Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. február 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/193/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200500
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3019200500.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., členov JUDr.

Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: C.. Z. E., H. XXX/X, XXX XX F. Z., IČO:
XX XXX XXX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., so
sídlom Pred poľom 1652, 911 01 Trenčín, IČO: 36 857 882, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXX/XXXX zo dňa 06.09.2019 v spojení s rozhodnutím
Daňového úradu Trenčín č. XXXXXX/XXXX zo dňa 09.05.2019, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd") sa žalobca (ďalej aj
„daňový subjekt" alebo „platiteľ") domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXX/
XXXX zo dňa 06.09.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie"), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového
úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane") č. XXXXXX/XXXX zo dňa 09.05.2019 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie"), ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový

poriadok") žalobcovi určený rozdiel v sume 37.802,32 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH")
za zdaňovacie obdobie august 2012, nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 22.842,61 Eur a
vyrubenímDPHvsume14.960,21Eur.Daňovéorgányjednaknepriznaližalobcoviprávonaoslobodenie
od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o DPH") pri dodávkach tovaru deklarovaným odberateľom z iných členských
štátov - spoločnosti U. s.r.o. a subjektu Z. - F. E.U. pre nesplnenie zákonných podmienok a taktiež
nepriznali žalobcovi právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou U.

s.r.o. za dodávku kryštálového cukru, keď podľa daňových orgánov nebolo preukázané reálne dodanie
kryštálového cukru žalobcovi deklarovaným dodávateľom a tiež z dôvodu účasti žalobcu v obchodnom
reťazci subjektov, ktorého účelom bolo čerpanie nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu subjektmi
do neho zapojenými.

2. Žalobca úvodom správnej žaloby zotrval na svojej odvolacej námietke smerujúcej voči dĺžke
prerušenia daňovej kontroly a teda aj voči dĺžke samotnej daňovej kontroly, ktorú námietku žalovaný

(odvolací orgán) vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca pripomenul, že správca dane prerušil daňovú
kontrolu spolu dvakrát. Prvý raz rozhodnutím zo dňa 11.01.2013, ktorým bola daňová kontrola prerušená
od 18.01.2013 až do 04.09.2013 a druhý raz rozhodnutím zo dňa 05.02.2014, ktorým bola daňová
kontrola prerušená od 14.02.2014 do 29.06.2015. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí žiadnymspôsobom nevyporiadal s proporcionalitou dĺžky prerušenia daňovej kontroly v pomere k požadovanej
(získanej) informácii, resp. ak sa aj vyporiadal, argumentačne to nezvládol. Podľa žalobcu časová
limitácia výkonu daňovej kontroly má svoje opodstatnenie, keďže v nej ide o verejnomocenský zásah

do individuálnej sféry žalobcu ako daňového subjektu. Takýto zásah môže byť príslušným orgánom
štátu vykonaný len v rozsahu a spôsobom stanoveným zákonom. Maximálna prípustná lehota určená
správcovi dane na vykonanie daňovej kontroly má za cieľ napĺňať požiadavku primeranosti zásahov
správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom. Nedodržanie zákonných lehôt na vykonanie
daňovej kontroly, príp. činnosť, ktorou si správca dane umelo predlžuje tieto zákonné lehoty, je tiež v

rozpore so zásadou zákonnosti.

3. Žalobca v súvislosti s námietkou neprípustnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly poukázal na zákon
č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje Smernicu
Rady 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/
EHS (ďalej len „Smernica"). Tieto právne predpisy boli prijaté s cieľom zefektívniť a urýchliť spoluprácu

pri výmene informácií medzi členskými štátmi Európskej únie v daňových záležitostiach. Z tohto dôvodu
sú v Smernici stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácie na základe žiadosti cudzieho štátu.
Podľa článku 7 Smernice a ustanovenia § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z.z. je príslušný orgán daného
štátu povinný poskytnúť požadovanú informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov
ododňaprijatiažiadosti.Akvšakdožiadanýorgánužtietoinformáciemá,jepotrebnéichzaslaťdodvoch

mesiacov od uvedeného dňa. Slovné spojenie (uvedené v § 61 ods. 1 daňového poriadku) „pominuli
dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo," je potrebné vykladať v kontexte Smernice a zákona č. 442/2012
Z.z., čiže pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou
lehôt stanovených v Smernici pre poskytnutie požadovaných informácií. Z uvedeného ustanovenia
Smernice je zrejmé, že aj dĺžka prerušenia konania je limitovaná nielen všeobecne v § 3 ods. 2 daňového

poriadku, ale je aj konkretizovaná v príslušných ustanoveniach Smernice a zákona č. 442/2012 Z.z.
Vzhľadom na uvedené nie je podľa žalobcu možné akceptovať celkovú dobu prerušenia daňovej
kontroly správcom dane na takmer 2 roky. Žalobca počas celého výkonu daňovej kontroly bol správcovi
dane k dispozícii, zdržal sa akýchkoľvek obštrukčných úkonov, neodopieral súčinnosť orgánu daňovej
správy. Žalovaný opomenul akékoľvek zdôvodnenie tak výrazného časového presahu lehoty stanovenej

právnymi predpismi Európskej únie pre dožiadané orgány na poskytnutie požadovanej informácie.
Vyššie uvedenú argumentáciu žalobca podporil odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
14S/2/2016 zo dňa 20.02.2017 a tiež rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/42/2017 zo dňa
05.06.2018, kde správne súdy akceptovali žalobnú námietku neprimeranej dĺžky daňovej kontroly.

4. Vo vzťahu k nepriznaniu nároku žalobcovi na oslobodenie od DPH pre nesplnenie podmienok podľa
§ 43 ods. 1 zákona o DPH pri dodávke tovaru spoločnosti U. s.r.o. s odôvodnením, že uvedená
spoločnosť nebola v kontrolovanom období osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte,
žalobca v správnej žalobe uviedol, že hoci správca dane zrušil spoločnosti U. V. s.r.o. registráciu z

úradnej moci dňa 01.08.2012, rozhodnutie o zrušení registrácie nebolo žiadnym spôsobom zverejnené.
Pred uskutočnením zdaniteľných obchodov s touto spoločnosťou si žalobca preveril registráciu subjektu
k DPH obvyklým spôsobom - v systéme VIES a preveril si aj zápis spoločnosti v obchodnom
registri. Spoločnosť U. V. s.r.o. bola evidovaná ako platca DPH v čase preverenia, pred uskutočnením
zdaniteľných obchodov nebola pri tejto spoločnosti v obchodnom registri uvedená poznámka „v

likvidácii". Spôsob preverenia považoval žalobca za dostatočný a v zásade jediný možný vzhľadom
na existujúce a dostupné informačné systémy. O zrušení registrácie spoločnosti U. V. s.r.o. k DPH sa
žalobca dozvedel až na ústnom pojednávaní u správcu dane dňa 10.09.2013. Zápis skutočnosti, že táto
spoločnosť vstúpila do likvidácie, bol v obchodnom registri vykonaný až dňa 29.08.2012. Nie je možné
zistiť, kedy bolo rozhodnutie o zrušení registrácie k DPH prenesené do systému VIES.

5.Žalobcavuvedenejsúvislostiodkázalnabod51rozsudkuSúdnehodvoraEurópskejúnie(ďalejaj„SD
EÚ") zo dňa 27.09.2012 vo veci C-587/10 (Vogtländische Straßen-, Tief- und Rohrleitungsbau GmbH
Rodewisch), kde súd dospel k nasledovnému záveru: „Hoci identifikačné číslo pre DPH preukazuje
daňové postavenie zdaniteľnej osoby a slúži na uľahčenie daňovej kontroly plnení v rámci Spoločenstva,

ide iba o formálnu požiadavku, ktorá nemôže spochybniť právo na oslobodenie od DPH, pokiaľ sú
hmotnoprávne podmienky dodania tovaru v rámci Spoločenstva splnené." „(...) okrem podmienok
týkajúcich sa postavenia zdaniteľných osôb, prechodu práva nakladať s vecou ako vlastník a fyzického
premiestnenia tovaru z jedného členského štátu do druhého, nemožno na to, aby sa plnenie označiloza dodávku alebo nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva, požadovať splnenie žiadnej ďalšej
podmienky. Na účely získania oslobodenia podľa článku 28cA písm. a) prvého odseku šiestej smernice
preto nemožno dodávateľovi uložiť povinnosť predložiť dôkazy týkajúce sa zdanenia nadobudnutia

predmetného tovaru v rámci Spoločenstva."

6. Žalobca poukázal na rozpor medzi závermi žalovaného a správcu dane. Odvolací orgán dôvodil,
že sa nepotvrdilo fyzické nadobudnutie tovaru a ani priznanie tovarov spoločnosťou U. s.r.o. Uvedené
však nekorešponduje s obsahom spisu ani zisteným skutkovým stavom, keďže správca dane v

priebehu daňovej kontroly ani v následnom vyrubovacom konaní nespochybnil dodanie tovaru do iného
členského štátu. Podľa žalobcu aj napriek tomu, že žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie, vyhodnotil
čiastkovú otázku týkajúcu sa dodania tovaru odlišne od prvostupňového orgánu. Dodanie tovaru do
iného členského štátu bolo predloženými dokladmi (potvrdenie prevzatia tovaru na preukaze pôvodu
dreva konateľom odberateľa, faktúry za prepravu tovaru od prepravcov, záznamy „o provozu vozidla",
potvrdenie prevzatia na faktúrach) dostatočne preukázané, pričom dôkazy žalovaný nespochybnil,

nevyjadril sa k nim, ani sa s nimi žiadnym náležitým spôsobom nevysporiadal.

7. Žalovaný podľa žalobcu vychádzal pri posudzovaní dodania tovaru spoločnosti U. V. s.r.o. z jediného
dôkazu, ktorým bolo vyjadrenie českej daňovej správy. Skutočnosť, že nadobúdateľ tovaru nepodával
daňového priznania a je voči českej daňovej správe nekontaktný, nie je sama osebe dôkazom o tom, že

ekonomickú činnosť nevykonával. V súvislosti s tým žalobca poukázal na rozsudok českého Nejvyššího
správního soudu č.k. 5Afs/83/2012-46, podľa ktorého „skutočnosť, že nadobúdateľ tovaru nepodal v
inom členskom štáte daňové priznanie, nemôže byť bez ďalšieho určujúcim dôkazom o tom, že tam tovar
reálne prepravený nebol." Obdobne podľa rozsudku SD EÚ zo dňa 22.10.2015 vo veci C-277/14 PPUH
Stehcemp „(...) nemožnosť v rámci správnych konaní nadviazať kontakt so spoločnosťou neumožňuje

automaticky dospieť k záveru o neexistencii hospodárskej činnosti v čase dodaní vo veci samej (...)".

8. Žalobca tiež poukázal na to, že v prvostupňovom konaní nebol pri transakcii so spoločnosťou U. V.r
s.r.o.spochybnenýani„prevodprávanakladaťstovaromakovlastník"vzmyslezákonaoDPH.Prepravu
tovaru vykonal žalobca v postavení dodávateľa na svoje náklady, cena prepravy bola zohľadnená v

cene tovaru pre odberateľa. Vyložením tovaru v mieste určenia - v inom členskom štáte - bol tovar
daný do dispozície nadobúdateľa. Spochybňovanie prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na
nadobúdateľa žalovaným nemá podľa žalobcu žiadnu oporu v administratívnom spise a z odôvodnenia
žalovaného nie je možné zistiť, ako k uvedenému záveru dospel. Žalobca tiež zdôraznil, že konateľ
spoločnosti U. V. s.r.o. pán P. O. žalobcu na skutočnosť o zrušení registrácie k DPH neupozornil, žalobca

teda nemal zmenu v právnom postavení nadobúdateľa ako zistiť. Uvedená spoločnosť bola dlhodobým
obchodnýmpartneromžalobcuavzhľadomnajejplatobnúdisciplínuavzájomnúkomunikáciujužalobca
považoval za spoľahlivého partnera.

9. Ohľadne dodania tovaru odberateľovi Z. K. L., pri ktorom žalobca uplatnil oslobodenie od dane podľa §

43 ods. 1 zákona o DPH, avšak podľa žalovaného nebola splnená zákonná podmienka pre oslobodenie
dodania tovaru, nakoľko nadobúdateľ nenadobudol tovar tak, ako to deklaroval žalobca, keď na dvoch
medzinárodných nákladných listoch chýba potvrdenie o prevzatí tovaru, pričom žalobca nepreukázal,
že odberateľ poveril tretiu osobu na prevzatie tovaru a nie je ani známy konečný spotrebiteľ, žalobca
namietol, že požiadavku žalovaného považuje za zbytočnú a bezdôvodnú, napriek tomu už skôr upriamil

pozornosť na to, že v časti potvrdil prijatie dodávok tovaru nemecký odberateľ odberateľa žalobcu - R.
N. T.. Je pritom nepodstatné, že odberateľ žalobcu poveril svojho odberateľa na potvrdenie prevzatia
tovaru, ktorý mu žalobca dodal. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 43 ods. 5 písm.
a) zákona o DPH. Ku konštatácii žalovaného, že v čase dodaní tovaru podľa príslušných faktúr nebol
Z. K. L. osobou identifikovanou pre daň v deklarovanom mieste nadobudnutia tovaru, teda v Maďarsku,

žalobca prezentoval svoj názor, podľa ktorého nie je nutné, aby odberateľ žalobcu bol v čase dodania
tovaru osobou identifikovanou pre daň v deklarovanom mieste nadobudnutia v Maďarsku, ale postačuje,
že je v čase dodania tovaru osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte EÚ, v tomto prípade
v Rakúsku. Z dikcie ustanovenia § 43 zákona o DPH a ani z ustanovenia článku 138 ods. 1 Smernice
Rady 2006/112/ES podľa žalobcu nevyplýva podmienka, že nadobúdateľ tovaru musí byť registrovaný

pre DPH v členskom štáte určenia, resp. ukončenia prepravy. Odberateľ žalobcu mohol použiť IČ DPH
rakúske a pritom tovar si prevziať v Maďarsku. CMR nákladné listy sú súčasne preukázaním skutočnosti,
že tovar bol prepravený do iného členského štátu, v dôsledku čoho opustil územie členského štátu
dodania.10. Záver správnej žaloby venoval žalobca rozporovaniu skutočností, ktoré podľa daňových orgánov
majú preukazovať, že žalobca vedel alebo mal vedieť o svojom zapojení do podvodu na DPH. Vyjadril

názor, že nie je jeho povinnosťou v zmysle účtovných predpisov viesť skladovú evidenciu v prípadoch,
keď žalobca neuskladňuje tovarové zásoby ako tomu bolo v posudzovanom prípade, pričom skladové
priestory majú slúžiť krátkodobému umiestneniu presne vymedzeného množstva tovaru, ktorý je hneď
určený k odberu odberateľom tovaru. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca pri obchodovaní s cukrom pri
jeho nákupe nepostupoval obozretne pri výbere obchodného partnera a komunikoval s neoprávnenou

osobou, s ktorou nemal žiadny zmluvný vzťah, žalobca uviedol, že Y. X. nie je pre neho neznámou
osobou, poznajú sa dlhodobo z ich predchádzajúcej vzájomnej obchodnej spolupráce s drevom. Pri tejto
činnosti získal žalobca s Y. X. veľmi dobré skúsenosti vzhľadom na jeho serióznosť. Keďže odberateľa
žalobcovi odporučil pán X., nemal dôvod o jeho hodnovernosti pochybovať. K tvrdeniu žalovaného,
že žalobca nezaviedol žiaden kontrolný mechanizmus za prípadné vady tovaru, žalobca uviedol, že
minimálny štandard opatrnosti dodržal. Skutočnosť, že žalobca mal o priebehu nakládky dostatočnú

vedomosť, svedčí aj fakt, že v priebehu obchodovania s cukrom si v niekoľkých prípadoch uplatnil
reklamáciu z ceny prepravného od spoločnosti zabezpečujúcej mu prepravu z dôvodu nesprávnej
fakturovanej sumy dopravcom, ktorá sa odvíjala od hmotnosti nákladu. K zisteniu daňových orgánov,
že žiadny z obchodníkov v reťazci nebol registrovaný na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe
Slovenskej republiky, čo má byť relevantnou indíciou spochybňujúcou reálnosť dodávok tovaru a tým

preukaznosťsamotnýchdaňovýchtransakcií,žalobcauviedol,žeotakejtopovinnostiregistrácienevedel
a naviac, z dôvodu, že skladové priestory, kde sa kryštálový cukor skladoval, neboli prevádzkarňou
žalobcu a žalobca ani žiadnu inú prevádzkareň nemal zriadenú, je názoru, že nemal zákonnú povinnosť
zaväzujúcu daňový subjekt splniť si notifikačnú povinnosť v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 152/1995
Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 152/1995 Z.z."), pretože mu

nevyplývala z tohto právneho predpisu. Vzhľadom na to nebolo dôvodné očakávať od žalobcu, že si
bude zisťovať, či dodávateľ U. s.r.o. oznámil príslušnému orgánu kontroly potravín svoju činnosť v oblasti
obchodovania s kryštálovým cukrom. Podľa žalobcu je preto nesprávny a nelogický záver žalovaného,
že táto skutočnosť je indíciou, ktorý spochybňuje reálnosť dodávok tovaru a tým preukaznosť samotných
daňových transakcií. Podporne v tejto súvislosti poukázal žalobca na ustanovenia živnostenského

zákona upravujúce legálnu definíciu prevádzkarne. K zisteniu, že obchodníci v reťazci mali tovar (cukor)
predávať vo veľmi krátkych časových úsekoch bezprostredne na seba nadväzujúcich, pričom takmer
všetci mali účty zriadené v Z. banka, a.s., žalobca uviedol, že ide o bežnú obchodnú prax zaužívanú pri
obchodovaní s cukrom, pretože obchodníci bežne trvajú na dodržaní postupu, kedy až po preukázaní
uhradenia kúpnej ceny dodávateľ umožní odberateľovi disponovať s tovarom, pričom overenie úhrady

za tovar je najrýchlejšie možné vtedy, ak majú obchodní partneri účty v rovnakom peňažnom ústave.

11. Žalobca sumarizujúc žalobné námietky skonštatoval, že tvrdenia daňových orgánov, ktorými sa
snažia preukázať vedomosť žalobcu o účasti na daňovom podvode, sa týkali okolností previazaných
so subjektmi zúčastňujúcimi sa na obchodovaní v preverovanom reťazci. Uvedené zistenia a tvrdenia

majú budiť podľa žalobcu dojem preukázania jeho vedomosti o účasti na podvode, no pri ich
jednotlivej detailnej analýze možno vyvodiť, že v prevažujúcej miere len usvedčujú niektoré ďalšie
články obchodného reťazca z vedomosti o účasti na podvode, nie však samotného žalobcu. Akákoľvek
domnienka o eventuálnej vedomosti žalobcu o účasti na daňovom podvode je nelogická a neprípustná,
pretože je iracionálne, že by žalobca bol ochotný participovať na obchodovaní s podvodnými subjektmi s

postavení fyzickej osoby - podnikateľa, ktorý ručí zo zákona za záväzky zo svojej podnikateľskej činnosti
celým svojím obchodným aj neobchodným majetkom.

12. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako
nedôvodnú navrhol zamietnuť. Nariadenie pojednávania nežiadal. V súvislosti s námietkou žalobcu

voči dĺžke prerušenia daňovej kontroly a zároveň aj voči dĺžke samotnej daňovej kontroly uviedol, že
správca dane v danom prípade vydal rozhodnutie o jej prerušení z dôvodu začatia konania o inej
skutočnostirozhodujúcejprevydanierozhodnutia,pričompožiadalčeskú,rakúskuaneskôrajmaďarskú
finančnú správu o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Vzhľadom na žalobcom predložené
listinné doklady (faktúry, dodacie listy, medzinárodné nákladné listy) bolo potrebné požiadať príslušné

finančnéorgányvČeskejrepublikevRakúskuaneskôrajvMaďarskuoposkytnutieinformáciítýkajúcich
sa žalobcom deklarovaných odberateľov tovaru a dôvodné bolo potom aj prerušenie daňovej kontroly.
Správca dane, pokiaľ nadobudne podozrenie a pochybnosť o deklarovanom obchode v rámci reťazca,
je oprávnený a povinný zároveň preveriť celý obchodný reťazec. Správca dane dňa 11.01.2013 vydalrozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Bod o prerušení daňovej kontroly, ktorým daňovú kontrolu
prerušil odo dňa 18.01.2013. Dňa 04.09.2013 bola doručená posledná z odpovedí a keďže pominuli
dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, od 05.09.2013 začala opätovne plynúť zákonom

stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly. Dňa 05.02.2014 správca dane vydal ďalšie rozhodnutie
o prerušení daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Bod, ktorým daňovú kontrolu prerušil odo
dňa 14.02.2014. Dňa 29.06.2015 bola doručená odpoveď na žiadosť a týmto dňom pominuli dôvody,
pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, odo dňa 30.06.2015 začala opätovne plynúť zákonom
stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly. Prerušenie daňovej kontroly bolo dôvodné, nakoľko

bolo potrebné preveriť, či bol tovar fyzicky dodaný z tuzemska do Českej republiky, resp. do Rakúska
alebo Maďarska. Daňová kontrola u žalobcu teda pokračovala po ukončení jej druhého prerušenia od
30.06.2015 až do 28.10.2015, kedy bol žalobcovi doručený protokol na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty a tento deň sa považuje za deň ukončenia
daňovej kontroly. Správca dane sa snažil získať informácie z daňových správ iných členských štátov,
z čoho potom vyplynula zložitosť daného prípadu, pokiaľ ide o rozsah vykonaného dokazovania,

ktorý skutočne odôvodňoval postup správcu dane v zmysle predĺženia lehoty na vykonanie daňovej
kontroly. Žiadosťami o medzinárodnú výmenu daňových informácií na finančné správy iných členských
štátov sa riešili také závažné skutočnosti, ktoré v konečnom dôsledku zohrali významnú úlohu pri
vyslovení záveru, že požiadavka žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty,
ako i deklarované dodanie tovaru s oslobodením od dane do iných členských štátov, boli v rozpore

so zákonom. Správca dane v kontexte so zložitosťou prípadu ukončil kontrolu v primeranej lehote
a dodržal zákonom stanovenú lehotu na výkon kontroly. S cieľom včasného získania požadovaných
medzinárodných informácií potrebných pre účely daňovej kontroly správca dane v čase prerušení
daňovej kontroly zasielal viackrát urgencie. Urgencie boli zasielané elektronicky internou komunikáciou,
o čom bol vyhotovený úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.04.2017. Finančná správa nie je

oprávnená a nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť obdobie trvania medzinárodnej výmeny informácii,
ktoré boli žiadané mimo územia Slovenskej republiky. Pre objektívne posúdenie obchodných transakcií
musel správca dane čakať na konečnú odpoveď, preto nemožno hovoriť o umelom predlžovaní zákonnej
dĺžkytrvaniadaňovejkontroly.Samotnýžalobcapočasvykonávaniadaňovejkontrolyžiadalopreverenie
obchodov formou medzinárodnej výmeny informácií. Žalovaný skonštatoval, že námietka voči dĺžke

prerušenia daňovej kontroly a zároveň aj voči dĺžke samotnej daňovej kontroly je nedôvodná, pretože
správca dane vo veci prerušení daňovej kontroly postupoval zákonným spôsobom, nebol nečinný a
urgoval odpovede na svoje žiadosti a zároveň dodržal lehotu na výkon daňovej kontroly.

13. V súvislosti s dodaním tovaru žalobcom pre odberateľa U. s.r.o., pri ktorom si žalobca uplatnil

oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, nebola podľa žalovaného splnená
zákonná podmienka pre oslobodenie dodania tovaru. Odberateľ nebol v čase dodania tovaru osobou
identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, na základe čoho nebola splnená jedna zo zákonných
podmienok pre oslobodenie dodania tovaru. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je
dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim

alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom
členskom štáte. Na základe medzinárodnej výmeny informácii bolo zistené, že odberateľ so správcom
dane nespolupracuje a nekomunikuje. Nekontaktný je aj likvidátor a bývalý konateľ P.. Spoločnosť bola v
čase deklarovaného dodania tovaru v likvidácii. Odberateľ U. V. s.r.o. nepodal od zápisu do obchodného
registra žiadne daňové priznanie na dani z príjmov, ani na dani z pridanej hodnoty. Deklarované

zdaniteľné obchody teda odberateľ za zdaňovacie obdobie august 2012 nepriznal, a zo zdaniteľných
obchodov ani neodviedol daň. Spoločnosť U. V. s.r.o. zároveň nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť.

14. K námietke žalobcu, že nevedel, respektíve nemal možnosť zistiť, že spoločnosť U. V. s.r.o. má
zrušenú registráciu k DPH a k žalobcom uvádzanému rozsudku SD EÚ vo veci C-587/10 zo dňa

27.09.2012, konkrétne k bodu 51 tohto rozsudku, poukázal žalovaný na bod 52. uvedeného rozsudku,
v ktorom sa uvádza: „Je síce legitímne požadovať, aby dodávateľ konal v dobrej viere a prijal všetky
opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode, členské štáty by však išli nad rámec opatrení, ktoré sú
nevyhnutnepotrebnénaúčelysprávnehovyberaniadane,akbyvprípadedodávkyvrámciSpoločenstva

odmietli priznať oslobodenie od DPH jedine z dôvodu, že dodávateľ nepredložil identifikačné číslo pre
DPH, zatiaľ čo tento dodávateľ v dobrej viere a po tom, čo prijal všetky opatrenia, ktoré od neho môžu byť
dôvodne požadované, síce nemôže predložiť toto číslo, ale predloží iné údaje, ktoré môžu dostatočne
preukázať, že nadobúdateľ je zdaniteľnou osobou, ktorá ako taká koná v rámci predmetného plnenia".V bode 55. rozsudku SD EÚ vo veci C-587/10 sa zase uvádza: „Čo sa týka okolnosti, že dodávateľ
predložil daňové priznanie nadobúdateľa týkajúce sa jeho nadobudnutia v rámci Spoločenstva, treba
pripomenúť, že okrem podmienok týkajúcich sa postavenia zdaniteľných osôb, prechodu práva nakladať

s vecou ako vlastník a fyzického premiestnenia tovaru z jedného členského štátu do druhého, nemožno
na to, aby sa plnenie označilo za dodávku alebo nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva, požadovať
splnenie nijakej ďalšej podmienky. Na účely získania oslobodenia podľa článku 28c A písm. a) prvého
odseku šiestej smernice, nemožno preto dodávateľovi uložiť povinnosť predložiť dôkazy týkajúce sa
zdanenia nadobudnutia predmetného tovaru v rámci Spoločenstva". Z uvedeného rozsudku SD EÚ

možno podľa žalovaného vyvodiť záver, že aj keď identifikačné číslo pre DPH nemôže spochybniť
právo na oslobodenie od DPH a tiež nemožno dodávateľovi uložiť povinnosť predložiť dôkazy týkajúce
sa zdanenia nadobudnutia predmetného tovaru v rámci Spoločenstva, oslobodenie od DPH nemožno
žalobcovi priznať z toho dôvodu, že odberateľ nie je zdaniteľnou osobou, pretože nevykonáva žiadnu
ekonomickú činnosť a zároveň preto, že na odberateľa neprešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Z odpovede z Českej finančnej správy jednoznačne vyplýva, že sa nepotvrdila žiadna transakcia o

tovare, nepotvrdilo sa nadobudnutie a ani priznanie tovarov spoločnosťou U. s.r.o., a teda na odberateľa
neprešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Definícia zdaniteľnej osoby uvedená v článku 4 ods. 1
šiestej smernice sa týka výlučne osoby, ktorá nezávisle na ľubovoľnom mieste vykonáva hospodársku
činnosť. Námietka žalobcu, že sa nedozvedel o tom, že v čase deklarovaných dodávok odberateľ nebol
platiteľom DPH, nie je právne významná, pretože sa preukázalo, že odberateľ nebol zdaniteľnou osobou

a nepotvrdilo sa fyzické nadobudnutie a ani priznanie tovarov spoločnosťou U. s.r.o.

15. V súvislosti s dodaním tovaru pre odberateľa Z. K. L., obchodné meno F. Z. E.U., pri ktorom si
žalobcauplatniloslobodenieoddanepodľa§43ods.1zákonaoDPH,nebolapodľažalovanéhosplnená
zákonná podmienka pre oslobodenie dodania tovaru. Správca dane šetrením zistil, že deklarovaný

nadobúdateľ kryštálového cukru nebol v čase dodania kryštálového cukru registrovaný pre daň v
členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovarov. Žalobca deklaroval odoslanie
a prepravu tovarov do Maďarska, no nadobúdateľ mal pridelené identifikačné číslo DPH v Rakúsku.
Nadobudnutie tovaru nebolo predmetom dane v členskom štáte registrácie, ani predmetom dane v
členskom štáte, v ktorom sa malo skončiť odoslanie alebo preprava tovarov, čím bol porušený princíp

neutrality DPH. Cieľom zavedenia zdaňovania nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva na základe
článku 138 smernice Rady č.206/112/ES bolo dosiahnuť prenos daňových príjmov do členského štátu
miesta konečnej spotreby dodávaných tovarov. Mechanizmus vytvorený touto úpravou spočíva na
jednej strane v oslobodení dodania tovaru zakladajúceho zaslanie alebo prepravu v rámci Spoločenstva
od dane z pridanej hodnoty, ktoré priznáva členský štát odoslania a ktoré je doplnené právom na

odpočet alebo vrátenie DPH zaplatenej na vstupe v tomto členskom štáte, a na druhej strane v zdanení
nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva zo strany členského štátu určenia.

16. Žalovaný zhrnul, že pri žalobcom deklarovanom dodaní kryštálového cukru z tuzemska do iného
členského štátu sa vyskytujú viaceré nezrovnalosti, na základe čoho možno vyvodiť záver, že tovar

nebol dodaný do iného členského štátu žalobcom tak, ako to deklaruje vo svojom daňovom priznaní
za zdaňovacie obdobie august 2012. Žalobca nesplnil zákonné podmienky podľa § 43 ods. 5 zákona
o DPH, pretože v dvoch prípadoch nepreukázal prevzatie tovaru odberateľom. Na medzinárodných
nákladných listoch F zo dňa 31.07.2012 a F zo dňa 21.08.2012 chýba potvrdenie o prevzatí tovaru,
pričom žalobca nepreukázal, že odberateľ poveril tretiu osobu na prevzatie tovarov. Z elektronického

mýtneho systému správca dane zistil, že preprava sa uskutočnila vozidlami v oblasti Nové Zámky len v
dňoch 31.07.2012, 15.08.2012 a 27.08.2012, pričom nebol zistený pohyb vozidiel v dňoch 09.08.2012
a 21.08.2012, čiže nakládka tovaru sa neuskutočnila v sklade v Nových Zámkoch. Na základe jázd
vozidiel podľa záznamov o pohybe vozidiel v areáli spoločnosti W.-P.-P. spol. s r.o. bolo zistené, že
nakládky tovaru s odoslaním do Maďarska pre daňový subjekt Z. K. L. F. Z. E.U. sa nemohli uskutočniť

v tomto areáli, pretože nebol zistený pohyb vozidiel s evidenčnými číslami uvádzanými na preložených
CMR. Preprava tovaru do Maďarska sa na základe medzinárodnej výmeny informácií nedala preveriť.
Odberateľ nepreukázal nadobudnutie tovaru a nie je známy ani konečný spotrebiteľ sporného tovaru.
Ústredný kontaktný orgán v Rakúsku predpokladá, že to boli podvodné transakcie aj z toho dôvodu, že
podľa predložených dokladov Z. K. L. mal nakúpiť v roku 2012 celkovo 830 kamiónov s 19 920 tonami

cukru. Maďarský finančný orgán zistil, že preverovaná transakcia je fiktívna, existencia tovaru nie je
preukázaná a prípadná trasa tovaru sa nedala vypátrať a daňový subjekt Z. K. L. mal funkciu zmiznutého
obchodníka v rámci karuselového reťazca. Z. K. L. neposkytol správcovi dane žiadne informácie ani
doklady, trvale sa zdržiava v Rakúsku a posledné daňové priznanie na dani z príjmu podal za rok2006. Žalovaný súhlasil s námietkou žalobcu, že nadobúdateľ tovaru nemusí byť registrovaný pre daň
v členskom štáte nadobudnutia tovaru, pretože takáto podmienka nevyplýva zo žiadnych predpisov. K
žalobcom uvádzanému ustanoveniu článku 41 Smernice Rady 2006/112 ES, prvý odsek („Bez toho, aby

boli dotknuté ustanovenia článku 40, sa za miesto nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v zmysle
článku 2 ods. 1 písm. b) bodu (i) považuje miesto na území členského štátu, ktorý pridelil identifikačné
číslo pre DPH, pod ktorým nadobúdateľ uskutočnil toto nadobudnutie, ak nadobúdateľ nepreukáže, že
nadobudnutie sa zdanilo v súlade s článkom 40") a s tým súvisiacej námietke, že nadobudnutie tovaru
bolo zdanené v krajine, ktorá pridelila odberateľovi IČ DPH, teda v Rakúsku, žalovaný uviedol, že znenie

článku 41 citovanej Smernice v tomto prípade nemožno aplikovať, nakoľko toto ustanovenie počíta s
tým, že nadobúdateľ nadobudne tovar, čo sa ale v uvedenom prípade nepreukázalo tak, ako to žalobca
deklaroval. Odberateľ zároveň nepriznal nadobudnutie tovarov v žiadnom členskom štáte a rakúska
finančná správa vyrubila daň z úradnej moci, t.j. len z dôvodu uvedenia IČ DPH na faktúrach a nie z
dôvodu reálneho dodania tovarov pre tohto odberateľa, bez nároku na odpočítanie dane.

17. V súvislosti s nadobudnutím tovaru od spoločnosti U. s.r.o. správca dane preveroval celý pohyb
tovaru s cieľom zistiť reálnosť deklarovaných obchodov cez jednotlivé články reťazca - žalobca, U. s.r.o.,
U. Z. s.r.o., B. s.r.o., Q. s.r.o., P. F. s.r.o., S. N. s.r.o., X. s.r.o. a X.-mond company s.r.o. a dospel k záveru,
že žalobca nepreukázal reálne dodanie kryštálového cukru dodávateľom - spoločnosťou U. s.r.o. Takmer
všetky spoločnosti v reťazci nevlastnia žiadny majetok, nezamestnávajú žiadnych zamestnancov, a

nemajú vytvorené predpoklady na obchodovanie s komoditou kryštálový cukor v takom veľkom rozsahu.
Ide o rizikové subjekty, ktoré so správcom dane nespolupracujú, nekomunikujú, nepredkladajú daňové
doklady a nepreberajú doručované zásielky. Dochádzalo u nich často k zmene sídla, k zmene konateľov
a k prevodom obchodných podielov. Konateľmi a spoločníkmi spoločností v reťazci sa stávali cudzí
štátni príslušníci z Rumunska, Maďarska a Ukrajiny. Spoločnosti zapojené v obchodnom reťazci - S. N.

s.r.o., P. F. s.r.o. a B. s.r.o. - nepreukázali vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti a bola im ukončená
registrácia dane z pridanej hodnoty z úradnej moci. Spoločnosti U. s.r.o., U. Z. s.r.o., X.-mond company
s.r.o., P. F. s.r.o., S. N. s.r.o. obchodovali s kryštálovým cukrom bez manipulácie tovaru na sklade, čiže
nedošlo k fyzickému pohybu tovaru.

18. Kryštálový cukor prešiel fakturačne cez dlhú sieť reťazca dodávateľov, ale stále neexistuje konečný
zákazník a zároveň nie je známy pôvod tovaru. Medzi obchodníkmi Z. K. L., C.. Z. E., U. s.r.o., U. Z.
s.r.o. prebehli bezhotovostné úhrady za ten istý tovar v jeden deň z bankových účtov, pričom všetky boli
vedené v Z. banka a.s. U. F., konateľ spoločnosti U. Z. s.r.o., mal dispozičné právo k bankovým účtom
spoločnosti U. Z. s.r.o., X.-mond company s.r.o. (dodávateľ U. Z. s.r.o.) a Z. K. L.. Viaceré spoločnosti

v reťazci boli personálne prepojené.

19. Daňovou kontrolou bolo zistené, že spoločnosť U. Z. s.r.o. nenakúpila potravinárske komodity,
vrátane kryštálového cukru, ktorý bol podľa tvrdenia konateľa U. Z. s.r.o. následne dodaný spoločnosti
U. s.r.o. Z dôvodu, že spoločnosti U. s.r.o. tento tovar nemohol byť dodaný spoločnosťou U. Z. s.r.o.,

spoločnosť U. s.r.o. si nemohla uplatniť právo na odpočítanie dane z tohto tovaru. A ak kryštálový cukor
pre spoločnosť U. s.r.o. dodávala výlučne spoločnosť U. Z. s.r.o. (vyjadrenie konateľky spoločnosti U.
s.r.o. C.. E. v Zápisnici o ústnom pojednávaní o dňa 09.12.2015), nemohla pri tomto dodaní tovaru
žalobcovi vzniknúť daňová povinnosť a následne si žalobca nemohol uplatniť ani odpočítanie dane.
Žalobca sa nestal reálnym vlastníkom tovaru. Na základe zistených skutočností možno konštatovať, že

obchodné transakcie, na základe ktorých žalobca deklaroval obstaranie kryštálového cukru, ktorý prešiel
cez sieť dodávateľov, nenesú znaky poctivého obchodného styku, na základe čoho možno ustáliť, že k
dodávke kryštálového cukru nedošlo tak, ako je uvedené na sporných dodávateľských faktúrach.

20. Dôkazom o umelo vykonštruovanom reťazci je podľa žalovaného aj tá skutočnosť, že údajný

odberateľ kryštálového cukru Z. K. L., ktorý bol rakúskym zahraničným subjektom a ktorý mal zastúpenie
na Slovensku prostredníctvom spoločnosti U. Z. s.r.o. a konateľ spoločnosti U. Z. s.r.o. U. F., ktorý
mal právo disponovať s účtom podnikateľského subjektu Z. K. L. - F. Z. E.U. a ktorého priamo poznal,
neobchodovali priamo medzi sebou, ale kryštálový cukor prechádzal fakturačne cez ďalších dvoch
obchodníkov (žalobca a spoločnosť U. s.r.o.), aj keď sa tovar nakladal v priestoroch spoločnosti U. Z.

s.r.o. Do nelogických obchodných vzťahov vstupuje aj sprostredkovateľ Y. X. (medzi spoločnosťou U.
s.r.o. a žalobcu), ktorý sa zúčastňuje nakládky a vykládky tovaru, ktorý je bez zmluvného vzťahu a toto
sprostredkovanienefakturuje.Doobchodnéhoreťazca(medzispoločnosťouU.s.r.o.ažalobcu)vstupuje
aj C. X., ktorá fakturuje predmetné sprostredkovanie tovaru spoločnosti U. s.r.o., no tá sa nakládkya vykládky tovaru nezúčastňuje, žalobcu nepozná a v podstate o pohybe tovaru nič nevie. Nelogický
je aj pohyb tovaru medzi takým veľkým množstvom obchodníkov, ktorý ale neskončil u konečného
spotrebiteľa.

21. Podľa žalovaného možno konštatovať, že daň uvedená na faktúrach dodávateľa žalobcu sa stala
splatnou len z titulu jej uvedenia na faktúre v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH. Právo odpočítania dane
podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH je však možné iba v prípadoch, keď pri tovare alebo službe vznikla
daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH. Tovar bol iba prefakturovaný a tieto obchody medzi
daňovými subjektmi - žalobca, U. s.r.o., U. Z. s.r.o., B. s.r.o., Q. s.r.o., P. F. s.r.o., S. N. s.r.o., X. s.r.o. a

X.-mond company s.r.o boli bez ekonomického opodstatnenia.

22. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom, keď kupujúci nadobudne
právo nakladať s tovarom ako vlastník. Zo spojenia „ako vlastník" vyplýva, že pri určení toho, či bolo
uskutočnené dodanie tovaru, nie je dôležité nadobudnutie právneho vlastníctva k tovaru kupujúcim. Pre
uskutočneniezdaniteľnéhoobchodudodanímtovarujerozhodujúce,abydošlokprevoduekonomického

vlastníctva k tovaru. To znamená, že v okamihu odovzdania tovaru nemusí prejsť právne vlastníctvo k
tovaru, ale dôležité je, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník. Takáto definícia
dodania tovaru vyplýva zo smernice o DPH a dôvod, prečo nie je podľa smernice rozhodujúci moment
prevodu právneho vlastníctva k tovaru, je, že národná legislatíva členských štátoch ohľadne prevodu
právneho vlastníctva k tovaru je rozdielna. A toto ekonomické vlastníctvo u sporného dodávateľa U.

s.r.o. bolo správcom dane spochybnené.

23. Podľa žalovaného došlo k podvodu na dani v obchodnom reťazci, ktorého účastníkom bol aj žalobca.
Došlo k neodvedeniu dane a k porušeniu princípu neutrality DPH. V obchodnom reťazci nebola daň
odvedená daňovými subjektmi X.-mond company s.r.o., P. F. s.r.o., S. N. s.r.o., zatiaľ čo subjekty tvoriace

ďalšie články reťazcov - spoločnosti Q. s.r.o., B. s.r.o., U. Z. s.r.o., U. s.r.o. a žalobca - si nárokovali
jej odpočítanie. Spoločnosti v reťazci X.-mond company s.r.o., P. F. s.r.o. a S. N. s.r.o. sú zmiznutí
obchodníci a keď boli vykonávané kroky k prevereniu ich obchodných aktivít, stávali sa nekontaktnými.
Konateľom týchto spoločností bol I. X., ktorý bol právoplatne odsúdený za zločin skrátenia dane a
poistného formou pomoci, ktorý so správcom dane nespolupracuje a nekomunikuje a je personálne

prepojený s U. F. a M. P., resp. spoločnosťami U. Z. s.r.o., L. s.r.o. a B. s.r.o. Na základe uvedeného, je
nesporné, že žalobca bol zapojený v podvodnom reťazci dodávok, v ktorom došlo k neodvedeniu dane
a neoprávnenému odpočítaniu dane.

24. Jednotlivé zistenia, ktoré vytvárajú celok, podľa žalovaného preukazujú, že žalobca o svojom

zapojení do podvodu na DPH vedel, resp. mohol vedieť. Pri nákupe tovaru žalobca postupoval
neobozretne. Žalobca ani dodávateľ (U. s.r.o.) nevedeli presne uviesť, v ktorých skladoch sa tovar
skladoval a nakladal na prepravu, neviedli skladovú evidenciu, teda ich účtovníctvo je nepreukázateľné,
čo znemožnilo preveriť skutočný tok tovarov. Žalobca nekomunikoval s deklarovaným dodávateľom, ale
sneoprávnenouosobouY.X.,bezzmluvnéhovzťahu.Žalobcatovarnepreberal,nekontrolovalanevidel.

Koordináciu v obchodnom reťazci možno vyvodiť aj zo skutočnosti, že takmer všetci obchodníci mali
účet vedený v Z. banka, a.s. (Z. K. L., F. Z. E.U., žalobca, U. s.r.o., U. Z. s.r.o., B. s.r.o., Q. s.r.o., P.
F. s.r.o.), ako aj prepravná spoločnosť L. s.r.o. Pre účely obchodovania s cukrom mal žalobca zriadený
samostatný účet v Z. banka, a.s., pričom ostatné transakcie vo veci obchodovania s drevom žalobca
realizoval z účtu vedeného vo X. a. s. Žalobca, ani žiadny z obchodníkov v reťazci, nebol registrovaný

na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe Slovenskej republiky. Z elektronického mýtneho systému
bolo zistené, že v oblasti Nové Zámky nebol zistený pohyb vozidiel v dňoch 09.08.2012 a 21.08.2012,
a preto sa predmetné nakládky v týchto dňoch neuskutočnili v uvedenej lokalite tak, ako to deklaroval
žalobca. Preverením jázd vozidiel podľa záznamov o pohybe vozidiel v areáli spoločnosti W.-P.-P.
spol. s r.o. bolo zistené, že nakládky pre žalobcu s odoslaním do Maďarska pre obchodníka Z. K. L.,

F. Z. E.U. uvedená spoločnosť neeviduje, resp. nebol zistený pohyb vozidiel s evidenčnými číslami
uvádzanými na predmetných CMR. Časť tovarov, ktoré žalobca fakturoval odberateľovi F. Z. E.Ú podľa
vyjadrenia tohto konateľa malo byť dodaných odberateľovi X.- mond company s.r.o., ktorý figuruje na
začiatku reťazca, čím sa uzatvoril reťazec obchodníkov. F. v reťazci si mali tovar medzi sebou predávať
vo veľmi krátkom časovom úseku (1-2 dni), čiže svoje „obchodovanie" (prefakturáciu) koordinovali.

Koordináciu v reťazci dokresľuje aj skutočnosť, že medzi obchodníkmi Z. K. L., F. Z. E.Ú, žalobca,
U. s.r.o., U. Z. s.r.o. prebehli bezhotovostné úhrady za ten istý tovar v jeden deň z bankových účtov,
ktoré boli všetky vedené v Z. banka a.s., pričom konateľ U. Z. s.r.o. U. F. mal zároveň dispozičné
právo k bankovému účtu zahraničného podnikateľa Z. K. L. (F. Z. E.U.). Napriek tomu, že žalobcapôvodnenepodnikalskryštálovýmcukrom,alepodnikalsdrevom,svojichnovýchobchodnýchpartnerov
si dostatočne nepreveril a neriadil sa zásadou obozretnosti a opatrnosti. Nepostupoval obozretne pri
výbere obchodného partnera, dodávateľa, ktorý bol novovzniknutou spoločnosťou, spoľahol sa iba na

to, že pozná Y. X., resp. C.. U. E., neviedol skladovú evidenciu a nevyžadoval doklad zo skladovej
evidencie pri dodaní tovaru od dodávateľa, tovar nekontroloval a nevidel, nezabezpečil sa žiadnymi
preventívnymi alebo kontrolnými opatreniami proti tomu, aby bol či už vedome, alebo nevedome
zapojený do podvodného reťazca dodávok. Na základe vyššie uvedených skutočností možno uzavrieť,
že žalobca za účelom zachovania obozretnosti neprial preventívne a kontrolné opatrenia, aby zabránil

svojej účasti na daňovom podvode. Žalobca neprijal potrebné opatrenia, ktoré od neho možno rozumne
požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

25. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR") sp. zn.
3Sžfk/69/2017 vo veci, kde si daňový subjekt tiež nepreveril svojich priamych dodávateľov vo veci
obchodovania s potravinovou komoditou (mrazené mäso), a kde NS SR vyslovil právny názor, že tým,

že si daňový subjekt nepreveril, či jeho obchodný partner oznámil príslušnému orgánu kontroly potravín
svoju činnosť v oblasti obchodovania s mäsom, neriadil sa zásadou obozretnosti a opatrnosti. Vo veci
obchodovania s potravinou - mäsom sa vyžaduje, aby reťazec dodávateľov bol transparentný a v celom
reťazci boli dodržiavané aj ustanovenia zákona č. 152/1995 Z. z. Nedodržanie tejto transparentnosti a
kogentných požiadaviek zákona o potravinách u dodávateľa daňového subjektu je významnou indíciou,

ktorá spochybňuje reálnosť dodávok tovaru a tým preukaznosť samotných daňových transakcií. Aj z
uvedených dôvodov je úvaha žalobcu, že keď nemal zriadenú prevádzkareň podľa zákona č. 455/1991
Zb.oživnostenskompodnikanívzneníneskoršíchprepisov,taknemápovinnosťregistrovaťsapodľa§6
zákonač.152/1995Z.z.,neopodstatnená.ŠtátnaveterinárnaapotravinovásprávaSlovenskejrepubliky
vo svojej odpovedi správcovi dane uviedla, že činnosti, ktoré správca dane uvádza vo svojej výzve,

podliehajú registrácii. Zákon č. 152/1995 Z. z. stanovuje ďalšie povinnosti každého prevádzkovateľa
s odkazom na príslušné požiadavky potravinového práva v rámci EÚ, kde sa prísne sleduje nielen
spracovanie, manipulovanie s potravinou, ale aj jej distribúcia, preprava, predaj, umiestňovanie na trhu
a pod. za prísne stanovených požiadaviek (hygienických, mikrobiologických, skladovacích, osobitných a
pod.) Z citovanej potravinovej legislatívy nevyplýva teda význam pojmu prevádzkareň v zmysle zákona

o živnostenskom podnikaní, ale v uvedenom prípade ide o širší pojem. Vysledovateľnosť a bezpečnosť
potravín je povinná v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.178/2002, zákona
č.152/1995 Z. z. a zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti. Na základe uvedeného možno
konštatovať, že žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa
uistil, že plnenia, ktoré uskutočnil, nebudú viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

26. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe,
vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a súc viazaný
rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou

osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v
rámci správneho súdnictva, so súhlasom účastníkov konania rozhodol o žalobe verejne vyhláseným
rozsudkom, pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

27. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXX/

XXXX zo dňa 06.09.2019, potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXX/XXXX zo
dňa 09.05.2019, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku správca dane určil žalobcovi rozdiel
v sume 37.802,32 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2012, nepriznaním nadmerného odpočtu
v sume 22.842,61 Eur a vyrubením DPH v sume 14.960,21 Eur.

28. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za
zdaňovacie obdobie august 2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXXX/
XXXX zo dňa 26.10.2015, v ktorom správca dane zhrnul svoje zistenia.

29. Žalobca vyhotovil v kontrolovanom zdaňovacom období pre odberateľa z iného členského štátu

- spoločnosť U. building contractor s.r.o. z I. republiky faktúry v celkovej výške 17.461,05 Eur. Išlo o
faktúru č. XXXXXX zo dňa 15.08.2012 v sume 2.761,- Eur, faktúru č. XXXXXX zo dňa 22.08.2012 v
sume 5.568,40 Eur, faktúru č. XXXXXX zo dňa 21.08.2012 v sume 1.167,10 Eur, faktúru č. XXXXXX
zo dňa 24.08.2012 v sume 2.729,10 Eur a faktúru č. XXXXXX zo dňa 31.08.2012 v sume 5.235,45Eur za dodanie tovarov - vláknina listnatá. Tieto faktúry žalobca uviedol v daňovom priznaní k DPH a v
záznamoch DPH ako dodanie tovarov s oslobodením od dane. Žalobca si uplatnil oslobodenie od dane
podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Zároveň predložil doklady o prijatí platieb v hotovosti, vyhotovené

elektronickou registračnou pokladňou, doklady o pôvode dreva, záznamy „o provozu vozidla nákladní
dopravy" a faktúry za prepravu od dodávateľa Fratišek P., XXX XX X. M. č. XXX, Česká republika. Z
dôvodu preverenia intrakomunitárneho dodania tovaru správca dane zaslal dňa 13.12.2012 do Českej
republiky žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Dňa 22.05.2013 bola správcovi dane zaslaná
odpoveď, z ktorej vyplýva, že český finančný orgán nepotvrdil žiadnu transakciu o tovare, nepotvrdil

nadobudnutie a ani priznanie tovarov spoločnosťou U. building contractor s.r.o., ktorá je s účinnosťou
od 20.06.2012 v likvidácii. Likvidátor a bývalý konateľ P. O. je nekontaktný, spoločnosť nepodala od
zápisu do obchodného registra do 29.04.2013 žiadne daňové priznania k dani z príjmov právnických
osôb ani k dani z pridanej hodnoty a so správcom dane nespolupracuje. Spoločnosť bola registrovaná
k dani z pridanej hodnoty dňa 14.04.2010 a správca dane zrušil túto registráciu z úradnej moci dňa
01.08.2012. Spoločnosť je nekontaktná a správca dane nemá k dispozícii žiadne dôkazné prostriedky

o tom, že by spoločnosť uskutočňovala v období od 17.03.2010 do 29.04.2013 akúkoľvek ekonomickú
činnosť. Na základe týchto skutočnosti správca dane zvýšil na riadku 03 daňového priznania žalobcu
sumu zdaniteľných obchodov - dodanie tovarov - o 14 550,87 Eur a zároveň na riadku 04 daňového
priznania zvýšil daň o sumu 2.910,18 Eur. Správca dane pri vyčíslení základu dane postupoval podľa §
22 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého je základom dane pri dodaní tovaru všetko, čo tvorí protihodnotu,

ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru, zníženú
o daň.

30. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca vyhotovil v kontrolovanom zdaňovacom období
pre odberateľa z iného členského štátu - Z. K. L., F. Z. E.U., R., IČ DPH: R faktúry v celkovej sume

97.416,00 Eur. Išlo o faktúru č. XXXXXX zo dňa 01.08.2012 v sume 19.008,- Eur, faktúru č. XXXXXX zo
dňa 09.08.2012 v sume 19.008,- Eur, faktúru č. XXXXXX zo dňa 15.08.2012 v sume 19.800,- Eur, faktúru
č. XXXXXX zo dňa 21.08.2012 v sume 19.800,- Eur a faktúru č. XXXXXX zo dňa 27.08.2012 v sume
19.800,- Eur, všetky za dodanie kryštálového cukru. Tieto faktúry žalobca uviedol v daňovom priznaní
k DPH a v záznamoch DPH ako dodanie tovarov s oslobodením od dane, uplatniac si oslobodenie od

dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Zo systému VIES správca dane zistil, že je pod týmto číslom
nadobúdateľa registrovaný platiteľ dane s názvom Z. K. L. s účinnosťou od 25.02.2012. K faktúram
daňový subjekt predložil objednávky, medzinárodné nákladné listy, výpis z bankového účtu, faktúry za
prepravu tovaru od dodávateľa L. s.r.o., potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom alebo ním poverenou
osobou, zmluvu o preprave zo dňa 20.06.2012, záznamy o prevádzke vozidla nákladnej prepravy a

rámcovú zmluvu zo dňa 02.07.2012. Časť predmetného cukru prevzala spoločnosť R. N. T., O., čo
vyplýva z predložených medzinárodných nákladných listov č. F F a časť predmetného cukru prevzala
spoločnosť F. Z. E.U. Z. K., čo vyplýva z predložených medzinárodných nákladných listov č. F č. F a č. F

31. Z dôvodu preverenia intrakomunitárneho dodania tovaru správca dane zaslal dňa 10.01.2013 do

Rakúska žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Dňa 04.09.2013 bola správcovi dane zaslaná
odpoveď, z ktorej vyplýva, že rakúsky finančný orgán nepotvrdil žiadnu transakciu o tovare, nepotvrdil
nadobudnutie a ani priznanie tovarov platiteľom Z. K. L.. Ústredný kontaktný orgán uviedol, že dodávky
nikdy neprišli do Rakúska a nejedná sa o trojstranný obchod. Ústredný kontaktný orgán nevie posúdiť,
či bol cukor skutočne prepravený, či dodávky cukru boli skutočne realizované alebo sa jedná o fiktívne

obchody. Pretože daňový subjekt Z. K. L. použil IČ DPH rakúske, ale cukor nikdy nebol dodaný do
Rakúska a platiteľ deklaroval dodanie tovaru do Maďarska, ústredný kontaktný orgán informoval platiteľa
onutnostipoužitiamaďarskéhoIČDPH.NazákladetýchtoskutočnostísprávcadanezaslaldoMaďarska
dňa 03.10.2013 žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, týkajúcu sa odberateľa Z. K. L., F. Z. E.U.
Dňa 26.02.2015 bola správcovi dane zaslaná čiastočná odpoveď, z ktorej vyplýva, že ústredný kontaktný

orgán nepotvrdil žiadnu transakciu o tovare, nepotvrdil nadobudnutie a ani priznanie tovarov platiteľom
Z. K. L.. Daňovému subjektu bolo v Maďarsku pridelené IČ DPH až od 08.07.2013. Z. K. L. vo svojej
výpovedi uviedol, že tovar objednal s IČ DPH: R ale miestom vyloženia bol R. v Maďarsku v logistickom
centre. Prepravu uskutočnil pán Z. M., R. a pán Z. F., G.-U.. Za prepravu bol zodpovedný platiteľ a za
tovar zaplatil zo slovenského bankového účtu vedeného v Z. banke. Uviedol aj svojich odberateľov - R.

N. T., IČ Y.: Y a X.-U. company s.r.o., IČ DPH: F Odberateľ nepredložil žiadne faktúry, ani doklady o
preprave. Dňa 29.06.2015 bola správcovi dane zaslaná konečná odpoveď, z ktorej vyplýva, že ústredný
kontaktný orgán nepotvrdil žiadnu transakciu o tovare, nepotvrdil nadobudnutie tovarov daňovníkom Z.
K. L.. Tento nemohol použiť IČ DPH: R ak tovar prišiel do Maďarska. Dňa 19.09.2016 bola správcovidane zaslaná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií z ústredného kontaktného orgánu
Rakúska, z ktorej vyplýva, že za roky 2011 a 2012 cukor nikdy neprišiel do Rakúska, ale bol skladovaný
v sklade v R. v Maďarsku. Na faktúrach bolo uvedené IČ DPH Rakúska, preto bola požadovaná daň z

nadobudnutia pre dodania cukru ex officio počas kontroly. Odpočet nebol priznaný, lebo daňový subjekt
Z. K. L. mal správne použiť maďarské IČ DPH a tovar musí deklarovať v Maďarsku. Z odpovede ďalej
vyplýva, že ak zdanenie bolo uskutočnené v Maďarsku, daň bude zrušená znovu v Rakúsku. Daňový
subjekt Z. K. L. je nekontaktný. Ústredný kontaktný orgán v Rakúsku mal vždy pochybnosti, či bol
kryštálový cukor skutočne dodaný a predpokladá, že to boli podvodné transakcie aj z toho dôvodu, že

podľapredloženýchdokladovZ.K.L.malkúpiťvroku2012celkovo830kamiónovs19920tonamicukru.
Dňa 10.10.2016 bola správcovi dane zaslaná Odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií z
ústredného kontaktného orgánu Maďarska, z ktorej vyplýva, že Z. K. L. nepodal daňové priznania. Z. K.
L. mal na faktúrach uviesť maďarské IČ DPH, ktoré má pridelené od 08.07.2013, pričom nadobudnutie
tovaru sa malo uskutočniť v auguste 2012. V súvislosti s výkonom daňovej kontroly dane z príjmov
fyzickej osoby za obdobie 2012 správcovi dane bola zaslaná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú

výmenu informácií z Ústredného kontaktného úradu v Maďarsku zo dňa 25.02.2015. Z. L. neposkytol
správcovi dane žiadne informácie ani doklady, trvale sa zdržiava v Rakúsku a posledné daňové priznanie
na dani z prímu podal za rok 2006. Bolo zistené, že preverovaná transakcia je fiktívna, existencia tovaru
nie je preukázaná a prípadná trasa tovaru sa nedala vypátrať. Podľa Ústredného kontaktného úradu v
Maďarsku daňový subjekt Z. K. L. mal funkciu zmiznutého obchodníka v rámci karuselového reťazca.

Na základe týchto skutočnosti správca dane zvýšil na riadku 03 daňového priznania žalobcu sumu
zdaniteľných obchodov - dodanie tovarov o 81.180,- Eur a zároveň na riadku 04 daňového priznania
zvýšil daň o sumu 16.236,- Eur. Správca dane pri vyčíslení základu dane postupoval podľa § 22 ods. 1
zákona o DPH, podľa ktorého je základom dane pri dodaní tovaru všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú
dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru, zníženú o daň.

32. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil
odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou U. s.r.o., P. XX, XXX XX
V.,IČO:XXXXXXXX,zacukorkryštálovýrepnýnasledovne:faktúrač.XXXXXXXXXXzodňa01.08.2012
v sume 21.841,92 Eur, z toho DPH v sume 3.640,32 Eur, množstvo 23.040 kg, faktúra č.

XXXXXXXXXX zo dňa 09.08.2012 v sume 21.841,92 Eur, z toho DPH v sume 3.640,32 Eur, množstvo
23.040 kg, faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2012 v sume 22.752,- Eur, z toho DPH v sume 3.792,-
Eur,množstvo24.000kg,faktúrač.XXXXXXXXXXzodňa21.08.2012vsume22.752,00eur,ztohoDPH
v sume 3.792,- Eur, množstvo 24.000 kg a faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.08.2012 v sume 22.752,-
Eur, z toho DPH v sume 3.792,- Eur, množstvo 24.000 kg, spolu v celkovej sume 18.656,64 Eur. Za

účelom preverenia uvedených zdaniteľných plnení správca dane začal zisťovať okolnosti nadobudnutia
a pohybu tovaru.

33. Žalobca uviedol, že cukor skladoval v Nových Zámkoch dodávateľ spoločnosti U. s.r.o. On
komunikoval s konateľkou spoločnosti U. s.r.o. pani E., ktorá mala zmluvy na dodávky cukru aj na

skladovanie v týchto priestoroch. Kryštálový cukor sa naložil na kamióny a tie mohli odísť s tovarom
až po úhrade maďarským odberateľom. Celý proces trval najviac jeden deň a všetci obchodníci mali
bankové účty v Z. banka, a.s. Objednávky, sprostredkovanie obchodu, zaslanie faktúr dodávateľom U.
s.r.o. zabezpečoval pán X.. Žalobca nevedel uviesť, ako sa tovar dostal do skladov a nevedel uviesť ani
miesta nakládky. Nebol prítomný pri vykládke tovaru. Pani E. a pán X. mu oznámili, že boli pri nakládke v

Nových Zámkoch a pri vykládke v Maďarsku. Správcovi dane predložil žalobca fotokópie vyhlásenia zo
dňa 18.10.2015, v ktorom konateľka spoločnosti U. s.r.o. vyhlasuje, že pri nakládke kryštálového cukru
pre žalobcu v roku 2012 boli okrem nej prítomní aj páni F., X. a P..

34. Z odpovede miestne príslušného správcu dane na dožiadanie bolo zistené, že na adrese sídla

daňového subjektu U. s.r.o. spoločnosť reálne nesídli, nachádza sa tam iba registračné sídlo. Pri ústnom
pojednávaní konateľka spoločnosti U. s.r.o. C.. U. E. uviedla, že predmetné faktúry má zaúčtované a
daň bola priznaná a odvedená v zdaňovacom období august 2012. Obchod sprostredkovával Y. X. a
prepravu tovaru zabezpečoval platiteľ kamiónmi s EČV: G. XXX, M. XXX, M. XXX, G. XXX, G. XXX.
Nakládka sa uskutočnila na adrese Y. cesta 6, O. K. v skladových priestoroch v prenájme dodávateľa U.

Z. s.r.o. Uviedla, že miesto vykládky nepozná a tovar nadobudla od spoločnosti U. Z. s.r.o. na základe
dodávateľských faktúr č. XXXX/XXXXX, XXXX/XXXX, XXXX/XXXXX, XXXX/XXXXX, XXXX/XXXXX.
Tovar bol obstaraný bez dopravy u uvedeného dodávateľa na sklade.35. Z odpovede miestne príslušného správcu dane na dožiadanie bolo zistené, že konateľ spoločnosti
U. Z. s.r.o. U. F. sa vyjadril, že na adrese sídla spoločnosti Y. cesta 8, O. K. má prenajaté kancelárske
a skladové priestory. K predmetným odberateľským faktúram uviedol, že zdaniteľné obchody sú

uvedené v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012. Vykonáva
veľkoobchodnú činnosť s potravinárskymi komoditami, predovšetkým obchoduje s komoditou kryštálový
cukor. Marcel F. ďalej uviedol, že osobne a ani žiadni zamestnanci spoločnosti U. Z. s.r.o. neboli
prítomní pri nakládke tovaru u jeho dodávateľa a ani pri vykládke u jeho odberateľa. Tovar nadobudol od
spoločností B. s.r.o., Q. s.r.o., X.-mond company s.r.o., P. F. s.r.o. Uviedol tiež, že v rokoch 2012 a 2013

neviedol na potravinárske komodity skladovú evidenciu, evidenciu dátumu výroby, evidenciu výrobných
šarží, evidenciu EAN kódov, evidenciu dátumu lehoty splatnosti, evidenciu motorových vozidiel, ktoré
prepravujú tovar od dodávateľov, evidenciu motorových vozidiel, ktoré prepravujú tovar odberateľom,
nezisťuje mená vodičov, ktorí prepravujú tovar, s ktorým obchoduje, evidenciu jednotlivých výrobcov k
prislúchajúcim dodávateľským a odberateľským faktúram. Daňový úrad Nitra zistil, že daňové subjekty,
ktoré sú dodávateľmi tovaru pre spoločnosť U. Z. s.r.o. - S. N. s.r.o., X.-mond company s.r.o. a P. F. s.r.o.

- so správcom dane nekomunikujú a zásielky nepreberajú.

36. Z odpovede na dožiadanie zo dňa 30.01.2014 ohľadom preverenia prepravy u spoločnosti L. s.r.o.
bolo zistené, že spoločnosť sprostredkovala prepravu tovarov pre žalobcu. Konateľ spoločnosti - U. F. -
uviedol, že prepravu zabezpečila spoločnosť M. Z., avšak nevedel uviesť žiadne skutočnosti o preprave

tovaru. U. F. predložil zmluvu o preprave zo dňa 20.06.2012 uzatvorenú medzi žalobcom a dopravcom
L. s.r.o., faktúry a medzinárodné nákladné listy.

37. V súvislosti s výkonom daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 správca dane
vykonal dňa 27.05.2015 miestne zisťovanie v spoločnosti W.-P.-P. s.r.o. so sídlom v O. K., kde preveroval

pohyb kamiónov, ktoré prepravovali kryštálový cukor v areáli Y. cesta 8, O. K. v období jún - október
2012. Y. N. - konateľ spoločnosti W.-P.-P. s.r.o., uviedol, že spoločnosť viedla evidenciu evidenčných
čísiel vozidiel zapisovaním do evidenčnej knihy na vrátnici, kde je zaznamenaný príchod a odchod
vozidiel.Skladníciazamestnanciobsluhujúcivysokozdvižnývozíkspisovalizáznamyočasenakladania,
resp. prekladania tovaru vysokozdvižným vozíkom subjektom, ktoré mali skladové priestory v prenájme.

V predložených záznamoch nebol zaznamenaný žiadny pohyb vozidiel cez bránu, ktoré mali vstúpiť
do areálu, za účelom nakládky a vykládky tovaru pre žalobcu a pre spoločnosť U. s.r.o. Za služby
vysokozdvižným vozíkom spoločnosťou W.-P.-P. s.r.o. neboli zároveň pre žalobcu ani pre spoločnosť U.
s.r.o. vystavené žiadne faktúry.

38. V súvislosti s výkonom daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 správca dane
vypočul svedka Y. X.. Svedok sa vyjadril, že sprostredkovateľskú činnosť pre žalobcu nevykonával na
základe živnostenského oprávnenia a so žalobcom nemá uzatvorenú ani zmluvu o sprostredkovaní.
Žalobcovi sprostredkoval dodávku cukru od U. E., za sprostredkovanie nikomu nefakturoval, nakládka
cukru sa uskutočnila v sklade v O. K. a vykládka v Maďarsku. Nakládky aj vykládky sa zúčastnil osobne

za prítomností skladníka.

39. Správca dane vo vyrubovacom konaní zaslal Národnej diaľničnej spoločnosti výzvu, aby správcovi
dane zaslala údaje o evidencii z elektronického mýtneho systému za mesiac august 2012, vozidiel s
evidenčnými číslami: G. XXX, O M O M J G O Y V elektronickom mýtnom systéme nebol zistený pohyb

vozidiel v dňoch 09.08.2012 a 21.08.2012.

40. Vo vyrubovacom konaní bola vypočutá ako svedok C.. U. E., ktorá uviedla, že dodávateľom
kryštálového cukru pre spoločnosť bola len spoločnosť U. Z. s.r.o. Vyjadrila sa, že tovar objednal pán
X., pri manipulácii s tovarom bol prítomný niekedy pán X., niekedy pán F. alebo jeho zamestnanci,

pri dodávkach cukru nebol prítomný platiteľ. C.. U. E. uviedla, že tovar objednala na deň, keď pán X.
objednal tovar pre pána E., pán X. uviedol ŠPZ vozidla, na ktoré sa má tovar nakladať, alebo poslal SMS,
k priamej dodávke cukru došlo na dvore, kde stál kamión, ktorý sa naložil, svedok podpísal dodacie
listy, nakládku zabezpečovala spoločnosť U. Z. s.r.o. Faktúry vyhotovovala Ing. U. E., boli zaslané
emailom pánovi X., ktorý ich preposielal žalobcovi. Ing. U. E. nepozná mená skladníkov, zamestnancov

dodávateľa ani vodičov. Sprostredkovanie tovaru fakturovala pani X..

41. Dňa 17.03.2016 bol vo vyrubovacom konaní vypočutý ako svedok N. Y., konateľ spoločnosti W.-P.-P.
spol. s r.o. Z jeho svedeckej výpovede a predložených dokladov vyplýva, že spoločnosťou W.-P.-P. spol.s r.o. boli v dňoch uvedených na CMR fakturované práce vysokozdvižným vozíkom pre spoločnosť U.
Z. s.r.o., no nie je zrejmé, aké práce boli vozíkom vykonávané (nakládka, vykládka, prekládka a pod.).

42. Dňa 01.04.2016 bol vypočutý ako svedok U. F., bývalý konateľ spoločnosti U. Z. s.r.o., ktorý uviedol,
že nemá žiadne doklady spoločnosti U. Z. s.r.o., pretože ich odovzdal novému konateľovi. Vyjadril sa, že
v minulosti mal právo disponovať s účtom daňového subjektu Z. K. L. (F. Z. E.U.) Zahraničný subjekt si
zabezpečilzastúpenienaSlovenskuprostredníctvomspoločnostiU.Z.s.r.o.Prinakládkachbolväčšinou
prítomný U. F. aj pani E.. Pri nakládke nebol prítomný odberateľ. Vyjadril sa, že nepozná pána X..

43. Správca dane rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.03.2017 podľa § 68 ods. 5 a 6
daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 37.802,32 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie
august 2012, pričom nepriznal nadmerný odpočet v sume 22.842,61 Eur a vyrubil DPH v sume
14.960,21 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil výsledkami daňovej kontroly a doplnenia dokazovania
vo vyrubovacom konaní. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.06.2017 potvrdil

rozhodnutie správcu dane zo dňa 22.03.2017. Na podklade správnej žaloby Krajský súd v Trenčíne
rozsudkom č. k. 13S/70/2017-171 zo dňa 08.08.2018 zrušil z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d)
SSP rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.06.2017 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Žalovanému vytkol, že „neuviedol v rozhodnutí zo dňa 26.06.2017 konkrétne skutočnosti
a právne úvahy ohľadne vedomosti žalobcu o jeho účasti na takomto zneužívajúcom konaní, resp.

podvode, pričom hlbším úvahám týmto smerom sa vyslovene vyhol konštatáciou na str. 16 (riadok 24
až 37) napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný, nad rámec všeobecných
konštatácií, dostatočne zrozumiteľne nevysporiadal ani s tým, na akom základe má za to, že žalobca
neurobil všetky opatrenia, ktoré bolo rozumné od neho požadovať, aby sa uistil, že sa na takomto
podvode, resp. zneužívajúcom konaní nebude podieľať, t.j. z akých dôkazov k takémuto zisteniu dospel.

Vzhľadom na závažnosť dôsledkov je podstatné a žiaduce, aby svoje úvahy v tomto ohľade riadne
odôvodnil tak, aby následne žalobca dostal jasnú a zrozumiteľnú informáciu, prečo mu bolo odopreté
uplatnené právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, a to aj vo svetle záverov, ktoré boli opakovane
vyslovené judikatúrou SD EÚ. Ak tak žalovaný neučinil, pričom na str. 16 uviedol, že tak v podstate
ani činiť nemieni, zaťažil svoje konanie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatočné odôvodnenie

skutočností podstatných pre posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). Povinnosťou daňových
orgánov je na základe výsledkov vykonaného dokazovania nielen učiniť záver ohľadne existencie
zneužívajúceho konania, resp. podvodu na DPH na niektorom stupni obchodného reťazca, ale súčasne
aj záver o tom, či z výsledkov takto vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že o tomto podvodnom,
resp. zneužívajúcom konaní kontrolovaný daňový subjekt vedel, resp. vzhľadom na všetky okolnosti

posudzovanej veci vedieť mal a mohol. Ak sa argumentuje, že tu k zneužitiu práva došlo, ale súčasne
sa orgán verejnej správy konštatujúci takéto zneužitie bráni aplikácii vyššie uvedených princípov
zavedených judikatúrou SD EÚ, argumentujúc napr. tým, že otázku prípadnej vedomosti žalobcu o
účasti na podvodnom alebo zneužívajúcom konaní nie je potrebné podrobiť právnemu vyhodnoteniu,
je takýto prístup potrebné označiť za nesprávny, keď daňové orgány síce vo svojich rozhodnutiach

vymenovali niektoré skutočnosti majúce preukazovať existenciu zneužívajúceho konania, avšak tieto
skutkové zistenia neposúdili v súvislosti s otázkou ne/vedomosti žalobcu o jeho účasti na takomto
konaní. Bez takéhoto posúdenia je závery daňových orgánov potrebné považovať za predčasné."

44. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky následne vydalo rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX

zo dňa 20.12.2018, ktorým zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX
zo dňa 22.03.2017 a vec mu vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane v ďalšom
vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie, pričom skúmal, či bolo povinnosťou žalobcu sa registrovať
z dôvodu obchodovania s cukrom u Poľnohospodárskej platobnej agentúry ako aj Štátnej veterinárnej
a potravinovej správy Slovenskej republiky a ak áno, z akých dôvodov. Správca dane získal informácie

z Pôdohospodárskej platobnej agentúry na základe odpovede zo dňa 21.03.2019, z ktorej vyplýva, že
žalobca nebol povinný sa registrovať na platobnej agentúre ako dovozca - vývozca za účelom vývozu
cukru v roku 2012 v rámci štátov EÚ, nakoľko vnútorný obchod medzi členskými krajinami Spoločenstva
je založený na voľnom pohybe tovaru a neboli mu vydané licencie na vývoz cukru. Len vývoz zo
Spoločenstva podlieha predloženiu vývozného povolenia, čo nie je uvedený prípad, nakoľko žalobca

mal dodávať cukor v rámci krajín Spoločenstva.

45. Z odpovede Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky zo dňa 01.04.2019
vyplýva,žetátoinštitúcianevedieregistráciuvzmyslezákonaopotravináchkpodnikateľskýmsubjektomC.. Z. E., U. Z. s.r.o., B. s.r.o., Q. s.r.o., X.-mond company, s.r.o., P. F. s.r.o. a S. N. s.r.o. U
subjektu U. s.r.o. je registrácia vedená až v roku 2018. Z odpovede vyplýva, že každý prevádzkovateľ,
vrátane prevádzkovateľa predaja na diaľku, okrem prevádzkovateľov uvedených v osobitnom predpise,

oznámi podľa osobitného predpisu príslušnému orgánu úradnej kontroly potravín každú prevádzkareň
podliehajúcu jeho kontrole, ktorá vykonáva činnosť na akomkoľvek stupni výroby, spracúvania a
distribúcie potravín na účely registrácie, pričom činnosti, ktoré vykonávali uvedení obchodníci, resp.
distribútori komodity kryštálového cukru, podliehajú tejto registrácii. Napriek tomu ani jeden z uvedených
subjektov nebol v roku registrovaný Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky

a nesplnili si oznamovaciu povinnosť podľa zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších
predpisov.

46. Daňový úrad Trenčín po doplnení dokazovania vydal rozhodnutie č. XXXXXX/XXXX zo dňa
09.05.2019,ktorýmpodľa§68ods.5a6daňovéhoporiadkuurčilžalobcovirozdielvsume37.802,32Eur
na DPH za zdaňovacie obdobie august 2012, pričom nepriznal nadmerný odpočet v sume 22.842,61 Eur

a vyrubil DPH v sume 14.960,21 Eur. Reagujúc na právny názor Krajského súdu v Trenčíne vyslovený
v rozsudku č.k. 13S/70/2017-171 zo dňa 0808.2018 správca dane uviedol, že identifikoval reťazec
obchodníkov zapojených do obchodu s kryštálovým cukrom. Tento mal byť obchodovaný (predávaný)
medzi jednotlivými článkami dodávateľsko-odberateľského reťazca, ktorého sa ako jeden z článkov
zúčastnil aj žalobca Ing. Z. E.. Pre uvedený reťazec je spoločným znakom to, že vždy prví z tuzemských

účastníkov obchodného reťazca neodviedli do štátneho rozpočtu DPH (nepriznali nadobudnutie tovaru z
iného členského štátu EÚ a nepriznali uskutočnenie dodania tovaru v tuzemsku). V danom prípade daň
nebola odvedená spoločnosťami X. s.r.o., P. F. s.r.o., S. N. s.r.o., zatiaľ čo subjekty tvoriace nadväzujúce
články reťazcov si nárokovali jej odpočet (uplatnili nárok na odpočet dane z prijatých tuzemských
zdaniteľných plnení), v prejednávanej veci to boli spoločnosti Q. s.r.o., B. s.r.o., U. Z. s.r.o., U. s.r.o. a

žalobca. Účelovosť zapojených jednotlivých platiteľov v reťazci dokresľuje skutočnosť, že spoločnosti
X.-mond company s.r.o., P. success s.r.o. a S. N. s.r.o. figurovali na pozícii „MISSING TRADER" (tzv.
zmiznutý obchodník), čo je v reťazových obchodoch poznačených podvodom na DPH subjekt, ktorý
nadobúda tovar z iného členského štátu, ďalej ho predá v tuzemsku, ale zároveň neodvádza daň. V
prípade, že zo strany správcu dane sú vykonávané kroky k prevereniu jeho obchodných aktivít, stáva

sa nekontaktný, resp. mu bolo odňaté živnostenské oprávnenie, alebo správca dane z úradnej moci
ukončil registráciu pre DPH. Konateľom týchto spoločností bol I. X., u ktorého bolo zistené, že bol
právoplatne odsúdený za zločin skrátenia dane a poistného formou pomoci, ktorého nejde dohľadať,
so správcom dane nespolupracuje a nekomunikuje, je personálne prepojený s ďalšími osobami (Marcel
F., M. P.), resp. spoločnosťami (U. Z. s.r.o., L. s.r.o. - prepravná spoločnosť B. s.r.o.). Spoločnosti Q.

s.r.o., B. s.r.o., U. Z. s.r.o. a U. s.r.o. figurovali v predmetných reťazcoch na pozícií „BUFFER" (tzv.
stredný článok reťazca), čo je v reťazových obchodoch poznačených podvodom na DPH subjekt, ktorý
podáva daňové priznania, so správcom dane spolupracuje a platí svoju daňovú povinnosť. Ich účelom
je zastrieť spojitosť missing tradera s „BROKEROM" (profitujúcim subjektom) a sťažiť tak správcovi
dane vyhodnotenie a posúdenie daného obchodu. Žalobca Ing. Z. E. bol v pozícii profitujúceho subjektu,

ktorý si na jednej strane uplatnil odpočítanie dane od stredného článku reťazca a zároveň na druhej
strane deklaroval dodanie tovarov pre zahraničný subjekt s oslobodením bez dane, čím mal získať
neoprávnený daňový prospech - nadmerný odpočet. Zahraničné subjekty Z. K. L., F. Z. E.U. a R.
CSI GmbH figurovali v predmetných reťazcoch na pozícii „CONDUIT COMPANY", čo je v reťazových
obchodoch označených podvodom na DPH subjekt so sídlom v inom členskom štáte, ktorý dodáva

tovar subjektu na pozícii missing trader, pričom uvedené zahraničné subjekty nie je možné dohľadať,
neodviedli daň z nadobudnutia, so správcom dane nespolupracujú a nekomunikujú a nepreukazujú
svoje obchodné aktivity. Týmto bola podľa správcu dane preukázaná realizácia daňového podvodu na
DPH z titulu chýbajúcej dane. Pre väčšinu spoločností v reťazci platí, že tieto spoločnosti boli novo
registrovaní platitelia na DPH. Spoločnosti na konci reťazca (X.-mond company s.r.o., P. F. s.r.o. a S.

N. s.r.o.) nepriznali v daňových priznaniach za obdobie 3. štvrťrok 2012 daň z nadobudnutia tovaru v
EÚ a zároveň daň neodviedli. Ďalej tieto spoločnosti nepreukázali správcovi dane účtovníctvo, čím
neumožnili preveriť preverované obchodné transakcie, čo správca dane považuje za nepreukázané a
možno predpokladať, že daň nepriznali z uskutočnených zdaniteľných obchodov v tuzemsku, a ak áno,
potom si ich vykrývajú nereálnymi transakciami, nakoľko tieto spoločnosti pri svojich veľkých obratoch

v daňových priznaniach za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2012 vykazujú vysoké obraty, no minimálne
daňové povinnosti.47. Správca dane skonštatoval, že samotná existencia daňového podvodu k vylúčeniu nároku na
odpočet DPH nepostačuje, nakoľko je ďalej potrebné skúmať, či bolo na základe objektívnych okolností
preukázané, že kontrolovaný daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že sa svojím nákupom zúčastňuje

na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na DPH. Správca dane zistil nasledujúce skutočnosti, ktoré je
podľa neho možné považovať za objektívne okolnosti, ktoré síce samostatne nemusia byť v rozpore so
zákonom, avšak vo svojom ucelenom súhrne preukazujú, že žalobca o svojom zapojení do podvodu na
DPH vedel alebo mal vedieť:
- jednotliví platitelia, resp. ich štatutári (C.. Z. E., U. E., U. F.) nevedeli presne uviesť, v ktorých skladoch

sa konkrétny tovar v jednotlivých dňoch skladoval a teda nakladal na prepravu, pričom uviedli, že sa
tovar skladoval v Nových Zámkoch na adrese Y. cesta X alebo P. skladoch 3, títo platitelia (C.. Z. E., U.
s.r.o., U. Z. s.r.o.), neviedli skladovú evidenciu o tomto tovare (chýba auditná stopa o skladovej evidencii
v účtovníctve), na základe čoho správca dane považuje ich účtovníctvo za preukázateľné, čo znemožnilo
preveriť skutočný tok tovarov, resp. nakladanie s týmto tovarom,
- žalobca subjekt vo veci obchodovania s cukrom komunikoval s neoprávnenou osobou Y. X. bez

zmluvného vzťahu,
- žalobca nekontroluje a nepreberá tovar, t.j. tovar vôbec nevidí, len prefakturuje, čím sa nespráva ako
bežný podnikateľ, pričom bol podľa rámcovej kúpnej zmluvy (bod 4.5) povinný tovar prezrieť čo najskôr
po prechode nebezpečenstva škody na tovare a bol povinný akékoľvek vady kvality a množstva uviesť
ihneď pri nakladaní tovaru,

- žalobca mal pre účely obchodovania s kryštálovým cukrom zriadený samostatný účet v Z. banka, a.s.,
kde boli realizované finančné transakcie výhradne vyplývajúce z obchodovania s cukrom, ktorý bol
otvorený v období od 25.06.2012 do 16.10.2013, ostatné transakcie vo veci obchodovania s drevom a
vlastné režijné výdavky v období august 2012 realizoval žalobca z účtu vedeného vo X. a.s.,
- žalobca nebol registrovaný na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe Slovenskej republiky v zmysle

platnej legislatívy o potravinách, čím si nesplnil povinnosť stanovenú vnútroštátnym predpisom, pričom
žiadny z obchodníkov v reťazci nebol v predmetnom období u uvedenej inštitúcie registrovaný,
- preverovaním obchodovania u slovenských obchodníkov nebol zistený pohyb - preprava predmetného
tovaru, okrem žalobcu, ktorý predložil prepravné doklady (faktúry za prepravu vystavené spoločnosťou
L. s.r.o., medzinárodné nákladné listy, zmluvu o preprave, záznamy o prevádzke vozidla nákladnej

prepravy), no na základe medzinárodnej výmeny informácií sa preprava nedala preveriť u maďarského
prepravcu, pričom bol získaný dôkaz z elektronického mýtneho systému, že preprava sa uskutočnila
vozidlami v oblasti Nové Zámky len v dňoch 31.07.2012, 15.08.2012 a 27.08.2012,
- v evidencii z Elektronického mýtneho systému bolo zistené, že v oblasti Nové Zámky v Elektronickom
mýtnom systéme nebol zistený pohyb vozidiel v dňoch 09.08.2012 a 21.08.2012, a preto sa predmetné

nakládkyvdňoch09.08.2012a21.08.2012neuskutočnilivuvedenejlokalitetak,akotodeklaruježalobca
svojimi účtovnými dokladmi, prepravnými dokladmi a aj tvrdeniami,
- preverením jázd vozidiel podľa záznamov o pohybe vozidiel v areáli spoločnosti ERA-P.-P. spol. s r.o.
bolo zistené, že nakládky pre žalobcu s odoslaním do Maďarska pre obchodníka Z. K. L., F. Z. E.U.
uvedená spoločnosť neeviduje, resp. nebol zistený pohyb vozidiel s evidenčnými číslami uvádzanými

na predmetných CMR, pričom pán Varačka podľa vyjadrenia žalobcu mal vopred informovať dodávateľa
o evidenčných číslach vozidiel, na ktoré mal byť tovar nakladaný v areáli W.-P.-P. spol. s r.o., na adrese
Y. cesta 8, O. K.,
- preverovaním reťazca správca dane zistil, že časť tovarov, ktoré C.. Z. E. fakturoval odberateľovi F.
Z. E.Ú, IČ DPH: R podľa vyjadrenia tohto konateľa malo byť dodaných odberateľovi X.-mond company

s.r.o., čím sa uzatvoril reťazec obchodníkov v súvislosti s obchodovaním tej istenej komodity (tzv.
karuselový obchod),
- vstup žalobcu do nového odvetvia - obchodovania s komoditou cukor, pričom nebol registrovaný
Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR v zmysle zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v
znení neskorších predpisov ako prevádzkovateľ podniku na stupni distribúcie potravín, čím si nesplnil

povinnosť stanovenú uvedeným vnútroštátnym predpisom (§ 6 ods. 1 zákona) v nadväznosti na čl. 6
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 v platnom znení,
- jednotliví platitelia v reťazci si mali tovar predávať vo veľmi krátkom časovom úseku, zvyčajne 1-2 dni,
pričom takmer všetci platitelia mali účet vedený v Z. banka, a.s. (Z. K. L., F. Z. E.U., C.. Z. E., U. s.r.o.,
U. Z. s.r.o., B. s.r.o., Q. s.r.o., P. F. s.r.o.) ako aj prepravná spoločnosť L. s.r.o.,

- na základe bezhotovostných platieb bolo preukázané, že medzi obchodníkmi Z. K. L., F. Z. E.Ú., C.. Z.
E., U. s.r.o., U. Z. s.r.o. prebehli bezhotovostné úhrady za ten istý tovar v jeden deň z bankových účtov,
ktoré boli všetky vedené v Z. banka a.s., pričom konateľ U. Z. U. F. mal zároveň dispozičné právo k
bankovému účtu zahraničného podnikateľa Z. K. L. (F. Z. E.Ú.),- obchodníci U. s.r.o., U. Z. s.r.o., X.-mond company s.r.o., P. F. s.r.o., S. N. s.r.o. obchodovali s
predmetným tovarom na základe objednania a následného predaja odberateľovi bez manipulácie tovaru
na sklade,

- v reťazci uvedených obchodníkov neexistuje konečný zákazník, t.j. žiaden z obchodníkov v reťazci
nepreukázal spotrebu konečnému zákazníkovi,
- pôvod tovaru, ktorý bol skladovaný v skladoch v O. K. ako dôkaz reálneho obstarania a nadobudnutia
zo strany jednotlivých dodávateľov, je nepreukázateľný a nie je známy, v reťazci obchodníkov
obchodujúcich s kryštálovým cukrom sa nachádzajú rizikové subjekty, u ktorých bolo vykonaných

množstvo daňových kontrol (ktorým správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane), ktoré so
správcom dane nekomunikujú, nepreberajú poštu, nespolupracujú so správcom dane, nepredkladajú
daňové doklady, pričom ide zväčša o novovzniknuté spoločnosti bez obchodnej histórie, bez www
stránok, so vznikom registrácie DPH krátko pred uskutočnením obchodu (U. s.r.o., B. s.r.o., Q. s.r.o.,
P. F. s.r.o., S. N. s.r.o.),
- v reťazci obchodníkov sa nachádzajú subjekty, ktorým správca dane ukončil registráciu dane z pridanej

hodnoty z úradnej moci, resp. nepreukázali vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti (S. N. s.r.o., P.
F. s.r.o., B. s.r.o.),
- v spoločnostiach v preverovanom reťazci dochádzalo často k prevodu obchodných podielov, k zmene
spoločníkov, k zmene konateľov (konateľmi sa stávali cudzí štátni príslušníci K. L. F. - Rumunsko, F. U.
- Rumunsko, Q. Y. - Ukrajina, T. L. - Maďarsko, W. P. - Maďarsko, L. U. - Maďarsko), k zmene sídla (U.

Z. s.r.o., Q. s.r.o., B. s.r.o.) k zániku spoločnosti (P. F. s.r.o.), ku konkurzu (MST Z. s.r.o.),
- pre väčšinu spoločností v reťazci platí, že nevlastnia žiaden majetok, nezamestnávajú žiadnych
zamestnancov, reálne nevyužívajú priestory na svoje podnikanie z dôvodu, že používajú iba virtuálne
sídlo(U.s.r.o.,P.F.s.r.o.),nemajúvytvorenéreálnepredpokladynaobchodovanieskryštálovýmcukrom,
- u obchodníka U. Z. s.r.o. v súvislosti s prepravou, ktorú fakturovala spoločnosť L. s.r.o. žalobcovi,

bola zistená personálne prepojená osoba U. F., ktorý bol v čase obchodovania s predmetným tovarom
konateľom oboch spoločností a ktorý mal dispozičné právo k bankovým účtom aj iných spoločností -
obchodníkov X.-mond company s.r.o., P. F. s.r.o. a zahraničného podnikateľa Z. K. L. (F. Z. E.U.),
- u obchodníkov X.-mond company s.r.o., P. F. s.r.o., S. N. s.r.o. bola zistená personálne prepojená
osoba I. X., ktorý bol v čase obchodovania s predmetným tovarom konateľom spoločností a ktorý bol na

základe právoplatného rozsudku odsúdený za hospodársky trestný čin,
- u obchodníkov X.-mond company s.r.o., P. F. s.r.o., S. N. s.r.o. bola zistená personálne prepojená
osoba M. P., ktorý na základe splnomocnení bol oprávnený na zastupovanie uvedených spoločností vo
všetkých právnych úkonoch ako aj úkonoch súvisiacich s preberaním tovaru určeného pre jednotlivé
spoločnosti, následným uskladnením tohto tovaru, ako aj jeho vydávaním. Táto osoba bola oprávnená s

týmto tovarom voľne nakladať, vrátane jeho ďalšieho predaja bez predchádzajúceho súhlasu udeleného
uvedenými spoločnosťami, bol splnomocnený na podpisovanie na všetkých úradných dokumentoch
súvisiacich s vyššie uvedenými činnosťami, pričom bol pri tejto činnosti oprávnený používať pečiatku
spoločností.

48. Správca dane skonštatoval, že identifikoval podvodné konanie v reťazci dodávateľov žalobcu, a to
konkrétne v spoločnostiach X.-mond company s.r.o., P. F. s.r.o., S. N. s.r.o., ktoré mali byť dodávateľmi,
resp. subdodávateľmi ďalších spoločností Q. s.r.o., B. s.r.o., U. Z. s.r.o., U. s.r.o., C.. Z. E. a na týchto
článkoch reťazca došlo k porušeniu princípu neutrality dane - neodvedením dane na jednej strane (na
strane X.-mond N. s.r.o., P. F. s.r.o., S. N. s.r.o.) a na druhej k odpočítaniu dane spoločnosťami Q. s.r.o.,

B. s.r.o., U. Z. s.r.o., následne ich odberateľom U. s.r.o., ktorý mal plnenia ďalej dodať žalobcovi. Na
základe uvedeného je podľa správcu dane nesporné, že žalobca bol zapojený v podvodnom reťazci
dodávok, v ktorom došlo k neodvedeniu dane a neoprávnenému odpočítaniu dane.

49. Správca dane uviedol, že nespochybňuje existenciu kryštálového cukru, ale spochybňuje jeho reálne

dodanie spoločnosťou U. s.r.o. Počas výkonu daňovej kontroly nebolo preukázané, že spoločnosti
U. s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH, nakoľko nebolo preukázané, že
fakturované tovary reálne dodala. Správca dane má za to, že daň uvedená na faktúrach od spoločnosti
U. s.r.o. sa stala splatnou iba z titulu jej uvedenia na daňovom doklade (§ 69 ods. 5 zákona o
DPH), nie však z titulu uskutočnenia dodania zdaniteľného plnenia v zmysle § 19 zákona o DPH.

Dodávateľskou spoločnosťou U. s.r.o. neboli predložené dôkazy preukazujúce tvrdenia jej konateľa U.
E., že zamestnávala v období august 2012 jedného zamestnanca, keď spoločnosť bola registrovaná
na závislú činnosť až od 11.10.2012, predaj a odovzdanie tovaru sa malo uskutočniť v U. Z. s.r.o.,
no nakoľko spoločnosť U. s.r.o. neviedla skladové hospodárstvo, táto skutočnosť zo strany U. s.r.o. jenepreukázaná a tak isto aj účtovníctvo tejto spoločnosti, miesta nakládok uvádzala rozdielne, najskôr
len na adrese Y. cesta 8, neskôr uviedla, že aj na adrese P. F. X v O. K.. Ďalšou nezrovnalosťou v
obchodovaní spoločnosti U. s.r.o. je tá skutočnosť, že predmetné obchody mala sprostredkovať fyzická

osoba C. X., ktorá sprostredkovanie aj fakturovala spoločnosti U. s.r.o, no uvedená osoba v skutočnosti
o týchto obchodoch nič nevie. Do obchodovania, resp. sprostredkovania do preverovaných obchodných
transakciách bola zapojená osoba - Y. X., ktorý má s osobou C. X. len osobný vzťah, no voči subjektom
U. s.r.o a C.. Z. E. žiadny obchodný ani obdobný vzťah neexistoval, aj napriek tomu sa Y. X. obchodných
transakcií medzi týmito subjektmi aktívne zúčastnil, keď tovar objednával, nahlasoval evidenčné čísla

vozidiel, bol prítomný pri nakládkach a vykládkach tovaru a aktívne komunikoval s uvedenými subjektmi.

50. Žalobca vo veci odpočítania DPH predložil správcovi dane iba formálne dôkazy - faktúry, výpis z
bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedený v Z. banka a.s. o úhrade platieb, opisy mailov, certifikáty,
fotokópiu prehlásenia zo dňa 18.10.2015. Správca dane v prvotnom ponímaní skúmal, či tovar podľa
predložených faktúr dodal deklarovaný dodávateľ, a či tento dodávateľ bol schopný predmetnú dodávku

realizovať. Preukázanie materiálneho plnenia k deklarovaným dodávkam a ich pridruženie (priama
súvislosť) k osobe dodávateľa je prakticky možná iba v prípade, ak samotný dodávateľ (resp. jeho
subdodávateľ) vie formálne a vecne potvrdiť, že dodávku skutočne vykonal. Zákon o DPH v § 2 ods. 1
písm. a) vymedzuje, čo je predmetom dane. Podľa toho ustanovenia je predmetom dane dodanie tovaru
za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Z daného dôvodu nie je možné považovať za dodanie tovaru také plnenie, v ktorom absentuje dôkazný
prostriedok o vykonaní dodávok osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. V nasledujúcom
stupni tiež nemožno tvrdiť, že v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH vznikla dodávateľovi daňová povinnosť
zo zdaniteľných plnení. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre správne
určenie vzniku daňovej povinnosti vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia

plnení, ktoré sú alebo majú byť uskutočnené (§ 3 ods. 6 daňového poriadku).

51. Z vyššie uvedených zistení správcu dane vyplýva, že dodávateľ U. s.r.o. správcovi dane
materiálne nepreukázal dodanie kryštálového cukru, nevedel preukázať ani vznik daňovej povinnosti pri
obstaraní týchto sporných tovarov, na základe čoho nepreukázal tvrdenia uvedené na jeho faktúrach.

Správca dane získal také dôkazy, ktoré nenapomohli objasniť dodávky tovarov, ale naopak viedli k
pochybnostiam. Žalobca podľa správcu dane nijakým dôveryhodným spôsobom správcovi dane tieto
pochybnosti nevyvrátil. Obchodná spolupráca medzi žalobcom a jeho dodávateľom U. s.r.o. bola
upravená rámcovou kúpnou zmluvou, v ktorej bol rozpor v rozsahu dohodnutého celkového množstva
tovaru za mesiac, keď v bode 1.4 je uvádzané dohodnuté celkové množstvo 100 ton za mesiac, no v

bode 1.5 sa uvádza spôsobilosť splniť dodanie dohodnutého celkového množstva 1 000 ton tovaru za
mesiac, pričom očakávaná dodávka na dennej báze predstavuje približne 48 ton tovaru. V uvedenom
prípade ide o značný rozdiel v dohodnutých objemoch, keďže žalobca s komoditou cukor ešte len
predpokladal začať podnikať v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Ďalšou zmluvnou podmienkou bolo
zaslanie mailovej objednávky spôsobom podľa bodu 2.1 zmluvy v rozsahu podľa bodu 2.2 zmluvy,

ktoré neboli žalobcom predložené ako dôkaz. Žalobca bol podľa bodu 4.5 v nadväznosti na bod 4.1
zmluvy povinný tovar pri dodaní prevzatím tovaru kupujúcim prezrieť, pričom tvrdí, že pri nakládkach a
vykládkach tovaru v skladoch nebol prítomný a neuviedol, že by tovar kontroloval, pričom podľa bodu 5.1
zmluvy nadobudol vlastnícke právo k tovaru dodaním a s ním prešlo na neho i nebezpečenstvo škody
na tovare dodaním tovaru. Žalobca si však v skutočnosti nezaviedol žiadny kontrolný mechanizmus za

prípadne vady a škody na tovare, a to aj napriek tomu, že bol zodpovedný za prípadnú škodu na tovare
pri jeho obstaraní a prechodom vlastníckeho práva k tovaru.

52. Správca dane uviedol, že žalobca si svojho dodávateľa U. s.r.o. mohol preveriť len minimálne,
nakoľko išlo o novovzniknutú spoločnosť (od 17.01.2012), a tým mal zvýšiť pozornosť a svoju

obozretnosť voči osobám, ktoré za túto spoločnosť komunikovali počas obchodovania s kryštálovým
cukrom, keď jednotlivé činnosti uzatvorené v predmetnej zmluve namiesto s dodávateľom komunikoval
s osobou Y. X., ktorý bol prítomný pri nakládkach tovaru, ktorý zasielal žalobcovi faktúry mailom,
pričom podľa bodu 4.4. zmluvy bol predávajúci povinný zaslať kópiu faktúry kupujúcemu ihneď po
začatí uskutočnenia dodania. Y. X. však nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom, vo veci

obchodovania s cukrom dohodol sprostredkovanie pre spoločnosť U. s.r.o., s ktorou nemal uzatvorený
žiadny zmluvný vzťah, sprostredkovanie vyúčtovala spoločnosti U. s.r.o. osoba C. X., ktorá nevie o
predmetných obchodných prípadoch žiadne informácie a s osobou Y. X. je len v príbuzenskom vzťahu, z
čoho vyplýva, že vo veci sprostredkovania za podnikateľa C. X. konala neoprávnená osoba, ktorá všaknebolavžiadnomobchodnomaniobdobnomvzťahusožalobcom.Akbysižalobcariadnepreverilosobu
Y. X., a to najmä vo vzťahu k U. s.r.o., podľa správcu dane by zistil, že ide o neoprávnenú osobu, ktorá
okrem iného mala byť podľa vyjadrenia C.. Z. E. aj pri uzatvorení zmluvy s Z. K. L., ešte pred samotným

začatím obchodovania s cukrom. Dôležitou je i skutočnosť, že tak ako samotný žalobca, tak aj jeho
priamy dodávateľ U. s.r.o., resp. subdodávateľ U. Z. s.r.o. neviedli skladovú evidenciu, čím neumožnili
preveriť reálny tok tovarov, ako aj nakladanie s týmto tovarom, a tým sa uvedené subjekty nesprávali
ako bežní podnikatelia, pričom žalobca mal vedomosť o tom, že jeho dodávateľ U. s.r.o. skladovú
evidenciu nevedie (písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 03.12.2013). Ďalej tým, ak by žalobca požadoval

pridodanítovarovodspoločnostiU.s.r.o.vrámciskladovejevidencieminimálneskladovúvýdajku(ktorej
obsahom sú podrobné údaje o tovare, napr. o šaržách, množstvách, minimálne doby spotreby a pod.
vrátane označenia skladu, z ktorého sa tovar expeduje), bol by sa uistil, že tovar bol riadne skladovaný
a expedovaný. No keďže nebol osobne pri dodaní tovarov a rezignoval na vyžiadanie si uvedených
skladových dokladov, nesprával sa ako bežný obchodník, v opačnom prípade by získal podozrenie o
obchodnej transakcii, ak by mu takéto doklady dodávateľ poskytol. Napriek tomu, že žalobca dovtedy,

kým začal obchodovať s kryštálovým cukrom, primárne podnikal s drevom, si zjavne svojich nových
obchodných partnerov dostatočne nepreveril, nezistil si, aké povinnosti mu v prípade obchodovania s
potravinárskym tovarom vyplývajú zo zákona č. 152/1995 Z.z., nezisťoval, či jeho obchodný partner U.
s.r.o. oznámil príslušnému orgánu kontroly potravín svoju činnosť v oblasti obchodovania s kryštálovým
cukrom, a tým, že si daňový subjekt nepreveril túto skutočnosť, neriadil so zásadou obozretnosti a

opatrnosti. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch
výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto
zákonom a osobitnými predpismi. Skutočnosť, že predmetom dodávok bol kryštálový cukor vyžaduje,
aby reťazec dodávateľov bol transparentný a v celom reťazci boli dodržiavané aj ustanovenia zákona
č. 152/1995 Z.z. Nedodržanie tejto transparentnosti a kogentných požiadaviek zákona o potravinách u

dodávateľa daňového subjektu je významnou indíciou, ktorá spochybňuje reálnosť dodávok tovaru a
tým preukaznosť samotných daňových transakcií (rozsudok NS SR 3Sžfk/69/2017).

53. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí ďalej uviedol, že žalobca kúpou tovaru (kryštálový
cukor) na základe faktúr od deklarovaného dodávateľa U. s.r.o. a následnou fakturáciou pre odberateľa

nemohol nevedieť, že sa zúčastňuje na dodávkach tovarov v reťazci obchodníkov s kryštálovým
cukrom, keďže všetky zúčastnené subjekty obchodovali medzi sebou niekoľko zdaňovacích období
a tovar bol skladovaný na rovnakom mieste v Slovenskej republike a samotný žalobca zabezpečil
dopravu pre odberateľa dodávateľsky. S faktúrami, na ktorých je uvedené miesto naloženia a vyloženia
tovaru, sa nepochybne oboznámil a mohol vedieť o právne relevantnom mieste dodania tovaru

pre neho a s tým súvisiacou nemožnosťou odpočítania dane pre absenciu daňovej povinnosti u
dodávateľa U. s.r.o. v Slovenskej republike. Ďalej žalobca tým, že disponuje prepravnými dokladmi
CMR minimálne v dvoch prípadoch (CMR zo dňa 31.07.2012 a zo dňa 21.08.2012), mal vedomosť
o tom, že tovar neprevzal odberateľ Z. K. L., resp. že ďalším odberateľom bola spoločnosť R. N.
T., nakoľko na prepravných dokladoch bolo prevzatie tovarov potvrdené spoločnosťou R. N. GmbH,

pričom preverovaním obchodných transakcií nebolo zistené, že Z. K. L. splnomocnil tretiu osobu na
prevzatie tovaru v inom členskom štáte, je to len tvrdenie žalobcu, ktoré sa vykonaným dokazovaním
nepreukázalo. Taktiež je dôležitá okolnosť, že prepravné doklady CMR potvrdzoval samotný daňový
subjekt, kde sa oboznámil s miestami nakládok (O. K. SK) a vykládok (R. HU, alebo R. N. R. HU)
tovarov, u ktorých nebola uvedená presná adresa, z čoho mal daňový subjekt vedomosť o tom, že

konkrétne miesta nakládok nepozná, taktiež miesta vykládok, no v dvoch prípadoch (CMR zo dňa
31.07.2012 a zo dňa 21.08.2012) mali byť dodané pre spoločnosť R. CSI, ktorému tovary žalobca
nefakturoval. Z uvedených dôvodov nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a
starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej
činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v reťazci zdaniteľných plnení poznačeným podvodom na DPH.

Týmto postupom žalobca zvýšil svoje riziká, miesto toho, aby ich minimalizoval, a o to viac, ak išlo o
osobu dodávateľa, ktorá bola novovzniknutou spoločnosťou, čo je v rozpore s obvyklým postupom,
kedy každý účastník zmluvného jednania sa snaží svoje riziká plynúce zo svojho zmluvného dojednania
minimalizovať. Žalobca fakticky zaviedol len také kontrolné mechanizmy, ktoré objektívne nemohli
odhaliť jeho účasť na podvodných transakciách. Dá sa predpokladať, že racionálne konanie obchodníka,

ktorý vyžaduje primerané záruky obchodu, tzn. obchodovanie za bežných obchodných podmienok, by
eliminovalo možnosti podvodných spoločností obchod vôbec uzavrieť, čím by v konečnom dôsledku
došlo k zamedzeniu podvodu.54. Keďže žalobca nepostupoval obozretne pri výbere obchodného partnera, spoľahol sa iba na to, že
pozná Y. X., resp. pani E., neviedol skladovú evidenciu a nevyžadoval doklad zo skladovej evidencie pri
dodaní tovaru od dodávateľa, pričom tovar nekontroloval, nezabezpečil sa žiadnymi preventívnymi alebo

kontrolnými opatreniami proti tomu, aby bol či už vedome, alebo nevedome zapojený do podvodného
reťazca dodávok, nebol registrovaný Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky,
nepreveril si ani svojho obchodného partnera, či je tam registrovaný, musí znášať následky v podobe
neuznania nároku na odpočítanie dane. Zmyslom zákona o DPH je pri zachovaní neutrality a
proporcionality tejto dane prinášať prostriedky do štátneho rozpočtu. Akýkoľvek úkon alebo súhrn na

seba nadväzujúcich úkonov, porušujúci princíp neutrality DPH, vykonávaných na účely dosiahnutia
opačného efektu, teda výsledného faktického deficitu štátneho rozpočtu prostredníctvom odčerpania
jeho finančných zdrojov, je popretím samotnej podstaty predmetného zákona.

55. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uzavrel, že predmetom preverovaných transakcií bolo
porušenie princípu neutrality DPH, ktoré spočívalo v nárokovaní odpočítania dane u kontrolovaného

daňového subjektu, ktorá nebola v reťazci dodávateľov odvedená. Poskytnutie takto neoprávneného
odpočítania dane je v rozpore s cieľom a účelom zákona o DPH, Smernice DPH a taktiež rozhodnutiami
SD EÚ. Správca dane v nadväznosti na závery SD EÚ v danom prípade vychádzal nielen z
vnútroštátnych predpisov, ale vec súčasne posúdil aj z hľadiska práva Európskej únie, pričom sa okrem
preukázania zneužívajúceho konania súčasne zameral na preverovanie možnosti, že kontrolovaný

daňový subjekt o zneužívajúcom konaní vedel alebo mal vedieť. „Mal vedieť" znamená, že daňový
subjektmalamoholprijaťtakéopatrenia,ktorébyvylúčilipodvodnékonanie,resp.jehoúčasťnatakomto
konaní.

56. K argumentácií ohľadne vlastníckeho práva vo veci preverovaných dodávok správca dane uviedol,

že podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom, keď kupujúci nadobudne
právo nakladať s tovarom ako vlastník. Zo slovného spojenia „ako vlastník" vyplýva, že pri určení
toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je dôležité nadobudnutie právneho vlastníctva k tovaru
kupujúcim. Pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby došlo k
prevodu ekonomického vlastníctva k tovaru. To znamená, že v okamihu odovzdania tovaru nemusí

prejsť právne vlastníctvo k tovaru, ale dôležité je, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom
ako vlastník. Takáto definícia dodania tovaru vyplýva zo smernice o DPH a dôvod, prečo nie je
podľa smernice rozhodujúci moment prevodu právneho vlastníctva k tovaru, je, že národná legislatíva
členských štátoch ohľadne prevodu právneho vlastníctva k tovaru je rozdielna. A toto ekonomické
vlastníctvo u sporného dodávateľa U. s.r.o. bolo správcom dane spochybnené. Žalobca nepreukázal a

správca dane preverovaním nezistil, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené osobou uvedenou
sa faktúrach - spoločnosťou U. s.r.o.

57. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, v ktorom anticipoval
svoje neskoršie žalobné námietky uvedené v správnej žalobe (viď body 2. až 11. tohto rozsudku). O

odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXXX/XXXX zo dňa 06.09.2019. Argumenty, ktorými
sa vyporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu, obsahovo korešpondujú s vyjadrením
žalovaného k správnej žalobe, preto správny súd nebude totožnú argumentáciu žalovaného, ktorú už
podrobne uviedol v bodoch 12. až 25. tohto rozsudku, znovu opakovať. Žalovaný sa stotožnil so záverom
správcu dane, že žalobcovi nie je možné priznať právo na oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona

o DPH pri dodávkach tovaru odberateľom z iných členských štátov - spoločnosti U. V. s.r.o. a subjektu
Z. K. L. - F. Z. E.U. pre nesplnenie zákonných podmienok a taktiež žalobcovi nie je možné priznať
právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou U. s.r.o. za dodávku
kryštálového cukru, a to jednak z dôvodu nepreukázania reálneho dodania kryštálového cukru žalobcovi
deklarovaným dodávateľom (spoločnosťou U. s.r.o.) a tiež z dôvodu účasti žalobcu v obchodnom reťazci

subjektov, ktorého účelom bolo čerpanie nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu subjektmi do neho
zapojenými.

58. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutoč-nené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
„členský štát"),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

59. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

60. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na

ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

61. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4

a) kópiou faktúry,

b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,

c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,

3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,

dokladom o platbe za prepravu tovaru.

62. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služieb vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

63. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.

64. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

65. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom

správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

66. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

67. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo

vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.68. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

69. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

70. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných

voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

71. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

72. Správny súd poukazuje na to, že je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho

úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a
schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým
s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu
konania k dispozícii. K námietkam týkajúcim sa toho, kto a v akom rozsahu znáša v daňovom konaní
dôkazné bremeno, správny súd poukazuje na skutočnosť, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm.

a) zákona o DPH sú stanovené kumulatívne a objektívne, t. j. nárok na odpočet DPH sa viaže na ich
bezpodmienečné splnenie. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby
za vady dokladu a za dobromyseľnosti daňového subjektu (žalobcu). Naopak, zákonodarca požaduje
pre ľahkú zneužiteľnosť, aby daňový subjekt, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu
podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane

z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené,
a to práve osobou uvedenou na faktúre.

73. Samotné faktúry od dodávateľa sú len formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie
DPH na vstupe, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Rovnako tak

zaúčtovanie predmetných faktúr ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty zdaniteľnej dodávky tovarov a služieb. Ak daňové a účtovné doklady (faktúry,
zmluvy, doklady o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty,
nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného
obchodu priznané právo na odpočet DPH. Preto bolo základnou povinnosťou žalobcu ako daňového

subjektu preukázať, že na uplatnenie práva na odpočítanie dane má právny nárok. Následne správca
dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať základ
dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnený odpočet DPH. Ak
správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je
na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok na

odpočítanie dane.

74. Vyššie uvedené závery správny súd vyvodil z početnej judikatúry NS SR týkajúcej sa podmienok pre
uplatnenieprávanaodpočetDPH,rozsahudokazovaniavdaňovomkonaní,otázokdôkaznéhobremena
a jeho prípadného rozloženia medzi správcu dane a daňový subjekt. Aj NS SR v jednom zo svojich

nedávnych rozsudkov sp. zn. 10Sžfk/43/2018 zo dňa 19.06.2019 sám skonštatoval, že „judikatúra
kasačného súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o
preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných
rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje predložiť faktúru čidodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o
reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov.
Kasačný súd príkladmo poukazuje na rozhodnutia vo veciach sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017,

1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžf/82/2016, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. II. ÚS 705/2017. Aplikácia v kasačnej sťažnosti sťažovateľkou citovaného rozhodnutia vo veci sp. zn.
3Sžf/1/2011 sa tak viac-menej obmedzuje na formálne požiadavky na predkladané doklady, v zmysle
aktuálnej konštantnej judikatúry však od celkovej dôkaznej situácie závisí, či na preukázanie práva na
odpočet dane je potrebné v dokazovaní pokračovať ďalej."

75. V rozsudku sp. zn. 10Sžfk/3/2019 zo dňa 19.06.2019 poukázal NS SR na stále platné judikáty vo
veciach sp. zn. 8Sžf/36/2010 a sp. zn. 2Sžf/52/2010 týkajúcich sa podmienok na uplatnenie práva na
odpočet DPH. V rozsudku sp. zn. 8Sžf/36/2010 zo dňa 28.04.2011 vyslovil NS SR, že „uskutočnenie
zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné
plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia
faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre

odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Existenciu zákonných podmienok pre nárok na odpočet musí
preukázať platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje." Rovnako aj v rozsudku sp. zn. 2Sžf/52/2010 zo dňa
21.09.2011 konštatuje NS SR, že „z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky,
za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu
naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti

uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených
platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho
povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým
spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný
tovar bol dodaný spol. J., s.r.o." Potrebu jednoty identity deklarovaného dodávateľa tovarov a služieb a

skutočného dodávateľa tovarov a služieb ako jednu zo základných podmienok pre možnosť uplatnenia
si odpočtu DPH postuluje NS SR aj v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/27/2018 zo dňa 11.06.2019.

76. K rozsahu dokazovania v daňovom konaní sa NS SR vyslovil už v rozsudku sp. zn. 4Sžf/84/2012
zo dňa 18.06.2013, v ktorom uviedol, že „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie

nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb
nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a
správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie
a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť,
dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to

predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca
dane v priebehu konania k dispozícii." K otázke, kto nesie v daňovom konaní dôkazné bremeno,
sa NS SR vyslovil v rozsudku sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s nálezom ÚS SR
sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že „primárne je nevyhnutné uniesť
dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za

zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom
odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,

nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený." Obdobne judikoval
NS SR vo veci vedenej pod sp. zn. 5Sžf/11/2014, v ktorej uviedol, že „dôkazné bremeno o reálnom
dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru
a služieb len faktúrami nie je podľa súdu dostačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je
nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad

má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte
nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.
Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie
uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným
obsahom.Dokladymusiamaťpovahufaktu,musiabyťvystavenénamateriálnompodkladeaakoprávna

skutočnosť aj preukázané." K totožným záverom dospel NS SR aj v rozsudku sp. zn. 8Sžf/19/2015 zo
dňa 23.02.2017.77. Z ďalších výsledkov rozhodovacej činnosti NS SR k otázke dôkazného bremena a jeho prípadného
presúvania medzi daňovým subjektom a správcom dane upriamuje správny súd pozornosť na rozsudok,
sp. zn. 3Sžf/26/2016 zo dňa 18.10.2017, v zmysle ktorého „v okamihu, kedy správca dane spochybní

dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že
k realizácii plnenia skutočne došlo... Spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto
štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje
procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený
dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní ..." V rozsudku

sp. zn. 1Sžf/81/2015 zo dňa 01.12.2016 vyslovil NS SR, že „správca dane nie je povinný dokazovať
neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho
existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu
o rozhodujúcich skutočnostiach (vykonanie služby dodávateľom) a žalobca tieto pochybnosti v konaní
napriek výzve nevyvrátil, nakoľko iba formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie
dane v zmysle zákona o DPH." Možno odkázať aj na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/4/2016 zo

dňa 25.04.2017, podľa ktorého „nemožnosť preveriť uskutočnenie predmetných plnení u dodávateľov,
resp. subdodávateľov žalobcu, a to v dôsledku prevodu obchodných podielov a výmene konateľov v
týchto spoločnostiach, sťažila dôkaznú situáciu žalobcovi, nie správcovi dane, ktorý na základe vyššie
opísaných zistení oprávnene spochybnil reálnosť deklarovaných plnení. Je totiž na žalobcovi, ktorý si
uplatnil právo na odpočítanie dane a ktorého zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie skutočností,

ktoré sa ukázali ako pochybné, aby tieto pochybnosti vyvrátil ďalšími dôkazmi."

78. Pokiaľ ide o mieru obozretnosti daňových subjektov pri vstupovaní do obchodných vzťahov s inými
podnikateľskými subjektmi, správny súd považuje za vhodné poukázať na rozsudok NS SR sp. zn.
4Sžfk/4/2019 zo dňa 03.12.2019, ktorý po konštatácii splnenia formálnej stránky ako nutnej podmienky

pre uznanie práva na odpočítanie DPH, nie však absolútnej, zdôrazňuje, že „každý subjekt, ktorý sa
rozhodne vstúpiť do tzv. daňového systému, si musí byť vedomý, že s aplikáciou dane sa spájajú tak
práva, ako aj povinnosti. V prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo (napr. právo na odpočet DPH),
musí už od počiatku premýšľať nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti na
to by mal, z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať."

V inom rozsudku sp. zn. 3Sžf/105/2014 zo dňa 28.01.2015 zdôraznil NS SR, že „uskutočňovanie
zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to
daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia
preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly
preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane."

79. Vyššie načrtnutú líniu v rozhodovacej činnosti potvrdzuje NS SR aj v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/2/2019
zo dňa 08.07.2020, v ktorom zdôrazňuje, že „povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet
DPH z faktúr, z konkrétnej obchodnej transakcie, je zabezpečiť si všetky dostupné a relevantné
podklady preukazujúce existenciu obchodného vzťahu, jeho reálnosť a doklady potrebné k preukázaniu

všetkých zákonných podmienok na uplatnenie odpočtu DPH z obchodnej transakcie, a to, podľa názoru
kasačného súdu, najlepšie pred uplatnením nároku na odpočet DPH, práve vzhľadom na „prísnosť"
právnej úpravy nároku na odpočet DPH, ktorá je každému daňovému subjektu zrejmá pred realizáciou
obchodného prípadu, z ktorého v budúcnosti bude uplatňovať alebo môže uplatňovať nárok na odpočet
DPH. Vzhľadom na striktnú zákonnú úpravu odpočtu DPH je v záujme každého daňového subjektu

preveriť si, pred vznikom a reálnym uskutočnením obchodnej transakcie, všetky „signály", indície, ktoré
sa dostanú do sféry jeho pôsobnosti, a ktoré môžu v danom časovom období naznačovať, určité, i
keď neoverené, nepodložené fakty, signalizujúce alebo nevylučujúce možnú budúcu problematickosť
pripravovanej, uzatváranej, realizovanej obchodnej transakcie, z pohľadu budúceho uplatnenia odpočtu
DPH daňovým subjektom, a to bez ohľadu na to, či takto zistené skutočnosti v čase obchodnej

transakcie, v čase jej prípravy, spochybnili alebo majú dôkaznú silu v danom čase spochybniť obchodnú
transakciu daňového subjektu. Kasačný súd poukazuje na potrebu daňového subjektu postupovať
s príslušnou odbornou starostlivosťou pri príprave, realizácii a vykonaní obchodnej transakcie, ktorá
môže byť posudzovaná, z hľadiska nárokov daňového subjektu na odpočet DPH. Zodpovedný daňový
subjekt skutočnosti týkajúce sa obchodu, zisťuje a hlavne preveruje pred a v čase obchodného vzťahu,

relevantnosť, obchodných partnerov, prípadne obchodného reťazca partnerov, a to nielen pri každom
negatívnom signáli obchodnej transakcie, ktorá sa v momente získania tejto indície, signálu „nejaví" ako
rozhodujúca, určujúca a relevantná a nie až v čase uplatnenia odpočtu DPH voči štátu."80. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžfk/26/2019 zo dňa 10.03.2021 „Podmienky na odpočet DPH
sú „notoricky" daňovým subjektom známe, nie je možné dôkazné bremeno preukazovania opatrení na
zabránenie účasti daňového subjektu v podvodnom konaní alebo zneužití práva absolútne presúvať na

správne orgány, bez existencie riadnej a reálnej aktivity daňového subjektu, smerujúcej k zabráneniu
účasti daňového subjektu v týchto situáciách, a to v procese pred uzavretím obchodného vzťahu, v
čase jeho uzavretia alebo v čase realizácie obchodného vzťahu... Nie je možné na daňové orgány
„presúvať" povinnosť zisťovania možných opatrení, ktoré daňový subjekt mal, pre zabránenie jeho účasti
na podvodnom konaní alebo zneužití práva v konkrétnej veci, prijať... Daňový subjekt v čase kontroly

daňovými orgánmi musí byť spôsobilý preukázať, že urobil všetky reálne možné opatrenia, ktoré mohol v
danom čase a v danej skutkovej situácii urobiť, za účelom preverenia obchodného kontraktu tak, aby sa
na možnom podvode alebo zneužití nepodieľal. Keďže každá obchodná transakcia je individuálna ako
aj každé obchodné konanie, obchodná zmluva, realizácia konkrétneho obchodu, neexistuje „manuál" (a
to ani na strane správnych orgánov) na charakter, rozsah, intenzitu a druh preverovania zistených
pochybných skutočností, preto nie je možné ani presúvať „vymenovanie rozsahu" vykonaných, resp.

účinných opatrení, ktoré v prejednávanej veci mal žalobca vykonať, výlučne na daňové orgány."

81. Z vyššie citovaných ako aj ďalších rozhodnutí NS SR vyplýva najmä to, že dôkazná povinnosť
v daňovom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt (2Sžf/4/2009, 5Sžf/11/2014). Na preukázanie
reálneho (nie fiktívneho) uskutočnenia zdaniteľného plnenia nie je postačujúca iba formálna existencia

faktúry (8Sžf/51/2010). Je na správcovi dane, aby s poukazom na konkrétny predmet daňového
konaniavymedzilpotrebnýrozsahdokazovania(4Sžf/84/2012,4Sžf/74/2015).Akpočasprebiehajúceho
dokazovania s ohľadom na zistené objektívne skutočnosti sa niektoré tvrdenia žalobcu správcovi
dane javia ako pochybné, spochybnené, resp. nedostatočne preukázané, a túto pochybnosť správca
dane daňovému subjektu zrozumiteľne oznámi a riadne vecne zdôvodní, t.j. procesne korektne

spochybní tvrdenia daňového subjektu (1Sžf/81/2015), je tu procesná povinnosť daňového subjektu
obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie (3Sžf/26/2016). V prípade, že u obchodných partnerov
kontrolovanéhodaňovéhosubjektudôjdeplynutímčasukzmenámspôsobujúcimdodatočnúnemožnosť
preveriť u nich uskutočnenie zdaniteľných plnení (prevody obchodných podielov, nekontaktnosť
štatutárnych zástupcov, zánik dodávateľa zlúčením s inou spoločnosťou a pod.), nespôsobuje táto

skutočnosť presun dôkazného bremena na správcu dane (1Sžf/4/2016).

82. Z judikatúry SD EÚ vyplýva, že členské štáty sú povinné overovať daňové priznania zdaniteľných
osôb, ich účtovné závierky a ostatné relevantné dokumenty (medzi inými pozri rozsudky SD EU zo 17.
júla 2008 vo veci Komisia vs. Taliansko, C-132/06, Zb. s. I-5457, bod 37; z 29. júla 2010 Profaktor

Kulesza, Frankowski, Jóźwiak, Orłowski, C-188/09, Zb. s.I-7639, bod 21; z 21. júna 2012 Mahagében,
C-C-80/11, C 142/11, body 63, 64). Každá zdaniteľná osoba je povinná viesť dostatočne podrobné
účtovníctvoscieľomumožniťuplatnenieDPHajejkontroludaňovýmorgánom.Niejevrozporesprávom
EÚ požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, na uistenie
sa o tom, že plnenie, ktoré sa uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky z

27. septembra 2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s.I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako
aj z 21. decembra 2011, Vlaamse Oliemaatschappij,C-499/10, bod 25). Určenie opatrení, ktoré možno
v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na
zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí
predovšetkým od okolností uvedeného prípadu vo veci samej.

83. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. K námietke
nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu jej neprimeranej dĺžky spôsobenej neúčelným prerušením
daňovejkontrolysprávnysúduvádza,žejuvcelomkontexteprejednávanejvecinepovažujezadôvodnú.
S touto námietkou sa argumentačne korektne vyporiadal už žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Možno

súhlasiť s názorom, že správca dane vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly z dôvodu začatia
konania o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, pričom požiadal českú, rakúsku a
neskôr aj maďarskú finančnú správu o medzinárodnú výmenu daňových informácií, keďže vzhľadom
na obsah žalobcom predložených dokladov a informačný tok z postupne zabezpečovaných dôkazov
počas daňovej kontroly bolo potrebné požiadať príslušné finančné orgány v Českej republike (žiadosť

zo dňa 13.12.2012 a odpoveď zo dňa 22.05.2013) v Rakúsku (žiadosť zo dňa 10.01.2013 a odpoveď
zo dňa 04.09.2013) a neskôr aj v Maďarsku (žiadosť zo dňa 03.10.2013 a odpoveď čiastočná zo
dňa 26.02.2015 a konečná zo dňa 29.06.2015) o poskytnutie informácií týkajúcich sa žalobcom
deklarovaných odberateľov tovaru. Správca dane dňa 11.01.2013 vydal rozhodnutie o prerušení daňovejkontroly, ktorým daňovú kontrolu prerušil odo dňa 18.01.2013. Dňa 04.09.2013 bola doručená posledná
z odpovedí a keďže pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, od 05.09.2013 začala
opätovne plynúť zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly. Dňa 05.02.2014 správca

dane vydal ďalšie rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly, ktorým daňovú kontrolu prerušil odo dňa
14.02.2014. Dňa 29.06.2015 bola doručená odpoveď na žiadosť a týmto dňom pominuli dôvody, pre
ktoré bola daňová kontrola prerušená, odo dňa 30.06.2015 začala opätovne plynúť zákonom stanovená
lehota na vykonanie daňovej kontroly. Prerušenie daňovej kontroly za účelom získania informácií od
finančných orgánov iných členských štátov EÚ považuje správny súd vzhľadom na predmet daňovej

kontroly a získané informácie majúce vecný súvis s uplatnenými nárokmi žalobcu za dôvodné. S cieľom
včasného získania požadovaných medzinárodných informácií potrebných pre účely daňovej kontroly
správca dane v čase prerušení daňovej kontroly zasielal viackrát urgencie. Urgencie boli zasielané
elektronicky internou komunikáciou, o čom bol vyhotovený úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo
dňa 28.04.2017. Z uvedeného úradného záznamu ako aj elektronickej komunikácie správcu dane
vyplýva, že v rámci internej komunikácie boli urgencie k žiadostiam o medzinárodnú výmenu informácií

zasielané dňa 17.05.2013, 23.08.2013, 26.08.2013, 05.02.2014, 03.06.2014, 11.09.2014 a 07.01.2015.
Správny súd zastáva názor, že najmä s poukazom na špecifiká prípadu nevybočovala dĺžka prerušení
daňovej kontroly z ústavne akceptovateľného rámca (aj keď sa k jeho prekročeniu výrazne priblížila) a
išlo o prerušenia ešte stále v súlade s § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku z dôvodu, že bolo potrebné
získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Daňová kontrola nebola zo strany správcu

dane umelo predlžovaná a neboli zistené skutočnosti umožňujúce vysloviť záver, že by došlo k zneužitiu
alebo nesprávnemu procesnému uchopeniu inštitútu prerušenia daňovej kontroly spôsobom, ktorý by
napĺňal niektorý z dôvodov nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí daňových orgánov vyjadrených
ustanoveniami § 191 ods. 1 písm. a) až písm. g) SSP.

84. Vo veci dodania tovaru odberateľovi Moravia building contractor s.r.o., pri ktorom si žalobca uplatnil
oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 DPH, bolo zistené, že odberateľ nebol v čase dodania tovaru
osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, na základe čoho nebola splnená jedna zo
zákonných podmienok pre oslobodenie dodania tovaru. Nemožnosť priznania oslobodenia dodávky
tovaru od DPH odôvodnil žalovaný tým, že odberateľ nie je zdaniteľnou osobou, pretože nevykonáva

ekonomickú činnosť a zároveň preto, že na odberateľa neprešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Z odpovede z Českej finančnej správy podľa žalovaného vyplýva, že sa nepotvrdila žiadna transakcia
o tovare, nepotvrdilo sa nadobudnutie a ani priznanie tovarov spoločnosťou U. building contractor
s.r.o., a teda na odberateľa neprešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Žalovaný poukázal na
ďalšiu objektívnu skutočnosť, ktorou bolo, že spoločnosť U. V. N. s.r.o. bola v čase sporných dodávok

tovaru v likvidácii, a to s účinnosťou od 20.06.2012, pričom likvidátor a bývalý konateľ P. O. je
nekontaktný. Spoločnosť od svojho zápisu do obchodného registra do 29.04.2013 nepodala žiadne
daňové priznania k dani z príjmov právnických osôb, ani daňové priznanie k DPH a so správcom dane
nespolupracuje. Spoločnosť bola registrovaná k dani z pridanej hodnoty dňa 14.04.2010 a správca dane
zrušil túto registráciu z úradnej moci dňa 01.08.2012. Spoločnosť je nekontaktná a správca dane nemá

k dispozícii žiadne dôkazné prostriedky o tom, že by spoločnosť uskutočňovala v období od 17.03.2010
do 29.04.2013 akúkoľvek ekonomickú činnosť. To, že spoločnosť U. building contractor s.r.o. mala
vykonávať v kontrolovanom zdaňovacom období ekonomickú činnosť, tvrdí len žalobca, toto tvrdenie
nebolo možné preveriť výsluchom žiadnej osoby na druhej strane sporného kontraktu, preto pochybnosti
správcu dane o reálnom uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia dodaním tovaru spoločnosti

U. V. N. s.r.o. možno považovať nielen za dôvodné, ale aj za náležite a korektne odôvodnené, vedúce
ku konštatácii o neunesení dôkazného bremena žalobcom ohľadne splnenia podmienok na možnosť
aplikácie právnej normy ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH v prospech žalobcu.
85. Správny súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku súvisiacu s dodaním tovaru pre odberateľa Z.
K. L., obchodné meno F. Z. E.U., pri ktorom si žalobca uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1

zákona o DPH. Za vykonaným dokazovaním odôvodnený možno považovať záver, že nebola splnená
zákonná podmienka pre oslobodenie dodania tovaru. Správca dane šetrením zistil, že deklarovaný
nadobúdateľ kryštálového cukru nebol v čase dodania kryštálového cukru registrovaný pre daň v
členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovarov. Žalobca deklaroval odoslanie
a prepravu tovarov do Maďarska, no nadobúdateľ mal pridelené identifikačné číslo DPH v Rakúsku.

Nadobudnutie tovaru nebolo predmetom dane v členskom štáte registrácie, ani predmetom dane v
členskom štáte, v ktorom sa malo skončiť odoslanie alebo preprava tovarov, čím bol porušený princíp
neutrality DPH. Pri žalobcom deklarovanom dodaní kryštálového cukru z tuzemska do iného členského
štátu boli identifikované viaceré nezrovnalosti, na základe čoho obstojí záver daňových orgánov, žetovar nebol dodaný do iného členského štátu žalobcom tak, ako to žalobca deklaruje vo svojom
daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2012. Žalobca nesplnil zákonné podmienky podľa §
43 ods. 5 zákona o DPH, pretože v dvoch prípadoch nepreukázal prevzatie tovaru odberateľom. Na

medzinárodných nákladných listoch SKXXXXXXX zo dňa 31.07.2012 a F zo dňa 21.08.2012 chýba
potvrdenie o prevzatí tovaru, pričom žalobca nepreukázal, že odberateľ poveril tretiu osobu na prevzatie
tovarov. Z elektronického mýtneho systému správca dane zistil, že preprava sa uskutočnila vozidlami v
oblasti O. K. len v dňoch 31.07.2012, 15.08.2012 a 27.08.2012, pričom nebol zistený pohyb vozidiel v
dňoch09.08.2012a21.08.2012,čiženakládkatovarusaneuskutočnilavskladevNovýchK..Nazáklade

jázd vozidiel podľa záznamov o pohybe vozidiel v areáli spoločnosti W.-P.-P. spol. s r.o. bolo zistené, že
nakládky tovaru s odoslaním do Maďarska pre daňový subjekt Z. K. L. F. Z. E.U. sa nemohli uskutočniť
v tomto areáli, pretože nebol zistený pohyb vozidiel s evidenčnými číslami uvádzanými na preložených
CMR. Preprava tovaru do Maďarska sa na základe medzinárodnej výmeny informácií nedala preveriť.
Odberateľ nepreukázal nadobudnutie tovaru a nie je známy ani konečný spotrebiteľ tovaru. Ústredný
kontaktný orgán v Rakúsku predpokladá, že to boli podvodné transakcie aj z toho dôvodu, že podľa

predložených dokladov Z. K. L. mal nakúpiť v roku XXXX celkovo 830 kamiónov s 19 920 tonami
cukru. Maďarský finančný orgán zistil, že preverovaná transakcia je fiktívna, existencia tovaru nie je
preukázaná a prípadná trasa tovaru sa nedala vypátrať a daňový subjekt Z. K. L. mal funkciu zmiznutého
obchodníka v rámci karuselového reťazca. Z. K. L. neposkytol správcovi dane žiadne informácie ani
doklady, trvale sa zdržiava v Rakúsku a posledné daňové priznanie na dani z príjmu podal za rok 2006.

Aj podľa správneho súdu žalobcom uvádzaný článok 41 Smernice Rady 2006/112/ES v tomto prípade
nemožno aplikovať, nakoľko toto ustanovenie počíta s tým, že nadobúdateľ nadobudne tovar, čo sa
ale v uvedenom prípade nepreukázalo tak, ako to žalobca deklaroval. Odberateľ zároveň nepriznal
nadobudnutie tovarov v žiadnom členskom štáte a rakúska finančná správa vyrubila daň z úradnej moci,
t.j. len z dôvodu uvedenia IČ DPH na faktúrach a nie z dôvodu reálneho dodania tovarov pre tohto

odberateľa, bez nároku na odpočítanie dane. Aj v prípade deklarovaného dodania tovaru pre odberateľa
Z. K. L., obchodné meno F. Z. E.U., možno konštatovať neunesenie dôkazného bremena žalobcom
ohľadne splnenia podmienok na možnosť aplikácie právnej normy ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o
DPH v prospech žalobcu.

86. Pokiaľ ide o nepreukázanie reálneho dodania kryštálového cukru žalobcovi spoločnosťou U. s.r.o.,
správny súd zastáva názor, že pochybnosti správcu dane a žalovaného v danej veci sú založené na
skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia tvrdení
žalobcu. Správca dane správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec
právnej sféry vplyvu žalobcu, t.j. aj na právne vzťahy dodávateľov deklarovaných na sporných faktúrach,

majúc na zreteli, že žalobcu nemožno v tomto smere zaťažiť dôkazným bremenom, nakoľko dôkazné
bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani z
prvostupňového rozhodnutia, však nevyplýva, že by daňové orgány od žalobcu požadovali doklady,
ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci.
Samotná skutočnosť, že tieto doklady boli v rámci dožiadaní preverované ako aj iné súvisiace daňové

doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení medzi obchodnými partnermi, neznamená, že
bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na nadmerný odpočet
takéto doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. Správca dane mal právo preveriť existenciu
zdaniteľných obchodov, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nemal však
povinnosť žalobcovi oznamovať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť

vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť
svojich tvrdení, že sa obchody tak, ako boli faktúrami deklarované, skutočne realizovali.

87. Analyzujúc správcom dane vykonané dokazovanie možno konštatovať, že pochybnosti na strane
správcu dane o reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení, ktoré mala dodať spoločnosť U. s.r.o.,

boli oprávnené a jednoznačne opodstatnené. Väčšina spoločností v reťazci nevlastní žiadny majetok,
nezamestnáva žiadnych zamestnancov, nemajú vytvorené predpoklady a priestory na obchodovanie
v takom rozsahu s komoditou kryštálový cukor. Ide o rizikové subjekty, ktoré so správcom dane
nespolupracujú, nekomunikujú, nepredkladajú daňové doklady a nepreberajú doručované zásielky.
U obchodníkov v reťazci dochádzalo často k zmene sídiel, k zmene konateľov ako aj k prevodom

obchodných podielov. Konateľmi a spoločníkmi spoločností v reťazci sa stávali cudzí štátni príslušníci
z Rumunska, Maďarska a Ukrajiny. Spoločnosti U. s.r.o., U. Z. s.r.o., X.-mond company s.r.o., P. F.
s.r.o., S. N. s.r.o. obchodovali s kryštálovým cukrom bez manipulácie tovaru na sklade, čiže nedošlo
k fyzickému pohybu tovaru. Kryštálový cukor prešiel fakturačne cez dlhú sieť reťazca dodávateľov, alestále neexistuje konečný zákazník a zároveň nie je známy pôvod tovaru. Medzi obchodníkmi Z. K. L.,
žalobca, U. s.r.o., U. Z. s.r.o. prebehli bezhotovostné úhrady za ten istý tovar v jeden deň z bankových
účtov, pričom všetky boli vedené v Z. banka, a.s. U. F. - konateľ spoločnosti U. Z. s.r.o. - mal dispozičné

právo k bankovým účtom spoločnosti U. Z. s.r.o., X.-mond company s.r.o. (dodávateľ U. Z. s.r.o.) a
Z. K. L.. Spoločnosti zapojené v obchodnom reťazci - S. F. s.r.o., P. F. s.r.o. a B. s.r.o. nepreukázali
vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti a bola im ukončená registrácia DPH z úradnej moci. Viaceré
spoločnosti v reťazci boli personálne prepojené. Správny súd zastáva názor, že pochybnosti správcu
dane a žalovaného v danej veci o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia na základe sporných

faktúr vystavených spoločnosťou U. s.r.o. sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania
vykonanéhosprávcomdanezaúčelomprevereniatvrdenížalobcu.Postupysprávcudaneažalovaného,
ktorým spochybnili dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní, resp. ich vyhodnotili ako formálne
alebo ako nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení, vrátane odôvodnenia týchto
pochybností, je potrebné považovať za preukázané zisteným skutkovým stavom a za právne korektné.
Úvahy správcu dane a žalovaného odôvodňujúce toto spochybnenie nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale

naopak účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, pričom v konečnom
dôsledkumožnodôkaznébremenožalobcupovažovaťzaneunesené.Záversprávcudaneažalovaného
o tom, že žalobca neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno, je preto potrebné považovať za
náležite vyargumentovaný. Ak žalobca dôkazné bremeno neuniesol, nemohol úspešne a právne účinne
uplatniť svoj nárok na odpočet DPH.

88. Podľa názoru správneho súdu z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že došlo k podvodu na DPH
v obchodnom reťazci, ktorého účastníkom bol aj žalobca. Daňové orgány podrobne uviedli a analyzovali
skutočnosti, ktoré vo svojom súhrne preukazujú, že žalobca o svojom zapojení do podvodu na DPH
vedel alebo mal vedieť: Pri nákupe tovaru žalobca postupoval neobozretne. Žalobca ani dodávateľ (U.

s.r.o.) nevedeli presne uviesť, v ktorých skladoch sa tovar skladoval a nakladal na prepravu, neviedli
skladovú evidenciu, teda ich účtovníctvo je nepreukázateľné, čo znemožnilo preveriť skutočný tok
tovarov. Žalobca nekomunikoval s deklarovaným dodávateľom, ale s neoprávnenou osobou Y. X., a to
bez zmluvného vzťahu. Y. X. bol navyše osobou, ktorá síce bola oveľa viac zapojená do deklarovaných
obchodov,akožalobca,avšaksamanenieslažiadnepodnikateľskériziko,nakoľkoY.X.nebolštatutárom

žiadnej zo spoločností zapojených do obchodného reťazca. Žalobca tovar nepreberal, nekontroloval a
nevidel. Koordináciu v obchodnom reťazci možno vyvodiť aj zo skutočnosti, že takmer všetci obchodníci
mali účet vedený v Z. banka, a.s. (Z. K. L., F. Z. E.U., žalobca, U. s.r.o., U. Z. s.r.o., B. s.r.o., Q. s.r.o., P.
F. s.r.o.), ako aj prepravná spoločnosť L. s.r.o. Pre účely obchodovania s cukrom mal žalobca zriadený
samostatný účet v Z. banka, a.s., pričom ostatné transakcie vo veci obchodovania s drevom žalobca

realizoval z účtu vedeného vo X. a. s. Žalobca, ani žiadny z obchodníkov v reťazci, nebol registrovaný
na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe Slovenskej republiky. Z elektronického mýtneho systému
bolo zistené, že v oblasti O. K. nebol zistený pohyb vozidiel v dňoch 09.08.2012 a 21.08.2012, a preto
sa predmetné nakládky v týchto dňoch neuskutočnili v uvedenej lokalite tak, ako to deklaroval žalobca.
Preverením jázd vozidiel podľa záznamov o pohybe vozidiel v areáli spoločnosti W.-P.-P. spol. s r.o.

bolo zistené, že nakládky pre žalobcu s odoslaním do Maďarska pre obchodníka Z. K. L., F. Z. E.U.
uvedená spoločnosť neeviduje, resp. nebol zistený pohyb vozidiel s evidenčnými číslami uvádzanými
na predmetných CMR. Časť tovarov, ktoré žalobca fakturoval odberateľovi F. Z. E.Ú podľa vyjadrenia
tohto konateľa malo byť dodaných odberateľovi X.-mond company s.r.o., ktorý figuruje na začiatku
reťazca, čím sa uzatvoril reťazec obchodníkov. F. v reťazci si mali tovar medzi sebou predávať vo veľmi

krátkom časovom úseku (1-2 dni), čiže svoje „obchodovanie" (prefakturáciu) koordinovali. Koordináciu
v reťazci dokresľuje aj skutočnosť, že medzi obchodníkmi Z. K. L., F. Z. E.Ú, žalobca, U. s.r.o., U. Z.
s.r.o. prebehli bezhotovostné úhrady za ten istý tovar v jeden deň z bankových účtov, ktoré boli všetky
vedené v Z. banka a.s., pričom konateľ U. Z. s.r.o. U. F. mal zároveň dispozičné právo k bankovému
účtu zahraničného podnikateľa Z. K. L. (F. Z. E.U.). Napriek tomu, že žalobca pôvodne nepodnikal s

kryštálovým cukrom, ale podnikal s drevom, svojich nových obchodných partnerov, pre ktorých bol v
podstate z hľadiska ekonomickej racionality nepotrebným obchodným článkom, si dostatočne nepreveril
a neriadil sa zásadou obozretnosti a opatrnosti. Nepostupoval obozretne pri výbere obchodného
partnera, dodávateľa, ktorý bol novovzniknutou spoločnosťou, spoľahol sa iba na to, že pozná Y. X.,
resp. C.. U. E., neviedol skladovú evidenciu a nevyžadoval doklad zo skladovej evidencie pri dodaní

tovaru od dodávateľa, tovar nekontroloval a nevidel, nezabezpečil sa žiadnymi preventívnymi alebo
kontrolnými opatreniami proti tomu, aby bol zapojený do podvodného reťazca dodávok. Na základe
vyššie uvedených skutočností možno uzavrieť, že žalobca za účelom zachovania obozretnosti neprijal
preventívne a kontrolné opatrenia, aby zabránil svojej účasti na daňovom podvode. Žalobca neprijalpotrebné opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční,
nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Tým, že žalobca vstupoval do obchodných vzťahov
so subjektmi, ktoré si dostatočne nepreveroval, ani sa reálne nezaujímal o ich materiálno-technické

či personálne vybavenie, o to, či pri obchodovaní s kryštálovým cukrom dodržiavajú ustanovenia
zákona č. 152/1995 Z.z., aby sa presvedčil, či dodávateľská spoločnosť je schopná požadované
dodania realizovať, neprejavil náležitú mieru opatrnosti, čím na seba prebral riziko, že nebude vedieť
splniť svoju dôkaznú povinnosť. Znalosť obchodných partnerov je základným predpokladom riadneho
obchodného styku. Dôveryhodnosť obchodných partnerov by mala byť primárnou podmienkou každého

podnikateľa (daňového subjektu) pri vstupovaní do obchodných vzťahov, pretože slobodným výberom
obchodného partnera preberá daňový subjekt plnú zodpovednosť za ekonomické a právne dôsledky
svojichrozhodnutí.Akýmspôsobomsivkaždomjednotlivomobchodnomprípadedaňovýsubjektsvojich
obchodných partnerov vyberá a preveruje, je v podmienkach slobodného trhu len na ňom.

89. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového

konania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo
v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v
žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia ani prvostupňového rozhodnutia. Rozhodnutia
daňových orgánov vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú v súlade so zákonom, a preto
správny súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).

90. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd
podľapomerujehoúspechuvovecivočižalobcoviprávonanáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania
iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia
možno priznať len výnimočne. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán

štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne
vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.

91. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia
tohto rozsudku prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému

správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.