dôvodov súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku,
lebo skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku samosudca zároveň poškodeného U. - R., U..G..C.. U. U. X. X., Z.Á. S.
XX, N.: XXXXXXXX s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, nakoľko obžalovaný

bol spod žaloby oslobodený.
na škodu cudzieho majetku sa mal obohatiť tým, že uviedol niekoho do omylu a mal tak spôsobiť na
cudzom majetku väčšiu škodu,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr.
poriadku).
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.